Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/84/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1520200449 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1520200449.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu: JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: L. B., nar. XX.XX.XXXX a L. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov: matka - T. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom X. cesta 4, XXX XX B. a otec - K. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom X. cesta 4, XXX XX B., toho času bývajúci na adrese: B. 9, XXXX Z., J. republika, zastúpený JUDr. Luciou Dvorskou, advokátkou so sídlom Kladnianska 1, 821 05 Bratislava, o návrhu matky o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 30.01.2020, č.k. 20P/14/2020-38 takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa 30.01.2020, č.k. 20P/14/2020-38 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi povinnosť platiť v nevyhnutnej miere na výživu maloletých detí L. B., nar. XX.XX.XXXX sumu 150 eur mesačne a L. B.. nar. XX.XX.XXXX sumu 150 eur mesačne, vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 04.02.2020, na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na tamojšom súde pod sp. zn. 20P/194/2019. Vo zvyšku návrh zamietol. 2. Vec právne posúdil podľa § 2 ods. 1, § 366 zákona č.161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 330 ods. 1, § 332 ods. 1, § 234 ods. 2 zákona č. 160/2016 Z.,z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Poukázal na inštitút neodkladného opatrenia, jeho charakter, účel a podmienky nariadenia. Konštatoval, že rodičia sú manželia, od 17.10.2019 nežijú v spoločnej domácnosti, kedy podľa tvrdenia matky ju otec fyzicky napadol a opustil spoločnú domácnosť. V zmysle vyjadrenia oboch rodičov sa realizuje styk otca s deťmi podľa matkou predloženého návrhu rodičovskej dohody, niekedy i nad jej rámec. Mal preukázané, že v danom prípade ide u maloletého L. o dieťa vo veku päť a pol roka a u maloletej L. vo veku troch rokov, obe deti navštevujú predškolské zariadenia, rodičia ukončili spolužitie, k dohode vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom nedošlo, avšak maloleté deti sú za súhlasu otca v starostlivosti matky, ktorá mu umožňuje styk s nimi. Dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a v tejto časti návrh zamietol z dôvodu, že matka neosvedčila, že otec sa domáha zverenia detí do jeho výlučnej starostlivosti. Konštatoval, že neobdržal žiadnu signalizáciu o prípadnej nestarostlivosti o deti zo strany ich rodičov, ani žiadne závady v ich výchove. Mal za to, že terajšia situácia v rodine nevyvoláva nevyhnutnosť a naliehavosť potreby zabezpečiť ochranu práv a právom chránených záujmov maloletých detí, stabilizáciu ich výchovného prostredia, a teda aj potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania zverením detí do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju fakticky vykonáva. Apeloval na rodičov, aby pri výkone svojich rodičovských práv a povinností mali na zreteli záujem ich maloletých detí, aby vzájomnou komunikáciou a súčinnosťou prispeli k riešeniu situácie v rodine. Zároveň rodičom odporúčal vyhľadať odbornú pomoc ponúknutú súdom s cieľom naučiť sa spolu komunikovať a reflektovať na potreby oboch svojich detí. Konštatoval, že od ukončenia spolužitia rodičov sa otec prestal podieľať na výžive maloletých detí (matka na výsluchu konanom na súde dňa 07.01.2020 spochybnila tvrdenie otca, že tento sa od októbra 2019 podieľa na platení výživného na deti v sume 900 eur mesačne na jej účet a preukázanými výpismi z bankových účtov osvedčila, že tomu tak nie je). Rovnako konštatoval, že z návrhu matky vyplýva, že otec v súčasnosti na výživu maloletých detí neprispieva finančne ani materiálne a vzhľadom na okolnosti prípadu ich výživa môže byť potenciálne ohrozená bez uloženia povinnosti otcovi platiť na ich výživu v rozsahu zodpovedajúcom v nevyhnutnej miere. Dospel k záveru, že v danom prípade existuje potreba nariadenia neodkladného opatrenia uložením povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého L. sumou 150 eur mesačne a na výživu maloletej L. sumou 150 eur mesačne s poukazom na ustanoveníe § 366 CMP a s prihliadnutím na skutočnosť, že otec príspevky na maloleté deti nerealizuje. Zdôraznil, že rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich maloletých detí, ktoré nie sú schopné sa samé živiť. Vyživovacia povinnosť má prednosť pred akýmikoľvek inými pohľadávkami. Návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia o výživnom na maloleté deti vyhovel majúc za to, že vznikla potreba bezodkladnej úpravy pomerov zabezpečením výživy maloletých aj zo strany otca tak, aby boli pokryté ich potreby výživným v nevyhnutnej miere v sume 150 eur mesačne s ohľadom na vek detí, všeobecné poznatky o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v určitom veku, počnúc dňom 04.02.2020, kedy nariadil neodkladné opatrenie. Konštatoval, že výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Na vydanie takéhoto rozhodnutia postačuje osvedčenie, že osoba povinná poskytovať výživné je rodičom a osvedčenie schopností a možností povinného. Nevyhovel návrhu matky neodkladným opatrením zaviazať otca povinnosťou prispievať na výživu maloletých detí od 01.11.2019, keďže návrh podala tunajšiemu súdu dňa 28.01.2020 a určenie výživného spätne a dokazovanie dôvodov hodných osobitného zreteľa prekračuje rámec konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladným opatrením môže súd zaviazať rodiča výživným len odo dňa nariadenia neodkladného opatrenia. Za nedôvodný vyhodnotil časť návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia o úprave styku otca s maloletými, keďže z vyjadrení rodičov vyplýva, že styk sa realizuje tak, ako otec požiada. Dal do pozornosti, že v prípade nezhôd rodičov v otázke styku má otec právo podať na súd návrh na úpravu styku s maloletými deťmi. 3. Proti výroku uznesenia v časti o výživnom podal odvolanie otec maloletých detí prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne. Navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť, alternatívne vec zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené. Mal za to, že v konaní nebola preukázaná odôvodnená potreba neodkladnej úpravy pomerov určením výživného na maloleté deti. Uviedol, že dňa 8.10.2019 poukázal matke sumu 900 eur (bankový výpis zo Sparkasse), v októbri 2019 na jej účet prijala platbu vo výške 1.981,87 eur (VÚB) titulom jeho preplatenej dovolenky, čo vyplýva z ním predložených dokladov. Zdôraznil, že pokiaľ matka uvádza, že mu poslala 22.10.2019 sumu 1.000 eur, ide o polovicu preplatenej dovolenky a druhú polovicu vo výške 981 eur si ponechala pre zabezpečenie potrieb detí. Poukázal na matkou pripojený výpis z účtu zo VÚB za obdobie od 9.10.2019 do 19.1.2010, z ktorého je zrejmé, že na účte sa nachádza suma 7.274,93 eur tvorená prevažne z jeho príjmov, ktoré pravidelne poukazoval na účet matky, pričom z výpisov účtu zo Sparkasse za obdobie od mája 2019 do októbra 2019 vyplýva, že jeho mzda bola pravidelne preposielaná na účet matky detí (v máji 2019 suma 2.400 eur, jún 2019 suma 1.800 eur, júl 2019 suma 1.800 eur, august 2019 suma 2.050 eur, september 2019 suma 1.900 eur a október 2019 suma 900 eur). S danými prostriedkami môžu disponovať obaja rodičia, je teda zrejmé, že matka mala k dispozícii dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie výživy maloletých detí a preto nemožno tvrdiť, že sa na výžive detí nepodieľal. Zároveň dal do pozornosti aj zostatok na účte v UniCredit Bank vo výške 868,86 eur, na ktorý bola 6.11.2019 pripísaná suma 186,49 eur ako platba doplatku rodinných prídavkov z Rakúska, pričom tento nárok mu vzniká ako pracujúcemu v Rakúsku a ide o prostriedky zabezpečené ním. Uviedol, že matka v komunikácii rodičov nepoprela existenciu finančných prostriedkov, tieto má k dispozícii a uvedené finančné prostriedky môžu slúžiť na plnenie jeho vyživovacej povinnosti. Poukázal na to, že matka v návrhu neinformovala ani o platbe pripísanej na účet vo VÚB dňa 12.11.2019 v sume 187,66 eur - preplatok jeho dovolenky. Namietal, že matka opomína, že finančné prostriedky na účtoch, sú ním zarobené, pričom na tieto účty on nemá prístup a matka vynakladá financie na výdavky, ktoré nesúvisia s potrebami detí (dňa 22.10.2019 wellness pobyt pre členov svojej rodiny v sume 3.150 eur). Uviedol, že svojej zákonnej vyživovacej povinnosti k deťom si je vedomý. Poukázal na to, že dňa 20.1.2020 poukázal matke platbu v sume 300 eur na výživu detí, pričom o ňou podanom návrhu nemal vedomosť. Dňa 13.2.2020 uskutočnil ďalšiu platbu v sume 300 eur na účet matky. Zdôraznil, že od odchodu zo spoločnej domácnosti sa podieľa na zabezpečení starostlivosti o deti a ich potrieb, s deťmi trávi každý nepárny víkend od štvrtka do nedele a tiež v pondelok a v párnom týždni v stredu a štvrtok poobede. Mal za to, že výživa detí nebola a nie je ohrozená a svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom si plní. Určená výška výživného na maloleté deti neodkladným opatrením, podľa jeho názoru, je neprimerane vysoká. Nesúhlasil s matkou prezentovanými nákladmi na deti, keďže maloletá L. má možnosť, vzhľadom na vek, navštevovať štátne predškolské zariadenie. Spochybnil náklady na cestovné, keďže deti do 6 rokov majú dopravu zdarma, pričom škôlku a lekára majú v blízkosti bydliska. Za neprimerané považoval aj vyčíslenie nákladov na deti na oblečenie, stravu, obuv, záujmové aktivity, pričom nemá vedomosť, že by deti mali nejaké krúžky. Spochybnil výdavok na opatrovateľskú starostlivosť o deti v čase ich ochorenia, keďže ide o nepravidelný náklad. 4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca zotrvala na svojich tvrdeniach. Nepoprela zrealizovanie platieb zo strany otca na účet do novembra 2019, kedy rodičia žili v spoločnej domácnosti. Uviedla, že otcovi detí na jeho žiadosť poslala zo sumy 1981,87 eur sumu 1000 eur, keďže jej prisľúbil pokojný rozvod. Zdôraznila, že otec vedel o jej návrhu, čo dosvedčuje aj sms komunikácia a obsah spisu vedeného na Okresnom súde Bratislava V sp. zn. 20P/194/2020 o rozvod manželstva. Poukázala na sms komunikáciu z marca 2020, z ktorej vyplýva neochota otca zaplatiť poplatok za škôlku, keď deklaruje, že maloletú L. prihlási do štátnej škôlky a ju ako matku detí nebude živiť. Uviedla, že jej výdavky na rodinu sú mesačne 2.000 eur, na účte musí mať aspoň 3-násobnú rezervu, keby náhodou prišla o príjem. Otec detí má tiež finančné prostriedky, ktoré zamlčuje a odmieta preukázať. Odchodom otca zo spoločnej domácnosti, všetky výdavky na hypotéku a poplatky za škôlky zostali na nej. Príjem a prídavky na deti z Rakúska presmeroval otec na iný účet, avšak tieto prostriedky patria do BSM. S otcom sa dohodli na výživnom na deti po 300 eur mesačne. Vyslovila názor, že pokiaľ rodinné prídavky na deti z Rakúska boli naposledy vyplatené v novembri 2019, poberá ich otec, uvedené treba zohľadniť. Mala za to, že určené výživné neodkladným opatrením po 150 eur mesačne na každé dieťa je minimálna suma. Záujem otca o trávenie času s maloletými deťmi považovala za nedostačujúci. K námietkam o nákladoch na deti uviedla, že otec odmietol zaplatiť druhú polovicu poplatku za škôlku, štátne škôlky sú preplnené, preto bola otvorená inému riešeniu. Uviedla, že náklady na cestovné vznikajú v súvislosti s dopravou k jej rodičom. Skutočnosť, že otec nemá vedomosť o návšteve krúžkov detí, svedčí podľa jej názoru, o jeho nedostatočnom záujme. Na dovolenkovom pobyte bola spolu s deťmi. Pokiaľ ide o platby za opatrovateľku, túto službu využívali aj v čase spolužitia, nakoľko pracuje a nemá možnosť opakovane byť s deťmi doma. Navrhla odvolanie otca zamietnuť ako nedôvodné. 5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril. 6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. 7. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd poukazuje na správne dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 CSP, s ktorými sa stotožňuje. 8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa, že neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa spravidla dokazovanie nevykonáva, súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie mal za to, že boli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 366 CMP, pričom všetky námietky, ktoré otec uviedol v odvolaní bude môcť uplatniť v konaní vo veci samej, teda v danom prípade v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode. K dôvodom odvolania otca odvolací súd dodáva, že tieto nemajú vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, keďže otec v odvolaní síce preukázal platbu výživného na maloleté deti za mesiac január 2020, avšak z ďalšej prílohy nevyplýva aká suma bola titulom výživného na maloleté deti vyplatená vo februári 2020. Odvolací súd nespochybňuje, že v čase spolužitia rodičov, rodina financovala svoje potreby aj z príjmu otca a vyplácaných rodinných prídavkov na deti z Rakúska, o čom svedčia aj výpisov z účtu, na ktoré poukazuje aj otec, avšak je potrebné konštatovať, že ide o obdobie do novembra 2019. Pokiaľ sa otec odvoláva na existenciu finančných prostriedkov uložených na účte, tvorených aj ním a s ktorým disponovali obaja rodičia, uvedenú námietku nie je možné zohľadniť, keďže daná skutočnosť je matkou spochybnená argumentmi o tom, že otec jej zamedzil prístup na účet a financie presmeroval na iný účet. Súd prvej inštancie správne určil výživné v nevyhnutnej miere na zabezpečenie základných potrieb maloletých detí, pričom výška výživného bude ustálená v konaní vo veci samej, kde súd vyhodnotí možnosti a schopnosti rodičov a ich zárobkové a majetkové pomery, ako aj odôvodnené potreby detí. Rovnako budú predmetom dokazovania vo veci samej aj otcom namietané vyčíslené náklady na maloletých, ktoré považuje za nadhodnotené. Odvolací súd poznamenáva, že otec síce preukázal úhradu platby výživného na deti za jeden mesiac od ukončenia spolužitia rodičov, avšak v danom prípade je predmetom konania nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečenie pravidelných mesačných príspevkov rodiča na výživu maloletých. 9. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie v danej veci rozhodol v súlade s príslušnými ustanoveniami upravujúcimi inštitút neodkladného opatrenia, ktoré správne na danú vec aplikoval, pri zohľadnení najlepšieho záujmu maloletých detí ako prioritného kritéria pre rozhodovaciu činnosť súdu v konaní starostlivosti o maloleté dieťa, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).