Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/107/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1520203239 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1520203239.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Darina Kuchtová a Mgr. Jana Janics Bajánková v právnej žalobcu: F.. art P. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Q. XX, XXX XX B. proti žalovanej: V. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX B., t. č. bez adresy evidovanej v registri obyvateľov SR, korešpondenčná adresa Q. XXX/X, XXX XX B. - G. o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č.k. 60C/32/2020-11 zo dňa 02.07.2020, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V uznesením č.k. 60C/32/2020-11 zo dňa 02.07.2020 zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania. Žalobca podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť vypratať predmet nájmu a to suterén rodinného domu na Q. ulici č. X v B. V, obec BA - m. č. G., na parcele registra „C“ XXX/X, v katastrálnom území G., zapísaný na LV č. XXX do 30 dní. 2. Žalobca návrh odôvodnil tým, že dňa 02.08.2016 bola so žalovanou uzatvorená nájomná zmluva na dobu neurčitú, s dohodnutou výškou nájomného 350 eur mesačne, na základe ktorej bola žalovaná oprávnená užívať celý suterén domu, t. j. obytnú miestnosť, kuchynku, kúpeľňu a WC. Žalovaná užívala predmet nájmu s dvoma psami a tromi mačkami a neskôr zvýšila počet domácich zvierat na viac ako 10, čo bolo neúnosné, a zvieratá začala chovala za účelom ich ďalšieho predaja, brala tiež iné zvieratá na stráženie aj na niekoľko týždňov, a tak žalobca zistil, že zvieratá špinili nielen na záhrade, na chodníkoch, ale aj v interiéri domu. Žalovaná neudržiavala hygienu v priestoroch, neupratovala a zápach sa šíril do okolia, a bol neúnosný. Nedostatočná hygiena zo strany žalovanej ohrozuje zdravie jeho rodičov, ktorí v dome tiež bývajú. Žalovaná nereagovala na upozornenia. V domu sú zničené podlahy aj steny, a tak žalobca požiadal žalovanú, aby odišla. Žalobca zistil, že má vyriešenú bytovú otázku, nie je v hmotnej núdzi a získala dedičstvo po svojom otcovi. Žalovanej zaslal výpoveď z nájmu, ktorú žalovaná mala prevziať dňa 18.02.2020. Medzitým sa zmenila aj jeho rodinná situácia a jeho sestra so svojou dcérou ho požiadali o pomoc, aby sa mohli nasťahovať do predmetných priestorov, a tak vznikol dôvod na danie výpovede. Žalovaná nereagovala na výpoveď od februára 2020 prestala platiť nájomné, ale poškodzovanie jeho majetku pokračuje a žalovaná často pod vplyvom alkoholu, ohrozuje dymom možným požiarom priestory domu, zničila kuchynku s chladničkou, odkladaním nevhodných materiálov zničila aj ďalšie priestory domu. 3. Žalobca k návrhu priložil kópiu nájomnej zmluvy zo dňa 02.08.2016, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXX., kópiu výpovede z nájmu rodinného domu zo dňa 17.02.2020 a fotodokumentáciu. 4. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 324 ods. 1 a 3, § 325 a § 328 Civilného sporového poriadku, v spojení s § 677 ods. 1 a 2, § 678 Občianskeho zákonníka. 5. Okresný súd po preskúmaní návrhu a predložených dôkazov dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť. Vychádzal z čl. VIII nájomnej zmluvy v ktorom je upravená doba a skončenie nájmu. Podľa zmluvy zo dňa 02.08.2016, nájom je dojednaný na dobu neurčitú. Ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, zmluvu je možné ukončiť len písomnou výpoveďou. Ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Výpovedná lehota predstavuje určitý časový úsek, ktorého uplynutím dochádza k zániku nájomného vzťahu. Účinky výpovede nenastávajú momentom doručenia výpovede, ale až momentom uplynutia výpovednej doby. Keďže výpoveď predstavuje jednostranný adresovaný právny úkon, pre začiatok výpovednej lehoty je potrebné, aby výpoveď bola doručená druhej zmluvnej strane. V danom prípade je podľa názoru súdu potrebné zistiť, čo si strany dohodli v nájomnej zmluve. V danom prípade bolo podstatné to, že si strany sporu dohodli v nájomnej zmluve i 3 - mesačnú výpovednú lehotu, so začiatkom plynutia od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. V tomto prípade je podstatné preukázať doručenie písomnej výpovede z nájmu nájomcovi, teda žalovanej. 6. Žalobca v návrhu uvádza, že žalovanej zaslal výpoveď z nájmu, ktorú mala prevziať dňa 18.02.2020, ale toto tvrdenie nijako neosvedčil a preto súd návrh zamietol. 7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, a žalovanej nárok na náhradu trov nepriznal z dôvodu, že je v konaní žiadne trovy nevznikli. 8. Proti uzneseniu podal odvolanie žalobca, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu a navrhol jeho návrhu vyhovieť, pretože je potrebná urýchlená ochrana jeho ohrozených a porušených práv, keď porušenie a ohrozenie jeho práv pretrváva a žalovaná svojim konaním mu spôsobuje ďalšiu škodu, ktorú už nebude možné napraviť. V odvolaní uviedol, že z obsahu rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že súd preskúmal dôvody návrhu, predložené listinné dôkazy a fotodokumentáciu, ako jeho tvrdenie, že k dohode nedošlo, pretože žalovaná na jeho výzvy nereagovala a bol nútený dňa 18.02.2020 dať žalovanej písomnú výpoveď z nájmu. So žalovanou uzavrel nájomnú zmluvu na dobu neurčitú, ale žalovaná jeho nehnuteľnosť nechce opustiť a žalovaná podala na Okresnom súde Bratislava V dňa 18.05.2020 žalobu na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu. Po prečítaní dôvodov žaloby pochopil, že žalovaná sa snaží predĺžiť pobyt v jeho nehnuteľnosti na dlhšiu dobu s použitím rôznych opravných prostriedkov. V mesiaci február 2020 prestala platiť nájomne vo výške 350 eur mesačne podľa nájomnej zmluvy a naďalej dochádza k poškodzovaniu jeho majetku tak, že znovu upchala čerpadlo, čím ho pokazila. Dôvody, pre ktoré podal návrh pretrvávajú, žalovaná mu spôsobuje ďalšie škody a to neplatením nájomného a nezaplatením časti nákladov na opravu zariadení ako bolo dohodnuté v nájomnej zmluve. Jediným dôvodom, pre ktorý súd zamietol jeho návrh bolo nedostatočné preukázanie doručenia výpovede žalovanej a túto skutočnosť preukazuje tak, že predkladá kópiu výpovede z nájmu, kópiu žaloby na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu a kópiu podacieho lístka Slovenskej pošty, a.s., a navrhol, aby odvolací súd jeho návrhu vyhovel a zmenil rozhodnutie okresného súdu. 9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku) prejednal vec bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. 10. Z predložených písomných dokladov žalobcu vyplýva, že dňa 18.02.2020 dal žalovanej okamžitú výpoveď z nájmu podľa nájomnej zmluvy o prevzatí priestorov suterénu rodinného domu na Q. ulici X s týmto textom: „Vážená pani P., vypovedám okamžite týmto našu nájomnú zmluvu zo dňa 02.08.2016 o prenajatí suterénnych priestorov rodinného domu na Q. XXX/X v zmysle ustanovení § 711 ods. 1 písm. a/ OZ. Ako dôvod uvádzam svoj zámer súrne ubytovať v predmetných priestoroch svoju sestru L. T. a jej dcéru a moju neter F. T. E.. Suterénne priestory, ktoré sú predmetom nájmu, boli zdevastované močom a fekáliami veľkého množstva zvierat, ktoré tam chováte. Z tohto dôvodu je nutná rozsiahla rekonštrukcia a dezinfekcia, ktorá potrvá dlhšiu dobu. Preto vás vyzývam, aby ste sa čo najskôr odsťahovali, aby som mohol toto vykonať a aby sa mohli moji príbuzní nasťahovať súrne . 11. Žalobca zároveň predložil žalobu zo dňa 15.05.2020 na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, ktorú podala V. P., ako žalobca proti žalovanému v tomto konaní žalobcovi ako prenajímateľovi, v ktorej uviedla, že dňa 21.02.2020 jej bola doručená okamžitá výpoveď nájomnej zmluvy z dôvodu § 711 ods. 1/a Občianskeho zákonníka z dôvodu nasťahovania sestry L. T. s maloletou dcérou do predmetných nehnuteľností. Dôvod a obsah tvrdenia ohľadne výpovede sa nezakladajú na pravde a nenapĺňajú právnu podstatu výpovede, z dôvodov vyplývajúcich z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalovaná tvrdila, že nájomnú zmluvu porušil prenajímateľ závažnými nedostatkami a to nefunkčnosťou sociálneho zariadenia, kuchyne, elektrických zásuviek, v zimnom období výpadok kúrenia a o odstránenie týchto nedostatkov žiadala žalobcu v písomnej korešpondencii, ktorú predložila k žalobe a počas celého nájmu nebola vykonaná žiadna údržba ani revízia ani odstránenie závad. Od decembra 2019 sa nachádza v hmotnej núdzi v evidencií na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny a to jej neumožňuje zistené nedostatky na vlastné náklady odstrániť, a preto navrhla aby súd rozhodol, že výpoveď z nájmu bytu, ktorá jej bola doručená dňa 21.02.2020 je neplatná. 12. Podľa § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 13. Podľa § 324 ods. 2 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 14. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 15. Podľa § 325 ods. 2 C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 16. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 17. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p. k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 18. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 19. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 20. Žalobca požadujúci nariadenie neodkladného opatrenia musí (pokiaľ chce byť v konaní o neodkladnom opatrení úspešný) osvedčiť svoj nárok voči žalovanému, ako aj potrebu dočasnej úpravy pomerov, t.j. naliehavosť situácie alebo obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia. 21. Nariadenie neodkladného opatrenia má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi konania a vyžaduje preukázanie a osvedčenie existencie hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi účastníkmi, ohľadne ktorého majú byť dočasne upravené pomery účastníkov, ako aj preukázanie naliehavej potreby úpravy právnych pomerov do rozhodnutia vo veci samej, keďže dočasná úprava je odôvodnená iba vtedy, ak existuje dôvodná obava, že jej nenariadením sa podstatne zhorší právne postavenie žalobcu v spore. 22. Z citovaných zákonných ustanovení teda vyplýva, že základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. 23. Neodkladné opatrenie má teda charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi a má miesto vtedy a tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom občiansko-právnom vzťahu. Pre nariadenie a ďalšie trvanie neodkladného opatrenia nie je potrebné jednoznačne preukázať oprávnenosť uplatneného nároku. Postačuje, aby tento nárok bol osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. 24. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania, a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výlučne na tom, kto neodkladné opatrenie navrhuje. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby navrhovateľ neodkladného opatrenia súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. 25. Pre potreby rozhodovania súdu o nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné vykonávať dokazovanie na opodstatnenosť návrhu vo veci samej, súd vychádza z rozhodujúcich skutkových tvrdení uvádzaných žalobcom v návrhu na jeho nariadenie, ktorými odôvodňuje existenciu svojho nároku, s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania, pokiaľ sa začalo vo veci samej konať, inak sa posudzuje hodnovernosť a pravdivosť tvrdení žalobcu, ktorými odôvodňuje opodstatnenosť návrhu vo veci samej, až následne dokazovaním vo veci samej, a pre účely neodkladného opatrenia nie je potrebné ich pravdivosť zisťovať a vyhodnocovať v konfrontácií s inými relevantnými skutočnosťami týkajúcimi sa samotnej podstaty veci. 26. Existencia právneho pomeru medzi stranami, ako i jeho osvedčenie samo osebe nepredstavuje zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až jeho ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť. Avšak aj toto ohrozenie musí byť konkrétne a musí byť osvedčené konkrétnymi skutočnosťami. Odhliadnuc od skutočnosti, že súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia nie je oprávnený skúmať dôvodnosť uplatneného nároku vo veci samej, musí skúmať otázku prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia. 27. Z opisu skutkového stavu vyplýva, že dňa 02.08.2016 bola medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovanou ako nájomcom uzatvorená nájomná zmluva na dobu neurčitú, na základe toho bola žalovaná oprávnená užívať celý suterén domu, t. j. obytnú miestnosť, kuchynku, kúpeľňu a WC. Žalovaná teda na základe nájomnej zmluvy oprávnene užívala predmetné priestory domu. Ako bolo uvedené, existencia právneho pomeru medzi stranami, ako i jeho osvedčenie samo osebe nepredstavuje zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až jeho ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť. Avšak aj toto ohrozenie musí byť konkrétne a musí byť osvedčené konkrétnymi skutočnosťami. Z predložených písomných dokladov, ktorými žalobca osvedčoval svoj nárok vyplýva, že dňa 18.02.2020 dal žalovanej výpoveď z nájmu a ako dôvod uviedol svoj zámer súrne ubytovať v predmetných priestoroch svoju sestru L. T. a jej dcéru a tiež neter F. T. E.. Okrem toho tvrdil, že suterénne priestory, ktoré sú predmetom nájmu, boli zdevastované močom a fekáliami veľkého množstva zvierat, ktoré žalovaná chová a z tohto dôvodu je nutná rozsiahla rekonštrukcia a dezinfekcia, ktorá potrvá dlhšiu dobu. Preto žalobca vyzval žalovanú, aby sa čo najskôr odsťahovala. Žalobca zároveň predložil žalobu zo dňa 15.05.2020 na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, ktorú podala žalovaná na súd a tvrdila, že dôvod a obsah tvrdenia ohľadne výpovede sa nezakladajú na pravde a nenapĺňajú právnu podstatu výpovede z dôvodov vyplývajúcich s príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalovaná tvrdila, že nájomnú zmluvu porušil prenajímateľ závažnými nedostatkami a to nefunkčnosťou sociálneho zariadenia, kuchyne, elektrických zásuviek, v zimnom období výpadok kúrenia a o odstránenie týchto nedostatkov žiadala žalobcu v písomnej korešpondencií, ktorú predložila k žalobe, a počas celého nájmu nebola vykonaná žiadna údržba ani revízia ani odstránenie závad. Od decembra 2019 sa nachádza v hmotnej núdzi v evidencií na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny to jej neumožňuje zistené nedostatky na vlastné náklady odstrániť, a preto navrhla aby súd rozhodol, že výpoveď z nájmu bytu, ktorá jej bola doručená dňa 21.02.2020 je neplatná. 28. Okresný súd po preskúmaní návrhu a predložených dôkazov dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť. Vychádzal z zo zistenia, že nájom je dohodnutý na dobu neurčitú a ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, zmluvu je možné ukončiť len písomnou výpoveďou. Ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Práve z dôvodu sporných tvrdení strán okresný súd návrhu žalobcu nevyhovel, keď vychádzal z tvrdenia žalobcu, že žalovanej dal platnú výpoveď a preto by sa mala z priestorov vysťahovať, čo však ona odmieta a tvrdí, že výpoveď je neplatná pre neexistenciu výpovedného dôvodu zo strany žalobcu, ktorý popiera a sama tvrdí, že žalobca si ako prenajímateľ neplnil povinnosti podľa nájomnej zmluvy. Okresný súd preto nevyhovel návrhu, keď žalobca neosvedčil zákonnú podmienku pre skončenie nájmu a povinnosť vypratať byt a to danie výpovede, ktorá by spĺňala zákonné dôvody a podmienky k tomu, aby existovala na strane nájomcu, ako žalovanej, povinnosť vypratať prenajaté priestory. Záver okresného súdu je tak správny. 29. S poukazom na osvedčenie, či tu existuje resp. neexistuje nebezpečenstvo reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy, odvolací súd konštatuje, že žalobca v predmetnej veci neosvedčil a nepreukázal potrebu okamžitého zásahu zo strany súdu, nakoľko zo skutkových tvrdení žalobcu a predložených písomných dôkazov nevyplýva, že žalovaná je povinná predmetné priestory vypratať skôr, ako príslušný súd rozhodne o podanej žalobe žalovanej o určenie neplatnosti výpovede z nájmu. Tieto sporné otázky bude riešiť súd v konaní vo veci samej a do rozhodnutia súdu vo veci nie je daný dôvod pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia ako správne konštatoval okresný súd a tak aj správne rozhodol, keď nenariadil neodkladné opatrenie a neuložil žalovanej navrhovanú povinnosť, pričom sám žalobca dobrovoľne uzatvoril nájomnú zmluvu so žalovanou, v ktorej si vzájomne dohodli podmienky, za ktorých budú upravené ich práva a povinnosti vyplývajúce z predmetnej zmluvy. 30. Odvolací súd poukazuje na to, že v posudzovanej veci zákonné podmienky na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie) splnené neboli, nakoľko predmetom sporu vo veci samej je určenie neplatnosti výpovede z nájmu, v ktorej bude riešená aj otázka ďalšieho trvania nájmu. V tej súvislosti treba zdôrazniť, že vlastnícke a užívacie práva, ktoré požívajú zákonnú ochranu, je možné obmedziť dočasnou úpravou pomerov, t.j. dočasným zákazom dispozície, jeho užívania a to vtedy, ak by výkon vlastníckeho práva bol v rozpore s inými, rovnako chránenými hodnotami resp. právami. 31. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací dospel k záveru, že v danom prípade za tohto skutkového stavu nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia, a preto napadnuté uznesenie potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie, na ktorý zároveň poukazuje ako aj na odôvodnenie tohto uznesenia. 32. Odvolací súd vzhľadom na plný úspech žalovanej v odvolacom konaní rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 C.s.p. 33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).