Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/130/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1520203323 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1520203323.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti o maloletú H. Z., H. XX.XX.XXXX, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky: M. Z., H. XX.XX.XXXX, R. S.: Ž.F. X/B, C. a otca: Z.. Z. Z., H. XX.X.XXXX, R. S.: E. XX/XXX, C., o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, č. k. 20P/106/2020 - 18 zo dňa 29.6.2020, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava V, č. k. 20P/106/2020 - 18 zo dňa 29.6.2020 m e n í tak, že otec je oprávnený stretávať sa maloletou H. Z., H. M. XX.XX.XXXX každý kalendárny týždeň, vždy v pondelok, v stredu a v piatok od 17.00 hod. do 19.00 hod. a každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 09.00 hod. do 17.00 hod. Neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 20P/89/2020. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V (ďalej aj súd prvej inštancie) uznesením č. k. 20P/106/2020 - 18 zo dňa 29.6.2020 vyhovel návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia a upravil styk otca s maloletou Nelou tak, že je oprávnený sa s ňou stýkať každý kalendárny týždeň vždy v pondelok, stredu a piatok od 17.00 hod. do 19.00 hod. a každý kalendárny týždeň v sobotu od 09.00 hod. do 17.00 hod. na čas do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 20P/89/2020. Otec si maloleté dieťa v určenom čase prevezme v mieste bydliska maloletej a po ukončení styku ho odovzdá matke v mieste bydliska maloletej. Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť. 2. Súd prvej inštancie poukázal na návrh otca zo dňa 10.6.2020, v ktorom uviedol, že rodičia maloletej sú v rozvodovom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 20P 89/2020. Ešte pred uzavretím manželstva bývali v rodinnom dome otcovej matky, ale pre správanie matky maloletej H. voči otcovej matke sa presťahovali na šesť rokov do Čierneho Brodu a v roku 2013 do bytu na Žltú 2/ B v Bratislave. Podľa otca maloletá H. nie je vytúženým dieťaťom matky, čo matka dokazuje tým, ako sa k nej správa, vyčíta jej, že si kvôli tehotenstvu zničila postavu, prišla o zamestnanie a podobne. Už v počiatkoch tehotenstva vylúčila intímny vzťah, ktorý stav u nich pretrváva. S maloletou matka spí v spálni na manželskej posteli a otec spáva v obývačke, pričom ide o takmer sedem ročné dieťa, ktoré má zariadenú detskú izbu. Správanie matky voči otcovi je agresívne, keď nie je schopná sa rozprávať o bežných veciach, privádza sa do amoku, reaguje zásadne podráždene, jej reakcie sú prešpikované hrubými vulgarizmami, čoho svedkom je maloletá, ktorá situáciu citlivo prežíva, je v strese, má strach, matka otca pred dieťaťom zosmiešňuje, dehonestuje. Podobne sa správa aj k H., vzhľadom na to, že je unavená zo zamestnania, oddychuje a H. je nútená hrať sa sama, respektíve zavrieť sa do svojej izby. Matka má nezodpovedný prístup aj k vedeniu domácnosti na štandardnej úrovni, často odmieta variť s tým, že otec s dcérou „nebudú žrať“ a keď sa o jedlo postará, tak len pre seba a dieťa. Otca vyháňa zo spoločného bytu, zavadzia jej, chce byť sama. Otec, aby predišiel hlučným konfliktom, po tom, ako maloletá zaspí, z bytu odchádza do cca 22,00 hod. a čas trávi u svojej matky. Otec má s maloletou blízky, obojstranne citový vzťah. Snaží sa jej venovať, po príchode zo zamestnania chodil s ňou na ihrisko, na prechádzky. Maloletá je vnímavá k situácii v rodine, ale za prítomnosti matky sa bojí prejavovať náklonnosť k otcovi. Opakovane ku nemu prišla a za správanie matky sa mu ospravedlnila, že ju to mrzí. Otec má obavy, že matka splní svoje vyhrážky, že sa aj s H. odsťahuje na východ Slovenska k svojej matke a otca vyčiarkne a vylúči zo svojho i H. života a postará sa o to, aby maloletá na neho zabudla. Nenaplnené predstavy o živote si vybíja voči otcovi agresívnym, vulgárnym správaním, pokiaľ maloletá neuposlúchne na prvé slovo, čo si matka želá, správa sa agresívne aj voči nej. Situácia v rodine sa vyhrotila, keď si prevzala návrh na rozvod manželstva, čím sa jej negatívne správanie vystupňovalo a do bytu sa k nim nasťahovala svokra (matkina matka), ktorá do ich života zasahuje, ovplyvňuje maloletú voči otcovi, vzrástlo aj manipulovanie maloletej zo strany matky, maloletá sa k nemu nesmie priblížiť, nesmie sa s ňou zahrať, zobrať ju na prechádzku, čo doteraz robil len on, keďže daný čas matka využívala väčšinou na oddych, nesmie sa s ňou rozprávať a dotknúť sa jej vecí. H. mu povedala, že mama zakázala, aby spolu hovorili, a hnevala by sa, keby neposlúchla. Otec má vážne a odôvodnené obavy, aby H. nestratil, aby sa mu pri takej masívnej manipulácii zo strany matky a jej matky neodcudzila. Matka v súvislosti s podaným návrhom na rozvod manželstva situáciu podala tak, že „ocino chce mamu vyhodiť z domu“ a maloletej podala nepravdivé informácie. Preto otec dôvodí, že je v danom prípade splnená podmienka potreby dočasnej úpravy pomerov , pretože je reálny predpoklad, že jeho právo garantované Ústavou SR podieľať sa na výchove maloletej môže byť a je ohrozené. Súčasný stav znemožňuje maloletej uplatniť si právo na oboch rodičov, keďže matka bráni v jeho realizácii. Pred aktuálnym stavom v rodine bol vzťah otca s maloletou obojstranne dobrý a prínosný pre oboch. Otec má obavy, že pretrvávanie tejto situácie poznačí psychický stav dieťaťa a prípadné vzájomné odcudzenie bude mať vplyv na objektívne posúdenie veci v rozvodovom konaní pred súdom. Podaný návrh je dôvodný s cieľom odvrátiť hrozbu odcudzenia a zmarenia doteraz dobrého vzťahu otca s dcérou a to aj napriek tomu, že rodičia žijú v spoločnom byte, v súčasnosti i za prítomnosti matkinej matky, pretože otcovi je znemožnený akýkoľvek kontakt s maloletou. 3. Súd prvej inštancie postupoval podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj CMP), § 324 ods. 1,2,3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 366, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1, § 332 ods. 1, § 324 ods. 2 zákona č. 161 /2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej CSP). Vychádzal z toho, že rodičia sú manželia, žijú v spoločnej domácnosti, v zmysle správy kolízneho opatrovníka matka bráni maloletej a otcovi vo vzájomnom kontakte tým, že dcére zakázala s otcom komunikovať, čo dieťa musí dodržiavať. Styk otca s maloletou, ale aj akákoľvek komunikácia medzi nimi sa nerealizuje a rodičia sa o úprave styku, ale vlastne aj o fungovaní celej ich domácnosti a ich rodičovských a partnerských úlohách nevedia dohodnúť (otec je prehnane submisívny a matka v prítomnosti pracovníka úradu práce, sociálnych vecí a rodiny emocionále vybuchla - kričala, plakala a aj v prítomnosti maloletej prezentovala, ako je jej otec odporný a nenávidí ho). Rodičia majú domácnosť akoby rozdelenú, otec spí v obývačke na zemi, matka s H. a svojou matkou v spálni, detskú izbu majú iba zriadenú. Atmosféra v rodine je nezdravá a nie je vhodné, aby v takomto prostredí žila maloletá v prípade, že sa rodičia nezmenia a nepovýšia záujem dieťaťa nad svoje osobné záujmy. Rodičia síce žijú v jednom byte, avšak miera podielu otca na starostlivosti o maloletú, ako aj o spoločnú domácnosť, vzhľadom na správanie matky, neexistuje. Súd prvej inštancie poukázal na to, že neodkladným opatrením súd upraví styk rodiča, ktorému druhý rodič neumožňuje styk s dieťaťom v rozsahu, aby nedošlo k odcudzeniu dieťaťa a rodiča, v rozsahu primeranom dennému režimu dieťaťa a jeho rodičov. V danej veci i keď rodičia žijú v jednom byte, matka otcovi bráni podieľať sa na osobnej starostlivosti o maloletú. Rodičia sa pre partnerské nezhody nevedia dohodnúť na trávení voľného času s maloletou v poobedných hodinách a cez dni voľna, či na tom, kto a akou formou zabezpečí úkony ohľadne životosprávy maloletej, keď matka má svoje predstavy, ktoré až agresívnym spôsobom presadzuje a priveľmi submisívny otec rezignoval voči jej emocionálnym výbuchom a očakáva od súdu, že zaňho problémy s matkou vyrieši, pričom medzi rodičmi stojí bezbranné dieťa. Preto v prvom rade súd prvej inštancie rodičov poučil, že sa musia naučiť spolu normálne komunikovať. Rodičovské práva a povinnosti k maloletej majú obaja rodičia, rovnako právom maloletej je, aby mala zabezpečený pravidelný kontakt s oboma rodičmi. Súd prvej inštancie mal osvedčené, že vzťah otca s maloletou bol prerušený, otec má síce v byte, v ktorom maloletá vyrastá, možnosť sa dennodenne zdržiavať (spať v obývačke na zemi, používať kúpeľňu a toaletu), ale konaním matky dochádza k prerušovaniu citových väzieb medzi ním a maloletou. V zmysle správy kolízneho opatrovníka matka bráni maloletej a otcovi vo vzájomnom kontakte - dcére zakázala s otcom komunikovať, čo dieťa musí dodržiavať. Konaním matky dochádza k prerušovaniu citových väzieb medzi otcom a maloletou, vzťahy rodičov sú tak vyhrotené, že si vzájomne ubližujú. Neodkladným opatrením súd upraví styk rodiča, ktorému druhý rodič neumožňuje styk s dieťaťom v rozsahu, aby nedošlo k odcudzeniu dieťaťa a rodiča, v rozsahu primeranom dennému režimu dieťaťa a jeho rodičov. Preto súd prvej inštancie uzavrel, že v danej veci je potrebné a je to aj v záujme maloletej, nariadiť neodkladné opatrenie, na základe ktorého bude jasne určená konkrétna úprava styku otca s maloletou H.. Kontakt otca, ktorý dcéru môže vidieť iba v ich byte, nemôže s ňou hovoriť, nemá možnosť interakcie - nie je dostatočný. Daný stav môže viesť k deformácii vzájomného vzťahu maloletej s otcom, čo môže mať negatívny vplyv na jej zdravý psychický vývin. Rodičovský konflikt nemôže pre dieťa znamenať neistotu v jeho prirodzených väzbách k rodičom a ani to, že sa stane nástrojom boja v ich rukách. 4. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote matka odvolanie. Poukázala na to, že uznesenie nadobudlo vykonateľnosť v čase letných prázdnin, kedy dcéra Nela má už stanovený program podľa jej vlastného výberu, a s ohľadom na aktuálne okolnosti nie je možné a ani správne nútiť ju aby prázdninový čas trávila len v mieste svojho trvalého bydliska tak, ako je to bežné počas školského roka. Dcéra od 1.7.2020 trávi prázdniny u svojej babky (starej matky z matkinej strany) v obci Slavošovce (okres RV) a to z dôvodu, že sa niekoľko týždňov pred prázdninami snažila s jej otcom dohodnúť na programe letných prázdnin a upozorňovala ho, že je potrebné dcére spoločne zorganizovať program na dva mesiace. Matka uviedla, že nakoľko ona si prvé 3 týždne dovolenku v práci zobrať nemohla, požiadala otca o riešenie, či by si nevzal dovolenku. Dovolenku si zobrať nechcel, preto svojho zamestnávateľa požiadala o prácu z domu, aby mohla byť s dcérou. Otec jej však tento postup prekazil tým, že bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia zablokoval wifi pripojenie. Situáciu vyriešila odchodom do práce a dcéru zverila svojej mame a s jej súhlasom a na dcérine želanie odišla H. na prázdniny k svojej babke. Babka (stará matka z matkinej strany) nemohla zostať v ich byte a starať sa o H., kým sú rodičia v práci, nakoľko si to otec neželal, z bytu ju vyhadzoval, tvrdil, že je na obtiaž, zavadzia, má s ňou iba náklady, správal sa k nej hrubo a to aj pred dcérou, ktorá to videla a počula, z čoho bola rozrušená, plakala a nevedela sa upokojiť. Matka uviedla, že dcéra otca spontánne požiadala, aby odišiel a nechal ich na pokoji. Otec sa teda sám nechcel postarať o dcéru v čase prázdnin, a zároveň sa snažil zabrániť starostlivosti aj jej a jej mame, čo matka považuje za nezodpovedné. Matka popísala stav počas letných prázdnin v roku 2019, kedy sa o dcéru mala starať sama. Počas leta čerpala dovolenku vždy štyri týždne. Z uvedeného dôvodu mal otec tento rok viac ako 15 dní nevyčerpanej dovolenky, ktorú nariadene čerpal v mesiaci apríl a máj. Počas týchto týždňov pracovala z domu a on neurobil za celý čas dcére žiaden program a ani sa nijako nepostaral o jej základné potreby. Musela ho nútiť aby s dcérou išiel aspoň na chvíľu na vzduch kým dopracuje, avšak on iba sedel pri počítači a dcéru nechal sledovať TV alebo hrať sa na mobile alebo internete. Ak niekam išiel, tak iba k svojej matke do Rusoviec odkiaľ prišla dcéra vždy veľmi hladná a smrdela po cigaretovom dyme. Preto matka nesúhlasí s tým, aby dcéra trávila čas v zafajčenom a špinavom prostredí, aké je u manželovej matky (ktorá je zároveň ťažko zdravotne postihnutá), ktorá jej nikdy neprejavila žiadne city, nechce s ňou komunikovať, iba sleduje TV a fajčí v dcérinej prítomnosti. Zároveň matka nesúhlasí s tým aby dcéra zostávala sama na dvore u manželovej matky v prítomnosti psa - bojového plemena, nakoľko sa obáva o jej zdravie (pes má 13 rokov, je chorý a jeho správanie je nevyspytateľné). Matka argumentuje, že otec dcére nikdy neurobil program mimo Bratislavy, žiadny výlet do prírody, jaskyne, hradu a pod. Iba kritizoval, že to stojí veľa peňazí. Ak aj niekam na jej návrh išli, tak len za podmienky, že vstupné a stravu bude hradiť ona. Program otca pre dcéru spočíval podľa matky v návšteve nákupného centra, interiérového ihriska. Matka argumentuje, že vzťah otca k dcére je dlhodobo veľmi povrchný, čo podľa jej názoru spôsobila otcova dlhoročná izolácia - dlhý čas trávený na počítači, internete alebo mobilných hrách, duchom stále neprítomný, s nezáujmom o okolitý reálny svet a potreby svojich najbližších. Svoju frustráciou z jej následného nezáujmu o takéhoto človeka, akým bol za posledné roky a z postupného nezáujmu dcéry o svojho otca, ktorého denne vidí tráviť dlhé hodiny na počítači, alebo mobile otec rieši obviňovaním jej osoby, že dcére bráni rozprávať sa s ním. Matka takéto obvinenie odmietla a tvrdí, že otec má problémy s komunikáciou a prirodzenou autoritou, nakoľko dcéra často na neho reaguje napríklad vyplazovaním jazyka a posmeškami, čo matka už odmieta riešiť, nakoľko otec jej sám nedokáže vysvetliť, ako sa má k nemu správať. On sám musí tiež chcieť porozumieť si s dcérou, ona jej to prikázať nemôže. Otec sám musí chcieť a vedieť prevziať rolu otca a nie iba kamaráta na stráženie. On sám musí byť pre dcéru tak motivačný, aby aj dcéra sama prirodzene chcela s ním tráviť čas a nie iba z donútenia. Vzhľadom k tomu, že dňa 2.9.2020 bude dcéra navštevovať 1. ročník ZŠ, a že bude mať určite nejaké poobedné krúžky v škole, a zároveň bude mať už aj isté školské povinnosti doma, kedy potrebuje svoj kľud a pokoj matka nesúhlasí s navrhovaným časom, kedy s ňou chce otec tráviť čas - pondelok, streda a piatok v čase od 17.00 - 19.00 hod (v tomto čase dcéra zvykne večerať). Preto navrhla a tvrdí, že sa tak stalo po dohode s otcom dni - utorok a štvrtok v čase od 15.45 - 17.45. Zároveň matka nesúhlasí s navrhovaným časom - každý kalendárny týždeň v sobotu od 9.00 -17.00, nakoľko by to dcére už neumožňovalo celý rok tráviť čas aj mimo Bratislavy napr. u svojej babky v Slavošovciach (vzdialených cca 350 km od BA) a doslova by ju to izolovalo v byte s povinnosťou čakať na otca, čo považuje za stresujúce pre dieťa. Matka navrhla každú nepárnu nedeľu v čase od 12.00 -18.00 a to aj s ohľadom na to, že otec nie je schopný a ochotný zabezpečiť dcére riadnu plnohodnotnú stravu. Matka vyhlásila, že nebude brániť dcére styku s otcom kedykoľvek to sama dcéra bude chcieť (a to aj mimo súdom stanoveného času ak s tým otec bude súhlasiť), s ohľadom na jej školské povinnosti, zdravotný stav, a s ohľadom na jej denný režim, avšak po predchádzajúcej dohode o tom kam s dcérou otec pôjde a čo tam budú robiť. Zároveň matka navrhla, aby všetky prázdniny trávila dcéra tak ako doteraz (ako je zvyknutá a tak ako ona sama bude chcieť) po dohode matky aj otca, tak aby dcéra nebola zbytočne stresovaná. Svoje odvolanie odôvodnila aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, keď neprihliadal na dôvody rozpadu manželstva. 5. Otec a kolízny opatrovník vyjadrenie k odvolaniu matky nepodali. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/>), po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/>), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté uznesenie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s ohľadom na charakter konania a dospel k záveru, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné. 7. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní otca o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia správne vychádzal z podstaty tohto procesného inštitútu vyjadrenej v ustanovení § 325 ods. 1 CSP, podľa ktorej je neodkladné opatrenie prípustné a opodstatnené vtedy, ak si právne vzťahy vyžadujú operatívnu úpravu, ktorá je potrebná pre nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Jeho účelom je zamedziť iba najzávažnejším nepriaznivým následkom, a preto nedáva detailné riešenie vzniknutého problému. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti má prioritu záujem maloletého dieťaťa. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie ako náhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. 8. V súdenej veci sa otec návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal úpravy styku s maloletou dcérou H.. S jej matkou je v rozvodovom konaní a napriek tomu, že všetci žijú v spoločnom byte, situácia sa vyhrotila tak, že matka dcéru od neho izoluje, nesmie s ním z rozhodnutia matky komunikovať a priblížiť sa k nemu. 9. V posudzovanej veci prebieha na Okresnom súde Bratislava V, pod sp. zn. 20P/89/2020 rozvodové konanie účastníkov, v rámci ktorého sa otec domáha zverenia dcéry účastníkov Nely, narodenej dňa 23.11.2013 na čas po rozvode do svojej starostlivosti, s čím matka nesúhlasí. Aktuálne pomery v rodine účastníkov prešetril kolízny opatrovník dieťaťa, ktorý poukázal na nezdravú atmosféru v rodine, keď ku konfliktu medzi rodičmi vyvolaného matkou došlo aj v prítomnosti kolízneho opatrovníka, na ktorú maloletá H. reagovala zapchávaním si uší, bolesťami bruška a objímaním kolíznej opatrovníčky. Maloletá bola svedkom ponižovania otca zo strany matky, ktorý je submisívny a je ticho. Maloletá má matkou zakázané komunikovať s otcom a v čase šetrenia ho ignorovala, dieťa sa v takejto situácii necíti komfortne. Podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy SR je starostlivosť o deti a ich výchova právom rodičov, ktoré právo sa premieta aj do práva rodiča stýkať sa s dieťaťom. Byť spolu znamená pre rodiča a jeho dieťa jeden zo základných prvkov rodinného života, a to i napriek narušeniu vzťahov medzi rodičmi. Dieťa má udržiavať pravidelné osobné zdravé kontakty s obidvomi rodičmi a obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za jeho výchovu a vývoj. Zdravému záujmu dieťaťa zodpovedá najmä to, aby bolo v starostlivosti oboch rodičov, aby každý z rodičov mohol dieťaťu svojim spôsobom poskytnúť láskyplnú starostlivosť a svojím dielom prispel k jeho osobnostnému vývoju. V danej veci chýba medzi rodičmi obsahová zhoda o starostlivosti o maloletú H., keď matka v domácom prostredí presadzuje svoje predstavy i na úkor citlivého vnímania konfliktov maloletou H.. Aj keď v preskúmavanej veci nie je vyriešená otázka výchovy dieťaťa (nebolo ešte právoplatne rozhodnuté o výchove a výžive - o starostlivosti o dieťaťa) zistený skutkový stav odôvodňuje pri posúdení najlepšieho záujmu dieťaťa potrebu dočasnej úpravy výlučného styku otca s maloletou H., a to s ohľadom aj na pozitívny vzťah dcéry k otcovi, v rámci ktorého má priestor poskytnúť dcére výchovné podnety v rozsahu rodičovskej zodpovednosti bez ingerencie matky, ktorá takému kontaktu otca s dcérou bráni. Preto odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie o potrebe úpravy styku otca s maloletou H. a jeho rozsahu počas bežného pracovného týždňa, keď voľnočasové aktivity (záujmové krúžky) a plnenie si školských povinností dieťaťom nemôžu byť prekážkou, pretože sú súčasťou bežného života. Súčasťou výkonu rodičovskej zodpovednosti je aj podpora záujmových aktivít dieťaťa a podpora plnenia si školských povinností dieťaťom tým rodičom, ktorý má dieťa v starostlivosti podľa rozvrhu styku, ako aj výkon rutinných rodičovských povinností počas všedných dní týždňa, ktoré sú odlišné od priebehu styku počas voľných dní. Úpravu styku rodiča počas bežného pracovného týždňa totiž nie je možné vnímať ako ďalšiu voľnočasovú aktivitu v rade, ale naopak ako súčasť bežného života dieťaťa, ktorému postupne vekom pribúdajú aktivity a povinnosti, v plnení ktorých by rodič dieťa nemal obmedzovať. Na druhej strane treba súhlasiť s matkou, že dieťa má právo počas víkendov (voľných dní) rozvíjať aj oddychové aktivity, ku ktorým patrí aj návšteva starých rodičov. Matka z otcovej strany žije v Bratislave, v mestskej časti Rusovce, a teda otec maloletej nemá prekážku vzdialenosti pokiaľ navštívi s maloletou svoju matku, čo ale nie je možné konštatovať vo vzťahu k starej matke z matkinej strany, ktorá žije v bydlisku vzdialenom cca 350 km od Bratislavy, ktorá návšteva sa objektívne oddychovo a pohodlne nedá absolvovať pri rešpektovaní úpravy styku otca s maloletou každú sobotu kalendárneho roka, teda za jeden deň - v nedeľu pri nasledujúcom pracovnom dni. Preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia (§ 388 Civilného sporového poriadku). Na záver odvolací súd poukazuje na to, že predmetné neodkladné opatrenie bezodkladne upravuje aktuálne rodičovské vzťahy účastníkov k maloletej H. a vzhľadom na to, že doposiaľ maloletá ani jednému z nich nebola zverená do osobnej starostlivosti, pričom všetci žijú v spoločnom byte, nebolo potrebné a ani právne možné osobitne rozhodovať o tom, kde a kým bude H. v spoločnom byte odovzdaná, inak povedané styk sa bude začínať a končiť v mieste spoločného bytu účastníkov na Ž. V.. X/B N. C.. O definitívnej a komplexnej úprave styku, vrátane obdobia prázdnin a sviatkov, pokiaľ sa rodičia nedokážu o styku dohodnúť, je potrebné rozhodnúť v rámci rozhodovania o výkone rodičovských práv a povinností, ktoré konanie aktuálne medzi rodičmi prebieha, ako súčasť ich rozvodového konania. 10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).