Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/149/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1520203798 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1520203798.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobkyne: Q. O., P.. R., G.. XX.XX.XXXX, C. G. XXXX/XA, K.-O., zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom Polákom, Aleja slobody 1890/50, Dolný Kubín, IČO: 37 981 765, proti žalovaným: X/ O. E., G.. XX.XX.XXXX, C.M. G. XXXX/X, K.-O., X/ M. E., G..XX.XX.XXXX, C. G. XXXX/X, K.-O., obaja zastúpení Mgr. Renátou Dobrovodskou, advokátkou so sídlom Rožňavská 22, Bratislava-Ružinov, o vypratanie nehnuteľnosti a o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 28. júla 2020 č.k. 57C 35/2020-43 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa užívania nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. O., obec K. - M.. Č.. O., U. K. Z., ako rodinný dom so súp. č. XXXX, postavený na pozemku - parcele registra KN "C" parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 229 m2 v celosti o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 v pomere k celku a jej príslušenstva, ktoré sa nezapisuje alebo nie je zapísané na liste vlastníctva, najmä oplotenie predzáhradky, oplotenie dvora, vodovodná prípojka, kanalizačná prípojka, žumpa, elektrická prípojka, chodník okolo rodinného domu, a nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. O., obec K. - m. č. O., okres K. Z. ako pozemok - parcela registra KN „C“ parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 229 m2 a pozemok parcela registra KN "C" parc. č. XXXX/X, záhrada o výmere 206 m2. Žalovaným 1/ a 2/ tiež uložil povinnosť zdržať sa akýchkoľvek zásahov do nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. O., obec K. - M.. Č.. O., okres K. Z., ako rodinný dom so súp. č. XXXX, postavený na pozemku - parcele registra KN "C" parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 229 m2 v celosti o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 v pomere k celku a jej príslušenstva, ktoré sa nezapisuje alebo nie je zapísané na liste vlastníctva, najmä oplotenie predzáhradky, oplotenie dvora, vodovodná prípojka, kanalizačná prípojka, žumpa, elektrická prípojka, chodník okolo rodinného domu, a nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. O., obec K. - M.. Č.. O., okres K. Z. ako pozemok - parcela registra KN „C“ parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 229 m2 a pozemok parcela registra KN "C" parc. č. XXXX/X, záhrada o výmere 206 m2. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáha voči žalovaným 1/ a 2/ uloženia povinnosti vypratať nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, k.ú. O., obec K. - M.. Č.. O., okres K. Z., ako rodinný dom so súp. č. XXXX, postavený na pozemku - parcele registra KN "C" parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 229 m2 v celosti o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 v pomere k celku a jej príslušenstva, ktoré sa nezapisuje alebo nie je zapísané na liste vlastníctva, najmä oplotenie predzáhradky, oplotenie dvora, vodovodná prípojka, kanalizačná prípojka, žumpa, elektrická prípojka, chodník okolo rodinného domu, a nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. O., obec K. - m. č. O., okres K. Z. ako pozemok - parcela registra KN „C“ parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 229 m2 a pozemok parcela registra KN "C" parc. č. XXXX/X, záhrada o výmere 206 m2 všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 v pomere k celku nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. O., obec K. - M..Č.. O., U. K. Z., ako rodinný dom so súp. č. XXXX, postavený na pozemku - parcele registra KN "C" parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 229 m2 a na LV č.XXXX, k.ú. O., obec K. - M.. Č.. O., okres K. Z. ako pozemok KN „C“ parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 229 m2 a KN "C" parc.č. XXXX/X, záhrada o výmere 206 m2. Predmetné nehnuteľnosti sa nachádzajú v k.ú. O., na ulici C. G. Č..X. as tieto nadobudla titulom Kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod Z.-XXXXX/ XX zo dňa 29.04.2013 a Kúpnej zmluvy zo dňa 14.02.2019, ktorá bola zavkladovaná pod Z.-XXXXX/ XX zo dňa 19.11.2019. Na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 14.02.2019, ktorá bola zavkladovaná pod Z.- XXXXX/XX zo dňa 19.11.2019 žalobkyňa nadobudla spoluvlastnícky podiel o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 5/6 v pomere k celku na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. O., obec K. - M.. Č.. O., U. K. Z. ako rodinný dom so súp. č. XXXX, postavený na pozemku - parcele registra KN "C" parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 229 m2 a spoluvlastnícky podiel o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 v pomere k celku na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. O., U. K. - M.. Č.. O., okres K. Z. ako pozemok KN „C“ parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 229 m2 a KN "C" parc. č. XXXX/X, záhrada o výmere 206 m2, a to práve od žalovaného subjektu 1/ za celkovú kúpnu cenu vo výške 180.000,00 Eur. Podľa článku III. bodu 3.4 kúpnej zmluvy zo dňa 14.02.2019 zmluvné strany sa dohodli, že predávajúci s manželkou predávajúceho M. E., občanom SR je oprávnený obývať dom ako i pozemky v rozsahu obývania domu a pozemkov zhodnom ako je pri podpise tejto zmluvy, rovnako mať v dome predávajúci s manželkou predávajúceho nahlásený trvalý pobyt a to do uplynutia lehoty šiestich /6/ mesiacov počítanej odo dňa zloženia tretej častí kúpnej ceny, t.j. odo dňa pripísania tretej častí kúpnej ceny na účet advokátky v spojení s advokátskou úschovou, hoci v tom čase by mohla byť vlastníkom podielu na dome a podielu na pozemkoch namiesto predávajúceho zapísaná v katastri nehnuteľností kupujúca. V prípade, že do uvedeného termínu /lehoty šiestich (6) mesiacov počítanej odo dňa zloženia tretej časti kúpnej ceny, t.j. odo dňa pripísania tretej časti kúpnej ceny, na účet advokátky v spojení s advokátskou úschovou, nebude prepísané vlastnícke právo k pozemkom a vlastnícke právo k domu na kupujúcu, predávajúci s manželkou nemá povinnosť sa vysťahovať z domu a pozemkov a kupujúcej nevzniká nárok na platbu nájomného uvedeného v bode 3.5. tejto zmluvy. Žalobkyňa ako kupujúca kúpnu cenu vo výške 180.000,00 Eur v celom rozsahu uhradila v súlade so zmluvou: dňa 14.2.2019 sumu 50.000,00 Eur na účet A. dňa 14.02.2019, sumu 78.000,00 Eur na účet A.XXXXXXXXXXXXXXXXX dňa 14.02.2019, sumu 2.000,00 Eur na účet A. dňa 26.02.2019, sumu 40.000,00 Eur na účet A. dňa 28.02.2019 a sumu 10.000,00 Eur na účet A.. Lehota podľa článku III. bodu 3.4 kúpnej zmluvy zo dňa 14.02.2019 uplynula najneskôr dňa 28.08.2019. Čo sa týka ustanovenia druhej vety článku III. bodu 3.4 kúpnej zmluvy zo dňa 14.02.2019, toto zmluvné dojednanie považuje žalobkyňa za neplatné v zmysle § 574 ods. 2 Obč. zák., pretože na jeho základe by mala žalobkyňa ako kupujúca nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu zmluvy bez práva užívania, z jej pozície nebolo nijakým spôsobom možné ovplyvniť dĺžku vkladového konania vedeného na Okresnom úrade Bratislava, katastrálnom odbore pod Z. XXXXX/XX, keďže plnila a splnila všetky svoje povinnosti z kúpnej zmluvy riadne a včas. Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností žalobkyňa uviedla, že pri podpise kúpnej zmluvy zo dňa 14.02.2019 nebolo jej úmyslom ani vôľou po tom, ako zaplatila celú kúpnu cenu umožniť žalovaným bezodplatne užívať nehnuteľnosti, ktoré tvorili predmet tejto kúpnej zmluvy. Takýto výklad tohto ustanovenia zmluvy by popieral celú hospodársku kauzu uzatvorenia kúpnej zmluvy. Podľa § 574 ods. 2 Obč. zák. Dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná. Žalované subjekty 1/ a 2/ preto nemôžu podľa nej odvodzovať svoje užívacie práva od znenia druhej vety článku III. bodu 3.4 kúpnej zmluvy zo dňa 14.02.2019. Predmetné nehnuteľnosti s príslušenstvom, ktoré sa nezapisuje alebo nie je zapísané na liste vlastníctva, najmä oplotenie predzáhradky, oplotenie dvora, vodovodná prípojka, kanalizačná prípojka, žumpa, elektrická prípojka, chodník okolo rodinného domu tak bez akéhokoľvek právneho dôvodu užívajú žalovaní 1/ a 2/. Žalobkyňa niekoľkokrát ústne, ako aj písomne vyzvala žalované subjekty 1/ a 2/ na vypratanie predmetných nehnuteľností, avšak neúspešne. Žalovaní 1/ a 2/ predmetnú nehnuteľnosť užívajú neoprávnene, nakoľko nie sú ich vlastníkom ani spoluvlastníkom a ani nie sú nositeľmi žiadneho iného práva, na základe ktorého by mohli dom a nehnuteľnosti užívať. Žalobkyňa tiež uviedla, že poskytla žalovaným 1/ a 2/ dostatok času na vypratanie predmetných nehnuteľností. Ako dôkazy žalobkyňa doložila: LV č. XXXX k.ú. O., LV č. XXXX k.ú. O., kúpna zmluva zo dňa 14.02.2019, potvrdenia o zrealizovaní bankových prevodov, fotodokumentáciu, výzvu na vypratanie nehnuteľností zo dňa 08.06.2020 + podací lístok. 3. Konštatoval, že súčasne so žalobou na vypratanie predmetných nehnuteľností a ich príslušenstva podala žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie v znení: I. Žalované subjekty 1/ a 2/ sú povinné zdržať sa užívania nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. O., obec K. - M.. č. O., okres K. Z., ako rodinný dom so súp. č. XXXX, postavený na pozemku - parcele registra KN "C" parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 229 m2 v celosti o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 v pomere k celku a jej príslušenstva, ktoré sa nezapisuje alebo nie je zapísané na liste vlastníctva, najmä oplotenie predzáhradky, oplotenie dvora, vodovodná prípojka, kanalizačná prípojka, žumpa, elektrická prípojka, chodník okolo rodinného domu, a nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. O., obec K. - m. č. O., okres K. Z. ako pozemok - parcela registra KN „C“ parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 229 m2 a pozemok parcela registra KN "C" parc. č. XXXX/X, záhrada o výmere 206 m2. II. Žalované subjekty 1/ a 2/ sú povinné zdržať sa akýchkoľvek zásahov do nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. O., obec K. - M.. Č.. O.Ž., U. K. Z., ako rodinný dom so súp. č. XXXX, postavený na pozemku - parcele registra KN "C" parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 229 m2 v celosti o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 v pomere k celku a jej príslušenstva, ktoré sa nezapisuje alebo nie je zapísané na liste vlastníctva, najmä oplotenie predzáhradky, oplotenie dvora, vodovodná prípojka, kanalizačná prípojka, žumpa, elektrická prípojka, chodník okolo rodinného domu, a nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. O., obec K. - M.. Č.. O., U. K. Z. ako pozemok - parcela registra KN „C“ parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 229 m2 a pozemok parcela registra KN "C" parc. č. XXXX/X, záhrada o výmere 206 m2. 4. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že okrem skutočností uvedených v žalobnom návrhu existuje dôvodná obava zo vzniku škôd veľkého rozsahu ako aj potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Súčasný faktický stav ohľadom užívania predmetných nehnuteľností je taký, že tieto užívajú výlučne žalovaní 1/ a 2/, ktorí v predmetných nehnuteľnostiach vykonávajú bez jej súhlasu a vedomia stavebné úpravy, demontujú ich zariadenie a príslušenstvo, nezabezpečujú údržbu rodinného domu, neplatia úhrady za dodávku vody, elektrickej energie, neposkytli jej akékoľvek protiplnenie za užívanie predmetných nehnuteľností a ich príslušenstva. Žalovaní 1/ a 2/ bránia vstupu žalobkyne a jej rodinných príslušníkov do predmetných nehnuteľností, žalobkyňa nemôže akýmkoľvek spôsobom hospodáriť a užívať predmetné nehnuteľnosti ani zabezpečovať pravidelnú údržbu, napr. vykurovania (kotol, komín, rozvody), vodovodnej prípojky (zabezpečenie vodomeru proti zamrznutiu), čo môže viesť k vzniku škôd veľkého rozsahu, a to v podobe napr. zamrznutia vody v ústrednom kúrení, zamrznutie a prasknutie vodomeru a následný únik pitnej vody alebo k vzniku požiaru. Demontážou príslušenstva a súčastí rodinného domu zo strany žalovaných 1/ a 2/ dochádza ku škodám na majetku žalobkyne bez možnosti kompenzácie vzhľadom na tvrdenú nemajetnosť žalovaných 1/ a 2/. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila preto tým, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, čím sa podľa nej predíde vzniku ďalších škôd na majetku žalobkyne a zároveň sa zmiernia dopady škôd už vzniknutých. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia žalobkyňa sa domáha uloženia povinnosti zdržať sa užívania daných nehnuteľností, teda domáha sa menej než vo veci samej, keďže vypratanie zahŕňa nielen ukončenie užívania, ale aj „vyprázdnenia“ nehnuteľností, teda nejde len o fyzický odchod osôb, ale aj odnos ich vecí. Pokiaľ žalobkyňa žiada, aby bola uložená povinnosť zdržať sa akýchkoľvek zásahov do nehnuteľností, žalovaní 1/ a 2/ nemajú oprávnenie robiť na nehnuteľnostiach žiadne, t.j. akékoľvek zásahy, keď toto oprávnenie v plnom rozsahu, za daného stavu veci, náleží len vlastníkovi, t.j. žalobkyni. 5. Po právnej stránke poukázal súd prvej inštancie na ustanovenia § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 2, § 331 ods. 1 prvá veta Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), avšak za absencie ich aplikácie v pri rozhodovaní, nakoľko po vecnej stránke svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil len tým, že oboznámením sa so skutkovými tvrdeniami žalobkyne v žalobe ako i v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a obsahom k nim pripojeným listinným dôkazom osvedčujúcim výlučné vlastníctvo žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam, dospel k záveru, že obavy žalobkyne, že správaním žalovaných subjektov 1/ a 2/ jej reálne hrozí škoda na majetku, a to nie v malej miere, sú reálne dané a s poukazom na vyššie cit. ustanovenia § 324 a nasl. C.s.p. návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a rozhodol o tomto návrhu tak ako je uvedené vo výrokoch I. a II. tohto uznesenia. 6. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie nerozhodol s odôvodnením, že o tomto rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP až v rozhodnutí vo veci samej. 7. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie žalovaní 1/ a 2/ a žiadali napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie dôvodiac tým, že kúpna zmluva zo dňa 14.2.2019 bola uzatvorená platne a je aj naďalej platným právnym úkonom, ustanovenie o prenechaní predmetu kúpy do užívania predávajúceho je bežné ustanovenie a v tejto časti ide o výpožičku, keďže nejde o odplatnú nájomnú zmluvu. Bolo vôľou žalobkyne, že chce prenechať žalovaným do užívania predmet kúpy, čo však nemožno hodnotiť, že by žalobkyňa ako kupujúca nenadobudla vlastnícke právo k predmetu kúpy v plnom rozsahu, t.j. vrátane práva vec užívať. Táto sa mohla po nadobudnutí vlastníctva k nemu do neho nasťahovať a užívať, nebola z jeho užívania vylúčená. Pokiaľ zastáva názor, že predmet kúpy by mohla po nadobudnutí vlastníctva k nemu užívať, nikto ju nenútil podpisovať uvedenú kúpnu zmluvy v uvedenom znení, pričom manžel žalobkyne je advokát ktorý v jej mene konala mali obaja vedomosť o ustanoveniach zmluvy, potvrdili mailom ich znenie a žalobkyňa mohla kedykoľvek počas rokovaní ustanovenie bodu 3.4 kúpnej zmluvy navrhnúť vymazať, ale keďže jej to vyhovovalo a bola s ním stotožnená, jej tvrdenie považovali žalovaní za účelové a tendenčné. Uviedli, že premet kúpy nezadržiavali bez právneho dôvodu, ale odvodzovali od ust. bodu 3.4 kúpnej zmluvy, ktorým sa zmluvné strany dohodli na výpožičke predmetu kúpy a jej užívaním nimi. Žalobkyňa ako kupujúca bola cez ich právnu zástupkyňu komunikáciou s B.. O. informovaná o skutočnosti, že žalovaní sa vysťahujú z predmetu kúpy po dostavaní nehnuteľnosti a vysťahovanie bolo predbežne dohodnuté k 31.8. 2020. Toto bol stav, ktorý sa týkal predĺženia doby obývania nehnuteľnosti. Pri kúpe, čo je potvrdené i v kúpnej zmluve, kupujúca mala vedomosť, že vysťahovanie žalovaných je naviazané na výstavbu novej nehnuteľnosti pre potreby ich bývania. Konštatovanie žalobkyne, že nemohla nijakým spôsobom ovplyvniť dĺžku vkladového konania, keďže plnila a splnila všetky svoje povinnosti z kúpnej zmluvy riadne a včas, žalovaní uviedli, že uvedené tvrdenie žalobkyne je opätovne zavádzajúce, keďže ju zastupoval pri uzavieraní kúpnej zmluvy a celej transakcii jej manžel, ktorý je advokátom, a nie pár dní, tento mal plnú vedomosť o tom, ako postupuje Katastrálny odbor pri povoľovaní vkladu vlastníctva jeho manželky ako kupujúcej. Bol to práve on, žalobkyňa a strana oprávneného z vecných predkupných práv p. O. K., synovca žalovaných, ktorí trvali na tom, že pred podaním návrhu na vklad vlastníctva žalobkyne musí byť podaný návrh na vklad vecných predkupných práv v prospech p. K.. Katastrálne konanie bolo prerušené a zaťažovalo to žalobkyňu, aby vypracovala dodatok ku kúpnej zmluve, t.j. čas aj s oprávneným vecných predkupných práv predlžovala, aby otázka vecného predkupného práva bola riešená z časti samostatne. Žalovaní poukázali na bod 3.4 kúpnej zmluvy mohli oprávnene v predmete kúpy bývať a mať v nej nahlásený trvalý pobyt. Mali za to, že keďže súd v žiadnom z výrokov neodkladného opatrenia neurčil, že by ust. bodu 3.4 kúpnej zmluvy bolo neplatné, ide o platné ustanovenie kúpnej zmluvy, z ktorého dôvodu podanú žalobu žalobkyne považovali za predčasnú a bez právneho dôvodu. Boli to práve obmedzenia spôsobené chorobou Covid 19, ktoré spomalili proces odsťahovania sa žalovaných z nehnuteľnosti, o čom žalobkyňa má vedomosť, ako aj o tom, že žalovaná 2/ je staršia osoba, imobilná, odkázaná na pomoc svojho manžela a nie je možné, aby sa na pár dní, kým sa opravuje nehnuteľnosť, sťahovali so všetkými vecami do podnájmu pri jej zdravotnom stave. Uviedli, že žiadna škoda na nehnuteľnostiach žalobkyne nehrozí, jej tvrdenia nie sú ničím podložené a sú ňou vyfabulované. Nie je pravdou, že by vykonávali v nehnuteľnostiach úpravy, boli pripravení sa vysťahovať a do nehnuteľnosti neinvestovali, všetky nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom kúpy podľa kúpnej zmluvy, zostávajú v pôvodnom stave. V zmluve bolo dohodnuté, že žalovaní sprístupnia nehnuteľnosť za účelom obhliadky pre vypracovanie znaleckého posudku, čo aj umožňujú. Vstupu žalobkyne a jej rodine do domu nebolo nikdy bránené, jej manžel chodí do domu so zástupcami spoločností (zrejme stavebných), hoci nie je ohlásený. Údržbu domu a záhrady zabezpečujú riadnym a bežným spôsobom, ako tomu bolo doposiaľ a k odvolaniu doložili žalovaní potvrdenia o platbách ako dôkazy proti tvrdeniam žalobkyne. Záverom žalovaní uviedli, že predmetný rodinný dom budovali svojpomocne a nedokázali by ho úmyselne poškodzovať, keďže majú k nemu citový vzťah. Tvrdenia žalobkyne označili za nepravdivé a ničím nepodložené. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaných nevyjadrila. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 79, § 380 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/ a 2/ je dôvodné. 9. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa odseku 2 neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby c/ nenakladala s určitými vecami alebo právami, d/ niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 11. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je preukázanie potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu alebo preukázanie obavy z ohrozenia exekúcie. Súd vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pred ich nariadením nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. Neodkladné opatrenie však nemožno nariadiť bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o možnej opodstatnenosti uplatneného práva. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane sporu a zabrániť zhoršovaniu jeho postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. S ohľadom na vyššie uvedené bolo povinnosťou navrhovateľa osvedčiť opodstatnenosť uplatneného nároku jednak tvrdením a jednak označením vykonať sa majúcich dôkazov, a tiež osvedčiť potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu alebo obavu z ohrozenia exekúcie. 12. Podstatou inštitútu neodkladného opatrenia je urýchlená ochrana ohrozených alebo porušených práv, ktorú súd poskytuje na základe zjednodušeného a urýchleného procesného postupu. Účelom neodkladného opatrenia je totiž okamžite vytvoriť stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany, ktorá súdnu ochranu požaduje, nebude dochádzať. Pri tomto dôvode bezodkladnej úpravy pomerov ide o existenciu naliehavej a nevyhnutnej potreby upraviť určité právne vzťahy - a to medzi stranou, ktorá navrhuje vydanie neodkladného opatrenia a stranou, ktorej sa má neodkladným opatrením uložiť určitá povinnosť alebo obmedzenie. Potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov spočíva v tom, že nenariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, prípadne pre také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom. V rámci existencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov súd nariadi neodkladné opatrenie spravidla v takej situácii, kedy danej strane hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, prípadne, ak strane hrozí zhoršenie jej právnej pozície do takej miery, že sa jej viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. 13. Súd tak môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by exekúcia bola ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP). Opatrenie nie je konečným rozhodnutím a pri jeho zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Neodkladné opatrenie v zásade neprejudikuje práva a záujmy strán sporu. Nemožno ho však vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a bez osvedčenia neodkladnosti, t. j. takej naliehavosti, prípadne hrozby bezprostrednej ujmy, ktorá neznesie odklad a dôvodne vyžaduje úpravu práv pomerov. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je, aby bolo aspoň osvedčené, že tu existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi stranami, že toto právo je porušované alebo ohrozené a že na jeho ochranu je potrebné bezodkladne nariadiť neodkladné opatrenie. Už z označenia „neodkladné opatrenie“ je zrejmé, že musí ísť o naliehavú, bezprostrednú, neodkladnú potrebu úpravy pomerov jeho nariadením. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe žalobcom predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Je preto povinnosťou navrhovateľa označiť a predložiť dôkazné prostriedky osvedčujúce aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti, legálnosti, primeranosti a neodkladnosti navrhovaného neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. 14. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, avšak z odôvodnenia jeho rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa vysporiadal so skutkovými tvrdeniami žalobkyne v podanom návrhu na nariadenie ne0odkladného opatrenia a k nemu pripojeným listinným dôkazom osvedčujúcim jej výlučné vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, na ktoré len poukázal bez toho, aby uviedol, na základe čoho považoval žalobkyňou navrhované nariadenie neodkladného opatrenia za potrebné a ňou tvrdené skutočnosti za osvedčené a tiež naliehavosť úpravy pomerov medzi stranami sporu a na základe čoho mal dospieť k záveru, že obavy žalobkyne, že správaním žalovaný 1/ a 2/ jej reálne hrozí škoda na majetku v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP. 15. Podľa § 389 ods. 1 písm.b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 16. Právo na spravodlivý súdny proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia , na čo je poukázané vo viacerých Nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 110/07). Podobne v náleze sp. zn. IV. ÚS 296/09 Ústavný súd SR uviedol: „Otázka, či súd nevyhovel požiadavke odôvodnenia vyplývajúcej z čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže byť zodpovedaná iba s prihliadnutím na okolnosti prípadu. Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach stabilne uvádza: „Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (m. m. III. ÚS 328/05, III. ÚS 116/06).“ (napr. III. ÚS 107/07). Ústavný súd SR tiež uvádza: „Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.“ (IV. ÚS 14/07). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (napr. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04). 17. Odvolací súd z dôvodu neodôvodnenia napadnutého uznesenia súdom prvej inštancie toto jeho rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm.b/ CSP zrušil a vec mu podľa 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V kompetencii súdu prvej inštancie tak bude, aby sa v ďalšom konaní s názorom odvolacieho súdu prezentovanom v jeho zrušujúcom rozhodnutí vysporiadal tak, že vec posúdi so zreteľom na účel civilného sporového konania, ktorým je v zmysle čl. 2 CSP poskytnutie spravodlivej a účinnej ochrany ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov a to opätovným rozhodnutím a jeho náležitým odôvodnením. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) v zmysle § 428 CSP.