Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/135/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1520204876 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1520204876.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: O.Á. G., J.. X.X.XXXX, L. XX, G., zastúpený HHB advokátskou kanceláriou s.r.o., IČO: 52 274 896, Kopčianska 8/A, Bratislava, proti žalovanej: M. L., J.. XX.X.XXXX, E. XXXX/X, G., o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu č.k 50C/40/2020-34 zo dňa 30.9.2020, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. Žalovanej priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zakázal žalovanej nakladať s bytom č. XX nachádzajúcim sa na 2. posch. vo vchode č. E. X bytového domu (stavby) v G. so súpisným číslom XXXX, postavenom na pozemku parcely registra C parc. č. XXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 435 m2 a na pozemku parcely registra C parc. č. XXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 434 m2, zapísanom na liste vlastníctva katastra nehnuteľností č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, pre okres G. I., obec G., mestská časť K., katastrálne územie K. a so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu (stavby) so súpisným číslom XXXX postavenom na pozemku parcely registra C parc. č. XXXX a na jeho príslušenstve vo veľkosti XXX/XXXXX, zapísanom na liste vlastníctva katastra nehnuteľností č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, pre okres G. I., obec G., mestská časť K., katastrálne územie K. (ďalej len „byt“) tak, že je povinná zdržať sa scudzenia, prenajatia, založenia alebo zaťaženia bytu inými právami tretích osôb. Žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. Žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na súd 27.8.2020 a odôvodnil ho tým, že platobným rozkazom sp. zn. 24Up/282/2020 vydaným 12.3.2020 Okresným súdom Banská Bystrica bola V. L. (ďalej len „dlžník“) uložená povinnosť zaplatiť mu 19.000 eur s príslušenstvom. Dlžník je manželom žalovanej, riadne a včas nesplnil povinnosť uloženú mu týmto platobným rozkazom a preto podal dňa 5.6.2020 návrh na začatie exekúcie voči dlžníkovi. V exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 4Ek/917/2020 vydal Okresný súd Banská Bystrica 11.6.2020 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora Z.. V. P., ktorý vydal 30.6.2020 upovedomenie o začatí exekúcie. Dlžník sa dozvedel, že je voči nemu vedená exekúcia a začal sa protiprávne zbavovať svojho nehnuteľného majetku, vrátane bytu, ktorý patril do jeho bezpodielového spoluvlastníctva so žalovanou a pozemkov registra C parc. č. XXX/X, záhrady o výmere 376 m2 a parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 557 m2, zapísaných na liste vlastníctva katastra nehnuteľností č. XXXX vedenom Okresným úradom Pezinok, katastrálnym odborom, pre okres K., obec Š., katastrálne územie I. Š.. Neodkladného opatrenia sa žalobca domáhal z toho dôvodu, že dlžník aj napriek exekúcii previedol na manželku (žalovanú) byt, čím sa stala výlučnou vlastníčkou bytu, tento právny úkon je odporovateľným v zmysle ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka, pretože ho ukracuje a výrazne mu znemožňuje uspokojiť svoju pohľadávku potvrdenú platobným rozkazom. Žalovaná má možnosť ďalšieho prevodu bytu na tretiu osobu alebo jeho zaťaženie v prospech tretej osoby a ak by tak urobila, jeho pozícia by sa extrémne oslabila a nepomohla by mu už ani zákonná úprava odporovateľnosti právnych úkonov. 3. Z predložených listín súd prvej inštancie zistil, že platobným rozkazom vydaným Okresným súdom Banská Bystrica 12.3.2020 v konaní vedenom pod sp. zn. 24Up 282/2020 bola dlžníkovi uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 19.000 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 21.2.2019 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 0,03 % denne od 21.2.2019 do zaplatenia a náhradu trov konania 1.505,98 eura. Z upovedomenia o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie vydaného Okresným súdom Banská Bystrica zistil, že 11.6.2020 bol vykonaním exekúcie na vymoženie pohľadávky 19.000 eur s príslušenstvom poverený súdny exekútor Z.. V. P. a z upovedomenia o začatí exekúcie vydaného súdnym exekútorom Z.. V. P., vyplýva, že 11.6.2020 začalo exekučné konanie, ktorého predmetom je vymoženie pohľadávky, ktorá bola ku dňu 30.6.2020 vo výške 23.576,10 eura. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva katastra nehnuteľností katastrálneho územia K. č. XXXX z 26.8.2020 zistil, že výlučnou vlastníčkou predmetného bytu je žalovaná a to na základe darovacej zmluvy zo 17.8.2020 (č. I.-XXXXX/XXXX) a predtým boli v katastri nehnuteľností zapísaní ako spoluvlastníci dlžník a žalovaná (č. I.-XXXXX/XX zo 7.9.2011). 4. Súd prvej inštancie posúdil zistené skutočnosti podľa ustanovení § 324 ods. 1 a ods. 3, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 a ods. 2, § 332 ods. 1, a § 336 ods. 1 druhá veta CSP a dospel k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné vyhovieť. Mal za to, že na strane žalobcu existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty spočívajúcej v ohrození exekúcie majetku dlžníka, ktorého sa dlžník aktívne a preukázateľne v rozpore s právnymi predpismi zbavuje, ako aj naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery strán, a to aj v situácii, že žalovaná nie je v žiadnom vzťahu so žalobcom (žalobca nepreukázal že má voči nej pohľadávku). Žalovaná darovacou zmluvou zo 17.8.2020 nadobudla do vlastníctva od dlžníka byt, ktorý predtým patril do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čím bol žalobca ukrátený a za tohto stavu sa podľa názoru súdu prvej inštancie vydaním neodkladného opatrenia najrýchlejšie a najúčinnejšie poskytne ochrana právam a právom chráneným záujmom žalobcu. Zároveň poukázal na to, že predmetný prevod bytu darovacou zmluvou medzi manželmi za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je absolútne neplatným právnym úkonom podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ sa totiž jedná o vec, ktorá patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nie je možné ju manželovi/manželke darovať (R 6/1979). 5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci samej plný úspech, priznal nárok na náhradu trov v celom rozsahu. 6. Proti uzneseniu podala odvolanie žalovaná a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie žiadala zmeniť a návrh zamietnuť, pretože žalobca neosvedčil splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Namietala, že súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že 7.4.2020 uzavrela s dlžníkom darovaciu zmluvu, ktorou jej daroval svoju časť bytu, ktorý predtým patril do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov a neskôr po jeho zániku bol v ich podielovom spoluvlastníctve. Dlžník nemohol na ňu previesť predmetný byt, nakoľko nebol jeho výlučným vlastníkom a previedol na ňu iba svoj spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2. V čase uzavretia zmluvy s dlžníkom nevedela a ani nemala odkiaľ vedieť, že dlžník neuhradil žalobcovi dlžnú pohľadávku a nevedela ani to, že má dlhy a že sa zbavuje majetku. Okresný súd Bratislava V rozviedol jej manželstvom s dlžníkom rozsudkom z 5.12.2014 č.k. 22P40/14-20, ktorý nadobudol právoplatnosť 8.1.2015. Týmto dňom zaniklo aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo a preto je nesprávny a neobstojí právny záver súdu prvej inštancie, že darovacia zmluva medzi manželmi je absolútne neplatným právnym úkonom podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. 7. Súdu prvej inštancie ďalej vytkla, že nevymedzil dobu trvania účinkov neodkladného opatrenia, čím postupoval v rozpore s ustanovením § 336 CSP. Poukázala aj na to, že jej bola uložená povinnosť, resp. obmedzenie ako tretej osobe, čo by malo mať povahu súčinnosti, ktorá je nevyhnutná vo vzťahu k predmetu konania vo veci samej. Z tohto dôvodu bolo potrebné, aby pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania súd dôsledne identifikoval chránený nárok a obsah dotknutého hmotnoprávneho vzťahu. Nariadenie neodkladného opatrenia voči tretej osobe pred začatím konania, bez uloženia žalobnej povinnosti podľa ustanovenia § 366 ods. 1 CSP, je podľa nej z povahy veci vylúčené. 8. Súd prvej inštancie vydaním neodkladného opatrenia podľa žalovanej nerešpektoval a porušil zásadu proporcionality, keď nezohľadnil, že byt slúži výlučne na zabezpečenie bytových potrieb jej rodiny a neprimerane zasiahol do jej osobného života a je ním ohrozené jej právo na bývanie. Záver súdu, že ak by pristúpila k prevodu bytu na tretie osoby, pozícia žalobcu by sa extrémne oslabila a nepomohla by už ani zákonná úprava odporovateľných úkonov, je podľa nej právne a nedôvodný, pretože nemá úmysel byt prevádzať na tretie osoby a ani ho zaťažovať v prospech tretích osôb. K úvahe súdu o tom, že darovaním bolo naplnené ustanovenie § 42a Občianskeho zákonníka a teda že dlžník sa účelovo zbavuje majetku prevodmi na blízke osoby s cieľom ukrátiť svojho veriteľa (in fraudem creditoris) poukázala na to, že nie je „osobou blízkou“ dlžníkovi. 9. Žalobca sa k odvolania nevyjadril. 10. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a s prihliadnutím na odvolaciu argumentáciu žalovanej dospel k záveru, že jej odvolanie je dôvodné. 11. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 12. Podľa ustanovenia § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 13. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 14. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2, písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 15. Podľa § ustanovenia 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 16. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre ich nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. Preto je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je nutné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, no je potrebné tieto tvrdenia osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 17. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, v jeho priebehu i po skončení konania. Ak má súd za to, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť konečnú úpravu pomerov medzi stranami, neuloží navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej; v takom prípade poučí iba stranu, ktorej neodkladným opatrením ukladá určitú povinnosť, o možnosti podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch jej podania. V opačnom prípade uloží navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Nie je vylúčené, aby neodkladným opatrením bola v odôvodnených prípadoch uložená určitá povinnosť i subjektu, ktorý nie je stranou sporu v konaní vo veci samej. Civilný sporový poriadok tak neobmedzuje uplatnenie tohto inštitútu iba na strany sporu, k čomu možno dospieť výkladom ustanovenia § 325 ods. 1 CSP; ten nestanovuje, že by pomery mohli byť upravené len medzi stranami sporu. 18. Odvolací súd preskúmal správnosť napadnutého uznesenia, teda či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa návrhu žalobcu. Po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, so zreteľom na skutočnosti vyplývajúce z listín, ktoré sú obsahom súdneho spisu, ako aj na tie uvedené v odvolaní, dospel na rozdiel od súdu prvej inštancie k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. 19. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha uloženia zákazu žalovanej nakladať s bytom s odôvodnením, že voči dlžníkovi má súdom priznanú pohľadávku, ktorú od neho vymáha v exekučnom konaní a že dlžník sa po začatí exekučného konania začal zbavovať svojho majetku, okrem iného aj darovaním predmetného bytu žalovanej. Tento právny úkon (darovaciu zmluvu) považoval za odporovateľný v zmysle ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka a žiadal minimálne do skončenia exekučného konania upraviť vzťahy medzi stranami neodkladným opatrením. 20. Podľa názoru odvolacieho súdu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia chýbalo predovšetkým osvedčenie práva, ktorého ochrany sa žalobca domáha návrhom vo vzťahu k žalovanej. Po preukázaní, že manželstvo žalovanej s dlžníkom zaniklo rozvodom 8.1.2015 a nepreukázaní, že medzi nimi došlo pred uzavretím predmetnej darovacej zmluvy zo 7.4.2020 k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, žalovanej patrila polovica bytu a jeho príslušenstva a preto uvádzanou darovacou zmluvou nemohla byť ukrátená žalobcova vymáhateľná pohľadávka v rozsahu zodpovedajúcemu hodnote celého bytu a nebol dôvod na vydanie zákazu nakladania s celým bytom. Okrem toho žalobca dostatočne neosvedčil ani dôvody, pre ktoré by mal byť daný právny úkon odporovateľným v zmysle ustanovenia § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaná preukázala, že v čase jeho vykonania už nebola manželkou žalobcovho dlžníka a nepovažovala sa za osobu blízku dlžníkovi a tvrdila, že o dlhu a úmysle ukrátiť žalobcu nevedela. Žalovaný návrh založil na tvrdení, že darovacou zmluvou sa jeho dlžník zbavil bytu prevodom na manželku a tým ukrátil uspokojenie jeho vykonateľnej pohľadávky a toto tvrdenie osvedčoval len údajmi zapísanými v katastri nehnuteľností. Žalovaná však v odvolaní preukázala, že toto tvrdenie nie je pravdivé minimálne v tej časti, že účastníci darovacej zmluvy boli manželia a že jej predmetom mal byť celý byt. Vzhľadom na to, že tieto tvrdenia boli žalovanou popreté a preukázala minimálne tvrdenie o rozvode jej manželstva s dlžníkom a uzavretie darovacej zmluvy 7.4.2020 (teda pred začatím exekučného konania), nemožno považovať za osvedčené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, z ktorých vychádzal súd prvej inštancie, a to existenciu žalobcom tvrdeného právneho stavu medzi účastníkmi konania, ktorý by vyžadoval úpravu v rozsahu nariadeného neodkladného opatrenia. 21. Žalovaná namietala aj to, že nariadené neodkladné opatrenie proti nej nie je časovo obmedzené. Pri posudzovaní tejto námietky odvolací súd vychádzal z toho, že navrhovateľ sa môže domáhať súdnej ochrany neodkladným opatrením aj bez toho, aby v čase podania návrhu prebiehalo na súde súvisiace konanie vo veci samej, dokonca za určitých okolností nemusí na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nadväzovať podanie žaloby (§ 336 ods. 1 CSP) a to v prípade, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, a dospel k záveru, že v danej veci o takýto prípad nejde. Z návrhu nevyplýva, že by žalobca mal v úmysle domáhať sa na súde, aby určil, že predmetná darovacia zmluva je voči nemu neúčinná a preto nie je zrejmé akému právu žalobcu sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Podľa návrhu sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia minimálne do skončenia exekučného konania vedeného proti dlžníkovi, vo vzťahu k tomuto konaniu však nariadenie zákazu nakladania s predmetným bytom a jeho príslušenstvom mu neposkytuje žiadnu ochranu a bez ďalšieho rozhodnutia v tomto exekučnom konaní nemožno postihnúť byt žalovanej. V danom prípade nejde o situáciu, kedy by nariadeným neodkladným opatrením bolo možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami a teda malo byť z uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia zrejmé dokedy by mala byť žalovaná ním viazaná. Z návrhu je zrejmé, že žalobca požaduje ochranu pre svoje právo priznané exekučným titulom, ktoré si vymáha v exekúcii vedenej proti dlžníkovi, ale nie je z neho zrejmé aké úkony, či konania má v úmysle iniciovať vo vzťahu k žalovanej. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa odvolacieho súdu neobsahuje dostatok dôvodov osvedčujúcich naliehavosť potreby úpravy vzťahov medzi stranami v čase rozhodovania súdu o ňom. 22. S poukazom na uvedené dôvody, keďže neboli dané predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko žalobca neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, v rozsahu ktorému žiadal poskytnúť ochranu, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 23. Vzhľadom na uvedené závery odvolací súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa podrobnejšie aj odvolacou argumentáciou žalovanej, že súd prvej inštancie postupoval v rozpore s ustanovením § 331 ods. 1 CSP, keď jej spolu s napadnutým uznesením nedoručil aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Toto s ohľadom na to, že obsah návrhu bol uvedený v samotnom napadnutom uznesení, a teda mala možnosť sa s ním oboznámiť, nebolo podľa odvolacieho súdu takej intenzity, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak v odvolaní dokázala uviesť argumenty, ktoré viedli k tomu, že napadnuté uznesenie bolo zmenené a návrh žalobcu zamietnutý. 24. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov celého (t.j. prvoinštančného a odvolacieho) konania podľa ustanovenia § 396 ods. 2 CSP v spojení s jeho § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 a žalovanej, ktorá mala v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. 25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).