Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/34/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613213787 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1613213787.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci navrhovateľa: J. B., K.. XX.XX.XXXX, O. Y. XX, W., zastúpený advokátkou JUDr. Ľubicou Sopkovou, so sídlom Pribinova 3, Malacky, proti odporcovi: G. B.Á., K.. XX.XX.XXXX, O. Y. XX, W., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r.o., Šumavská 3, Bratislava, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 09. mája 2017 č.k. 5C 399/2013-105 v spojení s jeho dopĺňacím rozsudkom zo dňa takto 19. júna 2018 č.k. 5C 399/2013-131 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 19. júna 2018 č.k. 5C 399/2013-131 v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľovi naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 12.07.2012 č.k. 8P 128/2011 zo sumy 120,-eur mesačne na sumu 200,-eur mesačne počnúc od 25.10.2013 do 30.06.2015. Zameškané výživné vo výške 1.255,50 eur uložil odporcovi zaplatiť k rukám navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a taktiež navrhovateľovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že uvedeným rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 8P 128/2011 zo dňa 12.07.2012 v časti určenia výživného na J. B., K.. XX.XX.XXXX. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 19.06.2018 č.k. 5C 399/2013-131 návrh na zvýšenie výživného vo zvyšku zamietol. 2. Vychádzal z návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal zvýšenia výživného voči odporcovi, ktorá bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. 8P/128/2011-112 zo dňa 12.07.2012 vo výške 120 eur mesačne počnúc 01.07.2011 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa. Podľa návrhu na strane navrhovateľa došlo predovšetkým v súvislosti so štúdiom pomaturitného a nadstavbového štúdia na Strednej odbornej škole polygrafickej, Y. XXX B. O. od 01.09.2013 k podstatnému zvýšeniu výdavkov na cestovné do Bratislavy (cca 60 eur mesačne), na štúdium (cca 20 eur mesačne) a na stravu (cca 150 eur mesačne), keď napr. súčasťou štúdia je aj výučba fotografie a techník fotografovania. Navrhovateľ získal vodičské oprávnenie po absolvovaní vodičského kurzu v sume 450 eur a nechal si vystaviť cestovný pas v sume 33 eur. Na kultúru a šport vynakladá navrhovateľ cca 30 eur mesačne. V súvislosti s ukončením štúdia na strednej škole (stužková slávnosť, maturita) boli spojené tiež nemalé jednorazové výdavky. Matka navrhovateľa, s ktorou žije u starej matky, prispieva na bývanie a výdavky spojené s bývaním sumou 200 eur mesačne. Celkovo primerané mesačné náklady navrhovateľa predstavujú sumu 416 eur. Podľa navrhovateľa z príjmu jeho matky, ktorá je zamestnaná v Diagnostickom centre pre mladistvých v G. O. ako kuchárka a jej čistý mesačný príjem sa pohybuje v priemernej výške 400 eur, nevychádza platenie všetkých vyššie uvedených výdavkov. Odporca je zamestnaný v spoločnosti SCHNELLECKE SLOVAKIA s.r.o. a jeho priemerný čistý mesačný príjem je najmenej 700 eur netto. Navrhovateľ žiadal zvýšiť výživné zo sumy 120 eur na 250 eur mesačne s prihliadnutím k tomu, že od poslednej úpravy výživného sa výrazne zmenili potreby plnoletého dieťaťa (navrhovateľa) a vzrástli náklady na jeho vzdelanie a výživu. 3. Poukázal na vyjadrenie odporcu k návrhu, podľa ktorého ho navrhovateľ fyzicky napadol v ich rodinnom dome, keď odporca so svojím otcom sa snažili zabrániť navrhovateľovi a jeho strýkovi vynášaniu majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov B.. Odporca utrpel v súvislosti s týmto napadnutím poranenia podľa priloženej lekárskej správy, pričom tento čin označil za jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi. Podľa vyjadrenia odporcu v danom prípade nenastala zmena pomerov na strane navrhovateľa. Nároky navrhovateľa na zvýšenie výživného s prihliadnutím na životné náklady a povinnosť platiť výživné na ďalšie dieťa mal za výrazne nad jeho súčasné možnosti. Uviedol, že v posudzovanom období nedošlo k zvýšeniu jeho príjmov. Naproti tomu odporca namietol pravdivosť uvádzaného príjmu matky navrhovateľa, ktorá podľa neho zatajila úplné príjmy, ktoré pravidelne od zamestnávateľa dostáva. Takisto odporca uviedol, že neuznáva výpočet mimoriadnych jednorazových nákladov v návrhu, ktoré vychádzajú zo situácie pred podaním návrhu. 4. Vychádzal tiež z prednesov právneho zástupcu navrhovateľa na súdnych pojednávaniach, že navrhovateľ štúdium na Strednej odbornej škole polygrafickej, Y. XXX B. O. ukončil uplynutím školského roku 2014/2015 maturitnou skúškou, preto pôvodne žiadal výživné určiť do konca mája 2015. Výživné bolo v prospech navrhovateľa uhrádzané po celé obdobie tohto konania vo výške 120,- eur mesačne. Keďže celé uplatňované výživné bolo už zameškané, žiadal, aby bola uložená povinnosť zaplatiť toto výživné do troch dní. Okrem výdavkov, ktoré už navrhovateľ uvádzal v návrhu, doložil právny zástupca navrhovateľa faktúru predajcu ALZA SK o predaji notebooku zn. Sony VAIO F 15E, ktorý kúpila matka navrhovateľa vzhľadom na zameranie štúdia navrhovateľa. 5. Súd prvej inštancie tiež poukázal na nesúhlas právneho zástupcu odporcu s návrhom odporcu z dôvodu, že naposledy bolo rozhodnuté o vyživovacej povinnosti v jeho prospech rozsudkom zo dňa 12.07.2012, keď už v ďalšom roku podal návrh na zvýšenie výživného. Odporca je toho názoru, že za také krátke obdobie nemohlo dôjsť k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného. Pomery na strane navrhovateľa sa podľa neho nezmenili. Naopak zmenili sa pomery na jeho strane, tento pracuje v dvojsmennej prevádzke. Vzhľadom na jeho pracovný režim je zložité sa dostať na pracovisko bez vlastného motorového vozidla, preto si odporca motorové vozidlo zakúpil. Ďalej poukázal na to, že má dlhodobo zdravotné problémy, v súvislosti s ktorými opakovane absolvoval kúpeľnú liečbu, ktorá bola hradená poisťovňou iba čiastočne. Podľa odporcu navrhovateľ si počas štúdia sám privyrábal. Odporca uzavrel a uhrádzal v prospech navrhovateľa poistnú zmluvu, na základe ktorej sa poistenie skončilo 18.05.2013 na sumu 20.000,- Sk, pričom toto poistné plnenie bolo vyplatené. Ďalšie výdavky mal odporca v súvislosti so svojou zmenou kvalifikácie. Odporca uviedol, že pracuje v spoločnosti, ktorá vyrába komponenty pre VW Slovakia a.s. Jedná sa pritom o nepravidelný pracovný režim, všetko záleží od potrieb spoločnosti VW, ostatné spoločnosti sa tomu prispôsobujú. Odporca si musel kúpiť motorové vozidlo za 3.000,- eur, aby sa mohol do zamestnania dostať. Výživné v prospech navrhovateľa platil do 09/2015 vrátane. Nevedel, že navrhovateľ (syn) ukončil štúdium na škole a že sa prípadne zamestnal. Čo sa týka nákladov na notebook uviedol, že navrhovateľovi kúpil ďalší notebook, pretože sa mu rozbil. Má vyživovaciu povinnosť aj voči dcére S., ktorá mu bola určená vo výške 120,- eur mesačne a ktorú si plní. Odporca dodal, že mal výdavky s platením všetkých úhrad spojených s vlastníctvom a prevádzkou rodinného domu v W. na Y. XX, keď matka navrhovateľa sa odmietla podieľať na platení týchto výdavkov. 6. Do pozornosti dal záverečnú reč právneho zástupcu navrhovateľa, že výdavky na výživu navrhovateľa sa v rozhodnom období zvýšili, navrhovateľ v čase podania návrhu a neskôr študoval na vyššom stupni školy, keď sa pripravoval sústavne na svoje budúce zamestnanie. Navrhovateľ žiada priznať výživné počnúc od 25.10.2013 do 30.06.2015, a to sumu 250,- eur mesačne. Navrhovateľ skončil štúdium maturitnou skúškou v máji 2015, ale zamestnal sa od 01.07.2015. Odporca argumentuje zdravotnými problémami, ktoré však podľa navrhovateľa neznamenajú žiadne vážne poškodenie zdravotného stavu. Problémy s chrbticou sú podľa neho bežné u dospelej populácie. Výdavky odporcu s platením nákladov za spoločnú nehnuteľnosť, ktorú vlastní s matkou navrhovateľa, podľa navrhovateľa s konaním o určenie výživného, resp. so zvýšením výživného na plnoleté dieťa nesúvisia, keď aj matka navrhovateľa sa podieľa na nákladoch na spoločnú nehnuteľnosť. 7. Podľa záverečnej reči právneho zástupcu odporcu nebolo v konaní preukázané, že by došlo v prípade navrhovateľa od poslednej úpravy výživného k závažnej zmene v jeho potrebách spojených so štúdiom. Navrhovateľ študoval aj naďalej na rovnakom type školy, iba študoval vyšší stupeň na tejto škole. Výdavky v súvislosti so získaním vodičského oprávnenia podľa neho so zvýšením výživného nesúvisia. Naopak, v období, keď navrhovateľ študoval, prišlo k zníženiu nákladov na štúdium, keďže pre študentov bola zriadená bezplatná doprava. Navrhovateľ maturoval v máji 2015 a podľa informácie riaditeľky školy v rovnakom mesiaci bolo študentom odovzdané aj maturitné vysvedčenie, preto vyživovacia povinnosť v mesiaci 06/2015 už neexistovala. Mal za to, že preukázal zvýšenie jeho životných nákladov, že za žalované obdobie mal zdravotné problémy, čo mu spôsobovalo problémy. Návrh žiadal zamietnuť a priznať náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%. 8. Súd prvej inštancie o návrhu navrhovateľa rozhodol podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, § 77 ods. 1 Zákona o rodine a § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania zistil, že rodičia navrhovateľa nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. 9P/40/2012-93 zo dňa 10.12.2012. Nakoľko v priebehu konania o rozvod ich manželstva mal. J. nadobudol plnoletosť, tento súd rozhodol o úprave pomerov manželov na čas po rozvode len k mal. S. B.S.. Rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. 8P/128/2011-112 zo dňa 12.07.2012 bola otcovi (odporcovi) uložená povinnosť platiť na výživu plnoletého J. sumu 120 eur mesačne počnúc dňom 01.07.2011. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.08.2012. 9. Zistil, že v tom čase bola matka navrhovateľa zamestnaná v Diagnostickom centre pre mladistvých v G. O. ako kuchárka s čistým mesačným príjmom vo výške 394,37 eur za rok 2011 a za obdobie od januára do mája roku 2012 vo výške 404,91 eur, žila v rodinnom dome svojich rodičov so svojimi dvomi deťmi. Odporca pracoval v spoločnosti Schnellecke Slovakia s.r.o. s priemerným čistým príjmom vo výške 560,35 eur mesačne a žil u svojej matky. 10. Rodičia mali ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej S., K.. XX.XX.XXXX, ktorá bola vyššie citovaným rozhodnutím zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť platiť na ňu výživné vo výške 85 eur mesačne. V tom čase plnoletý J. navštevoval Strednú odbornú školu polygrafickú, maloletá S. základnú školu. 11. Súd prvej inštancie mal tiež za preukázané, že v súčasnosti je matka navrhovateľa rozvedená, žije v spoločnej domácnosti s plnoletým J., maloletou dcérou S., K.. XX.XX.XXXX, ktorí pochádzajú z manželstva s odporcom, v podnájme v rodinnom dome svojich rodičov s mesačnými nákladmi na bývanie vo výške cca 66 eur. Matka navrhovateľa je od 10.11.2003 zamestnaná ako kuchárka v Diagnostickom centre, kde za obdobie 9/2014 až 12/2014 jej priemerný čistý mesačný príjem bol vo výške 562,75 eur, za obdobie 1/2015 až 12/2015 vo výške 503,76 eur, za obdobie 1/2016 až 12/2016 vo výške 504,99 eur a za obdobie 1/2017 až 2/2017 dosahoval jej priemerný čistý mesačný príjem sumu 499,20 eur. 12. Vychádzal zo zistenia, že odporca je rozvedený, od marca 2011 je zamestnaný v spoločnosti Schnellecke Slovakia s.r.o., kde za obdobie 10/2013 až 12/2013 dosiahol priemerný čistý mesačný príjem vo výške 886,70 eur, za obdobie 1/2014 až 12/2014 vo výške 755,80 eur, za obdobie 1/2015 až 8/2015 vo výške 691,87 eur, za obdobie 9/2015 a 11/2015 až 12/2015 počas dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške 166,35 eur, za obdobie 1/2016 až 2/2016 počas dočasnej pracovnej neschopnosti odporcu vo výške 103,75 eur, za obdobie 9/2016 až 12/2016 vo výške 674,60 eur a za obdobie 1/2017 až 2/2017 dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 834,89 eur. 13. Na výživu plnoletého J. odporca prispieva sumou 120 eur mesačne. Odporca s navrhovateľom z dôvodu narušeného vzťahu nekomunikuje, došlo medzi nimi k incidentu, a to fyzickému napadnutiu dňa 26.05.2011po slovnej hádke, ktoré oznámil navrhovateľ na príslušnom oddelení PZ v Stupave ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 zákona č. 372/1990. 14. Mal za preukázané, že navrhovateľ v období od 01.09.2013 do 31.05.2015 navštevoval Strednú odbornú školu polygrafickú. Jeho náklady na štúdium predstavovali cca 20 eur mesačne (výučba fotografie a techník fotografovania), na cestovné do Bratislavy cca 60 eur mesačne, stravu cca 200 eur mesačne, oblečenie 60-70 eur mesačne, drogéria 20 eur mesačne, kredit na mobilný telefón 20 eur mesačne, náklady na bývanie u starej matky 66 eur mesačne, učebnice a skriptá 20 eur, školné 5 eur. Navrhovateľ získal vodičské oprávnenie po absolvovaní vodičského kurzu (november 2013, január 2014) za sumu 450 eur a nechal si vystaviť cestovný pas (leto 2014) za sumu 33 eur. Na kultúru a šport vynakladá navrhovateľ cca 50 eur mesačne. V súvislosti s ukončením štúdia na strednej škole (stužková slávnosť, maturita) boli spojené tiež nemalé jednorazové výdavky vo výške 150 eur. 15. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa prihliadol na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. (R 74/1969). Pre určenie výšky výživného pre maloleté dieťa mal za rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam rodičov (R 76/1968). Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom mal na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka (R 30/1990). 16. Vzhľadom k výsledkom vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh plnoletého J. na zvýšenie výživného je dôvodný, keď právne posúdil, že za obdobie od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti pre v tom čase maloletého J. sa zmenili pomery u v súčasnosti plnoletého J., ktorý v období od 01.09.2013 do 31.05.2015 pokračoval v štúdiu na Strednej odbornej škole polygrafickej, Y. XXX B. O.. Vyhodnotil, že jeho potreby v súvislosti so štúdiom a úmerne k jeho veku primerane vzrástli. 17. Čo sa týka počiatku zvýšenia výživného súd prvej inštancie vychádzal z návrhu v súčasnosti plnoletého J., ktorý žiadal zvýšiť výživné od podania návrhu dňa 25.10.2013 a možnosťou spätného zvýšenia výživného sa ani nezaoberal. 18. Pri ustálení výšky výživného vychádzal zo zistených majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, zohľadnil dlhodobú osobnú starostlivosť matky o plnoletého J. v čase jeho maloletosti, zohľadnil vek oprávneného a skutočnosť, že plnoletý J. od 01.09.2013 do 31.05.2015 navštevoval Strednú odbornú školu polygrafickú za účelom získania výučného listu a vykonania maturitnej skúšky v danom odbore. Súbežne skúmal pomery oboch rodičov, ich majetkové a zárobkové pomery, ako aj ich schopnosti a možnosti, ich ďalšie vyživovacie povinnosti. 19. Konštatoval, že matka navrhovateľa, ktorá sa o v súčasnosti plnoletého J. v čase jeho maloletosti osobne starala, je zamestnaná v spoločnosti Diagnostické centrum, Trstínska 2, Bratislava, pričom za obdobie 9/2014 až 12/2014 jej priemerný čistý mesačný príjem bol vo výške 562,75 eur, za obdobie 1/2015 až 12/2015 vo výške 503,76 eur, za obdobie 1/2016 až 12/2016 vo výške 504,99 eur, za obdobie 1/2016 až 12/2016 dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 499,20 eur. Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére S. B., K.. XX.XX.XXXX, o ktorú sa osobne stará. Odporca je zamestnaný od 11.03.2011 v spoločnosti Schnellecke Slovakia s.r.o., Westpoint Logistics Park, DC6B, Lozorno, kde za obdobie 10/2013 až 12/2013 dosiahol priemerný čistý mesačný príjem vo výške 886,70 eur, za obdobie 1/2014 až 12/2014 vo výške 755,80 eur, za obdobie 1/2015 až 8/2015 vo výške 691,87 eur, za obdobie 9/2015 a 11/2015 až 12/2015 počas dočasnej pracovnej neschopnosti odporcu vo výške 166,35 eur, za obdobie 1/2016 až 2/2016 počas dočasnej pracovnej neschopnosti odporcu vo výške 103,75 eur, za obdobie 9/2016 až 12/2016 vo výške 674,60 eur a za obdobie 1/2017 až 2/2017 dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 834,89 eur. Odporca má vyživovaciu povinnosť aj voči maloletej S. B., K.. XX.XX.XXXX, určenú rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. 9P/40/2012-93 zo dňa 10.12.2012 vo výške 120 eur mesačne. Na výživu plnoletého J. odporca po celé obdobie konania platí sumu 120 eur mesačne. 20. Súd prvej inštancie právne uzavrel, že nárok plnoletého J. je vykonaným dokazovaním dostatočne preukázaný a mal za nepochybné, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k podstatnej zmene okolností na strane v súčasnosti plnoletého J., ktoré zakladajú nárok na zvýšenie vyživovacej povinnosti tak, ako to predpokladá ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Výživné zvýšil na sumu 200,- eur mesačne za obdobie od 25.10.2013 do 30.06.2015, t. j. odo dňa podania návrhu počas obdobia štúdia na Strednej odbornej škole polygrafickej, keď zohľadnil nástup navrhovateľa na strednú školu a s tým spojené zvýšenie výdavkov a nákladov v tom čase plnoletého navrhovateľa, ako aj dočasnú pracovnú neschopnosť odporcu v období od 09/2015 do 09/2016. Prihliadol na skutočnosť, že mesačný príjem odporcu sa výraznejšie nezmenil. Nezohľadnil tvrdenie odporcu, že nie je schopný platiť zvýšené výživné z dôvodu zdravotných problémov s chrbticou, keď mal za preukázané, že v rozhodnom období pracoval v spoločnosti Schnellecke Slovakia s.r.o., kde dosahoval príjem na úrovni od 103,75 eur do 886,70 eur mesačne netto a mal tiež vyživovaciu povinnosť k mal. dcére S.. Poukázal na to, že odporca je naďalej schopný využívať svoje schopnosti, keď podľa súdu prvej inštancie nepreukázal také zdravotné ťažkosti, ktoré by ho v danej práci obmedzovali. V súvislosti s uplatnením nároku navrhovateľa od 25.10.2013 do 31.06.2015 mal za obvyklé požadovať priznanie výživného až do skončenia letných prázdnin nasledujúcich po ukončení strednej školy. V uvedenom prípade súd prvej inštancie navrhovateľovi toto zvýšené výživné priznal do konca júna 2015, nakoľko tento požadoval zvýšenie výživného len do tohto termínu. 21. Vzhľadom k takto určenému výživnému a dobe určenia výživného súd prvej inštancie stanovil aj výšku zročného výživného pre plnoletého J. v sume 1.255,50 eur (25. - 31. október 2013 + 18 mesiacov) x 80 eur ako rozdiel medzi výživným určeným od 25.10.2013 do 30.06.2015 a doposiaľ určeným výživným hradeným odporcom. Vo zvyšku návrh dopĺňacím rozsudkom zamietol. 22. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 v spojení s ust. § 55 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), podľa ktorého súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 100%. 23. Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie odporca a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vytkol súdu prvej inštancie, že v konaní nesprávne vyhodnotil odôvodnené potreby navrhovateľa, ako aj schopnosti a možnosti povinného. Odôvodnenie napadnutého rozsudku v tomto smere označil za nepostačujúce, keď napr. uviedol, že navrhovateľ pokračoval v štúdiu na Strednej odborne školej polygrafickej v Bratislave, čím mu vzrástli jeho potreby, ktoré však nešpecifikoval. Podľa jeho názoru zvyšujúci sa vek sám o sebe nie je dôvodom zvýšenia potrieb. Uvedené všeobecné formulácie sa podľa neho vyskytujú aj v ďalších častiach odôvodnenia napadnutého rozsudku. Tiež súdu prvej inštancie vytkol, že nevzal do úvahy zárobkové možnosti navrhovateľa a nevysvetlil dôvod, pre ktorý priznal navrhovateľovi výživné za mesiac jún 2015 a obmedzil sa len na vágne konštatovanie, že obvykle sa výživné priznáva do konca letných prázdnin, avšak nepoukázal na relevantnú judikatúru. Mal za to, že z výpočtu nákladov je zjavná snaha navrhovateľa o ich navýšenie, a to konkrétne v časti 60 eur cestovné, 60-70 eur oblečenie a 20 eur učebnice. Mal zato, že neboli správne zohľadnené jeho schopnosti vzhľadom na jeho zdravotný stav, ktorý síce ho neobmedzuje vo výkone práce, avšak s ním súvisia náklady spojené s liečbou. Namietal nezohľadnenie jeho kúpy motorového vozidla v záujme zabezpečenia si cesty do práce. Za arbitrárny označil výrok napadnutého rozsudku o trovách konania, keď súd prvej inštancie nevysvetlil konkrétny dôvod, pre ktorý priznal navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, hoci nebol v konaní plne úspešný. 24. Navrhovateľ v rámci svojho vyjadrenia k podanému odvolaniu odporcu realizovaného prostredníctvom svojej právnej zástupkyne písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 03.08.2017 žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Nestotožnil sa s odvolacou argumentáciou odporcu a napadnutý rozsudok označil za vecne i právne správny. Poukázal na to, že odporca sa dlhodobo žiadnym spôsobom nekontaktuje s ním a ani s jeho sestrou a nezaujíma sa o neho. Vyjadril názor, že výška výživného má zodpovedať všetkým životným nákladom oprávneného v závislosti od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania a talentu, rovnako aj formy vzdelávania a prípravy na budúce povolanie. Uviedol, že existujú rôzne typy stredných škôl s rôznymi nákladmi, keď nastúpil na vyšší stupeň strednej školy. Ani po jej ukončení nenastala právna skutočnosť, že by bol schopný sa sám živiť a že by pripravenosť na výkon povolania bola definitívna. Napadnutým rozsudkom určené výživné mal za primerané jeho veku a odôvodneným potrebám. Súd prvej inštancie sa podľa neho dostatočne vysporiadal so zánikom vyživovacej povinnosti odporcu, keď sa zamestnal až od 01.07.2015, hoci maturitnú skúšku zložil v mesiaci máj 2015. Pokiaľ ide o cestovné uviedol, že bezplatná cesta vlakom bola zavedená až koncom roka 2014, používal spoplatnenú mestskú hromadnú dopravu a za primeranú označil aj výšku nákladov na učebnice a oblečenie. 25. Odporca ďalšie písomné podanie v rámci odvolacieho konania nepodal. 26. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní rozhodol rozsudkom zo dňa 20.03.2019 č.k. 4Co 234/2018-142, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej meritórnej vyhovujúcej časti v spojení s dopĺňacím rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 19. júna 2018 č.k. 5C 399/2013-131 potvrdil a v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov prvoinštančného konania rozsudok prvej inštancie zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Konštatoval, že podľa ust. § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone, pričom konanie vo veciach výživného plnoletých osôb je upravené v ôsmom diele prvej hlavy druhej (osobitnej) časti CMP. Tiež konštatoval, že podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, s tým, že podľa ust. § 395 ods. 1 CMP ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 27. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Mal za to, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom pre posúdenie opodstatnenosti návrhu navrhovateľa na zvýšenie výživného proti odporcovi, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na vec aplikoval zodpovedajúce právne normy, ktoré aj správne vyložil. Vyslovil, že súd prvej inštancie svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite a podrobne odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP), náležite sa vysporiadal s podstatnými tvrdeniami účastníkov. Odvolací súd sa s jeho právnymi závermi stotožnil a konštatoval správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). V odvolaní uvádzané argumenty nemal za spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o existencii zákonných predpokladov pre zvýšenie výživného na navrhovateľa v priznanej výške. 28. Poukázal na čl. 10 ods. 1 Základných princípov CMP, podľa ktorého dôkazy a tvrdenia účastníkov konania hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva. 29. Zaujal názor, že riadiac sa uvedeným princípom súd prvej inštancie správne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a správne porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase predchádzajúceho rozhodnutia o tejto výške a v čase rozhodovania o návrhu navrhovateľa na jeho zvýšenie a správne posudzoval, či došlo alebo nedošlo k takej zmene pomerov na strane navrhovateľa ako oprávneného, ako aj odporcu ako povinného výživné platiť, ktorá zmena by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. 30. Dôvodil, že predpokladom zmeny výživného je výrazná a trvalá zmena pomerov, ktorou môže byť podstatne vyšší vek a s tým spojený nárast nevyhnutných životných nákladov, nástup do školy vyššieho stupňa, podstatná zmena pravidelného príjmu rodičov, zmena zdravotného stavu alebo zmena počtu vyživovacích povinností, keď posúdením všetkých zmien v pomeroch oboch účastníkov konania od poslednej úpravy výživného sa sleduje zámer, aby došlo k spravodlivému vyhodnoteniu, či je skutočne zmena súdneho rozhodnutia dôvodná. 31. V zmysle vyššie uvedeného a na základe obsahu spisového materiálu odvolací súd v zhode s právnym názorom súdu prvej inštancie vyhodnotil, že k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľa došlo, nakoľko mal v čase rozhodnom (25.10.2013 - 30.06.2015) vyššie odôvodnené potreby vzhľadom na nárast jeho veku a nástup na štúdium vyššieho stupňa oproti poslednej úprave vyživovacej povinnosti (12.07.2012), avšak na strane odporcu podstatná zmena pomerov preukázaná nebola. Zmenu odôvodnených potrieb navrhovateľa mal za nepochybne zrejmú v súvislosti so zmenou veku oproti poslednej súdnej úprave výšky výživného v roku 2012 a s tým spojenými životnými nákladmi po stránke ekonomickej, kultúrnej, študijnej. Skutočnosť, že odporca má určité zdravotné problémy, považoval za nespôsobilú privodiť iný právny záver, nakoľko netvrdil, a teda ani nepreukázal, že by v dôsledku týchto zdravotných komplikácií mal znížený príjem z pracovnej činnosti. Výška odporcom uvádzaných nákladov na lieky sa odvolaciemu súdu nejavila byť spôsobilá spochybniť nárok navrhovateľa na zvýšenie výživného v súvislosti s preukázanými podstatnými zmenami na jeho strane, keď odvolací súd nepreskúmaval správnosť jeho konkrétneho tvrdenia o výdavkoch na dopravu a školské pomôcky s poukazom na vyššie uvedené, že odôvodnenými potrebami sú všetky potreby oprávneného po stránke ekonomickej, kultúrnej, spoločenskej, kultúrnej a študijnej. Navrhovateľom uvedená suma titulom výdavkov na ošatenie sa odvolaciemu súdu vzhľadom na jeho vek javila primeraná. Odporca tiež netvrdil a teda ani nepreukázal existenciu takých zdravotných problémov, na základe ktorých by bolo možné usudzovať na trvalú zmenu jeho pomerov. Odvolací súd okrem uvedeného v zmysle ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine ex offo prihliadol na vývoj životných nákladov od poslednej súdnej úpravy výšky výživného a v zmysle ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine na dlhoročnú osobnú starostlivosť matky navrhovateľa o neho. Odvolacie argumenty odporcu týkajúce sa dcéry vyhodnotil odvolací súd za irelevantné, keďže vyživovaciu povinnosť k nej mal už v čase prechádzajúceho určenia výživného na navrhovateľa. Nezohľadnil tiež výdavky odporcu súvisiace s kúpou motorového vozidla vzhľadom na prioritu vyživovacej povinnosti. Odporcom uvedenú skutkovú okolnosť týkajúcu sa fyzického konfliktu medzi ním a navrhovateľom odvolací súd nevyhodnotil ako okolnosť zakladajúcu hmotnoprávny dôvod pre nepriznanie výživného z dôvodu nesúladu jeho priznania s dobrými mravmi (§ 75 ods. 2 Zákona o rodine), keď odporca túto skutkovú okolnosť tvrdiaci nepreukázal takto požadovanú intenzitu uvádzaného konfliktu. Za správny záver súdu prvej inštancie odvolací súd vyhodnotil i to, že zvýšenú vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľovi určil do 30.06.2015, keď samotná maturitná skúška v mesiaci máj 2015 nemá za následok nadobudnutie schopnosti oprávneného dieťaťa samostatne sa živiť ako základného a jediného zákonného kritéria pre skončenie vyživovacej povinnosti rodiča. Vychádzajúc z uvedeného zákonného kritéria odvolací súd potom za irelevantnú vyhodnotil i odvolaciu argumentáciu odporcu, keď súdu prvej inštancie vytkol, že nevzal do úvahy zárobkové možnosti navrhovateľa, ktorý ako študent dennej formy štúdia súvisle sa pripravujúci na svoje budúce povolanie povinnosť zarábať nemá a jeho príležitostné príjmy mu nemôžu byť na ujmu oproti zákonnej vyživovacej povinnosti odporcu (rodiča). 32. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd vyhodnotil všetky odvolacie námietky odporcu za nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutej vyhovujúcej časti rozsudkom zo dňa 20.03.2019 č.k. 4Co 234/2018-142 ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V napadnutej časti týkajúcej sa nároku navrhovateľa na náhradu trov konania v rozsahu 100% rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil, nakoľko súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom spočívajúcim v úplnej absencii odôvodnenia v tom smere, na základe akých právnych úvah dospel k záveru o tom, že priznanie nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči odporcovi je spravodlivé napriek skutočnosti, že jeho návrh bol čiastočne zamietnutý, znemožnil odporcovi jeho právo na spravodlivé súdne konanie, nakoľko mu bola odňatá možnosť brániť sa vysloveným súdnym argumentom v rámci konania odvolacieho, s tým, že práve vzhľadom na dvojinštančnosť daného súdneho konania nepovažoval za účelné, aby uvedený nedostatok odstránil súd odvolací. 33. Podľa ust. § 391 ods. 1 CSP odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, s tým, že súd prvej inštancie bude povinný o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, aby bolo prípadne pre odvolací súd riadne preskúmateľné. 34. O nároku účastníkov na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 52 CMP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP, keďže nedospel k záveru, že by iné rozhodnutie o tomto nároku bolo v danej veci spravodlivé. 35. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu okrem jeho zrušujúceho výroku podal odporca dovolanie. Odvolaciemu súdu vytkol nezrozumiteľnosť a arbitrárnosť, keď podľa neho nedáva odpoveď na jeho rozhodujúcu odvolaciu argumentáciu. Mal za to, že sama podstata odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia je formálna. Mal za zarážajúce, že odvolací súd nezohľadnil okolnosti majúce negatívny vplyv na jeho majetkovú sféru (potreba kúpy auta, náklady na liečbu, znižujúci sa príjem, výživné na dcéru). Podľa neho nevysvetlil, na základe čoho ukončenie štúdia maturitou nezakladá vznik možnosti oprávneného samostatne sa živiť. Uznal, že jeho zdravotný stav mu neznemožnil vykonávať dovtedajšiu prácu, zvýšili sa mu však náklady na liečbu. Považoval za nevysvetlené, prečo za primeranú výšku výživného bola určená práve suma 200 eur mesačne. Rozsudok odvolacieho súdu a aj rozsudok súdu prvej inštancie navrhol zrušiť. 36. Navrhovateľ označil rozsudok odvolacieho súdu za vychádzajúci z riadne zisteného skutkového stavu a vydaný na základe správneho právneho posúdenia veci, majúc za to, že súd nemusí dať odpoveď na každú nastolenú otázku. Dovolanie navrhol odmietnuť. 37. Najvyšší súd SR ako súd dovolací (§ 35 CSP) bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu zo dňa 20.03.2019 č.k. 4Co234/2018-142 je potrebné zrušiť. Učinil tak uznesením zo dňa 21.11.2019 č.k. 3Cdo199/2019, ktorým predmetný rozsudok Krajského súdu v Bratislave v dovolaním napadnutých výrokoch, ktorými bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej meritórnej časti v spojení s dopĺňacím rozsudkom súdu prvej inštancie a bolo rozhodnuté, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, zrušil. Konštatoval, že ust. § 387 ods. 2 CSP síce umožňuje odvolaciemu súdu stotožniť sa s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, avšak aj v takom prípade je povinný v zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP veta druhá vysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Pripomenul, že v danom prípade už v odvolaní odvolateľ namietal, že prvoinštančným súdom neboli dostatočne konkrétne špecifikované tie potreby navrhovateľa, ktoré mu vzrástli pokračovaním v štúdiu, namietal, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy zárobkové možnosti navrhovateľa / jeho príležitostné príjmy / a primerane nevysvetlil, prečo priznal navrhovateľovi výživné aj za mesiac jún 2015. V odvolaní namietal navýšenie výdavkov navrhovateľa a nevyhodnotenie dopadu jeho zdravotných problémov na možnosť platiť výživné v priznanej výške. Vytkol súdu prvej inštancie, že nezohľadnil nutnosť zakúpenia si auta na cestu do práce. Vytkol mu tiež, že bližšie nevysvetlil zmenu výdavkov v súvislosti s vekom navrhovateľa. 38. Dovolací súd konštatoval, že odvolací súd na uvedené odvolacie námietky nedal špecifickú odpoveď. Odvolaciemu súdu vytkol, že otázku dopadu zdravotných ťažkostí odporcu na jeho výdavky (obstarávanie liekov) uzavrel len so strohým konštatovaním, že nejde ani o okolnosť spôsobilú spochybniť nárok navrhovateľa na zvýšenie výživného, bez vysvetlenia ponechal, či nejde ani o okolnosť významnú z hľadiska stanovenia sumy zvýšeného výživného. K príležitostným príjmom navrhovateľa uviedol, že odvolací súd mal za to, že navrhovateľ ako študent dennej formy štúdia súvisle sa pripravujúci na budúce povolanie povinnosť zarábať nemá a jeho príležitostné príjmy mu nemôžu byť na ujmu oproti zákonnej vyživovacej povinnosti otca, čo sa javilo dovolaciemu súdu ako nedostatočné odôvodnenie v tomto smere. K zakúpeniu motorového vozidla konštatoval, že odvolací súd len označil túto odvolaciu argumentáciu odporcu za neopodstatnenú vzhľadom na prioritu nároku na výživné a ponechal bez vysvetlenia, prečo ju nepovažoval za podstatnú aspoň z hľadiska určenia výšky výživného. Z týchto dôvodov dovolací súd uzavrel, že odporca dôvodne namieta nepreskúmateľnosť dovolaním napadnutého rozsudku. Dospel k záveru, že odvolací súd porušil právo strán na spravodlivý proces. Dovolanie odporcu vyhodnotil za prípustné (§ 420 písm. f/ CSP) a aj za dôvodné (§ 431 CSP). Vzhľadom na dôvod zrušenia odvolacieho rozsudku nepristúpil k posúdeniu opodstatnenosti argumentácie odporcu o nesprávnom právnom posúdení veci odvolacím súdom. 39. Následne Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) opätovne prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Opätovne dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné, nakoľko súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom pre posúdenie opodstatnenosti návrhu navrhovateľa na zvýšenie výživného proti odporcovi, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na vec aplikoval zodpovedajúce právne normy, ktoré aj správne vyložil. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite a podrobne odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP), náležite sa vysporiadal s podstatnými tvrdeniami účastníkov. Odvolací súd sa s jeho právnymi závermi stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). V odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o existencii zákonných predpokladov pre zvýšenie výživného na navrhovateľa v priznanej výške. 40. Odvolací súd sa pridržiava svojho už v rozsudku zo dňa 20.03.2019 č.k. 4Co 234/2018-142 vysloveného právneho názoru, že predpokladom zmeny výživného je výrazná a trvalá zmena pomerov, ktorou môže byť podstatne vyšší vek a s tým spojený nárast nevyhnutných životných nákladov, nástup do školy vyššieho stupňa, podstatná zmena pravidelného príjmu rodičov, zmena zdravotného stavu alebo zmena počtu vyživovacích povinností, keď posúdením všetkých zmien v pomeroch oboch účastníkov konania od poslednej úpravy výživného sa sleduje zámer, aby došlo k spravodlivému vyhodnoteniu, či je skutočne zmena súdneho rozhodnutia dôvodná. 41. V zmysle vyššie uvedeného a na základe obsahu predloženého spisového materiálu odvolací súd v zhode s právnym názorom súdu prvej inštancie opätovne vyhodnotil, že k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľa došlo, nakoľko mal v čase rozhodnom (25.10.2013 - 30.06.2015) vyššie odôvodnené potreby vzhľadom na nárast jeho veku a nástup na štúdium vyššieho stupňa oproti poslednej úprave vyživovacej povinnosti (12.07.2012), avšak na strane odporcu podstatná zmena pomerov preukázaná nebola. Opätovne uvádza, že zmenu odôvodnených potrieb navrhovateľa mal za nepochybne zrejmú v súvislosti so zmenou veku oproti poslednej súdnej úprave výšky výživného v roku 2012 a s tým spojenými životnými nákladmi po stránke ekonomickej, kultúrnej, študijnej. Pridržiava sa i toho vysloveného právneho názoru, že skutočnosť, že odporca má určité zdravotné problémy, je potrebné vyhodnotiť za nespôsobilú privodiť iný právny záver, nakoľko netvrdil, a teda ani nepreukázal, že by v dôsledku týchto zdravotných komplikácií mal znížený príjem z pracovnej činnosti. Výška odporcom uvádzaných nákladov na lieky sa odvolaciemu súdu nejavila byť spôsobilá spochybniť nárok navrhovateľa na zvýšenie výživného v súvislosti s preukázanými podstatnými zmenami na jeho strane, keď odvolací súd nepreskúmaval správnosť jeho konkrétneho tvrdenia o výdavkoch na dopravu a školské pomôcky s poukazom na vyššie uvedené, že odôvodnenými potrebami sú všetky potreby oprávneného po stránke ekonomickej, kultúrnej, spoločenskej, kultúrnej a študijnej. Navrhovateľom uvedená suma titulom výdavkov na ošatenie sa odvolaciemu súdu vzhľadom na jeho vek javila primeraná a nenadhodnotená. Odvolací súd vzal zreteľ na to, že odporca tiež netvrdil a teda ani nepreukázal existenciu takých zdravotných problémov, na základe ktorých by bolo možné usudzovať na trvalú zmenu jeho pomerov. Odvolací súd okrem uvedeného v zmysle ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine ex offo prihliadol na vzrastajúci vývoj životných nákladov od poslednej súdnej úpravy výšky výživného a v zmysle ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine na dlhoročnú osobnú starostlivosť matky navrhovateľa o neho. Odvolacie argumenty odporcu týkajúce sa dcéry vyhodnotil odvolací súd za irelevantné, keďže vyživovaciu povinnosť k nej mal už v čase prechádzajúceho určenia výživného na navrhovateľa a uvedená okolnosť tak nie je skutočnosťou znamenajúcou podstatnú zmenu pomerov na strane odporcu. Nezohľadnil tiež výdavky odporcu súvisiace s kúpou motorového vozidla vzhľadom na prioritu vyživovacej povinnosti. Odporcom uvedenú skutkovú okolnosť týkajúcu sa fyzického konfliktu medzi ním a navrhovateľom odvolací súd nevyhodnotil ako okolnosť zakladajúcu hmotnoprávny dôvod pre nepriznanie výživného z dôvodu nesúladu jeho priznania s dobrými mravmi (§ 75 ods. 2 Zákona o rodine), keď odporca túto skutkovú okolnosť tvrdiaci nepreukázal takto požadovanú intenzitu uvádzaného konfliktu. Za správny záver súdu prvej inštancie odvolací súd vyhodnotil i to, že zvýšenú vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľovi určil do 30.06.2015, keď samotná maturitná skúška v mesiaci máj 2015 nemá za následok nadobudnutie schopnosti oprávneného dieťaťa samostatne sa živiť ako základného a jediného zákonného kritéria pre skončenie vyživovacej povinnosti rodiča. Vychádzajúc z uvedeného zákonného kritéria odvolací súd potom za irelevantnú vyhodnotil i odvolaciu argumentáciu odporcu, keď súdu prvej inštancie vytkol, že nevzal do úvahy zárobkové možnosti navrhovateľa, ktorý ako študent dennej formy štúdia súvisle sa pripravujúci na svoje budúce povolanie povinnosť zarábať nemá a jeho príležitostné príjmy mu nemôžu byť na ujmu oproti zákonnej vyživovacej povinnosti odporcu (rodiča). 42. Vychádzajúc z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.11.2019 sp. zn. 3Cdo199/2019, ktorým najvyšší súd pôvodný vo vyhovujúcej časti potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu zrušil výlučne z dôvodu nedostatočnosti jeho odôvodnenia a tým porušenia práva strany sporu (odporcu) na spravodlivý súdny proces, najvyšší súd v jeho ods. 14 uviedol podrobne odvolaciu argumentáciu odporcu proti pôvodnému rozsudku súdu prvej inštancie a v ďalšom ods. 15 vyslovil záver, že odvolací súd nedal odporcovi na podstatné tvrdenia otca uvedené v odvolaní špecifickú odpoveď, keď sa s právnymi závermi súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 2 CSP len stotožnil. Najvyšší súd odvolaciemu súdu osobitne vytkol, že otázku dopadu zdravotných ťažkostí otca na jeho výdavky (obstarávanie liekov) uzavrel len strohým konštatovaním, že nejde o okolnosť spôsobilú spochybniť nárok navrhovateľa na zvýšenie výživného a bez vysvetlenia ponechal, či nejde o okolnosť významnú z hľadiska stanovenia sumy zvýšeného výživného. K odvolacej argumentácii otca týkajúcej sa príležitostných príjmov navrhovateľa a zohľadnenia týchto príjmov navrhovateľa vytkol odvolaciemu súdu, že uviedol iba to, že navrhovateľ ako študent dennej formy štúdia súvisle sa pripravujúci na svoje budúce povolanie povinnosť zarábať nemá a jeho príležitostné príjmy mu nemôžu byť na ujmu oproti zákonnej vyživovacej povinnosti otca. Tiež odvolaciemu súdu vytkol, že argumentáciu otca týkajúcu sa výdavkov spojených s údajným nevyhnutným zakúpením motorového vozidla označil za nepodstatnú len vzhľadom na prioritu výživného a ponechal bez primeraného odôvodnenia, prečo podstatu tejto argumentácie nepovažoval za významnú ani z hľadiska určenia výšky výživného. Z týchto dôvodov uzavrel, že otec dôvodne namieta nepreskúmateľnosť dovolaním napadnutého rozsudku a z týchto dôvodov vyhodnotil dovolanie otca za procesne prípustné a dôvodné, zakladajúce potrebu a nutnosť zrušenia rozsudku odvolacieho súdu a k posúdeniu opodstatnenosti argumentácie otca týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom už nepristúpil (ods. 17 uznesenia Najvyššieho súdu SR). 43.Vychádzajúc z vyššie uvedeného Najvyšší súd SR ako súd dovolací Krajskému súdu v Bratislave ako súdu odvolaciemu vytýka v zmysle ods. 15 jeho zrušujúceho uznesenia tri nedostatky odôvodnenia jeho rozsudku zo dňa 20.03.2019 č.k. 4Co 234/2018-142, a to: 1./ že nedal špecifickú odpoveď na odvolaciu argumentáciu otca týkajúcu sa jeho výdavkov na obstarávanie liekov v súvislosti s jeho zhoršeným zdravotným stavom a bez vysvetlenia ponechal, či nejde o okolnosť významnú z hľadiska stanovenia sumy zvýšeného výživného, 2./ že nedal špecifickú odpoveď na odvolaciu argumentáciu otca týkajúcu sa príležitostných príjmov navrhovateľa počas dennej formy jeho štúdia a potrebu ich zohľadnenia v rámci majetkových pomerov navrhovateľa, 3./ odvolaciu argumentáciu otca týkajúcu sa výdavkov spojených s údajným nevyhnutným zakúpením motorového vozidla ponechal vzhľadom na prioritu výživného pred týmto výdavkom bez primeraného odôvodnenia, prečo podstatu tejto argumentácie nepovažoval za významnú ani z hľadiska určenia výšky výživného. 44. Vo vzťahu k prvému vytknutému nedostatku odôvodenia rozsudku odvolacieho súdu odôvodnenie svojho pôvodného zrušeného rozsudku zo dňa 20.03.2019 č.k. 4Co 234/2018-142 odvolací súd dopĺňa tak, že napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie bola zvýšená vyživovacia povinnosť odporcu na navrhovateľa za obdobie od 25.10.2013 do 30.06.2015, ktoré obdobie je preto rozhodným obdobím pre posudzovanie opodstatnenosti odvolacej argumentácie odporcu a pre posudzovanie správnosti hodnotenia dokazovania súdom prvej inštancie v rámci prvoinštančného konania, ktoré odvolaním napadnutému rozsudku predchádzalo. Podľa obsahu spisového materiálu súdu prvej inštancie odporca bol v Kúpeľoch Bojnice, a. s. v roku 2016. Na č. l. 67 spisu založené pokladničné doklady o kúpe liekov v Poliklinike Mlynská dolina Bratislava sú z obdobia 12/2015 až 8/2016, t. j. mimo rozhodného obdobia. Zároveň ide o výdavky v celkovej hodnote 157 eur, čo pri zanedbanom výživnom za obdobie od 25.10.2013 do 30.06.2015 vo výške 1.255,50 eur nepredstavuje sumu vôbec spôsobilú spochybniť nárok navrhovateľa na zvýšenie výživného v priznanej výške, keď je potrebné opätovne zdôrazniť, že tieto výdavky odporcu neboli vynaložené v rozhodnom období. Podľa č. l. 68 spisu výdavok v sume 35 eur za podanie ozónu odporcovi je zo dňa 12.04.2016 (mimo rozhodného obdobia) a v sume 40 eur je zo dňa 10.03.2016 (mimo rozhodného obdobia). Pokiaľ ide o príjmové pokladničné doklady založené na čl. l. 72 až 77 spisu, odvolací súd uvádza, že v rozhodnom období od 25.10.2013 do 30.06.2015 boli podľa nich vynaložené odporcom výdavky na lieky a zdravotnú starostlivosť celkovo v sume spolu 130,98 (ostatné pokladničné doklady nepochádzajú z tohto obdobia), čo pri dĺžke rozhodného obdobia 1 rok aj 8 mesiacov (spolu 20 mesiacov) podľa odvolacieho súdu nepredstavuje sumu spôsobilú spochybniť nárok navrhovateľa na zvýšenie výživného v priznanej výške, keďže ide o sumu v priemere cca 6,55 eur mesačne. Odvolací súd preto zotrváva na svojej skoršej právnej argumentácii uvedenej v pôvodom zrušenom rozsudku zo dňa 20.03.2019 č.k. 4Co 234/2018-142, že výška odporcom uvádzaných nákladov na lieky sa nejaví byť spôsobilá spochybniť nárok navrhovateľa na zvýšenie výživného v súvislosti s preukázanými podstatnými zmenami na jeho strane. Odvolací súd pripomína, že súd prvej inštancie nevyhovel návrhu navrhovateľa na zvýšenie výživného v celosti a čiastočne jeho návrh zamietol a odvolací súd potvrdil jeho rozhodnutie práve a len v tejto vyhovujúcej časti, možno preto konštatovať, že výdavky odporcu na lieky v rozhodnom období sa do priznanej výšky výživného na navrhovateľa premietli a nepredstavujú skutočnosť, ktorá by opodstatňovala priznať navrhovateľovi výživné ešte v nižšej výške. 45. Vo vzťahu k druhému vytknutému nedostatku odôvodenia odvolacieho súdu odvolací súd dopĺňa, že príležitostné príjmy navrhovateľa nepredstavujú okolnosti a skutočnosti spôsobilé mať za následok zníženie sumy primeraného výživného pre navrhovateľa ako osobu oprávnenú na výživné od odporcu ako otca dieťaťa, síce plnoletého, ale neschopného sa samostatne živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov vo vzťahu k svojim deťom v zmysle ust. § 62 ods. 1 ZoR trvá do času, kým nie sú schopné sa samé živiť, keď odporca netvrdil a teda ani nepreukázal, že navrhovateľ je schopný zo svojich príležitostných príjmov sa samostatne plne živiť, teda plnohodnotne zabezpečovať krytie všetkých svojich životných nákladov na výživu, ktoré zahŕňajú okrem náklady na stravu aj náklady na všetky súčasti spoločenského, kultúrneho, sociálneho, školského, mimoškolského a ekonomického života. Výška vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, ktoré nie je schopné sa samé živiť, je v zmysle ust. § 62 ods. 2 ZoR determinovaná schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov a nie majetkovými pomermi dieťaťa, ako chcel posudzovať príležitostné príjmy navrhovateľa odporca. Výška príležitostných príjmov navrhovateľa teda nemôže byť na jeho ujmu oproti zákonnej vyživovacej povinnosti odporcu vo vzťahu k nemu a tým odvolací súd dáva odporcovi špecifickú odpoveď na jeho odvolaciu argumentáciu, že príležitostné príjmy a s tým súvisiace majetkové pomery navrhovateľa nie sú okolnosťou spôsobilou ovplyvniť výšku vyživovacej povinnosti odporu k nemu, pokiaľ nie je schopný sa z nich v plnej miere samostatne živiť. Odvolací súd dospel k záveru, že by bolo absurdné a nezákonné vysloviť právny záver, že študent denného štúdia pripravujúci sa sústavne na budúce povolanie je vzhľadom na svoje príležitostné príjmy schopný samostatne sa živiť a nepriznať mu výživné v zákonnej výške determinovanej možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov a nútiť ho tak sústavne pracovať popri dennom štúdiu za účelom zabezpečenia si primeraného výživného. Nad rámec ods. 15 uznesenia najvyššieho súdu odvolací súd uvádza, že uvedený právny záver platí i vo vzťahu k odvolacej argumentácii odporcu pokaľ ide o priznanie zvýšeného výživného do 30.06.2015, hoci navrhovateľ zmaturoval v mesiaci máj 2015, keďže odporca netvrdil žiadne skutkové okolnosti a teda ani nepreukázal, že navrhovateľ v mesiaci jún 2015 bol schopný sa samostatne živiť, t. j. nepreukázal, že by mesiaci jún 2015 mal možnosť a bol schopný uzatvoriť pracovnú zmluvu alebo takú dohodu o pracovnej činnosti, v dôsledku ktorej by dostával mzdu na krytie všetkých výdavkov súvisiacich s jeho oprávnenými potrebami v širokom slova zmysle. 46. Pokiaľ ide o najvyšším súdom vytknutý nedostatok odôvodnenia pôvodného rozsudku odvolacieho súdu vo vzťahu k odvolacej námietke odporcu ohľadom výdavku spojeného s údajným nevyhnutným zakúpením motorového vozidla odvolací súd vyhodnotil, že táto odvolacia argumentácia odporcu je neopodstatnená, keďže podľa doloženého osvedčenia o vozidle je jeho držiteľom osoba odlišná od odporcu a odporca neuniesol žiadnym dôkazným prostriedkom svoje skutkové tvrdenie, že pre svoju potrebu a plnenie pracovných povinností zakúpil motorové vozidlo za sumu 3.000 eur, ako ani skutkové tvrdenie o nevyhnutnosti tohto jeho nepreukázaného výdavku jeho osoby pre účely výkonu svojho povolania. Z uvedených dôvodov preto tvrdenia odporcu týkajúce sa jeho výdavku na zakúpenie motorového vozidla nemohli byť spôsobilé ovplyvniť nárok na navrhovateľa na výživné proti odporcovi v priznanej výške a neboli dôvodom pre priznanie výživného v nižšej výške. Zároveň odvolací súd opätovne poukazuje na ust. § 62 ods. 5 ZoR, podľa ktorého má výživné prednosť pred všetkými inými výdavkami rodičov. Podľa druhej vety tohto ust. súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Odvolací súd dospel k záveru, že odporca okrem nevyhnutnosti tohto výdavku nepreukázal dokonca ani to, že išlo o jeho výdavok a v ním uvádzanej výške. 47. Taktiež nad rámec ods. 15 uznesenia najvyššieho súdu hodnotil odvolací súd i odvolaciu argumentáciu odporcu o navýšení nákladov navrhovateľa na cestovné, oblečenie a učebnice v rozhodnom období a dospel k záveru, že táto je neopodstatnená a odvolací súd sa pridržiava svojej právnej argumentácie v pôvodnom zrušenom rozsudku zo dňa 20.03.219 č.k. 4Co 234/2018-142, že i prípadné navýšenie týchto nákladov nemá vplyv na správnosť výšky priznaného výživného vzhľadom na skutočnosť, že výživné rodiča má pokrývať všetky výdavky dieťaťa pokiaľ ide o jeho školský, mimoškolský, kultúrny, športový a i iný sociálno-spoločenský, ako aj ekonomický život a priznaná výška výživného nie je vzhľadom na takto vymedzený pojem nevyhnutných nákladov dospelého študujúceho dieťaťa sústavne sa pripravujúceho na svoje budúce povolanie neprimeraná a zodpovedá tiež aj preukázaným možnostiam a schopnostiam odporcu. Mesačné náklady na oblečenie dospelého študujúceho človeka so záujmom uplatniť sa vo všetkých sférach tomu prináležiaceho spoločenského života sa pritom odvolaciemu súdu javia ako vyčíslené primerane. 48. Odvolací súd pripomína, že deti nie sú zodpovedné za to, že sa narodili svojim rodičom a že sú na nich odkázané výživou. Je preto v zmysle ZoR a v zmysle etických pravidiel súčasnej spoločnosti povinnosťou rodiča poskytovať dieťaťu výživné v súlade so zákonom a teda primeraným a zákonným výživným prispievať k jeho životnému právu pripraviť sa plnohodnotne na svoje budúce povolanie a taktiež sa plnohodnotne rozvíjať a pripraviť sa na všetky súčasti života dospelej osobnosti, a to vynakladaním takého úsilia od rodiča, ktoré je možné od neho spravodlivo požadovať. Odporca podľa názoru odvolacieho súdu v konaní nepreukázal, že by výživné v priznanej výške bolo vo vzťahu k nemu nespravodlivé, keď ochrana ohrozeného a porušeného práva navrhovateľa na primerané výživné musí byť spravodlivá a účinná. Do pozornosti dáva, že rozhodné obdobie uplynulo v júni 2015. Odvolací súd vyjadruje presvedčenie, že doplnenie odôvodnenia svojho rozhodnutia takúto spravodlivú ochranu ohrozených a porušených práv (podľa najvyššieho súdu u odporcu práva na spravodlivý súdny proces spočívajúci v práve na dostatočne preskúmateľné odôvodnenie súdneho rozhodnutia dávajúce špecifickú odpoveď na odvolacie námietky) zabezpečuje obom účastníkom konania. 49. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 50. O nároku účastníkov na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 52 CMP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP, keďže nedospel k záveru, že by iné rozhodnutie o tomto nároku bolo v danej veci spravodlivé. 51. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).