Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/17/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615209378 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Walterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1615209378.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Evy Mészárosovej v právnej veci žalobcu: MARELS s.r.o., IČO: 36 227 871, Senica, Robotnícka č. 1573/52, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária Kurucová, s.r.o., IČO: 36 271 268, Senica, Hurbanova č. 486/2, za ktorú koná JUDr. Jana Kurucová, proti žalovanému: Q. U., trvale bytom K. č. XXX, zastúpený JUDr. Editou Lehockou, advokátkou, Šaštín- Stráže, Štúrova č. 1267, o zaplatenie sumy 13.983,43 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 28. septembra 2017, č.k. 6 C 1324/2015-59, takto r o z h o d o l : I. Odvolanie žalobcu o d m i e t a . II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : l. Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 28.9.2017, č.k. 6 C 1324/2015-59, žalobu zamietol; žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo žaloby doručenej súdu dňa 24.8.2015, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 13.983,43 € s príslušenstvom. 2.1. Po právnej stránke súd odôvodnil rozsudok ustanoveniami § 137 písm. a/, § 177 ods. 1, § 279 C.s.p., § 17 ods. 1, § 29 ods. 1, § 32 ods. 1, ods. 2, ods. 5 písm. b/ zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e- Governmente) a dôvodil tým, že po preskúmaní podmienok vydania rozhodnutia pre zmeškanie žalobcu zistil, že právny zástupca žalobcu mal predvolanie na pojednávanie konané dňa 28.9.2017 o 11,00 hod. doručené podľa § 32 ods. 5 písm. b/ zákona č. 305/2013 Z.z., dňa 6.9.2017, pričom v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie (§ 278 C.s.p.). Tým, že sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný, keď v predvolaní na pojednávanie bol poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a súčasne neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami, vyhovel návrhu žalovaného a rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie tak, že žalobu zamietol s poukazom na § 278 C.s.p. 2.2. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanoveniami § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnej výške. 3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. a/, b/ C.s.p. (neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces). Uviedol, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nepreskúmateľné, nespravodlivé a neobjektívne, pretože prvoinštančný súd vydal rozsudok pre zmeškanie, v ktorého odôvodnení dôvodil, že sa nedostavil na pojednávanie, hoci bol naň riadne a včas predvolaný, v predvolaní bol poučený o následkoch nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, keď neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami, pričom ale asistentka jeho právneho zástupcu dňa 28.9.2017 o 8,42 hod. zaslala súdu prvej inštancie ospravedlnenie na pojednávanie konané dňa 28.9.2017 o 11,00 hod. z dôvodu, že sú on i jeho právny zástupca odcestovaní. Z uvedeného vyplýva, že sa uvedeným ospravedlnením prvoinštančný súd vôbec nezaoberal a nevzal ho do úvahy. Dňa 3.10.2017 jeho právny zástupca podal návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie z dôvodu, že jeho právny zástupca mal problémy z elektronickou schránkou, ktorá bola zriadená od 1.7.2017 a preto sa o termíne pojednávania dozvedeli až dňa 28.9.2017, ospravedlnili svoje neúčasti na pojednávaní a upovedomili o tom aj právnu zástupkyňu žalovaného. Prvoinštančný súd nepostupoval v zmysle ustanovení § 100, § 110 ods. 1, § 157 ods. 1, § 178 ods. 1, § 179 ods. 1 C.s.p. V danej veci bolo potrebné vypočuť strany sporu, nakoľko žalovaný namietal žalovanú sumu a spôsob vykonania diela. Navyše mu súd prvej inštancie ani nedoručil predvolanie na pojednávanie. Poukázal na to, že konanie sa začalo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a tak bolo povinnosťou prvoinštančného súdu, doručiť mu poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Takýmto postupom zo strany súdu prvej inštancie mu bolo jednoznačne odňaté právo na spravodlivý proces (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Cdo 96/10), nedodržaním postupu podľa v čase úkonov súdu účinného procesného predpisu (§ 114 O.s.p.), neboli splnené podmienky vyžadované procesným predpisom účinným v čase, kedy prvoinštančný súd rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie. Odvolaciemu súdu preto navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca mal možnosť sa odvolať voči rozsudku pre zmeškanie len z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. Žalobca sa v odvolaní odvoláva na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa jeho ospravedlnením vôbec nezaoberal, nezobral ho do úvahy, ani v rozsudku ospravedlnenie vôbec nespomenul. Naopak, prvoinštančný súd v priebehu pojednávania dostatočne skúmal či sú splnene podmienky a či je možné na návrh žalovaného vydať rozsudok pre zmeškanie, keď na pojednávaní skúmal či je kolízia pojednávaní, ktorou dôvodil právny zástupca žalobcu ospravedlnenie, dostatočne vážnym dôvodom na odročenie pojednávania. Súd prvej inštancie nemal na pojednávaní preukázané, že ku kolízií pojednávaní skutočne prišlo, ani nemal k dispozícii žiadny dôkaz o tom, že žalobca je odcestovaný. Všetky tvrdenia uvedené v ospravedlnení právneho zástupcu žalobcu neboli ničím preukázané, ani podložené. Právny zástupca žalobcu o kolízií pojednávaní nepredložil súdu do konania pojednávania žiadny relevantný dôkaz, neoznačil pojednávanie s ktorým kolidoval termín pojednávania, taktiež neboli predložené žiadne dôkazy o odcestovaní samotného žalobcu. Prvoinštančný súd nemal na pojednávaní preukázané, aké pracovné dôvody bránili právnemu zástupcovi žalobcu i žalobcovi v účasti na pojednávaní, kedy sa o týchto skutočnostiach právny zástupca žalobcu dozvedel a že časovú kolíziu viacerých konaní nebolo možné vyriešiť substitúciou i keď tieto dôkazy právny zástupca žalobcu k dispozícii mal a mohol ich tak preukázať. Súd prvej inštancie nemal pri rozhodovaní preukázané, že v čase rozhodovania existovali vážne okolnosti, ktoré by bránili žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi v neprítomnosti na pojednávaní, naopak mal preukázané, že predvolanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 6.9.2018, t.j. s dostatočným časovým predstihom na to, aby sa mohol právny zástupca žalobcu nechať na pojednávaní zastúpiť. Vzhľadom k skutočnosti, že sa jednalo o prvé pojednávanie, spis nebol natoľko rozsiahly, aby nemohla byť udelená substitúcia inému právnemu zástupcovi. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 68/1998 zo dňa 13.1.1999. Ďalej žalovaný konštatoval, že prvoinštančný súd mal pri rozhodovaní za to, že neexistovali žiadne vážne okolnosti, ktoré by odôvodňovali odročenie pojednávania. Rozsudok pre zmeškanie sa nevydáva po štandardnom vykonaní dokazovania ani po právnom posúdení veci, preto odôvodnenie tohto rozsudku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie. Súd nie je povinný v odôvodnení rozsudku uvádzať hmotnoprávne posúdenie veci ani citovať ustanovenia hmotného práva. Vydaný rozsudok pre zmeškanie je určitý, zrozumiteľný a preskúmateľný. Poukázal na skutočnosť, že predvolanie právneho zástupcu žalobcu na kolidujúce pojednávanie v Novom Meste nad Váhom, ktoré právny zástupca ako dôkaz predložil až následne, bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 22.9.2017, tzn. neskôr ako predvolanie na pojednávanie v predmetnej veci. K ďalšiemu odvolaciemu dôvodu žalobcu o tom, že jeho právny zástupca mal problémy s elektronickou schránkou a predvolanie na pojednávanie mu doručené nebolo uviedol, že ani k tomuto tvrdeniu žalobca nepredložil žiadny relevantný dôkaz, že by elektronická schránka v čase doručovania predvolania na pojednávanie, mala nejaké technické problémy s prijímaním doručenej pošty. Jedná sa len o ničím nepodložené tvrdenie žalobcu. Prvoinštančný súd mal jednoznačne preukázané, že predvolanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 6.9.2017. Ostatne dôvody uvádzané žalobcom v odvolaní považuje za irelevantné. Záverom dodal, že považuje za správne, keď súd prvej inštancie zaslal predvolanie na pojednávanie len právnemu zástupcovi žalobcu, nakoľko následne nič nebránilo právnemu zástupcovi oboznámiť svojho klientka s termínom konania pojednávania a zúčastniť sa na tomto pojednávaní. Súd zasiela predvolanie strane konania ak má strana niečo osobne vykonať alebo ak o tom rozhodne súd s ohľadom na povahu veci. Účastníkovi, ktorý mal zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, nebola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ak súd doručil predvolanie na pojednávanie len jeho zástupcovi, a nie aj účastníkovi (uznesenie Najvyššie súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 155/99). Odvolaciemu súdu preto navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť; žiadal trovy konania. 5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu uviedol, že neboli splnené všetky zákonné predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu, pretože jeho právny zástupca ospravedlnil seba i jeho riadne a včas na pojednávanie, keď jeho právna zástupkyňa mala kolíziu pojednávaní, on bol odcestovaný, jeho právny zástupca mal technické problémy s elektronickou schránkou. Aj keď nežiadal o odročenie pojednávania v ospravedlnení, bol v konaní aktívny, keďže podal návrh na vydanie platobného rozkazu, podal vyjadrenie k podanému odporu a tak mohol súd prvej inštancie konať na základe listinných dôkazov, ktoré zaslal. Opätovne poukázal na problémy s elektronickou schránkou svojho právneho zástupcu s tým, že sa o pojednávaní dozvedel až dňa 28.9.2017, t.j. v deň pojednávania, od právnej zástupkyne žalovaného, jeho právny zástupca nemal možnosť zabezpečiť si substitúciu na pojednávanie a tak museli ospravedlniť neúčasť na pojednávaní. Rovnako bola právna zástupkyňa žalovaného oboznámená ráno dňa 28.9.2017, že sa nezúčastnia pojednávania, ona sa však na pojednávanie dostavila a navrhla rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. Ďalej poukázal na podmienky, ktoré musia byť splnené, aby bol vydaný rozsudok pre zmeškanie žalobcu, na dôvodovú správu a na stránku Ministerstva spravodlivosti, ktoré odpovedá na otázky týkajúce sa rekodifikácie. Znova namietal, že mu nebolo doručené predvolanie na pojednávanie, bolo doručené len jeho právnemu zástupcovi. Dodal, že ak prvoinštančný súd vyhodnotil jeho ospravedlnenie ako nedôvodné, mal v takom prípade per analogiam (čl. 4 zákadných princípov Civilného sporového poriadku) postupovať podľa § 183 ods. 4 C.s.p. a bezodkladne ho informovať, že jeho podanie neakceptuje a jeho účasť je povinná. Ustanovenia Civilného sporového poriadku nie je možné vykladať tak formalisticky, že by žalobca zmeškal pojednávanie, ak bol aktívny, súdu sa ospravedlnil a nežiadal odročiť pojednávanie, čím súhlasil, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Poukázal na ustanovenie § 281 C.s.p. i rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 16 Co 19/2017 a dodal, že v danom prípade nezmeškal pojednávanie z objektívnych dôvodov, ale nezúčastnil sa ho zo subjektívnych odôvodnených a vopred súdu včas oznámených dôvodov, nezostal v spore pasívny a tak podmienky pre aplikáciu § 278 C.s.p. neboli dané. Zotrval na odvolacom návrhu. 6. Odvolací súd preskúmal vec [§ 470 ods. l, ods. 2, ods. 3, § 386 písm. c/ Civilného sporového poriadku, ďalej len C.s.p. (zákon č. 160/2015 Z.z.), ktorým bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Zb.; O.s.p.)], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je potrebné odmietnuť ako odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné (§ 386 písm. c/ C.s.p.). 7. Je nepochybné, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie, proti ktorému v časti výroku vo veci samej, odvolanie prípustné nie je, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia (§ 356 písm. b/ C.s.p.). Žalobca podal proti rozsudku pre zmeškanie odvolanie z dôvodu, že sa na pojednávanie konané dňa 28.9.2017 o 11,00 hod. ospravedlnil dňa 28.9.2017 o 8,42 hod., nakoľko jeho právny zástupca i on boli odcestovaní, avšak prvoinštančný súd sa týmto jeho ospravedlnením vôbec nezaoberal, nezobral ho do úvahy, ani ho v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nespomenul. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 278 C.s.p., ktoré určuje podmienky, za ktorých je možné rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, pričom vyžaduje návrh žalovaného na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie, nedostavenie sa žalobcu na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a neospravedlnenie neprítomnosti žalobcu včas a vážnymi okolnosťami. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že úpravou zo dňa 17.8.2017 zákonná sudkyňa určila termín pojednávania na deň 28.9.2017 o 11,00 hod. s tým, aby bol predvolaný právny zástupca žalobcu a právny zástupca žalovaného (č.l. 48 spisu) Predvolanie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 6.9.2017 (vypršanie úložnej lehoty s fikciou doručenia, č.l. 50 spisu) a právnej zástupkyni žalovaného dňa 24.8.2017. Z obsahu predvolania na uvedené pojednávanie vyplýva, že v ňom boli sporové strany, okrem iného, poučené o možnosti rozhodnutia o žalobe rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 a § 278 C.s.p. Podľa zápisnice o pojednávaní zo dňa 28.9.2017 o 11,00 hod., prvoinštančný súd oboznámil ospravedlnenie z kancelárie právneho zástupcu žalobcu, ktorý uviedol, že ich kontaktovala právna zástupkyňa žalovaného a od nej sa dozvedel o dnešnom pojednávaní; predvolanie na pojednávanie neobdržal a preto sa ospravedlňuje. Právna zástupkyňa žalovaného navrhla rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie, keďže žalobca bol riadne predvolaný, t.j. bol riadne predvolaný právny zástupca žalobcu, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil vážnymi okolnosťami. 8. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že boli splnené všetky zákonné požiadavky pre možnosť rozhodnúť vec rozsudkom pre zmeškanie v zmysle § 278 C.s.p. Žalobca podal v zákonnej lehote aj návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ktorý súd prvej inštancie uznesením zo dňa 22.1.2018, č.k. 6 C 1324/2015-69, v znení opravného uznesenia zo dňa 21.2.2018, č.k. 6 C 1324/2015-75, zamietol. Voči tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie, v ktorom dôvodil tým, že jeho právny zástupca mal problémy z elektronickou schránkou, že sa riadne on i jeho právny zástupca ospravedlnili z neúčasti na pojednávaní, že malo byť predvolanie doručené aj jemu, nie len jeho právnemu zástupcovi, a že mu postupom súdu prvej inštancie bolo odňaté právo na spravodlivý proces. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením zo dňa 30.1.2020, sp.zn. 15 Co 18/2019, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v znení opravného uznesenia, ako vecne správne potvrdil; v o odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd okrem iného konštatoval, že žalobca nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom, že jeho právnemu zástupcovi nebolo doručené predvolanie na termín pojednávania, že jeho právny zástupca mal kolíziu pojednávaní (vo väzobnej veci v Novom Meste nad Váhom), a on že bol odcestovaný. Upovedomenie obhajcu o termíne výsluchu zo dňa 22.9.2017, ktorý sa mal konať dňa 28.9.2015 o 8,15 hod. na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom, doložil žalobca až k odvolaniu proti uzneseniu, ktorým prvoinštančný súd zamietol jeho návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Tvrdenie žalobcu o technických problémoch s elektronickou schránkou jeho právneho zástupcu, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné, pretože žalobca nijako nepreukázal, že by v čase doručovania predvolania na pojednávanie konané dňa 28.9.2017 mal jeho právny zástupca technické problémy so svojou elektronickou schránkou. Navyše túto skutočnosť mohol tvrdiť už v ospravedlnení, v ňom však iba uviedol, že neobdžali predvolanie na pojednávanie a preto ospravedlňuje (bez návrhu na odročenie pojednávania) neúčasť právneho zástupcu, ktorý je na pojednávaní v Novom Meste nad Váhom a konateľa žalobcu, ktorý je tiež odcestovaný. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj odvolaciu námietku žalobcu o tom, že predvolanie bolo doručené iba jeho právnemu zástupcovi a nie jemu, pretože na zastupovanie v predmetnej veci splnomocnil Advokátsku kanceláriu Kurucová s.r.o., IČO: 36 271 268, Senica (č.l. 4 spisu). Podľa § 110 ods. 1 veta prvá, druhá C.s.p. ak má strana zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Písomnosť sa doručuje aj strane, ak strana má osobne niečo vykonať alebo ak o tom súd rozhodne s ohľadom na povahu veci. Súd prvej inštancie vo veci postupoval v zmysle tohto ustanovenia zákona a správne predvolanie na prvé pojednávanie vo veci doručoval iba právnemu zástupcovi žalobcu, a že v danej veci nebola odvolacím súdom zistená v postupe súdu prvej inštancie pri prejednaní veci žiadna vada, ktorá by znemožnila odvolateľovi realizáciu jeho procesných práv. 9. Odvolací súd dodáva, že rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ako následok procesnej pasivity sporovej strany v civilnom sporovom konaní. Procesná pasivita žalobcu sa prejavuje tým, že si neplní povinnosti strany konania tak, aby konanie mohlo byť rýchlo a efektívne skončené. Odvolací súd poukazuje na zásadu, že právo patrí bdelým, ktorá zásada zdôrazňuje aj vlastné pričinenie sa na ochranu svojich práv a vyžaduje, aby aj strana v konaní sledovala svoje subjektívne práva a robila také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozeniu a poškodzovaniu. Predpokladá sa pritom, že strana musí využiť prostriedky, ktoré jej poskytuje zákon a následne vykonať prípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jej práv. Bola to pritom práve nečinnosť žalobcu, ktorý sa nedostavil na pojednávanie nariadené vo veci súdom prvej inštancie, neospravedlnil svoju neprítomnosť vážnymi okolnosťami, na pojednávanie bol riadne a včas predvolaný, pričom v predvolaní bol výslovne poučený o možnom následku nedostavenia sa na pojednávanie vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, ktorá nečinnosť viedla k vzniku predpokladov pre takýto typ rozhodnutia súdu prvej inštancie. Ak potom za danej situácie žalovaný na pojednávaní navrhol rozhodnutie vo veci rozsudkom pre zmeškanie, prvoinštančný súd postupoval vecne správne, ak takémuto návrhu podľa § 278 C.s.p. vyhovel a o žalobe rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. 10. Vzhľadom k tomu, že v danej veci boli splnené všetky podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, odvolací súd odvolanie žalobcu ako neprípustné podľa § 386 písm. c/ C.s.p. odmietol, keď uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 22. januára 2018, č.k. 6 C 1324/2015-69, v znení opravného uznesenia zo dňa 21. februára 2018, č.k. 6 C 1324/2015-75, bol návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietnutý a Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením sp.zn. 15 Co 18/2019, zo dňa 30.1.2020, uvedené uznesenie prvoinštančného súdu potvrdil. 11. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).