Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/47/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615210985 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1615210985.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Jany Richterovej v právnej veci žalobkyne: O.. D. Š., F.. XX.XX.XXXX, T.: D. XXX, D., v zast. advokátom JUDr. Ing. Petrom Slávikom, so sídlom: Břeclavská 3, Malacky proti žalovaným: 1/ O.. D. T., F.. XX.XX.XXXX, T.: D. XXX, D., 2/ Š. T., F.. XX.XX.XXXX, T.: D. XXX, D., obaja v zast. advokátom JUDr. Dušanom Pálkom, so sídlom Polianky 5, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a iné, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Malacky, zo dňa 24.10.2019, č.k. 5C/1602/2014-151, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaným 1/ a 2/ sa voči žalobkyni p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. Žalovaným 1/ a 2/ priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 80 písm. c) OSP, § 137 písm. c) CSP, § 4 ods. 1, 2, 3, § 5 ods. 1, § 42 ods. 1, § 67 ods. 1, 2, § 70 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona 162/1995 Z.z., § 43 ods. 1 Stavebného zákona č. 50/1976 Zb., § 135c ods. 1, 2, 3 Obč. zák. a vecne tým, že Žalobou zo dňa 26.10.2015 sa žalobkyňa domáhala vydania rozhodnutia proti žalovaným v 1. a 2. rade o I. určenie jej vlastníctva k pozemku parc. č. XXXX o výmere 468 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela reg. „C“ evidovaná na katastrálnej mape zapísaná na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom pre kat. úz. D., obec Jakubov, okres Malacky, ktorý je čiastočne zastavaný dlažbou v podielovom spoluvlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade a to tak, že žiadala určiť, že je výlučnou vlastníčkou tohto pozemku. V II. bode svojej žaloby žiadala žalobkyňa uložiť žalovaným povinnosť odstrániť stavbu - dlažbu nachádzajúcu sa na pozemku parc. č. XXXX o výmere 468 m2 v kat. úz. D. a to v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na náklady žalovaných tak, aby sa pozemok parc. č. XXXX vo výlučnom vlastníctve žalobkyne dostal do pôvodného stavu pred realizáciou stavby. V bode III. žaloby žalobkyňa žiadala určiť hranice medzi nehnuteľnosťami v jej vlastníctve a nehnuteľnosťami v podielom spoluvlastníctve žalovaných v zmysle znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalcom O.. Š. Š.H. vo veci vytýčenia hraníc pozemkov parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X I. XXXX v kat. úz. D.. 3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a ich právnych zástupcov, oboznámil sa so žalobou a s písomnými vyjadreniami k žalobe, s LV č. XXX a XX0 Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru pre kat. úz. D.v, so znaleckým posudkom O.G.. Š. Š., znalca z odboru geodézie a kartografie č. XX/XXXX, súd vykonal ohliadku sporných nehnuteľností, oboznámil sa s geometrickým (polohopisným) plánom Č.. XXX-XXX-XXX-XX zo dňa 08.10.1960, s kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 28.05.1962 uzavretou medzi D. Š. a manželkou a ďalšími ako predávajúcimi a D.A. H. a manželkou ako kupujúcimi, s geometrickým plánom č. XXX-XXX-XXX/XX na zameranie skutkového stavu na parc. č. XXXX/X,X, XXXX, s vytyčovacím náčrtom vyhotoveným H.+W. S. H. P. Č.. X/XXXX, s protokolom o vytýčení hranice pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX/X, s geometrickým plánom č. XX/XXXX vyhotoveným H.+W. S. H. P. na zameranie stavby na parc. č. XXXX/X I. XXXX/X, s fotodokumentáciou a s ďalším obsahom spisu. 4. Žalobkyňa sa domáha určenia vlastníctva k nehnuteľnosti, parc. č. XXXX o výmere 468 m2, v kat. úz. D.. Táto parcela podľa vyššie cit. listu vlastníctva č. XXX Okresného úradu Malacky, katastrálneho úradu pre kat. úz. D. je vo vlastníctve žalobkyne a túto skutočnosť nikto nespochybňuje. Aj podľa vyššie cit. ust. § 70 Katastrálneho zákonu sú údaje katastra záväzné a to aj pre účastníkov konania a aj pre súd. Nemá preto žiadny zmysel v súdnom konaní sa domáhať určenia vlastníctva k nejakej nehnuteľnosti ku ktorej je vlastníctvo známe a aj riadne zapísané v evidencii nehnuteľnosti. 5. V bode II. žalobkyňa žiadala odstrániť stavbu - dlažbu nachádzajúcu sa na pozemku parc. č. XXXX v kat. úz. D.. Tvrdila, že sa jedná o stavbu. 6. Na podanie žaloby, ktorou žalobkyňa žiadala určiť vlastníctvo k existujúcej nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve žalobkyne nebol naliehavý právny záujem a žalobu bolo preto potrebné, s poukazom na ustanovenie § 137 ods. c) C.S P. , zamietnuť v bode I. petitu. 7. V bode II. žaloby žalobkyňa žiadala uložiť povinnosti žalovaným, odstrániť stavbu - dlažbu nachádzajúcu sa na pozemku parc. č. XXXX. Išlo v tomto prípade o zapieraciu (negatórnu) žalobu čo je žaloba na plnenie, ktorou sa uplatňuje splnenie hmotnoprávnej povinnosti, ktorá vznikla žalovanému tým, že neoprávnene zasiahol do vlastníckeho práva žalobcu. Ide o iné rušenie vlastníka ako neoprávnené zadržiavanie veci. Takouto žalobou sa môže vlastník domáhať, aby sa žalovaný zdržal iných neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva žalobcu, môže sa ňou domáhať aby bolo žalovanému zakázané určité rušivé konanie, aby sa zdržal určitého konania alebo aby vec uviedol do pôvodného stavu (napr. odstránil veci, ktorá predtým na nehnuteľnosti neboli). 8. Podmienky úspešnosti negatórnej žaloby je: a) preukázanie vlastníckeho práva žalobcu, b) konkretizovať jednotlivé druhy zásahov, ktoré má súd zakázať, c) preukázanie toho, že zásahy, ktorých zákaz sa sleduje sú neoprávnené, d) neoprávnený zásah, ktorý bol vykonaný trvá alebo sa opakuje alebo hrozí jeho opakovanie, e) negatórna žaloba znie na zákaz určitého správania, ktorým je vlastník rušený vo svojich právach (žalobný návrh má byť natoľko určitý, aby bol rozsudok súdu vykonateľný). 9. Žalobca na vypratanie pozemku je osobitným druhom negatórnej žaloby, ktorá vychádza z ust. § 126 Obč. zák.. Takáto žaloba je prostriedkom, ktorý poskytuje vlastníkovi pozemku ochranu proti tomu, kto má na tomto pozemku neoprávnene umiestnené hnuteľné veci, prípadne užíva tento pozemok (Us NS ČR z 27.07.2005 sp. zn. 22Cdo/1646/2005). 10. Vlastnícka žaloba na vypratanie nehnuteľnosti môže mať úspech len vtedy, ak žalobca preukáže svoje vlastnícke právo a ďalej, ak preukáže, že žalovaní neoprávnene zasahujú do jeho vlastníckeho práva. Takúto žalobu môže podať vlastník nehnuteľnosti na ktorej sa nachádzajú hnuteľné veci žalovaného. Žalobu možno podať najmä v prípade neoprávneného umiestnenia veci na nehnuteľnosti oprávneného. 11. Žalobkyňa žiadala aby bola uložená žalovaným určitá konkrétna povinnosť - odstránenie dlažby, ktorá bola označená ako stavba. 12. Bez akýchkoľvek pochybností je treba konštatovať, že v prípade dlažby položenej na pozemku sa o stavbu nejedná. Nie je vo veci preto aktuálne aplikovať ust. vyššie cit. § 135c ods. 1 - 3 Obč. zák.. Do úvahy by mohlo pripadať odstránenie materiálu (napr. betónových kociek) v rozsahu v ktorom by tieto zasahovali do vlastníckych práv žalobkyne. Žalobkyňa k žalobe priložila znalecký posudok O.. Š. Š., znalca z odboru geodézie a kartografie, ktorý síce konštatoval, že žalovaní zaberajú plochy vo vlastníctve žalobkyne o celkovej výmere 7 m2. Zo znaleckého posudku sa však nedá zistiť kde sa nachádza táto časť pozemku a teda v akej časti pozemku parc. č. XXX2 by mala byť dlažba odstránená. 13. V III. bode žaloby žalobkyňa žiadala aby súd určil novú hranicu medzi jej nehnuteľnosťami a nehnuteľnosťami žalovaných. Opäť v tomto smere bol predložený znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný znalcom O.. Š. Š.. V tejto časti žaloby je však petit nezrozumiteľný a nevykonateľný. Ak by mal kataster vyznačiť hranice na podklade rozhodnutia súdu, mohol by tak urobiť iba v tom prípade keby súčasťou rozhodnutia súdu bol konkrétny geometrický plán, ktorý nové hranice definuje. 14. Súd však už vyššie uviedol (§ 216 ods. 2 CSP), že nemôže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú. V tomto prípade preto musel súd žalobu zamietnuť pre jej neurčitosť a nevykonateľnosť. 15. Vzhľadom na uvádzané skutočnosti súd musel žalobu zamietnuť v celom rozsahu. 16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa sa svojou žalobu domáhala určenia vlastníckeho práva a iných práv. Súd jej žalobu zamietol. Vzhľadom na to, že žalovaní v 1. a 2. rade boli plne úspešní, vzniklo im právo na náhradu 100% ich účelne vynaložených trov. 17. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa, ktorá žiada odvolací súd aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje odvolanie žalobkyňa odôvodnila podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ C.s.p. Žalobkyňa uvádza, že je výlučnou vlastníckou nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX. Žalovaní uložili dlažbu medzi stavbami súp. č. XXX v ich podielovom spoluvlastníctve a stavbou súp. č. XXX, ktorá je vo výlučnom vlastníctve Žalobkyne, pričom táto zasahuje do nehnuteľnosti Žalobkyne, konkr. na pozemok pare. č. XXXX o celkovej výmere 468 m2. Táto skutočnosť je podložená viacerými znaleckými posudkami, ktoré predložila Žalobkyňa. Rovnako v záujme preukázania tejto skutočnosti dala vyhotoviť znalecké posudky od rôznych nezávislých znalcov. Už zo znaleckého posudku O.. Š. Š., Č.. XX/XXXX, október 2015, vyplýva, resp. je jasne konštatované, že vlastníčka pozemkov pare. Č.. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, kat. územie D. (Žalovaný 1) vyhotovila dlažbu medzi svojim domom a domom Žalobkyne, ktorá zasahuje do pozemku Žalobkyne. Táto dlažba spôsobuje zamokrenie stien rodinného domu Žalobkyne, pričom celková plocha zásahu je 7 m2. Najmä vzhľadom na toto zamokrenie stien žiadala Žalobkyňa odstránenie tejto dlažby, keďže spôsobuje zdravotné problémy ako aj majetkové škody. Podkladom pre znalecký posudok O.. Š. Š. bol vytyčovací náčrt č. X/XXXX vyhotovený geodetom H. P., tak ako potvrdili aj Žalovaní vo svojom Vyjadrení k Žalobe zo dňa 28.06.2016. Žalovaní ani súd sa však nijak nevysporiadali s vlastným tvrdením, že ide o vecne nesprávny vytyčovací plán. Na základe týchto znaleckého určovania bolo preukázané, že hranicu medzi pozemkami nepredstavuje múr domu Žalobkyne, ale hranica prechádza z časti cez pozemok (dlažbu) vo vlastníctve Žalovaných. Žalobkyňa ďalej uvádza, že nie je pravdou, že by neuviedla v ktorom mieste by mal byť tento materiál podľa nej odstránený. Žalobkyňa výslovne žiadala odstránenie dlažby nachádzajúcej sa na pozemku reg. „C" s pare. č. XXXX o výmere 468 m2, druh pozemku zastavené plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XXX, vedeným Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom pre kat. úz. D., obec Jakubov, okres Malacky, tak, aby sa pozemok pare. č. XXXX dostal do pôvodného stavu. Opäť máme za to, že rozhodnutie súdu o il. žalobnom návrhu ako o neurčitom a nevykonateľnom nemá oporu v zákonnom procese. Rovnako tak v súlade s týmto odvolacím dôvodom žalobkyňa namieta rozhodnutie súdu o III. žalobnom návrhu, kedy Žalobkyňa žiadala určenie hraníc medzi nehnuteľnosťami vo vlastníctve Žalobkyne a nehnuteľnosťami v podielom spoluvlastníctve Žalovaných v zmysle znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalcom O.. Š. Š.L., odbor geodézia a kartografia, vo veci vytýčenia hraníc pozemkov pare. č. XXXX/X, XXXX/X,XXXX/X I. XXXX v kat. úz. D.. Súd konštatoval, že Žalobkyňa nepredložila žiadny taký dôkaz, ktorý prípadne doklad, z ktorého by bolo možné zistiť inú, resp. novú hranicu medzi pozemkami vo vlastníctve Žalobkyne a Žalovaných. Už v žalobnom návrhu sme uviedli, na základe akého podkladu by mali byť vytýčené hranice, t.j. znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného O.. Š. Š.. Žalobkyňa má v odvolaní za to, že uniesla dôkazné bremeno, pretože navrhla relevantné dôkazy. Zo zápisnice z miestnej obhliadky zo dňa 24.11.2017, je zrejmé, dlažba je položená medzi rodinné domy súp. č. XXX a súp. č. XXX, pričom je uložená o základy, resp. stenu rodinného domu Žalobkyne. V spojení so znaleckým posudkom č. XX/XXXX vyhotoveným znalcom O.. Š. Š. a vytyčovacím náčrtom č. X/XXXX vyhotoveným geodetom H. P. vyplýva, že hranicu pozemkov vo vlastníctve Žalovaných a vo vlastníctve Žalobkyne netvorí stena rodinného domu Žalobkyne, ale že položená dlažba zasahuje do pozemku pare. č. XXXX vo vlastníctve Žalobkyne. Máme teda za to, že súd dospel nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím bol naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f). Žalobkyňa taktiež namieta nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania Žalobkyňa dostatočne preukázala oprávnenosť svojho nároku. Preukázala skutočnosť, že Žalovaní neoprávnene položili na pozemku Žalobkyne pare. č. XXXX dlažbu, ktorá jej spôsobuje značné škody, čo je podložené aj znaleckým posudkom č. XX/XXXX vyhotovený znalcom O.. Š. Š.L. a rovnako tak aj vytyčovacím náčrtom č. X/XXXX vyhotoveným geodetom H. P.. V súlade s vykonaným dokazovaním tak Žalobkyňa preukázala aj naliehavý právny záujem na určení jej vlastníckeho práva aj odstránení dlažby, ktorá je položená v rozsahu 7 m2 na jej pozemku s pare. č. XXXX. 18. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrili žalovaní 1/ a 2/, ktorí žiadajú odvolací súd aby rozsudok prvoinštančného súdu v celom rozsahu potvrdil a priznal žalovaným trovy právneho zastúpenia vo výške 100%.Títo uvádzajú, že žalobkyňa opiera svoj žalobný petit v bode 1,2 a 3 o znalecký posudok O.. Š.. Uvedený znalecký posudok nespĺňa elementárne predpoklady objektivity, nakoľko vychádza zo sfalšovaného vytyčovacieho náčrtu č. X/XXXX vyhotoveného geodetom H. P.. Upozorňujú, že v pôvodnom - nesfalšovanom - vytyčovacom náčrte geodeta H. P., ktorý sme predložili súdu, boli hranice pozemkov označené kolíkmi a sprejom na stene rodinného domu žalobkyne. Následne vyhotovil H. P. ďalší vytyčovací náčrt tým spôsobom, že použil prvú stranu s podpismi žalovaných a namerané hodnoty prepísal (sfalšoval). Vzhľadom na to, že znalec O.. Š. vychádzal pri vypracovaní svojho znaleckého posudku zo sfalšovaného vytyčovacieho náčrtu, pokladáme jeho znalecký posudok v celom rozsahu za vecne nesprávny, a pre účely súdneho konania nepoužiteľný. Stotožňujú sa so záverom súdu, že žalobkyňa nepredložila súdu žiaden dôkaz, prípadne doklad, z ktorého by bolo možné zistiť inú, resp. novú hranicu medzi pozemkami vo vlastníctve žalobkyne a žalovaných. Súčasťou rozhodnutia súdu vo veci určenia novej hranice pozemkov musí byť geometrický plán, súd nemohol o tejto otázke rozhodnúť z dôvodu, že znalecký posudok O.. Š. geometrický plán neobsahoval. Právni predchodcovia žalovaných užívali pozemky, vrátane pozemku, z ktorého žalobkyňa žiada odstrániť dlažbu v súčasnom rozsahu od roku 1962. Výmera pozemkov vo vlastníctve právnych predchodcov žalovaných, starých rodičov odporkyne v 1. rade, podľa GP z 8.9. 1960, 2 755 m2 zodpovedá výmere pozemkov vo vlastníctve žalovaných podľa aktuálneho listu vlastníctva (LV č. XXX). Celková výmera pozemkov vo vlastníctve právnych predchodcov žalobkyne podľa GP zo dňa 21.6. 1989 predstavovala 2 905 m2. Táto výmera zodpovedá výmere pozemkov vo vlastníctve žalobkyne podľa aktuálneho listu vlastníctva (LV č. XXX). Hranicu medzi pozemkami žalobkyne a žalovaných, resp. ich právnych predchodcov podľa GP z 21.6. 1989 predstavoval a dosiaľ predstavuje múr rodinného domu žalobkyne. Stotožňujú sa so závermi súdu, že žalovaní nikdy nespochybnili a ani nespochybňujú vlastníctvo žalobkyne k parc. č. XXXX o výmere 468 m2. Preto nemalo žiaden zmysel, aby sa domáhala v súdnom konaní určenia vlastníctva k nehnuteľnosti, ku ktorej je vlastníctvo známe a riadne zapísane v katastri nehnuteľností. Naliehavý právny záujem je daný tým, že postavenie strán je sporné. Žalobca v žalobe nevymedzil, ani hodnoverne nezdôvodnil naliehavý právny záujem na danom určení, ktoré požaduje. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem. 19. Ďalšie vyjadrenia súdu zaslané neboli. 20. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené. 21. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). 22. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 23. Podľa ustálenej súdnej judikatúry je naliehavý právny záujem na požadovanom určení (či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je) daný vtedy, ak by bez takého určenia bolo právne postavenie žalobcu ohrozené alebo neisté a výrok rozhodnutia súdu by toto ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v jeho právnom postavení odstraňoval bez tohto, aby ukladal splnenie nejakej povinnosti. Naliehavý právny záujem je daný tiež vtedy, ak medzi účastníkmi konania existuje stav objektívnej právnej neistoty, ktorý predstavuje ohrozenie právneho postavenia žalobcu a možno ho odstrániť práve rozhodnutím súdu podľa § 137 písm. c/ C.s.p. (obdobne podľa § 80 písm. c/ OSP.) Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c/ C.s.p., musí byť naliehavý. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). 24. V prebiehajúcom konaní sa žalobkyňa domáha určenia jej vlastníctva k pozemku parc. č. XXXX o výmere 468 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela reg. „C“ evidovaná na katastrálnej mape zapísaná na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom pre kat. úz. D., obec Jakubov, okres Malacky. Z vykonaného dokazovania má odvolací súd za preukázané, že vlastníctvo žalobkyne k ňou uvedeným nehnuteľnostiam sporné nie je. Vlastníctvo žalobkyne k nehnuteľnostiam ktoré táto v konaní žiada určiť žalovaní nesporujú, listinné dôkazy produkované žalobkyňou jednoznačne preukazujú, že ich vlastníčkou je práve žalobkyňa. Uvedené je zrejmé napr. z výpisu z katastra nehnuteľností č. XXX, podľa ktorého je vlastníkom parcely č. XXXX vo výmere 468 m2 v katastrálnom území obce D. žalobkyňa v podiele 1/1 spolu s ďalšími parcelami XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X. 25. Vzhľadom na čo je zrejmé, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení nakoľko jej vlastníctvo v konaní nie je sporné. 26. V súvislosti s žalobkyňou požadovaným petitom II a teda uložením žalovanému povinnosti odstrániť stavbu - dlažbu nachádzajúcu sa na pozemku č. XXXX odvolaciemu súdu nie je zrejmé v ktorom mieste na pozemku žalobkyne je dlažba žalovaných položená. V konaní, pokiaľ sa žalobkyňa domáha v zmysle § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka odstránenia stavby, je žalobca povinný presne označiť miesto a priebeh záberu pozemku na ktorom je stavba zriadená, aby bolo rozhodnutie súdu o odstránení stavby vykonateľné. Vzhľadom na čo nestačí len strohé uvedenie, že stavba je položená v rozsahu 7 m2 na pozemku s parc č. XXXX, keďže výmera tohto pozemku je 468 m2. 27. Ďalej odvolací súd taktiež uvádza, že na rozdiel od právneho názoru súdu prvej inštancie, odvolaciemu súdu z priloženého Znaleckého posudku č. XX/XXXX O.. O.. Š. Š. nie je zrejmé v akých miestach by mala dlažba žalovaných presahovať do pozemku žalobkyne s parc. č. XXXX. Znalec v rámci tohto posudku nepredkladá geometrickú mapu/nákres na ktorom by prehľadne a jasne vytýčil miesto a rozsah v ktorom dlažba žalovaných presahuje na iný pozemok v kontraste so zameranými pozemkami žalobkyne a žalovaných. 28. Odvolací súd však súhlasí s odôvodnením súdu prvej inštancie, že dlažba nie je nehnuteľnosť a preto sa jej odstránenie nemožno domáhať pomocou § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pod stavbou je nutné rozumieť len stavbu, ktorá je spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov v zmysle § 118 ods. 1 a § 119 Občianskeho zákonníka. Dlažba nie je stavba pevne spojená so zemou, teda nie je nehnuteľnosťou v zmysle § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka a použitie § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je možné. 29. Ohľadom časti žaloby v ktorej žalobkyňa žiada súd o určenie novej hranice pozemkov, sa odvolací súd úplne stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie a teda že, „v tejto časti žaloby je však petit nezrozumiteľný a nevykonateľný. Ak by mal kataster vyznačiť hranice na podklade rozhodnutia súdu, mohol by tak urobiť iba v tom prípade keby súčasťou rozhodnutia súdu bol konkrétny geometrický plán, ktorý nové hranice definuje.“. 30. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní odvolací súd priznal úspešným žalovaným 1/ a 2/ voči žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 CSP). 32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).