Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/37/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616201286 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Eren ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1616201286.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., Žižkova ul. č. 11, Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpený: HMG LEGAL, s.r.o., IČO: 35 885 459, Červeňova ul. č. 13, Bratislava, proti žalovanej: Ž. G., L.. XX. XX. XXXX, J. G. A.. Č.. XXX/X, E. G. C., o zaplatenie istiny 669, 04 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 11. júla 2019, č. k. 6C/30/2016 - 37, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 325, 63 eur 5, 05 % úrokom ročne zo sumy 325, 63 eur od 04. 02. 2015 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 497, § 708 ods. 1, 2, § 709 ods. 1, § 710, § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 4, § 2 písm. e), § 9 ods. 2, 4, 6, § 10 ods. 1, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a vecne tým, že nakoľko zmluva neobsahuje náležitosti podľa ustanovenia § 10 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, so zreteľom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. c) citovaného zákona považoval poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov a vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, keď žalovaná čerpala úver v sume 500 eur, z ktorého uhradila čiastku 174, 37 eur, má žalobca proti žalovanej nárok na zaplatenie sumy 325,63 eur, na zaplatenie ktorej sumy žalovanú zaviazal a vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol, keďže žalobca nemal nárok na uplatnené úroky z úveru. Uviedol, že zmluvu o povolenom prečerpaní, ktorú strany sporu uzavreli dňa 09. 07. 2014, podrobil kontrole podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch a zistil, že predmetná zmluva neobsahuje všetky náležitosti podľa ustanovenia § 10 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko z nej nie je zrejmá doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 10 ods. 1 písm. f/ zákona), úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru (§ 10 ods. I písm. i/ zákona) a právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu. Poukázal na skutočnosť, že vo veci nebolo sporné, že žalobca poskytol žalovanej úver formou úverového limitu do výšky 500 eur s tým, že uvedený právny vzťah je potrebné posúdiť podľa § 497 Obchodného zákonníka ako úverový vzťah, pričom ďalej však na predmetný právny vzťah aplikoval aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, keďže žalobca - banka je právnickou osobou poskytujúcou okrem iného službu vedenia účtu a taktiež poskytujúcou úvery aj formou povoleného prečerpania na účte, ktoré sa žalovaná ako spotrebiteľ zaviazala veriteľovi vrátiť a predmetnú zmluvu považoval za typovú, vyhotovenú pre širší okruh spotrebiteľov, pričom na základe zmluvy o úvere bola žalovaná oprávnená čerpať úver maximálne do sumy úverového rámca a zároveň povinná mať na účte dostatok finančných prostriedkov na splácanie poskytnutého úveru spolu s dohodnutými úrokmi. Uviedol, že vychádzal zo záveru, že zmluva o povolenom prečerpaní uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou dňa 09. 07. 2014 je zmluvou spotrebiteľskou, a to vo forme povoleného prečerpania finančných prostriedkov, tzv. revolvingový úver, podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch, keď mal preukázané, že žalovaná využila povolené prečerpanie na bežnom účte, čo vyplýva z predloženého výpisu z účtu s tým, že žalobca v dôsledku neuhradenia sumy povoleného prečerpania vyhlásil mimoriadnu splatnosť ku dňu 31. 01. 2015 a zo špecifikácie dlžnej sumy vyplýva, že ku dňu zosplatnenia (31. 01. 2015) dlh žalobcu (zrejme žalovanej, pozn. odvolacieho súdu) pozostával z istiny 500 eur, úrokov z úveru v sume 39, 21 eur a úrokov z omeškania v sume 0, 08 eur. Priznanie príslušenstva k priznanej istine odôvodnil právne ust. § 517 ods. 1 veta prvá, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení po 01. 02. 2003 a vecne omeškaním žalovanej s plnením peňažného dlhu, a preto žalobcovi priznal aj úrok z omeškania a to vo výške 5, 05 % ročne z priznanej sumy 325, 63 eur od 04. 02. 2015 t. j. odo dňa doručenia zosplatnenia úveru žalovanej (kedy mohla žalovaná plniť dlh po prvý krát) do zaplatenia s tým, že pri určení výšky úroku z omeškania vychádzal zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 04. 02. 2015 predstavovala 0, 05 % ročne (0, 5 % + 5 % = 5, 05 %), keďže právny vzťah medzi účastníkmi (od 01. 07. 2016 ide o strany sporu, pozn. odvolacieho súdu) vznikol po 01. 02. 2013, pričom vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol. Výrok, ktorým rozhodol o náhrade trov konania odôvodnil právne ust.§ 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1 C. s. p. a vecne tým, že vychádzal z uplatnenej sumy, keď žalobca bol úspešný v časti 325, 63 eur, čo predstavuje 48, 67 % a nakoľko mala žalovaná úspech v rozsahu 343, 41 eur, čo predstavuje 51, 33 % bola úspešnejšia a mala by právo na náhradu trov konania, keďže si však žiadne trovy neuplatnila a ani zo spisu žiadne trovy konania nevyplývajú, náhradu trov jej nepriznal. 2. Proti tomuto rozsudku do jeho zamietajúcej časti podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.), rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.) a navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že uzatvorená spotrebiteľská zmluva nespĺňala náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch formou povoleného prečerpania, nakoľko v Oznámení o poskytnutí povoleného prečerpania k bežnému účtu zo dňa 09. 07. 2014 je v článku I. uvedená doba trvania zmluvy ako doba neurčitá, a nakoľko ide v danej veci o zmluvu uzavretú na dobu neurčitú a o spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, je nutné dospieť k záveru, že termín konečnej splatnosti tohto úveru nie je možné určiť stanovením konkrétneho dátumu a poukázal na znenie článku III. zmluvy. Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že v Oznámení o poskytnutí povoleného prečerpania k bežnému účtu zo dňa 09. 07. 2014 je v článku I. uvedená úroková sadzba ako 18, 90 % p. a. s tým, že z ustanovenia článku II. a článku III. Obchodných podmienok jasne a zreteľne vyplýva dohoda zmluvných strán o výške úrokovej sadzby povoleného prečerpania ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj podmienky, za ktorých môže byť táto úroková sadzba zmenená. Uviedol, že s poukazom na čl. III. zmluvy, článok VI. bod 2 Obchodných podmienok predmetná zmluva bezpochyby spĺňa náležitosť vyžadovanú aj ust. § 9 ods. 2 písm. w) zákona o spotrebiteľských úveroch a namietol, že súd prvej inštancie nedostatočným spôsobom zistil skutkový stav, resp. skutočne sa neoboznámil so všetkými listinnými dôkazmi, ktoré predložil. 3. Žalovaná, ktorej bolo odvolanie žalobcu doručené dňa 05. 12. 2019, sa k nemu nevyjadrila. 4. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 380 C. s. p. a § 389 ods. l písm. c) C. s. p. (zákon č. 160/2015 Z. Z. v znení účinnom od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, nakoľko rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 5. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 7. Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že dané prechodné (intertemporálne) ustanovenia zákona upravujú režim prechodného spolupôsobenia skoršieho a neskoršieho práva. Počas pôsobenia prechodných ustanovení sa v stanovenom rozsahu dočasne používajú skoršie právne normy, ktorých platnosť a účinnosť zanikla. 8. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu žalobcu vo zvyšku zamietol z dôvodu, že úver, ktorý bol žalovanej poskytnutý Zmluvou o povolenom prečerpaní k bežnému účtu (zmluva o kontokorentnom úvere), je bezúročný a bez poplatkov, nakoľko neobsahuje náležitosti podľa ust. § 10 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (neobsahuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru a právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu). 9. Z obsahu žaloby žalobcu, ktorú na súd prvej inštancie podal dňa 15. 02. 2016, t. j. pred účinnosťou Civilného sporového poriadku vyplýva, že sa domáha uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 669, 04 eur, pozostávajúcu z istiny, úroku z úveru a z úroku z omeškania, zaplatenia riadneho úroku 19, 50 % ročne z istiny 500 eur od 09. 02. 2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5, 05 % ročne zo sumy 637, 93 eur (istina a úroky z úveru) od 09. 02. 2016 do zaplatenia a trov konania, nakoľko na základe zmluvy o povolenom prečerpaní k bežnému účtu (zmluvy o kontokorentnom úvere, označenej ako oznámenie) boli žalovanej poskytnuté finančné prostriedky formou povoleného prečerpania bežného účtu, t. j. kontokorentného úveru do výšky úverového limitu 500 eur, pričom ku dňu 08. 02. 2016 bol celkový zostatok v sume 669, 04 eur, ktorý pozostáva z istiny 500 eur, riadneho úroku v zmysle zmluvy v sume 137, 93 eur a úrokov z omeškania v sume 31, 11 eur. 10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanej bol na základe „Oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania bežného účtu k žiadosti reg. Č.. XXXXXXXXXR“ poskytnutý úver formou povoleného prečerpania bežného účtu s úverovým limitom 500 eur, s úrokovou sadzbou vo výške 18, 90 % ročne, debetnou úrokovou sadzbou 25 % ročne, úrokom z omeškania ku dňu poskytnutia 5, 15 % ročne na dobu neurčitú s tým, že môže byť čerpaný od 09. 07. 2014 a nakoľko bola žalovaná v omeškaní s plnením jej záväzkov, žalobca listom zo dňa 01. 02. 2015 žalovanej oznámil, že ku dňu 31. 01. 2015 vyhlásil celý úver za splatný. 11. Súd prvej inštancie dospel preto k správnemu právnemu záveru, že zmluva, ktorú strany sporu uzavreli má povahu spotrebiteľskej zmluvy a keďže jej predmetom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru poskytnutého veriteľom spotrebiteľovi, právny vzťah účastníkov zmluvy sa spravuje zákonom č. 129/2010 Z. z. a zmluva o spotrebiteľskom úvere musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti uvedené v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., ktoré regulujú formálnu aj obsahovú stránku zmluvy a vzhľadom na zvýšený záujem na ochrane spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, je nedodržanie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere sankcionované ust. § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. 12. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca žalovanej zriadil na jej bežnom osobnom účte povolené prečerpanie, čo je osobitná forma spotrebiteľského úveru v zmysle ust. § 2 písm. e) zákona č. 129/2010 Z. z., pričom za poskytnutie spotrebiteľského úveru vo forme povoleného prečerpania (a rovnako aj vo forme prekročenia) patria žalobcovi ako veriteľovi zmluvne dohodnuté úroky, avšak len za obdobie do splatnosti úveru (či už riadnej alebo mimoriadnej) s tým, že po tomto okamihu už žalobcovi právo na dohodnuté úroky z úveru nevzniká, vzniká mu iba právo na úroky z omeškania. 13. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym záverom prvoinštančného súdu, že zo zmluvy uzavretej medzi stranami sporu nie je zrejmá doba trvania tejto zmluvy, nakoľko z ust. § 9 ods. 2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že táto doba je dobou, na ktorú je zmluva uzatvorená (môže byť totožná s dobou, na ktorú sa uzatvára zmluva o bežnom učte, ku ktorému je poskytnuté povolené prečerpanie, pričom môže ísť aj o neurčitú dobu; prípadne je uvedená na zmluve ku kreditnej karte), pričom ako vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi stranami, v posudzovanej veci bola doba trvania zmluvy jednoznačne stanovená na dobu neurčitú, a keďže z tejto zmluvy zároveň vyplýva povinnosť dlžníka splatiť úver kedykoľvek na požiadanie veriteľa, teda banky, nie je správny ani záver prvoinštančného súdu a absencii ďalšej náležitosti zmluvy o povolenom prečerpaní, ktorou je určenie konečnej splatnosti úveru. 14. Bolo potrebné súhlasiť s odvolacími námietkami žalobcu, že z Obchodných podmienok, zo Všeobecných obchodných podmienok, ako aj z dokumentov, ktoré si žalovaná prevzala pri uzavretí Zmluvy jednoznačne vyplýva, že bola oboznámená s podmienkami odstúpenia od zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. w/ zák. č. 129/2010 Z. z. účinný do 31. 12. 2014), z dôvodu ktorého je aj záver súdu prvej inštancie o absencii uvedených náležitostí absolútne nesprávny, resp. svedčí o tom, že sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom vôbec neoboznámil, a preto dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. 15. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c) C. s. p. a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 C. s. p., v ktorom bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 C. s. p.) a zo zisteného skutkového stavu vyvodiť záver, ktorý je nutné správne, dostatočne presvedčivo a logicky odôvodniť v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ust. § 220 ods. 2 C. s. p. 16. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov celého konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.). 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).