Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/191/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616204728 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1616204728.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: OTP Banka Slovensko, a.s., Bratislava, Štúrova č. 5, IČO: 31 318 916, zastúpený spoločnosťou Roman Kvasnica a partneri s.r.o., Piešťany, Žilinská cesta č. 130, IČO: 36 866 598, za ktorú koná JUDr. Roman Kvasnica, proti žalovanému: P. C. , narodený dňa X.XX.XXXX, trvale bytom Z. L. č. XXX, o zaplatenie sumy 5.841,55 €, s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 27. februára 2018, č.k. 6 C 107/2016-73, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 27. februára 2018, č.k. 6 C 107/2016-73, vo výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, p o t v r d z u j e . II. Odvolacie konanie vo vzťahu k vyhovujúcej časti napadnutého rozsudku z a s t a v u j e . III. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1.1. Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 27.2.2018, č.k. 6 C 107/2016-73, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu v sume 5.841,55 €, úrok v sume 1.330,20 €, úrok z omeškania ku dňu 26.5.2016 v sume 125,89 €, poplatky v sume 61,33 €, úrok z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 5.841,55 € od 26.5.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku; v prevyšujúcej časti žalobu zamietol; žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 5.841,55 € ako nezaplatenej istiny úveru, zaplatenia úrokov z úveru ku dňu 26.5.2016 v sume 4.041,22 €, úrokov z omeškania ku dňu 26.5.2016 v sume 125,89 €, poplatkov ku dňu 26.5.2016 v sume 61,33 €, úroku vo výške 22,70 % ročne z nezaplatenej istiny úveru v sume 5,841,55 € od 27.6.2016 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 1 % z nezaplatenej istiny úveru v sume 5.841,55 € od 26.5.2016 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. 1.2. Rozhodol tak po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázaný nasledovný skutkový stav veci. Dňa 12.12.2012 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená zmluva o poistenom OTP Expres úvere č. XXXX XXXX XX P., na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 6.000,-- €, ktorú sumu mal žalovaný (čl. I. bod 1. zmluvy o úvere) vrátiť žalobcovi, zaplatiť úrok, príslušenstvo a poplatky podľa zmluvy. Svoju povinnosť mal splniť (čl. IV. bod 1. zmluvy o úvere) v pravidelných mesačných splátkach po 148,23 € vždy v 12. deň v mesiaci (v celkovom počte splátok 84) s účinnosťou od 12.1.2013; splatnosť poslednej splátky bola v deň 12.12.2019, na kedy bola dohodnutá aj konečná splatnosť úveru. Úrok z úveru bol (čl. I. bod. 2. zmluvy o úvere) dohodnutý ako pohyblivý, ktorý sa stanovil ako súčet základnej úrokovej sadzby pre spotrebiteľské úvery a hrubej marže 15,40 %. Ku dňu podpísania zmluvy predstavoval výšku 21,90 % ročne. Ročná percentuálna miera nákladov (čl. I. bod 3. zmluvy o úvere) bola dohodnutá vo výške 26,88 %, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov (čl. I. bod 5. zmluvy o úvere) bola uvedená vo výške 19,37 %. Podľa čl. IV. bod 3. zmluvy o úvere bol dlžník povinný až do posledného dňa lehoty, počas ktorej môže čerpať úver, mesačne platiť veriteľovi úroky z vyčerpanej čiastky úveru, vždy v príslušný deň kalendárneho mesiaca, pričom prvá splátka úrokov bola v najbližší deň kalendárneho mesiaca nasledujúci po dni, v ktorom sa začalo čerpanie úveru. Podľa čl. IV. bod 6. zmluvy o úvere ak bol dlžník v omeškaní so splatením úveru, alebo akejkoľvek splátky úveru, veriteľ bol oprávnený od nasledujúceho dňa po dni splatnosti do dňa zaplatenia účtovať okrem úroku z úveru aj úrok z omeškania vo výške maximálne 8 % ročne. V prípade ak dlžník neuhradil svoje splatné peňažné záväzky v termíne splatnosti (čl. VIII. bod 1., 2., 3., 4. a 5.) veriteľ bol oprávnený vyhlásiť úver za splatný vrátane úrokov a poplatkov jednorazovo pred termínom splatnosti. Dlžník bol povinný vrátiť nesplatený úver spolu s úrokmi a príslušenstvom najneskôr do 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia oznámenia o vyhlásení úveru za splatný. Zostalo nepochybné, že žalovaný nesplácal úver riadne a včas. Podaním zo dňa 18.2.2014 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej čiastky, podaním zo dňa 20.3.2014 pristúpil žalobca k vyhláseniu úveru za predčasne splatný a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej istiny, úroku a úroku z omeškania. Ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru záväzok žalovaného predstavoval sumu 7.361,63 € a táto pozostávala z istiny v sume 5.906,35 €, z úrokov v sume 1.330,20 €, z úroku z omeškania v sume 3,98 € a z poplatkov v sume 121,10 €. 1.3. Nadväzne na ustanovenie § 497, § 502 ods. l, § 503 ods. l, ods. 2, § 504 Obchodného zákonníka, § l ods. l, ods. 2, § 2 písm. d/, a/, b/, c/, § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 52 ods. l, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 54 ods. 2, § 517 ods. l, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. l, § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie posúdil vzťah medzi stranami sporu ako vzťah spotrebiteľský, založený zmluvou podľa zákona o spotrebiteľských úveroch; vzťah posudzoval aj podľa Občianskeho zákonníka. Žalobu považoval za čiastočne dôvodnú. Zostalo preukázané, že žalovaný po poskytnutí úveru v sume 6.000,-- € tento v dohodnutých splátkach po 148,23 € mesačne riadne a včas nesplácal. Zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Povinnosťou žalovaného bolo splácať úver v splátkach mesačne dohodnutých po 148,23 € so splatnosťou vždy k 12. dňu v mesiaci od 12.1.2013 s termínom konečnej splatnosti úveru ku dňu 12.12.2019. V súlade s čl. VIII. zmluvy o úvere po tom, čo žalovaný bol v omeškaní so splátkami, podaním zo dňa 20.3.2014 žalobca zosplatnil celý úver. Tento sa stal splatným po 10 dňoch od doručenia výzvy žalovanému, t.j. 3.4.2014; z titulu zosplatneného úveru žalovaný neuhradil žiadnu platbu. Žalovanému preto uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zosplatnenú a neuhradenú časť úverovej istiny v sume 5.841,55 €, riadne úroky v sume 1.330,20 €, vyčíslené do zosplatenia úveru (20.3.2014), úrok z omeškania ku dňu 26.5.2016 v sume 125,89 €, poplatky v sume 61,33 €, úrok z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 5.841,55 € od 26.5.2016 do zaplatenia. 1.4. Nevyhovel žalovanému na odklad splátok po ukončení výkonu trestu odňatia slobody. Takáto možnosť nevyplýva súdu zo žiadneho zákonného ustanovenia, nie je dôvodom na zastavenie konania. V súvislosti s odkladom splátok súd prvej inštancie žalovaného odkázal na žalobcu. 1.5. Súd prvej inštancie nevyhovel žalobe a túto zamietol v časti týkajúcej sa zaplatenia kontinuálneho zmluvného úroku vo výške 22,70 % ročne z nezaplatenej istiny od zosplatnenia úveru (od 20.3.2014) do zaplatenia, keď žalobcovi zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia úveru nepatrí. Vychádzal pritom z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 476/2012 zo dňa 18.9.2012, v zmysle ktorého Ústavný súd potvrdil názor odvolacieho a prvoinštančného súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (R 59/1998; sp.zn. 4 Obo 143/1998). Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi zmluvného vzťahu. Vo vzťahu k úrokom z omeškania súd prvej inštancie vychádzal rovnako zo žaloby. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania vo výške 1 % ročne a uplatnil si ich jednak ako sumu 125,89 € titulom úrokov z omeškania vyčíslených do 26.5.2016 a ako úrok z omeškania vo výške 1 % ročne z nesplatenej istiny v sume 5.841,55 € od 26.5.2016 do zaplatenia. Súd prvej inštancie žalobcovi takto uplatnený úrok z omeškania priznal, keď žalobca mal nárok na vyšší úrok z omeškania ako 1 % ročne a žalovaný zostal v omeškaní s úhradou zosplatnenej istiny a omeškanie stále trvá. 1.6. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1, § 262 ods. l C.s.p., a žalobcovi úspešnému vo vzťahu k celej uplatnenej istine, riadnych úrokov a úrokov z omeškania (neúspešný bol iba v časti kontinuálne uplatnených riadnych úrokov) priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. 2.1. Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobe vyhovel a vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, podal včas odvolanie žalobca. Zdôraznil ustanovenie § 261 ods. 6, § 497, § 502, § 503 ods. 3, § 369 ods. l Obchodného zákonníka, § 658, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Je potrebné dôsledne rozlišovať vzťah úroku z úveru a úrokov z omeškania. Úrok z úveru je cena peňažných prostriedkov, ktoré poskytovateľ úveru dáva do dispozície toho, kto úver prijíma na dohodnutú dobu, predstavuje cenu finančných prostriedkov, ktoré žalobca ako veriteľ dočasne poskytol žalovanému ako dlžníkovi, a ktoré žalovaný žalobcovi nevrátil; úrok z omeškania je sankcia za to, že dlžník mešká so splnením peňažného záväzku. Všeobecne treba vychádzať z toho, že pri omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru a jednak na úrok z omeškania. Od úrokov dohodnutých podľa § 658 ods. l Občianskeho zákonníka (úroky z peňažnej pôžičky) treba odlišovať úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V predmetnej právnej veci úverová zmluva bola uzatvorená dňa 12.12.2012 podľa Obchodného zákonníka. Posledná veta v ustanovení § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva) bola do Občianskeho zákonníka včlenená s účinnosťou od 1.4.2015 (po uzatvorení predmetnej úverovej zmluvy). Analogicky je preto potrebné použiť ustanovenie § 879p Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa novou právnou úpravou spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13.6.2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 13.6.2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 12.6.2014, ak nie je ustanovené inak, a teda § 502 ods. l Obchodného zákonníka je aplikovateľný aj na právne vzťahy založené zmluvou o úvere. Okrem citovaných ustanovení Obchodného zákonníka povinnosť platiť úrok z poskytnutého úveru žalovanému vzniká tiež na základe zmluvných dojednaní (čl. I. bod l., 2., čl. IV. bod l. zmluvy o úvere). Zmluva o úvere vyhlásením jej predčasne splatnosti nezanikla, jeho nárok voči žalovanému na zaplatenie zmluvného úroku nezanikol, trvá do úplného splatenia istiny pohľadávky. Občiansky zákonník neobsahuje ustanovenie, podľa ktorého by pri poskytnutí úveru veriteľ nemal voči dlžníkovi (spotrebiteľovi) v omeškaní právo na zaplatenie úrokov. Právny výklad, podľa ktorého by dlžníci v omeškaní boli povinní platiť len zákonné úroky z omeškania, neboli by povinní platiť zmluvné úroky z poskytnutého úveru, by legalizoval zvýhodnenie neplatiacich dlžníkov (s povinnosťou platiť zákonné úroky z omeškania na úrovni v súčasnosti 5 % p.a., keďže základná úroková sadzba ECB je od 16.3.2016 na úrovni 0 % p.a.) oproti platiacim klientom, čím sa stráca výchovný a logický zmysel zákonnej úpravy. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu zmeniť a žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť mu istinu v sume 5.841,55 €, úrok z úveru ku dňu 26.5.2016 v sume 4.041,22 €, úroky z omeškania ku dňu 26.5.2016 v sume 125,89 €, poplatky ku dňu 26.5.2016 v sume 61,33 €, úrok vo výške 22,70 % ročne z nezaplatenej istiny úveru v sume 5,841,55 € od 27.6.2016 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 1 % z nezaplatenej istiny úveru v sume 5.841,55 € od 26.5.2016 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania. 2.2. Podaním zo dňa 19.4.2018 žalobca zobral späť svoje odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku, v ktorom bol úspešný. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, zmeniť a uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu úroky v sume 3.408,12 €, úroky vo výške 22,70 % ročne z nesplatenej istiny úveru v sume 5.841,55 € od 27.6.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 4. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p., ktorým bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.)], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 31. marca 2020; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu (vo výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol) potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 5.1. Odvolateľ za základ odvolania považuje, že aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru patria veriteľovi popri úrokoch z omeškania aj úroky z úveru. V danom spore vykonal súd prvej inštancie všetko navrhované dokazovanie, ktoré bolo potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 C.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, keď na prejednávaný prípad použil ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 54 ods. 2, § 517 ods. l, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. l, ods. 2, § 2 písm. a/, b/, c/, d/, § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a správne ustálil, že žalobca má voči žalovanému nárok na zaplatenie nesplatenej istiny úroku, zmluvného úroku z nesplatenej istiny do termínu zosplatnenia úveru (podaním zo dňa 20.3.2014); následne potom len úroky z omeškania. Rovnako správne ustálil, že žalobca nemá nárok na zaplatenie zmluvného úroku z nesplatenej istiny po termíne zosplatnenia úveru. Svoje zistenia a závery, pre ktoré žalobe nevyhovel, súd prvej inštancie aj riadne odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom konania. 5.2. Odvolací súd, v zhode so súdom prvej inštancie, vyhodnotil úverovú zmluvu uzavretú medzi stranami sporu ako spotrebiteľskú zmluvu podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona, účinného v čase uzavretia zmluvy, sa spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Žalobca ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania, predmetu činnosti, úver žalovanému ako fyzickej osobe, ktorý nekonal v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné tento vzťah posúdiť ako spotrebiteľský a v takom prípade je potrebné skúmať ex offo zmluvné podmienky, aby žalovaný ako spotrebiteľ nebol zaväzovaný na nedovolené plnenie. 5.3. Nebolo možné stotožniť sa s odvolacou námietkou žalobcu, že má nárok na zaplatenie zmluvného úroku z úveru aj po jeho predčasnom zosplatnení, keď s poukazom na ustanovenie § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka veriteľ má nárok na úrok z úveru až do splatenia úveru. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 28.9.2015, sp.zn. 6 Co 587/2015, podľa ktorého keďže tento stav netrvá (stav trvania záväzku pred zosplatnením úveru), je zrejmé, že došlo k zmene záväzku, ktorá bola privodená omeškaním dlžníka (spotrebiteľa) a súčasne predčasným zosplatnením úveru zo strany veriteľa. Zmena záväzku prináša aj zmenu pomerov plnenia a aktivuje režim omeškania v spojení s využitím práva podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. K predčasnému zosplatneniu záväzku došlo konaním veriteľa. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité, vrátenie celej požičanej sumy. Rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne vracia a spláca, za čo patrí veriteľovi úrok. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Veriteľ teda navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa ustanovenia § 52, resp. § 53 ods. 1, ods. 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3, § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Dohoda o platení úrokov za úver aj po jeho splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu inštitútu iného plnenia na účely aplikácie ustanovenia § 3a ods. 2 uvedeného nariadenia, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. 5.4. Odvolací súd nemal dôvod odchýliť sa od uvedeného právneho názoru v danej veci a na podporu jeho správnosti poukazuje jednak na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.9.2012, sp.zn. IV. ÚS 476/2012, v ktorom ústavný súd konštatoval, že považuje za ústavne akceptovateľný výklad rozhodnutia krajského súdu, keď po zosplatnení úveru nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru, ako aj na stanovisko č. 1/2019 Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 1.3.2019 prijatého v zmysle § 17 ods. 3 písm. a/ zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov k otázke platenia zmluvných úrokov z úveru po zosplatnení spotrebiteľského úveru, podľa ktorého „V prípade plnenia zo spotrebiteľského úveru, zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia úveru veriteľovi nepatrí. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, vzniká iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.“ Z uvedeného vyplýva, že aj keď má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania, prípadne ďalších sankciách, platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia úveru, spôsobuje to značnú nerovnováhu na strane spotrebiteľa, značné zhoršenie jeho postavenia oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Keďže niet kogentnej úpravy o úrokoch popri úrokoch z omeškania (zákon reguluje úroky za úver bez časovej úpravy), je takáto dohoda o takýchto úrokoch odklonom od dispozitívnej úpravy a je nielen v neprospech spotrebiteľa, ale vyvoláva aj neprimeranú nerovnováhu v neprospech slabšej zmluvnej strany. Zároveň odvolací súd považuje za potrebné poznamenať, že právo veriteľa na priznanie úrokov za úver mu upreté nebolo, keď mu úrok bol priznaný do zosplatnenia úveru. 5.5. Nebolo možné sa stotožniť s odvolateľom v tom, že na vec treba aplikovať Obchodný zákonník z dôvodu, že posledná veta v ustanovení § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva), bolo do Občianskeho zákonníka včlenené s účinnosťou od 1.4.2015 (po uzatvorení predmetnej úverovej zmluvy), že analogicky je preto potrebné použiť ustanovenie § 879p Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa novou právnou úpravou spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13.6.2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 13.6.2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 12.6.2014, ak nie je ustanovené inak, a teda § 502 ods. l Obchodného zákonníka je aplikovateľný aj na právne vzťahy založené zmluvou o úvere. 5.5.1. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere v predmetnej právnej veci (v znení účinnom do 30.9.2013) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (ods. l). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (ods. 2). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ods. 3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (ods. 4). 5.5.2. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že už v čase uzavretia úverovej zmluvy dňa 12.12.2012 zákonodarca definoval spotrebiteľský vzťah a jeho úpravu. Je irelevantné, že v neskoršom období túto úpravu ešte rozvinul. 6. Odvolací súd odvolacie konanie vo vzťahu k vyhovujúcej časti napadnutého rozsudku zastavil v dôsledku späťvzatia odvolania odvolateľom (§ 369 ods. l, ods. 3, ods. 4 C.s.p.). 7. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaný mala v odvolacom konaní plný úspech, preto má aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 8. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).