Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/126/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616206680 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1616206680.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov JUDr. Anny Kašajovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: F.-T. E. L..C..I.., K.: XX XXX XXX, L. L. Q. XXX, F. L. R., zast. JUDr. Ľubomírom Vanekom, advokátom, so sídlom Potočná 169/85, Skalica, proti žalovanému: T. L., W.. XX.XX.XXXX, F. L. XXXX/X, Y., zast. JUDr. Martou Vícenovou, advokátkou, so sídlom Záhorácka 5478/15B, Malacky, o zaplatenie 1.500 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 1. júna 2020, č.k. 7C 1064/2016-95, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie v poradí prvým výrokom zastavil konanie, druhým výrokom rozhodol o trovách konania tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania, a posledným, tretím, výrokom rozhodol o vrátení súdneho poplatku vo výške 83,30 Eur žalobcovi prostredníctvom prevádzkovateľa systému - Slovenská pošta, a.s., po právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou, doručenou na súd dňa 30.06.2016, domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.500 Eur s príslušenstvom titulom vrátenia kúpnej ceny po odstúpení od kúpnej zmluvy. Podaním, ktoré mu bolo doručené dňa 10.09.2019, požiadal žalobca o odročenie pojednávania z dôvodu prebiehajúcich mimosúdnych rokovaní. Konštatoval, že s odročením pojednávania súhlasil aj žalovaný. Uznesením č.k. 7C 1064/2016-89 zo dňa 12.09.2019, ktoré nadobudlo dňa 24.09.2019 právoplatnosť, predmetné konanie v zmysle ust. § 163 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) prerušil. Pri rozhodovaní o zastavení konania vychádzal z ust. § 163 ods. 1 a 2 C.s.p. a vzhľadom k tomu, že žiadna zo strán sporu nepodala v zmysle ust. § 163 ods. 2 C.s.p. návrh na pokračovanie v konaní do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, t.j. do dňa 24.03.2020, dospel k záveru, že lehota (šesť mesiacov) na podanie návrhu na pokračovanie v tomto konaní uplynula, konanie podľa ust. § 163 ods. 2 C.s.p. preto zastavil. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 C.s.p., a keďže návrh na pokračovanie v konaní nepodal žalobca a ani žalovaný, vyhodnotil, že obaja zavinili zastavenie konania, vyslovil preto, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. O vrátení kráteného súdneho poplatku žalobcovi vo výške 83,30 Eur rozhodol podľa ust. § 11 ods. 3, 4 a 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, pričom vychádzal zo skutočnosti, že žalobca zaplatil súdny poplatok za žalobu vo výške 90 Eur, a z minimálnej výšky krátenia súdnych poplatkov podľa uvedených zákonných ustanovení, t.j. zo sumy 6,70 Eur (90 Eur - 6,70 Eur). 2. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie podal s poukazom na ust. § 365 ods. 1 C.s.p. z dôvodov, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; a v poslednom rade z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že za účelom mimosúdneho vyriešenia veci viedol v priebehu konania so žalovaným rokovania, v rámci ktorých sa so žalovaným dohodli na tom, že uzatvoria novú kúpnu zmluvu s rovnakým predmetom kúpy (pozemky špecifikované v pôvodnej kúpnej zmluve), a že si z toho dôvodu nebude uplatňovať nárok na vrátenie kúpnej ceny vo výške 1.500 Eur. Ešte pred samotným prerušením konania zaslal dňa 06.09.2019 žalovanému kúpnu zmluvu v zmysle ich predchádzajúcich rokovaní. Žalovaný však aj napriek deklarovanej snahe ukončiť spor mimosúdne (uzatvorením novej kúpnej zmluvy), kúpnu zmluvu, ktorá mu bola odoslaná a zodpovedala ich vzájomnej dohode, bezdôvodne odmietol podpísať. Vyhodnotil, že žalovaný takýmto konaním, ktoré považoval za v rozpore s dobrými mravmi, účelovo vyvolal stav, ktorý viedol k prerušeniu konania. Mal za to, že takéto konanie žalovaného vzhľadom na čl. 5 základných princípov C.s.p. nemôže požívať právnu ochranu a ani byť na ťarchu žalobcovi. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie žiadal zrušiť z toho dôvodu, že iným postupom by bol poškodený. Keďže žalovaný úmyselne marí akékoľvek jeho snahy o mimosúdne riešenie veci, navrhol, aby súd v konaní pokračoval. V nadväznosti na konštatovanie súdu prvej inštancie, že do 24.03.2020 (t.j. v lehote šesť mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o prerušení konania) nebol podaný návrh na pokračovanie v konaní, poukázal na prerušenie plynutia lehôt v zmysle § 1 písm. b) zákona č. 62/2020 Z.z. „lex korona“, ktorý nadobudol podľa jeho tvrdení platnosť dňa 27.03.2020 a účinnosť dňa 12.05.2020, a vyhodnotil, že súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením zo dňa 01.06.2020 v čase, kedy bola prerušená lehota na podanie návrhu na pokračovanie v konaní. Uviedol, že prerušenie tejto lehoty trvalo do 12.06.2020. 3. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné. 4. Podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 5. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 6. Podľa ust. § 163 ods. 1 C.s.p., ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace. 7. Podľa ust. § 163 ods. 2 C.s.p., ak je konanie prerušené, súd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví. 8. Podľa ust. § 1 zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 62/2020 Z.z.“), lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú, b) ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. 9. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z.z., ustanovenie § 1 písm. a) platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu. 10. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie prerušil konanie uznesením č.k. 7C 1064/2016-89 zo dňa 12.09.2019 na základe žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania z dôvodu prebiehajúcich mimosúdnych rokovaní a súhlasu žalovaného s takouto žiadosťou, t.j. z dôvodu zhodného návrhu strán sporu o odročenie pojednávania v zmysle ust. § 163 ods. 1 C.s.p.. Uznesenie o prerušení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 24.09.2019 (č.l. 89 súdneho spisu). Z dôvodu, že strany sporu návrh na pokračovanie v konaní v zákonnej lehote šesť mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania (t.j. do 24.03.2020) v zmysle ust. § 163 ods. 2 C.s.p. nepodali, súd prvej inštancie toto konania napadnutým uznesením podľa ust. § 163 ods. 2 C.s.p. zastavil a súčasne rozhodol o trovách konania a o vrátení kráteného súdneho poplatku za žalobu. Žalobca s týmto rozhodnutím nesúhlasil, preto podal voči nemu odvolanie. Nesprávnosť rozhodnutia videl poukazujúc na § 1 písm. b) zákona č. 62/2020 Z.z. v tom, že súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie v čase, kedy bola prerušená lehota na podanie návrhu na pokračovanie v konaní, pričom potrebu zrušenia napadnutého rozhodnutia a pokračovania v konaní odôvodnil aj konaním žalovaného spočívajúcim v úmyselnom zmarení jeho snahy o mimosúdne vyriešenie veci. 11. V odvolacom konaní bolo tak potrebné ustáliť, či boli splnené predpoklady pre zastavenie konania v zmysle ust. § 163 ods. 2 C.s.p., a to aj v rámci podmienok zákona č. 62/2020 Z.z.. Na to, aby mohlo dôjsť k zastaveniu konania podľa ust. § 163 ods. 2 C.s.p. museli byť splnené dva predpoklady, t.j. existencia právoplatného rozhodnutia o prerušení konania a nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v lehote šesť mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania žiadnou zo strán sporu. Pri posudzovaní plynutia a uplynutia šesťmesačnej lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní v danej veci bolo potrebné ustáliť, či táto uplynula aj v zmysle príslušných ustanovení novoprijatého zákona č. 62/2020 Z.z., ktorý nadobudol platnosť a podľa jeho ust. § 33 čl. VI aj účinnosť dňom jeho vyhlásenia. Podľa elektronickej zbierky zákonov (SLOV-LEX) bol vyhlásený dňa 27.03.2020. Tento deň je tak dňom platnosti, ako aj účinnosti zákona č. 62/2020 Z.z.. Vo vzťahu k danému zákonu považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie na území Slovenskej republiky v dôsledku šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 upravil osobitne v ust. § 1 plynutie hmotnoprávnych (premlčacích a prekluzívnych) lehôt na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde a v § 2 tiež plynutie procesnoprávnych lehôt na strane účastníkov konania a strán v konaní, ktoré sú ustanovené zákonom (najmä procesnými predpismi) alebo určené priamo súdom na vykonanie určitého procesného úkonu. Pokiaľ ide o hmotnoprávne lehoty v § 1 ustanovil, že ak by ich uplynutím došlo k premlčaniu alebo k zániku práva: a) tak v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30.04.2020 neplynú, b) a ak uplynuli po 12.03.2020 do dňa účinnosti tohto zákona, neskončia sa skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Vo vzťahu k plynutiu procesnoprávnych lehôt uviedol v ust. § 2 ods. 1, že pre ne platí rovnako ust. § 1 písm. a), v zmysle ktorého tieto lehoty odo dňa účinnosti zákona č. 62/2020 Z.z. (t.j. od 27.03.2020) až do 30.04.2020 neplynú. Zo znenia § 2 ods. 1 teda explicitne vyplýva, že na plynutie procesných lehôt sa primerane vzťahuje len písm. a) § 1, a nie aj písm. b). Keďže šesťmesačná lehota na podanie návrhu na pokračovanie v konaní je zákonnou procesnoprávnou lehotou, je nepochybné, že jej plynutie bolo potrebné posúdiť len v zmysle písm. a) § 1, a nie aj písm. b) tohto ustanovenia ako to uviedol žalobca v ním podanom odvolaní, na ktorom založil svoju odvolaciu argumentáciu. Nakoľko procesnoprávne lehoty podľa § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z. neplynuli až v čase od účinnosti tohto zákona, čiže od 27.03.2020 do 30.04.2020, odvolací súd vychádzajúc zo zistenia, že uznesenie súdu prvej inštancie o prerušení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 24.09.2019 a šesťmesačná lehota na podanie návrhu na pokračovanie v konaní uplynula stranám sporu dňa 24.03.2020, teda ešte pred platnosťou a účinnosťou zákona č. 62/2020 Z.z., konštatuje, že v danom prípade nemohli nastať účinky ust. § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z. spôsobujúce neplynutie procesnoprávnych lehôt v čase od účinnosti tohto zákona (27.03.2020) do 30.04.2020. Tieto účinky by nastali iba v prípade, ak by procesnoprávna lehota na podanie návrhu na pokračovanie v konaní neuplynula v čase účinnosti tohto zákona, v posudzovanej veci však o takú situáciu nejde. Odvolacia námietka žalobcu, ktorou namietal vydanie napadnutého uznesenia počas prerušenia lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní, je preto absolútne nedôvodná a bezvýznamná. 12. Odvolací súd potom vychádzajúc zo skutočnosti, že žiadna zo strán sporu v lehote do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania (t.j. od 24.09.2019 do 24.03.2020) návrh na pokračovanie v prerušenom konaní podľa ust. § 163 ods. 2 C.s.p. nepodala, dospel v zhode so súdom prvej inštancie k záveru, že v danom prípade boli splnené zákonné predpoklady pre zastavenie konania podľa ust. § 163 ods. 2 C.s.p.. Pokiaľ teda súd prvej inštancie konanie zastavil, rozhodol správne v súlade so zákonom a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Výrok napadnutého uznesenia o zastavení konania vyhodnotil odvolací súd preto ako vecne správny. Preskúmaním závislých výrokov (t.j. výroku o nároku na náhradu trov konania a výroku o vrátení súdneho poplatku za žalobu) odvolací súd zistil, že aj tieto sú vecne správne, majúce oporu v súdom prvej inštancie aplikovaných zákonných ustanoveniach. Navyše žalobca v odvolaní správnosť týchto výrokov žiadnym spôsobom nespochybnil a ani nenamietal. Odvolací súd tak nevzhliadol žiaden z dôvodov podľa ust. § 389 ods. 1 C.s.p. na zrušenie napadnutého uznesenia. 13. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý síce bol v odvolacom konaní plne úspešný, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).