Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2To/2/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617010187 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1617010187.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šamka a sudcov JUDr. Magdalény Blažovej a JUDr. Michala Valenta, v trestnej veci obžalovaného T. K. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Malacky proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/52/2017 zo dňa 12. 06. 2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. februára 2020, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 sa odvolanie prokurátora z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/52/2017 zo dňa 12. 06. 2019 bol obžalovaný T. K., nar. XX. XX. XXXX v R., trvale bytom J. H. XXXX/XX, R., podľa § 285 písm. c/ Tr. por. spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Malacky sp. zn. 2Pv/389/16/1106 zo dňa 03. 05. 2017, ktorá mu kládla za vinu spáchanie prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že: „v presne nezistenom čase okolo 10:20 h dňa 24.10.2016 v rodinnom dome na K. ulici č. XXXX/XX v meste Malacky odcudzil zo stola v kuchyni finančnú hotovosť vo výške 10.000,- eur v nominálnej hodnote 10 kusov 500,- eurových bankoviek a 50 kusov 100,- eurových bankoviek, s ktorými odišiel na neznáme miesto, čím poškodenej Z. M., trvale bytom K. č. XXXX/XX, Malacky, spôsobil škodu vo výške 10.000,- eur, oslobodený, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. O náhrade škody bolo rozhodnuté podľa § 288 ods. 3 Tr. por. tak, že okresný súd odkázal poškodenú Z. M., nar. XX. XX. XXXX v X., trvale bydliskom ul. K. č. XXXX/XX, XXX XX Malacky, s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Uvedené rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože okresný prokurátor podal proti nemu riadne a včas odvolanie. V písomne zdôvodnenom odvolaní v podstate uviedol, že s rozhodnutím súdu prvého stupňa a ani so spôsobom hodnotenia dôkazov sa nestotožňuje, pretože súd dostatočne neprihliadol a nevysporiadal sa s vykonanými dôkazmi, pričom tieto vyhodnotil jednostranne v prospech obžalovaného T. K.. Odvolaciemu súdu dal do pozornosti, predovšetkým jeden z podstatných a relevantných dôkazov - rekogníciu, ktorá bola vykonaná zákonne a navyše spôsobom in natura, kedy poškodená bez akýchkoľvek pochybností so 100% istotou opoznala obžalovaného T. K., ako osobu, ktorá jej dňa 24. 10. 2016 odcudzila 10.000,- Eur spôsobom, ktorý bližšie popísala vo svojej výpovedi. Rekognícia bola navyše vykonaná dňa 03. 01. 2017, v krátkom časom období po spáchaní činu, teda je dôvodný predpoklad, že plynutie času s možným prirodzeným postupom zabúdania, nemal žiadny vplyv na pravdivé stotožnenie osoby - páchateľa, zo strany poškodenej. Podľa názoru okresného prokurátora sa nemožno stotožniť s argumentáciou súdu v podobe teoretickej úvahy, že jednou z možností, prečo poškodená pri rekognícii uviedla obžalovaného ako páchateľa, bola skutočnosť, že mohla prísť do kontaktu s poškodeným inokedy. Uvedenú úvahu súdu vylučuje aj samotné tvrdenie obžalovaného, že tento bol v Malackách cca pred 15 rokmi, poškodenú nepozná, pričom navyše tento pochádza z iného regiónu, teda možno bez akýchkoľvek pochybností vylúčiť, že by obžalovaný v minulosti došiel do kontaktu s poškodenou, ktorá by ho práve z takéhoto dôvodu mala počas rekognície opoznať. Okresný prokurátor ďalej dôvodil, že rekognícia nebola rozhodne jediným dôkazom, ktorý usvedčuje obžalovaného zo spáchania činu. Podľa jeho presvedčenia je nutné prihliadnuť ďalej na výpoveď poškodenej, ako aj na výpovede svedkov B. a W.. Rovnako sa okresný prokurátor nestotožňuje s odôvodnením súdu, že boli zistené tak závažné rozpory vo výpovediach svedkov, vrátane poškodenej, ktoré by sa navzájom spochybňovali a vylučovali, pričom v žiadnom prípade nemôžu vytvoriť ucelený reťazec priebehu skutku. Samotná poškodená, ako aj svedkovia B. a W., zhodne a v podstatných rysoch opísali osobu páchateľa, ako osobu mužského pohlavia, vysokého vzrastu, vo veku 50 - 60 rokov, silnejšej až bacuľatej postavy, tmavé oblečenie, v rukách mal papiere, na hlave mal čapicu béžovej - hnedej farby. Svedkyňa W. navyše popis upresnila tým, že obžalovaný mal bradu. Má za to, že všetky tri osoby, vrátane poškodenej, zhodne v podstatných rysoch popísali výzor obžalovaného, ktorý korešponduje s výzorom osoby, ktorá mala byť v inkriminovaný deň zachytená kamerovým záznamom v predajni s nábytkom v Budapešti a ktorú si súd vyhodnotil ako osobu obžalovaného T. K.. Prokuratúra má ďalej za to, že súd pri odôvodnení svojho rozsudku sa zameral v podstate len na určité rozpory vo výpovedi jednotlivých svedkov, v podobe určitých detailoch, na ktoré kládol väčší dôraz, ako na dôkazy plynúce z výpovede svedkov, ktoré jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach sa dopĺňali a vytvorili ucelený obraz o podobe páchateľa - obžalovaného. Okresný prokurátor pripomenul, že obžaloba bola podaná dňa 03. 05. 2017, poškodená Z. M. nar. XXXX bola vypočutá na súde dňa 26. 02. 2019, pričom naposledy bola vypočutá v prípravnom konaní ešte dňa 23. 03. 2017. Je teda zrejmé, že od posledného výsluchu bola vypočutá takmer po dvoch rokov, pričom s poukazom na pokročilí vek poškodenej, plynutie času a tomu zodpovedajúci prirodzený proces zabúdania, ako aj ďalších skutočností, ktoré sa negatívne podpisujú u starších ľudí pri rozpamätávaní sa na prežité skutočnosti, nie je správne striktne detailne formalisticky konfrontovať a následne spochybňovať dôveryhodnosť svedeckej výpovede poškodenej pri porovnávaní s jej výpoveďou z prípravného konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, mal podľa názoru okresného prokurátora súd prihliadnuť, zohľadniť a považovať za dôveryhodnú svedeckú výpoveď poškodenej z prípravného konania, vykonanú dňa 23. 03. 2017, za účasti obhajcu obžalovaného, ktorá zároveň aj korešponduje s úradnými záznamami hliadok PZ. Pokiaľ ide o argument súdu ohľadom času a miesta spáchaniu skutku, resp. nemožnosti jeho spáchania obžalovaným, keďže tento sa mal v inkriminovaný deň v čase o 11:55 hod. preukázateľne nachádzať v predajni s nábytkom v Budapešti, pričom vzdialenosť medzi miestom činu - K. ulicou v Malackách a predajnou nábytku Domea v Budapešti je 243 km, k tomu okresný prokurátor uviedol, že keď už súd prijal bezpochybný a odôvodnený záver, že osoba zachytená na kamerovom zázname zabezpečeným obhajobou zo dňa 24. 10. 2016 v čase od 11:55 hod. do 12:15 hod. je obžalovaný T. K., (aj napriek tomu, že táto skutočnosť nebola bez akýchkoľvek pochybností antropologickou expertízou KEÚ Bratislava potvrdená), je potrebné si uvedomiť, že čas vymedzený v skutkovej vete obžaloby nie je striktne a presne určený, čo vyjadruje aj slovné spojenie resp. výraz použitý v skutkovej vete „okolo“. Podotkol, že totožnosť skutku je zachovaná v konaní a v následku, alebo len v konaní, alebo len v následku. V predmetnej trestnej veci je zrejmé, že presný čas spáchania skutku, ktorý trval s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou len veľmi krátku dobu (cca radovo len niekoľko minút), nebol v prípravnom konaní presne ustálený. Svedkovia nedokázali presne vymedziť čas, kedy mal obžalovaný vchádzať resp. vychádzať z domu poškodenej, pričom v pôvodných výpovediach, ktoré boli vykonané dňa 26. 10. 2016. (poškodená) resp. dňa 21. 11. 2016 (svedok B.), teda výpovede uskutočnené v najkratšom časovom období po jeho spáchaní pri zachovaní pamäťovej stopy, poškodená uvádzala čas jeho spáchania okolo 08:45 hod., resp. svedok B. čas okolo 8:50 hod., čo by v prípade zohľadnenia výpočtu súdu cez maps.google.sk, waze, ohľadom možnosti premiestnenia sa motorovým vozidlom z jedného miesta na druhé, odôvodňovalo prijať záver, že obžalovaný T. K. bol v ten istý deň Malackách a po spáchaní skutku sa motorovým vozidlom premiestnil do Budapešti. Podľa presvedčenia okresného prokurátora nie je dôvodné predpokladať, že by sa obžalovaný po tom, čo odcudzil finančnú hotovosť 10.000,- Eur, istý čas ešte zdržiaval v Malackách, keďže bola to len otázka veľmi krátkeho času, kedy sa poškodená o odcudzení hotovosti dozvie. Nie je možné pri odôvodní rozsudku preto vychádzať striktne a čisto formalisticky z času 10:20 hod. a od tohto potom následne odvíjať a vyvodzovať všetky ďalšie časové udalosti. Bez akýchkoľvek pochybností je zrejmé, že z časového hľadiska sa skutok stal dňa 24. 10. 2016 a to v dopoludňajších hodinách, bez presne vymedzeného času, pričom slovné spojenie v čase okolo 10:20 hod. len vyjadrovalo túto skutočnosť. Pravdaže prokurátor podávajúci obžalobu mohol do skutkovej vety uviesť „dňa 24. 10. 2016 v presne nestotožnenom čase medzi 8:00 - 11:00 hod.“, avšak okresný prokurátor má za to, že totožnosť skutku je zachovaná v konaní aj v následku, nakoľko absencia striktného upresnenia času nezmení jeho totožnosť, ani nezbavuje páchateľa zodpovednosti za jeho spáchanie. Okresný prokurátor sa rovnako nestotožnil s argumentáciou súdu, že nie je možné vôbec prihliadať na trestnú minulosť obžalovaného T. K., v kontexte modus operandi, k predmetnej trestnej veci. Obžalovaný bol v minulosti odsúdený za trestné činy obdobného charakteru, kedy si za obete vyberal práve starších a dôverčivých ľudí, ktorých podvodným spôsobom pripravil o peniaze. V tomto kontexte poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2T/56/2011 zo dňa 29. 11. 2011, poškodený J. W., nar. XX. XX. XXXX . Protiprávneho konania takéhoto druhu sa preukázateľne dopustil aj na území členských štátov EÚ, pričom o to smutnejšie vyznieva skutočnosť, že obžalovaný vždy vyviazol len s podmienkou. Odhliadnuc od uvedeného obžalovaný uviedol, že v čase spáchania činu sa živil sezónnou prácou - brigádnickou činnosťou (kuchár a podobne), teda je zrejmé, že v danom čase nemal stabilný príjem, ktorý by mu plynul z TPP, takže jeho doplňujúci príjem pochádzajúci z takejto trestnej činnosti sa javí ako veľmi pravdepodobný. Nad rámec všetkého okresný prokurátor poznamenal, že by bola nevýslovná náhoda v súvislosti s prijatím záveru, že skutok nespáchal obžalovaný (ktorý ako sám tvrdí, že v Malackách bol naposledy pred cca 15 rokmi), že v deň spáchania skutku v Malackách na tej istej ulici, ako býva poškodená (K. ulica), bol kamerou zaznamenaný výskyt osobného motorového vozidla Škoda Fábia, BL XXX FC, majiteľ X. E. SK s. r. o., ktoré mal v tom čase od tejto spoločnosti prenajaté syn obžalovaného P. K., nar. XXXX. Rovnako sa prokuratúra nestotožňuje s argumentáciou súdu, ktorou si osvojil obhajobu obžalovaného, že by výpisy tel. hovorov z čísla XXXXXXXXXX mali preukazovať, že v čase jeho spáchania bol obžalovaný v Maďarsku. Výpis prichádzajúcich a odchádzajúcich hovorov, resp. použitie internetových dát, síce preukazujú, že telefón so SIM kartou s číslom XXXXXXXXXX sa v danom čase a na určitom mieste používal, ale jednoznačne nepreukazujú, že v danom čase mobilný telefón s týmto číslom používal aj obžalovaný T. K.. Nebolo by to po prvý krát, čo by bolo mobilné číslo s telefónom vydané na jednu osobu a v skutočnosti by ho reálne používala osoba druhá. Okresný prokurátor uzatvoril, že ak by sa aj prijal záver, že dňa 24. 10. 2016 v čase o 11:55 hod. bol obžalovaný T. K. v Budapešti, uvedený záver nemôže žiadnym spôsobom vylúčiť, vzhľadom na vyššie zhodnotené dôkazy, vrátane pre prokuratúru nespochybniteľného dôkazu rekogníciu in natura, v kontexte ďalších do seba zapadajúcich dôkazov a skutočností, po zohľadnení obdobnej kriminálnej minulosti obžalovaného, že sa tento v dopoludňajších hodinách dopustil v skutkovej vete popísaného protiprávneho konania, pre ktorý bola na naňho podaná obžaloba. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol Krajskému súdu v Bratislave, aby podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a v intenciách § 322 ods. 3 Tr. por. vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. Obžalovaný T. K. sa k písomne zdôvodnenému odvolaniu okresného prokurátora Okresnej prokuratúry nevyjadril. Krajský súd v Bratislave vykonal v zmysle § 293 ods. 7 Tr. por. verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného T. K., ktorý podaním zo dňa 06. 02. 2020 výslovne požiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti. Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Bratislave navrhol, aby podanému odvolaniu bolo vyhovené a aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí krajského súdu na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Bratislave uviedla, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa považuje za správny a zákonný a preto navrhla, aby odvolanie prokuratúry bolo ako nedôvodné zamietnuté. Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa § 316 ods. 1 Tr. por., ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaného odvolania preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.1 Tr. por. Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. V medziach svojej prieskumnej povinnosti dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Malacky nie je dôvodné. Treba hneď úvodom uviesť, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného prečinu, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Prvostupňový súd vykonal rozsiahle dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o výroku o nevine a náhrade škody s tým, že vyvodil z dôkazov skutkové zistenia, ktoré sú správne pričom v dôvodoch rozsudku precízne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaného dokazovania v naznačenom smere. Z odôvodnenia je zrejmé ako sa vyrovnal s obžalobou ako aj s obhajobou obžalovaného, a tiež akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke neviny a náhrady škody tak, ako to predpokladá § 168 Tr. por. S vyčerpávajúci dôvodmi rozsudku súdu prvého stupňa sa Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, v celom rozsahu stotožňuje a na tieto aj v podrobnostiach poukazuje bez potreby opakovania všetkých tam uvádzaných dôvodov. Primárne je nevyhnutné uviesť, a to najmä vo vzťahu k odvolacím argumentom prokuratúry, že rozhodnutie o vine obžalovanej osoby musí vychádzať z vykonaných dôkazov (získaných zákonným spôsobom), ktorých vyhodnotením nie je možné dospieť k inému záveru, resp. ktoré nepripúšťajú aj alternatívny a pre obžalovaného priaznivejší záver, pokiaľ ide o otázku viny. Vina obžalovaného musí byť teda jednoznačne a bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázaná. Obžalovaný pritom nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, čo je vyjadrené v zásade, že nedokázaná vina má rovnaké dôsledky ako dokázaná nevina. Uznanie viny zo žalovanej trestnej činnosti nie je možné založiť na hypotetických záveroch, ktoré sú v rovine pravdepodobnosti, a to ani pravdepodobnosti vyššieho stupňa. Pre takýto výrok musí byť daná istota, o ktorej, vychádzajúc z hodnotenia vykonaných dôkazov, nie je dôvod pochybovať. Ak po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti významnej čo do otázky viny, nemožno rozhodnúť v neprospech obžalovaného. Inak povedané, ak v konkrétnej trestnej veci vykonané dôkazy pripúšťajú alternatívnu možnosť o nevine, je súd povinný v zmysle princípu „in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech veci obžalovaného)“ obžalovaného spod podanej obžaloby oslobodiť. Odvolací súd prízvukuje, že tento princíp sa odvíja od jednej z najzákladnejších zásad trestného konania, ktorou je zásada prezumpcie neviny. Prezumpcia neviny vždy (aj pri zavedení kontradiktórnych prvkov do trestného procesu) vyžaduje, aby to bol štát, ktorý nesie v trestnom konaní konkrétne dôkazne bremeno v otázke viny. Pokiaľ možno v trestnom konaní na základe vykonaného dokazovania dospieť k niekoľkým pravdepodobným skutkovým verziám, je súd povinný prikloniť sa k verzii, ktorá je pre obvineného/ obžalovaného priaznivejšia, nakoľko iba tak nedochádza k porušeniu princípu rozhodovania in dubio pro reo, a tým aj zásady prezumpcie neviny. Teda ani vysoký stupeň podozrenia sám o sebe nemôže byť zákonným podkladom pre odsudzujúci výrok. Trestné konanie vyžaduje v tomto ohľadu ten najvyšší možný stupeň istoty, ktorý možno od ľudského poznania požadovať, aspoň na úrovni všeobecného pravidla „preukázania mimo akúkoľvek rozumnú pochybnosť“. V konaní pred okresným súdom bol vykonaný celý rad dôkazov. Sumarizujúc vykonané dôkazy z pohľadu odvolacieho konania, so zreteľom na odvolacie námietky odvolateľa, krajský súd v úplnej názorovej zhode s prvostupňovým súdom konštatuje, že v prípade výpovede svedkyne - poškodenej Z. M., v spojení s v prípravnom konaní uskutočnenou rekogníciou, ide o jediný dôkaz usvedčujúci obžalovaného K. zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Žiadny iný priamy či nepriamy dôkaz vykonaný na hlavnom pojednávaní obžalovaného so spáchaným skutkom nespája. Je síce pravdou, že poškodená M. v rámci vykonanej rekognície realizovanej dňa 03. 01. 2017 opoznala páchateľa skutku ako obžalovaného K., avšak celý rad vykonaných dôkazov spochybňuje, resp. úplne vyvracia priamu účasť obžalovaného na súdenej trestnej činnosti. Samotné opoznanie páchateľa, ako jediný dôkaz, ktorý nie je ničím potvrdzovaný, ale naopak, spochybňovaný a vyvrátený, nemôže sám o sebe svedčať záveru pre vyslovenie viny. Pokiaľ sa týka popisu páchateľa skutku poškodenou M. a svedkami W. a B. tieto sú poznačené značnými rozpormi a preto nemožno prisvedčiť odvolacej argumentácii okresného prokurátora, že všetky tieto tri osoby zhodne v podstatných rysoch popísali výzor obžalovaného, ktorý korešponduje s výzorom osoby, ktorá mala byť v inkriminovaný deň zachytená kamerovým záznamom v predajni s nábytkom v Budapešti a ktorú si okresný súd vyhodnotil ako osobu obžalovaného T. K.. Z jednotlivých popisov páchateľa vyplývajú podstatné rozdiely a popisy sa zhodujú len v tom, že išlo o osobu mužského pohlavia, vo veku medzi 50 - 60 rokov a oblečeného v tmavom oblečení. Pokiaľ sa týka výpovede svedkyne W., najmä však vo vzťahu k popisu páchateľa, nemožno ponechať bez povšimnutia jej diametrálne rozdielne výpovede z prípravného konania a na hlavnom pojednávaní ohľadne pohybu páchateľa v kritickom čase. Jej rozporné výpovede nedávajú odpoveď na úplne zásadnú otázku a to tú, či vôbec ide o jedného a toho istého človeka s ktorým svedkyňa komunikovala u nej doma na dvore a ktorý následne mal buď odísť autom preč, alebo ísť k jej susede, poškodenej M.. Rozdiely vo svojich výpovediach vysvetlila len tým, že si na vec už nespomína. Napokon svedok B. si zo svojho balkóna nič podozrivé nevšimol. Neregistroval ani krik, ani to, že by poškodená utekala a nevšimol si ani žiadne vozidlo. Naopak. Zopakoval, že poškodená vychádzala von z domu spolu s jemu neznámym mužom. Za takejto situácie nemožno prisvedčiť odvolacej námietke prokuratúry, že zo strany okresného súdu išlo o formalistické konfrontovanie rozporov vo výpovediach poškodenej a následné spochybňovanie dôveryhodnosti jej svedeckej výpovede. Popri takto zásadne rozporných a nie len formalisticky nejednotných popisoch páchateľa aj odvolací súd poukazuje na nosný dôkaz svedčiaci v prospech obžalovaného K. a to videozáznam vyhotovený bezpečnostným systémom v predajni nábytku F. v Budapešti, ohľadom ktorého videozáznamu sa vyjadril v znaleckom posudku Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru tak, že videozáznam bol skutočne zaznamenaný dňa 24. 10. 2016 v čase 11:55:00 hod. až 12:16:00 hod., a pochádza z kamerového bezpečnostného systému, pričom došlo k preskúmaniu kontinuity prehrávania videozáznamu bez zistenia vkladania častí iných videozáznamov. Znalecký ústav napokon uviedol, že preskúmaním v znaleckom posudku uvedených atribútov je možné konštatovať, že predložený videozáznam nevykazuje znaky dodatočných zásahov. Napokon návštevu obžalovaného K. v uvedenom obchode s nábytkom v Budapešti v uvedenom čase potvrdzuje aj obsah notárskej listiny spolu s prílohami, z ktorých vyplýva, že obžalovaný sa dňa 24. 10. 2016 od cca 11:55 hod. do cca 12:15 hod. zdržiaval so svojou manželkou v predajni nábytku F. v Budapešti, K. u. č. 2, Maďarsko, čo potvrdili zamestnanci predajne, ktorí obžalovaného poznajú. K odvolaciemu argumentu prokuratúry, že čas vymedzený v skutkovej vete obžaloby nie je striktne a presne určený, čo vyjadruje aj slovné spojenie resp. výraz použitý v skutkovej vete „okolo“, sa žiada uviesť azda len toľko, že takto prokuratúrou alibisticky vysvetľované vymedzenie času spáchania skutku nie je v svetle vykonaného dokazovania za žiadnych okolností akceptovateľné. Je absolútne neprijateľné, aby si prokurátor v obžalobe vymedzený čas „okolo 10:20 hod.“, pod ťarchou vykonaného dokazovania v prospech obžalovaného, následne „upravil“ dobu spáchania skutku na „v dopoludňajších hodiny bez presne vymedzeného času, t. j. v presne nestotožnenom čase medzi 8:00 - 11:00 hod.“ a to bez ohľadu na zachovanie totožnosti skutku v konaní a v následku, odvolávajúc sa pri tom na nejednotnosť svedeckých výpovedí ohľadne času spáchania skutku. Napokon v svetle vykonaného dokazovania, i keby bol čas spáchania skutku obžalobou vymedzený slovným spojením „v dopoludňajších hodinách dňa 24. 10. 2016“ bolo by na prokuratúre uniesť dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní skutočnosti, že skutok spáchal obžalovaný v čase, kedy nebol v predajni s nábytkom v Budapešti, ale sa preukázateľne nachádzal na mieste činu, pričom obžalovaný by nebol povinný preukazovať opak. Navyše z výpisov telefónnych hovorov pre telefónne číslo XXXX XXX XXX (ktoré v danom čase používal obžalovaný, vyplývajú prichádzajúce a odchádzajúce telefonáty, ako i uskutočnené dáta (internet) v rámci maďarských telekomunikačných sietí (v Maďarsku) v podstate počas celého dňa - 24. 10. 2016, teda aj už v doobedných hodinách. Na tomto mieste neobstojí spochybňovanie tohto dôkazu prokuratúrou v tom smere, že nebolo by to po prvý krát, čo by bolo mobilné číslo s telefónom vydané na jednu osobu a v skutočnosti by ho reálne používala osoba druhá. Odvolací súd opätovne prízvukuje, že nie je povinnosťou obžalovaného dokazovať svoju nevinu, pretože zásada prezumpcie neviny vyžaduje, aby to bol štát, kto nesie v trestnom konaní dôkazné bremeno. Obžaloba v tomto smere nijakým spôsobom nepreukázala, že by s mobilným telefónom obžalovaného v čase spáchania skutku disponoval niekto iný na území Maďarskej republiky. Rovnaký záver možno konštatovať aj v súvislosti s prokuratúrou namietanou skutočnosťou, že v deň spáchania skutku v Malackách, na tej istej ulici, ako býva poškodená, bol kamerou zaznamenaný výskyt osobného motorového vozidla Škoda Fábia, BL XXX FC, majiteľ X. E. SK s.r.o., ktoré mal v tom čase od tejto spoločnosti prenajaté syn obžalovaného P. K., nar. XXXX. Táto skutočnosť nijakým spôsobom nepreukazuje spojenie obžalovaného so stíhanou trestnou činnosťou. Navyše svedkyňa W. označila osobné motorové vozidlo ako červené (hoci v prípravnom konaní o vozidle vôbec nevypovedala), na rozdiel od poškodenej M., ktorá hovorila o bledozelenom aute a napokon svedok B. uviedol, že muž od poškodenej odišiel smerom k obchodnému domu, nevšimol si, že by nastupoval do nejakého auta a nevšimol si žiadne vozidlo ani blízko poškodenej. Na úplný záver je nutné zdôrazniť, že v danom prípade išlo o prenájom bieleho vozidla. Ku kriminálnej minulosti obžalovaného odvolací súd uvádza, že význam kriminálnej anamnézy obžalovaného môže a musí byť vzatá na zreteľ pri určovaní druhu trestu a jeho výmery v prípade uznania obžalovaného za vinného, alebo tvorí zákonný znak spravidla kvalifikovanej skutkovej podstaty určitého trestného činu. Predchádzajúce odsúdenia v žiadnom ohľadne nemôže ani len v náznakoch svedčať eventuálnosti spáchanej trestnej činnosti obžalovanou osoby a pri posudzovaní otázky, či skutok spáchal obžalovaný, mu nemôže byť na ťarchu ani obdobný, resp. rovnaký modus operandi trestnej činnosti pre ktorú už raz bol odsúdený. Napokon vecne správny a súladný so zákonom je i výrok o náhrade škody v zmysle § 288 ods. 3 Tr. por., keďže obžalovaného súd spod obžaloby oslobodil. Ku všetkým odvolacím námietkam prokuratúry sa odvolací súd vyjadril priebežne v odôvodnení tohto rozhodnutia v príslušných častiach a vyhodnotil ich ako neopodstatnené. Napadnutý rozsudok považuje preto v celom rozsahu za správny a zákonný a v plnej miere si osvojuje detailne rozpracované dôvody oslobodzujúceho výroku, na ktoré týmto poukazuje bez potreby ich v plnej miere opakovať. S poukazom na vyčerpávajúce odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, ako aj vzhľadom na precízny faktický a právny rozbor prerokúvaného prípadu okresným súdom, odvolací súd uzatvára, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa tak, ako už bolo spomenuté vyššie. Z rozhodnutia okresného súdu možno podľa názoru krajského súdu zrozumiteľne a bez akýchkoľvek rozumných pochybností vyvodiť prečo a z akých dôvodov bolo rozhodnuté o oslobodení obžalovaného T. K. spod predmetnej obžaloby okresnej prokuratúry. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.