Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/404/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618202227 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1618202227.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Michaely Královej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: X. O., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Záhorácka 2942/60A, 901 01 Malacky, dieťa rodičov: matka - F. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. O. XXXX/X, XXX XX H., zastúpená JUDr. Martou Vícenovou, advokátkou so sídlom Záhorácka 5478/15B, 301 01 Malacky, IČO: 50 059 653, a otec - Z. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. XXX, zastúpený JUDr. Denisou Jánošíkovou, advokátkou so sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava, IČO: 31 796 737, v konaní o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Malacky, zo dňa 04.07.2019, č.k. 8P/225/2018-115, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti vo výrokoch o bežnom výživnom, o zročnom výživnom, o výživnom vo forme úspor a o zročnom výživnom vo forme úspor, ako aj o závislom výroku o trovách konania z r u š u j e a vec sa v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Malacky v napadnutom rozsudku zo dňa 04.07.2019, č.k. 8P/225/2018-115: - schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej bola maloletá X.C., nar. XX.XX.XXXX, zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia; otec má právo stretávať sa s maloletou každý štvrtok v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod., cez víkendy počas prvých 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia v časti zverenia maloletej každú párnu sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod. a každú nepárnu nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod., a po uplynutí 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia v časti o zverení počas víkendov v každom párnom kalendárnom týždni vždy v sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod.; otec si maloletú prevezme aj ju odovzdá v určený čas v mieste jej bydliska, a matka maloletú otcovi v určený čas pripravenú odovzdá a umožní mu nerušený výkon práva styku, - otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej X. O., nar. XX.XX.XXXX, bežným výživným vo výške 350 Eur mesačne, počnúc 19.07.2018, k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, - otca zaviazal uhradiť zročné výživné za obdobie od 19.07.2018 do 30.06.2019 vo výške 2 857 Eur, k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, - otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej X. O., nar. XX.XX.XXXX, formou úspor vo výške 150 Eur mesačne, počnúc 01.08.2018, na účet vedený na meno maloletej, zriadený matkou maloletej, a to do 3 dní od oznámenia čísla účtu otcovi matkou maloletej, - matku zaviazal bezodkladne zriadiť účet vedený na meno maloletej s podmienkou výberu z účtu iba so súhlasom súdu a číslo tohto účtu oznámiť do 3 dní od jeho zriadenia otcovi, - otcovi uložil povinnosť uhradiť zročné výživné vo forme úspor za obdobie od 01.08.2018 do 31.07.2019 vo výške 1 650 Eur na účet vedený na meno maloletej, do 3 dní od oznámenia čísla účtu maloletej matkou maloletej otcovi, - podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 24 ods. 4, 5, § 28 ods. 1, 2, § 36 § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 63 ods. 1, 3, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, 3, 4, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), § 217 ods. 1, 2, § 231 § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 121 CMP, konštatujúc, že v danom prípade boli naplnené zákonné podmienky na rozhodnutie o zverení maloletej, keď rodičia spolu nežijú, tento stav nie je prechodný a o výkone práv k maloletej sa rodičia nedohodli. Zistil, že matka náležite vykonáva svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovstva a maloletej poskytuje starostlivosť v záujme jej výchovy, zdravia, ako aj všestranného rozvoja, kým otec na starostlivosti o maloletú participuje formou pravidelného stretávania sa s ňou. Pri rozhodovaní o zverení maloletej rešpektoval jej citové väzby a skutočnosť, že matka sa o ňu riadne stará, zabezpečuje jej zdravé rodinné prostredie a poskytuje jej sústavnú osobnú starostlivosť. Zároveň posudzoval dohodu rodičov uzavretú na pojednávaní uskutočnenom dňa 04.07.2019 s ohľadom na právnu úpravu, ako aj najlepší záujem maloletej a dospel k záveru, že predmetná dohoda sa neprieči právnym predpisom a vyjadruje záujem dieťaťa mať rovnocenný kontakt s oboma rodičmi, a preto ju schválil. Zdôraznil, že zverením dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov nie je dotknuté právo druhého z rodičov, a teda všetky rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu ostávajú zachované, keď ide iba o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia len s osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa. 3. Pokiaľ ide o výživné pre maloletú, súd prvej inštancie pri určovaní jeho výšky vychádzal jednak zo zistených majetkových pomerov a schopností oboch rodičov, keď matka má úplné stredoškolské vzdelanie a otec je vyučený autoklampiar, ktorý však toto vzdelanie nevyužíva, ako aj z veku a potrieb maloletej, zohľadňujúc životnú úroveň rodičov a spôsob ich života. Konštatoval, že obidvoch rodičov pri ich prvom predvolaní vyzval na zdokladovanie ich príjmov od januára 2017 a na pojednávaní uskutočnenom dňa 21.05.2019 ich vyzval na doplnenie dokladov o ich príjmových a majetkových pomeroch, pričom ani jeden z nich si túto povinnosť nesplnil, hoci boli obaja počas celého konania zastúpení advokátmi, ktorí ich mali o danej povinnosti a o následkoch jej nesplnenia poučiť. Matkou mu bolo predložené daňové priznanie spoločnosti K., s.r.o., ktorej je spoločníčkou a konateľkou, za rok 2017 bez príloh, doklad o poberaní rodičovského príspevku a prídavku na dieťa, pričom daňové priznanie spoločnosti K., s.r.o. za rok 2018 ani daňové priznanie matky ako fyzickej osoby mu poskytnuté nebolo. Uviedol, že otec mu doložil svoje daňové priznanie za rok 2018 bez príloh a potvrdenie o svojom príjme zo spoločnosti R., s.r.o., kým potvrdenie o svojom príjme a daňové priznanie za rok 2017 ani daňové priznanie spoločností R., s.r.o. a K., s.r.o., v ktorých otec figuruje ako spoločník, za roky 2017 a 2018 nemal k dispozícii. Z uvedeného dôvodu pri určení výšky výživného pre maloletú vychádzal podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine z fikcie priemerného mesačného príjmu vo výške dvadsaťnásobku sumy životného minima, t.j. od 01.07.2019 zo sumy priemerného mesačného príjmu 4 204 eur, do 30.06.2019 zo sumy 4 101,40 eur a do 30.06.2018 zo sumy 3 961,80 eur. Procesom dokazovania zistil, že matka je na rodičovskej dovolenke a zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú, ktorá je zdravá a má výdavky primerané jej veku, kým otec dlhodobo pracuje ako realitný maklér, je ženatý, žije v prenajatom byte, za ktorý neuhrádza nájomné, pričom okrem maloletej nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Pri ustálení výšky výživného vzal do úvahy čiastočne zistené majetkové a príjmové pomerov oboch rodičov, no najmä § 63 ods. 1 Zákona o rodine, zohľadnil vek maloletej, jej zdravotný stav, vývojové potreby, ako aj celkový vývoj životných nákladov a zaužívaného doterajšieho životného štandardu maloletej. Tvrdenia otca o jeho nepriaznivej finančnej situácii a príjmoch vyhodnotil ako účelové, a to aj vzhľadom na otcom predložené potvrdenia spoločnosti R., s.r.o., v zmysle ktorých si otec ako jej zamestnanec minimálne od januára 2017 do júna 2018 vyplácal čistú mzdu vo výške 900 eur resp. 1 100 eur mesačne, pričom matke v mesiacoch máj a jún 2018 uhradil výživné pre maloletú vo výške 500 eur mesačne. Zároveň zistil, že otec si od júla 2018 začal vyplácať mzdu zo spoločnosti R., s.r.o vo výške minimálnej mzdy a následne dňa 23.07.2018 podal návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, kde navrhol výšku výživného v sume 130 eur mesačne. Mal za to, že matka svoj podiel na úhrade potrieb maloletej v súčasnosti plne nahrádza svojou celodennou osobnou starostlivosťou o ňu, avšak vzhľadom na otcom poukazované výživné pre maloletú iba vo výške 50 až 150 eur, plní matka aj túto funkciu, hoci má k dispozícii ako stabilný príjem iba rodičovský príspevok a prídavky na dieťa spolu vo výške cca 240 eur mesačne. Dospel k záveru, že aj keď je matka samostatne zárobkovo činnou osobou a má absolvovaný rekvalifikačný kurz, nie je možné od nej spravodlivo požadovať vykonávanie práce na úkor jej osobnej starostlivosti o maloletú. Otec podľa jeho názoru nepreukázal, ako dokáže spolu so svojou manželkou vyžiť zo sumy 200 eur mesačne. Poukázal na skutočnosť, že otec obýva byt svojho kamaráta údajne bez poplatkov. Za diskutabilné tiež pokladal vyjadrenie otca k matkou namietanej prezentácii jeho manželky luxusnými vecami na sociálnych sieťach, že všetky jeho manželkou prezentované veci nie sú originály a pod. Zdôraznil, že otec sám priznal predaj nehnuteľností so ziskom, ako aj čerpanie hypotekárneho úveru v poslednom období, pričom banka nesolventnému klientovi úver neposkytne. Pri zohľadnení uvedených skutočností určil otcovi povinnosť platiť výživné pre maloletú vo výške 350 eur mesačne odo dňa podania návrhu a nevyhovel návrhu matky na určenie bežného výživného vo výške 500 eur mesačne, a to aj s ohľadom na vek maloletej, skutočnosť, že matka má k dispozícii prídavky na dieťa, a tiež fakt, že otec sa s maloletou stretáva vo svojej domácnosti, kde jej zabezpečuje potrebnú starostlivosť. 4. Súd prvej inštancie konštatoval, že pri určenej výške bežného výživného vzniklo otcovi od júla 2018 zročné výživné vo výške 3 996,77 eur, pričom tento za dané obdobie zaplatil sumu 1 140 eur, a teda rozdiel vo výške 2 856,77 eur, po zaokrúhlení 2 857 eur vyčíslil ako nezaplatené zročné výživné, ktoré otcovi v zmysle § 232 ods. 3 CSP prikázal uhradiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom na to, že pri vyhlasovaní rozsudku a do zápisnice z pojednávania chybne uviedol sumu zročného výživného ako 2 875 eur, hoci je zrejmé, že chybou v písaní prišlo k zámene posledných dvoch číslic. Danú chybu s poukazom na § 224 CSP opravil v písomnom vyhotovení rozsudku. 5. Uloženie povinnosti prispievať na výživu maloletej formou úspor vo výške 150 eur mesačne otcovi, počnúc 01.08.2018, súd prvej inštancie odôvodnil tou skutočnosťou, že otec je v zmysle výsledkov vykonaného dokazovanie schopný časť svojej vyživovacej povinnosti plniť aj týmto spôsobom. S poukazom na vek maloletej považoval matkou požadované výživné vo výške 500 eur za prevyšujúce potreby dieťaťa, preto časť výživného pre maloletú stanovil formou úspor, keď otec s poukazom na svoj príjem a životnú úroveň je schopný plniť aj túto časť výživného. Zdôraznil, že daná suma bude slúžiť na pokrytie zvýšených potrieb maloletej v prípade, ak by jej obaja rodičia nemohli zabezpečovať doterajšiu úroveň starostlivosti, resp. na finančne náročné mimoriadne výdavky maloletej. Vzhľadom k predmetnej povinnosti otca, zaviazal matku bezodkladne zriadiť účet vedený na meno maloletej s podmienkou výberu z účtu iba so súhlasom súdu a číslo tohto účtu oznámiť otcovi do 3 dní od jeho zriadenia. 6. Vzhľadom na to, že otec bol zaviazaný prispievať na maloletú výživným vo forme úspor od 01.08.2018, súd prvej inštancie mu zároveň uložil povinnosť uhradiť vzniknuté zročné výživné na tvorbe úspor vo výške 1 650 eur, ktoré mu v zmysle § 232 ods. 3 CSP prikázal uhradiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 7. Proti výrokom napadnutého rozhodnutia o výživnom pre maloletú, o zročnom výživnom, o výživnom vo forme úspor a o zročnom výživnom vo forme úspor podal v zákonnej lehote odvolanie otec, navrhujúc odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť. Alternatívne sa domáhal zmeny napadnutého rozhodnutia v tom smere, že ho odvolací súd zaviaže platiť výživné pre maloletú v sume 130 eur mesačne odo dňa doručenia rozsudku. Súdu prvej inštancie vytkol, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré ešte neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g) CSP), že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) a že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Mal za to, že súd prvej inštancie v konaní nepostupoval v súlade so zákonom, svojím arbitrárnym rozhodnutím hrubo zasiahol do majetkových práv otca a priznal neodôvodnenú finančnú výhodu matke. Namietal, že súd prvej inštancie pred prvým pojednávaním vo veci dňa 21.05.2019 bezdôvodne vylúčil z pojednávacej miestnosti prítomnú verejnosť, ktorá skutočnosť v spise nie je spomenutá. Poukázal na skutočnosť, že matka maloletej neposkytuje celodennú starostlivosť, ale pravidelne ju umiestňuje do starostlivosti tretej osoby, ktorú má preukazovať pripojená fotografia. Upozornil, že na posúdenie svojej príjmovej situácie predložil súdu prvej inštancie svoje daňové priznanie za rok 2018 a potvrdenia o svojich zdaniteľných príjmoch za roky 2017 a 2018. Pokiaľ súd prvej inštancie považoval za potrebné zistenie ďalších skutočností, tieto si mal podľa jeho názoru od účastníkov, resp. od príslušných subjektov vyžiadať. Zdôraznil, že ani matka nepredložila doklady o svojich príjmoch, avšak z napadnutého rozsudku mu nie je zrejmé, či súd prvej inštancie uplatnil fikciu príjmu aj v jej prípade. K odvolaniu pripojil svoje daňové priznanie za rok 2017, ktoré však pokladá za bezpredmetné, keď v danom období poberal iba príjmy zo závislej činnosti, o ktorých súdu predložil potvrdenie. Vo vzťahu k nadobúdaniu bytov do jeho vlastníctva sa vyjadril, že každý z nich bol zaťažený úverom, a preto ich hodnotu nemožno považovať za jeho čistý majetok. Uviedol, že v čase podávania žiadostí o hypotekárne úvery ho nebolo možné považovať za nesolventného, keď bol zamestnaný a mal riadny príjem. Poprel, že by na maloletú platil výživné v sume 500 eur, pričom danú sumu matke poskytol len v súvislosti so zvýšenými nákladmi po narodení maloletej. Poukázal na fakt, že manželstvo uzatvoril až v máji 2019, a teda po 10 mesiacoch od podania návrhu, pričom lepšia životná úroveň jeho manželky automaticky neznamená, že jej túto sám zabezpečuje. Výrok napadnutého rozsudku o zročnom výživnom označil za neurčitý, nezrozumiteľný, nevykonateľný a v rozpore s § 44 ods. 1 CMP. Upozornil tiež na rozpor výroku zročnom výživnom vo forme úspor s odôvodnením rozsudku, pokiaľ ide o splatnosť zročného výživného vo forme úspor. 8. Matka vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu otca žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil. Vo vzťahu k námietke otca týkajúcej sa vylúčenia verejnosti z pojednávania poukázala na skutočnosť, že jej právna zástupkyňa pred otvorením predmetného pojednávania upozornila zákonnú sudkyňu, že osoby, ktoré spolu s účastníkmi vstúpili do pojednávacej miestnosti, a to manželku a matku otca maloletej, má v úmysle navrhnúť ako svedkov. Uviedla, že absolvovala pedikérsky rekvalifikačný kurz a v súvislosti s prípravou na výkon tohto povolania musí maloletú zverovať na krátku dobu do starostlivosti tretej osoby. Pokiaľ ide o námietku otca, že súd prvej inštancie si od účastníkov nevyžiadal konkrétne listiny, upozornila na znenie § 160 ods. 3 CSP, podľa ktorého súd nemá poučovaciu povinnosť v prípade, ak sú strany zastúpené advokátom. Mala za to, že zistená životná úroveň otca a jeho manželky nasvedčuje, že tento disponuje dostatkom finančných prostriedkov, pričom nepreukázal žiadne svoje odôvodnené výdavky. 9. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhol vzhľadom na potreby a vek maloletej napadnutý rozsudok potvrdiť. 10. Otec vo svojom vyjadrení sa k vyjadreniu matky zotrval na svojich odvolacích námietkach. 11. Dňa 26.03.2020 otec doručil odvolaciemu súdu doplnenie svojho odvolania, v ktorom namietol nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, keď v ňom absentuje výpočet opodstatnených nákladov maloletej, ktoré podľa jeho názoru predstavujú sumu cca 300 eur. Súd prvej inštancie podľa jeho názoru nezohľadnil schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky, jej životnú úroveň, príjmy jej priateľa či jej príjmy z pedikérskej činnosti. Vyjadril sa, že matka vykonáva pedikérske služby celý týždeň, počas ktorého je maloletá od 08.00 hod. do 16.00 hod., resp. 17.00 hod v jasliach, a teda matka zjavne nezabezpečuje sústavnú osobnú starostlivosť o maloletú. Poukázal na skutočnosť, že matka býva od januára 2020 v rodinnom dome, ktorý si zakúpila spolu so svojím partnerom za sumu cca 190 000 eur s vybavením obstaraným za sumu cca 30 000 eur. Upozornil, že matka na sociálnej sieti zverejnila pripojené fotografie luxusného zariadenia jej domu ako aj jej luxusných odevov. Uviedol, že matka voči nemu podala na návrh na vykonanie exekúcie, po ktorej začatí dlžné výživné v celkovej výške cca 10 000 eur uhradil z finančných prostriedkov požičaných od tretej osoby v zmysle pripojeného potvrdenia o pôžičke. Súdu prvej inštancie vytkol, že tento nezohľadnil zmenu pomerov na jeho strane, keď mu uzavretím manželstva vznikla vyživovacia povinnosť voči manželke, ktorá je okrem toho je od 27.02.2020 na materskej dovolenke, a pribudne mu ďalšia vyživovacia povinnosť k novonarodenému dieťaťu. Z dôvodu exekúcie sa mal ocitnúť v nepriaznivej ekonomickej situácii, v ktorej dôsledku sú s manželkou nútení sa presťahovať, a to každý z nich k svojim rodičom. Namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil jeho mesačné náklady, ktoré v čase vyhlásenia napadnutého rozhodnutia predstavovali sumu 1 240 eur, a jeho náklady na podnikateľskú činnosť v spoločnosti R. s.r.o. v sume 1 355 Eur mesačne. Zdôraznil, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozsudku ani nezmienil o existencii odôvodnených potrieb maloletej vyžadujúcich si určenie výživného vo forme úspor ani o tom, že by bol jeho príjem natoľko nadštandardný, aby bol zaviazaný k tvorbe úspor maloletej. Upozornil, že súd prvej inštancie nezisťoval, či z jeho strany došlo v rozhodnom období k úhradám v prospech maloletej nad rámec výživného, ktoré sa mali započítať do výšky zročného výživného, pričom tieto vykonal v celkovej výške cca 1 202 eur. Považoval za nevyhnutné, aby bolo dokazovanie doplnené o zistenie príjmov obidvoch rodičov, ich životnej úrovne, pomerov a príjmov partnera matky, ako aj jeho manželky a opodstatnených mesačných nákladov maloletej. 12. Matka vo svojom vyjadrení sa k doplneniu odvolania otcom poukázala na skutočnosť, že otec naďalej podniká prostredníctvom spoločnosti R., s.r.o., na čoho preukázanie pripojila doklady preukazujúce nezdanený príjem otca, resp. jeho spoločnosti. Otcom predloženú zmluvu o pôžičke označila za fiktívnu. Uviedla, že v oblasti úpravy nechtov zatiaľ nepodniká, ale iba vykonáva nevyhnutnú prax, pričom osobnú starostlivosť o maloletú naďalej vykonáva sama. Argumentáciu otca o jeho vyživovacej povinnosti voči manželke považovala za bezpredmetnú, keďže manželka otca podniká. Zdôraznila, že otcom predložené fotografie preukazujúce jej údajný nadštandardný životný štýl v skutočnosti preukazujú možnosti a schopnosti jej partnera. Vyjadrila sa, že svoj podiel na kúpe domu a čiastočne aj jeho zariadenie financovala z predaja bytu. Upozornila tiež na pripojené fotografie dokladujúce, akým nákladným spôsobom sa otec s manželkou pripravovali na príchod spoločného dieťaťa. 13. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 CMP, keď nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru o dôvodnosti odvolania otca. 14. Ako prvoradé uvádza, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods. 1 CMP, § 380 ods. 2 CSP). 15. Odvolací súd zároveň konštatuje, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci v časti napadnutej odvolaním otca určil bežné výživné, zročné výživné, výživné vo forme úspor a zročné výživné vo forme úspor pre maloleté dieťa pochádzajúce z ukončeného partnerského vzťahu rodičov. Súd prvej inštancie vo veci nevykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vec nesprávne právne posúdil, aplikujúc vo vzťahu k predmetu konania neprináležiace hmotnoprávne ustanovenie, a vyvodil z nej nesprávny záver, s ktorým sa odvolací súd nemohol stotožniť. 16. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 17. Podľa § 63 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu. 18. Podľa § 75 ods. 1 Zákon o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 19. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.05.2016, sp.zn. 6Cdo/138/2015, ak rodič majúci príjmy z inej než závislej činnosti, predloží súdu doklady za účelom preukázania jeho príjmov (potvrdenie príslušného daňového úradu, daňové priznania,), resp. uvedie kluby, v ktorých pôsobil ako profesionálny hráč a výšku príjmov za príslušné kalendárne obdobia, a súd tieto podklady nepovažuje za úplné, a teda postačujúce, súd nemôže bez ďalšieho dospieť k záveru, že rodič si nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine a priemerný mesačný zárobok určiť za pomoci fikcie v podobe 20-násobku sumy životného minima. V takomto prípade je podľa dovolacieho súdu potrebné povinnému rodičovi oznámiť, že ním predložené dôkazy nie sú úplné a umožniť mu doložiť relevantné dôkazy, z ktorých možno vyvodzovať výšku príjmu, prípadne aj ich označením. Ustanovenie § 63 ods. 1 Zákona o rodine totiž neuvádza, aké konkrétne dôkazy treba predložiť na preukázanie príjmov z inej než závislej činnosti a ktoré z nich treba považovať za postačujúce na preukázanie týchto príjmov. Súdy považujú spravidla za základný dôkaz na preukázanie týchto príjmov daňové priznanie za príslušné kalendárne obdobie, prípadne ďalšie účtovné dokumenty, ktoré je daňovník povinný viesť podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve (peňažný denník, kniha pohľadávok, kniha záväzkov, účtovná uzávierka a pod.). Podľa dovolacieho súdu v uvedenom prípade naznačený procesný postup zodpovedá na jednej strane účelu, ktorému má citované ustanovenie Zákona o rodine slúžiť (zamedziť neochote preukazovania príjmov rodičmi vykonávajúcimi podnikateľskú činnosť) a na druhej strane tiež požiadavke zabezpečenia spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov povinného rodiča v situácii, keď súdu síce určité doklady preukazujúce jeho príjem predložil, ktoré ale súd nepovažoval za postačujúce. 20. Odvolací súd z obsahu spisového materiálu zistil, že súd prvej inštancie v predvolaní na pojednávanie nariadené na deň 04.04.2019, ktoré bolo doručené právnym zástupcom obidvoch rodičov dňa 13.03.2019, týchto zároveň vyzval na predloženie potvrdení o príjmoch rodičov od januára 2017 doposiaľ s poukazom na § 63 Zákona o rodine. Na pojednávaní v predmetnej veci uskutočnenom dňa 21.05.2019 súd prvej inštancie uložil právnym zástupcom rodičov povinnosť predložiť v lehote 10 dní všetky podklady k majetkovým a príjmovým pomerom rodičov, navrhnúť prípadné dôkazy a pokiaľ ich majú v listinnej podobe, tieto mu doručiť. Dňa 06.06.2019 právny zástupca otca doručil súdu prvej inštancie daňové priznanie otca ako fyzickej osoby za rok 2018, ako aj potvrdenia o jeho zdaniteľných príjmoch vyplácaných zamestnávateľom R., s.r.o. za roky 2017 a 2018. Právna zástupkyňa matky dňa 01.07.2019 doručila súdu prvej inštancie potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku a prídavku na dieťa matkou za obdobie od februára 2018 do apríla 2019 a daňové priznanie spoločnosti Redip s. r. o. za rok 2017. Z uvedeného je teda zrejmé, že právni zástupcovia rodičov súdu prvej inštancie predložili určité doklady preukazujúce príjmy rodičov, pričom súd prvej inštancie následne na pojednávaní uskutočnenom dňa 04.07.2019 bez toho, aby rodičov upovedomil, že nimi predložené podklady na preukázanie ich príjmov považuje za nepostačujúce, a umožnil im dodatočne predložiť ním požadované doklady, rozhodol vo veci samej s použitím fikcie príjmov rodičov v zmysle § 63 ods. 1 druhej vety Zákona o rodine. Vychádzajúc z daných skutočností, odvolací súd vyhodnotil vyššie uvedený postup súdu prvej inštancie ako nesprávny a jeho záver o nesplnení povinnosti predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov rodičmi podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine ako predčasný. Pokiaľ súd prvej inštancie svoj postup odôvodnil okrem iného aj tým, že obidvaja rodičia boli počas celého konania zastúpení advokátmi, odvolací súd považuje daný argument za nedostatočný, keď § 63 ods. 1 Zákona o rodine neobsahuje presný výpočet dokladov, ktoré má rodič poberajúci príjmi z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu súdu predložiť, a je teda na úvahe konajúceho súdu, ktoré doklady bude považovať za relevantné na zhodnotenie majetkových pomerov konkrétneho rodiča. Rodičia ani ich právni zástupcovia však v predmetnej veci nedisponovali informáciou, ktoré ďalšie nimi doposiaľ nepredložené doklady pokladá súd prvej inštancie za nevyhnutné na zhodnotenie ich majetkových pomerov. 21. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie na preukázanie možností, schopností a majetkových pomerov rodičov v dostatočnom rozsahu, odvolací súd nemohol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ani zmeniť v dôsledku potreby doplnenia dokazovanie v rozsahu, ktorého vykonanie v rámci odvolacieho konania nie je účelné. 22. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne vyzvať rodičov na predloženie ďalších podkladov na zhodnotenie ich majetkových pomerov tak, že presne špecifikuje doklady, ktoré ešte považuje za nevyhnutné doplniť. Súd prvej inštancie opätovne vyhodnotí možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ich príjmi a náklady, a v tomto smere doplní dokazovanie v potrebnom rozsahu, pričom bude posudzovať a vyhodnocovať vo vzájomných súvislostiach aj iné preukázané skutočnosti v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného, a to za celé posudzované obdobie. Prihliadne tiež na odôvodnené potreby maloletej a celkový výkon osobnej starostlivosti o ňu zo strany obidvoch rodičov. 23. Súd prvej inštancie, ktorý je v zmysle § 391 ods. 2 CMP viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, doplní dokazovanie vyššie uvedeným spôsobom a svoje rozhodnutie odôvodní v jeho písomnom vyhotovení tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 220 ods. 2 CSP. 24. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil z dôvodov podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP vedúcich k nesprávnemu právnemu záveru. 25. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).