Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5CoCsp/13/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618203461 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1618203461.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Jany Richterovej a JUDr. Milana Chalupku v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: V. Q., N.. XX.XX.XXXX, A. M. V., Ľ. D. XXXX/X, o zaplatenie sumy 124,83 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 28. novembra 2019 č.k. 7Csp/95/2018-100 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1/Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento domáhal zaplatenia sumy 124,83 eur spolu s úrokom vo výške 17,90% ročne zo sumy 124,83 eur od 08.12.2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 124,83 eur, súčasne rozhodol o trovách prvoinštančného konania tak, že ich náhradu žalovanému nepriznal. 2/Vychádzal zo zistenia, že medzi právnym predchodcom žalobcu (Sberbank Slovensko, a.s.) a žalovaným bola dňa 09.02.2015 uzavretá Rámcová zmluva o bežnom účte s programom služieb element, na základe ktorej zriadil žalobca pre žalovaného - majiteľa účtu a viedol účet v mene eur. Súdu bol predložený výpis z účtu za obdobie od 09.02.2015 do 01.02.2018. Ku dňu 01.02.2018 bol stav na účte - 124,83 eur. Posledná kreditná transakcia zo strany žalovaného bola účte vykonaná v mesiaci september 2016. Na konci septembra 2016 sa žalovaný dostal do mínusového stavu na účte vo výške - 5,01 eur (účtovaním poplatku z vedenie účtu a úrokov). Od mesiaca október 2016 do januára 2018 (t.j. 16 mesiacov) neboli na účte vykonávané žiadne kreditné transakcie. Boli účtované poplatky za vedenie účtu 16 krát 4,99 eur a úroky v celkovej sume 20,- eur, t.j. celkovo bola debetná suma 5,01 eur z konca septembra 2016 navýšená o 99,84 eur. Ďalej boli účtované poplatky za dve upomienky spolu v sume 20,- eur (november a december 2017). Ako žalobca uviedol účet nebol až do podania žaloby zrušený. 3/Súd mal z vykonaného dokazovania po vyhodnotení všetkých dôkazov preukázané, že žalobca v postavení banky a žalovaný v postavení majiteľa účtu dňa 09.02.2015 platne uzatvorili zmluvu o bežnom účte podľa ustanovení Obchodného zákonníka, obsahom ktorej je podľa čl. I vedenie účtu v mene EUR. Uzavretie zmluvy nebolo medzi stranami sporné. Táto zmluva je zmluvou o bežnom účte a obsahuje podstatné náležitosti ustanovené zákonom na platné uzatvorenie zmluvy o bežnom účte, t.j. označenie zmluvných strán, záväzok banky zriadiť bežný účet pre majiteľa a menu, v akej sa účet zriaďuje. Zmluva o bežnom účte vzniká dohodou zmluvných strán o celom jej obsahu. V konaní mal súd preukázané, že zmluva o bežnom účte bola uzavretá písomne, aj po formálnej stránke ju súd hodnotil ako platnú, uzavretú v súlade s ustanovením § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka. Zmluva o bežnom účte je podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka absolútnym obchodom. Spotrebiteľský charakter tejto zmluvy je zrejmý z postavenia účastníkov zmluvy, keď niet pochýb o tom, že veriteľ je dodávateľom služby a zo žiadneho z údajov zistených v konaní nevyplynulo, že by žalovaný požadoval otvoriť účet nie ako spotrebiteľ. Súd posudzoval vzťah strán nielen podľa Obchodného zákonníka, ale pri právnom posúdení veci aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy o bežnom účte a to aj s prihliadnutím na § 52 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žaloba nie je dôvodná, keď mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o bežnom účte, z titulu ktorej žalobca žiada od žalovaného zaplatenie nepovoleného prečerpania na bežnom účte, ktoré vzniklo iba na poplatkoch (17 krát poplatok za vedenie účtu vo výške 4,99 eur účtovaný od 09/2016 do 01/2018), na poplatkoch za upomienky vo výške 20,- eur a na úrokoch (20,- eur). Na týchto nárokoch uplatnil žalobca na zaplatenie žalobou sumu 124,83 eur (84,83 eur ako poplatky za vedenie účtu, 20,- eur ako úroky a 20,- eur ako upomienky). Na nepovolené prečerpanie na bežnom účet sa v zmysle § 710 Obchodného zákonníka vzťahujú ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka o zmluve o úvere. Vzhľadom na postavenie žalovaného ako spotrebiteľa sa na nepovolené prečerpanie na bežnom účte vzťahuje aj zákon č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého jednou z náležitostí zmluvy o úvere, ktorá musí mať písomnú formu, je aj údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, pričom absencia tohto údaju spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva o poskytovaní bankových produktov a služieb neobsahuje dohodu zmluvných strán o výške úrokovej sadzby pri nepovolenom prečerpaní na bežnom účte v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z., z tohto dôvodu nie je možné v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. žiadať ani úrok ani poplatky. Preto súd žalobu zamietol, a to vrátane požadovaného debetného úroku, keďže žalobcovi nepatrí príslušenstvo pohľadávky, t.j. podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka úrok, pre tieto dôvody je žaloba zamietnutá aj o zaplatenie 17,90 % ročne zo sumy 124,83 Eur od 08.12.2018 do zaplatenia. 4/Pre úplnosť súd prvej inštancie poukázal na to, že posledný kreditný zostatok ku dňu 31.01.2016 bol vo výške 12,71 eur, na účte bola v nasledujúcich mesiacoch robené kreditné transakcie, ktoré však nepostačovali na to, aby sa žalovaný dostal do kreditného zostatku. Následne bol už účet zaťažovaný len poplatkami a úrokmi a to celých 17 mesiacov (od mesiaca september 2016). Súdu sa javilo v rozpore s § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa to, že žalobca nechá otvorený účet a výsledkom je dlh, ktorý je tvorený len poplatkami a úrokmi. Žalobca vedel už v mesiaci január 2016, že žalovaný porušil ustanovenia zmluvy o bežnom účte (dosiahnutie záporného zostatku) a napriek tomu, ho nevyzval na zaplatenie, neupozornil ho na možnosť uzatvorenia účtu a ani účet nezatvoril, tak ako mu to prikazovalo ustanovenie § 18 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Takýto výkon práv nemôže požívať právnu ochranu, uzavrel súd prvej inštancie. 5/O náhrade trov rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V prejednávanej veci bol plne úspešný žalovaný a vzniklo mu právo na náhradu trov konania. Keďže žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a iné trovy mu zo spisu nevyplývajú, rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 6/Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. V prvom rade namietal, že súd prvej inštancie sa neriadil ustanovením § 150 a § 151 CSP, v dôsledku čoho nepredvídateľný postup súdu prvej inštancie bol v rozpore s právom sporovej strany na spravodlivý proces. Z výkladu prvoinštančného súdu je zrejmé, že tento vôbec nerozlišoval medzi povoleným prečerpaním, ktoré je druhom spotrebiteľského úveru, pri ktorom zákon č. 258/2001 Z.z. upravuje náležitosti, ktoré musia zmluvy o poskytnutí povoleného prečerpania obsahovať, a medzi právnym inštitútom prekročenia upraveným priamo v zákone, ktorým žalobca odôvodňoval svoj nárok uplatnený v predmetnom konaní. Nepovolené prečerpanie je prekročením v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a ustanovenie Všeobecných obchodných podmienok žalobcu iba reflektuje ustanovenia relevantných právnych predpisov upravujúcich vedenie bežného účtu bankou a vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy o bežnom účte. Na základe uvedeného sa teda v danom prípade nejedná o špecifickú zmluvnú podmienku alebo princíp zavedený žalobcom, nakoľko sa opiera o zákonnú právnu úpravu a preto nie je daná ani jej neprijateľnosť. Vychádzajúc zo zásady prezumpcie znalosti zákona, je len logické, že žalobca sa rozhodol upraviť v Obchodných podmienkach ustanovenia týkajúce sa zmluvného úroku pri nepovolenom debete čo najbližšie zákonnej úprave. S oprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta ako Obchodný zákonník, tak aj zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 18 ods. 1, v zmysle ktorého v súvislosti s úročením prekročenia postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. Žalovaný ako spotrebiteľ bol o svojom prekročení a úrokovej sadzbe úročenia informovaný nasledovne: VOP a Sadzobník poplatkov žalobca zverejnil na web stránke, a to nielen aktuálne, ale i historické; všetky relevantné dokumenty sú dostupné aj na každej pobočke banky; uvedené je zákonnou povinnosťou banky v zmysle 37 ods. 1 a nasl. Zákona c. 483/2001 Z.z. o bankách; žalovaný bol o svojom prekročení na účte informovaný výpismi z účtu, z ktorých jednoznačne vyplývajú všetky obraty a teda aj výška a obsah prekročenia. Zverejnením vývesiek úrokových sadzieb na webovom sídle žalobcu a ich sprístupnením v pobočkách banky ako aj oznámením formou výpisov z účtu klientovi je splnená povinnosť v zmysle § 18 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca v súhrne vzhľadom na vyššie uvedené poukázal na skutočnosť, že uplatnený úrok 17,9% ročne si žalobca uplatnil z titulu prekročenia, pričom prekročenie upravuje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (§ 2 písm. f) a § 18). Samotný zákon počíta s možnosťou, že zostatok na účte vzniknutý titulom prekročenia bude úročený. Zmluva o účte pre prípad prekročenia dokonca ani nemusí ako obligatórnu náležitosť obsahovať údaje uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a preto záver súdu o tom, že z dôvodu absencie údaju o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru v zmluve o bežnom účte sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, nie je správny. Žalobca mal za to, že zverejnením vývesiek úrokových sadzieb na webovom sídle žalobcu a v pobočkách je splnená povinnosť v zmysle § 18 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákon ani len nevyžaduje uvedenie úrokovej sadzby pre prípad prekročenia v zmluve. V danom prípade však sadzba úroku platná pre Prekročenie vyplýva z bodu 14. Článku 2 Dodatku k zmluve v spojení s Prílohou č. 1 Dodatku. Nepovolené prečerpanie je prekročením v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a ako vyplýva z vyššie uvedeného, dotknuté ustanovenie zmluvy v spojení s uvádzanými ustanoveniami VOP žalobcu iba reflektuje ustanovenia relevantných právnych predpisov upravujúcich vedenie bežného účtu bankou a vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy o bežnom účte. Úrok z prekročenej čiastky po dobu nepovoleného prečerpania je teda odplatou, ktorú klient platí banke za čerpanie prostriedkov poskytnutých bankou nad rámec zostatku na účte klienta. Na základe uvedeného je zrejmé, že Prekročenie je osobitný zákonný inštitút upravujúci právne situácie, ku ktorým dochádza pri vedení účtu na základe Zmluvy o bežnom účte a ktorého účelom je úprava nárokov banky voči žalovanému pri absencii osobitnej dohody upravujúcej (povol'ujúcej) majiteľovi účtu čerpanie prostriedkov nad rámec disponibilného zostatku na účte alebo pri prekročení úverového rámca poskytnutého majiteľovi účtu v rámci takejto dohody. Z uvedeného je zrejmé, že už základné predpoklady, z ktorých vychádzal súd pri hodnotení nároku žalobcu v danom spore neboli správne. Žalobca ďalej uviedol, že klient preštudovanie zmluvnej dokumentácie a súhlas s ňou potvrdil svojim podpisom na zmluve, t.j. preukázateľne sa oboznámil so zmluvnou dokumentáciou upravujúcou daný zmluvný vzťah. Záväzok zo zmluvy prevzal ako dospelá osoba plne spôsobilá na právne úkony, preto nie je dôvod spochybňovať, že k dohode pristúpil so všetkou vážnosťou a zodpovednosťou. Ak aj z hľadiska formy je právny úkon uzavretý prostredníctvom formulárovej predtlače, takýto spôsob uzatvárania zmluvy nie je právom zakázaný a samotné použitie formulára nemôže automaticky znamenať, že spotrebiteľ sa s jeho obsahom neoboznámil alebo s jeho obsahom nesúhlasil, keď súhlas s údajmi a dohodami uvedenými v predtlači osobne potvrdil svojim podpisom. Pokiaľ ide o nárok na poplatky, zákon o platobných službách výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byt' individuálne dojednané. Poplatky boli žalovanému účtované na ťarchu bežného účtu, o čom bol klient informovaný výpisom z účtu. Žalobca v súvislosti so vznikom prekročenia na účte aj z dôvodu, že rôzne poplatky účtované bankou budú vykazované na účte tak, že vznikne prekročenie, poukázal na úpravu obsiahnutú v bode 3.1. písm. e) VOP a v bode 3.3. písm. k) VOP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, in fine: Majiteľ účtu je povinný dodržiavať stanovenú výšku minimálneho Kreditného zostatku na bežnom účte po celú dobu trvania zmluvného vzťahu ( ... ) V zmysle bodu 3.3. písm. k) VOP Splátky úrokov, úroky z omeškania a Poplatky sa uhrádzajú aj z disponibilného zostatku na bežnom účte, a to a; do Prekročenia alebo zvýšením Prekročenia. Banka informuje majiteľa účtu o Prekročení v informatívnom výpise z bežného účtu alebo vo výpise z bežného účtu. Majiteľ účtu sa nemôže zbaviť povinnosti vyrovnať Prekročenie a úrok z Prekročenia tým, že si informatívny výpis z bežného účtu alebo výpis z bežného účtu nevyzdvihne. Nejedná sa teda o špecifickú zmluvnú podmienku alebo princíp zavedený žalobcom. Zmluva bola uzatvorená v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka upravujúcimi zmluvu o bežnom účte (§ 708 a nasl. Obchodného zákonníka). V zmysle § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.). V zmysle § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použit' na ich započítanie peňažné prostriedky na účte. Žalobca nakoniec nesúhlasil ani s tvrdením súdu, že žalobca mal účet žalovanému zatvoriť, nakoľko výsledkom ponechaného otvoreného účtu bol dlh tvorený poplatkami a úrokmi. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že žalovaný mal možnosť kedykoľvek dlh vyrovnať a nepovolené prečerpanie tak ukončiť. Keďže žalobca po určitú dobu ešte žalovanému viedol účet a poskytoval služby vedenia účtu (bez ohľadu na rozhodnutie žalovaného účet nevyužívať a svoj dlh u žalobcu nevyrovnať), účtoval si žalobca poplatky, na ktoré má nárok z titulu poskytovania služieb bežného účtu. Ďalej mal žalobca za to, že možnosť ukončiť zmluvný vzťah je právom zmluvnej strany a nie povinnosťou. Skutočnosť, že túto možnosť nevyužil, nie je možné mu pripísať v neprospech, a to aj s ohľadom, že rovnakú možnosť, teda ukončiť zmluvný vzťah, mal aj žalovaný, ktorý tak neuskutočnil, vedomý si toho, že na účte nemá dostatok finančných prostriedkov napriek tomu, že mu žalobca poskytoval službu vedenia účtu, ktorá je spoplatnená. Nemôže byť na ťarchu jedného z účastníkov, že nevyužil právo ukončiť zmluvu, ak toto právo rovnako nevyužil ani druhý účastník, a to ani za situácie, keď jedna zo zmluvných strán je spotrebiteľom. Zodpovednosť za vznik dlhu nemožno prenášať na žalobcu, ktorý si plnil svoje záväzky zo zmluvného vzťahu so žalovaným, ktorý naopak svoje záväzky porušil. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal žalobca za to, že jeho odvolanie je dôvodné, keďže je daný odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a) CSP - neboli splnené procesné podmienky, v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a § 365 ods. 1 písm. f) CSP - súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň, aby žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania. 7/Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 8/Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že nie je opodstatnené. 9/Súd prvej inštancie dospel k správnym záverom o tom, že úroky z prekročenia (tzv. nepovoleného prečerpania) neboli stranami v spotrebiteľskej zmluve dohodnuté, čo napokon spotrebiteľské právo ani nevyžaduje (§ 1 ods. 5 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch), ako správne uviedol i odvolateľ. 10/Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca uplatňoval úrok pri prekročení prostriedkov na bežnom účte majiteľa podľa všeobecných obchodných podmienok, čo Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES zo dňa 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102 EHS pripúšťa. Podľa čl. 18 ods. 1 však v prípade prekročenia musí zmluva o bežnom účte obsahovať informácie podľa čl. 6 ods. 1 písm. e) smernice, t. j. informácie o úrokovej sadzbe úveru, podmienkach na jej uplatňovanie, akýkoľvek index alebo referenčnú sadzbu vzťahujúcu sa k pôvodnej úrokovej sadzbe úveru, uplatniteľné poplatky, prípadne podmienky, za ktorých sa môžu meniť. V danom prípade sa síce stali VOP neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o bežnom účte, avšak spôsob, akým bol v nich upravený úrok z nepovoleného prečerpania s následným odkazom na vývesku úrokových sadzieb, nezodpovedá požiadavkám, kladeným smernicou na splnenie si povinnosti veriteľa informovať spotrebiteľa písomne alebo na inom trvalom nosiči (čl. 18 ods. 1 druhá veta, § 18 ods. 1 zákona). Za trvalý nosič (médium) na uchovávanie informácií osobne určených spotrebiteľovi síce možno považovať i klientskú zónu webového sídla veriteľa, avšak v zmysle rozhodnutia SD BAWAG, C-375/15 len ak je zrejmé, že klient ju pravidelne navštevuje a aspoň pasívne používa na komunikáciu alebo ak veriteľ klienta notifikuje. Uvedená skutočnosť však nebola v konaní tvrdená a ani preukázaná. Neobstojí potom argumentácia žalobcu, že osobitnú informačnú povinnosť podľa § 18 zák. č. 129/2010 Z. z. splnil zverejnením vývesky úrokových sadzieb na svojom webovom sídle. 11/Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 CSP) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 CSP). Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 12/V odvolacom konaní žalovanému nevznikli žiadne trovy, preto mu napriek dosiahnutému úspechu na náhradu nárok nevznikol (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). 13/Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).