Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2To/30/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1619010325 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Blažová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1619010325.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Magdalény Blažovej a sudcov JUDr. Petra Šamka a JUDr. Danice Veselevskej, v trestnej veci obžalovaného N. F., pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/,písm. b/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák., o odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava IV a obžalovaného N. F. proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/71/2019 z 05.02.2020, na verejnom zasadnutí konanom 27. mája 2020, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava IV a obžalovaného N. F., nar. XX.XX.XXXX v J., F. republika z a m i e t a j ú . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Malacky z 05.02.2020, sp. zn. 1T/71/2019 bol obžalovaný N. F. uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/,písm. b/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák., na tom skutkom základe, že od presne nezisteného dňa roku 2015 až do dňa 21.01.2019 v obci J. č. XXX v spoločnej domácnosti rodinného domu opakovane psychicky týral a dvakrát fyzicky napadol svoju družku V. P., nar. XX.XX.XXXX, a to tým spôsobom, že pravidelne 3 - 4 krát týždenne na ňu kričal, verbálne ju urážal, že je neschopná, vulgárne jej nadával a ponižoval ju vyhadzoval ju z domu, pričom takto kričal aj 3 - 4 hodiny vkuse, budil ju v spánku s tým, že keď nemôže spať on, aby nespala ani poškodená, taktiež v zime roku 2015 jej od obeda do večera nadával z dôvodu, že telefonovala s jeho príbuznými z Moravy, s ktorými sa obvinený nerozprával, následne v ten večer od poškodenej žiadal pohlavný styk, čo ona odmietla, a následne ju v ten večer viackrát fyzicky napadol tak, že jej šklbal vlasy, hlavu búchal o vankúš, päsťou udieral do jej paží, čím jej spôsobil modriny, približne o dva týždne neskôr ju opätovne napadol, sotil ju o gauč, nadával jej, taktiež ju psychicky týral tým spôsobom, že od roku 2016 približne raz za desať dní vyžadoval od menovanej pohlavný styk vrátane análneho styku, a to aj napriek tomu, že o intímny styk s ním nemala záujem, čo mu aj povedala, preto sa jej vyhrážal, že keď s ním nebude mať pohlavný styk, tak oznámi jej príbuzným, že majú spolu análny styk a že ona to má rada, keď ho požiadala, aby odišiel z jej rodinného domu, tak jej opakovane povedal, že jej podpáli altánok a iba po altánku zametie popol, v roku 2016 ju asi 10 krát oblial do tváre vodou zato, že povedala niečo, čo sa mu nepáčilo, keď mal v roku 2016 hnačku, tak ju v noci budil každých 10 minút, keď išiel na toaletu s tým, že sa musela pozrieť do toaletnej misy po vykonanej potrebe a spláchnuť to, dňa 24.12.2018 ráno doma v rodinnom dome jej povedal, že ju zaškrtí, že mu je jedno, či dožije v base alebo doma, že preč z jej domu nepôjde, dňa 20.01.2019 vo večerných hodinách prišiel obvinený do detskej izby, kde ležala poškodená na posteli a povedal jej, že nech sa modlí, aby sa dožila rána, dňa 21.01.2019 v čase okolo 09.00 hod. jej v kuchyni povedal, že sa môže obesiť ako prvá a potom sa obesí on, že to má premyslené, pričom pred jej okno nainštaloval slučku na obesenie, čím týmto konaním u poškodenej V. P. vyvolával napätie, stres a obavu o svoj život a zdravie, ohrozoval fyzické a najmä psychické zdravie poškodenej, Za uvedený zločin bol prvostupňovým súdom odsúdený podľa § 208 ods. X Trestného zákona, s poukazom na § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie riadne a včas prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava IV a obžalovaný N. F.. Prokurátorka v písomných dôvodoch odvolania napadla rozsudok súdu prvého stupňa čo do výroku o treste. Uviedla v ňom: S výrokom o treste citovaného rozsudku súdu sa nestotožňujem. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný N. F. sa dopustil skutku, pre ktorý je proti nemu vedené trestné stíhanie. Uvedený skutok je úmyselným zločinom týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Trestného zákona. Za úmyselný zločin týrania blízkej a zverenej osoby Trestný zákon v kvalifikovanej skutkovej podstate podľa § 208 ods. 3 určuje sadzbu trestu odňatia slobody 7 až 15 rokov. Súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody na 8 rokov, čo je pri spodnej hranici trestnej sadzby. Uvedený trest považujem za nedostatočný. V danom prípade poukazujem na spôsob spáchania skutku. Obžalovaný dlhodobo - počas doby niekoľkých rokov psychicky týral poškodenú, vyhrážal sa jej verbálne aj neverbálne či už smrťou a ujmou na zdraví, tak aj ujmou na jej majetku. Poškodenej sa vyhrážal spôsobom, že sa má modliť, aby sa dožila rána, ale aj tým, že pred okno uviazal slučku, o ktorej jej povedal, že ju na nej obesí. Taktiež sa jej vyhrážal ujmou na majetku, a to že jej vybuchne dom, že jej podpáli altánok a pod. Psychicky ju týral aj tým spôsobom, že na ňu pravidelne kričal, vulgárne jej nadával, ona sa pred ním dokonca skrývala pod perinou a napriek tomu ďalej na ňu kričal, pravidelne ju v noci budil napriek tomu, že na rozdiel od neho bola v náročnom zamestnaní, musela po ňom splachovať jeho výkaly, separoval ju od jej priateľov a známych, od jej rodiny a podobne. Taktiež pred ňou zamykal mrazničky s jedlom, ktoré sa nachádzali v jej rodinnom dome. Poukazujem tiež na to, že si pod psychickým nátlakom vynucoval sex, vrátane sexuálnych praktík, ktoré boli poškodenej nepríjemné, a to pod rôznymi hrozbami, pričom následne poškodenú vydieral, že o týchto sexuálnych praktikách povie jej najbližšej rodine, vrátane deväťdesiat ročnej matky. Poškodená bola závažným spôsobom poznačená konaním obžalovaného. Uvedené konanie obžalovaného N. F. považujem za tak závažného charakteru, že uložený trest 8 rokov je v tomto prípade nedostatočný. Pri obžalovanom N. F. je potrebné prihliadať na to, že v jeho prípade je nevyhnutný ako preventívny účinok trestu, tak jeho represívny účinok, ale najmä je potrebné uložiť taký trest, ktorý zabezpečí účinnú prevýchovu obžalovaného. V tomto smere poukazujem na osobu obžalovaného, ktorý trpí hraničnou poruchou osobnosti (pôvodne medicínsky označované aj psychopatiou), pričom vzhľadom na jeho osobnosť považuje svoje konanie za správne. Uvedené sa preukázalo vykonaným dokazovaním, kedy považoval svoje absolútne neprimerané, antisociálne a protizákonné konanie vo vzťahu k poškodenej za primerané, čo v podstate sám počas hlavného pojednávania potvrdil. Spôsob jeho chovania voči blízkym osobám vyplynul aj z tvrdení samotného obžalovaného, ktorý považoval napríklad dokopanie svojej dcéry, násilné prinútenie zjedenia plesnivého pečiva alebo jej násilné ostrihanie vlasov, za primerané výchovné metódy. Správanie obžalovaného popísali ako jeho dcéra, tak aj jeho bývalá manželka, pričom správanie k nim vykazovalo znaky ako v prípade obžalovanej. Z vykonaného dokazovania teda vyplýva, že takéto konanie zo strany obžalovaného je dlhodobého charakteru, je to jeho bežný štandard, a to nielen vo vzťahu k poškodenej, ale aj vo vzťahu k jeho dcére a bývalej manželke (čo však nie je predmetom tohto trestného stíhania). Pokiaľ trest nebude mať vo vzťahu k obžalovanému dostatočný prevýchovný účinok, je riziko, že obžalovaný bude vo svojich zabehnutých štandardoch správania pokračovať. Preto považujem za nevyhnutné uložiť obžalovanému taký trest, ktorý bude dostatočne postihovať konanie vo vzťahu k poškodenej V. P., ale ktorý zabezpečí aj účinnú nápravu obžalovaného, aby sa na slobode opätovne nedopúšťal trestnej činnosti, pre ktorú je trestne stíhaný vo vzťahu k poškodenej. Trest vo výške 8 rokov je preto podľa môjho názoru nedostatočný. Vo všeobecnosti poukazujem aj na to, že v tomto prípade sa jedná o druh trestnej činnosti zameranej na špecifickú obeť, ktorá si vyžaduje špeciálnu spoločenskú ochranu. Považujem za nevyhnutné páchateľa takejto trestnej činnosti potrestať tak, aby ho toto odradilo od páchania ďalšej obdobnej trestnej činnosti. Trest uložený v tejto trestnej veci však bráni záveru o tom, že je dostačujúci na zabezpečenie ochrany spoločnosti, prevýchovu obžalovaného zabránením v ďalšom páchaní obdobnej trestnej činnosti a na zabezpečenie naplnenia generálno-prevenčnej funkcie trestu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla odvolaciemu súdu, aby zrušil napadnutý výrok o treste a uložil obžalovanému N. F. trest v polovici trestnej sadzby, t. j. okolo 11 rokov. Zároveň navrhla súdu, aby v súlade s § 48 ods. 4 Trestného zákona zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko ústav na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia nie je dostatočný pre jeho prevýchovu. Obžalovaný svoje odvolanie odôvodnil jednak sám, a jednak prostredníctvom ustanoveného obhajcu S.. K. U.. JUDr. K. U. v písomne odôvodnenom odvolaní uviedol, že: Odvolaním napadnutý rozsudok považuje obžalovaný za nezákonný vo výroku o vine, výroku o treste a odvolanie podal aj proti konaniu, ktoré vydaniu rozsudku predchádzalo. Nezákonnosť vidí obžalovaný v tom, že súd pri rozhodovaní o vine nezohľadnil dôsledne všetky vykonané dôkazy, pričom skutková veta rozsudku sa takmer výlučne opiera o tvrdenia poškodenej, ktoré neboli verifikované žiadnym ďalším objektívnym dôkazom, a pri ukladaní trestu súd nezohľadnil dôsledne všetky zásady pre ukladanie trestu uvedené v § 34 ods. 1, ods. 3., ods. 4TZ. Súd v rámci odôvodnenia rozsudku na hlavnom pojednávaní dostatočne nevysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za dokázané, o ktoré skutočnosti svoje rozhodnutie oprel a akými úvahami sa spravoval pri rozhodovaní o vine a ukladaní trestu. Proti rozsudku v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej označovaného tiež len ako “TP”) podal obžalovaný odvolanie čo do výrokov o vine a treste priamo na hlavnom pojednávaní, zahlásením odvolania ihneď po vyhlásení rozhodnutia, ktoré prostredníctvom svojho obhajcu týmto písomným podaním doručeným prvostupňovému súdu, nečakajúc už viac na predchádzajúce doručenie písomného vyhotovenia rozsudku, odôvodňuje. V priebehu predsúdneho konania o trestných činoch (postupu pred začatím trestného stíhania a v rámci prípravného konania) neboli vyšetrovaním vyhľadané a zozbierané také dôkazy, ktoré by v procesnej forme mali byť vykonané pred súdom tak, aby predstavovali /vo vzájomných súvislostiach/ dôvodný predpoklad, nieto ešte vyššiu mieru pravdepodobnosti, aká sa vyžaduje, že sa obžalovaný dopustil takého konania, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Trestného zákona. Poukazujeme na R 20/1984, v zmysle ktorého „týraním zverenej osoby podľa § 215 Trestného zákona (teraz § 208 Trestného zákona, pozn.) sa rozumie také zlé zaobchádzanie so zverenou osobou, ktoré sa vyznačuje hrubším stupňom necitlivosti a bezohľadnosti a určitým trvaním. Nevyžaduje sa, aby zverenej osobe vznikli následky na zdraví, ale musí ísť o konanie, ktoré týraná osoba pre jeho hrubosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. “ Vychádzajúc z citovaného judikátu je obžalovaný toho názoru, že svojim konaním nenaplnil všetky pojmové znaky Trestným zákonom používaného normatívneho pojmu „týranie“, pričom vo vzťahu k údajne hrubšiemu stupňu necitlivosti a bezohľadnosti obžalovaný poukázal na výsluch svedkyne - poškodenej. Vo vzťahu k údajnému fyzickému násiliu namierenému voči poškodenej, v prípravnom konaní svedkyňa - poškodená dňa 22.01.2019 na OKP Malacky uviedla, že ju obžalovaný pri jednom konflikte ťahal za vlasy, vykríkal a päsťami udieral do rúk a cca dva týždne po tomto incidente ju sotil v obývačke o sedačku. Ako ďalej sama poškodená uviedla, obžalovaný ju vraj napadol len dvakrát v roku 2015, viac nikdy nedošlo k inému fyzickému napadnutiu. Nehodnoverne a nepresvedčivo pôsobia tvrdenia poškodenej, keď si v druhom prípade poškodená nevedela spomenúť na dôvod, pre ktorý sa tak malo stať, a okolnosti, za ktorých k takémuto konaniu obžalovaného malo dôjsť, neoznámila takého údajné konanie obžalovaného OČTK, nepovedala o ňom svojim blízkym, ba dokonca ani privolanej hliadke policajného zboru dňa 17.01.2019 v súvislosti s verbálnym konfliktom s obžalovaným, kedy poškodená uviedla, že ju obžalovaný fyzicky nenapádal, ani v minulosti, ako vyplynulo o.i. z tvrdenia vypočutého člena hliadky PZ, ktorý v tejto veci 17.01.2019 v rodinnom dome zasahoval. Dôvod výjazdu príslušníkov Policajného zboru pritom nijako nesúvisí s údajným fyzickým a/alebo psychickým týraním. Z uvedeného vyjadrenia poškodenej tak podľa obžalovaného nevyplýva, že by išlo o fyzické násilie takej intenzity, ktoré by svojou údajnou hrubosťou, bezohľadnosťou alebo bolestivosťou vyvolalo u poškodenej ťažké príkorie, resp. ponižovanie. Na otázku vyšetrovateľa, či má poškodená z neho strach, obavu, poškodená uviedla, že má strach, že príde, nevie čo jej obžalovaný urobí, že podpáli barák. Uvedené vyjadrenie obáv však nesúvisí s akýmkoľvek fyzickým napadnutím poškodenej obžalovaným. Na otázku vyšetrovateľa, či sa obžalovaného bojí, aj keby sa odsťahoval, poškodená o. i. uviedla, že on si to správanie ani neuvedomuje, vraj pre neho je to normálne. Z toho vyplýva, že obžalovaný mohol konať nedbanlivostne, nakoľko nechcel spôsobiť následok predpokladaný trestným činom, ani s jeho spôsobením nebol nijako stotožnený. Okrem vyššie uvedeného, obžalovaný akcentuje svoje písomné stanovisko zo dňa 13.07.2019, že jednotlivé vyjadrenia poškodenej sa nezhodujú, pričom osobitne poukazuje na evidentné rozpory v obsahu trestného oznámenia poškodenej zo dňa 21.01.2019 s jej výpoveďou v procesnom postavení svedkyne - poškodenej zo dňa 22.01.2019. Obžalovaný vo vzťahu k ďalšiemu pojmovému znaku týrania, ktorým je miera trvalosti, uvádza, že v zmysle výpovede poškodenej v podstate došlo len k ojedinelým incidentom, a z tohto dôvodu nie je podľa neho dôvodné konštatovať, že toto jeho správanie má charakter dlhotrvajúceho týrania. Vo vzťahu k údajnému psychickému násiliu namierenému voči poškodenej, obdobným spôsobom ostali neverifikované aj ďalšie tvrdenia poškodenej súvisiace s uvedeným údajným psychickým násilím. V prípravnom konaní svedkyňa - poškodená dňa 22.01.2019 na OKP Malacky uviedla, že obžalovaný užíval veľa liekov, je onkologický pacient, má cukrovku a vysoký tlak, pričom podľa nej je psychiatrický pacient. Vplyvu /možných/ zdravotných diagnóz obžalovaného na prejavy jeho správania však súd nevenoval žiadnu pozornosť a absolútne abstrahoval od ich /možných/ dôsledkov a rezíduí. Pokiaľ ide o ponižovanie poškodenej obžalovaným vo forme nadávok a urážok adresovaných poškodenej, obžalovaný poukazuje na to, že jeho hlasový prejav je len hlučnejší, pričom jeho sklon je namiesto rozprávania hovoriť takou hlasovou intenzitou, ktorú možno charakterizovať ako krik. Síce z výpovedí svedkov senát môže mať ustálené, že obžalovaný sa vulgárnejšie vyjadroval, avšak použitie týchto slov samých o sebe, pokiaľ by mal aj senát výpovede svedkov za osvedčené, neodôvodňuje právnu kvalifikáciu jeho konania tak, ako mu je kladené za vinu. Podľa obžalovaného, k naplneniu obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu - zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Trestného zákona nedošlo. Konanie obžalovaného voči poškodenej možno v jednotlivých prípadoch posudzovať nanajvýš ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d), písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení neskorších predpisov. Podľa obžalovaného tak mohlo snáď dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty priestupku, nakoľko takéto násilie je protiprávnym konaním, ktoré z hľadiska závažnosti môže byť takto prípadne právne posúdené. Vzhľadom na vyššie uvedené, nakoľko v danom momente je ťažké rozlíšiť, či došlo k prečinu alebo priestupku, je potrebné použiť materiálny korektív upravený v § 10 ods. 2 TZ, ktorý ustanovuje, že „ nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná V prípravnom konaní sa dostatočne nepreukázalo protiprávne konanie obžalovaného, ktoré mu bolo kladené za vinu v Uznesení o vznesenia obvinenia vydaným Okresným riaditeľstvom PZ v Malackách, odbor kriminálnej polície, ČVS: ORP-41/1-VYS-MA-2019 zo dňa 22.01.2019, a v trestnom súdnom konaní, kde sa požaduje oveľa vyšší stupeň pravdepodobnosti záveru o trestným právom reprobovanom konaní obžalovaného, blížiacom sa k istote, keď musí byť jeho vina preukázaná nad všetku rozumnú pochybnosť /above any reasonable doubt/, sa taktiež dostatočne nepreukázalo protiprávne konanie obžalovaného, ktoré mu bolo kladené za vinu v obžalobe Okresnej prokuratúry Bratislava IV, č. k.: lPv 119/19/1104-121 zo dňa 20.06.2019, a to ani jeho úmyselné zavinenie. Ako vyplynulo o. i. /nie však výlučne/ z vyjadrení obžalovaného na hlavnom pojednávaní, obžalovaný sa riadne a podľa svojich schopností (kým nebol diagnostikovaný ako onkologický pacient) staral o poškodenú, zabezpečoval chod domácnosti, zabezpečoval technickú údržbu, zveľaďoval jej dom, investoval svoje financie do prerábky domu, zateplenia stien, renovácie krbu, pričom o všetko jedlo sa delili spoločne. Samotná skutočnosť, že svedkovia vypovedali proti obžalovanému, a to aj tým, že posudzovali chovanie poškodenej i jej výroky na osobu obžalovaného, ako sa k nej údajne hulvátsky správal, sú nepochopiteľné, nakoľko títo svedkovia v ich spoločnej domácnosti nebývali a uvedené vedomosti mohli mať maximálne sprostredkovane, len z rozprávania poškodenej, t. j. neboli priamymi svedkami údajného tyranizujúceho správania sa obžalovaného voči poškodenej. Výpoveďami svedkov na hlavnom pojednávaní nebol objasnený skutok v takom zmysle, že by bolo možné nad všetku pochybnosť ustáliť vinu obžalovaného. Po vznesení obvinenia sa v rozhodujúcej miere vytvoril priestor pre dokazovanie v prípravnom konaní, v dôsledku čoho sa dôvodnosť vzneseného obvinenia nepotvrdila. Ako vyplynulo zo záveru psycho-diagnostického vyšetrenia poškodenej v znaleckom posudku č. 44/2019 znalca RNDr. Mgr. A. J., PhD. zo dňa 18.04.2019, poškodená má sklon k pocitom bezmocnosti, prežíva tieseň, viac sa ponára do sebainšpekcie sústredenej na negatívne pocity, čo vedie k zážitkom nepohody, sebadegradácie a sebaodmietania, inklinuje k väčšiemu spoliehaniu sa na druhých, čo sa týka vedenia a podpory. Zo záveru znaleckého posudku vyplynulo, že obžalovaný má tendenciu reagovať impulzívne v konfliktných a záťažových situáciách, pričom súčasťou týchto reakcií môže síce byť i agresia, no túto sa následne snaží potláčať, pričom ju môže následne sublimovať do iných foriem, napr. sexuálnej formy. Obžalovaný poukazuje, že zo znaleckého posudku týkajúci sa jeho osoby nevyplýva, že agresivita by bola určujúcou črtou jeho osobnosti. Znalec vo svojom posudlcu skonštatoval, že pri záťažových situáciách sa môže prejaviť tendencia k únikovým reakciám - sexuálna forma - ako prostriedku na zníženie napätia vyvolaného konfliktom. Obžalovaný má za to, že táto skutočnosť je jeho črtou jeho povahy, avšak nespĺňa znaky trestného činu, ktorý mu je kladený za vinu. Obžalovaný má za to, že v konaní, ktoré predchádzalo vyhláseniu rozsudku, sa súd neriadil zákonnou zásadou trestného konania uvedenou v § 2 ods. 10 Trestného poriadku a nepostupoval tak, aby bol náležité zistený skutkový stav veci, ktorý je nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie. Taktiež má obžalovaný za to, že súd nevenoval rovnakú starostlivosť objasneniu okolností svedčiacich v jeho prospech. Z dokazovania na súde nijakým spôsobom nevyplynulo, či poškodenej vplyvom správania sa obžalovaného vznikla psychická porucha alebo nastalo ohrozenie jej duševného zdravia, alebo či sú u nej prítomné znaky posttraumatickej stresovej poruchy. Ďalej z dokazovania nevyplynulo, či v dôsledku akéhokoľvek incidentu boli na tele poškodenej zistené alebo popísané objektívne známky predchádzajúceho fyzického násilia, tak, ako je obžalovanému kladené za vinu. Ďalej je podľa názoru obžalovaného potrebné prihliadať na okolnosti posudzovanej trestnej veci (kratší čas protiprávneho konania, menšiu intenzitu útokov s prevahou verbálnych útokov), ako aj okolnosti týkajúce sa osoby obžalovaného (napr. kladné hodnotenie jeho osoby), ktoré je potrebné zohľadniť vo výmere a v druhu uloženého trestu. Možno preto konštatovať, že skutok tak, ako je uvedený v skutkovej vete napadnutého rozsudku, nie je správne právne kvalifikovaný. Podľa názoru obžalovaného nebolo preukázané spôsobenie fyzického utrpenia alebo psychického utrpenia poškodenej žiadnym z konaní podľa § 208 ods. 1 písm. a) až e) TZ. Na naplnenie znakov tohto trestného činu treba, aby v dôsledku páchateľovho konania bolo spôsobené fyzické alebo psychické utrpenie, a to ktorýmkoľvek konaním taxatívne uvedeným v § 208 ods. 1 písm. a) až e) TZ. Pojmom “fyzický alebo psychický stav utrpenia” rozumieme taký stav, ktorý sa vyznačuje telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom krátky, prechodný čas. Poukazujeme na skutočnosť, že “fyzický alebo psychický stav utrpenia” je individuálnou kategóriou, závisiacou najmä od prahu znášanlivosti každého človeka, a na dokazovanie objektívnej stránky tohto trestného činu treba pristupovať preto individuálne. Zo subjektívnej stránky sa pri tomto trestnom čine vyžaduje úmysel, ktorý v tomto konaní nebol obžalovanému dokázaný. Záverom možno dodať, že na Slovensku poznáme i ďalšie procesnoprávne prostriedky ochrany žien pred násilím v Slovenskej republike, ktorými by mohla byť poskytnutá prípadná ochrana poškodenej, pokiaľ by v konaní boli poukázané jej tvrdenia. Podľa princípu ultima ratio sa prostriedky trestného práva mali použiť až ako krajný prostriedok štátu na ochranu, v prípade, že prostriedky iných právnych odvetví by boli bývali neúčinné. Osobu páchateľa je potrebné hodnotiť vo všetkých súvislostiach, pričom v rámci hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Pri ukladaní trestu treba súčasne vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu. Trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Hodnotiac osobu obžalovaného komplexne, aj s prihliadnutím na vyššie uvedené, máme za to, že obžalovaný je nevinný. Obžalovaný sa domnieva, že sa vo vzťahu k poškodenej žiadnej trestnej činnosti nedopustil, a čokoľvek sa medzi nimi stalo, bolo vecou vzájomne partnerskej dohody, kompromisu, a nevykonal vo vzťahu k poškodenej nič proti jej vôli, na základe vyhrážania, donútenia, resp. iným násilným spôsobom. Obžalovaný v poškodenej nevyvolával strach, nechcel v nej nikdy vyvolať stres, nezaobchádzal s ňou opovržlivo, citovo ani inak ju nevydieral, neodopieral jej bezdôvodne spánok, ani jej iným konaním nespôsoboval fyzické či psychické utrpenie a nesprával sa žiadnym takým spôsobom, ktorý by ohrozoval jej fyzické a/alebo psychické zdravie. S poukázaním na vek obžalovaného, na jeho zdravotný stav - onkologický pacient a diabetický pacient, trpiaci diabetom, majúci hypertenziu, srdcové ochorenie, tiež ochorenie pohybového aparátu (takmer rozpadnutý bedrový kĺb, ktorého operáciu však nemal možnosť podstúpiť práve pre uväznenie) a berúc do úvahy jeho osobnostné nastavenie so zvýšeným zvukovým prejavom, za ktoré nemôže, považuje obžalovaný navrhnutú výšku trestu za vysokú a trest neprimerane prísny, pričom na zabezpečenie jeho prevýchovy by postačoval miernejší trest. Vzhľadom na uvedené preto navrhol, aby odvolací súd postupoval v zmysle zásady in dubio pro reo a napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d), e) Trestného poriadku zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal, právne prekvalifikoval a rozhodol, poprípade, aby odvolací súd rozhodol podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku a rozhodol sám rozsudkom vo veci. Obhajca svoje odvolanie následne doplnil a uviedol v ňom, že: Okresný súd Malacky vo svojom 86-stranovom písomnom odôvodnení rozsudku zo dňa 05. februára 2020, spisová značka 1T/71/2019 (ďalej označovaného len ako “rozsudok”), podrobne rozobral obsah vykonaného dokazovania a vysvetli tiež precíznym a zrozumiteľným spôsobom, čo ho viedlo k tomu, že obžalovaného uznal vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) TZ, uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov a zaradil obžalovaného na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Súd v písomnom odôvodnení rozsudku o. i. konštatoval, že dospel bez rozumných pochybností k záveru, že skutok sa odohral tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, ktorá vyjadruje nepochybnú istotu súdu, ku ktorej dospel pri hodnotení dokazovania jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. Súd konštatoval, že v podstate jediným priamym usvedčujúcim dôkazom ohľadom spáchania skutku (resp. väčšiny foriem konania, ktorým obžalovaný naplnil skutkovú podstatu prejednávaného zločinu), ustáleného v enunciáte rozsudku, obžalovaným je výpoveď poškodenej V. P., ktorú súd považuje za jasnú, logickú, zrozumiteľnú, presvedčivú, vierohodnú a zároveň nespochybnenú a nevyvrátenú inými dôkazmi, pričom k jednoznačne usvedčujúcej výpovedi poškodenej na hlavnom pojednávaní pristúpili následne v neprospech obžalovaného aj výpovede viacerých svedkov - susedov obžalovaného a poškodenej, rodinných príslušníkov poškodenej i obžalovaného a tiež výpovede znalcov - psychológa a psychiatričky - vrátane nimi podaných znaleckých posudkov. Práve vo vzťahu k znaleckému dokazovaniu a výpovediam oboch spomínaných znalcov obhajca ak intervenujúci prokurátor navrhli súdu v priebehu hlavného pojednávania vydanie rozhodnutia o vykonaní doplňujúceho znaleckého dokazovania, smerujúceho k dôkladnému psychiatrickému posúdeniu duševného stavu obžalovaného, čo Okresný súd Malacky akceptoval a uznesením skutočne rozhodol o takomto doplnení dokazovania. Symptomatické pre postup obžalovaného v celom trestnom konaní a súčasne jasne preukazujúce rázovitosť, originalitu, nepredstieranosť a autenticitu jeho prejavov správania bolo, že takéto rozhodnutie Okresného súdu Malacky sám napadol sťažnosťou, na podklade ktorej Krajský súd v Bratislave ako sťažnostný súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil. Nemienim s takýmto rozhodnutím sťažnostného súdu polemizovať, avšak opätovne poukazujem na skutočnosť, že obžalovaný N. F. považuje všetko svoje konanie, všetky prejavy svojho správania, ktoré sa podľa názoru vypočutých znalcov vymykajú z noriem zodpovedajúcich psychickému zdraviu, za normálne, akceptovateľné a úprimne cíti krivdu pre úplnú nedôvodnosť svojho trestného stíhania, domnievajúc sa, že nekonal v rozpore s Trestným zákonom, dokonca ani len v rozpore š etickými normami. Za takejto situácie je potom pri posudzovaní naplnenia všetkých znakov skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa ustanovenia § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) TZ, s poukázaním na dikciu § 138 písm. b) TZ, nutné dôsledne aplikovať o. i. tiež ustanovenie § 8 v spojení s ustanoveniami § 15, § 16 a § 17 TZ. Pri takomto postupe možno dospieť k jedinému záveru; hoci je tento zločin je úmyselným trestným činom, obžalovaný N. F. nielenže nechcel svojím konaním porušiť ani ohroziť záujem chránený Trestným zákonom, ale preukázateľne o tom, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, ani len nevedel a teda nebol so spôsobením takéhoto následku ani uzrozumený, nakoľko nedokázal a ani v súčasnosti nedokáže trestnoprávnu a ani morálnu neakceptovateľnosť svojho konania obžalovaný rozpoznať, pochopiť ani vyhodnotiť. V súlade so znením § 8 TZ: „Trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak.“ Podľa ustanovenia § 15 TZ: „Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.“ V zmysle dikcie § 16 TZ: „Trestný čin j e spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ a) vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, alebo b) nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.“ V súlade s ustanovením § 17 TZ: „Pre trestnosť činu spáchaného fyzickou osobou treba úmyselné zavinenie, ak tento zákon výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti.“ Vzhľadom na argumenty uvedené v predchádzajúcom súdnom podaní (prvom odôvodnení odvolania, doručenom súdu ešte predtým, než mi bolo doručené písomné vyhotovenie rozsudku) preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu, po doplnení dokazovania v naznačenom smere, znovu prejednal a rozhodol. Obžalovaný svoje odvolanie podrobne odôvodnil písomnými podaniami tvoriacimi súčasť spisového materiálu, ktoré sú uvedené na č.l. 855 - 1031. Vo svojich podaniach obžalovaný v podstate prednáša dôvody, ktoré sú totožné s jeho obhajobnými tvrdeniami s tým, že skutok nespáchal, jeho vina jednoznačne preukázaná nebola a celé obvinenie je založené len na výpovedi poškodenej V. P., ktorej výpoveď nie je ďalšími dôkazmi preukázaná. Opisuje v podstate v dôvodoch svojho odvolania rodinný život s poškodenou P. od začiatku ich zoznámenia a popisuje jednotlivé konfliktné situácie, ktoré medzi ním a poškodenou nastali s tým, že popiera, že by sa dopustil trestného činu, ktorý sa mu kladie za vinu. Krajskému súdu v Bratislave bolo doručené podanie obžalovaného z 13.05.2020, v ktorom dáva, že pred vynesením rozsudku na okresnom súde bol sudca s jeho obhajcom dohodnutý aký rozsudok bude vynesený. Sudca po ňom kukal ako „po panenke Márii“ v tom smere, že odkiaľ to vie, keďže je vo väzbe vyše 16 mesiacov. Nemôže uveriť tomu, že 30 rokov po revolúcii neter využije okresnú prokuratúru, nariadi vyšetrovateľke, čo má robiť a o ostatné sa postará vyšetrovateľka. 492 dní, ktoré je v base je podľa jeho názoru dosť a nechápe ako to zvládol. Je to trauma do konca života a „Záhorie mu takto vyznalo lásku“. Má rád všetkých ľudí na svete, poškodená klame a klamú aj všetci svedkovia a on verí v spravodlivosť. K odvolaniu prokurátorky sa písomne vyjadril obhajca obžalovaného, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že v jeho predchádzajúcich podaniach poukázal jednak na vek, jednak na zdravotný stav obžalovaného, ktorý je onkologickým a diabetickým pacientom trpiacim na hypertenziu, srdcové ochorenie, ochorenie pohybového aparátu - masívne poškodený bedrový kĺb s nutnosťou absolvovania operácie, ale aj na jeho psychickú konštatáciu osobnostné nastavenie so zvýšeným zvukovým prejavom, za ktoré nemôže, v súvislosti s čím možno považovať trest za prísny. Domnieva sa, že do úvahy by prichádzala aplikácia mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., prostredníctvom použitia ktorého by bol obžalovanému uložený miernejší trest. Odvolanie prokurátorky považuje za nedôvodné, s dôvodmi tam uvedenými nesúhlasí. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava IV sa k odvolaniu obžalovaného písomne nevyjadrila. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátorka Krajskej prokuratúry Bratislava navrhla zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému uložiť prísnejší trest v zmysle dôvodov odvolania prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava IV. Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že sa pridržiava ním vypracovaných písomných dôvodov odvolania a chcel by upresniť, že obžalovaný nesúhlasí s dôvodmi jeho odvolania v časti vyšetrenia jeho duševného stavu, pretože sa cíti byť úplne zdravý a psychicky v poriadku. Navrhol preto, aby odvolací súd odvolanie prokurátorky ako nedôvodné zamietol a vo vzťahu k obžalovanému zrušil napadnutý rozsudok a vo veci rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodí. Obžalovaný N. F. na verejnom zasadnutí uviedol v konečnom návrhu, že sa domáha zrušenia napadnutého rozsudku a oslobodenia spod obžaloby. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že odvolanie prokurátorky a obžalovaného nie je dôvodné. Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por., najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods. 7 Tr. por., práva na obhajobu - § 2 ods. 9 Tr. por., voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods. 12 Tr. por., i rovnosti strán (kontradiktórnosti) - § 2 ods. 14 Tr. por. Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrnne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Trestný poriadok teda ustanovuje, že primárnym cieľom zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci je umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie. Súvisí to s predmetom zákona a jeho účelom, ktorým je náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie páchateľov a uskutočnenie spravodlivého procesu. Orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia (voľného uváženia), ktoré však neznamená možnosť ľubovôle z ich strany, ale musí byť založené na logickom úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých dôkazov získaných a vykonaných zákonným spôsobom. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, vyhodnotení a posúdení dôkazného stavu ustálil vo výroku o vine svojho rozsudku priebeh skutkového deja, zodpovedajúci všetkým vykonaným dôkazom. Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria úplne ucelenú reťaz tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa po podaní obžaloby postupoval v súlade so zákonom, keď predseda senátu obžalobu spolu s vyšetrovacím spisom preskúmal podľa § 243 ods. 1 Tr.por. a podľa jej obsahu a obsahu spisu posúdil, že nie sú dôvody na predbežné prejednanie obžaloby podľa § 243 ods. 2 Tr. por., preto nariadil vo veci hlavné pojednávanie. Dôvodom pre predbežné prejednanie obžaloby na verejnom alebo neverejnom zasadnutí sú skutočností odôvodňujúce zmenu právnej kvalifikácie, postúpenie veci, zastavenie trestného stíhania, jeho prerušenie, podmienečné zastavenie trestného stíhania, konanie o dohode o vine a treste, postúpenie veci samosudcovi, či odmietnutie obžaloby. Odmietnutie obžaloby je viazané v ustanovení § 244 ods. 1 písm. h/ Tr. por. na závažné procesné chyby prípravného konania, najmä na porušenie práv obhajoby. Súd prvého stupňa nezistil podmienky pre predbežné prejednanie obžaloby, a preto správne nariadil hlavné pojednávanie podľa § 243 ods. 1 Tr. por. Odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil, že na hlavnom pojednávaní konanom 29.07.2019 obžalovaný N. F. neučinil žiadne z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Tr. por., vyhlásil, že je nevinný, a preto súd vykonal vo veci dokazovanie, na ktorom vypočul obžalovaného, poškodenú V. P., svedkov T. I., C. C., A. P., K. K., O. T., O. A., W. D., K. S., I. P., J. T., C. A. a N. R., prehral kamerový záznam výsluchu poškodenej z prípravného konania, zvukový a zvukovo-obrazový záznam vyhotovený poškodenou, prečítal znalecké posudky znalca psychológa i znalkyne psychiatričky, ktorých znalcov aj vypočul, oboznámil podstatné listinné dôkazy, predovšetkým listy obžalovaného, emailovú komunikáciu doloženú poškodenou, správu obce C. W., prípis Okresného súdu Michalovce vrátane rozsudok Okresného súdu Michalovce sp. zn. 7C/1168/92, fotografie interiéru domu od poškodenej, prepisy SMS správ + listov od obžalovaného predložené svedkyňou Macejovou, náčrtok systému vykurovania od obžalovaného, listiny poškodenej, rozsudok Okresného súdu Senica, sp. zn. 17P/37/2016, listinu od dcéry obžalovaného - písomnosť svedkyne R., list zo XX. decembra 1992 „podpísanie otcovstva“, rozsudok Okresného súdu Michalovce sp. zn. Nc/492/92, odvolanie obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn. Nc/492/92, rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 16C/136/93, zápisnicu Obvodného úradu Sobrance č. Om 58/1992, zápisnicu Obvodného úradu Michalovce č. Om 290/92, výpis Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, aktualizovaný odpis registra trestov, a centrálnu evidencia správnych deliktov a priestupkov. Obžalovaný N. F. na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie trestnej činnosti a podrobne popísal spolužitie s poškodenou V. P. a zdôraznil, že znalcom bolo konštatované, že medzi ním a poškodenou bola vzájomná náklonnosť a nie nevraživosť. Pokiaľ obžalovaný sa bráni tým, že trestnej činnosti sa nedopustil, krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na výpoveď poškodenej V. P., ktorá logicky a vierohodným spôsobom popísala všetky rozhodné skutkové okolnosti, vypovedala konzistentne a nemenne tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom. Poškodená týmto spôsobom k podstatným okolnostiam vypovedala, že nezhody medzi ňou a obžalovaným začali hneď, ako spolu začali bývať. Od prvého okamihu ňou začal manipulovať, všetko robil tak, ako chcel on a nie ja. Začal ju vydierať kúrením - keď s ním nechcela mať styk, povedal, že keď ona zapne krb, môže vybuchnúť, musela mu doniesť každé jedno polienko, inak vôbec nekúril. Obžalovaný ju vydieral, že keď mu nevyhovie, že povie jej 92-ročnej mame a jej deťom, že ona má rada análny styk. Zhoršovalo sa to, s nikým z rodiny sa nebavil, nerozprával, mal len poškodenú a na nej si to potom vybíjal. Snažil sa ju od každého odtrhnúť. Neustále ju ponižoval. Hovoril, že len dement porodí dementa, čím myslel poškodenú a jej deti. Tak isto prestali chodiť aj deti na návštevu. Od každého sa obžalovaný poškodenú snažil odpútať, keď sa so synom chcela najesť, vzala navarené jedlo a išli k mame poškodenej a aj vtedy jej obžalovaný nazeral do košíka, že čo odnáša. Obžalovaný poškodenú vyhodil z izby spať do malej detskej izby. Počas večere s návštevou do poškodenej šťuchal a vyrýval, musela sa postaviť pre každé polienko, aby priložil, a kvôli tomuto jeho správaniu sa čudoval aj syn poškodenej s priateľkou. Niekoľkokrát do týždňa poškodenej oznamoval, verbálne aj prostredníctvom SMS, aby si ujebala hlavu do steny, čo bolo strašne ponižujúce. Ďalej jej napísal, že daného dňa už poškodená dojebala a podobne. Keď sa obžalovaný vrátil z kúpeľov, vykrikoval, že mu zjedli hus a následne pozamykal mrazničky. Neustále poškodenej vytýkal, že mu kradli vajcia. Ona sa musela stále tváriť, že doma je všetko v poriadku, čo bolo veľmi náročné, najmä v práci, obžalovaný jej neustále vyvolával a SMS-koval, kontroloval ju, všetko jej vytýkal a ona sa pri každom takomto telefonáte roztriasla aj v práci. Zvykol ju nútiť hľadať jeho veci aj do 02:00 h. v noci. Často poškodenú budieval s tým, že keď nespí on, nebude spať ani ona. Obžalovaný poškodenej skrýval veci, musela mu napr. kúpiť nový strojček na strihanie, avšak jeho starý našla. Neustále jej vytýkal, že je sprostá, že je debil, neustále po nej kričal, začala o sebe pochybovať. Kričal stále, poškodená sa vtedy stále triasla, keď zavrela dvere, on ich vyvesil, aby ho počula aj naďalej. On keď sa rozbehol, nadával niekoľko hodín v kuse. Keď mal hnačku, asi 10-krát v noci sa musela prísť pozerať na jeho výkaly na toaletu, a následne to splachovať, čo bolo strašne ponižujúce. Obžalovaný sa zvykol vyhrážať, že ak ho poškodená bude vyhadzovať z domu, že potečie krv, že podpáli altánok. Obžalovaný ju fyzicky napadol 2-krát v roku 2015, v tom čase jej zakázal stretávať sa s jeho dcérou a s jeho príbuznými z Moravy, s ktorými sa ale ona mala rada. Keď raz obžalovaný zavolal na zmeškaný hovor na jej telefóne a keď sa mu ozvala jeho teta z Moravy, opätovne poškodenej začal vytýkať a nadávať, že veď jej to zakázal. Keď s ním nechcela mať styk, začal sa jej vyhrážať, búchať hlavu tak, že ju chytil za vlasy a hlavu jej búchal do perín, pretože ležala v posteli a zároveň ju bil päsťami do rúk pod ramenami, toto síce trvalo možno 2 minúty, ale bolo to intenzívne a neostalo to len pri jednom raze, ale za noc sa takto vrátil a urobil to asi 5- krát po sebe. Poškodená zvykla prespať na internátoch v rámci jej práce, nakoľko v práci musela riešiť zodpovedné úlohy, avšak doma bola len takou handrou. Obžalovaný sa vyjadril, že jej musí pristrihnúť krídelká. Keď jej v skleníku vypadla zemina, opäť to obžalovaného veľmi rozrušilo, začal kričať, nadávať, šťuchať do poškodenej, stál nad ňou, ako taký bachar, až kým to neupratala. Inokedy jej obžalovaný vonku rozkopal kýbeľ zo zelinou a ona to musela potom v pyžame upratovať. Po sprchovaní sa natrela telovým mliekom, ktoré mu nevoňalo, opäť ju začal osočovať a vyhodil ju von na balkón s tým, aby vypáchla. Inokedy obžalovaný rozlámal kefu na koberec, lebo ju podľa neho poškodená neuložila podľa jeho predstáv na balkóne. To všetko sú také sústavné maličkosti, avšak v súhrne veľmi stresujúce a ponižujúce. Dňa 11. decembra 2018 jej obžalovaný oznámil, že dojebala, 24. decembra 2018 sa jej spýtal, že čo by sa stalo, keby ju zaškrtil, a že jemu je v podstate jedno, či dožije v base. Dňa 27. decembra 2018 obžalovaný nútil poškodenú k pohlavnému styku, a keď mu pripomenula jeho oznam, že vraj dojebala, začal kričať, a zahnal sa na ňu s touto zápražkou. Poškodená otvorila, na čo začal znova kričať. Keď raz prišiel obžalovaný od lekára, začal jej vytýkať, že mu prehádzala izbu a zakázal poškodenej jesť, pokiaľ mu nepovie, čo robila. Kričať na balkóne na plné ústa, že poškodená má rada análny styk. Zvykol jej poškodzovať veci. Vytýkal poškodenej, že nevie pichať infúzie a za to jej vonku vytrhal tuje. Vytýkal jej ďalej, že mu nechcela preplatiť vianočné osvetlenie, preto vianočný stromček vonku vyrezal. Keď ho neposlúchala na slovo, bolo zle. Poškodená si prestala vážiť samú seba, aj sa jej o ňom snívalo, budila sa spotená. Domov z práce chodila so stiahnutým žalúdkom. Oblieval ju vodou, ak s niečím nesúhlasila, a aby sa spamätala. Povedal jej, aby nezabudla v práci o sebe povedať, že je jebnutá piča, lebo si volá na seba políciu. Keď sa vrátila domov z jedného obecného divadla, obžalovaný opäť začal kričať a hovoril jej, aby sa modlila, aby sa dožila rána. Dňa 21. januára 2019 jej obžalovaný povedal, že čo keby to spravili dnes, že sa obesia obaja, aby nezabudla, že má rada análny styk, a že to budú všetci vedieť. Poškodená zavolala dcére obžalovaného a radila sa, čo ďalej, napokon išla na políciu podať trestné oznámenie. Keď jej obžalovaný vzal telefón, musela požiadať syna, aby ho išiel od obžalovaného vypýtať. Obžalovaný poškodenú obviňoval, že mu kradla ponožky, presvedčil sám seba, a v tomto zmysle na ňu kričal. Obdobne ohľadom nohavíc, stále dookola sa opakoval, že mu mali niečo ukradnúť, vrátane jeho jedla, paštét, stále to museli riešiť. Vydieranie kúrením začalo asi pred 4 rokmi, takto ju nútil k stykom, potom začal s vyhrážkami o análnych stykoch, že to povie mame a deťom, to bol vrchol, bolo to čím ďalej, tým horšie. Hádky ako príliš nekomfortné začali po prvých dvoch bitkách v roku 2015, od vtedy si začal dávať trochu pozor, avšak psychické týranie bolo ešte horšie. Hádky s vulgarizmami začínali častokrát ani nevie prečo, často stačilo jedno slovo, a začal jeho výbuch, rozkričal sa za minútu. Keď ho poškodená telefonicky o niečo požiadala, vynadal jej s tým, aby si ujebala hlavu o stenu. Keď šla do divadla, oblial ju vodou, musela sa prezliekať. Často zvykol škaredo nadávať poškodenej na jej deti. Asi 10-krát keď bolo najhoršie, išla spať do práce. Stalo sa, že keď doma spala, prišiel obžalovaný, zasvietil svetlo a strhol jej paplón na zem, keď si vzala paplón, obžalovaný sa rozčúlil sa a začal nadávať, že ho ona znova vytočila. Toto sa stalo tak asi 3 - 4 krát. Dňa 24. decembra 2018 povedal, či ju má zaškrtiť, že mu je jedno, či dožije u nich alebo v base. Náklady na chod domácnosti v celom rozsahu hradila poškodená, obžalovaný jej neprispieval ani jedným centom a keď mu tento problém raz naznačila, rozkričal sa na ňu, že keď mu ešte raz spomenie energie, tak uvidí. Obžalovaný mal mäso zamknuté v mrazákoch. Obžalovaný jej kontroloval telefón, vymazal jej kontakt na bývalú susedu, volal na nezdvihnuté hovory. Obžalovanému sa nechcelo chodiť s popolom z krbu, preto spravil dieru do zeme v obývačke. Pred vzatím obžalovaného do väzby obžalovaný stihol znefunkčniť krb. Na dvore na výťahu na drevo spravil slučku na obesenie, z čoho poškodená mala opäť silnú traumu, keď ju zbadala. Obžalovaný ohľadom slučky tvrdil dňa 20. januára 2019, že ju už má hotovú. Obžalovaný poškodenej výslovne zakázal stýkať sa s ňou po súdnom procese ohľadom jeho vnučky, museli sa stretávať potajomky, lebo poškodená sa obžalovaného bála, on tvrdil, že ak sa s ňou poškodená bude stretávať, tak to nerozchodí. Zakazoval poškodenej stretávať sa s jeho rodinou, vraj poškodenej nie sú nič. Styk medzi nimi vždy prebiehal na jeho podnet, asi pred 2 rokmi obžalovaný začal trvať na análnom styku, z čoho poškodenej krvácal zadok, avšak nepomohlo to, keď mu to hovorila, obžalovanému nikdy nezáležalo na tom, čo ona chce a ako sa cíti. Vtedy si samu seba úplne prestala vážiť. Žiadna dohoda ohľadom styku u nich nebola, keď to chcel, prišiel za poškodenou a povedal slová „poď cucať“, nikdy sa jej na názor nepýtal. Poškodená sa mu vždy podvolila, vždy spravila, čo nakázal, keď sa snažila namietať, rozkričal sa a kričal 1 - 2 hodiny. Orálny sex začal obžalovaný vyžadovať asi pred 6 - 7 rokmi, potom on bol uspokojenejší, lepší a menej kričal. Dcéra ju pred ním aj varovala. Chcela to s ním vydržať aj kvôli dcére a vnučke. Análny styk od poškodenej od začiatku vynucoval vyhrážkami, bolelo ju to, bolo to nepríjemné. Jemu robilo dobre, keď ju mohol ponížiť, mal potom taký blažený úsmev, pocit zadosťučinenia, on si pri nej dokazoval, že je pán. V roku 2015 ju obžalovaný prvýkrát zbil z dôvodu, že s ním odmietla mať styk. Druhýkrát ju zbil o dva týždne na to, modrinu mala znova. Spánok poškodenej odopieral strhávaním paplóna asi 3 - 4 krát. Stalo sa jej, že keď ráno išla do práce, zobudil sa na to a povedal, že jej to vráti, keď ona bude potrebovať spať do práce. Kontroloval rýchlosť práce poškodenej, používal slovné spojenie, že on by to už mal „usraté“. Asi pred 3 - 4 rokmi obžalovanému povedala, že ich spolužitie nikam nesmeruje a nech odíde, na čo odvetil, že on nikdy neodíde, ale že potečie krv, podpáli altánok a pozametá popol. Vodou ju polial dokopy asi 20-krát, možno viac, prvýkrát asi pred 4 rokmi. Naposledy ju oblial asi 2 - 3 mesiace pred jeho vzatím do väzby, kedy na ňu vylial plný kýbeľ vody v hale v dome. Hrozil jej vytrnaím ďalších tují, ak sa s ním poškodená nevyspí. Nevie si vysvetliť, prečo jej návrhy na sex posielal SMSkami, hoci boli spolu v dome. Obžalovaný ju často obviňoval z nevery, najmä jej vytýkal, že spáva s primárom v službe, aj keď išla na dovolenku s kamarátkou a bývalou kolegyňou. Obžalovaný poškodenej často hovoril, že bodaj by ju rakovina kvárila, že zubatá je za rohom, hovoril to tak bežne, ako bežne okolo nej chodil. O jej rakovine nevedel, len jej to želal. Často spomínal slovné spojenie „karma je zdarma“, najmä keď si myslel, že sa k nemu poškodená nepekne správala, keď išla na bicykli, vystríhal ju, aby si nerozbila papulu. Na rozchod najstaršieho syna s priateľkou reagoval, či vraj nevie jebávať a spraviť dieťa s jeho bývalou priateľkou, a či to má spraviť on. Stále mal nejaké výtky voči domácim činnostiam poškodenej. Nebol spokojný s ničím. Chodili spolu na relaxačné pobyty, ale na všetkých pobytoch sa spolu len hádali, náklady na všetky pobyty hradila poškodená, obžalovaný akurát kupoval benzín do auta. Ona to proste akosi nevedela ukončiť, ona bola z neho paralyzovaná, keď sa na ňu pozrel. Pociťovala a aj pociťuje veľký strach, strašne sa ho bojí, napr. že sa pobije s jej synmi, že to povie mojej mame, čo sľúbil, bála sa reakcií okolia. Keď nemali pohlavný styk, obžalovaný odmietol kúriť, poškodenej nedovolil zakúriť ani keď prišla z práce domov. Úlohou poškodenej bolo doniesť každé polienko, inak obžalovaný nekúril. V rámci veľkých nákupov veci do košíka nahádzali spolu, ale platila to výhradne poškodená. Žiadnym iným domácim činnostiam sa obžalovaný nevenoval, neumyl si ani šálku po káve. Vymyslel, aby s polenami nemusela chodiť cez celú pivnicu, ale len pár schodov prostredníctvom ním spraveného okienka, avšak keď sa poškodená podľa obžalovaného nesprávala dobre, tak musela chodiť okolo. Obžalovaného nepovažuje za rodinný typ muža, celý deň dokázal ležať s počítačom na prsiach. Návštevy prestali k nim chodiť, keď sa k nej obžalovaný nasťahoval, každá návšteva po jednom stretnutí s obžalovaným prestala, keď v altánku so synmi a ich priateľkami jedli, obžalovaný začal okolo altánku polievať vodou zo žumpy, z čoho bol taký smrad, že na to doteraz spomínajú, obžalovaný sa poškodenej vyjadril, že do altánku môžu nabudúce ísť len cez jeho mŕtvolu. Obžalovaný stále na deti škaredo nadával, boli pre neho dementi. Hoci zvykol obžalovaný celý deň preležať, keď raz za týždeň prišiel najstarší syn, hneď v tej chvíli potreboval pomoc poškodenej, z čoho aj ona bola v strese, ako taký uzlíček nervov, najmladšiemu synovi s priateľkou robil schválnosti, stredný syn nebol u nich nikdy, takisto kvôli správaniu obžalovaného, vysmieval sa synovi, napr. že mal vývod. Všetci boli pre neho hlupáci, dementi a „jebnutí“. Poškodenej neustále hovoril, že jej synovia sú jebnutí, neschopní dementi, alkoholička podľa neho je aj poškodená. Bitka je podľa obžalovaného až to, keď sa poškodená nepostaví. Intímne s obžalovaným žila pod psychickým nátlakom, keď zavelil „ideme cucať“, realizovali to. Neudala ho na polícii a poskytovala mu styk, zo strachu, obžalovaný bol ako kliešť, prisal sa a nepustil. Poškodená sa bála hanby, že to povie synom a iným. Často hovoril, že jej musí pristrihnúť krídelka, keď sa mu zdalo, že je „papuľnatá“ a že ju musí skrotiť. Obžalovaný sa vyhrážal zaškrtením práve dňa 24. decembra, to vie úplne presne. Keď chodil do roboty, rozčuľovalo ho, keď prišiel z roboty, že ho poškodená s otvorenou náručou nevítala a hneď ho nezačala obskakovať, vytýkal jej, že sa k jej mame chodí ulievať, hoci sa tam chodila o ňu starať. Je pravdou, že jediným priamym usvedčujúcim dôkazom ohľadom spáchania skutku obžalovaného je výpoveď poškodenej V. P., pričom jej výpoveď je od počiatku trestného stíhania jasná, logická, zrozumiteľná, presvedčivá, vierohodná a nie je spochybnená ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi, ktoré vyvracajú tvrdenia obžalovaného, že v žiadnom prípade poškodenej nijako vulgárne nenadával, nikdy ju vulgárne nenapádal, keďže sa vulgárne nevyjadruje a nikdy na poškodenú ani len nekričal. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na výpovede svedka A. P., syna poškodenej, ktorý potvrdil tvrdenia svojej matky, pričom o kriku, nadávaní a vulgarizmoch vypovedala aj svedkyňa K. K., svedkyňa O. T. a O. A.. Rovnako aj svedkyňa C. A. sa vyjadrila v tom smere, že obžalovaný na poškodenú kričal, tejto stále nadával, osočoval ju a nevážil si ju. Títo svedkovia vyvracajú tvrdenia obžalovaného, ktorý sa obhajuje tým, že poškodenej nenadával a nekričal na ňu. V ďalšom je potrebné poukázať aj na výpovede kolegýň poškodenej T. I. a C. C., ktoré potvrdili zmeny v správaní sa poškodenej a okolnosti, ktoré tvrdila samotná poškodená. Pokiaľ obžalovaný vo svojich písomných odvolaniach poukazuje na to, že celé konanie manipulovala svedkyňa W. D., neter poškodenej, z výsluchu tejto svedkyne okolnosť uvádzaná obžalovaným nevyplýva. Citovaná svedkyňa sa vyjadrila v tom smere, že o správaní sa obžalovaného k poškodenej sa dozvedela po tom, čo táto jej o celej veci začala rozprávať sama, a preto navrhla poškodenej, aby podala trestné oznámenie. Svedkyňa súčasne uviedla, že osobu obžalovaného takmer nepozná, keďže sa s ním nestretávala a vzájomne sa nenavštevovali. Vierohodnosť výpovede poškodenej bola preukázaná aj vykonaným znaleckým dokazovaním, a to znalcom - psychológom W.. K.. A. J., PhD., z ktorého posudku vyplýva, že poškodená je schopná správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti a okolnosti jej spolunažívania s druhom. S. výpoveď je možné z psychologického hľadiska považovať za špecificky vierohodnú, neboli zistené tendencie ku konfabulácii, alebo nadmernej fantázii. Skôr je pravdepodobná redukcia detailnosti opisov epizód zažitých s obvineným z dôvodu traumatizujúceho náboja týchto spomienok. V prostredí typickom vysokou mierou emočnej záťaže sa obranne sťahuje a pôsobí submisívne. Špecifická vierohodnosť jej výpovede k veci u znalca je vyhovujúca. Všeobecná vierohodnosť jej osoby je vyhovujúca. Následky vyšetrovanej udalosti na psychiku poškodenej v súčasnosti (v čase vyšetrenia) nachádzame v komplexe príznakov typických pre reakciu na stres. Takýto stav je odrazom traumy v dôsledku spolužitia s obvineným pri zvýšenej miere prosociálnosti s tendenciou k ospravedlňovaniu konania obvineného ako súčasti rozvíjajúceho sa obrazu týranej osoby. Vývoj stavu je podmienený absolvovaním dlhodobej psychoterapie a adaptáciou na nové podmienky života. Pošklodená nevykazuje znaky poruchy osobnosti. Vzťah k okoliu, k blízkym osobám je silne prosociálny, toto sa premieta i vo vzťahu k obžalovanému, kde postupne sú vysoko pozitívne city nahrádzané negatívnymi (strachom). Opisy prežívania sú v kontexte poznatkov o jej osobnosti primerané a psychologicky zrozumiteľné. Konanie obžalovaného zanechalo na psychike poškodenej následky v zmysle reakcie na stres, pričom tieto pravdepodobne nie sú trvalého charakteru a doba ich pretrvávania súvisí s definitívnym riešením trestného procesu, bez ohľadu na jeho výsledok, ako aj poskytnutím psychoterapeutickej starostlivosti. Poškodená vykazuje niektoré znaky typické pre týranú osobu, pričom pravdepodobne išlo o týranie v kontexte domáceho násilia, kde dynamika priebehu v súvislosti s osobnostnými vlastnosťami účastníkov domáceho násilia a zachovaním externých sociálnych väzieb nebola zavŕšená plným rozvojom psychologicky typických znakov pre týrané osoby. Aktuálny psychický stav poškodenej je narušený reakciou na stres, ktorý je naďalej generovaný neistotou ohľadom vývoja situácie, ako aj nepredvídateľnosťou správania obvineného, tak ako to ona vníma. Rozvoj reakcie na stres bol pravdepodobne iniciovaný správaním obvineného. Neboli zistené iné zdroje stresu. V neprospech verzie skutku prezentovanej obžalovaným svedčí znalecký posudok vypracovaný znalcom - psychológom RNDr. K.. A. J., PhD., z ktorého o. i. vyplýva, že všeobecná vierohodnosť jeho osoby a špecifická vierohodnosť jeho výpovede u znalca k veci sú znížené. Obžalovaný je v prevažnej miere schopný správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti, okrem prípadov situačného zlyhania v kvalite poznávacích funkcií, či už pri silnom emočnom zaplavení, pri emočnej nestabilite v kontexte osobnostnej nezrelosti, alebo občasným ohraničeným zlyhaniam v kvalite poznávacích procesov pri ľahkých organicky podmienených zmenách podľa zistenia vo vyšetrení. V osobe obžalovaného ide o osobu s primeraným stavom poznávacích funkcii, ktorých kvalita nepredvídateľne kolíše, nie však vo forenzne významnom rozsahu. Akcentovaná osobnosť s prvkami porúch v oblasti sociability s celkovou osobnostnou nezrelosťou a zníženou kvalitou modulácie uvoľňovania vnútorného napätia pri emočnej nestabilite v kontexte zníženej kapacity pre zvládanie interpersonálnej záťaže. Vzťah obvineného k poškodenej je daný záujmom o sociálnu interakciu, v ktorej očakáva ocenenie vlastných aktivít, pri absencii ktorých dochádza k negatívnej emočnej bilancii spojenej s možným neadaptívnym správaním, vrátane agresie. Pozitívne city k poškodenej sa rozplývajú v náporoch negatívnych emócií spojených s bilancovaním vlastnej pozície vo vzťahu a následnými hyperkompenzačnými snahami vo vzťahu (snahy o upevnenie pozície zavedením vlastných pravidiel v cudzom majetku). Obžalovaný má tendenciu reagovať impulzívne v konfliktných a záťažových situáciách vyplývajúcich z interpersonálneho stresu, pričom súčasťou týchto reakcií môže byť i agresia. Túto sa snaží potláčať, pričom môže následne sublimovať do iných foriem, napr. sexuálnej formy. Takéto prejavy v sexualite nesúvisia s deviáciou spojenou s preferenciou násilných foriem sexuálnej interakcie. Preferovaným spôsobom je kooperácia pri dosahovaní vzrušenia a uspokojenia. U obvineného boli zistené sklony k fabulácii (fantazijným obsahom), konfabulácii (vypĺňaniu pamäťových medzier fantazijnými produktmi), tieto sa prejavili v testových metódach. Uvedené môže súvisieť s deficitom kvalite pamäťových funkcií, ktorých rozsah by mohol zodpovedať ľahkému kognitívnemu poškodeniu na organickej báze. V čase vyšetrenia nejde o závažné zmeny v poznávacích funkciách, ktoré by mali forenzný význam vo vzťahu k posudzovanému prípadu. Ani výpoveď znalca na hlavnom pojednávaní, a otázky strán, resp. odpovede znalca na ne na hlavnom pojednávaní, nič nezmenili, a len potvrdili a zvýraznili závery vyjadrené v písomných znaleckých posudkoch. V tejto súvislosti znalec vysvetlil, že osobnosť obžalovaného je zvýraznená v črtách zníženej adaptability, pričom táto adaptabilita je znížená v dôsledku nízkej kapacity pre zvládanie stresu. Takto dochádza ku stavu, keď obžalovaný generuje správanie, ktoré je sociálne nápadné v bežnom kontakte a každodennom súžití ťažko znesiteľné a u disponovaných jedincov môže dôjsť k situáciám, z ktorých niet východisko. Ďalej z odborného hľadiska pomerne zrozumiteľne znalec vysvetlil osobu obžalovaného a jeho konanie týkajúce sa donútenia svojej maloletej dcéry zjesť plesnivý rožok, (neprijateľná forma realizácie rozhodnutia, vytláčanie obžalovaného z bežného sociálneho prostredia, vytváranie v ňom pocitov nespokojnosti, izolovanosti), slučky na obesenie (emočná impulzivita, ktorá sa spája s impulzivitou v konaní; možný súvis s jeho vedomosťou o zážitku poškodenej, ktorá bola v minulosti svedkom takejto formy samovraždy), opakované budenie poškodenej v noci aj za účelom pozorovania stolice obžalovaného, a spláchnutia (ďalšia forma zisteného menej adaptívneho interpersonálneho správania; okrem sociálnej nápadnosti spôsobu podpory „hľadania pravdy“ je z psychologického hľadiska významné, že z kontextu vyplýva, že poškodená si obzrela produkt metabolizmu obžalovaného proti svojej vôli a toto znalec považuje za zásadné, išlo o agresívny akt, rovnako ako akt donútenia zjedenia plesnivého rožka), vyhrážania, že keď poškodená neposkytne obžalovanému styk, obžalovaný nezakúri a celé to vybuchne (neadaptívna hyperkompenzácia pocitu menejcennosti), nerozvinutosti znakov týranej osoby u poškodenej (pri psychologickom posudzovaní týrania, pričom toto nie je chápané ako termín z právneho hľadiska, ktorý je definovaný Trestným zákonom, sa vychádza z kritérií, ktoré sa obvykle pozorujú u týraných osôb, ako aj z kritérií, ktoré sa týkajú mechanizmu ich vzťahu. Tieto kritériá „syndróm“ sú opísané v posudku, kde je aj uvedené, ktoré z týchto kritérií a do akej miery boli naplnené, pričom neexistuje štandardizovaný systém na kvantifikáciu týchto kritérií, preto sú hodnotiteľné len kvalitatívne na základe zhodnotenia znalcov; konkrétne uvádza, že boli zistené u poškodenej zmeny v emocionálnych reakciách a znížená akcieschopnosť, čiastočne boli naplnené zhodnotením znalca kritériá týkajúce sa zmien v hodnotení vlastnej osoby a iných ľudí, priznaní negatívneho stretu, nezistila sa bezmocnosť voči násilníkovi, nebolo zistené sebazničujúce správanie, proces zmien u poškodenej osoby má svoju dynamiku, ktorá je podmienená tak charakteristikami jej osoby - kapacita pre zvládanie stretu, závislosť - ako aj externými faktormi zo zdroja typu a intenzity násilia; táto podmienenosť produkuje celkový obraz, ktorý kolíše v čase, v závislosti od pôsobenia stresorov, avšak v zásade vedie k postupnému a plynulému rozvinutiu očakávaných príznakov; to, že nedošlo k rozvinutiu niektorých príznakov, alebo niektoré neboli vôbec zaznamenané, je spôsobené uvedenými faktormi, ktoré na to majú vplyv, to znamená charakteristikami osobnosti, dĺžkou a intenzitou pôsobenia stresorov; proces násilia medzi blízkymi osobami nemá ohraničenie, ktoré by bolo presné a v neskorších štádiách dochádza k plnej adaptácii obete na vzniknutú situáciu; obeť vníma situáciu „ako normálnu“, tyrana idealizuje, vytvára sa plná emočná závislosť, a nespokojnosť tyrana vedie u nej k pocitom viny a zodpovednosti za konfliktnosť vzťahu, takáto je situácia v extréme; v našom prípade vplyvom okolností došlo k prerušeniu tohto procesu a príznaky sa rozvinuli len do tej fázy, ako je to opísané v posudku; za relevantné vo vzťahu k osobnosti považujem nízku ašpiračnú úroveň - má nízke očakávania, prítomnosť závislej orientácie s potrebou podpory, kde inklinuje k spoliehaniu na druhých, intenzívne zaoberanie sa samou seba s negatívnymi obsahmi, ako aj zistená neschopnosť nachádzať efektívne riešenia v zložitých situáciách; na takúto osobnosť je možné predpokladať negatívne pôsobenie, ktoré postupne viedlo k prehlbovanou závislosti asi po dobu 4 rokov; z toho, ako znalec vnímal poškodenú v rámci časti jej výsluchu, sa pridržiava vyjadrenia v posudku, kde predpokladám vysoké riziko retraumatizácie, v kontexte ktorej za stresujúce považujem aj stretnutie s obžalovaným). Znalec ďalej vysvetlil, že u poškodenej sa nachádza komplex príznakov typických pre reakciu na stres, posttraumatická stresová porucha patrí do kategórie reakcii na stres, a okrem nej sú v tejto časti aj iné diagnostické jednotky, z hľadiska posudzovania týrania nie je relevantné, či išlo práve o túto poruchu. Na jednej strane dochádzalo k prehlbovaniu závislosti, proti ktorej stál jej odpor voči konkrétnymi skutkom, ktoré subjektívne v tom čase vnímala ako príkorie a tak v nej vznikalo vnútorné napätie typické pre ambivalentný vzťah. Dôležitou bola odpoveď znalca na otázku obžalovaného, či je možné, že poškodená bola naozaj týraná, keď odmietla prítomnosť psychológa pri jej výsluchu, keď chodili spolu na relaxačné pobyty a aký vplyv na ňu malo to, že sa jej synovi a neveste, na ktorej bola veľmi upätá, skončil vzťah, kedy znalec uviedol, že zľahčovanie príznakov a dôsledkov týrania patrí k základným príznakom týranej osoby, práve naopak, osoby, ktoré predstierajú týranie, tak zvýrazňujú dopady týrania a poskytujú farbistý obraz; vo vyjadrení obžalovaného znalec nezachytil nič, čo by bolo v rozpore zo znakmi týranej osoby. Znalec nezistil kolísanie v roliach, ktorým je inak nestabilita v pozícii tyrana a týranej osoby s tým, že napríklad dochádza k striedaniu spôsobovania príkoria, pokiaľ sa preukáže, že takéto príkorie je obojstranné, tak sa z psychologického hľadiska nejedná o mechanizmus týrania. Z tohto hľadiska nezistenie kolísania v roliach prispieva k mechanizmu k hodnoteniu mechanizmu ako týrania. Zo znaleckého posudku znalkyne psychiatričky MUDr. J. I. vyplýva, že osobnosť obvineného je akcentovaná, emočne nestabilná, sociálne nezrelá, egocentrická, so sklonom k impulzivite a iritabilite, najmä v emočne záťažových situáciách. Na hlavnom pojednávaní znalkyňa uviedla, že z psychopatologického obrazu dominuje jedine porucha osobnosti, ktorá je polymorfného typu, čiže ide o abnormnú osobnosť s charakteristikami, ako je emočná nestabilita, sklon k impulzivite, egocentrizmu, zníženej frustračnej tolerancii. Znalkyňa sa vyjadrila aj o potrebe vyšetrenia duševného stavu, ktorý u obžalovaného nebolo potrebné vykonať vzhľadom na to, že u neho sa jedná o poruchu osobnosti, pričom v prípade stresových situácií môže dochádzať aj naďalej k podobnému správaniu sa, avšak apriori nepotvrdila a netvrdí, že je agresívnym typom človeka. Krajský súd teda konštatuje, že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď priebeh skutkového deja ustálil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Nepochybil teda okresný súd, keď konanie obžalovaného právne posúdil ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/,ods. 3 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zák., ktorú právnu kvalifikáciu aj správne odôvodnil. Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, aj odvolací súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa. Pri rozhodovaní o druhu a výmery trestu súd dbal na riadne naplnenie účelu trestu (§ 34 ods. 1 Tr. zák.), pričom prihliadal na zákonom určené podmienky (§ 34 ods. 4 Tr. zák). Súd v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadal na pomer a mieru závažnosti prípadných poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Na strane obžalovaného súd nezistil existenciu žiadnej poľahčujúcej okolnosti ani priťažujúcej okolnosti, a preto ukladal obžalovanému trest v rámci základnej zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorá v danom prípade je od 7 do 15 rokov. Trest odňatia slobody uložený obžalovanému pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby nemožno považovať za trest neprimerane prísny, ale ide o trest zákonný. Správne okresný súd vyhodnotil dobu páchania skutku obžalovaným, ktorá predstavuje viac ako tri roky, ako aj rozsah trestného činu a intenzitu konania obžalovaného. Zhodnotil aj následok konania obžalovaného, ktoré zanechalo na psychike poškodenej a to v zmysle reakcie na stres, pričom takýto následok nie je trvalého charakteru a doba jeho pretrvávania súvisí aj s poskytnutím dlhodobej psychoterapeutickej starostlivosti a adaptáciou na nové podmienky života. Pokiaľ sa obžalovaný domáhal použitia ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby v zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., s týmito okolnosťami sa správne vysporiadal okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, keď takéto mimoriadne okolnosti na strane obžalovaného nezistil. Zaradenie obžalovaného zodpovedá ustanoveniu § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. , keďže obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.