Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 16Co/33/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1619201840 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1619201840.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobkyne: Bc. V. S., N.. XX.X.XXXX, W. S. XX, V., zastúpenej URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, Havlíčkova 16, Bratislava, IČO: 47 244 895, proti žalovanému: V. M., N.. XX.XX.XXXX, W. S. XXXX/XX, V., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č.k. 7C/51/2019-96, zo dňa 2.1.2020, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 6.8.2019 domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva. Návrhom doručeným súdu dňa 5.12.2019 sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) C.s.p., ktorý odôvodnila tým, že už pred začatím konania podala na Okresný súd Malacky samostatný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom poukázala najmä na opakované fyzické útoky žalovaného na jej osobu a rovnako aj na značné verbálne útoky žalovaného, ktorými atakoval aj jej syna T. V.. Žalobkyňa dala do pozornosti súdu aj viacero trestných oznámení, ktoré podala na žalovaného a rovnako aj skutočnosť, že žalovaný bol v rokoch 2017 až 2018 privolanými policajnými hliadkami dvakrát vykázaný zo spoločného obydlia v zmysle § 27a zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore; Okresný súd Malacky na základe týchto skutočností, ktoré považoval za dostatočne dôvodné a osvedčujúce potrebu dočasnej úpravy pomerov, uznesením č.k. 5C/13/2018-21, zo dňa 7.6.2018, nariadil žalovanému, aby dočasne nevstupoval do rodinného domu a súčasne žalovanému uložil povinnosť nepribližovať s k osobe žalobkyne a k jej synovi T. V.Q. počas doby trvania vykázania zo spoločného bydliska, na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov. Na podklade neskôr podaného návrhu o zrušenie neodkladného opatrenia žalovaným došlo k zrušeniu tohto neodkladného opatrenia; ku dňu 29.10.2019 tak bol právoplatne zrušený zákaz žalovanému vstupovať do priestorov rodinného domu a nepribližovať sa k osobám žalobkyne a jej syna. 3. Žalobkyňa bola názoru, že medzičasom došlo k novým skutočnostiam, ktoré opakovane odôvodňujú a osvedčujú existujúcu hrozbu zo strany žalovaného a potrebu dočasnej úpravy vzťahov medzi žalobkyňou a žalovaným formou nariadenia neodkladného opatrenia; toho času býva v rodinnom dome spolu so svojím synom T. V., novým partnerom V. W. a jeho synom H. W.. Vzťahy medzi ňou a žalovaným sú dlhodobo zlé a napäté, o čom svedčí viacero trestných oznámení, ktoré podala na žalovaného z dôvodu opakovaného a pretrvávajúceho fyzického a psychického týrania. Napriek tomu, že žalovaný mal súdom na podklade pôvodného uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia uložený zákaz vstupovať do rodinného domu a priblížiť sa k žalobkyni či jej synovi na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, opakovali sa situácie, kedy psychicky atakoval žalobkyňu a jej rodinu. Dňa 8.11.2019 sa žalobkyňa od žalovaného a jeho právnej zástupkyne dozvedela, že neodkladné opatrenie, ktoré bolo nariadené uznesením Okresného súdu Malacky č.k. 5C/13/2018-21, zo dňa 7.6.2018, bolo rozhodnutím súdu zrušené. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa v zmysle zákonnej povinnosti odovzdala kľúče od domu žalovanému a oboznámila ho so skutočnosťou, že ona a s ňou žijúce osoby obývajú len dve izby v dome, v ktorých sú ich osobné veci a súčasne uviedla, že izby budú uzamknuté. Žalovaného preto požiadala, aby rešpektoval ich právo na súkromie a súčasne mu navrhla, že mu dá možnosť overiť si (iba v jej prítomnosti), že v predmetných izbách nie sú žiadne veci jeho osobnej povahy, keďže v dome už takmer rok a pol nežil. Žalovaný sa jej však už v tomto čase vyhrážal, že na uvedené konanie nemá právo a že, v prípade, ak budú dvere v rodinnom dome uzamknuté, ich vykopne. Nakoľko sa situácia medzi ňou a žalovaným opakovane zhoršovala, ako sa aj bála sa o život a zdravie seba a syna, podala dňa 14.11.2019 na žalovaného na Generálnej prokuratúre SR opakovane trestné oznámenie. Následne dňa 15.11.2019 sa v rodinnom dome odohral incident, kedy bola privolaná policajná hliadka z dôvodu, že syn partnera žalobkyne (H. W.) po príchode domov našiel vykopnuté dvere na oboch izbách, ktoré obýva spolu s partnerom a deťmi a bolo zistené, že z rodinného domu bolo odcudzených viacero vecí; po príchode polície bolo zistené, že z rodinného domu zmizli finančné prostriedky, nejaké cennosti, ale súčasne aj listinné podklady a oficiálne dokumenty, ktoré sa týkali jej majetkových a vlastníckych pomerov a trestných oznámení podaných na žalovaného, vrátane zápisnice z podania vyššie uvedeného trestného oznámenia na Generálnu prokuratúru SR dňa 14.11.2019, z ktorého dôvodu jeho obsah nemôže predložiť. V zmysle uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Malackách, OO PZ v Stupave, ČVS: ORP-793/MC-MA-2019, zo dňa 15.11.2019 je zrejmé, že orgány činné v trestnom konaní začali vo veci trestné stíhanie pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), b) Trestného zákona v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona. Dňa 15.11.2019 bola vypočutá ako svedok - poškodený. Upriamila pozornosť na fakt, že kľúče od domu mal okrem nej, jej syna T. V., partnera V. W. a jeho syna H. W., už len žalovaný. Nakoľko vchodové dvere do rodinného domu poškodené neboli a nakoľko po zrušení neodkladného opatrenia riadne odovzdala kľúče od rodinného domu žalovanému, pričom žalovaný sa jej vyhrážal, že v prípade, ak budú v rodinnom dome uzamknuté sporné miestnosti, tieto dvere vykopne. Podotkla, že z dôvodu obavy o svoj život a zdravie nainštalovala už v minulosti v dome kameru, ktorá sa nachádzala na nočnom stolíku v spálni; kamera však v inkriminovanom čase nič nezaznamenala, nakoľko v čase spáchania skutku (krádeže) niekto odpojil ističe v elektrickej skrini a tým i celý dom a kameru od elektriny. Jediné poškodenie vecí bolo zaznamenané na uzamknutých dverách do spálne a detskej izby (teda na izbách, ktoré obýva žalobkyňa, jej partner a deti), pričom poškodenie sa nachádzalo v oblasti zámku a zárubne, z čoho je zrejmé, že došlo k ich úmyselnému násilnému otvoreniu za účelom ich prehľadania a odcudzenia vecí v nich sa nachádzajúcich. Keďže nedošlo k poškodeniu vchodových dverí, ale len k poškodeniu uzamknutých interiérových dvier, je zrejmé, že páchateľ mal od rodinného domu kľúče a tieto mal okrem nej a osôb s ňou žijúcich v rodinnom dome, už len žalovaný. 4. Všetky tieto skutočnosti vo svojom súhrne opakovane vyvolali u žalobkyne odôvodnený strach a obavy o život, o život jej syna, ako i osôb s ňou žijúcich v rodinnom dome. Nebolo jej zrejmé, čo by sa stalo, ak by sa v inkriminovanom čase v dome niekto nachádzal, pričom bola dôvodne presvedčená, že násilného konania sa dopustil práve žalovaný. Z uvedeného dôvodu bola nútená z dôvodu enormného stresu a zhoršenia svojho fyzického a psychického stavu dňa 18.11.2019 vyhľadať lekársku pomoc na ambulantnej pohotovostnej službe v V., o čom svedčí predložená ambulantná správa zo dňa 18.11.2019. Z dôvodu pretrvávajúceho stresu následne dňa 20.11.2019 opakovane vyhľadala lekársku pomoc a to u svojho obvodného všeobecného lekára MUDr. L., ktorý žalobkyni predpísal lieky na upokojenie, o čom svedčí v prílohe priložený záznam zo zdravotnej dokumentácie zo dňa 20.11.2019. Z priložených lekárskych správ je teda nepopierateľné, že obaja ošetrujúci lekári skonštatovali u nej stresovú reakciu, pričom za účelom jej zmiernenia nasadili vhodnú medikamentóznu liečbu. Opísané konanie žalovaného je účelové a cielene u nej vyvoláva strach a stres. Vzhľadom na to, že opakovane takmer ihneď po zrušení pôvodného neodkladného opatrenia došlo k opakovaniu situácie s jasným prejavom násilného správania, je odôvodnená naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania. Žalobkyňa ďalej uviedla, že trestné oznámenie podané na Generálnej prokuratúre SR dňa 14.11.2019, bolo po postúpené a uznesením OR PZ v Malackách, odbor kriminálnej polície, ČVS: ORP-535/1- VYSMA-2019, zo dňa 28.11.2019 bolo začaté trestné stíhanie pre zločin týranie blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. 5. Na podklade uvedeného žalobkyňa uviedla, že sa jedná o nové skutkové okolnosti a nový stav veci, ktoré odôvodňujú vydanie nového neodkladného opatrenia v predmetnej veci. Na podklade vyššie uvedených skutočností a životných skúseností bližšie popísaných v čestnom vyhlásení, má dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, ako aj o život a zdravie svojho syna a osôb, ktoré s ňou žijú v spoločnej domácnosti. Vždy bola naklonená riešiť spory so žalovaným zmierlivou cestou, avšak ako náhle získal žalovaný opakovane kľúče od rodinného domu, došlo k zhoršeniu vzťahov medzi stranami sporu, ktoré vyústili do poškodenia zariadenia domu a viedli k odcudzovaniu viacerých hnuteľných veci značnej hodnoty, vrátane listinných dokumentov a podkladov týkajúcich sa prebiehajúceho konania o vyporiadanie BSM a podkladov týkajúcich sa trestných oznámení podaných proti žalovanému. Hroziacemu nebezpečenstvu zo strany žalovaného nevie zabrániť žiadnym účinným spôsobom ako nariadením neodkladného opatrenia, ktorým bude žalovanému uložený zákaz vstupovať do priestorov rodinného domu a na ním súvisiace pozemky. S ohľadom na uvedené preto možno jednoznačne konštatovať, že uložením požadovaného obmedzenia zákazu vstupu do rodinného domu možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa domáha. Z povahy veci je zrejmé, že neodkladným opatrením sa upravujú pomery medzi stranami dočasne, na nevyhnutné obdobie. Na podklade predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa domáhala, aby bola žalovanému uložená povinnosť na dobu do právoplatného skončenia predmetného konania o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode; v predmetnom konaní totiž dôjde k vyporiadaniu spoluvlastníckych vzťahov medzi stranami sporu a to vrátane vlastníckych vzťahov k rodinnému domu. Akcentujúc uvedené je zrejmé, že neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav. Právo na ochranu života a zdravia, ktoré sú žalovaným ohrozované, majú absolútnu povahu a prednosť pred ochranou vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva žalovaného k spornej nehnuteľnosti. 6. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí ozrejmil, že neodkladné opatrenie možno teda nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je potreba bezodkladne upraviť pomery strán konania, druhým potreba zabezpečiť výkon súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí žalobca osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo bezprostrednej hroziacej ujmy. Potrebu a splnenie zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia však súd musí skúmať z hľadiska účelu súdneho konania vo všeobecnosti a ochrany práv a právom chránených záujmov všetkých účastníkov konania. 7. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa osvedčovala naliehavosť potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi ňou a žalovaným ako bývalým manželom dvomi lekárskymi správami, trestnými oznámeniami a nahrávkou; z doložených dôkazov však nie je možné vyvodiť žiadne také správanie žalovaného, ktoré by osvedčovalo, že svojim konaním ohrozuje telesnú a duševnú integritu žalobkyne. Z lekárskych správ totiž nevyplýva, že by zdravotné problémy žalobkyne pramenili zo správania sa žalovaného. Žiadny z doložených dôkazov nenasvedčuje tomu, že by zo strany žalovaného dochádzalo k obťažovaniu, prenasledovaniu, zastrašovaniu ani k inému nátlaku a vôbec nie k násiliu. Na zvukovo- obrazovom zázname prebieha konverzácia medzi žalobkyňou a žalovaným, z ktorej nie je možné vyvodiť zásah žalovaného do integrity žalobkyne; okrem toho ide o video vyhotovené v roku 2017. Čo sa týka fotografií doložených na dvd nosiči súd prvej inštancie nevidel žiadnu spojitosť medzi týmito fotografiami a žalobkyňou popísaným správaním žalovaného. Z uznesení o začatí trestných stíhaní nevyplýva, že by práve žalovaný mal byť podozrivý z týchto skutkov; žalobkyňa neuviedla a nedoložila, či bolo vznesené obvinenie žalovanému. V prípade začatého trestného stíhania pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, má ísť o trvajúci skutok v období od roku 2017 do 8.6.2018, čo je obdobie viac ako rok a pol pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Sama žalobkyňa v návrhu uviedla, že žalovaný v období pred podaním návrhu (odo dňa nariadenia predchádzajúceho neodkladného opatrenia v júni 2018 do dňa zrušenia v októbri 2019) sa v dome nezdržiaval, z čoho možno vyvodiť, že rešpektoval nariadené neodkladné opatrenie; nemohlo teda dochádzať k narúšaniu telesnej a osobnej integrity žalobkyne v období bezprostredne predchádzajúcom podaniu tohto návrhu a žalobkyňa to ani netvrdí. Z popísania udalostí žalobkyňou sa súdu prvej inštancie javilo, že ide o jej jednostranné silno subjektívne popisovanie priebehu udalostí, pričom cieľom žalobkyne je zabrániť žalovanému užívanie ich spoločného rodinného domu tak, aby ho mohla využívať výlučne pre seba, svojho syna ako aj nového priateľa a jeho syna. Žalobkyňou uvádzané skutočnosti, ktorými odôvodňovala zásah do svojej telesnej a duševnej integrity zostali len v rovine jej subjektívneho popisu bez toho, aby akýmkoľvek objektívnym dôkazom osvedčila správanie žalovaného vymykajúce sa z rámca bežného správania. Žalobkyňa si musí byť vedomá, že žalovaný má také isté právo dom užívať ako má aj ona, keďže je rovnakým spoluvlastníkom rodinného domu s rovnakými právami a povinnosťami; zákaz vstupu do domu, ktorý požadovala je závažným obmedzením vlastníckeho práva a na vyhovenie je potrebné relevantné osvedčenie skutočností odôvodňujúcich takýto zásah, ktoré však neosvedčila. 8. Na uvedenom základe podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. f), § 326 ods. 1, § 328 ods. 2 veta prvá C.s.p. súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol. 9. Proti uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie a žiadala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) bola námietka, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mala za to, že splnenie všetkých predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia v návrhu riadne demonštrovala a preto jej nebolo zrejmé, z akého dôvodu súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Lekárske správy zo dňa 18.11.2019 a 20.11.2019 deklarujú prítomnosť adaptačnej poruchy ako výsledku reakcie na akútnu stresovú situáciu a potrebu nasadenia medikamentóznej liečby. Z popisu skutkového stavu veci v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nepopierateľné, že uvedené psychické zhoršenie zdravotného stavu bolo bezprostrednou reakciou na skutočnosti, ktoré sa udiali dňa 15.11.2019, ergo ako následok incidentu, ktorý sa odohral v spoločnom rodinnom dome (ktorý je v bezpodielovom vlastníctve strán sporu) a bolo potrebné privolať policajnú hliadku. Podrobným a vyčerpávajúcim spôsobom ozrejmila svoje obavy o svoj život a život svojej rodiny a dôvody podania trestného oznámenia na žalovaného dňa 14.11.2019 a rovnako tak v zápisnici o výsluchu svedka - poškodeného spísanej orgánmi činnými v trestnom konaní dňa 15.11.2019 aj dôvody, pre ktoré mala za to, že vyššie deklarovaného protiprávneho konania sa dopustil práve žalovaný. Vyčítala súdu prvej inštancie, že v odôvodnení rozhodnutia sa nevysporiadal s čestným vyhlásením, v ktorom podrobnejšie predostrela zhrnutie skutkového stavu veci a konanie žalovaného; predložené fotografie a obrazovo-zvukový záznam preukazujú pravdivosť tvrdení v čestnom vyhlásení a zachytávajú opakované šikanózne správanie žalovaného, ako aj zdokumentované modriny na jej tele preukazujúce fyzické ataky žalovaného, ktorých sa v minulosti dopúšťal na jej osobe. Dôvodnosť a opodstatnenosť obáv o život a zdravie jej osoby, ako i jej rodiny, potvrdzuje aj skutočnosť, že uznesením OR PZ v Malackách, odbor kriminálnej polície, ČVS: ORP-535/1-VYS-MA-2019, zo dňa 28.11.2019 bolo rozhodnuté o začatí trestného stíhania pre zločin týranie blízkej a zverenej osoby podľa 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Argumentácia súdu prvej inštancie, že sa jednalo skutok trvajúci v období od roku 2017 do 8.6.2018 je právne irelevantná, nakoľko tieto skutočnosti dala do pozornosti práve z dôvodu vykreslenia celkovej situácie a celkového skutkového stavu veci. Je zrejmé, že žalovaný sa dopúšťal opakovaného a dlhodobého protiprávneho konania vo forme zásahov do jej telesnej a duševnej integrity, ako aj jej maloletého syna už v minulosti, pričom po zrušení predchádzajúceho súdom nariadeného neodkladného opatrenia sa obťažovanie a schválnosti zo strany žalovaného opakujú. Nikdy netvrdila, že by v období predchádzajúcom novému podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nedochádzalo k opakovanému narúšaniu jej osobnej integrity; v čestnom prehlásení deklarovala, že napriek skutočnosti, že žalovaný nevstúpil do rodinného domu či sa nepribližoval k nej a jej synovi, opakovali sa v ich živote nepríjemné situácie. Takmer bezprostredne po zrušení neodkladného opatrenia došlo v spoločnom rodinnom dome k spáchaniu trestného činu a tým aj k bezprostrednému narušeniu jej súkromného a rodinného života, k vyvolaniu obáv a strachu z opakovania sa situácií a incidentov z minulosti a k narušeniu jej vlastníckych práv odcudzením hnuteľných vecí v jej vlastníctve. Žalovanému nikdy nebránila vo vstupe do spoločného rodinného domu. Rešpektovala a rešpektuje rozhodnutie súdu, riadne odovzdala žalovanému kľúče od domu, pričom nekonala žiadnym spôsobom, ktorým by žalovanému zamedzila a znemožnila vstup do domu, preto nie je zrejmé, na podklade čoho súd prvej inštancie prejudikuje svoje nedôvodné závery. Namietala tvrdenie, že si "jednostranne nedokresľuje" skutkový stav veci, ktorý deklarujú nielen prebiehajúce trestné konania, dôkazy priložené k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale aj skutočnosť, že žalovaný bol v minulosti opakovane vykázaný zo spoločného rodinného domu privolanou policajnou hliadkou v zmysle § 27a zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore. Súd prvej inštancie zrejme opomenul, že z dikcie predmetného zákonného ustanovenia zákona o policajnom zbore vyplýva, že k vykázaniu z priestorov domu dochádza v situáciách, kedy na základe zistených skutočností možno očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky. Je preto dostatočne osvedčené, že žalovaný sa v minulosti dopúšťal násilného a agresívneho správania voči jej osobe, pričom mu nevadilo, že svedkom týchto útokov a incidentov bol aj maloletý syn. Pokiaľ súd prvej inštancie hovoril o právach a povinnostiach žalovaného ako spoluvlastníka rodinného domu, netreba opomínať fakt, že žalovaný nehradí žiadne náklady súvisiace s rodinným domom, a preto žalobkyňa po úhrade všetkých platieb nemá finančné prostriedky na to, aby sa zo spoločného rodinného domu spolu so synom vysťahovala do prenájmu a predišla tak dôsledkom konania žalovaného. Naviac pre tento druh neodkladného opatrenia je irelevantné, či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému domu; prípadné obmedzenie výkonu vlastníckeho práva má v tomto prípade legitímny účel, ktorý je do značnej miery zdôraznený verejným záujmom. Samotné obmedzenie je pritom vždy dočasné, čo vyplýva priamo zo znenia právnej normy. Upriamila pozornosť na fakt, že podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť situácie, vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom vzťahu. Výklad, ktorý súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí predostrel nasvedčuje tomu, že je nutné preukázať (a opakovane tak čakať na fyzické ataky žalovaného) alebo je "úplne v poriadku" vyvolávať u druhej strany obavy, stres a psychický nátlak v podobe ničenia spoločného majetku strán sporu, nerešpektovania súkromia, výsmechmi, zastrašovaním a zasahovaním do duševnej integrity druhej strany aj prostredníctvom neustále sa opakujúcich incidentov brániacich v riadnom užívaní spoločnej veci. Súd prvej inštancie zrejme úplne opomenul podstatu predloženého čestného vyhlásenia a k jeho obsahu, podporeného ďalšími dôkazmi (obrazovo-zvukový záznam a fotografie) sa nevyjadril ani jedinou vetou. Na uvedené nadväzuje zrejme aj neporozumenie predloženiu fotografií obsiahnutých na DVD nosiči ako ďalšieho z dôkazov doložených k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súčasne súd prvej inštancie nedostatočne zdôvodnil aj tú skutočnosť, z akého dôvodu podľa jeho právneho názoru nie sú naplnené jednotlivé zákonné predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré boli podrobným spôsobom deklarované v návrhu, čím zaťažil konanie vadou svojvoľnosti a nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. 10. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len "C.s.p."), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.s.p.) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.). 11. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 12. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 13. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje. 14. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 15. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 16. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobkyne v odvolaní (ktoré v súhrne spochybňujú vecnú správnosť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie), s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.s.p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu najmä s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností, ktoré viedli súd prvej inštancie k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 17. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení C.s.p. je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a zároveň dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. 18. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút osobitnej povahy, čomu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. súd rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, nakoľko pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti. 19. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. 20. Úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť upravené pomery strán sporu (tzv. osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ neodkladného opatrenia preukázať, z čoho, t.j. z akých okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a musí deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej alebo neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami; musí preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej alebo neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami obstojí, že z jeho strany nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Navrhovateľ neodkladného opatrenia má tak dôkaznú povinnosť pokiaľ ide o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň má povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností odôvodňujúcich navrhované neodkladné opatrenie. 21. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia považuje za potrebné odvolací súd uviesť, že ak sa žalobkyňa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť dočasne nevstupovať do rodinného domu so súpisným č. XXXX postavenom na pozemku parcely registra "C" č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 113 m2 ako aj na priľahlé pozemky parcely registra "C" č. XXXX/XX, orná pôda o výmere 331 m2 parcely č. XXXX/XXX, orná pôda o výmere 339 m2 parcely č. XXXX/XXX, ostatná plocha o výmere 10 m2, parcely č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 27 m2, nachádzajúce sa v k. ú. V., obec V., okres V., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor, a to do doby právoplatného skončenia konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 7C/51/2019, bolo jej procesnou povinnosťou nielen skutkovými tvrdeniami opísať rozhodujúce dôvody svedčiace v prospech nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) C.s.p., t.j. ohrozenie telesnej a duševnej integrity žalobkyne zo strany žalovaného, ale súčasne tieto tvrdenia podporiť takými dôkaznými prostriedkami, ktoré celkový skutkový dej spoľahlivo osvedčia a to aspoň do takej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti. 22. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobkyňa tvrdené skutočnosti o konaní žalovaného, ktoré má ohrozovať jej telesnú a duševnú integritu, preukazovala uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Malackách, OO PZ v Stupave, ČVS: ORP-793/MC-MA-2019, zo dňa 15.11.2019, výpoveďou zo dňa 15.11.2019, lekárskymi správami, fotografiami a zvukovoobrazovým záznamom na dátovom nosiči (DVD), uznesením OR PZ v Malackách, odbor kriminálnej polície, ČVS: ORP-535/1- VYS-MA-2019, zo dňa 28.11.2019 a čestným vyhlásením zo dňa 2.12.2019. 23. Pokiaľ žalobkyňa preukazovala potrebu úpravy pomerov medzi stranami na skutkovom základe udalostí dňa 15.11.2019, pri ktorých malo dôjsť k vniknutiu do uzamknutých dvoch miestností spoločného rodinného domu a odcudzeniu niekoľkých hnuteľných vecí, a pre ktoré bolo uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Malackách, OO PZ v Stupave, ČVS: ORP-793/MC-MA-2019, zo dňa 15.11.2019 začaté trestné stíhanie pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, správne poukázal súd prvej inštancie na skutočnosť, že žalovaný doposiaľ nie je ani podozrivým zo spáchania týchto skutkov, pričom pochybnosti o možnom páchateľovi mala aj sama žalobkyňa, pretože zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 15.11.2019 na Obvodnom oddelení PZ v Stupave jednoznačne vyplýva, že sama nevedela uviesť, či tam (v rodinnom dome, pozn. odvolacieho súdu) bol žalovaný alebo iba jeho dcéra V. M.. 24. V názorovej zhode so súdom prvej inštancie hodnotí odvolací súd aj predložené lekárske správy vystavené všeobecnými lekármi zo dňa 18.11.2019 a 20.11.019, z ktorých nevyplývajú žiadne objektivizujúce skutočnosti vo vzťahu k následkom tvrdeného konania žalovaného; ich obsahom (prvého) je len záznam subjektívnych príznakov žalobkyne o bolestiach pravej hornej končatiny, pichanie okolo srdca, že má strach a pred 2 mesiacmi jej zomrel bratranec s diagnostickým záverom R074 (bližšie neurčená bolesť hrudníka) alebo (druhého) o prítomnosti stress factoru - nátlak manžela s diagnostickým záverom F43.2 (neurotické stresom podmienené somatoformné poruchy). 25. Odvolací súd ďalej zistil, že ani fotografie a zvukovo-obrazový záznam (rozhovor žalobkyne a žalovaného), ktoré sú obsahom dátového nosiča (DVD), neosvedčujú ohrozenie telesnej integrity alebo duševnej integrity žalobkyne konaním žalovaného. Preskúmaním vlastností týchto súborov zároveň odvolací súd zistil, že zvukovo-obrazový záznam bol vyhotovený dňa 5.11.2017, dve fotografie zachytávajúce časť ľudského tela boli nasnímané dňa 25.10.2017, 4 fotografie vyobrazujúce vozidlo Ford Focus boli vytvorené dňa 14.2.2019, fotografie poškodeného zámku a vchodových dverí sú zo dňa 6.9.2018 a fotografia poškodeného mobilu je bez dátumu nasnímania, t.j. väčšina z týchto dôkazov bola vyhotovená minimálne 10 mesiacov pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (6.12.2019), pričom niektoré boli vyhotovené až 2 roky (!) pred jeho podaním. 26. K ďalším skutkovým tvrdeniam, ktoré majú rabiátne správanie žalovaného voči žalobkyni preukazovať a sú podkladom trestného stíhania začatého uznesením OR PZ v Malackách, odbor kriminálnej polície, ČVS: ORP-535/1-VYS-MA-2019, zo dňa 28.11.2019, pre zločin týranie blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, súd prvej inštancie správne poukázal na obsah tohto uznesenia, že predmetom trestného stíhania vo veci má byť vyšetrenie skutkov v období od roku 2017 do 8.6.2018. Ide totiž o podstatnú okolnosť, pretože konanie za obdobie od roku 2017 do 7.6.2018 už bolo predmetom konania Okresného súdu Malacky, ktorý uznesením č.k. 5C/13/2008-21, zo dňa 7.6.2018, nariadil neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. a žalovanému uložil povinnosť dočasne nevstupovať do rodinného domu súpisné č. 5990 a nepribližovať sa k žalobkyni a jej synovi T. V.; je preto vylúčené, aby totožné konanie bolo opätovne pokladom pre nariadenie neskoršieho neodkladného opatrenia a to aj pre absenciu naliehavosti úpravy pomerov medzi stranami, keďže k uvedenému konaniu malo dôjsť pred viac 1,5 rokom. 27. Odvolací súd sa preto nestotožnil s námietkou žalobkyne v odvolaní, že preukázala splnenie všetkých predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré v návrhu riadne demonštrovala; žiadny zo žalobkyňou predložených dôkazov totiž neosvedčuje jej tvrdenia o (novom) konaní žalovaného zo dňa 15.11.2019 ohrozujúceho jej telesnú a duševnú integritu do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, pričom na tomto závere nemôžu nič zmeniť predložené (podporné) dôkazy vzťahujúce sa ku konaniu pripisovanému žalovanému v období predchádzajúcom vydaniu neodkladného opatrenia dňa 7.6.2018, ani čestné vyhlásenie žalobkyne, ktoré je z povahy veci dôkazom prezentujúcim subjektívne vnímanie skutočnosti. 28. Súd prvej inštancie zároveň v odôvodnení svojho rozhodnutia stručne, jasne a výstižne vysvetlil prečo považoval návrh za nedôvodný a nakoľko sa v posudzovanej veci o jednalo o jednoduchý prípad aplikácie práva je podľa odvolacieho súdu takto zvolená forma odôvodnenia absolútne dostatočná; skutkové a právne závery súdu prvej inštancie tak nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a odôvodnenie odvolaním napadnutého uznesenia spĺňa požiadavky § 220 ods. 2 C.s.p., pričom za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv strany sporu (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 165/2011). 29. Žalobkyňou uvádzané tvrdenia v odvolaní tak neboli spôsobilé zmeniť správnosť záverov napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré by mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie v prospech odvolateľky. Na uvedenom základe odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila splnenie zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. C.s.p., preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).