Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/262/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1619202151 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1619202151.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu Mgr. Barbora Barteková a JUDr. Zuzana Kučerová v právnej veci navrhovateľa: Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX, I., zast. JÁNSKÝ & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Štúrova 1408/13, Nitra, proti odporkyni: Bc. X. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom U D. XXXX/X, XXX XX N., Česká republika, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Malacky, č.k. 31C 72/2019-30 zo dňa 17.10.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Malacky č.k. 31C 72/2019-30 zo dňa 17.10.2019 p o t v r d z u j e. Odporkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti navrhovateľovi v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, odporkyni náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal a rozhodol, že navrhovateľ neodkladného opatrenia je povinný zaplatiť na účet súdu prvej inštancie súdny poplatok vo výške 33 € v lehote 10 dní od právoplatnosti uznesenia. 2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie poukázal na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pred podaním žaloby vo veci samej, ktorým žiadal, aby súd uložil odporkyni, aby sa zdržala akejkoľvek dispozície a nakladania nehnuteľnosťami, nachádzajúcimi sa v okrese K., obci I., katastrálnom území I., a to stavbami - chatou, súpisné číslo XXXX, stojacou na parcele č. XXXX/X, nadstavbou, stojacou na parcele XXXX/X, garážou, stojacou na parcele č. XXXX/X a šopou, stojacou na parcele č. XXXX/X, ktoré súd pre katastrálne územie I., obec I., okres K. evidované v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva Okresného úradu K. LV č. XXXX, najmä aby ich predávala, predala, inak previedla vlastníctvo k nim na tretiu osobu, prenajala ich tretej osobe, vypožičala ich alebo vyporiadala v prospech tretej osoby dohodou za úhradu alebo ich zaťažila vecným bremenom, alebo ohľadom nich uzavrela zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva. 3. Súd prvej inštancie návrh právne posúdil podľa ust. § 324 ods. 1 CSP a ust. § 325 ods. 1 a 2 CSP a ust. § 326 a § 328 a § 329 ods. 1 CSP. 4. Po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vrátane predložených listinných dôkazov zo strany navrhovateľa, súd dospel k záveru, že neodkladnému opatreniu nie je možné vyhovieť, pretože navrhovateľ dostatočne neosvedčil dôvodnosť žaloby, ktorú chce podať vo veci samej. Keďže neodkladným opatrením má byť zasiahnuté do vlastníckych oprávnení odporkyne, je potrebné posúdiť primeranosť takéhoto závažného zásahu, v súvislosti so žalobou vo veci, ktorá doposiaľ nebola zo strany navrhovateľa podaná. Súd prvej inštancie by neodkladné opatrenie mohol nariadiť iba v prípade, ak by súčasne určil buď dĺžku konania, resp. ak by navrhovateľa odkázal na podanie žaloby vo veci samej, keďže takýto zásah do vlastníckeho práva nemožno nariadiť bez určenej doby jeho trvania a obmedziť trvalo dispozičné oprávnenie, ktoré vyplýva z vlastníckych oprávnení vlastníka, ktorý je riadne zapísaný v katastri nehnuteľností. 5. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že vlastníkom predmetných nehnuteľností v celosti je od 3.12.2009 odporkyňa, na základe povolenia vkladu V-3984/09, na základe kúpnej zmluvy. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia namietal neplatnosť kúpnej zmluvy, uzavretej medzi odporkyňou a otcom navrhovateľa, ktorý bol pôvodný vlastník nehnuteľnosti ešte v roku 2009, navrhovateľ namietal neplatnosť tejto kúpnej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ a jednak podľa ust. § 39 OZ, z dôvodu, že kúpna cena bola stanovená na sumu 1 € a tiež z dôvodu, že odporkyňa nedodržala v zmluve uvedenú povinnosť postarať sa o otca navrhovateľa, čím malo dôjsť k zneužitiu ľahkovážnosti a neskúsenosti, pričom odporkyňa taktiež nedodržala dohodu, ktorú uzavrela s navrhovateľom, aby nehnuteľnosti nepredávala a tiež dohodu, že s navrhovateľom uzatvoria manželstvo. 6. Súd prvej inštancie zamietnutie návrhu odôvodnil tým, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nezdôvodnil okolnosti, ktoré viedli jeho otca k prevodu vlastníckeho práva na odporkyňu, neuviedol žiadne skutočnosti na ozrejmenie, z akého dôvodu mala byť výška kúpnej ceny stanovená v rozpore s dobrými mravmi, keď v súvislosti s výškou kúpnej ceny poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR z 21.06.2016, sp.zn. III.ÚS 412/2016. Navrhovateľ neuviedol, ako dlho sa odporkyňa s pôvodným vlastníkom poznala, aké boli vzťahy medzi navrhovateľom a odporkyňou a teda neuniesol základnú povinnosť tvrdiť a na podporu svojich tvrdení označiť dôkazy. Kúpna cena, hoci vo výške 1 euro, nemôže mať automaticky za následok rozpor s dobrými mravmi. Samotný navrhovateľ mal vedomosť o prevode vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam na odporkyňu, v čase vykonania predmetného úkonu, čo vyplýva i z listinného dôkazu - dohody zo dňa 21.11.2009, v ktorej je uvedené, že odporkyňa nadobudla nehnuteľnosti kúpou. Navrhovateľ nepreukázal, že by jeho otec, pôvodný vlastník, alebo sám navrhovateľ počas života poručiteľa, namietali akýmkoľvek spôsobom platnosť predloženej kúpnej zmluvy. Navrhovateľ ani netvrdil, že by jeho otec nebol spôsobilý na uzatvorenie kúpnej zmluvy a za života namietal jej uzatvorenie. 7. Podľa záveru okresného súdu navrhovateľ neosvedčil aspoň základ nároku, ktorého sa chce domáhať vo veci samej, pričom účastník súdneho konania, ktorý namieta neplatnosť právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi, je v konaní pred všeobecným súdom, povinný uviesť relevantné skutočnosti, z ktorých mal takýto rozpor vyplývať a tieto skutočnosti následne zákonným spôsobom preukázať. V danom prípade navrhovateľ ani v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nenamietal, že by počas života jeho otca odporkyňa porušila prísľub nepreviesť vlastnícke právo a ani sa o takýto úkon počas života pôvodného vlastnícka nepokúsila. V kúpnej zmluve v čl. IV malo byť v prospech pôvodného vlastníka zriadené právo doživotného bývania a doopatrovania a súčasne sa odporkyňa zaviazala po dobu života neprevádzať nehnuteľnosti. K povinnosti doopatrovať otca navrhovateľa, súd prvej inštancie uviedol, že z kúpnej zmluvy takýto záväzok odporkyne nevyplýva, pretože ustanovenie o vecnom bremene doopatrovania, neukladá vo vzťahu k odporkyni, žiadne povinnosti. Taktiež mal za to, že dohoda zo dňa 21.11.2009 je pre posudzovanie osvedčenia dôvodnosti nároku, irelevantná z dôvodu, že išlo o dohodu medzi navrhovateľom a odporkyňou a nie o dohodu medzi predávajúcim z kúpnej zmluvy a navyše v dohode nie je vôbec špecifikovaná nehnuteľnosť, ktorej sa dohoda týka. Taktiež z kúpnej zmluvy nevyplýva ani povinnosť, resp. možnosť kupujúceho odstúpiť od zmluvy, v prípade neuzatvorenia manželstva s navrhovateľom. Navrhovateľ teda svoje tvrdenie o rozpore kúpnej zmluvy riadne nezdôvodnil, neosvedčil subjektívne znaky, tzv. úžerníckej zmluvy a to, či predávajúci bol v tiesni, či uzatváral pod vplyvom neskúsenosti, rozumovej nevyspelosti, rozrušenia, dôverčivosti a ani neuviedol dôkazy, ktoré by takéto skutočnosti mohli vo veci samej preukázať. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil ohrozenie jeho užívacieho práva k nehnuteľnosti, navrhované neodkladné opatrenie nesmeruje k ochrane práva nehnuteľnosť užívať, ale k zamedzeniu dispozície s nehnuteľnosťou, toto tvrdenie taktiež navrhovateľ žiadnym spôsobom neosvedčil. Keďže bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno zaťažovalo navrhovateľa neodkladného opatrenia, ktorý bremeno tvrdenia, dôkazné bremeno neuniesol, čím nepreukázal ani potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 255 CSP a ust. § 262 ods. 2 CSP. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, odporkyňa bola v konaní úspešná, avšak v tomto štádiu konania jej nevznikli žiadne trovy prvoinštančného konania, a preto jej súd ich náhradu nepriznal. Zároveň súd prvej inštancie uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť na účet súdu prvej inštancie súdny poplatok za návrh. 8. Proti uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a nariadil neodkladné opatrenie v zmysle podaného návrhu, prípadne, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 9. Navrhovateľ v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Zároveň poukázal na odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, namietal nesprávne právne posúdenie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Podľa navrhovateľa súd prvej inštancie zjavne napriek fáze rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vyžadoval od navrhovateľa neodôvodnene osvedčenie nároku ďalšími dôkazmi v neprimeranom rozsahu, keď žiadal jeho preukázanie spôsobom rovnako, ako v tzv. základnom súdnom konaní, predmetom ktorého by bolo prejednanie nároku vo veci samej. Teda súd prvej inštancie prijal nesprávne skutkové zistenia samotný nárok, jeho existenciu, ako aj dôvodnosť prípadnej žaloby posúdil predčasne, keď odkazom na jeden atribút (výšku kúpnej ceny) bez ďalšieho konštatoval platnosť právneho úkonu a nedôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ poukázal na ust. § 324 ods. 1 a 3 CSP, ust. § 325 ods. 1 a 2 CSP a nasl. a tvrdil, že splnil všetky podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vytkol súdu prvej inštancie, že pristupoval k hodnoteniu jednotlivých dôkazov selektívne, tieto vytrhol z celkového kontextu a posudzoval ich bez toho, aby ich vnímal vo vzájomných súvislostiach. Navrhovateľ tvrdil, že pôvodný vlastník - otec navrhovateľa, uzatvoril s odporkyňou zmluvu len za predpokladu, že budú splnené podmienky, ktoré sú jednak v zmluve, ale aj zmluvnými stranami dohodnuté, t.j. že pôvodný majiteľ nehnuteľnosti, ako protihodnotu plnenia, žiadal o.i. doopatrovanie odporkyňou spoločne s jeho synom ( navrhovateľom ), o splnení čoho zjavne nemal vzhľadom k dovtedajšiemu správaniu odporkyne dôvod pochybovať a len na základe toho bol ochotný previesť vlastnícke právo na odporkyňu inak, ako za bežných obvyklých podmienok. Odporkyňa sľub daný otcovi navrhovateľa nedodržala, požiadala príslušnú správu katastra iba o vklad svojho vlastníckeho práva a nie aj o vklad práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a ihneď po nadobudnutí vlastníckeho práva opustila navrhovateľa a reálne sa o jeho otca nikdy nestarala. Navrhovateľ poukázal na dohodu uzavretú medzi účastníkmi konania v priebehu katastrálneho konania o vklade vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech odporkyne, z ktorej vyplýva vôľa sporových strán na spôsobe užívania nehnuteľnosti a disponovania s nimi. Ani tento záväzok a sľub odporkyňa nedodržala. Z predložených dôkazov a tvrdení, vyplývajú minimálne pochybnosti o tom, či zo strany odporkyne nedošlo ku konaniu, ktoré nie je v súlade s dobrými mravmi a je protiprávne. Navrhovateľ poukázal na rozsudok NS ČR sp.zn. 32Odo/807/2002 zo dňa 18.03.2004, následne i na ust. § 39a OZ, s tým, že je nepochybná existencia hrubého nepomeru medzi plneniami, kedy na jednej strany pôvodný vlastník previedol na odporkyňu vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a na druhej strane odporkyňa za tieto nehnuteľnosti i zaplatila kúpnu cenu 1 euro. Podľa navrhovateľa, motiváciou pôvodného vlastníka bola dôvera v odporkyňu, že bude konať čestne a poctivo a dodrží svoje záväzky voči nemu, v nej vyjadrené. Odporkyňa však konala klamlivo a zneužila dôverčivosť a aj neskúsenosť na strane pôvodného vlastníka nehnuteľnosti, ktorý uzatváral kúpnu zmluvu s dôverou, že odporkyňa splní všetko dohodnuté. 10. Podľa navrhovateľa súd prvej inštancie, spôsobom neprimeraným od neho požadoval, aby preukázal svoje tvrdenia napriek tomu, že navrhovateľ v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je povinný svoje tvrdenia „len“ osvedčiť, nie však preukazovať. V tomto smere poukázal najmä na ods. 20 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených a predložených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, ktoré sú dôležité pre vydanie rozhodnutia. Pred rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení nie je z dôvodu krátkosti pre vykonanie dokazovania, v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní ani priestor (napr. rozhodnutie NS SR 5Cdo/25/2019). Samotný nárok nemusí byť teda preukázaný nepochybne. Ak súd prvej inštancie poukázal na potrebu predloženia ďalších dôkazov zo strany navrhovateľa, a to za účelom vyššej miery preukázania jeho tvrdení, podľa navrhovateľa táto požiadavka súdu prvej inštancie je vzhľadom k povahe predmetného konania a k účelu neodkladného opatrenia, neprimeraná, s poukazom na odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP. K možnému zásahu do práv odporkyne, podľa navrhovateľa neodkladné opatrenie v navrhovanom znení má len dočasný charakter, pretože neodkladné opatrenie by trvalo do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej. 11. Odporkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 18.12.2019 k odvolaniu žalobcu, navrhla uznesenie okresného súdu potvrdiť ako vecne správne, pretože súd sa v rozhodnutí plne vysporiadal so všetkými skutočnosťami potrebnými pre vydanie perfektného rozhodnutia. Navrhovateľ nepredložil žiadne listiny, ktoré by odôvodňovali oprávnenosť nároku a okrem toho vo svojom podaní neskutočne klame a účelovo prekrúca skutočnosti. 12. Odporkyňa žila spolu s navrhovateľom v dvojizbovom byte v Bratislave - A. na S. ulici, ktorý bol vo výlučnom vlastníctve odporkyne. Na nátlak navrhovateľa ktorý odôvodňoval tým, že chce aby bývali v rodinnom dome, pretože je na to zvyknutý, lebo celý život býval v rodinnom dome v R., odporkyňa tento svoj byt predala a spoločne s navrhovateľom si prenajali v máji roku 2007 rodinný dom od N. W. v I.. Navrhovateľ v tom čase pracoval ako podnikateľ a predával výrobky Aloe Vera rakúskej spoločnosti. Nakoľko sa mu podľa jeho vyjadrenia nedarilo, na jar roku 2008 si vypýtal od odporkyne pôžičku vo výške 78.000 Sk aby skúsil šťastie v bývalom východnom Nemecku, kde sa mu nepodarilo zamestnať a nemal peniaze, pretože musel zaplatiť leasing za jeho auto jeho nezamestnanosť trvala 7 až 8 mesiacov. Všetky náklady v tom čase, a aj neskôr znášala výlučne odporkyňa. Neskôr si žalobca od odporkyne požičal ďalších 78.000 Sk po pár mesiacoch si požičal ďalšiu sumu vo výške 100.000 Sk. V rolu 2009 si zobrala odporkyňa v Tatra banke úver vo výške 5.000 €, ktoré pôvodne boli určené na odkúpenie pozemku pod chatou, ale to nebolo možné a navrhovateľ ju prehovoril, aby z týchto peňazí zaplatila nájom za dva mesiace vo výške 2.000 €, a zo zvyšnej sumy mu poskytla pôžičku nákup výrobkov Aloe Vera v sumu 2.000 € niečo na benzín a žiadal, aby zaplatila za odvoz smetí a nedoplatok za odvoz smetí vo výške 176 €. Aj napriek tomu, že jej navrhovateľ sľuboval, že všetky peniaze jej vráti, ale sa tak nestalo. V roku 2011 ju navrhovateľ prosil, že si chce od nej požičať jej zlato, retiazky, prstene, náušnice a prívesok, ktoré založí do záložne, pričom stále sľuboval, že veci chce len použiť dočasne a všetko vráti ihneď ako zarobí peniaze. Všetky tieto šperky v hodnote 3.500 € odporkyňa už nikdy nevidela. Z peňazí z predaja bytu si odprokyňa zakúpila v Nemecku v roku 2007 motorové vozidlo zn. TOYOTA RAV 4 za sumu vo výške 12.700 €, ktoré malo v tom čase najazdených necelých 67 tis. km. Vozidlo užíval navrhovateľ, a za veľmi krátky čas najazdil 286 tis. km. O vozidlo sa nestaral došlo k zadretiu a znefunkčneniu celého motora vrátane automatickej prevodovky. Vozidlo nechal odstavené a nepojazdné u mechanika v Stupave, sľuboval, že dá auto do poriadku a klamal ju, že sa opravuje. Odporkyňa nemala na drahú opravu vozidla preto ho musela odhlásiť a nechať zošrotovať. Neskôr odporkyňa zistila, že navrhovateľ má exekúcie z dôvodu nesplácania pôžičky z Home Creditu, že vôbec neplatí výživné na deti v Nemecku, že nemôže mať ani paušál v spoločnosti Orange, lebo je na listine dlžníkov, že mu žiadna banka už nikdy žiadne peniaze nepožičia, že má dlžoby na daniach ako aj v poisťovniach a u celej svojej rodiny. Navrhovateľ počas spolužitia s odporkyňou viackrát tvrdil, že dlh nie je trestný čin a jemu sa nemôže nič stať, lebo nič nemá. Práve z dôvodu, že otec navrhovateľa neb. MUDr. A., vedel ako odporkyňu jeho syn (navrhovateľ) pripravil o všetky peniaze z predaja jej bytu a keďže to bol o veľmi slušný človek, navrhol, že na ňu prevedie chatu v I.. Bol to práve návrh nebohého, ktorý spoločne s navrhovateľom navrhli uzavretie kúpnej zmluvy v sume 1 euro a nie darovaciu zmluvu s tým, že takáto zmluva je úplne v poriadku. Nebola to odporkyňa, ktorá pripravovala kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť. Aj návrh na vklad podával pôvodný vlastník teda MUDr. S. A.. Tvrdenie navrhovateľa o tom, že sa vôbec nestarala o jeho otca je klamstvom, pretože chodil k nej na pravidelnú návštevu 3 x v priebehu týždňa a pozývala na obed, kávu. Počas piatich rokoch spolužitia navrhovateľa s odporkyňou otec navrhovateľa trávil v ich domácnosti takmer všetky nedele. Odporkyňa mu vždy balila domov aj jedlo. Starala sa o neho až do roku 2013, kedy musela odísť do Čiech za dcérou, pretože neplatil za nájom bytu kde bývali. Navrhovateľ jej tvrdil, že do chaty v I. sa ona nastavovať nemôže, preto bola nútená sa odsťahovať k dcéra do N.. Navrhovateľ si do chaty v I. nasťahoval svoju novú priateľku K., s ktorou udržiaval vzťah už počas ich vzájomného spolužitia čo zistila odporkyňa až neskôr. Začiatkom roku 2017 navrhovateľ od nej žiadal, aby mu podpísala plnú moc, že chce chatu predať. A tak to preukazuje, že to bol práve navrhovateľ, ktorý sa obával predať chatu, ktorú jeho otec užíval. I napriek tomu, že sa zavial, že počas života svojho otca bude chata nepredajná. Odporkyňa tvrdila, že sa bezdôvodným uplatňovaním vymysleného práva vo svojich podaniach sa snaží iba brániť jej vo výkone vlastníckych práv a neoprávnene namieta neplatnosť právneho úkonu z dôvodu neprimerane nízkej kúpnej ceny, ktorého majetková hodnota vzhľadom na vzájomné plnenie medzi navrhovateľom a odporkyňou v hrubom nepomere a namieta porušenie dobrých mravov, ktorých sa mala odporkyňa dopustiť tým, že sa o jeho otca nestarala, čo však nepreukázal. Okrem toho odporkyňa uviedla, že pokiaľ sa bude navrhovateľ domáhať absolútnej neplatnosti právneho úkonu, a to predmetnej kúpnej zmluvy tak nemá aktívnu legitimitu v danej veci v tej súvislosti nemožno ani vyhovieť jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa odporkyne navrhovateľ sa týmto konaním snaží iba o svoje ďalšie bezdôvodné obohatenie. V danom prípade, ak by súd nariadil neodkladné opatrenie neprimerane by tým zasiahol do vlastníckych práv odporkyne bez akéhokoľvek právneho dôvodu. 13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku) prejednal vec bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a okresný súd správne rozhodol, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 14. V danom prípade v súvislosti s rozhodnutím okresného súdu, ktorým bol návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý treba zdôrazniť, že navrhovateľ požadujúci nariadenie neodkladného opatrenia musí (pokiaľ chce byť v konaní o neodkladnom opatrení úspešný) osvedčiť svoj nárok voči žalovanému, ako aj potrebu dočasnej úpravy pomerov, t.j. naliehavosť situácie alebo obavu z ohrozenia exekúcie. 15. Podľa § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 16. Podľa § 324 ods. 2 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 17. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 18. Podľa § 325 ods. 2 C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť okrem iného najmä, aby c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, alebo d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 19. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 20. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p. k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 21. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 22. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 23. Z dikcie citovaných zákonných ustanovení teda vyplýva, že základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami sporu a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo niektorého zo strán ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. 24. Neodkladné opatrenie má teda charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi a má miesto vtedy a tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením, by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom občianskoprávnom vzťahu. Pre nariadenie a ďalšie trvanie neodkladného opatrenia nie je potrebné jednoznačne preukázať oprávnenosť uplatneného nároku. Postačuje, aby tento nárok bol osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. 25. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania, a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výlučne na tom, kto neodkladné opatrenie navrhuje. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby navrhovateľ neodkladného opatrenia súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. 26. Pre potreby rozhodovania súdu o nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné vykonávať dokazovanie na opodstatnenosť návrhu vo veci samej, súd vychádza z rozhodujúcich skutkových tvrdení uvádzaných žalobcom v návrhu na jeho nariadenie, ktorými odôvodňuje existenciu svojho nároku, s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania, pokiaľ sa začalo vo veci samej konať, inak sa posudzuje hodnovernosť a pravdivosť tvrdení žalobcu, ktorými odôvodňuje opodstatnenosť návrhu vo veci samej, až následne dokazovaním vo veci samej, a pre účely neodkladného opatrenia nie je potrebné ich pravdivosť zisťovať a vyhodnocovať v konfrontácií s inými relevantnými skutočnosťami týkajúcimi sa samotnej podstaty veci. 27. Existencia právneho pomeru medzi účastníkmi, ako i jeho osvedčenie samo osebe nepredstavuje zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až jeho ohrozenie dovoľuje súdu pred rozhodnutím vo veci, neodkladné opatrenie nariadiť. Avšak aj toto ohrozenie musí byť konkrétne a musí byť oprávneným účastníkom osvedčené konkrétnymi skutočnosťami. Odhliadnuc od skutočnosti, že súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia nie je oprávnený skúmať dôvodnosť uplatneného nároku vo veci samej, musí skúmať otázku prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia. 28. Z opisu skutkového stavu mal odvolací súd za preukázané, že navrhovateľ žiadal nariadiť neodkladné opatrenie z dôvodu, že namietal neplatnosť kúpnej zmluvy, uzavretej medzi odporkyňou a jeho otcom, ktorý bol pôvodný vlastník nehnuteľnosti, namietal neplatnosť kúpnej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ a jednak podľa ust. § 39 OZ, z dôvodu, že kúpna cena bola stanovená na sumu 1 euro a tiež z dôvodu, že odporkyňa nedodržala v zmluve uvedenú povinnosť postarať sa o otca navrhovateľa, čím malo dôjsť k zneužitiu ľahkovážnosti a neskúsenosti, pričom odporkyňa taktiež nedodržala dohodu, ktorú uzavrela s navrhovateľom, aby nehnuteľnosti nepredávala a tiež nedodržala dohodu, že spolu uzatvoria manželstvo. 29. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. 30. Podľa § 137 C.s.p. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 31. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/> ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. 32. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/> vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. 33. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/> ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 34. V prejednávanej veci bolo okrem iného úlohou súdu sa zaoberať otázkou prípustnosti žaloby vo vzťahu k určovaciemu nároku navrhovateľa, ktorý sa v konaní vo veci samej mieni domáhať neplatnosti kúpnej zmluvy k nehnuteľnosti, ktorá bola uzavretá medzi jeho otcom ako pôvodným vlastníkom nehnuteľnosti a odporkyňou, ktorá nehnuteľnosť nadobudla do vlastníctva. Ako bolo uvedené vyššie, súd je povinný sa zaoberať otázkou vecnej legitimácie, i keď svoj záver neuvedie vo svojom rozhodnutí. 35. Pre ozrejmenie veci odvolací súd poukazuje na ustálený právny názor (judikovaný v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR), v zmysle ktorého vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania (strany sporu) v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania (strana sporu), ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti; ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Na strane žalobcu súd skúma otázku aktívnej vecnej legitimácie, ktorou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. 36. Vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu k požadovanému právnemu určeniu (či tu právo je alebo nie je), naliehavým právnym záujmom sa rozumie právny záujem navrhovateľa (žalobcu), ktorý musí byť daný v čase vyhlásenia rozsudku a musí byť kvalifikovaný t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Spravidla je naliehavý záujem daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, tiež vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa (žalobcu) alebo bez tohto určenia jeho právne postavenie bolo neisté. V tejto spojitosti si treba ujasniť, či a ako sa následne požadované určenie môže dotknúť právnych pomerov účastníkov (strán sporu), t.j. či môže založiť právne významný následok v týchto pomeroch. Určovacia žaloba bude zvyčajne prípustná, ak sa ňou odstraňuje spornosť vzťahu účastníkov (strán sporu) a predchádza vzniku ďalších sporov, prípadne ak sa vytvára pevný základ právneho vzťahu. 37. V danom prípade je nepochybné, že navrhovateľ neodkladného opatrenia nie je účastníkom predmetnej kúpnej zmluvy a z podaného návrhu a tvrdených skutočností navrhovateľom neodkladného opatrenia nevyplýva, že bez tohto určenia bude jeho právo ohrozené, resp. že jeho právne postavenie by bolo neisté. 38. V súvislosti s nárokom navrhovateľa, ktorý sa mieni vo veci samej domáhať určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi jeho otcom a odporkyňou, odvolací súd upriamuje pozornosť na nutnosť aplikácie novej procesnoprávnej úpravy obsiahnutej v § 137 C.s.p.. <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> Uvedené ustanovenie zakotvuje členenie súkromnoprávnych žalôb, pričom jednotlivé žaloby uvádza demonštratívne. Ide o žalobu na splnenie povinnosti, žalobu o nároku na usporiadanie práv a povinností, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z právneho predpisu, žalobu na určenie, či tu právo je alebo nie je a žalobu na určenie právnej skutočnosti. Je potrebné konštatovať, že existencia, platnosť, či neplatnosť zmluvy sú právnymi skutočnosťami. Ustanovenie § 137 písm. d) C.s.p. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/> výslovne pripúšťa žalobu o určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z osobitného právneho predpisu. Je zrejmé, že prípustnosť žaloby na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy nevyplýva z osobitného predpisu, preto v danom prípade možno konštatovať neprípustnosť tohto určovacieho návrhu, následkom čoho by bolo potrebné žalobu zamietnuť. Otázka platnosti kúpnej zmluvy by mala byť preto posudzovaná iba ako predbežná otázka, a to vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Na tomto mieste je potrebné konštatovať, že v súvislosti s nárokom navrhovateľa ( vo veci samej ako žalobcu ) na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy úplne absentuje aktívna vecná legitimácia žalobcu, ktorý nebol účastníkom zmluvného vzťahu založeného kúpnou zmluvou, ktorou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. 39. V danom prípade okresný súd ustálil záver, že navrhovateľ dostatočne neosvedčil dôvodnosť žaloby, ktorú chce podať vo veci samej. Keďže neodkladným opatrením má byť zasiahnuté do vlastníckych oprávnení odporkyne, je potrebné posúdiť primeranosť takéhoto závažného zásahu, v súvislosti so žalobou vo veci, ktorá doposiaľ nebola zo strany navrhovateľa podaná. 40. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že vlastníkom predmetných nehnuteľností v celosti je od 3.12.2009 odporkyňa, na základe povolenia vkladu V-3984/09, na základe kúpnej zmluvy. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia namietal neplatnosť kúpnej zmluvy, uzavretej medzi odporkyňou a otcom navrhovateľa, ktorý bol pôvodný vlastník nehnuteľnosti ešte v roku 2009, navrhovateľ namietal neplatnosť tejto kúpnej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ a jednak podľa ust. § 39 OZ, z dôvodu, že kúpna cena bola stanovená na sumu 1 euro a tiež z dôvodu, že odporkyňa nedodržala v zmluve uvedenú povinnosť postarať sa o otca navrhovateľa, čím malo dôjsť k zneužitiu ľahkovážnosti a neskúsenosti, pričom odporkyňa taktiež nedodržala dohodu, ktorú uzavrela s navrhovateľom, aby nehnuteľnosti nepredávala a tiež dohodu, že s navrhovateľom uzatvoria manželstvo. 41. Podľa záveru okresného súdu navrhovateľ neosvedčil aspoň základ nároku, ktorého sa chce domáhať vo veci samej, pričom účastník súdneho konania, ktorý namieta neplatnosť právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi, je v konaní pred všeobecným súdom, povinný uviesť relevantné skutočnosti, z ktorých mal takýto rozpor vyplývať a tieto skutočnosti následne zákonným spôsobom preukázať. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil ohrozenie jeho užívacieho práva k nehnuteľnosti, navrhované neodkladné opatrenie nesmeruje k ochrane práva nehnuteľnosť užívať, ale k zamedzeniu dispozície s nehnuteľnosťou, toto tvrdenie taktiež navrhovateľ žiadnym spôsobom neosvedčil. Keďže bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno zaťažovalo navrhovateľa neodkladného opatrenia, ktorý bremeno tvrdenia, dôkazné bremeno neuniesol, čím nepreukázal ani potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. 42. V danom prípade okresný súd správne rozhodol, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že navrhovateľ v konaní nepreukázal potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi procesnými stranami, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 325 CSP. V danom prípade navrhovateľ neodkladného opatrenia nie je účastníkom predmetnej kúpnej zmluvy a svoje právo, na základe ktorého navrhuje nariadiť neodkladné opatrenie odvodzuje od pôvodného práva svojho otca, ktorý bol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ktorú previedol kúpnou zmluvou na odporkyňu. Toto domnelé právo navrhovateľa ale neoprávňuje domáhať sa zákazu nakladania s nehnuteľnosťami odporkyňou tak, ako navrhuje a jeho právne podstavenie nie je ohrozené, neisté, lebo navrhovateľ nemá nárok domáhať sa uloženia danej povinnosti a z jeho tvrdenia v návrhu nevyplýva ani aktívna vecná legitimácia v súvislosti s podanou žalobou vo veci samej o neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorou sa mieni domáhať svojich práv vo veci. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie uvedených zákonných podmienok však z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako správne zistil okresný súd, nevyplýva. 43. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia okresného súdu, na základe podaného odvolania žalobcu dospel k záveru, že v danom prípade nie splnená zákonná podmienka prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia a preto uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil. 44. O trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku rozhodol odvolací súd tak, že úspešnému odporcovi priznal nárok na ich náhradu voči navrhovateľom v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).