Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Co/4/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1619202201 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1619202201.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Milana Chalupku a JUDr. Martina Murgaša, vo veci navrhovateľky: T. J., Q.. XX.XX.XXXX, U. T. J., K. XXX/XX, zast. JUDr. Martou Vícenovou, advokátkou v Malackách, Záhorácka 15/B, proti odporcovi: R. J., Q.. XX.XX.XXXX, U. T. J., K. XXX/XX, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 25. septembra 2019 č.k. 32C/80/2019-19 takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej návrhu vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1/Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil odporcovi, aby nevstupoval dočasne do rodinného domu so súpisným číslom XXX, postaveného na pozemku parc. č. O.-X. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 329 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území Malacky a zapísaného na liste vlastníctva č. XXX, a to až do rozhodnutia vo veci samej. Navrhovateľke súčasne uložil, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala proti odporcovi žalobu o jeho úplné vylúčenie z užívania označeného rodinného domu alebo na obmedzenie tohto užívacieho práva anal. podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, inak uznesenie o nariadenom neodkladnom opatrení súd aj bez návrhu zruší. Napokon súd prvej inštancie v časti o uloženie povinnosti odporcovi nevstupovať do nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Malacky, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX ako pozemky s parc. č. O.-X. XXX - záhrady o výmere 343 m2, s parc. č. O.-X. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 329 m2 a s parc. č. P.-X. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 81 m2 až do právoplatného skončenia konania vo veci samej návrh navrhovateľky zamietol. 2/Vychádzal zo zistenia, že strany sporu sú manželia a spoločne užívajú označené nehnuteľnosti ako oprávnení z vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania. Dňa 16.09.2019 bol odporca Obvodným oddelením Policajného zboru Malacky pod ČVS: ORP 639/MC- MA/2019 vykázaný zo spoločného obydlia z dôvodu násilia spáchaného na manželke, a to na dobu 10 dní. Následne bolo vo veci začaté trestné stíhanie pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 ods. 2 písm. b) Trestného zákona a odporcovi bolo súčasne vznesené obvinenie. V uznesení o vznesení obvinenia sa uvádza, že odporca dňa 16.09.2019 v ranných hodinách prišiel na adrese K. XXX/XX do postele za navrhovateľkou po tom, čo uviedla, že vyhodila ventilátor, ktorý je nefunkčný a nebezpečný, na čo odporca skočil za navrhovateľkou, začal ju mykať do zlomenej ruky a búchať do nej, chytil jej zlomenú ruku a chcel ju búchať o posteľ, začal jej krútiť nohy, na čo sa navrhovateľka začala brániť, následkom čoho ju odporca začal škrtiť a kričať na ňu, že ju zabije, zaškrtí a zlikviduje, ďalej ju chytil za krk a začal ju škrtiť, pričom jej hovoril, „to zaplatíš, zlikvidujem ťa“ a následne sa postavil preč a kričal, že má toho dosť a že sa obesí, pričom navrhovateľke týmto boli spôsobené zranenia - pomliaždenie hrdla s predpokladanou dobou liečenia 2-3 týždne. 3/Zo spisu sp. zn. 0Tp/433/2019 súd prvej inštancie zistil, že Okresná prokuratúra Malacky podala dňa 17.09.2019 návrh na vzatie odporcu do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, keď je tu dôvodná obava, že odporca bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil. Dňa 18.09.2019 rozhodol súd prvej inštancie o vzatí odporcu do väzby, kde je odporca aj v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 4/Z návrhu navrhovateľky je zrejmé, že navrhuje nariadiť neodkladné opatrenie na ochranu svojho života a zdravia, pričom táto bude dosiahnutá tým, že súd zakáže jej manželovi, ktorý je voči nej podozrivý z násilia, vstupovať do rodinného domu, v ktorom spolu bývajú, a ku ktorému majú obaja právo doživotného užívania. Navrhuje teda úpravu vzájomného pomeru medzi ňou a jej manželom. Súd posúdil návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia z vyššie uvedených hľadísk a zistil, že je dôvodný. Medzi navrhovateľkou a odporcom existuje právny vzťah (pomer), pretože sú manželia a žijú v spoločnej domácnosti v rodinnom dome, pričom tento pomer vyžaduje bezodkladnú úpravu. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP je to, že povinná osoba je dôvodne podozrivá z násilia, predovšetkým fyzického násilia, pričom sa nedá vylúčiť ani psychické týranie. Súd má dôvodné podozrenie z násilia osvedčené jednoznačne z vykázania z obydlia, z uznesení vydaných v trestnom konaní, ako aj zo samotných skutkových tvrdení navrhovateľky v návrhu. Tieto skutočnosti viedli súd k záveru o potrebe nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. Súd nariadil neodkladné opatrenie z dôvodu, aby zabránil prípadnému ďalšiemu útoku manžela navrhovateľky na navrhovateľku, ktorý je možné očakávať. V tejto súvislosti súd uviedol, že právo na ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu, pričom je silnejšie aj ako vlastnícke či užívacie právo násilníka, či ako právo na obydlie. Trvanie tohto zákazu súd obmedzil do právoplatného skončenia konania vo veci samej, ktorým je konanie o úplné vylúčenie odporcu z užívania predmetného rodinného domu. Zároveň súd podľa § 336 ods. 1 CSP určil navrhovateľke na podanie žaloby vo veci samej lehotu 30 dní, ktorú považuje, s ohľadom na povahu žaloby a na povahu nariadeného neodkladného opatrenia, za dostatočnú a primeranú. 5/Návrh navrhovateľky zamietol v časti, ktorým navrhovala odporcovi uložiť zákaz vstupu aj na pozemky prináležiace k rodinnému domu strán. Podľa výslovného znenia § 325 ods. 2 písm. e) CSP možno odporcovi neodkladného opatrenia uložiť, aby nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia. Zákon v tejto súvislosti zámerne neuvádza pozemky, resp. nehnuteľnosti, ale výslovne „dom alebo byt“, pretože len v týchto nehnuteľnostiach je možné hovoriť o obydlí strany, z ktorého má byť násilník vykázaný. Súd však zároveň takto formulované obmedzenie považuje za postačujúce na ochranu navrhovateľky pred správaním odporcu. 6/Súd sa napokon vysporiadal aj s otázkou, či je tu daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov, keď je odporca toho času vo väzbe pre skutok, na ktorého základe je postavený aj procesný návrh navrhovateľky v civilnom konaní. Zo spisu sp. zn. 0Tp/433/2019 vyplýva, že odporca proti rozhodnutiu o väzbe podal sťažnosť, o ktorej bude ešte rozhodovať krajský súd. Odporca tiež môže v zmysle § 79 ods. 3 Trestného poriadku kedykoľvek žiadať prepustenie na slobodu, ktorej môže byt' prokurátorom alebo súdom vyhovené. V zmysle § 74 ods. 2 Trestného poriadku síce má navrhovateľka právo požadovať, aby ju orgán činný v trestnom konaní alebo súd vhodným spôsobom vyrozumel o prepustení odporcu z väzby, avšak je tak povinný urobiť najneskôr v deň, v ktorý sa o tejto skutočnosti dozvedel. Ak bude takéto vyrozumenie navrhovateľke doručené až v deň prepustenia, prípadne až potom, navrhovateľke to môže znemožniť včas sa uchádzať o ochranu súdu podaním návrhu na vykázanie z obydlia, na ktorého vybavenie bude mať súd opäť 24-hodinovú lehotu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že napriek väzbe odporcu je tu daná potreba neodkladnej úpravy pomerov a neodkladné opatrenie vydal. 7/O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa skončí konanie vo veci samej. 8/Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie odporca namietajúc, že skutočnosti v odôvodnení vo veci trestného činu nebezpečného vyhrážania sa nezakladajú na pravde. Navrhovateľkou uvádzaný priebeh násilného útoku zo dňa 16. 9. 2019 je nepravdivý, vymyslený, popisy skutku v jednotlivých rozhodnutiach orgánov činných v trestnom konaní sa líšia. Navrhovateľka pred podaním trestného oznámenia utrpela úraz vo Vysokých Tatrách, bola ošetrená v nemocnici v Poprade, čo vyšetrovatelia zámerne ignorovali. Vzhľadom na rôzny opis skutku navrhoval posúdenie odborníkom, či uvádzaný priebeh môže byť skutočný alebo účelovo vymyslený. Odporca navrhovateľke ako manželke nikdy neublížil, aj keď po dobu trvania manželstva (45 rokov) manželia mali občas slovnú výmenu názorov na rodinné problémy. Navrhovateľka je po úraze vo Vysokých Tatrách vo veľmi zlom psychickom stave, čím odporca vysvetľoval aj konanie navrhovateľky pri podaní trestného oznámenia. Pokiaľ boli v konaní vypočuté deti strán a uviedli, že odporca bol liečený na psychiatrii v Pezinku, poukázal na to, že bol liečený na post- traumatický syndróm po prepadnutí cigánmi, liečba prebiehala rok ambulantnou formou s postupným znižovaním liekov až do úplného vysadenie týchto. Odporca s opatrením polície, ktorým bol vykázaný zo spoločného obydlia, nesúhlasil, na toto nebol žiaden opodstatnený dôvod, proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal sťažnosť. Od začiatku zadržania bol zastúpený advokátom, vyšetrovatelia i konajúca sudkyňa v trestnej veci túto skutočnosť ignorovali, čím boli hrubo porušené práva odporcu na poskytnutie právnej pomoci. Odporcovi rovnako nebolo umožnené oboznámiť sa s celým spisom a následne sa k veci vyjadriť. Nakoniec odporca konštatoval že navrhovateľka v dome obýva samostatnú bytovú jednotku, inú bytovú jednotku obýva odporca, navrhol preto zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia. 9/Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu konštatovala, že z jeho obsahu je možné usúdiť, že k popísanému útoku na navrhovateľku došlo. Je pravdou, že navrhovateľka v čase útoku mala zlomenú ruku, čo však s útokom odporcu nesúvisí, ani to navrhovateľka nikdy netvrdila. Rozsah zranení, ku ktorým došlo pri útoku odporcu, je popísaný lekárom. Pochybnosti o duševnom zdraví odporcu sú dôvodné vzhľadom na jeho doterajšie správanie. Zotrvala na stanovisku, že sú dané zákonné dôvody pre vylúčenie odporcu zo spoločného obydlia a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie navrhla potvrdiť. 10/V následnom písomnom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky sa odporca označil za politického väzňa, namietol existenciu skutku, ktorý bol dôvodom jeho vzatia do väzby, samotný skutok je spochybňovaný viacerými verziami jeho spáchania. Rovnako spochybňoval svedectvo lekára ošetrujúceho poškodenú navrhovateľku, na tohto lekára odporca už skôr podal trestné oznámenie. Rozporoval rovnako tvrdenie navrhovateľky o duševnom zdraví odporcu, tento sa podrobil dobrovoľnému vyšetreniu u psychiatričky Ústavu na výkon väzby v Bratislave a je v poriadku. Nakoniec odporca vyslovil pochybnosti o psychickom stave samotnej navrhovateľky, ktorá podľa neho vyžaduje odbornú starostlivosť. Zotrval na stanovisku, že nie sú dané zákonné dôvody pre jeho vylúčenie z rodičovského domu. 11/Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), preskúmal uznesenie v napadnutej vyhovujúcej časti, prejednal odvolanie odporcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 12/Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 13/Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 14/Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia. 15/Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 1 6/Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 17/Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 1 8/Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia, ktoré znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce) a postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná, nakoľko nariadenie neodkladného opatrenia je okamžitým a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a v jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej osoby - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného bývania. 19/V tejto súvislosti možno uviesť, že hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty, keď násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku; násilím však nie je konflikt, nakoľko v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci; násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie ani nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka, nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia a zvlášť je účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. V súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité aspoň v štádiu vyšetrovania trestnej činnosti násilníka, minimalizovať jeho kontakt s obeťou, ku ktorému spravidla dochádza v domácom prostredí obete. Práve uvedené skutočnosti boli dôvodom vytvorenia osobitného typu neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, ktorým je možné strane uložiť, aby nevstupovala dočasne do bytu alebo domu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia. Pri tomto druhu neodkladného opatrenia nie je rozhodujúce, aký vzťah má podozrivý z násilia k tomuto bytu/domu; dôležité je, že v ňom má bývať obeť, ktorú je potrebné chrániť dočasnou úpravou pomerov, keď právo nebyť vystavovaný domácemu násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom, pričom samotná Ústava SR, ako i jednotlivé právne normy zaručujú právo na nedotknuteľnosť súkromného života osoby, čím je ponímané aj právo na pokojný rodinný život. 20/Súd prvej inštancie záver o osvedčení potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami založil na konštatovaní, že dôvodné podozrenie z násilia odporcu voči navrhovateľke je osvedčené z Potvrdenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru Malacky pod ČVS: ORP 639/MC-MA/2019, ktorým bol odporca vykázaný zo spoločného obydlia z dôvodu násilia spáchaného na manželke, a to na dobu 10 dní. Následne bolo vo veci začaté trestné stíhanie pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 ods. 2 písm. b) Trestného zákona a odporcovi bolo súčasne vznesené obvinenie. 21/Krajský súd v Bratislave v uznesení zo dňa 29. októbra 2019 pod sp. zn. 4Tpo/81/2019 (o sťažnosti obvineného proti rozhodnutiu o vzatí do väzby uznesením OS Malacky zo dňa 18.9.2019 pod sp. zn. 0Tp/433/2019) konštatoval, že R. J. je obvinený na základe uznesenia policajta sp. zn. ORP-639/MC- MA - 2019 zo dňa 16.09.2019 pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti citovaného uznesenia. Osobná sloboda obvineného R. J. bola obmedzená dňa 16.09.2019 o 08.15 h. Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky nenariadil prepustenie obvineného na slobodu, ale dňa 17.09.2019 o 23.40 h obvineného odovzdal sudkyni pre prípravné konanie Okresného súdu Malacky s návrhom na jeho vzatie do väzby z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Sudkyňa pre prípravné konanie vypočula obvineného R. J. dňa 18.09.2019 a rozhodla tak, že ho vzala do väzby z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Krajský súd zároveň konštatoval, že v danom prípade sú u obvineného R. J. dané materiálne podmienky vzatia do väzby, pretože doteraz zistené skutočnosti a zabezpečené dôkazy nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý je obvinený stíhaný, má znaky vyššie uvedeného prečinu, pričom existuje aj dôvodné podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený. Rovnako konštatoval, že za súčasného stavu dôkaznej situácie však nebezpečenstvo páchania trestnej činnosti zo strany obvineného hrozí akútne, teda bezprostredne a preto nie je možné zatiaľ nahradiť účel väzby iným opatrením. V záujme účinnej ochrany spoločnosti je preto potrebné dať zatiaľ prednosť ochrane spoločnosti pred osobnou slobodou obvineného. 22/Ďalším rozhodnutím - uznesením zo dňa 14. januára 2020 pod sp. zn. 3Tpo/1/2020 (o sťažnosti obvineného proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu uznesením OS Malacky zo dňa 17.12.2019 pod sp. zn. 0Tp/436/2019) rovnako sťažnosť obvineného zamietol, pričom konštatoval, že v predmetnej veci doposiaľ vykonané dôkazy naďalej odôvodňujú opodstatnenosť predmetného trestného stíhania proti obvinenému a v danom štádiu konania existuje naďalej odôvodnená obava, že v prípade jeho prepustenia na slobodu by mohol pokračovať v trestnej činnosti a preto aj podľa názoru sťažnostného súdu dôvodnosť väzby v zmysle ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku je predovšetkým daná s poukazom na charakter trestnej činnosti, pre ktorú je obvinený. 23/Odvolací súd potom rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľka v danom prípade dostatočne osvedčila dôvodnosť potreby bezodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré nasvedčovali tomu, že zo strany odporcu dochádza k násiliu. Odvolací súd preto po vecnom a právnom zhodnotení všetkých relevantných skutočností dospel k záveru, že v súdenej veci došlo k splneniu zákonných predpokladov pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia a uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 24/Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).