Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/72/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620010189 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1620010189.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Tibora Kubíka a JUDr. Vladimíra Buchvalda, v trestnej veci obžalovanej C. H., stíhanej pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 27.05.2020 sp. zn. 0T/32/2020, na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 01. októbra 2020 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 27.05.2020 sp. zn. 0T/32/2020, bola obžalovaná C. H. uznaná za vinnú zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, a to na tom skutkovom základe, že dňa 14.04.2020 v čase okolo 17.00 h viedla osobné motorové vozidlo Škoda Fabia, ev. č.: SE- XXXDC, po ceste 1. triedy č. II z obce C. Q. do obce K., následne v K. viedla uvedené vozidlo po D. ulici, pričom zaparkovala na parkovisku pred OD Kaufland, kde bola následne kontrolovaná hliadkou PMJ KR PZ Bratislava a dobrovoľne sa podrobila dychovej skúške na alkohol, pričom jej bola elektronickým meračom AlcoQuant 6020 plus č. A410169 nameraná v čase o 17.10 h hodnota 1,52 mg/1 alkoholu v dychu (3,17 promile alkoholu v krvi) a opakovanou dychovou skúškou v čase o 17.36 h jej bola nameraná hodnota 1,55 mg/1 alkoholu v dychu (3,23 promile alkoholu v krvi). Za to bol obžalovanej uložený podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j/, písm. l/, Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona jej bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený, zároveň jej bol uložený probačný dohľad nad správaním v skúšobnej dobe a podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona bola určená skúšobná doba v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona bolo obžalovanej uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona bol obžalovanej uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 5 (päť) rokov. Proti rozsudku podal odvolanie v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Trestného poriadku prokurátor (čo do výroku o treste) s tým, že odvolanie aj písomne odôvodnil. Prokurátor v odôvodnení odvolania konštatoval, že obžalovanej bola pri cestnej kontrole nameraná hodnota 1,52 mg/1 alkoholu vdychu (3,17 promile alkoholu v krvi) a opakovanou dychovou skúškou v čase o 17.36 h jej bola nameraná hodnota 1,55 mg/1 alkoholu v dychu (3,23 promile alkoholu v krvi), čo možno považovať za mimoriadne vysokú hladinu alkoholu v krvi, dokonca za otravu alkoholom. Tento stav sa v odbornej literatúre spravidla spája s ťažkými poruchami vedomia, blúznením, daný človek nereaguje na podnety, dýchanie je pomalé a plytké, môžu nastať poruchy srdečného rytmu, existuje riziko zástavy dychu a krvného obehu. Z uvedeného vyplýva, že vedenie vozidla v takomto stave predstavuje vážne ohrozenie pre okolie a vzhľadom na naplnenie individuálnej i generálnej prevencie nepovažuje prokurátor v takomto prípade uložený podmienečný trest aj s príslušnými obmedzeniami za dostačujúci. Domnieva sa, že v takomto prípade je potrebné pôsobiť na obžalovanú aj bez predchádzajúceho odsúdenia za iný trestný čin krátkodobým nepodmienečným trestom odňatia slobody. Vzhľadom na tieto skutočnosti považuje trest za nedostatočný a nenaplňujúci prevenčný a sankčný charakter účelu trestu a navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Malacky vo výroku o treste a rozhodol o uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanej so zaradením do minimálneho stupňa stráženia spolu so zákazom činnosti vedenia motorových vozidiel. Spis bol tunajšiemu súdu predložený na rozhodnutie o odvolaní dňa 26.08.2020. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu dňa 01.10.2020 prokurátorka zotrvala na písomných dôvodoch odvolania s tým, že navrhla obžalovanej uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, za súčasného uloženia a trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu. Obžalovaná C. Hajdinová verbalizovala, že jej je všetko ľúto, avšak má za to, že okresný súd rozhodol správne a preto navrhla odvolanie prokurátora zamietnuť. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Odvolací súd na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, pričom skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil. Zo spisového materiálu a z vyjadrení strán na verejnom zasadnutí konanom na odvolacom súde vyplýva, že rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaním prokurátora a len ohľadom výroku o treste, čím odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť iba napadnutého výroku o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, a to vzhľadom ku skutočnosti, že v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného poriadku je obsiahnutý obmedzený revízny princíp a odvolací súd preskúmava len ten výrok rozsudku, ktorý bol napadnutý odvolaním a správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a na iné chyby by odvolací súd prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, čo nebolo zistené. Vzhľadom na uvedené, keďže v prejednávanej veci bol odvolaním napadnutý iba výrok o treste, pričom ostatné výroky rozsudku prvostupňového súdu neboli odvolaním napadnuté, odvolací súd bude ďalej podrobne rozoberať len odvolaním napadnutý výrok, pričom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Ku konaniu na prvostupňovom súde odvolací súd uvádza, že obžalovanej bola riadne doručená obžaloba a výzva na vykonanie dôkazov a strany trestného konania boli následne aj riadne predvolané, resp. upovedomené o termíne hlavného pojednávania. Hlavné pojednávanie na prvostupňovom súde bolo vykonané v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku - po prednesení obžaloby prokurátorom obžalovaná po príslušnom poučení vyhlásila podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, že je vinná zo spáchania skutku podľa obžaloby. Následne sa obžalovaná kladne vyjadrila k súdom zisťovaným skutočnostiam v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku a súd prijal uvedené vyhlásenie obžalovanej a vyhlásil, že vykoná dokazovanie ohľadom výroku o treste, pričom následne boli oboznámená príslušná časť listinného materiálu, majúca vzťah priamo k osobe obžalovanej. Odvolací súd k postupu prvostupňového súdu na hlavnom pojednávaní pred vykonaním dokazovania uvádza, že správne postupoval prvostupňový súd, keď prijal vyhlásenie obžalovanej, že je vinná zo spáchania žalovaného skutku, keďže takému vyhláseniu zodpovedali aj vykonané dôkazy v prípravnom konaní a bolo nepochybné, že sa stal skutok uvedený v obžalobe, tento napĺňa všetky zákonné znaky predmetného trestného činu (vo vyššie uvedenom znení) a dopustila sa ho obžalovaná, ktorý bol v súlade so zákonom uznaná vinnou z jeho spáchania. K odvolaním napadnutému výroku o treste odvolací súd uvádza nasledujúce skutočnosti: Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov. Základnými ustanoveniami, ktoré musí súd pri ukladaní trestu zohľadniť je účel trestu (§ 34 ods. 1 Trestného zákona) a vymedzenie okolností, na ktoré musí súd prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery (§ 34 ods. 4 Trestného zákona). Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život (prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradil od páchania trestných činov (prvok generálnej prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Trestného zákona). Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3 a ods. 4 Trestného zákona). Prokurátor ako odvolateľ žiadal v odvolaní obžalovanej uložiť prísnejší trest, a to nepodmienečný trest odňatia slobody a trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel, čo zdôvodnil vyššie uvedenými okolnosťami, popísanými v písomnom odôvodnení odvolania. Odvolací súd má po posúdení celej veci za to, že druh trestu a jeho výmera, uložený prvostupňovým súdom v prejednávanej veci je v súlade so zákonom, zodpovedá účelu trestu ustanoveného Trestným zákonom a je aj spravodlivým trestom. Obžalovaná sa dopustila predmetnej úmyselnej trestnej činnosti, pričom v tomto ohľade nie je možné opomenúť preukázaný fakt, že doposiaľ nemá žiadnu skúsenosť s trestným stíhaním alebo dokonca odsúdením. Je pravdou, že v jej prípade ide o osobu, ktorá nemá žiadny záznam v odpise z registra trestov, nie je trestne stíhaná v prípadnej inej veci, v mieste bydliska neboli o nej zistené žiadne negatívne poznatky, zo všeobecnej priestupkovej lustrácie nevyplýva žiadny záznam a takisto nie je evidovaný žiadny priestupok v rámci odpisu z evidenčnej karty vodiča. Popritom, obžalovaná spáchanie skutku doznala, svoje konanie oľutovala s tým, že v danej dobe bola v ťaživej životnej situácii, vyrovnávala sa s rozvodom, má v starostlivosti tri deti, je riadne zamestnaná. Tieto okolnosti teda nasvedčujú tomu, že išlo o ojedinelé vybočenie z rámca riadneho života obžalovanej a súčasne prvostupňový súd správne konštatoval existenciu poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j/, písm. l/ Trestného zákona, t. j. doznanie a oľutovanie trestnej činnosti a vedenie riadneho života. Na strane druhej, žiadna priťažujúca okolnosť podľa § 37 Trestného zákona zistená nebola, je teda možné zhrnúť, že prvostupňový súd správne konštatoval prítomnosť poľahčujúcich okolností a absenciu okolností priťažujúcich a s ohľadom na vyhlásenie viny zo strany obžalovanej je zrejmé, že táto si uvedomuje nesprávnosť a neprijateľnosť svojho počínania a nesnaží sa akýmkoľvek spôsobom vyviniť. Vo vzťahu k vyššie uvedeným konštatáciám je potom zrejmé, že pri upravenej (zníženej) trestnej sadzbe pri prevahe poľahčujúcich okolností, uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky, s uložením probačného dohľadu nad správaním v skúšobnej dobe a v spojení s trestom zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 5 rokov je trestom primeraným, nie je možné ho považovať za trest nedostatočný, resp. neprimerane mierny, o to viac, že obžalovanej bolo uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Podľa názoru odvolacieho súdu, vyššie uvedená kombinácia trestov, dostatočne dlhá skúšobná doba, uložený probačný dohľad a primerané obmedzenie (vo vzťahu k užívaniu alkoholických nápojov) môžu jednoznačne viesť k dosiahnutiu požiadavky zabezpečenia generálnej i individuálnej prevencie lepšie, ako navrhovaný krátkodobý nepodmienečný trest odňatia slobody. Na základe uvedeného je možné uzavrieť, že prvostupňový súd nepochybil pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery a uložený vyššie uvedený podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom, primeraným obmedzením a v spojitosti i s päťročným trestom zákazu činnosti zodpovedá zásadám ukladania trestov ustanoveným v § 34 Trestného zákona ako boli vyššie rozvedené v tomto uznesení. Takýto postih páchateľky je adekvátny s tým, že ukladanie nepodmienečného trestu odňatia slobody (hoci i krátkodobého) by pôsobilo nadmieru represívne za daných okolností tohto konkrétneho prípadu osoby páchateľky i jej doterajšieho spôsobu života a napokon i jej postoja k danej trestnej veci. Na základe uvedených skutočností odvolací súd nezistil relevantný dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu a preto podané odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.