Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/152/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620202296 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1620202296.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Dariny Kriváňovej v právnej veci navrhovateľky: P. Y., D.. XX. X. XXXX, N. G. Č.. XXX, zast. Mgr. Peter Serina, advokátska kancelária s. r. o., Poľnohospodárska 10, Bratislava, IČO: 36 858 510, proti odporcovi: A. T., D.. X. X. XXXX, N. S. F., S. F. Č.. XX, H.. Č.. S. Ú. G. - Š., o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Malacky z 12. októbra 2020 č. k. 4C/87/2020-84, takto r o z h o d o l : Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa o d m i e t a . Odporcovi sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti odporcovi vypratať alebo zabezpečiť vypratanie vecí, ku ktorým vie doložiť svoje vlastníctvo, z nehnuteľností zapísaných na U. Č.. XXX pre G.. Ú.. G. V. H. R. A. A.. Č.. XXX/X V. W. Z.. Č.. XXX. Odporcovi súd prvej inštancie nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie že navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skutkovo svoj návrh podložila tým, že od roku 2015 do 21.1.2019 ju odporca týral vo vlastnej domácnosti, za čo bol povinný uznaný vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby a bol odsúdený na 8 - ročný trest odňatia slobody. V súčasnosti je vo výkone trestu. Odporca počas páchania trestnej činnosti na navrhovateľke s ňou býval a zabral si svojvoľne a bez jej súhlasu, či nájomnej alebo inej zmluvy, t. z. v rozpore s právom, časť jej nehnuteľnosti, a to dvor, prístavbu a miestnosť v dome nachádzajúcom sa S. G. XXX. Do týchto priestorov si priniesol rôzne veci, často odpadky a nepotrebné predmety a nútil navrhovateľku, aby túto skutočnosť trpela, pričom sa jej vyhrážal, ak chcela, aby tieto predmety odniesol preč, pretože jej bránia v užívaní nehnuteľnosti. Keďže odporca zapratal časť nehnuteľností patriacich navrhovateľke bez akéhokoľvek práva, či zmluvy a bez súhlasu, takéto konanie nepožíva a ani nemôže požívať ochranu. Navrhovateľka opakovane žiadala odporcu, aby si predmetné veci vypratal, ten sa jej vždy vysmial, pričom svoju žiadosť opakovala aj v čase, kedy bol vo väzbe, na čo povinný poslal človeka, aby odviezol vo dvore odstavené motorové vozidlo. Ostatné veci odporca odmietol vypratať, pričom uviedol, že si príde po ne po uplynutí trestu. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný bol odsúdený za závažný trestný čin, ktorého podstatou je ubližovanie navrhovateľke rôznymi formami, ako aj vzhľadom na to, že znalec sa v trestnom konaní vyjadril, že v prípade stretnutia navrhovateľky s povinným existuje vysoké riziko retraumatizácie navrhovateľky, mala navrhovateľka za to, že sú splnené podmienky v zmysle § 325 ods. 1 C.s.p. a je potrebné upraviť pomery medzi účastníkmi tak, že súd nariadi povinnému, aby zabezpečil vypratanie svojich vecí, ktoré sú uvedené na fotografiách pripojených k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Zároveň nemôže užívať svoje nehnuteľnosti, či už pre seba alebo svoje deti, nakoľko predmetné veci zaberajú veľa miesta. Z pohľadu znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok, je zrejmé, že riziko retraumatizácie je vysoké a tak prítomnosť vecí odporcu na nehnuteľnostiach navrhovateľky jednak bráni tomu, aby sa svojej traumy zbavila a zároveň zvyšuje riziko, že po prepustení z výkonu trestu sa povinný bude snažiť vniknúť na pozemok navrhovateľky dôvodiac, že tam má svoje veci. Taktiež vzhľadom na prežitú traumu, nie je možné od navrhovateľky očakávať, že odporcovi umožní opätovne vstup na jej pozemok, či do jej domu. Preto je potrebné, aby odporca, kým je vo výkone trestu, zabezpečil odvoz svojich vecí tak, aby viac netraumatizovali navrhovateľku a nebránili jej v užívaní nehnuteľnosti. Nariadením predmetného neodkladného opatrenia sa podľa navrhovateľky dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami, preto navrhovala, aby súd trvanie neodkladného opatrenia neohraničoval dobou a neukladal jej povinnosť podať žalobu vo veci samej. 3. Z výpisu z listu vlastníctva pre G.. Ú.. G. Č.. XXX súd prvej inštancie zistil, že navrhovateľka je spoluvlastníčkou v podiele X/X pozemku parc. F. Č.. XXX/X - R. A. V. D. S. S. XXX O., ako aj rodinného domu Z.. Č.. XXX postaveného na tomto pozemku. 4. Z týchto zistení súd prvej inštancie vyvodil záver, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol: „Súd po preskúmaní obsahu podaného návrhu a priložených listinných dôkazov dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre vydanie navrhovateľkou požadovaného neodkladného opatrenia, pretože navrhovateľka neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy svojich pomerov voči povinnému. Z rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 5. 2. 2020 sp. zn. 1T/71/2019 je zrejmé, že povinný nežije v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou už od 22.1.2019, kedy bol vzatý do väzby a uvedeným rozsudkom mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov. Navrhovateľka v návrhu uvádza, že vyzývala povinného, aby z jej nehnuteľností odstránil svoje veci, avšak okrem motorového vozidla na dvore, ostatné veci vypratať nechce. Súdnej ochrany v tomto smere sa však začala domáhať až predmetným neodkladným opatrením, ktoré doručila súdu dňa 11.9.2020, teda so značným časovým odstupom od vzatia povinného do väzby, ako aj od právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku. Uvedené správanie navrhovateľky tak ňou tvrdenej potrebe neodkladnej úpravy pomerov nenasvedčuje. I napriek nepochybnej traume, ktorú povinný navrhovateľke spáchaným trestným činom spôsobil, súd nemohol vziať za osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov len zo samotného tvrdenia navrhovateľky, že predmetné veci jej povinného pripomínajú a bránia jej zbaviť sa tejto traumy. Poukaz na znalecký posudok, v ktorom znalec predpokladal vysoké riziko retraumatizácie súd nepovažoval v tomto smere za náležitý, nakoľko uvedený záver znalca bol vyslovený v tom zmysle, že pre navrhovateľku bude stresujúce už aj stretnutie s povinným, čo je ale situácia neporovnateľná s tým, že jeho veci len zostali uložené u navrhovateľky. Stretnutie navrhovateľky a povinného v najbližších rokoch ani neprichádza do úvahy, nakoľko povinnému bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov. Ako argument pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia z dôvodu bezodkladnej úpravy pomerov preto neobstojí ani tvrdenie, že po skončení výkonu trestu sa povinný bude snažiť vniknúť na nehnuteľnosti navrhovateľky s tým, že tam má uložené svoje veci. Len samotná skutočnosť, že veci povinného zaberajú veľa miesta a navrhovateľka tak nemôže so svojimi deťmi nehnuteľnosti riadne užívať, pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia podľa názoru súdu nepostačuje. Je potrebné zdôrazniť, že v situácii, keď povinný bude ešte niekoľko rokov vo výkone trestu odňatia slobody, navrhovateľke nič nebráni, aby v zastúpení právnym zástupcom, teda bez akéhokoľvek ďalšieho stretnutia s povinným a bez toho, aby v súvislosti s tým utrpela akúkoľvek ujmu na svojej psychike, sa riadnou žalobou v sporovom konaní domáhala voči povinnému splnenia identickej povinnosti, akú mu žiada uložiť navrhovaným neodkladným opatrením.“ S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 5. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli. 6. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie navrhovateľka. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že nariadi navrhované neodkladné opatrenie. Odvolanie odôvodnila v podstate tým, že podľa nej existuje naliehavá potreba neodkladnej úpravy pomerov strán. V tejto súvislosti v odvolaní uviedla. „K samotnému obsahu práva si dovolím poznamenať, že podstatou neodkladného opatrenia je ochrana osoby a jej práv. V tomto prípade moja klientka žiada, aby jej súd poskytol ochranu pred pokračovaním bezprávia, ktoré sa jej deje zo strany odsúdeného zločinca. Veci, ktoré si svojvoľne do jej domu doniesol, už samotná táto činnosť je skutkovou podstatou trestného činu, za ktorý bol odsúdený, pretože jej bezprávne bránil využívať svoj majetok. Moja klientka žiada, aby jej súd voči takémuto konaniu poskytol reálnu ochranu v čase, aby sa ukončili negatívne následky trestného činu a zároveň aby sa predišlo možnému konfliktu zo strany páchateľa. Nie je iný právny inštitút, najmä ak vezmeme do úvahy možnosti páchateľa na podmienečné prepustenie z výkonu trestu a reálnu dĺžku trvania súdnych sporov a zároveň možnosti páchateľa v civilnom konaní predlžovať súdne konanie.“ 7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379, § 380 C.s.p. ), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, ale napadnuté uznesenie treba z procesných dôvodov zmeniť. 8. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že navrhovateľke sa nepodarilo osvedčiť základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým je existencia naliehavej potreby dočasnej úpravy pomerov strán. Za situácie, keď je odporca vo výkone dlhodobého trestu odňatia slobody, nemožno urobiť záver o tom, že by navrhovateľke bezprostredne hrozila určitá ujma, resp. že by tu existovala naliehavá potreba dočasnej úpravy strán. Navrhovateľke za súčasného stavu nič nebráni v tom, aby sa riadnou žalobou proti odporcovi domáhala vypratania predmetných veci z jej nehnuteľností. 9. Odvolací súd poukazuje tiež na to, že petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevykonateľný, keďže navrhovateľka v ňom nešpecifikovala konkrétne veci, vypratania ktorých sa domáha (petit návrhu znie tak, že odporca je povinný vypratať bližšie neurčené veci, ku ktorým vie doložiť svoje vlastníctvo). Ide nepochybne o takú vadu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorá bráni pokračovaniu v konaní. Vzhľadom na znenie ust. § 327 veta za bodkočiarkou C.s.p. súd prvej inštancie nebol povinný postupovať v zmysle § 129 C.s.p. (predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je podaním vo veci samej, pretože smeruje k rozhodnutiu, ktoré nevykazuje charakter dočasnosti a samotné nariadenie neodkladného opatrenia tak konzumuje vec samu) a nebol teda povinný navrhovateľku vyzvať na odstránenie uvedenej vady petitu. Súd prvej inštancie však vzhľadom na tieto skutočnosti mal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietnuť v zmysle § 327 veta pred bodkočiarkou C.s.p. a nemal ho teda zamietnuť. 10. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle § 388 C.s.p. zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol. 11. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p. a odporcovi, ktorý nezavinil odmietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli. 12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( § 429 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).