Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/77/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708899897 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1708899897.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: D. N., P.. X.X.XXXX, S. XXXXX/ XX, zastúpený Advokátskou kanceláriou JURIKA & KELTOŠ s.r.o., Mickiewiczova 2, Bratislava, proti žalovanému: H. E., P.. XX.X.XXXX, L.A. XXX/X, D., zastúpený advokátkou JUDr. Alenou Polakovičovou, Mýtna 15, Pezinok, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 4C/591/2008-577 zo dňa 9.8.2016 v spojení s opravným uznesením z 26.2.2018 č.k. 4C/591/2008-622, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalovanému priznáva proti žalobcom plný nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu podanú na súd 19.6.2002, ktorou sa žalobca po jej zmene z 27.3.2003 domáhal náhrady škody 2 502,95 eura (75 403,92 Sk) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. 2. Žalobou uplatnený nárok na náhradu vecnej škody žalobca skutkovo odôvodnil tvrdením, že škodu zavinil žalovaný, ktorý 19.6.2000 spôsobil dopravnú nehodu na I. Z. J. Y. tak, že pri vedení osobného motorového vozidla Š. B., T.: E. - XXX N. nedodržal vzdialenosť od pred ním brzdiaceho osobného motorového vozidla W. T., T.: Y. - XXX W. patriaceho jemu, následkom čoho došlo k poškodeniu zadného nárazníka na vozidle. Výmenou nárazníka a opravou zadnej kapoty bola žalobcovi spôsobená škoda, ktorej náhrady sa v konaní domáha. 3. Súd prvej inštancie rozhodol 20.11.2008 rozsudkom č.k. 4C 591/2008-174 tak, že žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi škodu 74 403,92 Sk a vo zvyšku 1 000,- Sk žalobu zamietol, pretože mal preukázané splnenie zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na odvolanie žalovaného odvolací súd uznesením z 31.3.2010 č.k. 4Co/127/2009-205 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení zrušujúceho rozhodnutia uviedol, že v prejednávanej veci je nesporné, že žalovaný svojím motorovým vozidlom zn. Š.U. B., T. E. XXX N. spôsobil dňa 19.6.2000 dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla zn. W. T., T. Y. XXX W., pričom podľa oznámenia o dopravnej nehode na motorovom vozidle Š. B. došlo k poškodeniu ľavého predného svetla a na vozidle W. T. k poškodeniu zadného nárazníka. Žalovaný dopravnú nehodu nenahlásil poisťovni, žalobca dopravnú nehodu poisťovni nahlásil 11.7.2001, čo bolo 13 mesiacov od dopravnej nehody. Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline zistil, že neexistuje fotodokumentácia poškodenia z dopravnej nehody z 19.6.2000 a nie je možné z technického hľadiska preukázať, že by išlo o poškodenia spôsobené pri jednej dopravnej nehody; na vozidle W. T. mohol byť poškodený nárazník, jeho uchytenie, zadné čelo a zadná kapota. Z výpovede svedka M.. M. G., spoločníka a konateľa spoločnosti Detroit Motors, s. r. o., zistil, že vozidlo W. T. bolo opravované v ich servise v roku 2000, kedy bola poškodená zadná časť nárazníka v strede a tiež, že nevie z akého dôvodu bola faktúra za opravu vozidla vystavená až v januári 2002. Skutočnosť, že vozidlo bolo opravené v roku 2000 potvrdila i svedkyňa P. H., podľa ktorej vozidlo do konca roka 2000 bolo asi opravené. Žalobca listom zo 6.5.2002, takmer dva roky od dopravnej nehody, vyzval žalovaného, aby mu zaslal potvrdenie o nahlásení poistnej udalosti. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie síce vo veci nariadil znalecké dokazovanie, avšak presvedčivo neodôvodnil záver, že auto žalobcu bolo poškodené pri uvádzanej dopravnej nehode dňa 19.6.2000, a teda že boli splnené podmienky na priznanie náhrady škody. Prisvedčil žalovanému, že napadnutý rozsudok je v časti jeho hodnotiaceho záveru o základe nároku žalobcu nepresvedčivý. Podľa odvolacieho súdu nemohol byť v neprospech žalobcu vyhodnotený dlhší časový odstup opravy vozidla od dopravnej nehody, ak sa pritom nezaoberal záverom znaleckého posudku, že z technického hľadiska nemožno preukázať, že by išlo o poškodenia z jednej dopravnej nehody a nezaoberal sa ani výpoveďami svedkov M.. M. G.U. N. P. H., ktorí vypovedali, že vozidlo bolo opravené v roku 2000. Rovnako k záveru o výške náhrady škody súd neuviedol ako hodnotil znalecký posudok v ktorom sa uvádza, že cena za opravu vozidla je nadhodnotená o cca 20% - 30%. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočne neopísal hodnotenie obrany žalovaného, že pri dopravnej nehode dňa 19.6.2000 na motorovom vozidle na strednej časť plastového nárazníka pod ochrannou vznikli 2 - 3 škrabance a na jeho vozidle poškodenie skla ľavého svetlometu. V ďalšom konaní uložil súdu prvej inštancie povinnosť kvalifikovaným spôsobom zistiť, aj prípadným nariadením kontrolného znaleckého dokazovania, či k poškodeniu motorového vozidla žalobcu v rozsahu aký udáva, došlo pri dopravnej nehode dňa 19.6.2000. 4. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní doplnil dokazovanie kontrolným znaleckým posudkom z odboru doprava cestná, odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel, M.. M. D.. Š. č. 26/2015 zo dňa 4.12.2015. Zo záverov tohto znaleckého posudku vyplynulo, že stav poškodenia vozidla W. pri dopravnej nehode pretože pre potreby znaleckého posúdenia skutočného rozsahu poškodenia tohto vozidla neexistujú nevyhnutné technicky objektívne podklady, predovšetkým aktuálna fotodokumentácia a zápis o obhliadke poškodení vozidla v čase bezprostredne po tejto nehode a stav vozidla podľa zápisu o obhliadke vozidla z 11.7.2001, s časovým odstupom 13 mesiacov, sa nemusí technicky zhodovať so stavom vozidla po nehode. Za predpokladu, že všetky na vozidle W. žalobcom uvádzané poškodenia mali súvis výlučne s predmetnou dopravnou nehodou, potom tieto poškodenia ako celok pri tejto dopravnej nehode z technického hľadiska vzniknúť nemohli ani pri žalobcom deklarovanom priebehu dopravnej nehody, ale ani pri žalovaným deklarovaným priebehom tejto dopravnej nehody. Z dôvodu technickej dôkaznej núdze nie je možné technickými prostriedkami preukázať kauzálny nexus medzi poškodeniami zistenými na vozidle pri obhliadke dňa 11.7.2001 poisťovňou a dopravnou nehodou tohto vozidla dňa 19.6.2000. Keďže nie je známy skutočný rozsah poškodenia tohto vozidla pri dopravnej nehode dňa 19.6.2000, nebolo možné zistiť znaleckou činnosťou nevyhnutný rozsah opráv vozidla v súvislosti s touto dopravnou nehodou. Z podkladov, ktoré sú k dispozícii, vychádzajúc z jediného objektívneho podkladu o rozsahu poškodení vozidiel a to záznamu dopravnej polície o nehode a z faktúry, predloženej žalobcom, bolo možné znalecky stanoviť iba rozsah minimálneho technicky zodpovedajúceho poškodenia vozidla W. pri jeho kolízii s vozidlom Š., ktorému zodpovedá oprava plastového krytu zadného nárazníka a jeho prelakovanie za 187,69 eura, vrátane DPH. K záverom znaleckému posudku znaleckého ústavu znalec uviedol, že tieto vychádzajú iba z priebehu nehodového deja opísaného žalobcom. Podľa histórie držiteľov vozidla W. uvedenej v prílohe č. 10 znaleckého posudku získaného znalcom z internetovej stránky polície bolo vozidlo W. T. v evidencii motorových vozidiel od 22.2.1999, jeho držiteľom bol žalobca v čase od 10.7.2006 02:00 do 10.7.2006 02:01, následne ním bola až do 5.10.2007 spoločnosť Diamond cars, s.r.o. 5. K znaleckému posudku M.. M. D.. Š. sa žalobca písomne vyjadril 14.3.2016 tak, že znalecké posudky, podané v tomto konaní považuje sa líšia. Spochybnil zistenie znalca, že v čase dopravnej nehody nemal byť vlastníkom a držiteľom vozidla W.. Podľa neho technickú dôkaznú núdzu spôsobil žalovaný tým, že neohlásil poistnú udalosť poisťovni do 15 dní odo dňa kedy ku nej došlo a svoje vozidlo nedal obhliadnuť. K vyjadreniu pripojil Odborné vyjadrenie znalca M.. D. V. č. 6/2016 zo dňa 7.3.2016, vypracované na žiadosť žalobcu, že s ohľadom na technickú nemožnosť preukázať, či sa okrasná chrómová lišta nárazníka pri náraze poškodila, resp. ako veľmi bola poškodená (neexistuje žiadna relevantná fotodokumentácia a ani konkrétny diel auta), nie je možné z technického hľadiska vylúčiť, že k dopravnej nehode mohlo dôjsť tak, ako ju popisuje žalobca. 6. Na pojednávaní konanom 30.6.2016 právny zástupca žalobcu namietol, že príloha č. 10 znaleckého posudku M.. Š., spochybňujúca vzťah žalobcu k vozidlu W. T. v čase dopravnej nehody nie je oficiálnym výpisom z evidencie vozidiel KR PZ SR, že žalobca pri dopravnej nehode predkladal doklady od vozidla a v správe o nehode bol uvedený ako držiteľ tohto vozidla, čomu nasvedčuje aj evidenčné číslo vozidla s bratislavskou poznávacou značkou (Y. XXX W.) a navrhol vyžiadať oficiálne vyjadrenie polície. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru Slovenskej republiky v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, odbor bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií, oddelenie bezpečnosti cestnej dopravy a evidencie vozidiel na žiadosť súdu vo vyjadrení z 11.7.2016 č. KRPZ-BA-KDI-63-1010-2016 (ďalej len „oznámenie dopravného inšpektorátu“) oznámilo, že podľa evidencie držiteľom motorového vozidla W. T. X. T.: Y. XXX W. bol od 22.2.1999 do 10.7.2006 D. H., P.. XX.XX.XXXX. 7. Žalobca k oznámeniu dopravného inšpektorátu na pojednávaní 30.6.2016 uviedol, že evidencia motorových vozidiel polície má len evidenčný charakter, teda neznamená, že nebol v čase dopravnej nehody jeho vlastníkom. Súd návrhu na vykonanie ďalšieho dokazovania nevyhovel, pretože by to znamenalo, že pojednávanie by bolo potrebné opätovne odročiť. Uviedol, že žalobcovi nič nebránilo buď zabezpečiť účasť navrhovaného svedka na pojednávaní, alebo s dostatočným časovým predstihom súdu oznámiť údaje tohto svedka, potrebné na jeho predvolanie a o veci rozhodol podľa ustanovení § 420 ods. 1 a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vychádzal z výsledkov doplneného dokazovania spochybňujúcich vzťah žalobcu, či už vlastnícky alebo vzťah oprávneného držiteľa k vozidlu W. T. X. T.: Y. XXX W.. Vychádzal z výsledkov doplneného dokazovania spochybňujúcich vzťah žalobcu, či už vlastnícky alebo vzťah oprávneného držiteľa k vozidlu W. T. X. T.: Y. XXX W., ktoré mal žalovaný dňa 19.6.2000 poškodiť. Žalobca na preukázanie svojho tvrdenia o existencii jeho vlastníckeho oprávnenia k vozidlu, a teda aj dôvodne a oprávnene vzniknutej ujmy na jeho majetku vynaložením finančných prostriedkov na jeho opravu, nepredložil súdu v konaním žiaden hodnoverný dôkaz. Pre úspech v spore bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu (poškodeným), z ktorého vyvodzoval uplatnený nárok. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval iba z tej skutočnosti, že v oznámení o dopravnej nehode z 19.6.2000 bol policajtom uvedený ako poškodený a že s ním ako poškodeným konala Slovenská poisťovňa, a.s., pri spísaní zápisu o poškodení motorového vozidla dňa 11.7.2001. Tieto listiny súd nepovažoval za také, ktoré bez pochybnosti preukazujú jeho vlastníctvo vozidla ku dňu 19.6.2000. Za vierohodné a relevantné súd považoval oznámenie dopravného inšpektorátu, vyžiadané na návrh samotného žalobcu, že žalobca v rozhodnej dobe nebol držiteľom predmetného vozidla. Žalobu súd prvej inštancie zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. 8. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP. 9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie mu nesprávnym postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že nemal možnosť sa vyjadriť k oznámeniu dopravného inšpektorátu, pretože toto mu nikdy doručené nebolo. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 21.10.2010 sp. zn. 4Cdo 141/2010, podľa ktorého „nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces“. Súd prvej inštancie tým, že mu nedoručil oznámenie dopravného inšpektorátu, ktoré malo pre konanie zásadný význam, porušil jeho ústavné právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, zároveň bola porušená základná zásada civilného procesu a to zásada rovnosti strán. Okrem toho podľa neho neobstojí rozsudok súdu prvej inštancie ani preto, že vyjadrenie polície o tom, že nebol držiteľom - vlastníkom predmetného vozidla v čase dopravnej nehody a že ním bol D. H., je nepravdivé. Na pojednávaní 9.8.2016 navrhol vypočuť D. H., jeho účasť na pojednávaní nezabezpečil a ani súdu neoznámil jeho osobné údaje potrebné pre predvolanie, pretože mu nebolo doručené oznámenie dopravného inšpektorátu a teda v danom čase nemohol vedieť, že tento mal byť v čase nehody vlastníkom vozidla a že jeho vlastníctvo k je sporné. Súd prvej inštancie nevykonal navrhnutý výsluch svedka potrebný pre zistenie rozhodujúcich skutočností a zároveň zistený skutkový stav neobstojí z dôvodu, že sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré rozporujú pravdivosť oznámenia dopravného inšpektorátu. Nakoľko nemohol bez svojej viny uplatniť prostriedok procesnej obrany a to skutkové tvrdenie, že v čase nehody vlastníkom vozidla bol, a je v zmysle ustanovenia § 366 písm. d) CSP oprávnený uplatniť tento dôkaz v odvolacom konaní. K odvolaniu pripojil potvrdenie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, Krajského dopravného inšpektorátu, Odbor bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií z 23.9.2016 č. KRPZ-BA-KDI-24-1983/2016, podľa ktorého bol držiteľom - vlastníkom vozidla od 2.3.1999 do 10.7.2006, teda aj v čase nehody. Z tohto dôvodu záver súdu prvej inštancie o nedostatku jeho aktívnej legitimácie v spore neobstojí. 10. Žalovaný žiadal rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K odvolacej námietke, že žalobcovi nebolo doručené oznámenie dopravného inšpektorátu spolu s uznesením o priznaní znalečného Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline uviedol, že jemu toto oznámenie doručené bolo a preto tvrdenie žalobcu je účelové, zavádzajúce a nepreukázané. Mal za to, že žalobca mal dostatok času pred ukončením dokazovania, aby preukázal aktívnu legitimáciu v spore po jej spochybnení, ku ktorej došlo po oboznámení sa so znaleckým posudkom M.. Š., ku ktorému aj podal námietky už v marci 2016. Na pojednávaní 30.6.2016 bol žalobca oboznámený s námietkou nedostatku jeho aktívnej legitimácie a bol vyzvaný súdom, aby predložil dôkaz o opaku, načo navrhol, aby si súd sám vyžiadal od polície vyjadrenie o držiteľovi predmetného motorového vozidla; dopravný inšpektorát súdu oznámil, že v čase od 22.2.1999 do 10.7.2000 bol držiteľom motorového vozidla D. H.. Žalobca mal možnosť nahliadnutím do spisu zistiť, že takéto vyjadrenie bolo doručené súdu a mohol aj pred ukončením dokazovania pred súdom navrhnúť výsluch D. H., čo však urobil až po vyhlásení dokazovania za skončené v rámci svojho záverečného prednesu. Spochybnil vierohodnosť žalobcom predloženého vyjadrenia dopravného inšpektorátu, v ňom nie je riadne označenie motorového vozidla a ani osoba, ktorá vyjadrenie vydala. 11. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že procesným postupom súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu procesných práv žalobcu a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny (§ 378 ods. 1 CSP). Rozsudok verejne vyhlásil 24.9.2020 (§ 219 ods. 3 CSP). 12. K tvrdeniam žalobcu v odvolaní, ktorým namietal, že mu bolo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, s ktorými sa treba v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní vysporiadať (§ 387 ods. 3 CSP) odvolací súd uvádza, že ide o nedôvodnú argumentáciu a poukazuje na vyhodnotenie uplatňovania jeho procesných práv v konaní pred súdom prvej inštancie v súvislosti s možnosťou navrhovať v konaní vykonanie dôkazov (výsluch svedka H.). 13. V prejednávanej veci si žalobca uplatnil právo na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť na motorovom vozidle W.. Za podstatné pre rozhodnutie vo veci súd prvej inštancie považoval vlastníctvo daného motorového vozidla, ktoré by mu umožňovalo dospieť k záveru, že žalobcovi vznikla škody, t.j. ujma na jeho majetku. Vlastnícke právo žalobcu k motorovému vozidlu do oboznámenia sa so znaleckým posudkom M.. Š. medzi stranami nebolo sporné. Súd prvej inštancie i strany dovtedy vychádzali zo skutkového tvrdenia žalobcu, že v danom čase jeho vlastníkom bol. Z obsahu spisu je zrejmé, že prvýkrát v spore bolo žalovaným spochybnené vlastnícke právo žalobcu k predmetnému motorového vozidlu po oboznámení sa so znaleckým posudkom M.. Š. na pojednávaní dňa 30.6.2016. Na tomto pojednávaní žalobca navrhol vykonanie dôkazu vyžiadaním si správy od dopravného inšpektorátu o evidencii vlastníka predmetného motorového vozidla v čase dopravnej nehody, pretože vzhľadom na odstup času od nehody doklady o vlastníctve motorového vozidla nemá k dispozícii. Súd prvej inštancie po obdržaní oznámenia dopravného inšpektorátu s jeho obsahom sporové strany oboznámil na pojednávaní dňa 9.8.2016, čím vykonal dokazovanie touto listinou. Žalobca k tomuto dôkazu uviedol, že evidencia na dopravnom inšpektoráte má iba evidenčný charakter, nepotvrdzuje vlastníctvo vozidla a že naďalej trvá na to, že v čase nehody bol jeho vlastníkom a až po tom ako súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené, navrhol jeho doplnenie výsluchom svedka D. H.. 14. Námietku žalobcu, že nemal možnosť oboznámiť sa pred pojednávaním, ktoré sa vo veci konalo 9.8.2016 s oznámením dopravného inšpektorátu a preto nemal možnosť sa k tomuto dôkazu vyjadril odvolací súd na základe zistení zo súdneho spisu nepovažoval za dôvodnú. Podľa poštovej doručenky založenej v spise (č.l. 572), bolo žalobcovi dňa 28.7.2016 doručené, okrem uznesenia o priznaní znalečného Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, aj oznámenie dopravného inšpektorátu (č.l. 568). Tento dôkaz bol následne vykonaný oboznámení jeho obsahu na pojednávaní dňa 9.8.2016 v súlade s ustanovením § 204 CSP a žalobca sa k nemu aj vyjadril. Námietku, že mu bola odňatá možnosť vyjadriť sa k vykonanému dôkazu preto nepovažoval za dôvodnú. Podľa odvolacieho súdu bola rovnako nedôvodná bola aj námietka, že nedoručením tohto oznámenia došlo k vytvoreniu stavu nerovnosti strán, ku ktorej poukazoval na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21.10.2010 sp. zn. 4 Cdo 141/2010; toto rozhodnutie riešilo inú otázku a to nedoručenie vyjadrenie k veci podaného protistranou v spore. Aj keby (napriek potvrdeniu v spise, že predmetné oznámenie dopravného inšpektorátu bolo žalobcovi doručené) oznámenie dopravného inšpektorátu nebolo doručené žalobcovi, nešlo o vyjadrenie protistrany, ale o listinu, ktorou bolo následne súdom prvej inštancie vykonané dokazovanie. 15. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy (výsluch D. H.) na zistenie rozhodujúcich skutočností odvolací súd poukazuje na obsah zápisnice o pojednávaní 9.8.2016, podľa ktorej žalobca predniesol tento návrh až po vyhlásení dokazovania za skončené a preto tento návrh nebolo možné považovať v zmysle ustanovenia § 154 CSP za prípustný. Ak súd prvej inštancie tento dôkaz nevykonal, nie je možné takýto jeho postup považovať za rozporný so zákonom. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že ani v prípade včasného podania návrhu z neho nebolo zrejmé na aké otázky, ktoré by mali preukazovať jeho vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu by mal tento svedok odpovedať, či mohol mať informácie o tom, že v čase nehody bol vlastníkom predmetného vozidla alebo mohol mať informácie len o okolnostiach toho, že v evidencii dopravného inšpektorátu bol uvedený on ako vlastník vozidla. 16. Odvolací súd sa pri preskúmavaní napadnutého rozsudku zaoberal aj tvrdením žalobcu v odvolaní, že nemal vedomosť o tom, že sa v spise nachádza oznámenie dopravného inšpektorátu, na základe ktorého sa stalo jeho vlastníctvo k vozidlu sporné a preto nemohol uplatniť prostriedok procesnej obrany proti nemu bez svojej viny a z tohto dôvodu je v zmysle ustanovenia § 366 písm. d) CSP tento prípustný v odvolacom konaní a dospel k záveru, že žalobca mal možnosť vyjadriť sa k oznámeniu dopravného inšpektorátu, čo vyplýva z uvádzaných zistení zo spisu a preto novoty v odvolacom konaní (listinný dôkaz -oznámenie dopravného inšpektorátu z 23.9.2016) nepripustil. 17. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo skutkového stavu zisteného dokazovaním a jeho záver, že nebola preukázaná škoda na majetku žalobcu, keďže nepreukázal, že bol vlastníkom veci, na ktorej k nej malo dôjsť, je v súlade s ustanoveniami § 420 ods. 1 a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nebol vo veci aktívne legitimovaným na uplatnenie si nároku na náhradu škody. Keďže odvolací súd nepovažoval žalobcom uvádzané tvrdenia v odvolaní za také, ktoré by svojou relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 18. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech, priznal proti žalobcom plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).