Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/32/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714210776 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1714210776.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: C. Y., W.. XX.XX.XXXX, F. U. XXX/XX, U., zast. advokátkou JUDr. Lýdiou Ráckovou, Lichnerova 72, Senec, proti žalovaným: X/ Y. J., W.. XX.XX.XXXX, X/ Y. J., W.. XX.XX.XXXX, I. F. U. XXX/XX, U., obaja zast. advokátom JUDr. Petrom Vačokom, Vazovova 9/A, Bratislava, o zdržanie sa neoprávnených zásahov a o uloženie povinnosti odstrániť stavbu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 8. novembra 2016, č.k. 4C/118/2014-298, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/ zdržať sa používania stavby holubníka v ich bezpodielovom spoluvlastníctve na chov holubov, postavenej na parcele reg. „C“ č. 1324/20 záhrady o výmere 633m2, zapísanej na N. Č.. XXXX V.. Ú.. U., I. T. (ďalej len „pozemok žalovaných“), na základe oznámenia I. U. č.j.: 298/2010-DS zo dňa 06.04.2010, že „nemá námietky k ohlásenej výstavbe drobnej stavby v rozsahu: holubník s výmerou 20m2 na pozemku parc. č. 1324/2 v V.. Ú. U. podľa predloženého návrhu“ do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a tiež uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/ odstrániť túto stavbu holubníka do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaným priznal plnú náhradu trov konania. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca argumentoval tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností, zapísaných na N. Č.. XXX U. V.. Ú. U.: parciel reg. „C“ č. 1324/14 zastavané plochy a nádvoria o výmere 38m2, č. 1324/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 113m2, č. 1324/15 zastavané plochy a nádvoria o výmere 2402m2 a stavby rodinného domu L.. Č.. XXX na parc. č. 1324/1 a žalovaní 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku parcely reg. „C“ č. 1324/20 záhrady o výmere 633m2 a stavby holubníka na tomto pozemku, nezapísanej na LV, pričom nehnuteľnosti žalobcu a žalovaných spolu susedia. Žalobca nehnuteľnosti užíva ako dom a pozemok parc. č. 1324/15 mieni využiť na výstavbu ďalších rodinných domov. Žalovaní využívajú svoj pozemok na chov poštových holubov. Na základe ohlásenia drobnej stavby v roku 2010 realizovali na svojom pozemku stavbu holubníka a chovom holubov vo veľkom rozsahu neoprávnene zasahujú už takmer 5 rokov do jeho práv, ako vlastníka susediacich nehnuteľností, nad mieru primeranú pomerom zasahujú do jeho súkromia a obťažujú ho nadmerným a sústavným znečisťovaním jeho nehnuteľností trusom, perím, nad mieru primeranú pomerom znečisťujú aj ovzdušie prachom, keďže holuby sú pravidelne vypúšťané do voľného vzdušného priestoru a lietajú ponad jeho nehnuteľnosti. Tiež je nadmerne a nepretržite vystavovaný aj hluku, spôsobovaného neustálym hrkútaním, trepotom krídiel pri hromadnom vylietavaní holubov, pri ich krúžení a preletoch vzdušným priestorom aj ponad jeho nehnuteľnosťami. Uvedené mimoriadne zhoršuje kvalitu jeho bývania intenzitou, spoločensky neprípustnou v porovnaní s obvyklými podmienkami porovnateľných obytných zón, je mu znemožnený oddych na dvore, sušenie prádla, riadne vetranie domu, užívanie vonkajšieho bazéna, pestovanie úrody, a spôsobuje mu to aj priame škody na úrode viniča, ovocia a zeleniny znečisťovaním trusom. Na svojich pozemkoch tiež registruje zvýšený výskyt potkanov, prenikajúcich od holubníka žalovaných a mačkami zavlečených uhynutých holubov, čo musí následne z pozemkov odpratávať. Nadmerný zásah do jeho práv na súkromie, na zdravé a čisté životné prostredie a do jeho vlastníckych práv pociťuje ako neúnosné a neakceptovateľné obmedzovanie a obťažovanie. Tvrdil tiež, že mu hrozí aj vážna majetková ujma, ktorá spočíva v hrozbe, že vzhľadom na neúnosné podmienky bývania nebude môcť byť pozemok parc. č. 1324/15 využitý na určený účel, s čím je spojená hrozba výraznej straty jeho reálnej trhovej ceny, ako stavebného pozemku a v prípade jeho scudzenia je už teraz za obvyklú cenu nepredajný. Nesúhlasil so stavbou holubníka tvrdiac, že boli porušené viaceré stavebno-právne predpisy (najmä Stavebný zákon v ustanoveniach, týkajúcich sa drobných stavieb), že kladné vyjadrenie stavebného úradu, ako aj samotné uskutočnenie drobnej stavby sú nezákonné a v tejto súvislosti rozsiahlo argumentoval. Namietal, že žalovaní na základe nezákonného opatrenia stavebného úradu zrealizovali stavbu holubníka (ktorú využívajú na veľkochov holubov v počte cca 300 kusov) v rozpore s vlastným ohlásením vo väčšom rozsahu a napojili ju aj na inžinierske siete. Poukázal na to, že ním uplatňovanými právnymi prostriedkami ochrany k zamedzeniu neoprávnených zásahov ho jeho práv nedošlo, keď podľa oznámenia Obce Viničné zo dňa 22.10.2014 si táto svoje pochybenia odmietla priznať s tým, že údajne neboli zistené porušenia stavebného zákona. Preto domáha podľa ust. § 127 ods. 1 Obč. zák. uloženia povinnosti zdržať sa používania stavby holubníka na chov holubov a podľa ust. § 417 ods. 2 Obč. zák. uloženia povinnosti odstrániť stavbu holubníka. 3. Ďalej konštatoval, že žalovaní považujúc žalobu za nedôvodnú, tvrdili, že holubník postavili a užívajú oprávnene, na základe oznámenia I. U., že nemá námietky voči ich ohláseniu drobnej stavby, pričom akty obce ako správneho orgánu, možno napadnúť súdnou cestou len v konaniach podľa piatej časti O.s.p. a súd v civilnom konaní nemá oprávnenie riešiť zákonnosť týchto úkonov. Poukázali na to, že vecou sa na podnet žalobcu zaoberala aj Okresná prokuratúra Pezinok a Krajská prokuratúra Bratislava v rámci správneho dozoru, ktorí podnet odložili, pričom správnosť vyjadrenia I. U. zo dňa 06.04.2010 ako administratívno-právneho aktu podliehajúceho kontrole podľa verejnoprávnych noriem, nespochybnili. Nehnuteľnosť užívajú spôsobom, ktorý bol schválený. Uviedli, že žalovaný 1/ sa veľa rokov venuje chovu a športu s poštovými holubmi, pretekaniu v Oblastnom združení chovateľov poštových holubov Bratislava, je viacnásobným majstrom oblastného združenia a majstrom Slovenska v kategórii mladých holubov. Zdôraznili, že holuby chová spôsobom, ktorý sa označuje ako chov a pretekanie formou vdovstva, teda holuby nie sú voľne pustené počas celého dňa, ale lietavajú v tréningovom čase pod jeho dohľadom dvakrát denne, nesadajú na iné nehnuteľnosti a nezasahujú do okolia mimo chovného zariadenia. Poukázali tiež na to, že v danej lokalite pôsobia okrem žalovaného 1/ aj iní chovatelia holubov a žije tu veľa voľne lietajúceho vtáctva, ako sa vyjadrila aj I. U. v liste zo dňa 30.07.2014, adresovanom Okresnej prokuratúre Pezinok. Mali za to, že na základe ust. § 127 ods. 1 Obč. zák. súd nemá v tomto konaní právomoc vydať žalobcom požadované uloženie povinnosti, nakoľko vybudovanie stavby a jej užívanie na daný účel bolo už riadne povolené, bolo vydané oprávnenie orgánom verejnej správy a teda nemôže uložiť povinnosť odstrániť stavbu holubníka ani podľa § 417 ods. 2 Obč. zák.. Nehnuteľnosť nadobudli v súlade so zákonom a užívajú ju nepretržite viac ako päť rokov na určený účel. 4. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že nehnuteľnosti vo vlastníctve strán sporu v kat. území Viničné spolu susedia zľava (z pohľadu od miestnej komunikácie). Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností parc. č. 1324/14 zastavané plochy a nádvoria o výmere 38m2, č. 1324/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 113m2, č. 1324/15 zastavané plochy a nádvoria o výmere 2402m2 a stavby rodinného domu L.. Č.. XXX na parcele č. 1324/1 a žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely č. 1324/20 záhrady o výmere 633m2 a drobnej stavby, užívanej na chov holubov, nezapísanej na LV ani na katastrálnej mape. Vykonal ohliadku na mieste samom (dňa 10.08.2016) a zistil, že stavba žalovaných je umiestnená v zadnej časti na úrovni posledného pozemku žalobcu, kde má vysadený malý vinohrad; za ním sa nachádza už len pole. V strednej časti pozemku žalobcu na úrovni vonkajšieho bazéna sa v bezprostrednom susedstve žalobcu sprava, hneď za múrom oplotenia nachádza holubník s holubmi vo vlastníctve tretej osoby, na ktorých hlučné prejavy (hrkútanie) na mieste samom upozornil samotný žalobca. Pri ohliadke žalovaní poukázali na pozemok, situovaný od pozemkov žalobcu a žalovaných zľava na úrovni domovej nehnuteľnosti žalobcu, vo vlastníctve Š. Y., ktorý chová holuby formou voľného chovu. Pri obhliadke nebol zaznamenaný prelet žiadneho holuba a stavby žalobcu, jeho pozemky, ani blízke okolie nevykazovali známky nadmerného znečistenia, ani hluku alebo prašnosti, nad mieru obvyklú miestnym pomerom. Konštatoval, že podľa výsledkov štátneho stavebného dohľadu Spoločného obecného úradu, stavebného úradu vo U. Č.. XXXX/XXXX, týkajúceho sa pozemkov parc. č. 1325/3 a 1324/20 na podnet žalobcu zo dňa 27.01.2014 (či chov holubov na predmetných nehnuteľnostiach je v súlade s predpismi a či drobné stavby slúžiace na chov holubov, sú legálne), bolo na základe dokladov, miestnej ohliadky a vyjadrení štátnych orgánov zistené, že drobné stavby na pozemkoch p.č. 1325/3 a 1324/20 boli odsúhlasené I. U. E. Obec k ich uskutočneniu nemala žiadne výhrady, že stavebník, chovateľ, uvedené stavby realizoval na základe súhlasného stanoviska obce, teda legálne a nejedná sa o čierne stavby, postavené v rozpore so stavebným zákonom. Holubníky sa užívajú na ten účel, na ktorý boli zriadené a teda sa nejedná o rozpor so stavebným zákonom pre nepovolené užívanie stavby. Z uvedeného plynie, že neboli zistené rozpory so stavebným zákonom a nejedná sa o činnosť (chov holubov), ktorá môže mať negatívny vplyv na okolie a na životné prostredie, lebo sa nedosahujú hraničné hodnoty uvedené v príl. č. 8 zák. č. 24/2005 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Obdobne sa vyjadrili aj dotknuté orgány Okresného úradu odboru životného prostredia v Pezinku, ktoré si obstaral chovateľ. Pri ohliadke dňa 08.02.2014 úrad konštatoval, že priestory chovu sú čisté, exkrementy vtákov sú dočasne uskladňované v uzatvorenej nádobe a sú pravidelne vyvážané v zmysle dohody chovateľa s T. U.. Chov je pravidelne kontrolovaný veterinárnym lekárom, čo je v súlade so zákonom č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti. Vtáky nie sú voľne pustené po celý deň, na lietanie majú vyhradené krátke časové úseky ráno a navečer bežného dňa, v priebehu dňa sú uzatvorené v chovných priestoroch. V blízkom susedstve boli zaregistrované aj ďalšie chovy holubov. Orgán štátneho stavebného dozoru nezistil rozpor s ustanoveniami zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, či vyhl. MZ SR č. 549/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvukmi vibráciách a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že Okresná Prokuratúra Pezinok pod č. Pd 111/14/1107-6 dňa 16.09.2014 podnet žalobcu bez vybavenia odložila s poukazom na uplynutie doby troch rokov od vydania opatrenia stavebného úradu č.j. 298/2010- DS zo dňa 06.04.2010. 5. V konaní vypočul strany sporu, svedkov Y.. Š. N. E. H. Y. a oboznámil listinné dôkazy. Žalobca vypovedal, že sa tam nedá bývať a podrobne uviedol ako je obťažovaný. Namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa pri povolení drobnej stavby žalovaným, a teda bol ukrátený na svojich právach. Jeho právna zástupkyňa poukázala na to, že žalovaným nebolo vydané stavebné povolenie na záhradný domček, pretože na ich pozemku nie sú prípustné žiadne stavby, a teda ani stavba holubníka, iba zeleň. Právny zástupca žalovaných uviedol, že žalobca mal záujem kúpiť pozemok žalovaných od jeho pôvodných vlastníkov, a keď títo predali pozemok žalovaným, podal okolo 150 podaní na všetky štátne orgány kvôli holubom a stavbám. Poukázal na voľný chov holubov na pozemku T.. Y. s tým, že na rozdiel od neho chová žalovaný vzácne holuby, ktoré nie sú voľne púšťané, nesadajú na stromy v okolí, vylietavajú iba ráno pod kontrolou chovateľa cca hodinu a pol a vracajú sa do holubníka, chov je pod stálym dohľadom veterinára, žalovaný 1/ dosahuje so svojimi poštovými holubmi vrcholové športové výsledky. Žalovaný 1/ vypovedal, že je členom Slovenského zväzu chovateľov poštových holubov a na svojom pozemku vedľa žalobcu chová poštové holuby formou vdovstva, pričom holubníky sú umiestnené 120 metrov od domu žalobcu, pričom stavbu postavil na základe súhlasu I. U. v roku 2010. Holuby kontrolovane vypúšťa iba od apríla do konca septembra v skorých ranných hodinách od 5.00 do 5.30 h, lietajú hodinu a vrátia sa do holubníka. Okolití susedia nemajú s jeho chovom holubov problém a žalobcovi odmietli podpísať jeho petíciu za zrušenie chovu holubov. Predložil súdu písomné vyjadrenie 12tich vlastníkov a užívateľov bezprostredne susediacich nehnuteľností o tom, že chovom poštových holubov na danom mieste ich neobťažuje hlukom, zápachom, pevným alebo tekutým odpadom, že nepozorovali zvýšený výskyt hlodavcov a múch a prelet jeho holubov neznehodnocuje ich nehnuteľnosti, nakoľko ide o cca 45 - 50 minútový prelet jedenkrát denne. Uviedol tiež, že cca 30 metrov od domu žalobcu chová holuby Š. Y.Č., a to nekontrolovane, holuby púšťa od rána do večera a tie nalietavajú celý deň ponad bazén a okolo domu žalobcu. Žalovaná 2/ mala za to, že zo strany žalobcu ide o pomstu. L. Š. N. starosta obce Viničné, vypovedal, že žalovanému 1/ stavbu holubníka povolili s tým, že bude umiestnená 200 metrov od domu žalobcu. Žalobca to napádal, na neho podal aj trestné oznámenie pre zneužitie právomoci verejného činiteľa a pre obvinenie, že pri odsúhlasení drobnej stavby žalovanému 1/ postupoval v rozpore so zákonom, ale obvinenia sa nepotvrdili. Preverovali aj obvinenia žalobcu o jeho obťažovaní chovom holubov žalovaných, vyžiadali si aj stanovisko hygienika, pričom bolo konštatované, že z hygienického hľadiska je chov na dobrej úrovni a zodpovedá štandardu. Na mieste samom zistili aj ďalší chov holubov T. Y. asi 20 - 25 metrov od stavby žalobcu v počte asi 80 - 100 kusov, voľne prelietavajúcich, na čo sa žalobca nikdy nesťažoval. Ani susedia nepotvrdili obvinenia žalobcu o obťažovaní holubmi žalovaného 1/. Uviedol tiež, že v I. U. chová viacero ľudí holuby, na dedine je to bežné, a okrem žalobcu sa chov holubov v obci nikto nesťažuje. L. H. Y. (manželka žalobcu) vypovedala, že za pozemky o rozlohe 3000m2 platia dane ako za stavebné pozemky, v prednej časti majú dom, v zadnej časti chcú stavať dva rodinné domy. Namietala, že žalovaný 1/ postavil holubníky nezákonne a nedali im možnosť sa k tomu vyjadriť. Potvrdila tvrdenia a výpoveď žalobcu, že im je znemožnené užívať ich majetok kvôli vysokému výskytu myší, potkanov, hlodavcov, pestovať tam plodiny, lebo pôda je kontaminovaná, keď zafúka vietor, zanáša k nim trus, strechu mali tak znečistenú, že ju museli dať vymeniť a vznikli im obrovské náklady. Poukázala na to, že žalovaný 1/ má stovky holubov, ktoré vylietavajú skoro ráno o 4.00 hod a aj stále, kedy sa žalovanému zachce. Potvrdila, že sused Y. chová v ich blízkosti holuby, ale má ich len pár kusov, on jej nijak neškodí ani ju neobmedzuje a jeho holuby jej nepoškodzujú pozemok. Uviedla, že nevie rozoznať koho sú ktoré holuby, lietajú tie aj tie, nedá sa to rozoznať, ale rozdiel je v ich počte. 6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 127 ods. 1, § 417 ods. 1 a 2 Obč. zák. a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Konštatoval, že prvým požadovaným výrokom sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovaným zdržať sa používania stavby na chov holubov, teda zdržať sa užívania stavby v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných 1/ a 2/, postavenej na pozemku č. 1324/20 záhrady o výmere 633m2, zapísanom na N. Č.. XXXX V..Ú.. U., I. T.. Vyhodnotil, že takto formulovaný žalobný petit nekorešponduje so zákonnou úpravou ustanovenia § 127 ods. 1 Obč. zák. nakoľko nie samotné používanie stavby, hoc aj na chov holubov, teda na ich umiestnenie, žalobcu nad mieru primeranú pomerom podľa jeho tvrdenia obťažuje hlukom, prachom, nečistotami, pachom a pevnými odpadmi, ale za inak splnených podmienok, samotný chov holubov. Uviedol, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe vyšších súdnych autorít v konaní podľa § 127 ods. 1 Obč. zák. sa možno úspešne domáhať len aby súd uložil vlastníkovi povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia, konkrétneho zásahu do právom chránených práv žalobcu, pričom v tomto konkrétnom prípade používanie stavby, postavenej na vlastnom pozemku nemožno kvalifikovať ako rušivé konanie, zasahujúce do práv žalobcu. V tejto súvislosti vysvetlil, že vzhľadom na skutkový opis rozhodujúcich skutočností v žalobe by do úvahy prichádzal žalobný návrh na uloženie povinnosti zdržať sa chovu holubov na pozemku č. 1324/20 záhrady o výmere 633m2, zapísanom na N. Č.. XXXX V..Ú.. U., I. T.. 7. Ďalej poukázal na ustálenú judikatúru, podľa ktorej sa žalobou, smerujúcou proti vlastníkovi, žalobca môže úspešne domáhať len vydania rozsudku, ktorým by žalovanému vlastníkovi bola uložená povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia, nie však už povinnosť niečo pozitívne konať, napr. odstrániť, premiestniť, alebo upraviť určitým spôsobom predmet svojho vlastníctva (Cpj 51/1984, R 45/1986) a na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo 2929/1999, podľa ktorého samotné zriadenie stavby nie je rušením vlastníkov susedných nehnuteľností, tým môžu byť len účinky stavby, a konštatoval, že pokiaľ sa žalobca ďalej domáhal podľa ust. § 417 ods. 1 a 2 Obč. zák. odstránenia označenej drobnej stavby na pozemku č. 1324/20, argumentujúc, že chovom holubov žalovaní znehodnocujú jeho pozemky, najmä zadný pozemok č. 1324/15 (smerom ku ktorému sú orientované otvory holubníka), na ktorom plánuje výstavbu dvoch rodinných domov, prípadne ich scudzenie za účelom ich zástavby, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ide o stavbu, postavenú na základe opatrenia vydaného orgánom verejnej správy postupom podľa Stavebného zákona, ktorá je na pozemku vo vlastníctve žalovaných. Vysvetlil, že v rámci civilného konania môže súd uložiť povinnosť odstrániť stavbu len podľa ust. § 135c ods. 1 Obč. zák., pokiaľ je stavba postavená na cudzom pozemku. Vyhodnotil, že v posudzovanej veci je stavba postavená na pozemku v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných 1/ a 2/, takže podmienky pre uloženie takejto povinnosti nie sú splnené. K argumentácii žalobcu, že stavba bola povolená na základe nesprávneho úradného postupu, nezákonného opatrenia orgánu verejnej správy, a že v správnom konaní bol žalobca ako účastník opomenutý, uviedol, že súd v tomto konaní nie je oprávnený preskúmavať akty orgánu verejnej správy, konštatovať ich prípadnú nezákonnosť, hoc aj prejudiciálne a na tom skutkovom zistení uložiť povinnosť odstránenia stavby. S poukazom na čl. 1 C.s.p., § 177 ods. 1, 178 ods. 1 S.s.p. a na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo 1902/2001 uzavrel, že otázka prípadného uloženia povinnosti odstránenia predmetnej drobnej stavby žalovanými nemá svoj základ v úprave noriem súkromného práva, ale noriem verejného práva a ako taká teda nemôže byť predmetom civilného sporového konania. 8. Odhliadnuc od vyššie uvedeného posúdenia nedôvodnosti žaloby z hľadiska požadovaných výrokov, dospel tiež k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o obťažovaní nad mieru primeranú pomerom chovom práve holubov žalovaných 1/ a 2/ (pasívnu vecnú legitimáciu), a to vo vzťahu k žalovanej 2/, ktorá nie je chovateľom poštových holubov, v celom rozsahu, a vo vzťahu k žalovanému 1/ prinajmenšom v rozsahu, vzbudzujúcom dôvodnú pochybnosť, či holuby, o ktorých žalobca tvrdí, že ho nad mieru primeranú pomerom obťažujú hlukom, prachom, tuhým odpadom, patria žalovanému 1/, pri zistení akým spôsobom poštové holuby chová, a že v bezprostrednej blízkosti domovej nehnuteľnosti žalobcu sú prinajmenšom dva ďalšie chovy holubov a to voľným spôsobom. 9. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a ich náhradu priznal v spore plne úspešným žalovaným 1/ a 2/. 10. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas rozsiahle odvolanie a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil. Nesúhlasil s jeho záverom, že nesprávne sformuloval žalobný petit, keď mal za to, že ho sformuloval v súlade s ustálenou súdnou praxou, na ktorú sám súd prvej inštancie poukazoval. Zdôraznil, že sa domáhal uloženia povinnosti žalovaným zdržať sa chovu holubov, teda presne vymedzeného rušenia, ktorým je zasahované do jeho zákonom chránených práv, pričom jediný rozdiel medzi názorom súdu, ako mal byť petit sformulovaný a formuláciou petitu v žalobe je len v tom, že on sa domáhal uloženia povinnosti zdržať sa chovu holubov v presne označenej stavbe holubníka postavenej na parc. č. 1324/20, ku ktorej bolo vydané konkrétne citované opatrenie, že obec nemá proti jej výstavbe námietky, kým podľa súdu uloženie povinnosti zdržať sa chovu holubov malo byť požadované vo vzťahu k holubom chovaných iba na presne označenom pozemku. Vyjadril názor, že vadu petitu a nedôvodnosť žaloby nemôže spôsobiť skutočnosť, že popri pozemku, na ktorom žalovaní chovajú holuby, skonkretizoval aj holubník, v ktorom žalovaní chovajú holuby, pretože zdržanie sa chovu holubov sa malo týkať práve holubov chovaných v tomto holubníku a nie v inom, keďže práve týmito holubmi sa žalovaní dopúšťajú rušivého konania a zasahujú do jeho práv. Nesúhlasil s tým, že by mu stavba holubníka nespôsobovala hroziacu vážnu ujmu na jeho majetku, keď mal za to, že preukázal, že táto stavba bola postavená na pozemku žalovaných nezákonne, na základe ničotného aktu vydaného starostom obce v mene obce - obecného úradu nielen v rozpore so Staveným zákonom, ale aj v rozpore s platným územným plánom obce Viničné (a na ničotný akt nemal súd prvej inštancie prihliadať, a spor má teda základ v súkromnom práve), keďže na pozemku žalovaných nie je prípustná žiadna stavba, teda ani holubník, a pozemok je určený na využitie iba ako prídomová zeleň. Tým, že tento holubník bol postavený v susedstve jeho pozemku, ktorý je určený územným plánom obce na zastavanie dvoma rodinnými domami, mal za to, že funkčné využitie jeho pozemku je vážne ohrozené, v dôsledku čoho mu hrozí vážna majetková ujma, pretože nikto by nechcel mať dom na bývanie tam, kde je v susedstve namiesto zelene holubník, v ktorom je prevádzkovaná veľká chovná stanica holubov. Vážnou hroziacou majetkovou ujmou žalobcu je teda ušlý zisk z predaja dvoch rodinných domov, ktoré by mohol postaviť na svojom pozemku, minimálne však ušlý zisk z predaja pozemku určeného na výstavbu dvoch rodinných domov. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že domáhať sa odstránenia stavby je možné v civilnom súdnom konaní len podľa ust. § 135c ods. 1 Obč. zák., keď zdôraznil, že sa uloženia tejto povinnosti domáha na základe ust. § 417 ods. 2 Obč. zák., ktoré nevylučuje možnosť, aby súd uložili v rámci vhodného a primeraného opatrenia aj odstránenie stavby, pričom je irelevantné, či holubník bol alebo nebol postavený na základe opatrenia orgánu verejnej správy alebo na základe ničotného aktu, keďže jediným kritériom je, aby išlo o vážne ohrozenie a táto podmienka je v jeho prípade splnená, keďže majetkovú ujmu, ktorá mu hrozí, je z hľadiska jej charakteru a rozsahu možné považovať za vážne ohrozenie, ktorému bez odstránenia stavby holubníka nie je možné zamedziť. Nesúhlasil ani so záverom, že neuniesol dôkazné bremeno o obťažovaní nad mieru primeranú pomerom, a súdu prvej inštancie vytkol, že nevzal do úvahy ním tvrdenú skutočnosť, že ho obťažujú práve holuby žalovaných, ktoré sú chované v ich holubníku, pretože na rozdiel od iných chovateľov holubov majú žalovaní cca 300 holubov a práve sústredenie tohto množstva holubov v tesnom susedstve s jeho domovou nehnuteľnosťou ho obťažuje spôsobom popísaným v žalobe a preukazovaným v priebehu konania. Poukázal na rozdiel, či niekto žije v blízkosti pár holubov, alebo až 300 holubov. Zdôraznil, že spôsob chovu holubov žalovaných vdovstvom nič nemení na tom, že ho tieto holuby obťažujú, a je irelevantné koľko hodín sú vonku a kedy sú vypúšťané, lebo ho obťažujú sústavne, či sú zavreté, alebo vypúšťané. Dôkaz doložený žalovanými - podpisy občanov obce Viničné, že ich holuby žalovaných neobťažujú, nie je dôkazom toho, že jeho tieto holuby nerušia a nespôsobujú mu ujmu na jeho právach. Nesúhlasil ani s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaná 2/ nie je pasívne legitimovaná, lebo nie je chovateľkou poštových holubov. Uviedol, že z rozsudku nie je zrejmé, na základe akého dôkazu dospel súd k takémuto záveru, keď žalovaná 2/ netvrdila, že by nebola spolu chovateľkou týchto holubov so svojím manželom, i keď nie je registrovanou členkou Zväzu chovateľov poštových holubov (ako jej manžel), keďže poštové holuby môže chovať aj vo zväze neregistrovaný. Pasívne legitimovanou je však minimálne vo vzťahu k druhému požadovanému výroku, nakoľko je bezpodielovou spoluvlastníčkou stavby holubníka. Poukázal aj na to, že chovná stanica poštových holubov chovaných v uvedenom holubníku nie je evidovaná na Slovenskom zväze chovateľov poštových holubov. Zdôraznil, že nežiadal preskúmanie zákonnosti opatrenia, ktorým sa I. U. vyjadrila, že nemá námietky proti stavbe holubníka, na nezákonnosť opatrenia poukazoval preto, lebo ide o ničotný akt, na ktorý sa neprihliada, ktorý však vytvoril podmienky pre civilný spor, za čo nesie zodpovednosť starosta obce a zároveň žalovaní, ktorí postavili holubník na ich pozemku, hoci na to neboli oprávnení a používajú ho v rozpore s územným plánom obce. Ďalej sa podrobne vyjadroval ku genéze zriadenia drobnej stavby žalovanými, akcentoval nesprávny postup obce, vysvetľoval, aký by mal byť správny postup obce a žalovaných, vytkol starostovi obce prekračovanie jeho právomocí, nerešpektovanie Stavebného zákona a územného plánu obce, rozoberal ustanovenia Stavebného zákona, namietal, že holubník žalovaných je čiernou stavbou, rozporoval vyjadrenie Okresného úradu Pezinok, odboru životného prostredia č. OU- PK-OSZP/2014/3144, poukazoval na to, že v riadnom správnom konaní podľa Stavebného zákona by musel byť účastníkom, čo v dôsledku porušenia zákona zo strany obce nebol, a teda nemohol namietať voči stavbe holubníka. V tejto súvislosti uviedol inštitúcie, na ktorých so svojimi podaniami neuspel. Poukázal aj na to, že starosta obce (podľa jeho názoru) na pojednávaní v tomto spore pod tlakom jeho otázok niektoré veci „priznal“, o niektorých vypovedal účelovo a o niektorých klamal. Považoval za neakceptovateľné, aby starosta obce zavádzal súd a odmietol si priznať pochybenie, že ignoroval územný plán obce, Stavebný zákon a pôsobnosť stavebného úradu, ktorého činnosť vo veci podaní žalovaných nahradil vlastným ničotným aktom, v dôsledku čoho vytvoril podmienky na vážny civilný susedský spor a ešte k tomu aj svojou výpoveďou kryl žalovaných ako porušovateľov jeho práv. Vo vzťahu k Š. Y. uviedol, že nie je jeho bezprostredným susedom a tento choval (t.č. už nechová) cca 20 holubov, ktorých chov ho neobťažuje. Mal za to, že dostatočným spôsobom fotografiami dokladoval, že práve holuby žalovaných a nie holuby niekoho iného ho obťažujú a zopakoval svoje argumenty z konania pred súdom prvej inštancie o poškodzovaní jeho majetku, napriek tomu, že holuby lietajú pod dozorom žalovaného 1/, ktorý ich správanie nevie ovplyvniť. Namietal aj závery ohliadky vykonanej súdom prvej inštancie, ktoré nepovažoval za objektívne, keď mal za to, že za okolností a podmienok, za akých sa vykonala, bola ohliadka skôr formálna, než majúca základ v objektívnych zisteniach. 11. Žalovaní žiadali vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu napadnutý rozsudok potvrdiť. Na odvolacie námietky žalobcu len zopakovali svoju argumentáciu z konania pred súdom prvej inštancie, že predmetná vec už bola s konečnou platnosťou vyriešená v konaní o ohlásení stavby pred stavebným úradom a preskúmaná príslušnými orgánmi prokuratúry v rámci prokurátorského dozoru. Žalovaný 1/ využíva stavbu na riadne schválený účel, pričom chov holubov zodpovedá všetkým predpisom, vrátane veterinárnych predpisov, a civilný súd nemá oprávnenie na vydanie rozhodnutia o odstránení stavby, pretože predmetná stavba nespadá pod režim stavieb uvedených v ust. § 135c Obč. zák., keďže sa nachádza na pozemku, ku ktorému majú vlastnícke právo. Zdôraznili, že civilný súd nemá oprávnenie na vydanie rozhodnutia, ktorým sa im ukladá povinnosť zdržať sa používania stavby holubníka, nakoľko toto právo bolo priznané v konaní pred stavebným úradom. Prieskum tohto práva priznaného orgánom verejnej správy nie je možné uskutočniť súdmi v civilnom konaní, ale len v rámci správneho súdnictva. S rozhodnutím súdu prvej inštancie sa stotožnili. 12. Ďalšie vyjadrenia neboli podané. Žalobca doručil odvolaciemu súdu informáciu zo dňa 17.12.2018, ktorú mu vydala Štátna veterinárna a potravinová správa SR, ktorá podľa jeho názoru potvrdzuje, že žalovaní nemajú evidovanú a schválenú prevádzkareň na chov holubov, a žiadal ju založiť do spisu. 13. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 14. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 15. S poukazom na citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúce zistenia, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, a v podrobnostiach na ne poukazuje. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel totiž k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatnených nárokov a zhodnotením jeho výsledkov dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe vyvodil aj správny záver o nedôvodnosti žaloby. Vec aj správne právne posúdil podľa ust. § 127 ods. 1, § 417 ods. 1 a 2 Obč. zák., ktoré dopadajú na žalobcom žalobou uplatnené nároky, teda ním požadované uloženie povinnosti žalovaným zdržať sa používania stavby holubníka v ich vlastníctve a na ich pozemku na chov holubov a uloženie im povinnosti predmetnú stavbu holubníka odstrániť. Tieto zákonné ustanovenia zároveň vyložil a aplikoval správnym spôsobom v súlade s ustálenou súdnou praxou. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie a dôvody vedúce k zamietnutiu žaloby náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 220 ods. 2 C.s.p., keď sa v odôvodnení svojho rozsudku dostatočným spôsobom vysporiadal s relevantnými skutočnosťami a riadne vysvetlil svoje úvahy a právne názory, ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné, a na ktorých založil svoje rozhodnutie. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal nesprávne závery súdu prvej inštancie a prejavil nesúhlas s rozhodnutím, odvolací súd uvádza, že v odvolaní len zopakoval všetky svoje tvrdenia, už uvedené v konaní pred súdom prvej inštancie, domáhajúc sa osvojenia si jeho názorov, pričom však neuviedol žiadnu relevantnú argumentáciu, spôsobilú spochybniť správnosť odvolaním napadnutého rozsudku. 16. Odvolací súd sa stotožňuje so všetkými závermi, ku ktorým súd prvej inštancie vo svojom rozsudku dospel, a jeho rozhodnutie považuje za zákonné, presvedčivé, zrozumiteľné a pochopiteľné (aj pre laika). V tejto súvislosti považuje za potrebné ozrejmiť, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami sporových strán, v tomto prípade žalobcu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného, a teda riadne odôvodneného rozhodnutia, pričom sporovým stranám musí dať odpoveď na podstatné otázky a skutočnosti, čím sa súd prvej inštancie aj riadil, a ako už bolo uvedené vyššie, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Odvolací súd nemá o správnosti jeho záverov žiadne pochybnosti, nakoľko sú dostatočne odôvodnené, logické, založené na pre rozhodnutie dostatočne zistenom skutkovom stave a správnom právnom posúdení, a preto nepovažuje za potrebné ich opakovať, a na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje, týmto poukazuje. 17. Na zdôraznenie správnosti a odvolacie námietky žalobcu považuje odvolací súd za potrebné vysvetliť, že ustanovenie § 127 ods. 1 Obč. zák. upravuje dva okruhy prípadov, kedy je možné vlastníka veci obmedziť vo výkone jeho práv. V prvom prípade ide o obmedzenie výkonu práv vlastníka veci, ktorým sa má zabrániť, aby obťažoval iného nad mieru primeranú pomerom, v druhom prípade ide o také obmedzenie, ktorým sa má zabrániť vlastníkovi veci, aby vážne ohrozoval výkon práv iného. Z kontextu právnej úpravy je zrejmé, že ide najmä o úpravu vzťahov medzi vlastníkmi susediacich nehnuteľností, teda o základné ustanovenia tzv. susedského práva v občianskom práve. 18. Obťažovanie v susedských vzťahoch nebráni výkonu práva vlastníka, prejavuje sa však rušivo, znepríjemňuje užívateľovi susednej nehnuteľnosti jej užívanie (napr. zápach z hnojiska, prelietavanie chovaných včiel) alebo sťažuje jej výkon (napr. v dôsledku zatienenia stromom nebude sused môcť v budúcnosti na časti pozemku pestovať určité druhy rastlín). Účinky obťažovania sa nazývajú imisie. Obťažovanie v zmysle ust. § 127 ods. 1 Obč. zák. potom predstavuje taký výkon vlastníckeho práva k veci, ktorého dôsledky fyzicky presahujú vec samu, a pôsobia buď na iné osoby, alebo na veci vo vlastníctve iného, a to preukázateľne negatívne. Obťažovanie je treba chápať objektívne, tj. z hľadiska obvyklých spoločenských názorov, pričom každý je povinný znášať imisie z obyčajného, normálneho užívania veci. Imisie svojimi účinkami pôsobia na iné osoby alebo veci vo vlastníctve iného negatívnym spôsobom. 19. Vážne ohrozovanie výkonu práv predstavuje také konanie suseda na jeho pozemku, ktorého dôsledkom nemusia byť imisie, ale ohrozenie práv (obvykle vlastníckych) vlastníka susednej nehnuteľnosti, a to v takej miere, že z nej v budúcnosti môže susedovi vzniknúť nezanedbateľná ujma (napr. zánik veci alebo jej významné poškodenie) alebo bude môcť vykonávať ohrozené právo len v podstatne obmedzenom rozsahu oproti oprávneniu, ktoré mu zákon ako vlastníkovi dáva, napr. nebude môcť poľnohospodársky využívaný pozemok vôbec využívať na pestovanie rastlín. Pri vážnom ohrození teda nejde len o znepríjemnenie výkonu práva alebo o sťaženie jeho výkonu, ale o hroziaci vážny zásah do samotnej podstaty ohrozeného práva. Vážne ohrozenie výkonu práva spravidla znamená i ohrozenie vlastníka vznikom majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch - škody. Vážnym ohrozením výkonu práv podľa § 127 ods. 1 Obč. zákonníka sa rozumie konanie vlastníka, ktoré zatiaľ nemá negatívny dopad na výkon práva iného, je však daná značná pravdepodobnosť, že v budúcnosti bude v dôsledku tohto konania výkon práva suseda vážne obmedzený alebo znemožnený, pričom nie je isté, či bude možné vážne škodlivé následky odstrániť v dobe, kedy už nastanú. V takomto prípade nemožno po ohrozenom požadovať, aby vyčkal do času, kedy bude jeho právo vážne narušené, a až vtedy sa domáhal súdnej ochrany. 20. Ustanovenie § 417 ods. 2 Obč. zák. umožňuje v prípade vážneho ohrozenia vzniku škody ohrozenému domáhať sa, aby súd uložil tretej osobe opatrenia na jej odvrátenie. Opatrenie, ktoré súd môže uložiť má byť vhodné, teda spôsobilé dosiahnuť zamýšľaný účel, a zároveň musí byť primerané, čo znamená, že má zaťažovať povinného iba v primeranej miere. Ak je možné uložiť opatrenie rôznej intenzity, má sa zvoliť to najmenej zaťažujúce. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že žalobou podľa ust. § 417 <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mjzgy2f6nbqfzygc4tbm5zgczrngqyto> ods. 2 Obč. zák. sa nedá domáhať zdržania sa činnosti, ktorá je úradne povolená a vykonávaná v súlade s úradným povolením. Nie je tiež možné uložiť povinnosť vykonať opatrenie, ktoré je vyhradené inému orgánu verejnej správy, alebo je podmienené súhlasom orgánu verejnej správy (R 39/2006). 21. Bez ohľadu na to, či sa jedná o obťažovanie imisiami nad mieru primeranú pomerom alebo ide o vážne ohrozovanie výkonu vlastníckych práv suseda, žalobca dožadujúci sa súdnej ochrany v zmysle ust. § 127 Obč. zák. sa môže dovolávať iba uloženia povinnosti vlastníkovi susedného pozemku alebo stavby, aby sa zdržal neoprávnených zásahov (presne vymedzeného rušenia), práve toho konania, ktorým by nad mieru primeranú pomerom obťažoval práva iných osôb alebo ich vážne ohrozoval vo výkone práv. Petit žaloby teda musí byť negatórny a musí znieť na zdržanie sa konania, presne vymedzeného rušenia, pričom podľa povahy veci treba aj označiť nehnuteľnosť, s užívaním ktorej je spojený prienik namietanej imisie. V posudzovanej veci žalobca tvrdil, že žalovaní chovajú v holubníku (v ich vlastníctve) na svojom pozemku, ktorý susedí s jeho pozemkami a domom, veľké množstvo holubov, ktoré podľa jeho tvrdenia jednak prenikajú na jeho pozemky a dom (tu ide v našom prípade tiež o imisiu, keďže žalovaní nesmú nechať chované holuby vnikať na susediaci pozemok, pričom žalobca netvrdil len prelety holubov, čo by na konštatovanie imisie nepostačovalo, ale tvrdil, že jeho pozemky a dom sú neprimerane znečisťované holubími výkalmi, čo už imisiou nepochybne je) a zároveň ho nad mieru primeranú pomerom obťažujú hlukom, prachom, nečistotami, pachom a pevnými odpadmi. Za takéhoto stavu sa domáhal uloženia povinnosti žalovaným zdržať sa používania (presne označenej) stavby holubníka v ich bezpodielovom spoluvlastníctve na chov holubov. 22. Z uvedeného je zrejmé, že takejto žalobe (v jej prvom žalobcom požadovanom výroku) nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcom formulovaný žalobný petit nekorešponduje so zákonnou úpravou ustanovenia § 127 ods. 1 Obč. zák., pretože nie samotné používanie stavby (hoc aj na chov holubov, teda na ich umiestnenie) ho nad mieru primeranú pomerom podľa jeho tvrdenia obťažuje hlukom, prachom, nečistotami, pachom a pevnými odpadmi, ale za inak splnených podmienok samotný chov holubov. Správne tiež vyhodnotil, že v konaní podľa § 127 ods. 1 Obč. zák. sa možno úspešne domáhať len aby súd uložil vlastníkovi povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia, konkrétneho zásahu do práv žalobcu, pričom v tomto konkrétnom prípade používanie stavby žalovanými, postavenej na ich pozemku nemožno kvalifikovať ako rušivé konanie, zasahujúce do práv žalobcu. Tieto závery súdu prvej inštancie, ktoré viedli k zamietnutiu žaloby, sú správne a odvolací súd s nimi v plnom rozsahu súhlasí. Ak však na podporu svojej argumentácie uviedol, že by do úvahy prichádzal žalobný návrh na uloženie povinnosti žalovaným zdržať sa na označenom pozemku chovu holubov, zastáva odvolací súd názor, že ani takáto žaloba by v posudzovanej veci nemohla obstáť. Je totiž potrebné odlíšiť imisie od činnosti, s ktorou sú spojené, pričom je potrebné si uvedomiť, že žalobca nie je rušený alebo obťažovaný samotným chovom holubov, teda touto činnosťou žalovaných, ale jej následkami, teda hlukom, zápachom, prachom, nečistotami, pevnými odpadmi, sadaním holubov na jeho nehnuteľnosti a ich znečisťovanie výkalmi. Práve vo vzťahu k týmto následkom je potom potrebné naformulovať negatórny žalobný petit. Ako už bolo uvedené vyššie, žalobou je možné sa domáhať len uloženia povinnosti zdržať sa presne vymedzeného rušenia resp. obťažovania. Ak súd takejto žalobe vyhovie, je potom výlučne na povinnom vlastníkovi (rušiteľovi), aby si sám si zvolil postup, akým odstráni závadný stav spočívajúci vo vzniku a šírení sa imisií. Rušiteľ má teda právo sám si zvoliť opatrenia, ktorými zabráni ďalšiemu obťažovaniu suseda alebo ohrozeniu jeho práv (mohol by tak učiniť napr. znížením počtu chovaných holubov). Či zvolený postup alebo prijaté opatrenia boli dostačujúce, bude možné súdom preskúmať až v rámci prípadného exekučného konania, ktorým by sa žalobca domáhal výkonu rozhodnutia, ktorým bolo vyhovené jeho žalobe podľa § 127 <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mjzgy2f6nbqfzygc4tbm5zgczrngezdo> ods. 1 Obč. zák.. Je potom možné uzavrieť, že žaloba žalobcu (v prvom požadovanom výroku) nebola dôvodná a ak ju súd prvej inštancie zamietol, rozhodol správne a odvolací súd s jeho rozhodnutím súhlasí. 23. Aj vo vzťahu k druhému žalobcom požadovanému výroku je rozhodnutie súdu prvej inštancie správne. Žalobca sa tu domáhal odstránenia označenej drobnej stavby holubníka na pozemku žalovaných, keď v žalobe tvrdil, že žalovaní chovom holubov znehodnocujú jeho pozemky, najmä zadný pozemok č. 1324/15, na ktorom plánuje výstavbu dvoch rodinných domov, prípadne ich scudzenie za účelom ich zástavby, čím mu hrozí vážna ujma na jeho majetku. Aj v odvolaní tvrdil, že tým, že v dôsledku stavby holubníka v jeho susedstve je vážne ohrozené funkčné využitie jeho pozemku, v dôsledku čoho mu hrozí vážna majetková ujma, pretože nikto by nechcel mať dom na bývanie tam, kde je v susedstve namiesto zelene holubník, v ktorom je prevádzkovaná veľká chovná stanica holubov. Jeho vážnou hroziacou majetkovou ujmou by mal byť ušlý zisk z predaja dvoch rodinných domov, ktoré by mohol postaviť na svojom pozemku, minimálne však ušlý zisk z predaja pozemku určeného na výstavbu dvoch rodinných domov. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prípade holubníka ide o stavbu, postavenú na základe opatrenia vydaného orgánom verejnej správy postupom podľa Stavebného zákona, pričom (žalobcom namietanú) zákonnosť opatrenia a postup správneho orgánu, nemôže v tomto konaní preskúmavať ani ako otázku predbežnú. Vyhodnotil, že v posudzovanej veci je stavba postavená na pozemku v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných, nie na cudzom pozemku (vtedy by mohol dať stavbu odstrániť podľa ust. § 135c ods. 1 Obč. zák.), a teda podmienky pre uloženie povinnosti odstrániť stavbu nie sú splnené. Odvolací súd s týmto záverom o nesplnení podmienok pre uloženie povinnosti odstrániť stavbu súhlasí. Vykonaným dokazovaním bolo totiž preukázané, že stavba holubníka bola povolená, stavba je vo vlastníctve žalovaných, je postavená na ich pozemku a je využívaná na účel, na ktorý bola povolená, a súd v tomto konaní nie je oprávnený preskúmavať akty orgánu verejnej správy, konštatovať ich prípadnú nezákonnosť. V prípade, že je drobná stavba holubníka skutočne postavená v rozpore s ohlásením, ako tvrdil žalobca, o jej odstránení taktiež rozhoduje stavebný úrad (odvolací súd poukazuje napríklad na Stanovisko Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odboru štátnej stavebnej správy č. 28126/2015/B623-SV-1/Šu zo dňa 15.12.2015). Ako už odvolací súd uviedol vyššie, uložiť povinnosť vykonať opatrenie, ktoré je vyhradené inému orgánu verejnej správy, alebo je podmienené súhlasom orgánu verejnej správy nie je možné. So zamietavým rozhodnutím súdu prvej inštancie v prípade druhého žalobcom požadovaného výroku odvolací súd taktiež súhlasí. Všetky odvolacie námietky vyhodnotil za nedôvodné. 24. Nad rámec uvedeného odvolací súd zdôrazňuje, že právne posúdenie uplatneného nároku, teda určenie, či ide o nárok podľa ust. § 127 alebo § 417 <https://www.beck-online.sk/bo/document- view.seam?documentId=pj5f6mjzgy2f6nbqfzygc4tbm5zgczrngqyto> ods. 2 Obč. zák. je vždy vecou súdu a nie sporovej strany. Opatrenie k odvráteniu škody podľa ust. § 417 <https://www.beck-online.sk/ bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mjzgy2f6nbqfzygc4tbm5zgczrngqyto> ods. 2 Obč. zák. možno uložiť iba v prípade, že hrozí vznik škody a ide o vážne ohrozenie majetku (alebo zdravia ohrozeného). Ak došlo k neoprávnenému zásahu imisiami, je prostriedkom ochrany uloženie povinnosti zdržať sa vymedzeného rušenia podľa § 127 <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mjzgy2f6nbqfzygc4tbm5zgczrngezdo> ods. 1 Obč. zák. s tým, že je na samotnom povinnom (rušiteľovi) učiniť také konkrétne opatrenia, aby splnil súdom mu uloženú povinnosť a zamedzil obťažovaniu alebo ohrozovaniu výkonu práv susedného vlastníka. V tomto druhom prípade už nejde o preventívnu, ale o represívnu ochranu, a to proti už jestvujúcemu (nie teda iba hroziacemu) rušeniu (Najvyšší súd SR, sp. zn. 1 Cdo 2/2008 <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=njzwwxzsgaydqxzrl5rwi327gi>). Odvolací súd sa na základe vykonaného dokazovania a zistení zo spisu prikláňa tiež k záveru, že (vzhľadom na tvrdenie žalobcu, že k ohrozeniu jeho práv dochádza v súvislosti s „chovom holubov“, teda imisiami s takýmto chovom súvisiacimi, keďže „nikto by nechcel bývať vedľa veľkochovu holubov“ z dôvodov, na ktoré poukazoval, a že práve imisiami sa jeho pozemky znehodnocujú a hrozí mu škoda), že v prípade vyhovenia správne formulovanej negatórnej žalobe, by celkom odpadol dôvod na akúkoľvek žalobu podľa ust. § 417 ods. 2 Obč. zák.. 25. Záverom odvolací súd už len zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo žalobcu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bol pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bol vydaný rozsudok v súlade s jeho požiadavkami. 26. Možno uzavrieť, že odvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť správne rozhodnutie súdu prvej inštancie, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil. 27. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p.. Žalovaným 1/ a 2/, ktorí boli v odvolacom konaní plne úspešní, priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu. 28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).