Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/283/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716204947 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Harvancová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1716204947.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: MAX - leas, s.r.o., IČO : 35 684 577, so sídlom Lazaretská 3/A, Bratislava, zastúpená: GHS Legal, s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 47 232 544, so sídlom Lazaretská 3/A, Bratislava, proti žalovanému: P.. C. C. M., O. XX.XX.XXXX, Z. V. U. XXX/X, G., zastúpený: TORA Legal, s.r.o., advokátska kancelária, IČO : 36 866 326, so sídlom Laurinská 18, Bratislava, o neúčinnosť kúpnej zmluvy a návrhu žalobcu na prerušenia konania, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 20.08.2019, č.k. 4C/14/2018-479, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie prerušil až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 58Cb/88/2019. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 164 a § 165 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a ust. § 42a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že prerušenie konania je dôvodným s ohľadom na skutočnosť, že na Okresný súd Bratislava II bola podaná žaloba žalobcu (MAX - leas, s.r.o.) proti žalovanému: SLAVINA - impex, s.r.o. o zaplatenie 30 000 eur s prísl.. Mal za to, že v konaní na Okresnom súde Bratislava II vedenom pod sp.zn. 58Cb/88/2019 sa rieši otázka, ktorá bude mať zásadný význam pre meritórne rozhodnutie v tejto veci. Poukázal na to, že podľa ust. § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka vymáhateľnou pohľadávkou a rozumie aj pohľadávka, ktorá v dobe, keď dlžník uskutočnil úkon, ešte nebola vymáhateľná, ale takou bola v čase rozhodnutia súdu. Mal za to, že ani v poradí už druhým prerušením konania nedôjde k porušeniu práva strán na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nakoľko toto prerušenie konania sa neprieči účelu, ani zásadám hospodárnosti konania. Bolo by v rozpore so zásadou hospodárnosti, ako aj efektivity postupu súdu zaoberať sa za daného skutkového stavu vecou samou. Zdôraznil aj skutočnosť, že zamietnutím návrhu žalobcu na prerušenie konania a rozhodnutím vo veci samej, by mohlo dôjsť k márnemu uplynutiu lehoty na podanie žaloby o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu a tým aj k zmareniu ústavného práva žalobcu na súdnu ochranu. 3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to z dôvodov podľa ust. § 365 ods.1 písm. b), § 365 ods.1 písm. h), § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p.. K odvolaciemu dôvodu - podľa § 365 ods.1 písm. b) C.s.p. uviedol, že prerušením konania dôjde k zbytočným prieťahom v konaní. Poukázal na to, že napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol v poradí už druhýkrát o prerušení konania. Dal do pozornosti jednoduché znenie odporovacej žaloby žalobcu zo dňa 04.08.2016 časť II, kde jedinou argumentáciou existencie vymáhateľnej pohľadávky bola existencia právoplatného rozsudku rozhodcovského súdu - rozhodcovský rozsudok Stáleho arbitrážneho súdu pri ELCAS, sp. zn. RS-E 2016/1/OV zo dňa 09.06.2016, ktorým rozhodcovský súd uložil spoločnosti SLAVINA-impex, s.r.o. v likvidácii zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 30 000 eur, úrok z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 30 000 eur od 01.01.2016 až do zaplatenia, náhradu trov konania vo výške 2 806 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 956,64 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“ alebo „rozsudok rozhodcovského súdu“) - ktorý však bol neskôr právoplatne zrušený. Iné odôvodnenie existencie vymáhateľnej pohľadávky pôvodne podaná žaloba neobsahovala. Po zrušení rozhodcovského rozsudku žalobca krátkym, neurčitým podaním s odkazom na úplne inú žalobu (podanú až v roku 2019, doloženú dodatočne) v inom konaní celkom zjavne podstatne modifikuje odôvodnenie vzniku a existencie tvrdenej pohľadávky (odôvodnenej pôvodne výlučne s odkazom na rozsudok rozhodcovského súdu), čo podľa názoru žalovaného predstavuje podstatnú zmenu žaloby. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považoval aj za nehospodárne, keďže preukázateľne (v poradí už druhýkrát) oddiali ďalší priebeh predmetného konania, či už vykonávaním aj tak nevyhnutného dokazovania vo vzťahu k preukázaniu existencie ostatných zákonom predpokladaným podmienok úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu namietanej žalobou, ktoré musia byť kumulatívne splnené a najmä ho považoval za nedôvodné, nakoľko súd nesprávne posúdil prípustnosť zmeny žaloby zo strany žalobcu v dôsledku podstatnej zmeny skutkových tvrdení, ktorými žalobca po novom odôvodňuje existenciu svojej vymáhateľnej pohľadávky. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní opomenul, že práve žalobca (zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom) podal jednoduchú žalobu s odkazom na právny titul vzniku vymáhateľnej pohľadávky, ktorý neskôr zanikol (rozhodcovský rozsudok), a ktorý sa usiluje aktuálne nahradiť novým titulom, o ktorom sa má ešte len rozhodnúť v novom súdnom konaní (jeho existencia je medzi stranami sporná), a ktorý celkom zjavne zatiaľ vymáhateľný nie je. Pričom od podania žaloby už uplynuli tri roky a raz už bolo predmetné konanie prerušené. Mal za to, že týmto prerušením konania sa súd prvej inštancie dopustil porušenia zásady kontradiktórnosti konania a rovností zbraní, ktoré sú taktiež súčasťou komplexného práva na spravodlivý súdny proces, keď sa jednostranne priklonil k priorite zachovania ústavou garantovaných práv žalobcu na prístup k súdu, a to na úkor ústavne garantovaného práva žalovaného na účinnú a rýchlu ochranu jeho práv. 4. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. h) C.s.p. uviedol, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď na daný skutkový stav nesprávne aplikoval právnu normu - ustanovenie § 164 C.s.p., a to v rozpore so základnými princípmi C.s.p., s príslušnou judikatúrou súdov a doktrinálnymi prameňmi práva. Mal za to, že súd nevykonal iné vhodné opatrenia, ktoré súd mohol a mal vykonať za účelom zachovania zásady rýchlosti konania a hospodárnosti konania, a to napriek tomu, že existujú aj iné procesné prostriedky - napr. vykonanie dokazovania vo vzťahu k ďalším zákonným podmienkam, ktoré musia byť kumulatívne splnené pre úspešné odporovanie právneho úkonu a preukázanie odôvodnenosti predmetnej žaloby žalobcu resp. súd nesprávne posúdil návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 22.07.2019, ktorý vzhľadom na svoj obsah (odkaz na iné súdne konanie, žalobu v inom súdnom konaní) predstavuje podstatnú zmenu žaloby v časti odôvodnenia existencie vymáhateľnej pohľadávky (prv vymáhateľnú pohľadávku predstavoval v zmysle bodu II žaloby výlučne rozhodcovský rozsudok). Iné vhodné opatrenie - vykonanie dokazovania vo vzťahu k ďalším zákonným podmienkam odporovateľnosti právneho úkonu. Vo svojich podaniach preukázal, že vyššie uvedené predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu nie sú naplnené, avšak úkony súdu uskutočnené v predmetnej veci sa doposiaľ sústreďujú len na dokazovanie existencie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu. Ak by aj hypoteticky pripustil, že výsledkom konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II sp.zn. 58Cb/88/2019, kvôli ktorému súd prerušil predmetné konanie, by bola vymáhateľná pohľadávka žalobcu, toto by tunajšiemu súdu zjavne nepostačovalo pre vyhoveniu žalobného návrhu, a bolo by nevyhnutné zaoberať sa naplnením aj ostatných zákonných predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu. Naopak, ak by sa súd po vykonanom dokazovaní stotožnil čo i len s jedným z argumentov žalovaného, že žalobcom napadnutým právnym úkonom nedošlo k ukráteniu žalobcu, žalovaný týmto právnym úkonom nenadobudol prospech, alebo že ani pri vynaložení náležitej starostlivosti žalovaný nemohol poznať úmysel dlžníka, dokazovanie existencie vymáhateľnej pohľadávky by bolo pre rozhodnutie vo veci samej bezpredmetné. Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnom konaní neboli doposiaľ preukázané vyššie uvedené predpoklady odporovateľnosti napadnutého právneho úkonu, považoval prerušenie konania až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 58Cb/88/2019, ktoré má vyznám výlučne vo vzťahu k preukázaniu len jedného zo zákonných predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu) za neúčelné a nehospodárne. Navyše mal za to, že súd neurobil ani iné vhodné opatrenie, a to posúdenie prípustnosti zmeny žaloby vyplývajúcej z návrhu žalobcu na prerušenie konania zo dňa 22.07.2019. Žalobca vymáhateľnosť pohľadávky (ako jedného z predpokladov úspešného odporovania právneho úkonu vzniknutého medzi dlžníkom a treťou osobou) preukazuje od podania žaloby v predmetnej veci iba s poukazom na rozhodcovský rozsudok. Žalobca však právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 20.11.2018, č.k. 23Cr/18/2016-226, prišiel o vymáhateľnú pohľadávku voči spoločnosti SLAVINA-impex, s.r.o. v likvidácii. Prerušenie predmetného konania vedeného na Okresnom súde Pezinok odôvodňoval žalobca potencialitou vymáhateľnosti ním tvrdenej pohľadávky uplatnenej novou žalobou zo dňa 04.06.2019, čím v predmetnom konaní dopĺňa nové skutočnosti a podstatne tým mení argumentáciu použitú v žalobe zo dňa 04.08.2016. Hoci nedochádza k zmene žalobného petitu, žalobca svoj nárok odôvodňuje novými skutočnosťami, ktoré sú pre uplatnený nárok rozhodné. Skutočnosti, na ktoré žalobca poukazuje v návrhu na prerušenie konania predstavujú podstatnú zmenu žaloby, nakoľko výsledkom konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II môže byť súdne rozhodnutie predstavujúce rozdielny titul pre vymáhateľnosť pohľadávky žalobcu a vymáhateľná pohľadávka v rozsahu odlišnom v porovnaní s vymáhateľnou pohľadávkou a titulom, na ktoré žalobca odkazoval v žalobe zo dňa 04.08.2016 (môže sa líšiť aj čo do priznania jej výšky napr.). Zdôraznil, že odôvodnenie vymáhateľnosti pohľadávky ako predpokladu odporovateľnosti právneho úkonu v žalobe zo dňa 04.08.2016 predstavoval výlučne právoplatný rozhodcovský rozsudok, preto skutkové tvrdenia uvedené žalobcom v návrhu na prerušenie konania nepredstavujú doplnenie rozhodujúcich skutočností, ktoré by inak zo žaloby nevyplývali, resp. upresnenie skutočností uvedených v žalobe, ale tieto tvrdenia predstavujú úplne nové skutočnosti, ktorými sa mení obsah žaloby zo dňa 04.08.2016. Na základe vyššie uvedených skutočností mal za to, že predmetné podanie žalobcu je potrebné posúdiť ako zmenu žaloby podľa § 140 ods. 2 C.s.p.. V opačnom prípade by bolo prípustné, aby strana sporu (v tomto prípade žalobca) opakovane menila skutkové okolnosti (resp. právny titul), ktorými dôvodí oprávnenosť vzniku svojho nároku (vyjadreného síce nemenne v petite žaloby) a žiadala napr. vždy prerušenie konania na podklade iných skutočností, čo považujeme za neprípustné a nehospodárne predlžovanie súdneho konania. 5. V predmetnej veci bolo od právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Pezinok zo dňa 24.07.2018, č.k. 4C/14/2018-265, do právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 20.11.2018, č.k. 23Cr/18/2016-226, teda na dobu 5 mesiacov, prerušené konanie práve za účelom preukázania vymáhateľnej pohľadávky žalobcu. Pripustenie zmeny žaloby v dôsledku podstatnej zmeny rozhodujúcich skutočností tvrdených žalobcom v žalobe by v konečnom dôsledku spôsobilo, že doterajšie procesné úkony sporových strán ako aj súdu v predmetnom konaní bolí uskutočnené bez významu pre výsledné rozhodnutie súdu, čo by zároveň malo negatívny vplyv na dĺžku súdneho konania a konečnú výšku nákladov tohto konania. Vzhľadom na nejasné, zmätočné, vágne a nepresvedčivé odôvodnenie napadnutého uznesenia nie je možné zistiť, čo slúžilo ako skutkový podklad pre rozhodnutie súdu, preto má žalovaný za to, že takéto rozhodnutie je arbitrárne, a teda nepreskúmateľné. Možno však predpokladať, a to s ohľadom na priebeh konania, že k záveru o prerušení konania mohol súd dospieť len v dôsledku nesprávneho procesného postupu, ktorým znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci. 6. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh žalobcu na prerušenie konania zamietne. 7. K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril. 8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem s použitím § 378 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je podané dôvodne. 9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa v konaní domáha určenia, že Kúpna zmluva zo dňa 27.01.2016, č. vkladu V-36072/15 uzavretá medzi spoločnosťou SLAVINA -impex s.r.o. v likvidácii, IČO: 46 970 045 a žalovaným k nehnuteľnosti - byt č. X na X. poschodí bytového domu, súp. č. XXXX na ul. B. C. X. V. a k bytu č. X na I. poschodí bytového domu súp. č. XXXX na B. C. X. V. je voči žalobcovi právnej neúčinná. Mal za to, že prevod práva k nehnuteľnosti zo spoločnosti SLAVINA -impex, s.r.o. v likvidácii, na žalovaného je potrebné považovať za odporovateľný právny úkon. Pričom existenciu vymáhateľnej pohľadávky voči spoločnosti SLAVINA-impex, s.r.o. v likvidácii preukazoval právoplatným rozhodnutím Stáleho arbitrážneho súdu pri ECLAS, sp.zn. RS-E 2016/1/OV zo dňa 09.06.2016. Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa 04.04.2017 č.k. 23Cr/18/2016-184 odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym arbitrážnym súdom pri ECLAS č.k. RS-E 2016/1/OV zo dňa 09.06.2016, až do právoplatného skončenia konania na Okresnom súde Bratislava V pod sp,zn. 23Cr/18/2016. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.05.2017. Na návrh žalobcu súd prvej inštancie uznesením zo dňa 24.07.2018 č.k. 4C/14/2018-265 konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod. sp.zn. 23Cr/18/2016 o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.10.2019. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 20.11.2018 č.k. 23Cr/18/2016-226 zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 09.06.2016 Stálym arbitrážnym súdom pri ECLAS č.k. RS-E 2016/1/OV. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.03.2019. Podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 04.06.2019 podal žalobca proti spoločnosti SLAVINA -impex s.r.o. v likvidácii žalobu o zaplatenie 30 000 eur s prísl., konanie je vedené pod sp.zn. 58Cb/88/2019. Následne podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 22.07.2019 podal žalobca návrh na prerušenie tohto konania až do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Bratislava II, pod sp.zn. 58Cb/88/2019. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie prerušil, do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 58Cb/88/2019. 10. Podľa § 164 C.s.p. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. 11. Podľa § 42a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „ Občiansky zákonník“), veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. 12. Podľa § 51 ods. 4 zákona č. č. 244/ 2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ zákon o rozhodcovskom konaní“), ak zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu zruší stály rozhodcovský súd, rozhodcovské konania vedené pred týmto stálym rozhodcovským súdom sa prerušujú dňom, ktorým zriaďovateľ tohto stáleho rozhodcovského súdu podľa § 12 ods. 2 písm. b) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/20200101> v Obchodnom vestníku zverejnil zrušenie stáleho rozhodcovského súdu, a zastavujú sa uplynutím troch mesiacov od tohto zverejnenia zrušenia stáleho rozhodcovského súdu. V dôsledku rozhodnutia zriaďovateľa o zrušení stáleho rozhodcovského súdu odo dňa zverejnenia jeho zrušenia podľa § 12 ods. 2 písm. b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2002/244/20200101> nemožno začať rozhodcovské konanie a nemožno pokračovať v začatom a neskončenom rozhodcovskom konaní pred týmto stálym rozhodcovským súdom; zrušenie stáleho rozhodcovského súdu nemá vplyv na rozhodcovské rozsudky vydané týmto stálym rozhodcovským súdom pred jeho zrušením. Účinky už podaného návrhu na začatie rozhodcovského konania a všetkých ďalších úkonov účastníkov rozhodcovského konania podľa prvej vety zostávajú zachované, ak do troch mesiacov odo dňa zverejnenia zrušenia stáleho rozhodcovského súdu podá účastník konania žalobu na začatie konania o predmetnom spore na všeobecnom súde alebo ak účastníci konania spoločným vyhlásením do zápisnice pred iným rozhodcovským súdom vyjadria súhlas, že rozhodcovské konanie neskončené pred zrušeným stálym rozhodcovským súdom bude ďalej prebiehať pred týmto iným rozhodcovským súdom podľa jeho pravidiel a za podmienok ustanovených týmto zákonom. Doba trvania rozhodcovského konania podľa prvej vety, ktorého účastníci využili postup podľa tretej vety, sa nezapočítava do premlčacej doby.20) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2002/244/20200101> Ak v rozhodcovskom konaní pred zrušeným stálym rozhodcovským súdom nebol vydaný rozhodcovský rozsudok najneskôr ku dňu zrušenia stáleho rozhodcovského súdu, zriaďovateľ zrušeného stáleho rozhodcovského súdu je povinný vrátiť účastníkovi konania zaplatený poplatok do 30 dní, ak o vrátenie poplatku účastník konania požiada v lehote troch mesiacov od zverejnenia zrušenia stáleho rozhodcovského súdu podľa § 12 ods. 2 písm. b) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/20200101> v Obchodnom vestníku; ak účastník konania v žiadosti uvedie číslo bankového účtu, zriaďovateľ je povinný uhradiť vracaný poplatok na tento účet. O skutočnostiach podľa prvej až piatej vety a aj o skutočnostiach podľa odseku 5 je zriaďovateľ povinný do 15 dní od zrušenia stáleho rozhodcovského súdu preukázateľne písomne informovať účastníkov rozhodcovských konaní neskončených pred stálym rozhodcovským súdom do zverejnenia jeho zrušenia podľa § 12 ods. 2 písm. b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/20200101>. 13. Podľa § 51 ods. 5 zákona o rozhodcovskom konaní, ak všeobecný súd na základe § 43 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/20200101> zruší rozhodcovský rozsudok vydaný stálym rozhodcovským súdom, ktorý bol medzičasom zrušený a ktorý by inak bol príslušný na nové rozhodcovské konanie a rozhodnutie, na ďalší postup v takejto veci sa obdobne vzťahujú ustanovenia odseku 4 druhej až piatej vety s tým, že rozhodným dňom pre začatie plynutia a počítanie lehôt podľa odseku 4 tretej vety namiesto dňa zverejnenia zrušenia stáleho rozhodcovského súdu je deň nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia všeobecného súdu o zrušení rozhodcovského rozsudku stáleho rozhodcovského súdu, ktorý bol medzičasom zrušený. 14. Nová právna úprava rovnako ako doterajšia úprava v Občianskom súdnom poriadku rozlišuje medzi obligatórnym a fakultatívnym prerušením konania. Obligatórne prerušenie konania je upravené v ustanovení § 162 C.s.p. a osobitný prípad obligatórneho prerušenia konania v ustanoveniach § 163 a § 445 C.s.p.. Fakultatívne prerušenie konania je upravené v ustanovení § 164 C.s.p.. Prerušenie konania je v tomto prípade na úvahe vec prejednávajúceho súdu a je upravené len ako procesná možnosť tohto súdu, nie však jeho povinnosť. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných vhodných opatrení, pričom rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania, s prihliadnutím na ktorú prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo. Prerušením konania bez splnenia zákonných predpokladov sa zasahuje do práv strán sporu, keďže počas prerušenia sa podľa § 165 ods. 2 C.s.p. nevykonávajú pojednávania a neplynú ani lehoty. 15. V prejednávanej veci je nesporným, že žalobca sa podanou žalobou domáha určenia neplatnosti právneho úkonu, a to Kúpnej zmluvy zo dňa 27.01.2016 uzavretej medzi spoločnosťou SLAVINA - impex s.r.o. v likvidácii, IČO : 46 970 045 a žalovaným. Majúc za to, že týmto právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku dlžníka ( spoločnosti SLAVINA - impex s.r.o. v likvidácii) v dôsledku čoho žalobca nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky. Pričom existenciu vymáhateľnej pohľadávky preukazoval právoplatným rozhodnutím Stáleho arbitrážneho súdu pri ECLAS, sp.zn. RS-E 2016/1/OV zo dňa 09.06.2016. Počas konania pred súdom prvej inštancie Okresný súd Bratislava V rozsudkom č.k. 23Cr/18/2016-226 zo dňa 20.11.2018 zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho arbitrážneho súdu pri ECLAS č.k. RS-E 2016/1/OV vydaného dňa 09.06.2016. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.03.2019. Nakoľko Stály arbitrážny súd pri ECLAS bol zrušený rozhodnutím zriaďovateľa dňom 11.10.2016, účinky už podaného návrhu na začatie rozhodcovského konania a všetkých ďalších úkonov účastníkov rozhodcovského konania podľa prvej vety zostali zachované. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca v lehote uvedenej v ust. § 51 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní podal na Okresný súd Bratislava II dňa 04.06.2019 žalobca proti spoločnosti SLAVINA -impex s.r.o. v likvidácii o zaplatenie 30 000 eur s prísl., konanie je vedené pod sp.zn. 58Cb/88/2019. Pri posudzovaní dôvodnosti odvolacích námietok žalovaného odvolací súd vzhliadol na to, že prvým a základným predpokladom odporovateľnosti je existencia právneho úkonu, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa. Nakoľko v prejednávanej veci v čase podania žaloby až do právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V č.k. 23Cr/18/2016-226 zo dňa 20.11.2018, žalobca disponoval vymáhateľnou pohľadávku, je zásadnou skutočnosť, že pod vymáhateľnou pohľadávkou je treba rozumieť nielen pohľadávku, ktorá bola veriteľovi už priznaná v čase vykonania odporovateľného právneho úkonu, ale i pohľadávku, ktorá sa stala vymáhateľnou po vykonaní odporovateľného úkonu a je vymáhateľnou v čase uplatnenia odporovateľnosti právneho úkonu. Nakoľko odporovateľnosti sa možno domáhať len v lehote troch rokov, inak právo zaniká, iným postupom súdu ako prerušením konania by mohlo dôjsť k porušeniu práv žalobcu. Argumentácia žalovaného, že nebolo dôvodným konanie prerušiť a súd prvej inštancie mal pristúpiť ku skúmaniu ďalších predpokladov odporovateľnosti, nie je dôvodnou. Vykonávanie dokazovania za situácie nepreukázania prvého základného predpokladu odporovateľnosti , t.z. existencie vymáhateľnej pohľadávky, by bolo neefektívnym a nehospodárnym, nakoľko preukázanie existencie vymáhateľnej pohľadávky má zasadaný význam pre meritórne rozhodnutie súdu prvej inštancie. Vychádzajúc z uvedeného priorizujúc najmä hľadisko hospodárnosti konania možno konštatovať, že najvhodnejším prostriedkom rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov konania je prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 58Cb/88/2019. 16. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj odvolaciu argumentáciu žalovaného, že návrh žalobcu na prerušenie konania mal súd prvej inštancie posudzovať ako zmenu žaloby. Súd prvej inštancie podanie žalobcu z hľadiska obsahu správne posúdil ako návrh na prerušenie konania podľa ust. § 164 C.s.p. a o podanom návrhu správne rozhodol. Vo vzťahu k ostatným námietkam odvolateľa odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán spor (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľa odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 17. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p., ako vecne a právne správne potvrdil. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).