Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/133/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1718200372 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1718200372.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: X. J., X. G. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku, so sídlom: Moyzesova 2, Pezinok, dieťa rodičov: matka - X. J., X. G. XX.XX.XXXX, V. L.: R. XX, H., t.č. Krízové centrum Brána života, Medveďovej 4, Bratislava, zastúpená advokátskou kanceláriou NIKU & partners, s.r.o., so sídlom: Ak Prokopa Veľkého 51, Bratislava, IČO: 36 866 006 a otec - R. J., X. G. XX.XX.XXXX, L.: R. XX, H., zastúpený advokátkou: JUDr. Alena Beňačková, so sídlom: M. R. Štefánika 1, P.O.BOX 108, Pezinok, o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej X. na čas do rozvodu manželstva rodičov, na odvolanie otca voči rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 16. mája 2019, č. k. 12P/8/2018-362, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 16. mája 2019, č. k. 12P/8/2018-362 v napadnutom výroku o výživnom a o zročnom výživnom, p o t v r d z u j e. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Pezinok, rozsudkom zo dňa 16. mája 2019, č.k. 12P/8/2018-362, rozhodol tak, že zveril maloletú X. na čas do rozvodu manželstva rodičov do osobnej starostlivosti matky, s tým že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej X. mesačne sumou 350,- eur, počnúc dňom 20.02.2018, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné na maloletú X. za obdobie od 20.02.2018 do 31.05.2019 v sume 2.000,- eur uložil súd prvej inštancie otcovi splácať v 200,-euro mesačných splátkach spolu s bežným výživným, počnúc dňom 15.06.2019 k rukám matky s tým, že neplnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že návrhom podaným dňa 20.2.2018 žiadala matka úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletej X. na čas do rozvodu manželstva rodičov tak, že maloletá bude zverená do jej osobnej starostlivosti a súd otca zaviaže prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 500,- eur. Návrh matka odôvodnila tým, že rodičia maloletej sú manželia, avšak od roku 2013 nežijú v spoločnej domácnosti. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania ustálil, že Maloletá X., je vo veku 6,5 rokov, trpí závažným ochorením, čo vyplýva z lekárskych správ. Výdavky na maloletú matka vyčíslila na sumu cca 600 - až 1.000,- eur mesačne. Matka na pojednávaní doplnila, že momentálne je zdravotný stav maloletej v remisii a je pod neustálym dohľadom lekárov. Maloletá trpí vzácnym ochorením - postinfekčnou gastroparézou. Ide o ojedinelú diagnózu spôsobenú infekciou čreva baktériou Clostridium difficile, ktorá narúša nervy v okolí žalúdka a spôsobuje, že nervové vzruchy z mozgu sa nedostanú do žalúdka. Z tohto dôvodu sa žalúdok následne nedokáže „hýbať" a správne pracovať, teda tráviť. Výsledkom je nehybný žalúdok, v ktorom nedochádza k tráveniu potravy. V čase, kedy maloletej toto ochorenie diagnostikovali bola vo veku 1 roku, maloletá podstúpila niekoľko druhov liečby žalúdka, podstúpila operáciu žalúdka, operáciu spodného zvierača žalúdka, neskôr operácie smerujúce k aplikácii „kŕmiacich hadičiek" priamo do tenkého čreva, a to všetko z dôvodu, aby bola schopná prijímať aspoň nejakú výživu a nezaťažovať samotný žalúdok. Keďže kŕmenie do tenkého čreva bolo aj napriek niekoľkonásobným pokusom neúspešné, ošetrujúci lekári sa rozhodli zaviesť maloletej centrálny venózny katéter (hadička zavedená priamo do pravej srdcovej komory), prostredníctvom ktorého dostávala potrebnú výživu - tuky, cukry, bielkoviny, aminokyselilny a vitamíny. Zavedením venózneho katétra došlo doslova k záchrane jej života. Vedľajším nežiaducim dôsledkom tohto venózneho katétra však boli časté infekcie krvi, ktoré boli sprevádzané vysokými horúčkami, nesmiernymi bolesťami, trápením a užívaním množstva antibiotík. Tento stav trval 4 roky, počas ktorých bola matka spolu s maloletou takmer nepretržite hospitalizovaná v detskej fakultnej nemocnici na Kramároch v Bratislave. Matka maloletej je toho času na predĺženej rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky. Takisto poberá kompenzačné príspevky na potravu a hygienu maloletej a spolu to činní sumu 320,- eur, príspevok od Dobrého anjela, mesačne cca 140,- eur, iný príjem matka nemá. Uznesením č.k. 12P 8/2018-87 zo dňa 21.3.2018 bol otec zaviazaný predbežne prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 250,- eur. Otec maloletej je zamestnaný ako učiteľ v materskej škole v Modre, pracuje tam od roku 2011 s prestávkou 7 mesiacov, nakoľko na odporúčanie lekárov aby neinfikoval dcéru prerušil prácu, pracoval ako referent s autami. Následne po 7 mesiacoch sa vrátil do materskej školy, kde pracuje doteraz. Priemerný mesačný netto príjem za rok 2018 mal cca 680,- eur, popri tom má otec uzatvorenú dohodu o vykonaní práce SOŠ pedagogická Modra, kde pracuje ako uvádzajúci učiteľ kanditátov do práce za odmenu cca 30,- eur mesačne. V spoločnosti Lagermax za rok 2018 bol jeho príjem cca 850,- eur netto. Do tejto práce dochádzal autom a náklady na cestovanie mal cca 100,- eur. Otec má vyštudovanú SOŠ pedagogickú. Od roku 2004 má živnosť autodoprava, v roku 2017 prerušil živnostenské podnikanie. Jeho otec má takisto živnosť na osobnú a nákladnú dopravu. Otec býva v byte, ktorý je v BSM, zakúpený v roku 2014 za 89.000,- eur, jedná sa o 3 izbový byt. Úver v ČSOB spláca vo výške mesačnej splátky 406,- eur. Otec uviedol, že finančne mu vypomáhajú rodičia cca 200,- - 300,- eur mesačne. Obaja rodičia maloletej nemajú ďalšie vyživovacie povinnosti. 3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2013. V otázke rozvodu manželstva, zverenia maloletej X. sa účastníci konania zhodli a tieto otázky sporné neboli. Otec na pojednávaní uviedol, že v súčasnosti súhlasí aby bola maloletá zverená matke, neskôr keď bude jej zdravotný stav dlhšie stabilizovaný a bude ukončené trestné oznámenie, požiada súd aby bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti. V otázke výšky výživného sa rodičia maloletej nedokázali zhodnúť, a preto súd autoritatívne rozhodol. Zaviazal otca prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 350,- eur. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie opiera o príslušné zákonné ustanovenia, príjmy oboch rodičov, vek maloletej a hlavne zdravotný stav maloletej, ktorá trpí na závažné ochorenie, vyžadujúce intenzívnu osobnú starostlivosť zo strany matky, zvýšené výdavky na stravovanie, hygienu. Súd prvej inštancie ustálil mesačné výdavky na maloletú na sumu cca 600,- eur mesačne, s tým, že matke započítal jej osobnú starostlivosť, a preto zaviazal otca prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 350,- eur a vo zvyšnej časti (150,- eur) súd návrh matky zamietol. Súd prvej inštancie nezohľadnil argumentáciu otca, že viac ako 250,- eur nie je schopný matke poukazovať z dôvodu, že otec okrem príjmu zo zamestnania a dohody, má pozastavenú živnosť v oblasti, v ktorej podniká aj jeho otec. Keďže podnikanie v rámci rodiny je veľmi ťažko a prakticky nemožné dokázať, či otec na podnikaní participuje, faktom zostáva, že svoju živnosť otec neukončil, iba prerušil a predmet podnikania jeho a jeho otca je identický. Je málo pravdepodobné podľa súdu prvej inštancie, keďže rodičia ako uviedol otec mu finančne vypomáhajú, že otec nemá z rodinného podnikania príjem. Tak isto súd prvej inštancie poukázal na finančné zbierky, ktoré sa poriadali pre účely liečby maloletej a finančné prostriedky z toho plynúce boli v správe iba otca maloletej, matka nemala prístup k týmto financiám, na účtoch sa realizovali značné presuny, ktoré realizoval otec maloletej, preto súd požiadal Okresnú prokuratúru v Pezinku, aby vstúpili do konania o rozvod manželstva, kde uvedená téma bola tak isto riešená. Súd prvej inštancie pri výške výživného, na ktorú otca zaviazal, uplatnil aj princíp potencionality príjmov otca a neprihliadol len na skutočné (faktické) príjmy povinného rodiča, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádzal z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný rodič mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania, dopyt na trhu práce, región v ktorom otec žije. Výživné na maloleté dieťa nemá pokrývať iba vitálne funkcie maloletého dieťaťa - výživa, ošatenie, obutie, bývanie, ale aj voľnočasové aktivity maloletého dieťaťa, ktorými sa rozvíja fyzická a psychická vyspelosť dieťaťa pri zachovaní rovnakej životnej úrovne, akú majú jeho rodičia. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca aby súdom určené výživné bol schopný plniť. Za obdobie od 20.2.2018 do 31.5.2019 ustálil súd prvej inštancie zročné výživné v sume 2.000,- eur, ktorú sumu súd povolil otcovi splácať v 200,- eur mesačných splátkach, spolu s bežným výživným, počnúc dňom 15.6.2019 s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. 4. Otec v zákonom stanovenej lehote podal proti výroku o určení výživného a zročného výživného odvolanie. Otec namieta, že súd prvej inštancie nevzal pri vyhodnocovaní dôkazov do úvahy otcom predložené výdavky, ako aj na údaje uvedené na web portály „ e- lieky “ , kde sa nachádza prehľad receptov detského lekára a prehľad liekov pre maloletú. Súd prvej inštancie rovnako neprihliadal na reálnosť a pravdivosť aj mimoriadnych nákladov, ktoré predložila konajúcemu súdu matka, z toho mnohé sú podľa otca nedôvodné a to takmer v každom kalendárnom mesiaci, na ktoré skutočnosti nielen poukazoval, ale ich aj doložil osvedčením, či dôvodným tvrdením. Ostatné okolnosti a tvrdenia otca súd prvej inštancie nevyhodnocoval dôsledne alebo vôbec, pričom tieto mali byť pre objektívne ustálenie výšky výživného zohľadnené. Rovnako súd prvej inštancie napr. pri príspevkoch, ktoré jednotlivý darcovia prispievali na liečbu maloletej odoprel otcovi právo na úplný a celostný obranný mechanizmus, keď poskytoval súdu prvej inštancie k nahliadnutiu jednotlivých darcov, a dožadoval sa, aby ho konajúci súd riadne vypočul a následne objektívne vyhodnotil aj dôvody a okolnosti, keďže matka mala plnohodnotné a neobmedzené dispozičné právo k účtu, ktorý patril otcovi a až v dôsledku neadekvátnych výberov vo výške celkom 4.300,- eur jej otec obmedzil denný limit na tomto účte na čiastku 100,- eur. Po založení účtu v banke Reiffeisen (na pokyn konajúceho súdu ešte v deň súdneho pojednávania, na ktorý následne previedol otec všetky príspevky) sa navrhovateľka po niekoľkých osloveniach zo strany otca odmietla do tejto banky dostaviť, a to za účelom zriadenia dispozičného práva k nemu. Otec nikdy nepoužíval finančné prostriedky určené pre maloletú, naopak matka nepreukázala na čo použila značnú časť príspevkov, keďže počas hospitalizácie mala maloletá všetky náklady hradené v plnej výške zdravotnou poisťovňou. Otec poukázal aj na skutočnosť, že matka nepriznala dar od VÚB Nadácie v marci 2018 vo výške 2.000,- eur. Súd prvej inštancie na tieto skutočnosti vôbec neprihliadal. Súd prvej inštancie nezohľadnil ani podstatnú zmenu v zdravotnom stave maloletej, ktorá nastala po uzavretí tzv. CVK a následne vybratia tzv. CVK dňa 24.1.2019, od ktorého času maloletá neberie žiadne lieky napriek chronickým dôsledkom po prekonaní nevšednej diagnózy, ošetrujúca detská lekárka predpisuje recepty na vitamíny a lieky, ktoré dovtedy maloletá užívala, a ktoré zdravotná poisťovňa vo vysokej miere hradila. - Tieto skutočnosti osvedčujú, že súd prvej inštancie neobjektívne vyhodnotil potrebu a výšku finančných prostriedkov určených pre liečbu maloletej. Súd prvej inštancie tak nevyhodnotil správne a objektívne oprávnené a skutočné náklady maloletej samostatne a ani v súvislosti s nákladmi uvádzanými otcom, a tak nedospel k správnemu ustáleniu výživného. Otec v odvolaní poukazuje na fakt, že aj vzhľadom na to, že maloletá je celý deň v materskej škôlke, z ktorého dôvodu je daný potenciál na výkon pracovnej činnosti matky aj v riadnom pracovnom, nielen brigádnickom režime, čím by si matka zlepšila finančnú situáciu a dostatok prostriedkov pre náklady na maloletú. Otec namieta aj výšku určenej splátky zročného výživného, ktorá je pre neho a jeho možnosti neprimeraná a žiada ju stanoviť na výšku 100,- eur mesačne spolu s bežným výživným vo výške 250,- eur mesačne. 5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca vyjadril v tom zmysle, že odporúča rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdiť, nakoľko je v záujme maloletej. Súd pri určovaní výšky výživného prihliadal na vek maloletej, odôvodnené potreby, a predovšetkým na zdravotný stav. Súd prvej inštancie taktiež prihliadal na majetkové, zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov a zohľadnil aj osobnú starostlivosť matky o maloletú. 6. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach za právne správny a v plnom rozsahu sa stotožňuje aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Matka má za to, že súd prvej inštancie vykonal podrobné dokazovanie a v konaní vydal rozhodnutie, ktoré zodpovedá pomerom v rodine a reflektuje na zistený skutočný stav, no najmä na potreby a záujmy maloletej. Otcom navrhovaná výška vyživovacej povinnosti v sume 250,- eur nezodpovedá odôvodneným mesačným potrebám maloletej, naopak, v takejto výške si otec plnil svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej v nevyhnutnej miere na základe uznesenia (neodkladného opatrenia) Okresného súdu Pezinok č. k. 12P/8/2018 - 87 zo dňa 21.03.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.04.2018. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo jednoznačne preukázané, že maloletá má zvýšené odôvodnené mesačné výdavky súvisiace s jej zdravotným stavom, ktorý bol dlhodobo natoľko vážny, že bola opakovane, priam sústavne od svojho narodenia hospitalizovaná, resp. intenzívne sledované špecialistami. Je pravdou, že aktuálne je zdravotný stav maloletej stabilizovaný, čomu bola prispôsobená aj medikamentózna liečba, no to ešte neznamená, že je maloletá je „zdravá" tak, ako sa to snaží prezentovať otec. Zdravotný stav maloletej je aj naďalej vážny, je potrebné jej podávať podpornú medikamentóznu liečbu, vrátane vitamínov a neustále sledovať čo i len najmenšie príznaky prípadného ochorenia, stresu alebo akéhokoľvek diskomfortu, ktoré by mohli ohroziť jej aktuálne stabilizovaný stav. Otec vo svojom odvolaní uvádza, že súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosť, že maloletá od 24.01.2019 neberie žiadne lieky napriek chronickým dôsledkom prekonanej nevšednej diagnózy. Aj s poukazom na vyššie uvedené, matka hodnotí toto tvrdenie otca za priam absurdné a svedčiace o bagatelizovaní zdravotného stavu maloletej z jeho strany. Matka v tejto súvislosti poukazuje na podrobný zoznam výdajov na lieky, vitamíny a zdravotnícky materiál od 24.01.2019, ktorý súdu prvej inštancie predložila a tvorí obsah súdneho spisu. Zdravotný stav maloletej je lepší, stále je však udržiavaná v kondícii iba vďaka liekom a predovšetkým každodennému prísunu vitamínov a minerálov, ktoré ošetrujúca lekárka odporúča, no tieto nie sú preplácané poisťovňou, z čoho dôvodu má maloletá objektívne zvýšené odôvodnené mesačné výdavky. Otec ďalej pre zníženie výživného argumentuje svojim nízkym príjmom, no súčasne nevyvíja žiadnu aktivitu pre to, aby tento stav zmenil a našiel si brigádu resp. inú prácu, z ktorej by mal vyšší príjem. Matka ďalej uvádza k tvrdeniam otca o jej možnom zamestnaní sa, že z dennej dochádzky maloletej do škôlky/školy za obdobie od mesiaca jún 2019 doposiaľ vyplýva, že zdravotný stav maloletej nie je v takom stave, aby sa mohla zamestnať na plný pracovný úväzok. Okrem toho bola učiteľkami požiadaná, aby bola k dispozícii počas obedov maloletej pre prípad, že by mala s jedením problém, resp. ak by nejedla vôbec. Hoci je zdravotný stav maloletej v porovnaní s minulosťou výrazne lepší, zaradiť ju medzi bežné zdravé deti tak, ako uvádza otec je stále v rovine ilúzií a nie reality. Maloletá od mesiaca september 2019 navštevuje prvý ročník základnej školy Mokrohájska 3, Bratislava, pričom z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu vymeškala 80 vyučovacích hodín. 7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený a o termíne vyhlásenia boli všetci účastníci riadne upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 C. s. p., § 219 ods. 3 C. s. p.). 8. Otec namieta v odvolaní, že určená výška výživného 350,- eur mesačne je neprimerane vysoká a nezodpovedá oprávneným nákladom na maloletú. Ďalej má otec za to, že určené výživné nezodpovedá ani jeho možnostiam a schopnostiam a navrhuje platiť výživné v sume 250,- eur mesačne. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia a obsahu spisu má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne a právne správne a v plnom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia. Súd prvej inštancie vykonal všetko potrebné dokazovanie, riadne zistil skutočný stav veci a dospel na základe výsledkov dokazovania ku správnemu rozhodnutiu o určení výšky výživného. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj. Odôvodnené potreby sú však odôvodnené i schopnosťou a možnosťou rodičov. 9. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti riadil vyššie uvedeným, vychádzal z pomerov rodičov, ich možností a schopností a správne zohľadnil zhoršený zdravotný stav maloletej, ktorý vyžaduje zvýšené náklady oproti zdravému dieťaťu. Zdravotný stav maloletej odôvodňuje určiť výživné vo vyššom rozsahu ako na dieťa vo veku maloletej, ktoré takéto zdravotné potiaže nemá. Nemožno túto záťaž prenášať len na matku, ktorá sa okrem poskytovania osobnej starostlivosti musí aj pri určenom výživnom od otca v sume 350,- eur mesačne, podieľať aj finančne na uspokojení všetkých nevyhnutných potrieb maloletej. Navyše aj výkon osobnej starostlivosti o maloletú je v danom prípade vzhľadom na jej zdravotný stav náročnejsí, ako pri zdravom dieťati, čo najmä zaťažuje matku. Otec je zdravý muž v produktívnom veku, žijúci v bratislavskom kraji, bez inej vyživovacej povinnosti. Je v jeho možnostiach dosahovať príjem, z ktorého je schopný poukazovať výživné v sume 350,- eur mesačne, najmä ak to vyžaduje zdravotný stav maloletej. Peňažné prostriedky, ktoré boli vyzbierané pre maloletú nenahrádzajú vyživovaciu povinnosť otca. Navyše tieto prostriedky boli určené na hradenie nákladov v minulosti, ktoré tu boli v súvislosti so zdravotným stavom maloletej, ktorý vyžadoval neustále hospitalizácie v nemocnici a podstúpenie viacerých operácií. Čo sa týka určenia povinnosti platiť zročné výživné v splátkach vo výške 200,- eur mesačne, ktorú výšku otec v odvolaní namieta, odvolací súd uvádza, že uložiť povinnosť platiť zročné výživné v splátkach nie je povinnosťou súdu, ale má byť táto možnosť určená výnimočne a v takej výške splátok, aby zročné výživné nebolo uhradená za neprimerane dlhú dobu. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď určil výšku mesačnej splátky tak, aby bolo zročné výživné zaplatené v primeranej dobe, ktorou doba 10 mesiacov nepochybne je. Je potrebné si uvedomiť, že zročné výživné vzniklo z dôvodu, že otec si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť v primeranej sume dobrovoľne a za ten čas musela náklady na maloletú znášať matka. Na strane otca nie sú žiadne také okolnosti, ktoré by mohli viesť ku zníženiu určenej splátky zročného výživného. V neposlednom rade odvolací súd poukazuje i na to, že aj v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode bola otcovi určená vyživovacia povinnosť na čas po rozvode manželstva k maloletej vo výške 350,- eur mesačne. Na odvolanie otca bol rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o úprave jeho vyživovacej povinnosti na čas po rozvode vo výške 350,- eur mesačne potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.05.2020, č.k. 11CoP/311/2019-776. Pri rozhodovaní o výživnom aj na čas po rozvode manželstva sa pritom vychádzalo z rovnakých pomerov, ako v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva. Odvolací súd preto nevidí dôvod, prečo by na čas do rozvodu malo, byť výživné určené v nižšej sume, ako je tomu na čas po rozvode manželstva. 10. Odvolacím súdom bolo zistené, že súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie, riadne zistil skutočný stav potrebný na rozhodnutie, zaoberal sa všetkými podstatnými skutočnosťami a v rámci odôvodnenia svojho rozsudku sa s nimi riadne vysporiadal. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom a zročnom výživnom potvrdil, pretože je vecne správny ( § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). 11. Odvolací súd zároveň dodáva, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). 12. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. 13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).