Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/447/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1719200604 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1719200604.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. Z., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, ul. Moyzesova č. 2, 902 01 Pezinok, dieťa rodičov: matka - M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX O., a otec - O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. 2, XXX XX A., o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Pezinok, č.k. 12P/89/2019-43, zo dňa 24.09.2019, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvej inštancie, rozsudkom, zo dňa 24.09.2019, č.k. 12P/89/2019-43, zvýšil otcovi výživné na maloletého W. Z., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 110 eur mesačne na sumu 160 eur mesačne, počnúc dňom 01.04.2019, ktorú uložil otcovi uhrádzať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné na maloletého W. za obdobie od 01.04.2019 do 30.09.2019 v sume 300 eur zaviazal otca zaplatiť jednorázovo do 15-tich dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Pezinok, sp.zn. 28P 86/2014-18 zo dňa 26.06.2014 v časti výšky výživného na maloletého W.. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanovením § 26 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 63 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o dôvodnosti návrhu matky na zvýšenie výživného. Mal preukázané, že matka má ďalšie dve vyživovacie povinnosti a je na rodičovskej dovolenke, otec nemá inú vyživovaciu povinnosť, od roku 2014 je dobrovoľne nezamestnaný, pracuje brigádnicky, výšku príjmu nedokázal vydokladovať. Prihliadal na vek maloletého W., obdobie 5 rokov počas ktorého sa výživné neupravovalo, jeho zdravotný stav (intolerancia na potraviny, ADHD, dyslektik, dysgrafik), školské a mimoškolské aktivity a zohľadnil matkou vyčíslené priemerné mesačné výdavky na maloletého v sume cca 359 eur, z ktorej sumy pripadá polovica na úhradu každému z rodičov. Nestotožnil sa s argumentáciou otca, že si od roku 2014 nevie nájsť primeranú prácu, nakoľko otec nemá pracovné obmedzenia, žije v Bratislavskom kraji, kde je v rámci SR najnižšia miera nezamestnanosti. Tvrdenia otca v tomto smere vyhodnotil ako účelové. Mal za to, že je na slobodnom rozhodnutí otca, či a kde bude pracovať, avšak s ohľadom na jeho vyživovaciu povinnosť, si musí svoje finančné záležitosti zariadiť tak, aby výživa a výchova maloletého dieťaťa nebola ohrozená. Doposiaľ určené výživné vo výške 110 eur považoval za nepostačujúce na pokrytie ani tretiny skutočne vynaložených výdavkov na maloleté dieťa. Súčasne zohľadnil vyjadrenie matky, že otec sa s maloletým stretáva, zakupuje mu darčeky na Vianoce 2018, napr. notebook. Dospel k záveru, že otec relevantným spôsobom nepreukázal, že sa nevie zamestnať, nevydokladoval, že má zdravotné problémy, ktoré mu bránia riadne sa zamestnať a zároveň poukázal na to, že priemerná mzda v SR v národnom hospodárstve je v súčasnosti cca 1000 eur. Mal preukázané, že na strane maloletého nastali od poslednej úpravy výživného v roku 2014 podstatné zmeny odôvodňujúce zvýšenie výživného, nakoľko je v možnostiach a schopnostiach otca určené výživné hradiť. Zročné výživné za obdobie od 01.04.2019 do 30.09.2019 vyčíslil v sume 300 eur, t.j. 6 mesiac x 50 eur (navýšenie výživného zo sumy 110 eur na sumu 160 eur), ktoré zaviazal otca uhradiť jednorazovo do 15 dni od právoplatnosti rozsudku s poukazom na prednostný a spotrebný charakter výživného a výšku zročného výživného. O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 52 CMP. 3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Alternatívne navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a zaviazať ho prispievať na výživu maloletého W. sumou 130 eur mesačne a umožniť mu zročné výživné splácať splátkami po 30 eur mesačne. Uviedol, že nie je v jeho možnostiach platiť zvýšené výživné na maloletého v sume 160 eur mesačne a jednorazovo uhradiť zročné výživné. Mal za to, že výška výživného 130 eur je primeraná veku a potrebám maloletého a schopnostiam a možnostiam oboch rodičov. Poukázal na to, že matka žije v spoločnej domácnosti s druhom, má možnosť rozdeliť si výdavky na domácnosť, pričom sama uviedla, že mesačné nájomné hradia vo výške 950 eur. Zdôraznil, že žije sám, jeho príjem je nestabilný z brigádnickej činnosti vo výške cca 400 eur mesačne, z ktorého platí výživné, svoje náklady a exekúciu. Maloletého má rád, stretáva sa s ním, prispieva mu podľa potreby na školské pomôcky, obuv, ošatenie, dobíja mu kredit a na sviatky mu kupuje darčeky alebo mu prispieva finančne. S výdavkami na maloletého mu pomáha jeho matka. Uviedol, že v prípade, ak sa jeho zárobkové pomery zlepšia, je ochotný prispievať na maloletého aj vyšším výživným. 4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť ako správny. Poukázala na to, že otec má možnosť zmeniť svoju situáciu a zabezpečiť si stabilný a pravidelný mesačný príjem, keďže na prácu v jeho odbore je veľký dopyt. Potvrdila, že žije v jednej domácnosti s druhom, avšak má dve ďalšie vyživovacie povinnosti k maloletým deťom a ich spoločné príjmy musia pokryť výdavky na potreby piatich osôb, t.j. nájom, stravu a ostatné výdavky na deti. Vyslovila názor, že po piatich rokoch je dôvod na zvýšenie výživného pre trinásťročné dieťa. Upozornila na to, že otec si neplní riadne vyživovaciu povinnosť, ku dňu podania vyjadrenia je dlžný na výživnom 50 eur a zročné výživné nevyplatil. 5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť, nakoľko je v záujme maloletého. 6. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65, § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP) v napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého dieťaťa nie je dôvodné. 7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a jeho dôvodmi. 8. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného zo strany otca z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletého v čase podania návrhu, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na maloletého v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výživnom. 9. Hmotnoprávnou podmienkou zmeny vyživovacej povinnosti je zmena pomerov ( 78 ods. 1 Zák. o rodine ). Súd prvej inštancie mal riadne preukázanú zmenu pomerov na strane dieťaťa, jeho prirodzeným rastom, nástupom do vyšších ročníkov základnej školy, a s tým súvisiacimi zvýšenými výdavkami odôvodňujúcimi zvýšenie výživného. Pod odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa treba rozumieť zabezpečenie všetkých potrieb týkajúcich sa bývania, stravovania, zdravotnej starostlivosti, školských a mimoškolských aktivít, ako aj mimoriadnych výdavkov. Uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne a nie je povinnosťou matky predkladať pokladničné bločky z nákupov, keďže súd vychádza zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov primeraných veku dieťaťa, avšak nesporne prirodzeným rastom dieťaťa, zabezpečením jeho bežných potrieb sa náklady na maloletého od poslednej úpravy výživného, t.j. za obdobie piatich rokov, zvýšili. Odvolací súd konštatuje, že matka riadne vyčíslila výdavky na maloletého, ktoré predstavujú náklady na zabezpečenie bežných potrieb na stravu, ošatenie, cestovné, podiel nákladov na bývanie a ďalšie náklady súvisiace s návštevou školy a jeho mimoškolskými aktivitami a so zabezpečením zdravotnej starostlivosti. Výšku nákladov na odôvodnené potreby maloletého otec nenamietal. Súd prvej inštancie riadne zistil a posúdil aj možnosti a schopnosti oboch rodičov. Je potrebné dať do pozornosti otca, že vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, je ich zákonnou povinnosťou, z čoho vyplýva, že rodičia sú povinní zabezpečiť si príjem a vynakladať maximálnu snahu o zvýšenie životnej úrovne nielen svojej, ale aj svojim maloletým deťom. Otec si musí byť vedomý plnenia svojej vyživovacej povinnosti na W. a svoje záležitosti si musí zabezpečiť tak, aby bol schopný realizovať príspevky na dieťa titulom výživného v rozsahu zodpovedajúcom jeho veku a potrebám. V konaní bolo preukázané, že pomery na strane otca sa od poslednej úpravy výživného nezmenili, keďže nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, rovnako ako v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výživnom je nezamestnaný a podľa jeho vyjadrenia si brigádnickou činnosťou zabezpečuje príjem vo výške cca 400 eur mesačne. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať príjem vo výške, z ktorej dokáže hradiť náklady na odôvodnené potreby svojho maloletého dieťaťa. Otec je v produktívnom veku a na jeho strane neboli preukázané žiadne zdravotné obmedzenia vo vzťahu k výkonu práce. Nemožno prihliadať ani na argument otca týkajúci sa splátok exekúcií, keďže výživné na maloleté dieťa má prednosť pred akýmikoľvek inými pohľadávkami. Pokiaľ ide o pomery na strane matky, odvolací súd udáva, že od poslednej úpravy výživného na maloletého sa matke znížil príjem, keďže je toho času na rodičovskej dovolenke a zabezpečuje starostlivosť o ďalšie maloleté dieťa. Je nesporné, že každý z rodičov má výdavky na zabezpečenie vlastných potrieb a nákladov na bývanie. Výška zvýšeného výživného s poukazom na vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám rozhodným pre zvyšovanie výživného na dieťa, t.j. je primerané ako odôvodneným potrebám dieťaťa a schopnostiam a možnostiam otca, ktorý nepreukázal také zdravotné problémy, ktoré by ho obmedzovali vo výkone práce. Zároveň je potrebné konštatovať, že výška zvýšeného výživného zohľadňuje aj skutočnosť, že otec sa s maloletým stretáva a prispieva mu aj nad rámce výživného. Súd prvej inštancie správne rozhodol, keď výživné zvýšil od podania návrhu matky, správne ustálil výšku zročného výživného a rovnako správne uložil otcovi povinnosť zaplatiť zročné výživné jednorázovo v súlade s ust. § 232 ods. 3 CSP prihliadajúc na výšku zročného výživného a jeho spotrebný charakter. 10. S poukazom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a s dôvodmi odvolania napadnutého rozhodnutia sa v celom rozsahu stotožnil. 11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).