Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/14/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1719202325 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1719202325.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci starostlivosti o maloletého: F. V., N. F. XX.XX.XXXX, A.: X.. B. XX, W., zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, dieťa rodičov: matka -J.. K. V., N. F. XX.XX.XXXX, A.: Š. XX, W., a otec - J. V., N. F. XX.XX.XXXX, A.: X.. B. XX, W. o návrhu otca na vydanie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok, zo dňa 17.decembra 2019,č. k. 5P/194/2019-11, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Pezinok zo dňa 17.decembra 2019,č. k. 5P/194/2019-11, v napadnutom výroku o určení vyživovacej povinnosti, p o t v r d z u j e. II. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Pezinok zo dňa 17.decembra 2019, č.k. 5P/194/2019-11 mení tak, že dopĺňa IV. výrok uznesenia: „Po dobu trvania tohto neodkladného opatrenia sa dočasne pozastavuje účinnosť rozsudku Okresného súdu Pezinok, zo dňa 13. marca 2018, č.k. 12P/316/2016-68, vo výroku o zverení maloletého a o určení vyživovacej povinnosti otca voči maloletému. III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : I. Okresný súd Pezinok uznesením zo dňa 17.decembra 2019, č.k. 5P/194/2019-11, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloletého F. dočasne na čas do právoplatnosti rozhodnutia súdu o zmene úpravy rodičovských práv a povinností zveril do osobnej starostlivosti otca. Matku zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 150,- eur mesačne, počnúc dňom 17.12.2019, k rukám otca do 15-teho dňa v mesiaci vopred, na čas do právoplatnosti rozhodnutia súdu o zmene úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému. 2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 03.09.2019 žiadal otec o zmenu zverenia maloletého F. a to tak, aby maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti otca a matku, aby súd zaviazal prispievať na výživu maloletého F. sumou 150,- eur mesačne. Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu v Pezinku, sp.zn. 12P/316/2016 zo dňa 13.03.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.03.2018 bolo manželstvo otca a matky maloletých detí rozvedené a v časti úpravy práv a povinností na čas po rozvode manželstva rodičov, títo schválili rodičovskú dohodu, v rámci ktorej maloleté deti, F. P. V. boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný na platenie výživného na maloletého F. mesačne sumou 170,- eur a na maloletú Michaelu mesačne sumou 230,- eur. V septembri 2018 si maloletý F. zlomil nohu a matka sa o neho odmietla starať a poslala ho k otcovi, ktorý sa o syna staral a vozil ho aj do školy. Maloletý si u otca zvykol a postupne sa do domácnosti matky nechcel vrátiť. Aj v tomto období otec platil matke výživné napriek tomu, že maloletý býval u otca a ten mu zabezpečoval všetky potreby. Vo februári tohto roku maloletý utiekol z domácnosti matky a odvtedy žije u otca. S matkou sa odmieta kontaktovať, pretože na neho vyvíja psychický nátlak a to i napriek tomu, že ho otec opakovane nabáda styku s matkou. Otec v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádza, že matka opakovane ignoruje odporúčania súdu, je presvedčený že jej cieľom nie je záujem maloletých detí, ale len umelé naťahovanie súdneho sporu za účelom obohacovania sa. Dôkazom tejto skutočnosti nie je iba to, že si neustále protirečí a klame, ale aj emailová komunikácia, kde matka otvorene hovorí o tom, že odporúčania súdu nedodrží. Z uvedených dôvodov preto otec žiadal dočasne zveriť maloletého F. do jeho osobnej starostlivosti a matku zaviazať na prispievanie výživného na maloletého F. sumou 150,- eur. 3. Súd prvej inštancie pri rozhodnutí vychádzal z návrhu, z predložených dôkazov k návrhu a vyjadrenie kolízneho opatrovníka. Z emailovej dokumentácie, ktorá je prílohou k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie zistil, že matka odmieta otcovi prispievať na výživu maloletého F. a v prípade, ak otec maloletého nebude prispievať na výživu maloletého, ktorý je fakticky takmer rok u otca, podá na otca podnet na začatie trestného stíhania. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na odporučenie kolízneho opatrovníka maloletých detí v písomnej správe zo dňa 16.12.2019 a to zveriť maloletého F. do osobnej starostlivosti otca, nakoľko otec spĺňa všetky podmienky pre jeho zdravý psychický, sociálny, vzdelanostný vývoj a vývin, a tiež určiť matke aj výživné, tak ako otec žiadal v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že je v záujme maloletého, aby boli zastabilizované jeho pomery, z dôvodu, že maloletý aj podľa jeho vlastného vyjadrenia na pojednávaní konanom dňa 23.09.2019 vyjadril svoju vôlu ostať u otca, ktorý už takmer rok zabezpečuje jeho starostlivosť. Súd prvej inštancie vzhľadom na preukázané majetkové, finančné a zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov a odôvodnené potreby maloletého, určil výživné vo výške 150,- eur na maloletého F.. 4. Voči uzneseniu a to do výroku o uložení vyživovacej povinnosti podala matka odvolanie, ktorým žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že matku dočasne zaviaže prispievať na výživu maloletého F. sumou 50,- eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu k rukám otca do 15. dňa v mesiaci vopred, na čas do právoplatnosti rozhodnutia súdu o zmene úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému, vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 5P/73/2019. V odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí neskúmal a ani neodôvodnil naliehavý právny záujem otca na vydaní neodkladného opatrenia. Maloletý F. je aktuálne v osobnej starostlivosti otca napriek tomu, že na základe právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Pezinok sp.zn. 12P/316/2016 zo dňa 13.03.2018 je zverený do jej osobnej starostlivosti. Uviedla, že tento stav svojim konaním nezapríčinila. O maloletého sa vždy starala s láskou, rovnako ako o jeho mladšiu sestru V.. Opakovane písomne aj ústne upozorňovala príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku na zlú situáciu v rodine a na problematickosť výkonu styku otca s maloletými deťmi. Na základe odbornej rady a na podnet kolíznej pracovníčky, aby si starostlivosť o maloletého vyskúšal aj otec, sa maloletý v podstate u otca udomácnil. Súd absolútne nesprávne v bode 1. odôvodnenia napadnutého uznesenia konštatuje, že sa maloletého po úraze vzdala a poslala ho k otcovi. Práve naopak, otec si maloletého cielene zmanipuloval a kúpil, nerešpektujúc právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie o jeho zverení do jej osobnej starostlivosti. Matka v odvolaní ďalej uviedla, že nie je pravdou, že sa maloletý odmieta s ňou kontaktovať, pretože na neho vyvíja psychický nátlak. Rovnako je klamstvom otca, že ho opakovane nabáda k styku s ňou. Otec je podľa matky tou osobou, ktorá od rozvodu presviedča maloletého, aby nebol s matkou a vytvára k tomu vhodné podmienky. Matka v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie pri stanovení výšky výživného na maloletého prihliadol iba na návrh otca a neskúmal majetkové a rodinné pomery rodičov. Uvádza, že súd prvej inštancie nezohľadnil majetkové pomery otca a otcovi blízkych osôb, ktoré s ním dlhodobo žijú v spoločnej domácnosti. Matka poukázala na to, že otec žije v spoločnej domácnosti so svojou družkou, ktorá má byť v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka posudzovaná ako jemu blízka osoba. Mesačný príjem otca odhaduje matka na 3.000,- eur a mesačný príjem jeho družky na 2.500,- eur. Poukázala na to, že jej mesačný príjem zo živnosti je približne 600,- eur, pričom táto suma je pohyblivá. Matka predložila rozpis mesačných nákladov a uviedla, že po zrátaní jej príjmov vo výške 600,- eur mesačne a výživného na maloletú V. vo výške 230,- eur mesačne a odrátaní výdavkov vo výške 1.265,- eur mesačne, jej chýba na pokrytie mesačných výdavkov suma 450,- eur. Bez toho, aby si požičala ďalšie peniaze, nie je reálne v jej finančných schopnostiach a možnostiach platiť otcovi výživné na maloletého vo výške 150,- eur mesačne. Ďalej poukázala na to, že sa stará o zdravotne postihnuté maloleté dieťa, na ktoré od otca dostáva výživné vo výške 230,- eur mesačne. Skutočné mesačné náklady na výživu maloletej V. sú však viac, ako trojnásobne vyššie. 5. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP). 6. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 8. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia 9. Podľa ust. § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 10. Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 11. Podľa ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 12. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v Civilnom sporovom poriadku prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, že táto dočasná úprava je potrebná, že sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a že sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi a že účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloletých sa prihliada v prvom rade na záujem maloletého dieťaťa a na skutočnosť, či bez neodkladnej úpravy nehrozí ujma na jeho právach. Pri prijímaní neodkladného opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a neodkladným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Zákon nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vykonávať dokazovanie a v ustanovení § 329 ods. 1 CSP výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku (na základe predložených listín) potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení k obsahu listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadriť. 13. Je nepochybné, že účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie ako náhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. 14. Odvolací súd vzhľadom na skutočnosti uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zhode so súdom prvej inštancie ustálil, že sú dané dôvody na určenie výživného k maloletému v nevyhnutnej miere neodkladným opatrením. Je preukázané, že maloletý sa nachádza fakticky v osobnej starostlivosti otca, voči čomu matka nenamieta. Je nesporné, že je dočasne v záujme maloletého zastabilizovať jeho pomery tým, že je dočasne zverený do osobnej starostlivosti otcovi. Danú situáciu bolo nevyhnutné riešiť neodkladným opatrením, nakoľko je tu stav, ktorý nezodpovedá úprave danej v rozsudku Okresného súdu Pezinok, zo dňa 13. marca 2018, č.k. 12P/316/2016-68. Je zrejmé, že i napriek tomu, že maloletý je od februára 2019 v osobnej starostlivosti otca, matka na výživu maloletého dobrovoľne neprispieva, práve naopak otec prispieval matke stanovené výživné rozsudkom Okresného súdu Pezinok, zo dňa 13. marca 2018, č. k. 12P/316/2016-68, a to napriek tomu, že maloletý býva u otca a tento mu zabezpečuje všetky potreby. Odvolací súd má za to, že sumu 150,- eur na výživu maloletého vo veku 13 rokov je možné s určitosťou považovať za výživné v nevyhnutnej miere. Táto suma výživného postačuje na pokrytie aspoň základných potrieb maloletého. Je potrebné si uvedomiť, že len náklady na stravu, ošatenie, hygienu a bývanie prevyšujú neodkladným opatrením určenú sumu 150,- eur mesačne. Z vyššie uvedeného vyplýva, že určené výživné neodkladným opatrením v sume 150,- eur mesačne je na osobu vo veku maloletého určite nevyhnutnou, na uspokojenie jeho základných potrieb. Matka sa síce stará osobne o zdravotne postihnuté maloleté dieťa, avšak to, že výživné na túto maloletú je určené vo výške, ktorá už nepostačuje na pokrytie jej potrieb, nie je dôvodom k tomu, aby bolo určené na maloletého neprimerane nízke výživné, ale je dôvodom k tomu, aby sa matka domáhala zvýšenia výživného na maloletú. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že družka otca nemá vyživovaciu povinnosť k maloletému a nie je dôvodné posudzovať jej príjem. Z lustrácie osoby otca v Sociálnej poisťovni má odvolací súd preukázané, že otec je zamestnancom spoločnosti IVASO, s.r.o. a jeho vymeriavací základ za obdobie 02/2018- 12/2018 bol 1.300,- eur a za obdobie 09/2019-01/2020 bol cca 300,- eur. Aj keď sa javí, že príjem otca je vyšší, ako príjem matky, neznamená to, že by matka nemala platiť na výživu maloletého primeranou sumou k jej možnostiam a schopnostiam a nákladom na maloletého. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP). 15. Dané neodkladné opatrenie pozastavuje účinnosť rozsudku Okresného súdu Pezinok, zo dňa 13. marca 2018, č.k. 12P/316/2016-68 v časti zverenia maloletého a určenia vyživovacej povinnosti otcovi voči maloletému. Od vykonateľnosti tohto uznesenia bude sa realizovať úprava uvedená vo výroku tohto uznesenia, preto bolo potrebné doplniť výrok uznesenia, podľa ktorého sa po dobu trvania neodkladného opatrenia pozastavuje účinnosť rozsudku Okresného súdu Pezinok, zo dňa 13. marca 2018, č.k. 12P/316/2016-68 v časti zverenia maloletého a určenia vyživovacej povinnosti otcovi voči maloletému. Pri absencii tohto výroku, by totiž existovali dve protichodné právoplatné a vykonateľné rozhodnutia vzťahujúce sa k úprave rodičovských práv a povinností k maloletému. 16. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. 17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).