Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/234/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116206361 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Noskovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:4116206361.4 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu: MED-ART, spol. s r.o., Hornočermánska 4, 949 01 Nitra, IČO: 34 113 924, práv. zast. Mgr. Peter Mesároš, AK Bottova 34, Nitra, proti žalovanému: O.. F. F., D.. X.XX.XXXX, N. H. Y. XXX/XXA, XXX XX N., o zaplatenie 138.856,75 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 19C/33/2017-620 zo dňa 14.3.2019, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného zo dňa 23.4.2019 proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 19C/33/2017-620 zo dňa 14.03.2019 o d m i e t a . II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom pre zmeškanie súd prvej inštancie v I. výroku žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu v sume 138.856,75 EUR s úrokom z omeškania 8,05% ročne z dlžnej sumy do zaplatenia zo súm a v lehotách uvedených v rozsudku pre zmeškanie, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V II. výroku súd priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania, trov právneho zastúpenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 100%, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. 2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou na Okresný súd Nitra, kde bol vedený pod spisovou značkou 25C/120/2016, odstúpenou na Okresný súd Bratislava II dňa 22.5.2017, sa domáhal žalobca vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 138.856,75 EUR s príslušenstvom, titulom neuhradených faktúr za dodaný tovar do prevádzky Nuomo s.r.o. v Bratislave, za obdobie od marca 2014 do septembra 2014, ktorej bol žalovaný konateľom. Dodaný tovar žalovaný prevzal, jeho prevzatie potvrdil podpisom a pečiatkou na faktúrach, ktoré boli súčasne aj dodacími listami. Obchodný vzťah medzi nimi sa riadil Všeobecnými obchodnými podmienkami spoločnosti MED-ART spol. s r.o. podpísanými dňa 13.9.2012. Žalobca tiež uviedol, že žalovaný sa ako fyzická osoba vo Vyhlásení o ručení zo dňa 14.9.2012 zaviazal, v prípade neuhradenia záväzku voči veriteľovi, dlžníkom uspokojiť pohľadávky v plnej výške. Spoločnosť Nuomo spol. sr.o. bola dňa 5.2.2016 vymazaná z obchodného registra. Súčasne žiadal zaviazať žalovaného na náhradu trov konania a paušálnu náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky v sume 40,- EUR. Súd vo veci pod č. k. 25C/120/2016-471, dňa 10.5.2016 vydal platobný rozkaz, ktorý žalovaný osobne prevzal dňa 28.2.2017. Voči platobnému rozkazu podal v zákonom stanovenej lehote odpor žalovaný, v ktorom ako prostriedok procesnej obrany voči podanej žalobe uviedol, že platobný rozkaz vydal miestne nepríslušný súd a namietal miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Nitra. Ako prostriedok procesnej obrany uviedol, že považuje Vyhlásenie o ručení zo dňa 14.9.2012 za neplatné, lebo nespĺňa základné náležitosti ručiteľského záväzku, ktorý má spočívať v tom, že by sa museli týkať existujúcich konkrétnych pohľadávok, platných v dobe ručiteľského prehlásenia, nakoľko ručiteľský záväzok má akcesorickú povahu len k určitému záväzku, resp. pohľadávke. Uviedol, že sa necíti byť viazaný predmetným vyhlásením a navrhol, aby súd platobný rozkaz zrušil a návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. 3. Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pre zmeškanie č. k. 19C/33/2017-530 dňa 26.9.2017, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 138.856,75 EUR s príslušenstvom a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 3Cob/42/2018-585 zo dňa 24.10.2018 rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 19C/33/2017-530 zo dňa 26.9.2017 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 4. Súd prvej inštancie nariadil vo veci nové pojednávanie dňa 14.03.2019, na ktoré sa žalovaný nedostavil, doručenie predvolania mal riadne a včas vykázané, neúčasť žalovaný na pojednávaní neospravedlnil žiadnymi okolnosťami, ktoré by boli dôvodom pre odročenie pojednávania. Žalovaný bol v predvolaní riadne poučený o následkoch v prípade nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Právny zástupca žalobcu navrhol v súlade s § 274 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) na pojednávaní vydať rozsudok pre zmeškanie. 5. Súd prvej inštancie poukázal na § 274 CSP, § 276 CSP, § 275 CSP a konštatoval, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie vo veci samej na základe rozsudku pre zmeškanie žalovaného v zmysle § 274 CSP, pričom v súlade s § 255 ods. 1 CSP a postupom podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP súd priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia proti neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnosti rozsudku. 6. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom pošty dňa 23.4.2019 v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v celom jeho rozsahu, nakoľko neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Odvolanie podal z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo útoku (§ 365 ods. 1 písm. g/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP); aspoň pokiaľ sa týka právneho posúdenia podmienok vydania rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný v odôvodnení odvolania uviedol, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie z dôvodu jeho náhleho zhoršenia zdravotného stavu, pre ktorý nebol schopný v danom okamihu riešiť ospravedlnenie jeho neúčasti pred pojednávaním a bohužiaľ nie je v danej veci ani zastúpený žiadnym advokátom, z dôvodu jeho zlej finančnej situácie, a preto nemal možnosť sa dodatočne ospravedlniť prostredníctvom právneho zástupcu. Odvolával sa na skutočnosť, že okrem toho, čo uviedol v odpore proti platobnému rozkazu, nemá v tomto spore pasívnu legitimáciu. Zároveň zdôraznil, že sa pridržiava odvolacích dôvodov, ktoré uviedol v odvolaní zo dňa 12.10.2017, ešte prostredníctvom jeho právneho zástupcu, ktorými sa Okresný súd Bratislava II pri vydaní rozsudku pre zmeškanie vôbec nezaoberal. Navrhol zrušenie rozsudku a nariadenie nového pojednávania podľa § 277 ods. 2 CSP a súčasne opätovne podal toto odvolanie s návrhom, aby odvolací súd uznesením napadnutý rozsudok podľa § 389 CSP zrušil a vec vrátil na nové pojednávanie. 7. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 19C/33/2017-638 zo dňa 9.7.2019 zákonnou sudkyňou návrh žalovaného na zrušenie rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 19C/33/2017-620 zo dňa 14.3.2019, ktorým súd rozhodol podľa § 277 písm. a) a b) CSP, zamietol. V odôvodnení tohto uznesenia súd prvej inštancie skonštatoval, že opätovne rozhodol rozsudkom pre zmeškanie č. k. 19C/33/2017-620 zo dňa 14.3.2019 tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu v sume 138 856,75 EUR s príslušenstvom a priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalovaný sa podaním doručeným súdu dňa 24.4.2019 domáhal zrušenia rozsudku pre zmeškanie č. k. 19C/33/2017-620 zo dňa 14.3.2019 a nariadenia nového pojednávania podľa § 277 ods. 2 CSP a súčasne opätovne podal odvolanie s návrhom, aby odvolací súd uznesením napadnutý rozsudok podľa § 389 CSP zrušil a vec vrátil na nové pojednávanie. Prvotným predpokladom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie v zmysle § 277 CSP je, že žalovaný zmeškal pojednávanie vo veci podľa § 274 písm. a) CSP z ospravedlniteľného dôvodu. Tento ospravedlniteľný dôvod je žalovaný povinný preukázať, pretože bude predmetom posudzovania súdu. V tomto konaní súd posudzuje len to, či okolnosti uvádzané a preukázané žalovaným možno považovať za ospravedlniteľný dôvod nedostavenia sa na pojednávanie vo veci. 8. V nadväznosti na žalovaným uvádzané skutočnosti, súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie skúmal predovšetkým existenciu ospravedlniteľných dôvodov na strane žalovaného, ktoré mu bránili v súdom stanovenom termíne dostaviť sa na pojednávanie. Súd mal zo súdneho spisu za preukázané, že po zrušení rozsudku pre zmeškanie č.k. 9C/33/2017-530 zo dňa 26.9.2017, vrátení veci tunajšiemu súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/42/2018-585 zo dňa 24.10.2018), tunajší súd opätovne predvolal žalovaného na pojednávanie nariadené na deň 14.3.2019, na ktoré sa žalovaný nedostavil. Predvolanie bolo žalovanému doručené prostredníctvom právnej zástupkyne JUDr. Alexandry Skybovej dňa 26.2.2019. Dňa 11.3.2019 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie žalovaného, ktorým odvolal plnú moc udelenú Advokátskej kancelárii JUDr. Alexandry Skybovej, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 46, Bratislava. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, ani z dôležitých dôvodov nepožiadal o odročenie pojednávania. Ním uvádzané skutočnosti, pre ktoré sa nemohol dostaviť na pojednávanie (komplikovaný zdravotný stav), žiadnym spôsobom nepreukázal predložením relevantných dokladov, napríklad potvrdením príslušného lekára, prípadne zdravotníckeho zariadenia. Žalobca navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, pričom žalovaný bol v predvolaní na pojednávanie o tejto možnosti poučený. 9. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný sám ako strana sporu, vedeného na tunajšom súde, nebol dostatočne opatrný pri ochrane svojich práv. V súlade so zásadou, že právo patrí bdelým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, neodkladajú svoje rozhodnutia týkajúce sa uplatnenia práv na poslednú chvíľu, svoje procesné úkony pripravujú s dostatočným časovým predstihom, nespoliehajú sa na náhodu, predvídajú aj možnosti vzniku komplikovaných situácií sťažujúcich výkon práv a ich uplatnenie v stanovených lehotách (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 248/2006). Uvedené rozhodnutie zdôrazňuje vlastné pričinenie pre ochranu svojich práv, keď požaduje, aby strana sporu (a nepochybne najmä jej právny zástupca) sledovala svoje subjektívne práva a robila také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu. 10. Súd prvej inštancie dal žalovanému do pozornosti, že zrušenie rozsudku pre zmeškanie predstavuje výnimočné opatrenie a z tohto dôvodu je nutné ospravedlniteľnosť dôvodov zmeškania pojednávania vo veci vyhodnocovať reštriktívne a súčasne bremeno preukázania existencie tohto ospravedlniteľného dôvodu zaťažuje dotknutú stranu, ktorá podala návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. 11. Vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie za to, že v danom prípade boli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 CSP. Nakoľko žalovaný nepreukázal žiadne okolnosti, pre ktoré by z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal pojednávanie vo veci, súd nemal za preukázané splnenie podmienok na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v zmysle v § 277 ods. 2 CSP, preto súd návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie ako nedôvodný zamietol. 12. Podaním zo dňa 14.10.2019 k odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril právny zástupca žalobcu s tým, že odvolanie, resp. časť v ňom aplikovaných odvolacích dôvodov, nie je odôvodnená, nakoľko v ňom síce sú uvedené citácie odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. a), b), f), g) a h) CSP, tieto dôvody sú však voči rozsudku pre zmeškanie, neprípustné. Zároveň poukázal na nejasnosť, neurčitosť a nezrozumiteľnosť uvedeného podania, ako aj toho, čo sa žalovaný uvedeným podaním domáha. Vyššie uvedenú argumentáciu potvrdzuje aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 151/2005, v zmysle ktorého v odvolaní musí byť jasne a zrozumiteľne uvedené, v čom sa vidí nesprávnosť napadnutého rozhodnutia alebo postupu súdu (t. j. dôvody odvolania) a čo si odvolateľ uplatňuje. 13. V zmysle ustanovenia § 274 CSP musia byť na vydanie rozsudku pre zmeškanie kumulatívne splnené nasledovné dve podmienky: 1/ žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a 2/ žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. 14. Podľa jeho právneho názoru boli jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností kumulatívne splnené obe podmienky uvedené vyššie. Skutočnosť, že sa žalovaný nezúčastnil pojednávania dňa 14.3.2019, je nespochybniteľná a ani žalovaný uvedenú skutočnosť nerozporuje. Žalovaný mal doručenie predvolania riadne a včas vykázané a svoju neúčasť žalovaný na pojednávaní neospravedlnil. Žalovaný bol v predvolaní riadne poučený o následkoch v prípade nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Zo strany žalovaného išlo výlučne o obštrukčné konanie, ktorým chcel oddialiť vyhlásenie meritórneho rozhodnutia. O tejto skutočnosti svedčí aj zlúčenie spoločnosti Nuomo s.r.o., so sídlom Beňadická 19, 851 06 Bratislava, IČO: 36 712 108, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd. Sro, vl. č. 43631/B, so spoločnosťou AAAfirmy, s.r.o., so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 47 230 061, u ktorej je dôvodný predpoklad, že tento právny nástupca je spoločnosťou založenou za účelom zániku iných spoločností a následnej likvidácie tejto spoločnosti, vrátane jej právnych predchodcov. Nakoniec o tom svedčí aj skutočnosť, že obchodná spoločnosť AAAfirmy, s.r.o., zanikla dobrovoľným výmazom. Právnymi nástupcami tejto spoločnosti sa stali obchodná spoločnosť OSC s.r.o., so sídlom Líščie nivy 23, 821 08 Bratislava, IČO: 46 767 240 a P.T.P s.r.o, so sídlom Americká 3, 831 02 Bratislava, IČO: 46 132 236. Uvedené konanie, podľa jeho právneho názoru, jednoznačne potvrdzuje jeho dôvodné podozrenie. Domnieva sa, že žalovaný spolu s ďalšou spoločníčkou spoločnosti Nuomo sledovali zbavenie sa dlhov predmetnej spoločnosti práve zlúčením s inou spoločnosťou. Uvedené, podľa jeho názoru, svedčí o úmysle žalovaného postupovať nekorektne a nepoctivo vo vzťahu k žalobcovi. Žalovaný v odvolaní naznačil aj svoju obranu, kde mal v úmysle spochybniť svoju pasívnu vecnú legitimáciu. Žalovaný sa odvolával na ust. § 311 ods. 2 zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a ust. § 532 zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. 15. V zmysle ust. § 311 ods. 2 Obchodného zákonníka, ručenie nezaniká pre zánik právnickej osoby, ktorá je dlžníkom. V tomto smere jednoznačne poukázal na paragrafové znenie citovaného ustanovenia. Uvedené jednoznačne potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 109, 110/2010, v zmysle ktorého: „Ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje. Ručenie však nezaniká, ak záväzok zanikol pre nemožnosť plnenia dlžníka a záväzok je splniteľný ručiteľom, alebo pre zánik právnickej osoby, ktorá je dlžníkom (§ 311 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka). V zmysle citovaných ustanovení, špecifickým predmetom nepeňažného vkladu spoločníka je podnik alebo jeho časť. Na spoločnosť pri vklade podniku alebo jeho časti prechádzajú nielen práva, ale aj záväzky (napr. z úverovej zmluvy). Na prechod záväzkov sa použijú ustanovenia upravujúce zmluvu o predaji podniku (§ 476 až § 488), podľa ktorých okrem iného predávajúci veriteľovi ručí zo zákona za splnenie prevedených záväzkov. Trvanie právneho vzťahu ručenia je časovo závislé od existencie zabezpečovaného záväzku, teda ručenie spravidla trvá, pokiaľ trvá zabezpečovaný záväzok. Dve výnimky z tejto zásady sú upravené v § 311 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ručenie nezaniká pre nemožnosť plnenia dlžníka, aj napriek tomu, že v dôsledku nej došlo k zániku záväzku dlžníka (§ 352), pokiaľ je záväzok splniteľný ručiteľom a po ďalšie, ručenie nezaniká zánikom právnickej osoby, ktorá je dlžníkom.“ Taktiež poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 6/2012, v zmysle ktorého: „Je však potrebné zdôrazniť, že podľa § 267 ods. 2 Obchodného zákonníka ustanovenie § 49 Občianskeho zákonníka v obchodných vzťahoch neplatí. Súd správne konštatoval, že ak ručí niekto za záväzky právnickej osoby - žalovaného 1/ ako dlžníka - záväzok ručiteľov nezaniká zánikom tejto osoby, a to ani vtedy, keď jej záväzky neprechádzajú na právneho nástupcu. Platí tiež, že ručenie nezaniká ani vtedy, ak zanikol hlavný záväzok pre nemožnosť plnenia dlžníka, pokiaľ je záväzok splniteľný ručiteľom.“ 16. Žalovaným uvedené ustanovenie § 532 Občianskeho zákonníka sa nevzťahuje na ručenie, ale vzťahuje sa k prevzatiu dlhu. Preto aplikácia ustanovenia § 532 Občianskeho zákonníka nemá absolútne žiadnu právnu relevanciu v tomto súdnom konaní, kde žalovaného záväzok vznikol na základe ručiteľského vyhlásenia. Naviac poukázal na skutočnosť, že ručiteľské vyhlásenie v tomto konaní sa spravuje Obchodným zákonníkom (poukázal na znenie ručiteľského vyhlásenia založeného v súdnom spise). 17. V spornom prípade sa jedná o obchodnoprávny vzťah, ktorý sa riadi príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. S ohľadom na vyššie uvedené právne okolnosti je žalobca toho právneho názoru, že postup súdu a vydanie rozsudku pre zmeškanie bolo zákonným postupom konajúceho súdu za splnenia všetkých predpísaných procesných náležitostí. Na záver svojho vyjadrenia žalobca žiadal, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 386 písm. a) CSP odmietol podanie žalovaného z dôvodu oneskorene podaného odvolania a pokiaľ nie sú splnené podmienky na odmietnutie podania žalovaného, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 CSP potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14.03.2019 a aby priznal žalobcovi aj náhradu trov odvolacieho konania. 18. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, postupom bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie nie je prípustné a z toho dôvodu je potrebné ho odmietnuť. 19. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 20. Podľa § 356 písm. b) CSP, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. 21. Žalobca namietal, že odvolanie žalovaného bolo podané oneskorene. Odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol listinne doručený žalovanému dňa 08.04.2019 (o čom svedčí informácia o výsledku doručenia listinného rovnopisu dňa 08.04.2019 žalovanému viď na č. l. 633). Odvolanie bolo podané žalovaným prostredníctvom pošty dňa 23.04.2019 a doručené súdu dňa 24.04.2019. Odvolací súd má za to, že odvolanie žalovaného bolo podané v zákonnej lehote. 22. Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. 23. Podľa § 276 CSP, ak je v jednej veci viacero žalovaných a nejde o samostatné spoločenstvo podľa § 76, rozsudok pre zmeškanie možno vydať iba ak podmienky na jeho vydanie spĺňa každý z nich. 24. Podľa § 275 CSP, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie. 25. Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie vo veci samej na základe rozsudku pre zmeškanie žalovaného, právny zástupca žalobcu, prítomný na pojednávaní, navrhol tento osobitný procesný postup v zmysle § 274 CSP, pretože ide o konanie, ktoré sa vedie o splnenie povinnosti, nakoľko v konaní je uplatňovaný nárok na zaplatenie finančnej sumy zo strany žalovaného, žalovaný sa nedostavil na pojednávanie určené na deň 14.3.2019 o 10.15 hod, hoci bol naň včas a riadne predvolaný 11.3.2019 a jeho právny zástupca obdržal predvolanie na pojednávanie dňa 26.2.2019. V predvolaní bol poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a možno tiež konštatovať, že žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Žalovaný vo svojom podaní zo dňa 23.4.2019 výlučne uviedol, že sa mu zdravotne veľmi pohoršilo. Túto skutočnosť však nepreukázal lekárskym vyšetrením a ani žiadnym iným dokladom preukazujúcim jeho návštevu zdravotníckeho zariadenia v deň pojednávania, t. j. 14.3.2019, pričom žalobca na pojednávaní navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. 26. Odvolací súd na základe skutočností zistených z obsahu spisu a príslušných zákonných ustanovení má za to, že súd prvej inštancie postupoval pri rozhodovaní o uplatnenom nároku žalobcu správne, keď rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, nakoľko odvolací súd mal preukázané, že boli splnené všetky podmienky podľa § 274 CSP tak, ako to uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti odvolací súd skúmal, či odvolanie žalovaného spĺňalo podmienky prípustnosti odvolania podľa citovaného ustanovenia § 356 písm. b) CSP a dospel k záveru, že odvolanie proti napadnutému rozsudku nie je odvolaním podaným z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. 27. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné neúčasť žalovaného a jeho ospravedlnenie posudzovať na základe odlišných skutkových záverov v prípade odvolania voči rozsudku pre zmeškanie podľa § 356 pís. b, C.s.p. a v prípade návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie v súlade s § 277 ods. 2, C.s.p.. V prípade návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa § 277 ods. 2, C.s.p. za ospravedlniteľný dôvod zmeškania pojednávania v zmysle § 153c ods. 1 O.s.p. sú len také okolnosti, ktoré na strane žalovaného nastali neočakávane (neboli mu vopred známe), boli príčinou, že sa nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť a ktoré za danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania. O návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie bolo rozhodnuté uznesením č.k. 19C/33/2017-638 zo dňa 9.7.2019 v ktorom súd prvej inštancie posudzoval otázku dôvodov ospravedlnenia zmeškania pojednávania žalovaného. V prípade podania odvolania žalovaného voči rozsudku pre zmeškanie podľa § 356 písm. b, C.s.p. skúma odvolací súd, či boli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie v súlade s § 274 C.s.p.. Neúčasť na pojednávaní musí byť zo strany žalovaného ospravedlnená včas a vážnymi okolnosťami. Prekážka účasti na pojednávaní by musela byť žalovanému vopred známa a objektívne mu znemožňovala účasť na pojednávaní a žalovaný takúto neúčasť vopred ospravedlnil. 28. Odvolací súd má za to, že písomné vyhotovenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného nemusí obsahovať hmotnoprávne posúdenie veci, ani nemusí citovať ustanovenia hmotného práva. Ustanovenie § 275 CSP je špeciálnym vo vzťahu k § 220 ods. 2 a ods. 3 CSP. Ustanovenia § 220 ods. 1 CSP upravujúce náležitosti rozsudku, ako aj § 220 ods. 4 CSP, sa však aplikujú aj na rozsudok pre zmeškanie. Rozsudok pre zmeškanie musí obsahovať aj poučenie o možnosti podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie v zmysle § 277 ods. 3 CSP. Vo výroku tiež súd rozhodne o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP). Rozsudok pre uznanie nároku obsahuje odôvodnenie, ale len s náležitosťami uvedenými v § 285 CSP, ustanovenie § 220 ods. 2 a 3 CSP sa neaplikuje. 29. Odvolanie žalovaného smeruje proti rozsudku pre zmeškanie, proti ktorému je prípustné odvolanie len za splnenia zákonných podmienok, ktoré však vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, v danom prípade splnené neboli. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 19C/33/2017-620 zo dňa 14.03.2019 odmietol ako neprípustné podľa § 386 písm. c) CSP. 30. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 31. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).