Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/393/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117225068 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:4117225068.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú: N. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí Pezinok, Moyzesova 2, 902 01 Pezinok, dieťa rodičov: matka - X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. 4, XXX XX T. a otca - T. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, XXX XX U., zast. JUDr. Ladislavom Chmelárom, advokátom, so sídlom Levická 579, 951 01 Vráble, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Pezinok, č.k. 42P/26/2017-144, zo dňa 07.05.2018 a na odvolanie otca proti dopĺňaciemu rozsudku, č.k. 42P/26/2017-222 zo dňa 10.09.2019, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie, v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 42P/26/2017-222 zo dňa 10.09.2019, sa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie svojim rozhodnutím zveril maloletú N. V., nar. XX.XX.XXXX (ďalej „maloletá“) do osobnej starostlivosti matky, s právom oboch rodičov maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 150 € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci, vopred k rukám matky. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie určil začiatok vyživovacej povinnosti otca k maloletej od 13.07.2017, vypočítal zročné výživné za obdobie od 13.07.2017 do 30.06.2018 vo výške 1.741,93 €, ktoré otcovi povolil splácať v 50 € mesačných splátkach spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok. Súd prvej inštancie návrh otca zamietol a styk maloletej s otcom neupravil. Súd prvej inštancie mal po vykonanom dokazovaní preukázané, že návrh na úpravu práv a povinností k maloletej je dôvodný, maloletá musí byť jednoznačne ponechaná v osobnej starostlivosti matky, zverenie otcovi neprichádza do úvahy. Tvrdenia otca v konaní boli jednoznačne klamlivé a účelové s cieľom získať od matky výživné. Otec sa o maloletú absolútne nezaujíma, na pojednávaní ani nevedel uviesť meno triednej učiteľky, známky, alebo čo je jej obľúbené jedlo. Aj zo stanoviska školy je zrejmé, že otec sa o maloletú vôbec nezaujíma, netelefonuje jej, vôbec ju nekontaktuje. Maloletá sama uviedla, že sa otca bojí. Súd prvej inštancie skúmal aj vzťah otca k jeho ostatným deťom, pričom syn Y. S. na výsluchu potvrdil, že otca by na ulici ani nespoznal. Ďalšia dcéra Z. H. sa ho bojí, nevidela ho 2 roky, opísala ho ako agresívneho človeka, čo veľa pije, berie tabletky, s deťmi nemá žiadny vzťah, aj keď spolu žili, vôbec sa o ňu nezaujímal. K dieťaťu V. V. ani neuznal otcovstvo pred matričným úradom, či súdom. Súd prvej inštancie konštatoval, že matka je schopná zabezpečiť riadne všetky potreby maloletej, z uvedených dôvodov zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, keď jeho záujem o maloletú N. je len predstieraný. Otec sa na pojednávanie nedostavil z vlastnej vôle, nevyužil svoje právo obhájiť sa, aj keď na to mal priestor. Otec maloletej si nesplnil povinnosť ani v zmysle § 63 ods. 1 Zák. o rodine, nepreukázal, aký príjem mal za rok 2017, neoznámil príjem za rok 2018 a pri určovaní výživného súd prvej inštancie prihliadol na odôvodnené potreby maloletej a názor kolízneho opatrovníka a výživné stanovil vo výške 150 € mesačne, ako polovicu z preukázaných nákladov. V konaní bolo preukázané, že otec na žiadne z detí takmer vôbec neplatí, uvedené ho však nezbavuje svojej povinnosti sa na výžive mal. N. podieľať, ako aj niesť zodpovednosť za svoje nezodpovedné správanie, ktoré môže vyústiť do trestného stíhania za zanedbanie povinnej výživy. Dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie určil dátum začiatku vyživovacej povinnosti na maloletú, vypočítal zročné výživné a určil podmienky splatnosti. Vo zvyšku návrh zamietol a neupravil styk maloletej s otcom. Začiatok vyživovacej povinnosti určil od podania návrhu, styk neupravil. Otec jeho súdnu úpravu ani nepožadoval a matka navrhla upraviť styk dohodou rodičov. V konaní bolo preukázané, že otec sa o maloletú vôbec nezaujíma. 2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ako aj dopĺňaciemu rozsudku podal odvolanie otec maloletej, ktorý namietal závery súdu prvej inštancie, namietal správy kolízneho opatrovníka . V podstate opísal odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Poukázal na správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, na tvrdenia matky, ktorá sa sama priznala, že si hľadala stáleho milenca, ktorý by jej finančne pomohol, čo nie je dobrý vzor pre dieťa. Poukazoval na nedostatočnú hygienu v mieste bydliska maloletej, čo súd prvej inštancie neprihliadol. Namietal výšku vyživovacej povinnosti, keď súd prvej inštancie nevykonal dostatočné dokazovanie, do úvahy bral iba zamestnanie matky od 04.09.2017, avšak sa nezaujímal, akým spôsobom s príjmom, v akej výške disponovala v predchádzajúcom období, teda, že celé roky zabezpečovala starostlivosť o maloleté deti iba z výživného alebo rodinných prídavkov, alebo jej občasného príjmu za predaj oblečenia. Nezaoberal sa príjmom spolužijúcej osoby v domácnosti. Jeho záujem o maloletú je v plnom rozsahu v súlade s čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí. Za chybu považuje, že súd prvej inštancie nerozhodol ani o úprave styku s maloletou. Žiadal vec zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. 3. V odvolaní proti dopĺňaciemu rozsudku uviedol, že samotné podanie návrhu, keďže sa nemohol skontaktovať s maloletou, sa obrátilo proti nemu. Pri určovaní výživného súd nevychádzal z riadne vykonaného dokazovania. Súdu predložil dôkazy o mesačných nákladoch spojených s ďalšou vyživovacou povinnosťou ku Z. H. S., nar. XX.XX.XXXX. Súd prvej inštancie nevychádzal z jeho možností, schopností a majetkových pomerov. Nesprávne určil aj zročné výživné, keď uhradil 08.08.2019 sumu 600 €, dňa 03.09.2019 sumu 600 €, predložil poštové poukazy o úhrade výživného na maloletú Z. H. S. a náklady na platby. Žiadal zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. 4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že otec sa na pojednávanie dňa 07.05.2018 nedostavil. Tesne pred pojednávaním sa ospravedlnil pre chorobu dieťaťa, s ktorým žil t.č. aj s jeho matkou v spoločnej domácnosti. Malo ísť o ďalšie jeho dieťa. Na tomto pojednávaní bol vypočutí plnoletý syn otca maloletej, ktorý uviedol, že otec o neho neprejavoval záujem, otca nepozná a nevie ako vyzerá. Na maloletú N. otec neprispieval a ani o ňu neprejavoval záujem, maloletá povedala, že sa otca bojí. K súdnemu pojednávaniu bola doručená aj správa ÚPSVaR Malacky z pohovoru s maloletou Z. H. S., ktorá je jeho ďalšou dcérou, ktorá uviedla, že ich otec, v čase, keď spolu bývali, vyhodil na ulicu. To isté uviedla aj matka maloletej, že ich vyhodil na ulicu. Uviedli, že sa pridržiavajú vyjadrenia na pojednávaní, v časti výšky výživného sa stotožňujú s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktoré je určené v súlade so záujmom maloletej. 5. Matka sa na odvolanie otca nevyjadrila. 6. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 65, § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „CMP“), kedy nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolanie otca maloletej nie je dôvodné. 7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver, svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil a v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 8. Súd prvej inštancie správne zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, keď zistil, že sú u nej zabezpečené riadne jej potreby a mal jednoznačne preukázané, že otec o maloletú, ako aj o ostatné svoje deti nikdy nejavil záujem, nemá k nej žiadny vzťah, taktiež k nemu nemá žiadny vzťah ani maloletá. Odvolací súd sa stotožňuje s postupom a dôvodmi súdu prvej inštancie, na ktoré ako správne poukazuje. Uvedené skutočnosti mal súd prvej inštancie podložené aj správami kolízneho opatrovníka. Zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca, už len vzhľadom na ich vzájomný vzťah, by nebolo v záujme maloletej. Správne určil súd prvej inštancie aj výšku vyživovacej povinnosti s prihliadnutím na možnosti, schopnosti, majetkové pomery a odôvodnené potreby maloletej, pričom odvolací súd k tomu dopĺňa pri posudzovaní odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, nie je potrebné preukazovať jednotlivé bločky a je potrebné vychádzať zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb, ktoré sú primerané veku maloletého dieťaťa, ako aj prihliadať na jeho mimoriadne a špecifické potreby, čím sa taktiež súd prvej inštancie spravoval. Námietka otca, že súd prvej inštancie nezisťoval príjem priateľa matky neobstojí, pretože priateľ matky nemá k maloletej vyživovaciu povinnosť. Taktiež neobstojí námietka otca v odvolaní, že súd prvej inštancie nerozhodol o úprave styku, keď súd prvej inštancie vzhľadom na zistené skutočnosti, styk otca s maloletou neupravil, keďže za danej situácie neboli dané podmienky a predovšetkým je potrebné uvedenú otázku riešiť dohodou, keď dohoda je najideálnejší spôsob realizácie styku dieťaťa s rodičom. K ďalším námietkam otca odvolací súd dopĺňa, že vyživovacia povinnosť je prvoradá povinnosť každého rodiča, ktorú je si povinný plniť aj na úkor jeho vlastných potrieb. Súd prvej inštancie mal preukázané, že otec si túto vyživovaciu povinnosť v rozhodnom období neplnil, o čom svedčia aj trestné stíhania pre zanedbanie povinnej výživy. Doklady o platení výživného, ktoré súdu v odvolaní proti dopĺňaciemu rozsudku otec predložil, sa netýkajú rozhodného obdobia, za ktoré bolo určené zročné výživné. 9. Záverom odvolací súd dopĺňa, že je potrebné, aby otec prehodnotil svoj postoj k maloletej a plneniu vyživovacej povinnosti, keď ide o zákonné právo maloletého dieťaťa, ako aj povinnosť povinného rodiča, keď vzniká otázka, ak by sa k plneniu svojich povinností pristupovala takto aj matka, kto by zabezpečoval starostlivosť a výživu maloletej. Nie je možné spochybňovať ani výšku vyživovacej povinnosti, keď pri určení výživného 150 € mesačne vychádza na zabezpečenie potrieb maloletej na deň 5,- € mesačne. 10. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 CSP. 11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).