Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoR/7/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116217583 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:6116217583.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu X/ I. Y., D. XX, XXX XX C., X/ C. Y., N.. W.. H. XX/XXX, XXX XX C., obaja práv. zast. JUDr. Romanom Henčelom, advokátom, AK G. Švéniho 8, 971 01 Prievidza, proti žalovanému CONCRETE s.r.o., Pribylinská 4, Bratislava, IČO: 43 857 370, práv. zast. JUDr. Petrom Bartošom, advokátom, AK Kollárovo nám. 9, 811 06 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo so sídlom Suľany 243, 951 25 Hruboňovo, sp. zn. RD/102/2016 vydaného rozhodcom Ing. Milošom Valachom dňa 2.9.2016 a o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č.k. 21Cr/30/2017-226 zo dňa 19.12.2018, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. 21Cr/30/2017-226 zo dňa 19.12.2018 p o t v r z d u j e. Žalobcom 1/ a 2/ sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie sťažnosť žalovaného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 21Cr/30/2016-142 zo dňa 16.1.2018 zamietol. V odôvodnení súd uviedol, že vyšší súdny úradník Okresného súdu Bratislava V uznesením sp. zn. 21Cr/30/2017-142 zo dňa 16.1.2018 návrhu žalobcu 1/, 2/ na odklad vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodcovského rozsudku vyhovel, teda odložil jeho vykonateľnosť, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 21Cr/30/2017. Svoje rozhodnutie opieral o ustanovenia § 40 ods. 1, písm. a) a § 40 ods. 3, zák. č. 244/2002 Z.z. s odôvodnením, že napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný aj po podaní žaloby o jeho zrušenie, je teda exekučným titulom, t.j. podkladom pre prípadné začatie exekučného konania, z čoho vyplýva reálna hrozba, že na jeho základe bude na majetok žalobcu vedená exekúcia. Navrátenie do pôvodného stavu je v exekučnom konaní zo zákona nemožné, a teda dočasný odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku je dôvodnou požiadavkou zo strany žalobcu 1/, 2/. Zároveň vyšší súdny úradník poučil sporové strany o prípustnosti sťažnosti voči jeho rozhodnutiu podľa § 239 a nasl. C.s.p. Po podaní sťažnosti žalovaného v zmysle § 248 C.s.p. rozhodol súd prvej inštancie, ktorý sa plne stotožnil s dôvodmi vyššieho súdneho úradníka uvedenými v sťažnosti napadnutého uznesenia a to, že žalobou uplatnené dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku môžu byť dané, v dôsledku čoho považuje za potrebné napadnutý rozhodcovský rozsudok preskúmať v ďalšom konaní. Vykonávanie exekúcie na majetok žalobcu 1/, 2/ môže žalobcom spôsobiť majetkovú, ako aj nemajetkovú ujmu, ktorú v prípade jeho úspešnosti v konaní, nebude možné napraviť. Súd mal taktiež za to, že bez vydania rozhodnutia o odložení vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku by mohol byť zmarený účel konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku ešte pred jeho právoplatným skončením, keďže navrátenie do pôvodného stavu je v exekučnom konaní vylúčené. Súd o odložení vykonateľnosti rozhodol aj v záujme právnej istoty oboch strán sporu, resp. v záujme predchádzania vzniku ďalších sporov medzi nimi, keďže okamžité vykonanie exekúcie by mohlo takéto spory vyvolať. S poukazom na uvedené využil súd možnosť, ktorú mu dáva ustanovenie § 40 ods. 3, ZRK a vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku odložil až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, podľa ktorého sú dôvody, ktorými súd odôvodnil svoje rozhodnutie o odklade rozhodcovského rozsudku neaktuálne od 1.1.2015 pokiaľ ide o nespotrebiteľské rozhodcovské konanie. Súd v konaní nemá predmet súdneho konania a dokazovania, a preto nemá žiaden zákonom predpokladaný dôvod na zrušenie rozh. rozsudku. Keďže neexistuje žiaden dôvod na jeho zrušenie, nemôže existovať dôvod na odklad vykonateľnosti. Žalobcovia v rozh. konaní nevzniesli voči rozh. konaniu žiadne námietky, čím u nich prišlo k preklúzii práva vznášať voči rozh. konaniu akékoľvek námietky v žalobe o zrušenie rozh. rozsudku. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nesprávne a nekorešponduje so súdnou praxou. V zmysle uvedeného žalovaný navrhol zrušenie rozhodnutia. 3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia s tým, že odvolanie je odôvodnené rovnakými tvrdeniami, ktoré prezentoval už v rámci konania vo veci samej. Žalobcovia sa v celom rozsahu pridržiavajú svojich vyjadrení a majú za to, že napadnuté uznesenie je zákonné a dôvodné. 4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie podľa § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného a dospel k záveru, že odvolanie proti uzneseniu nie je dôvodné. 5. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 6. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolaním napadnutým uznesením súdu prvej inštancie a na doplnenie uvádza, že pokiaľ je podaný návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku je dôvodné odložiť vykonateľnosť tohto rozhodcovského rozsudku, a to z dôvodu zásady všeobecnej prevenčnej povinnosti predchádzať škodám, ktoré by v prípade, že by súd návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku vyhovel, mohli vzniknúť na strane žalobcov 1/ a 2/ ako osôb povinných v exekučnom konaní. Účelom inštitútu odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku je ochrana povinného pred hroziacou alebo prebiehajúcou exekúciou, pretože exekučné predpisy nepripúšťajú navrátenie do pôvodného stavu. Predpokladom odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku je, že návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku má všetky zákonom vyžadované náležitosti a že bol podaný včas a na to legitimovaným subjektom, ktorým je strana, ktorá bola účastníkom rozhodcovského konania, a ktorá sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku. S týmito skutočnosťami sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal, keď konštatoval, že žalobou uplatnené dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku môžu byť dané. Vzhľadom na uvedené odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, za vecne správne a podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ho potvrdil. 8. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, C.s.p. Úspešným žalobcom 1/ a 2/ odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).