Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/123/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117231407 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:6117231407.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: AC Company, s.r.o., Solivarská 123/3, 821 03 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 032 848, zastúpeného: AK Antol, s.r.o., Hviezdoslavova 546/14, 902 01 Pezinok, IČO: 47 257 024, proti žalovanému: ASID a. s., Pribišova 47, 841 05 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 35 952 814, zastúpeného: Mgr. Ľudovítom Jendrálom, advokátom, Vrbovská cesta 159, 921 01 Piešťany, o zaplatenie 3.111,08 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/114/2018-97 zo dňa 05.12.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/114/2018-97 zo dňa 05.12.2018 p o t v r d z u j e. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3 111,08 Eur s úrokom z omeškania takto: - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 777,77 Eur od 07. 01. 2016 až do zaplatenia, - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 666,66 Eur od 07. 02. 2016 až do zaplatenia, - vo výške 9 % ročne zo sumy 222,22 Eur od 01. 02. 2017 až do zaplatenia, - vo výške 9 % ročne zo sumy 777,77 Eur od 01. 02. 2017 až do zaplatenia, - vo výške 9 % ročne zo sumy 666,66 Eur od 01. 02. 2017 až do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi jednorazovú paušálnu náhradu vo výške 40,- Eur v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a náhradu trov konania. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nebolo sporné, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy o sprostredkovaní, pričom na predmetný záväzkový vzťah strán sporu sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka podľa ust. § 1, § 2 ods. 2 písm. a/ a § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, nakoľko uvedená zmluva bola uzatvorená medzi podnikateľmi v súvislosti s výkonom ich podnikateľskej činnosti, na ktorý sa použil právny režim Obchodného zákonníka a podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj režim, resp. právna úprava Občianskeho zákona za predpokladu, že určité práva a povinnosti nebolo možné podriadiť úprave Obchodného zákonníka. 3. Súd prvej inštancie mal v konaní za preukázané predloženými listinnými dôkazmi, že právny predchodca žalobcu spoločnosť JEF real group, s.r.o. uzavrel ako sprostredkovateľ so žalovaným ako záujemcom dňa 04. 09. 2015 zmluvu o sprostredkovaní, kde v článku I bod 2 sa zmluvné strany dohodli, že sprostredkovateľ obstará pre záujemcu podpísanie zmlúv o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy s majiteľmi pozemkov v katastrálnom území F.A.. Ďalej v konaní bolo jednoznačne preukázané, že sprostredkovateľ - spoločnosť JEF real group, s.r.o. postúpila svoj nárok na zaplatenie odplaty za sprostredkovanie dňa 14. 07. 2017 písomnou zmluvou o postúpení pohľadávky na Ing. Jána Fraňa, ktorý uvedený nárok postúpil dňa 09. 08. 2017 písomnou zmluvou o postúpení pohľadávky na žalobcu, pričom Ing. Ján Fraňo písomne oznámil žalovanému toto postúpenie predmetnej pohľadávky listom dňa 15. 08. 2017 podľa ust. § 526 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, takže od tohto dátumu mal žalovaný vedomosť o tom, že jeho veriteľom nie je pôvodný spotrebiteľ ale žalobca. 4. V konaní bolo sporné na základe obrany žalovaného vykonanie fakturovaných sprostredkovateľských činností pre žalovaného, podpísanie samostatných zmlúv o budúcej kúpnej zmluve v súvislosti s činnosťou sprostredkovateľa, a naplnenie obchodného záujmu žalovaného podpísaním predmetných samostatných zmlúv o budúcej kúpnej zmluve. 5. Súd prvej inštancie obranu žalovaného považoval za nedôvodnú a účelovú, nakoľko mali zmluvné strany v predmetnej zmluve o sprostredkovaní ako povinnosť sprostredkovateľa dohodnuté, že sprostredkovateľ obstará pre záujemcu podpísanie zmlúv o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy s majiteľmi pozemkov v katastrálnom území F., pričom splnenie uvedenej povinnosti sprostredkovateľa bolo podľa názoru súdu dostatočne preukázané predložením jednotlivých zmlúv o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, ktoré uzatváral žalovaný s jednotlivými vlastníkmi nehnuteľností zapísaných v katastrálnom území F., pričom skutočnosť, že tieto zmluvy predložil súdu žalobca ako sprostredkovateľ (resp. právny nástupca sprostredkovateľa) svedčí o tom, že žalovaný tieto zmluvy uzatváral na základe vykonania sprostredkovateľskej činnosti žalobcu v prospech žalovaného, resp. žalovaný nepredložil v konaní žiaden dôkaz o tom, že by tieto zmluvy uzatváral bez sprostredkovania žalobcu (resp. jeho právneho predchodcu) na základe vlastnej činnosti. Súd mal preto s odkazom na ust. § 642 a najmä § 644 Obchodného zákonníka za to, že sprostredkovateľovi vznikol nárok na províziu okamihom uzatvorenia predmetných samotných zmlúv o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy s majiteľmi pozemkov v katastrálnom území F.. 6. Skutočnosť, či žalovaný mal ako obchodný zámer získať ucelené územie v lokalite K. - katastrálne územie F. nie je podľa súdu pre toto konanie dôležitá, nakoľko predmetom tohto konania bolo zistiť, či sprostredkovateľ si splnil svoju zmluvnú povinnosť vyvíjať činnosť tak, aby mal žalovaný možnosť uzavrieť predmetné samostatné zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy s majiteľmi pozemkov v katastrálnom území F., čo v konaní potvrdili a preukázali práve tieto samostatné zmluvy podpísané žalovaným, takže súd o splnení zmluvnej povinnosti sprostredkovateľa, a tým pádom vzniku nároku na províziu sprostredkovateľa nemal pochybnosti. 7. Obrana žalovaného, spočívajúca v uschovaní faktúr, ktoré žalovaný „mienil neskôr vrátiť ako vystavené neoprávnene“ bolo podľa názoru súdu absolútne účelová bez reálneho základu nakoľko žalovaný ňou potvrdil nielen to, že tieto faktúry sprostredkovateľa mu boli doručené, ale aj to, že v čase do začatia súdneho konania neurobil žiaden právny úkon smerujúci k spochybneniu predmetných faktúr, a teda k spochybneniu nároku sprostredkovateľa na vyplatenie fakturovaných provízií. 8. Súd prvej inštancie mal za to, že fakturácia sprostredkovateľa ako nárok na zaplatenie provízií za vykonanie sprostredkovateľskej činnosti bola správna, nielen čo do dôvodu, ale aj do výšky, nakoľko táto výška provízie výslovne zodpovedá článku IV predmetnej zmluvy o sprostredkovaní, takže súd považoval žalobcov nárok na vyplatenie fakturovaných provízií za správny čo do dôvodu, aj výšky. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že faktúra je v zmysle § 340a ods. 1 Obchodného zákonníka iba písomnou výzvou na zaplatenie peňažnej pohľadávky a nemožno s ňou spájať spochybnenie nároku na takúto fakturovanú peňažnú pohľadávku, pokiaľ je vznik takejto pohľadávky nesporný. Súd zároveň poukázal na e-mailovú komunikáciu sprostredkovateľa so žalovaným, kde žalovaný vo svojich mailoch zo dňa 09. 02. 2016, 21. 04. 2016 a 08. 05. 2016 výslovne uvádzal, že existuje dlžná čiastka za nevyplatené provízie v prospech spotrebiteľa, ktorú žalovaný eviduje ako záväzok, čo súd v zmysle ust. § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka tiež vyhodnotil ako faktické písomné uznanie žalovanej pohľadávky žalovaným. 9. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v komparácii s nedostatočne preukázanými skutkovými tvrdeniami žalovaného pôsobia skutkové tvrdenia žalobcu v spojení s predloženými listinnými dôkazmi dôveryhodne. Na základe toho možno konštatovať, že v prejednávanej veci malo nedostatočné splnenie si dôkaznej povinnosti za následok neúspech v spore na strane žalovaného. Žalobca v konaní preukázal ním tvrdený a súdom vyššie uvádzaný skutkový stav. Žalovaný sa nezaplatením žalovanej sumy dostal do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu, v dôsledku čoho vzniklo žalobcovi okrem práva na uhradenie žalovanej istiny aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa ust. § 365 a § 369 Obchodného zákonníka. K prvému dňu omeškania žalovaného za rok 2016 (tzn. ku dňu 07. 01. 2016) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 1,05 %, takže žalobcovi patrili úroky z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššie ako je uvedená základná úroková sadzba zo súm uplatnených príslušnými faktúrami v roku 2016, teda 9,05 % ročne. K ďalšiemu prvému dňu omeškania žalovaného za rok 2017 (tzn. ku dňu 01. 02. 2017) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 1 %, takže žalobcovi patrili úroky z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššie ako je uvedená základná úroková sadzba zo súm, uplatnených príslušnými faktúrami v roku 2017, teda 9 % ročne. Súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z priznaných súm až do dňa reálneho zaplatenia týchto súm žalovaným žalobcovi. Rovnako žalovanému vzniklo právo na náhradu jednorazovej paušálnej náhrady vo výške 40,- Eur podľa ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a ust. § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktoré mu súd ako dôvodne uplatnené priznal. 10. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia považoval súd prvej inštancie nárok žalobcu na zaplatenie predmetných faktúr spolu s príslušenstvom za dôvodný, a preto jeho návrhu v plnom rozsahu vyhovel. 11. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal plný úspech vo veci, keďže súd prvej inštancie jeho žalobe vyhovel v plnom rozsahu, priznal mu podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej súd rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nevzal do úvahy účel, za ktorým žalovaný uzavrel so žalobcom zmluvu o sprostredkovaní. V článku I. bod 1. Zmluvy o sprostredkovaní je definovaná činnosť žalobcu - sprostredkovateľa ako činnosť smerujúca k tomu, aby mal žalovaný ako záujemca príležitosť získať ucelené územie v lokalite K. (k. ú. F.) v Bratislave. Dodatkom č. 1 k zmluve o sprostredkovaní bol doplnený do článku nový odsek č. 3, podľa ktorého sprostredkovateľ obstará pre záujemcu podpísanie zámenných zmlúv s majiteľmi pozemkov v katastrálnom území F. v Bratislave v lokalite K.P. v nevyhnutnom rozsahu pre scelenie územia. Podľa žalovaného príležitosť predpokladanú a dohodnutú zmluvou o sprostredkovaní by žalovaný získal iba v prípade, že by činnosťou žalobcu došlo k zazmluvneniu celistvého územia v danej lokalite. Súd prvej inštancie podľa jeho názoru nepostupoval správne, keď oddelil jednotlivé sprostredkované zmluvy od samotného účelu zmluvy o sprostredkovaní, čo malo za následok to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov v plnom rozsahu. 13. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Uviedol, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil skutočnosťou, že žalobca v konaní preukázal ním tvrdený skutkový stav. Súd najmä poukázal na e-mailovú komunikáciu sprostredkovateľa so žalovaným, kde žalovaný vo svojich mailoch zo dňa 09.02.2016, 21.04.2016 a 08.05.2016 výslovne uvádzal, že existuje dlžná čiastka za nevyplatené provízie, čo vyhodnotil ako faktické uznanie záväzku. Má za to, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s argumentáciou žalovaného a jeho obrana je účelová. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. 14 Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 16.06.2020. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalovaného dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. 15. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 16. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi preukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil podľa § 642 a nasl. Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie dal v odsekoch 38 až 44 napadnutého rozsudku jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na sporné otázky a vysporiadal sa so všetkými podstatnými argumentami sporových strán. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k odvolacím námietkam dopĺňa odvolací súd nasledovné dôvody. 17. V konaní bolo listinnými dôkazmi preukázané, že právny predchodca žalobcu spoločnosť JEF real group, s.r.o. uzavrel ako sprostredkovateľ so žalovaným ako záujemcom dňa 04. 09. 2015 zmluvu o sprostredkovaní, pričom predmet zmluvy vymedzili v článku I. Podľa článku I bod 1 predmetom zmluvy je záväzok sprostredkovateľa, že bude vyvíjať po dojednanú dobu činnosť smerujúcu k tomu, aby mal záujemca príležitosť získať ucelené územie v lokalite K. M. A.. V článku I bod 2 sa zmluvné strany dohodli, že sprostredkovateľ obstará pre záujemcu podpísanie zmlúv o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy s majiteľmi pozemkov v katastrálnom území F.. Podľa článku IV bod 1 nárok na províziu vzniká uzatvorením zmlúv o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy so zmluvným partnerom, ktorého v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy zabezpečil sprostredkovateľ a podpis zmluvného partnera je úradne overený. 18. Podľa § 642 Obchodného zákonníka zmluvou o zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu). 19. Podľa § 644 Obchodného zákonníka sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania. 20. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou, že príležitosť predpokladanú a dohodnutú zmluvou o sprostredkovaní by žalovaný získal iba v prípade, že by činnosťou žalobcu došlo k zazmluvneniu celistvého územia v danej lokalite. Z citovaného článku I predmetnej zmluvy nesporne vyplýva, že predmet zmluvy bol vymedzený ako činnosť sprostredkovateľa viazaný k určitému výsledku, ktorým bolo uzavretie zmlúv, ktoré sú predmetom sprostredkovania. Nárok na províziu podľa článku IV citovanej zmluvy vznikol uzatvorením zmlúv, ktoré uzatvoril žalovaný s jednotlivými vlastníkmi, pričom nárok na províziu nebol viazaný na získanie uceleného územia v lokalite K.. Splnenie zmluvnej povinnosti - príležitosť získať ucelené územie, bola zo strany žalobcu dodržaná tým, že preukázal uzatvorenie samotných zmlúv o uzavretí budúcej zmluvy s majiteľmi pozemkov v danom území, uzatvorenie ktorých predstavuje okamih vzniku nároku na províziu. 21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil vrátane výroku o náhrade trov konania. 22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. Keďže v odvolacom konaní bol úspešný žalobca, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 1,2 C.s.p.). 23. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).