Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/111/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118225053 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:6118225053.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: MPA SERVICE s. r. o., Saratovská 26/a, 841 02 Bratislava, IČO: 44 779 518, zastúpeného: Právny dom - advokáti, s.r.o., Dlhá 2, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 857 793, proti žalovanému: ASID a. s., Pribišova 47, 841 05 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 35 952 814, zastúpeného: Mgr. Ľudovítom Jendrálom, advokátom, Vrbovská cesta 159, 921 01 Piešťany, o zaplatenie 1.042,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/194/2018-115 zo dňa 10.12.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/194/2018-115 zo dňa 10.12.2018 p o t v r d z u j e. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.042,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne takto: - zo sumy 81,84 eur od 11. 06. 2016 až do zaplatenia, - zo sumy 79,20 eur od 11. 07. 2016 až do zaplatenia, - zo sumy 81,84 eur od 11. 09. 2016 až do zaplatenia, - zo sumy 79,20 eur od 11. 10. 2016 až do zaplatenia, - zo sumy 81,84 eur od 11. 11. 2016 až do zaplatenia, - zo sumy 79,20 eur od 11. 12. 2016 až do zaplatenia, - zo sumy 81,84 eur od 11. 01. 2017 až do zaplatenia, - zo sumy 81,84 eur od 11. 12. 2017 až do zaplatenia, - zo sumy 73,94 eur od 11. 03. 2017 až do zaplatenia, - zo sumy 81,84 eur od 11. 04. 2017 až do zaplatenia, - zo sumy 79,20 eur od 11. 05. 2017 až do zaplatenia, - zo sumy 81,84 eur od 11. 06. 2017 až do zaplatenia, - zo sumy 79,20 eur od 11. 07. 2017 až do zaplatenia, - zo sumy 81,84 eur od 11. 08. 2017 až do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň rozhodol, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi jednorazovú paušálnu náhradu vo výške 40,- eur v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a nahradiť žalobcovi trovy konania, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 07. 02. 2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.042,80 eur s príslušenstvom titulom neuhradenia sumy za poskytnuté služby. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že so žalovaným uzavreli zmluvu podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, obsahom ktorej bol záväzok žalobcu prenajať žalovanému mobilné toalety a s tým súvisiace služby a záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi za poskytnuté plnenia odplatu riadne a včas. Na základe zmluvy žalobca prenajal žalovanému mobilné toalety v dohodnutom množstve a v kvalite, ktoré žalovaný bez výhrad prevzal, pričom nenamietal žiadne vady poskytnutého plnenia zo strany žalobcu. Následne žalobca vyfakturoval žalovanému poskytnuté plnenia faktúrami č. 160209 zo dňa 30. 04. 2016, splatnou dňa 10. 05. 2016 vo výške 72,28 eur, č. 160310 zo dňa 31. 05. 2016, splatnou dňa 10. 06.2016 vo výške 81,84 eur, č. 160433 zo dňa 30. 06. 2016, splatnou dňa 10. 07. 2016 vo výške 79,20 eur, č. 160551 zo dňa 31. 07. 2016, splatnou dňa 10. 08. 2016 vo výške 81,84 eur, č. 160653 zo dňa 31. 08. 2016, splatnou dňa 10. 09. 2016 vo výške 81,84 eur, č. 160758 zo dňa 30. 09. 2016, splatnou dňa 10. 10. 2016 vo výške 79,20 eur, č. 160850 zo dňa 31. 10. 2016, splatnou dňa 10. 11. 2016 vo výške 81,84 eur, č. 160938 zo dňa 30. 11. 2016, splatnou dňa 10. 12. 2016 vo výške 79,20 eur, č. 161041 zo dňa 31. 12. 2016, splatnou dňa 10. 01. 2017 vo výške 81,84 eur, č. 170005 zo dňa 31. 01. 2017, splatnou dňa 10. 02. 2017 vo výške 81,84 eur, č. 170042 zo dňa 28. 02. 2017, splatnou dňa 10. 03. 2017 vo výške 73,92 eur, č. 170089 zo dňa 31. 03. 2017, splatnou dňa 10. 04. 2017 vo výške 81,84 eur, č. 170161 zo dňa 30. 04. 2017, splatnou dňa 10. 05. 2017 vo výške 79,20 eur, č. 170249 zo dňa 31. 05. 2017, splatnou dňa 10. 06. 2017 vo výške 81,84 eur, č. 170375 zo dňa 30. 06. 2017, splatnou dňa 10. 07. 2017 vo výške 79,20 eur, č. 170474 zo dňa 31. 07. 2017, splatnou dňa 10. 08. 2017 vo výške 81,84 eur. Žalobca tak poskytol žalovanému plnenie v celkovej výške 1.277,76 eur. Žalovaný uskutočnil čiastočné úhrady svojho záväzku dňa 09. 05. 2016 vo výške 71,28 eur, ktorú žalobca započítal na úhradu faktúry č. 160209, dňa 05. 08. 2016 vo výške 81,84 eur, ktorú žalobca započítal na úhradu faktúry č. 160551 a dňa 28. 02. 2017 vo výške 81,84 eur, ktorú žalobca započítal na úhradu faktúry č. 170005. Na základe vyššie uvedených skutočnosti pohľadávka žalobcu voči žalovanému vyplývajúca zo zmluvy predstavuje istinu vo výške 1.042,80 eur. 3. Súd prvej inštancie mal za to, že v konaní nebolo sporné na základe skutkových tvrdení strán sporu (nakoľko žalovaný výslovne nepoprel v tomto odseku uvedené skutkové tvrdenia žalobcu, na základe čoho súd v zmysle ust. § 151 ods. 1 C.s.p. považoval tieto skutkové tvrdenia žalobcu, žalovaným nepopreté za nesporné, navyše uvedené skutočnosti výslovne potvrdila v konaní vypočutá svedkyňa), že medzi stranami sporu prišlo k uzatvoreniu zmluvy o prenájme mobilných toaliet a s tým súvisiacich služieb, pričom na predmetné záväzkové vzťahy strán sporu sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka podľa ust. § 1 a § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, nakoľko uvedená zmluva bola uzatvorené medzi podnikateľmi v súvislosti s výkonom ich podnikateľskej činnosti, pričom uvedený obchodný záväzkový vzťah vznikol na základe nájomnej zmluvy podľa ust. § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, ku ktorej uzatvoreniu podľa ust. § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo konaním žalobcu - dodaním mobilného wc na miesto požadované žalovaným, z čoho bolo možné vyvodiť súhlas žalobcu podľa ust. § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka (tzv. akceptáciu) s objednávkou žalovaného, ktorá podľa ust. § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavovala vôľu žalovaného smerujúcu k uzavretiu zmluvu so žalobcom, predmetom ktorej mal byť prenájom mobilného wc. V zmysle uvedeného bolo zrejmé, že záväzkový vzťah žalobcu a žalovaného vznikol konkludentne a nie písomne, keďže ani objednávka žalovaného, ani dodanie mobilného wc žalovanému sa neudiali písomne, a preto zo strany žalobcu nemohlo ísť podľa ust. § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka o písomné vyjadrenie súhlasu s návrhom žalovaného. Uvedené však neznamená, že nedošlo k platnej a účinnej dohode o všetkých podstatných náležitostiach zmluvy, kde podľa ust. § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka bol žalovaný ako nájomca povinný platiť nájomné dohodnuté v konkludentne uzatvorenej nájomnej zmluve medzi žalobcom a žalovaným. Uvedené skutočnosti mal súd za nesporné s odkazom na ust. § 149, § 151 ods. 1, § 186 ods. 2, § 187 ods. 1, § 187 ods. 2 a § 470 ods. 2 veta druhá C.s.p. vzhľadom na fakt, že žalovaný uvedené skutkové tvrdenia žalobcu výslovne nepoprel a zhodne ich potvrdila aj v konaní vypočutá svedkyňa. 4. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný v konaní popieral, že mu žalobca doručil predmetné faktúry, z ktorých žalobca odvodzoval svoj žalobný nárok tvrdiac, že nedoručením týchto faktúr ich nemohol žalobcovi preplatiť. Súd v prvom rade uvedenej obrane žalovaného uvádza, že faktúra je nie len daňovým dokladom, ale v zmysle ust. § 340a ods. 1 Obchodného zákonníka je vlastne „výzva veriteľa, ktorou veriteľ požaduje splnenie peňažného záväzku“. Na základe uvedeného preto súd predmetné faktúry žalobcu považoval iba za písomné výzvy žalovanému na zaplatenie jednotlivého nájomného, uplatňovaného predmetnými faktúrami. Zároveň však aj v prípade, ak by žalobca ako veriteľ nedoručil tieto faktúry ako písomné výzvy na zaplatenie žalovanému ako dlžníkovi s platením peňažného záväzku, žalobca v konaní predloženými listinnými dôkazmi jednoznačne preukázal, že žalovaného vyzýval na zaplatenie predmetných faktúr upomienkami zo dňa 31. 07. 2016 a zo dňa 23. 02. 2017 a navyše aj prostredníctvom správ posielaných do e-mailovej pošty žalovaného. Navyše uvedenú obranu žalovaného jednoznačne vyvracala aj skutočnosť, že žalovaný zaplatil žalobcovi tri čiastočné plnenia v dňoch 09. 05. 2016, 05. 08. 2016 a 28. 02. 2017, čím podľa názoru súdu uznal zvyšok dlhu, pretože z takéhoto čiastočného platenia fakturovaných súm možno usudzovať na to, že ich plnením žalovaný uznal aj zvyšok záväzku, a to s odkazom na ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Uvedený názor podporuje aj skutočnosť, že žalovaný v konaní nerozporoval ani uzavretie zmluvy so žalobcom, ani prijatie žalobcovho zmluvného plnenia (prevzatie mobilného wc), rovnako ako nepoprel správnosť predmetných faktúr žalobcu č. 160209, č. 160310, č. 160433, č. 160551, č. 160653, č. 160758, č. 160850, č. 160938, č. 161041, č. 170005, č. 170042, č. 170089, č. 170161, č. 170249, č. 170375 a č. 170474, čo znamená, že ani nepoprel svoju povinnosť predmetné faktúry žalobcovi zaplatiť. 5. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal súd prvej inštancie za to, že žalovanému na základe konkludentne uzatvorenej nájomnej zmluvy a prevzatiu predmetu nájmu do užívania vznikla podľa ust. § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinnosť platiť dohodnuté nájomné, pričom na splnenie si tejto povinnosti bol žalovaný žalobcom vyzvaný nielen jednotlivými faktúrami, ale aj písomnými upomienkami a tiež prostredníctvom mailových správ, avšak aj napriek tomu si žalovaný túto svoju povinnosť nesplnil, a preto súd považoval nárok žalobcu na zaplatenie predmetných faktúr č. 160209, č. 160310, č. 160433, č. 160551, č. 160653, č. 160758, č. 160850, č. 160938, č. 161041, č. 170005, č. 170042, č. 170089, č. 170161, č. 170249, č. 170375 a č. 170474 spolu s príslušenstvom za dôvodný, a preto jeho žalobe v plnom rozsahu vyhovel. 6. Nezaplatením žalovanej istiny sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu, v dôsledku čoho priznal súd prvej inštancie žalobcovi okrem práva na uhradenie istiny za vopred dohodnuté a poskytnuté plnenie aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa ust. § 365 a § 369 Obchodného zákonníka. Žalobca si v konaní uplatnil úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo súm prislúchajúcich k jednotlivým faktúram v deň nasledujúci po dni splatnosti tej-ktorej faktúry až do zaplatenia takýchto súm. K prvému dňu omeškania žalovaného (tzn. ku dňu 11. 06. 2016) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0 %, takže žalobcovi patrili úroky z omeškania vo výške o 9 percentuálnych bodov vyššie ako je uvedená základná úroková sadzba, teda 9 % ročne. Súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z priznanej sumy až do dňa reálneho zaplatenia takýchto súm žalovaným žalobcovi. Rovnako žalovanému vzniklo právo na náhradu jednorazovej paušálnej náhrady vo výške 40,- eur podľa ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a ust. § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.. 7. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal plný úspech vo veci, keďže súd prvej inštancie jeho žalobe vyhovel v plnom rozsahu, priznal mu podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej súd rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 8. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že rozsudok napáda v celom rozsahu na základe odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. Jeho obrana spočíva v tvrdení, že žalobcove faktúry neboli žalovanému doručené. Moment doručenia faktúr je významný pre určenie začiatku omeškania žalovaného s úhradou faktúr, i keď faktúra nie je právny titul, ale slúži iba ako výzva k úhrade pohľadávky. Faktúry boli žalovanému preukazne doručené až doručením žaloby. V konaní nebol jednoznačne a bez pochybností zistený a preukázaný deň doručenia každej jednotlivej faktúry. Napriek tomu súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti každej jednotlivej faktúry. Toto rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, pretože vychádza z nesprávnych skutkových zistení. 9. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 10. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne. Poukázal na to, že faktúry zasielal poštou, tieto sa nikdy nevrátili ako nedoručené a zasielané boli aj e-mailom. Žalobca zasielal žalovanému aj upomienku prostredníctvom spoločnosti exekučná s.r.o. (upomienka bola preukázateľne doručená), pričom žalovaný nikdy nenamietal, že faktúry mu neboli doručené. Má za to, že ide o účelové tvrdenia žalovaného. 11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 28.05.2020. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 12. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku a na zdôraznenie správnosti uvádza nasledovné. 14. V prejednávanej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia istiny s príslušenstvom od žalovaného na tom skutkovom základe, že strany sporu uzatvorili zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu prenajať žalovanému mobilné toalety a s tým súvisiace služby a záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi za poskytnuté služby. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, pričom dospel k správnemu záveru, že žalovanému na základe konkludentne uzatvorenej nájomnej zmluvy a prevzatiu predmetu nájmu do užívania vznikla podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinnosť platiť dohodnuté nájomné, pričom na splnenie si tejto povinnosti bol žalovaný žalobcom vyzvaný nielen jednotlivými faktúrami, ale aj písomnými upomienkami a tiež prostredníctvom mailových správ. Dospel tiež k správnemu záveru, že nezaplatením žalovanej istiny sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu, v dôsledku čoho vzniklo žalobcovi okrem práva na uhradenie istiny aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 365 a § 369 Obchodného zákonníka. Predmetom odvolacieho konania bolo vzhľadom na dôvody a rozsah odvolania posúdiť, či sa dostal žalovaný do omeškania s platením svojho záväzku odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr, keďže žalovaný v priebehu konania aj v odvolaní tvrdil, že nebolo preukázané doručenie faktúr, pričom moment doručenia faktúr je pre určenie začiatku omeškania rozhodujúci. 15. Odvolací súd nesúhlasí s odvolacou námietkou, že faktúry možno považovať za doručené žalovanému až doručením žaloby súdom prvej inštancie. Odvolací súd súhlasí, že základnou rozhodujúcou skutočnosťou je doručenie dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom. Takýmto dokladom môže byť akýkoľvek doklad z obsahu ktorého vyplýva, že veriteľ požaduje zaplatenie peňažného záväzku. Podľa odvolacieho súdu však žalobca preukázal doručenie faktúr, keďže v konaní bolo preukázané svedeckou výpoveďou svedkyne D. C., že zásielky, ktorými boli faktúry doručené, sa žalobcovi nevrátili a žalobca preukázal aj e-mailovú komunikáciu, prostredníctvom ktorej vyzýval na úhradu peňažnej pohľadávky. Žalobca taktiež preukázal, že žalovanému bola doučená výzva na úhradu prostredníctvom spoločnosti exekučná s.r.o., ktorú žalovaný dňa 26.07.2017 prevzal. Žalovaný ani po doručení upomienok, resp. výziev na zaplatenie nikdy nereklamoval, že faktúry mu neboli doručené. 16. V tejto súvislosti odvolací poukazuje na § 191 C.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy vo vzájomnej súvislosti a má za to, že po vyhodnotení vykonaných dôkazov, možno mať za preukázané, že faktúry ako výzvy na zaplatenie boli doručené ešte pred podaním žaloby a žalovaný sa dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku tak, ako rozhodol súd prvej inštancie. 17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 19. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).