Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/94/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118311240 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:6118311240.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Moniky Školníkovej v právnej veci žalobcu: Galmond, a.s., Vansovej 2, Bratislava, IČO: 35 874 201, zastúpeného Mgr. Adriánom Iványim, advokátom, Hodská 2359/64, Galanta proti žalovanému: Obec Chorvátsky Grob, Námestie Josipa Andriča 17 Chorvátsky Grob, IČO: 00 304 760, zastúpenému MH Legal, s.r.o., Červenej armády 1, Martin, IČO: 46 409 483 o zaplatenie istiny 30.705,43 eura s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 23Cb/360/2018-187 zo dňa 9.10.2019 takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/360/2018-187 zo dňa 9.10.2019 v spojení s opravným uznesením č.k. 23Cb/360/2018-236 zo dňa 8.4.2020 v napadnutom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvým výrokom zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 30.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 5.7.2018 do zaplatenia, druhým výrokom žalobu vo zvyšku zamietol a tretím výrokom rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania, pričom o výške trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, a to s poukazom na ustanovenia § 1 ods. 1, ods. 2, § 2 ods. 2 písm. a), § 261 ods. 1, ods. 8, § 272 ods. 1, § 289 ods. 1, ods. 2, § 290 ods. 1, ods. 2, § 292 ods. 3, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1, ods. 2, § 409 ods. 1, ods. 2, § 411 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 47a ods. 1, ods. 4, § 451 ods. 1, ods. 2, § 454, § 456, § 458 ods. 1, § 517 ods. 1, ods. 2, § 559 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). 2. Uznesením č.k. 23Cb/360/2018-236 zo dňa 8.4.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.5.2020, súd prvej inštancie opravil výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/360/2018-187 zo dňa 9.10.2019 o náhrade trov konania tak, že správne má znieť: „Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu, pričom o výške trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením ktoré vydá súdny úradník.“ 3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobou zo dňa 26.7.2018 žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil sumu 30.705,43 eura s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 5.7.2018 do zaplatenia. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim bola v zmysle § 261 ods. 1, ods. 8 a § 289 ods. 1 Obchodného zákonníka uzatvorená dňa 6.8.2015 Zmluva o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy a o poskytnutí finančného príspevku na rozvoj (ďalej len „Zmluva“), ktorej predmetom bola dohoda zmluvných strán o tom, že po prijatí celého finančného príspevku a ohliadke predmetu prevodu uzatvoria do 30.6.2017 riadnu kúpnu zmluvu na prevod vlastníckeho práva k vodovodu a prípojkám, splaškovej kanalizácii a prípojkám a dažďovej kanalizácii v obytnej zóne 5. Element do výlučného vlastníctva žalovaného, pričom zmluvné strany dohodli, že predmetná zmluva mala nadobudnúť účinnosť zverejnením Zmluvy v zmysle § 47a Občianskeho zákonníka. K predmetnej zmluve boli uzavreté štyri dodatky s tým, že dodatkom č. 1 sa strany dohodli, že právny predchodca žalobcu zaplatí žalovanému bezodplatný finančný príspevok v sume 30.000 eur do 30.4.2017 prevodom na bankový účet žalovaného. Právny predchodca žalobcu predmetný príspevok uhradil žalovanému dňa 25.4.2017. Dodatkami č. 2 až 4 Zmluvy boli predlžované lehoty na uzavretie riadnej kúpnej zmluvy z dôvodu, že žalovaný ako budúci kupujúci nemal doriešené zmluvné podmienky správy prevádzaných sietí so správcom. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného listom zo dňa 22.5.2017 na uzavretie riadnej kúpnej zmluvy, avšak k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy, ktorá mala predstavovať splnenie záväzkov zo Zmluvy, nikdy neprišlo. Súd prvej inštancie ďalej v napadnutom rozsudku ustálil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, nakoľko z listinných dôkazov jednoznačne vyplývalo, že spoločnosť LIBERTY Invest a.s. ako predávajúci a právny predchodca žalobcu ako kupujúci uzatvorili kúpnu zmluvu zo dňa 28.11.2014, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k verejnému vodovodu a verejnej kanalizácii v obytnej zóne 5. Element. Nakoľko došlo dňa 12.7.2017 k zlúčeniu spoločnosti Dachmarket s.r.o. so žalobcom, žalobca týmto dňom vstúpil do všetkých práv a povinností spoločnosti Dachmarket s.r.o. ako jej právny nástupca a stal sa i vlastníkom vodovodu a kanalizácie. Žalobcovej aktívnej legitimácie podľa súdu prvej inštancie tiež svedčila skutočnosť, že napokon žalobca uzatvoril so žalovaným (novou starostkou) po nových rokovaniach kúpnu zmluvu zo dňa 22.2.2019, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k vodovodu a kanalizácii. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že pre rozhodnutie o žalobcovom nároku bolo v danom prípade potrebné ustáliť, či Zmluva o budúcej kúpnej zmluve nadobudla účinnosť. V tejto súvislosti súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku ustálil názor, že strany uzatvorili zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, ktorá spĺňala všetky náležitosti stanovené zákonom, avšak v danom prípade sa jednalo o zmluvný vzťah uzatvorený medzi obchodnou spoločnosťou (žalobcom) a subjektom verejného práva - obcou (žalovaným), ktorá bola osobou povinnou na sprístupňovanie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z., medzi ktoré patrili informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, atď., pričom predmetom budúcej kúpnej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k verejnému vodovodu a verejnej kanalizácii, za ktorý bol žalovaný povinný zaplatiť kúpnu cenu, a teda sa jednalo o hospodárenie s verejnými prostriedkami, ktoré podliehalo zverejneniu Zmluvy buď v centrálnom registri zmlúv alebo na webovom sídle povinnej osoby. Povinne zverejňovaná zmluva, rovnako ako každá iná zmluva, sa stáva perfektnou okamihom prijatia návrhu na uzavretie zmluvy, ak zákon nevyžaduje splnenie ďalšej podmienky, avšak účinnosť podľa § 47a ods. 1 Občianskeho zákonníka nadobudne povinne zverejňovaná zmluva až dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia. Zo zhodných tvrdení strán mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný predmetnú zmluvu nezverejnil v centrálnom registri zmlúv a ani na svojom webovom sídle, z čoho vyplývalo, že zmluva nemohla nadobudnúť účinnosť s poukazom na § 47a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže povinne zverejňovaná zmluva nebola zverejnená najneskôr do troch mesiacov od jej uzavretia, potom platila nevyvrátiteľná domnienka, že k uzavretiu zmluvy nedošlo. Podľa súdu prvej inštancie mal žalovaný povinnosť byť aktívny pri zverejňovaní zmluvy, ktorá mu vyplývala nielen zo zákona, ale taktiež bola táto povinnosť zahrnutá aj v Zmluve. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku ustálil záver, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie, nakoľko Zmluva nenadobudla účinnosť a žalovaný bol povinný vrátiť prijaté plnenie žalobcovi. Vo vzťahu k novej kúpnej zmluve zo dňa 22.2.2019 súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že mal za to, že nakoľko Zmluva nikdy nenadobudla účinnosť, a teda k uzavretiu Zmluvy nedošlo, nové uzatvorenie kúpnej zmluvy zo dňa 22.2.2019 sa nemohlo považovať za splnenie záväzkov zo Zmluvy, pričom tento názor súdu prvej inštancie potvrdzovali aj nevyvrátené tvrdenia žalobcu, že uzavretiu kúpnej zmluvy zo dňa 22.2.2019 predchádzali nové rokovania žalobcu s novozvoleným starostom obce (žalovaným). Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd prvej inštancie za to, že žaloba žalobcu bola v časti 30.000 eur s príslušenstvom dôvodná, keďže Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy ako povinne zverejňovaná zmluva nebola zverejnená spôsobom ustanoveným zákonom, čiže sa nestala účinnou. Žalobca poskytol žalovanému finančný príspevok, ktorého poskytnutie bolo jednou z podmienok na uzavretie riadnej kúpnej zmluvy, avšak po nenadobudnutí účinnosti Zmluvy, vzniklo žalobcovi právo na vrátenie plnenia vo výške 30.000 eur z titulu, že žalobca poskytnutím príspevku v uvedenej výške plnil žalovanému bez právneho dôvodu podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia upravujúce úroky z omeškania a uviedol, že priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške 9% s tým, že vo vzťahu k uplatnenému úroku z omeškania v sume 705,43 eura musel súd prvej inštancie konštatovať, že nebolo zrejmé, za aké obdobie si ich žalobca uplatňuje a navyše z takto vyčíslených úrokov z omeškania požadoval žalobca ďalšie úroky z omeškania, čo považoval súd prvej inštancie za neprípustné a rozporné s ustanovením § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, na základe čoho súd prvej inštancie žalobu v časti uplatnených a vyčíslených úrokov z omeškania v sume 705,43 eura zamietol ako nedôvodnú a priznal žalobcovi len nárok na úrok z omeškania z priznanej sumy (t.j. 30.000 eur) od 5.7.2015 (správne malo byť uvedené „od 5.7.2018“) do zaplatenia. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s princípom úspechu v konaní podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalobca mal neúspech iba v časti úrokov z omeškania, ktoré síce zahrnul do žalovanej istiny, čo však nemalo vplyv na skutočnosť, že táto neúspešná časť žalobného nároku je príslušenstvom v plnej výške priznanej pohľadávky, takže sa na ňu nevzťahuje nárok na náhradu trov konania, v nadväznosti na čo súd prvej inštancie žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania s tým, že o samotnej výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku. 4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), h) CSP v rozsahu výroku, ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v súlade s § 388 CSP zmenil tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, alebo alternatívne aby odvolací súd napadnutý rozsudok v odvolaním dotknutom výroku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V úvodnej časti svojho odvolania žalovaný zhrnul závery súdu prvej inštancie obsiahnuté v napadnutom rozsudku a ďalej uviedol, že v rámci súdneho konania žalovaný predložil súdu prvej inštancie dňa 20.5.2019 kúpnu zmluvu uzavretú dňa 22.2.2019 medzi žalobcom a žalovaným, ktorou došlo k prevodu vlastníckeho práva k stavbám: Verejný vodovod a prípojky, Splašková kanalizácia a prípojky a Dažďová kanalizácia, vybudovaná v rámci výstavby „Zástavba rodinných domov VILLA RESORT - Čierna voda“, v obytnej zóne 5. Element na pozemkoch k.ú. C. U. (ďalej len „Kúpna zmluva“), ktorá bola zverejnená dňa 5.3.2019. Predmet prevodu definovaný v Kúpnej zmluve sa v celom rozsahu zhodoval s predmetom prevodu definovaným v Zmluve zo dňa 6.8.2015. Žalovaný ďalej uviedol, že uzatvoreniu Kúpnej zmluvy predchádzali rokovania žalobcu s novozvoleným starostom obce (žalovaným) s tým, že nové vedenie obce malo v úmysle nadviazať na predchádzajúci zmluvný vzťah so žalobcom, urovnať vzťahy, ktoré ostali medzi stranami nedoriešené, resp. sporné a dotiahnuť prevod vlastníckeho práva k predmetným stavbám tak, ako to predpokladala Zmluva zo dňa 6.8.2015. Napriek tomu, že rokovania žalobcu so žalovaným viedli k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy, ktorou došlo k prevodu vlastníckeho práva k stavbám identickým so stavbami, ktoré mali byť predmetom prevodu na základe Zmluvy zo dňa 6.8.2015, a teda že na konci dňa došlo k reálnemu naplneniu záväzku žalovaného dohodnutého v Zmluve zo dňa 6.8.2015, si však žalobca nárok na vrátenie finančného príspevku, ktorý podľa jeho vlastných slov vyjadrených v Dodatku č. 1 k Zmluve zo dňa 6.8.2015 poskytol žalovanému ako dar, uplatnil súdnou cestou. Žalovaný v odvolaní poukázal na ustanovenie § 257 CSP, v nadväznosti na čo uviedol, že súdy môžu v prípadoch hodných osobitného zreteľa náhradu trov konania celkom nepriznať, pričom podľa rozhodnutia NS SR zo dňa 30.4.2008 pod sp. zn. 1M obdo V 13/2006 je pri hodnotení dôvodov osobitného zreteľa potrebné prihliadať na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde, t.j. aké skutkové okolnosti boli dôvodom pre podanie žaloby. Citované zákonné ustanovenie predstavuje z hľadiska náhrady trov konania výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu a je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Ustanovenie § 257 CSP je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 8.12.2011 pod č.k. II.ÚS 563/2011-14). Podľa názoru žalovaného v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré v posudzovanej veci odôvodňujú aplikáciu ustanovenia § 257 CSP a za ktoré žalovaný považuje najmä fakt, že v priebehu súdneho konania (ešte v čase pred prvým pojednávaním vo veci) došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy, na základe ktorej žalobca previedol na žalovaného vlastnícke právo k stavbám identickým so stavbami, ktoré mali byť predmetom prevodu podľa Zmluvy zo dňa 6.8.2015, čo znamená, že na konci dňa žalobca a žalovaný docielili právny stav predpokladaný Zmluvou zo dňa 6.8.2015. Uzatvoreniu riadnej kúpnej zmluvy na základe Zmluvy zo dňa 6.8.2015 bránili podľa žalovaného protichodné názory žalobcu a žalovaného na splnenie podmienok pre uzatvorenie riadnej kúpnej zmluvy, ktoré však súd prvej inštancie z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku neposudzoval, a teda podľa názoru žalovaného ostali do dnešného dňa medzi stranami sporné. Žalovaný mal podľa svojho vyjadrenia v odvolaní záujem urovnať vzťahy medzi žalobcom a žalovaným bezodkladne po nástupe nového starostu do funkcie, čo preukazuje fakt, že k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy došlo dňa 22.2.2019, pričom nový starosta sa ujal funkcie len dňa 10.12.2018. Uvedenú skutočnosť však žalobca odmietol zohľadniť a svoj nárok si napriek požiadavke žalovaného na mimosúdne urovnanie sporu, odôvodnenej záujmom hospodárne nakladať s verejnými financiami, uplatnil na súde. Žalovaný v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie, že priznanie nároku na náhradu trov konania žalobcovi odôvodnil v napadnutom rozsudku len veľmi stručne, pričom existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa a z toho vyplývajúci postup podľa § 257 CSP súd prvej inštancie vôbec neposúdil a so žalovaným uvádzanými skutočnosťami sa de facto nevysporiadal. Uvedené odôvodnenie súdu prvej inštancie považuje žalovaný za nesprávne, nakoľko podľa jeho názoru vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň považuje žalovaný napadnutý rozsudok v odvolaním dotknutom výroku za nepreskúmateľný, čím podľa jeho názoru došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. 5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 5.12.2019, v ktorom uviedol, že žalobca v súdnom konaní poukazoval na to, že k racionálnej dohode a prevzatiu vodovodu a kanalizácií v lokalite 5. Element zo strany žalovaného došlo po nových rokovaniach s novou pani starostkou žalovaného, pričom skutočnosť, že išlo o nové rokovania vo vzťahu k otázke kúpy vodovodu a kanalizácie v lokalite 5. Element žalovaný vôbec počas súdneho konania nenamietol a navyše ani žalobca a ani žalovaný v tomto konaní neuviedli, že by považovali tieto nové rokovania za rokovania o plnení záväzkov zo Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Žalobca ďalej v predmetnom vyjadrení uviedol, že žalobou si uplatnil vrátenie zaplatenej sumy v súlade s § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka ako dôsledok jeho odstúpenia od Zmluvy o budúcej zmluve a jej zániku. Keďže išlo o peňažné plnenie žalobca si uplatnil i príslušný úrok v zákonnej výške, pričom išlo o príslušenstvo istiny, ktorú mal žalovaný vrátiť žalobcovi z titulu zániku zmluvy v dôsledku odstúpenia od Zmluvy o budúcej zmluve. Žalobca však v priebehu konania zistil, že žalovaný nesplnil svoju povinnosť podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Zmluvu o budúcej zmluve nezverejnil na webstránke žalovaného do troch mesiacov od jej uzavretia. Preto žalobca vo svojom vyjadrení k odporu zo dňa 19.11.2018 túto skutočnosť namietol a priložil i printscreeny z príslušnej webovej stránky žalovaného, pričom žalovaný nezverejnenie Zmluvy o budúcej zmluve nespochybnil, takže táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Žalobca mal úspech v konaní pred súdom prvej inštancie práve z dôvodu, že preukázal, že žalovaný si nesplnil svoju zákonnú povinnosť. Zmluva o budúcej zmluve nevznikla, a teda žalobca plnil bez právneho dôvodu, v dôsledku čoho uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 22.2.2019 nemohlo dôjsť k splneniu záväzku žalovaného zo Zmluvy o budúcej zmluve. Motívy žalovaného na uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 22.2.2019 podľa žalobcu mohli byť a zjavne aj boli úplne nezávislé na tom, čo obsahovala Zmluva o budúcej zmluve. Podľa názoru žalobcu je zrejmé, že uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 22.2.2019 nemôže žiadnym spôsobom nadviazať na predchádzajúce dohody strán, ktoré navyše vyplývajú z neexistujúcej zmluvy. Súčasne žalobca v predmetnom vyjadrení uviedol, že žalovaný ho so žiadnym konkrétnym návrhom na uzavretie mimosúdneho vyrovnania neoslovil. Žaloba bola podaná ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 22.2.2019, avšak ani po jej uzavretí žalovaný napriek opakovaným dotazom zo strany žalobcu žiadny konkrétny návrh na uzavretie mimosúdneho vyrovnania nepredložil. Pre úplnosť žalobca uviedol, že ak by aj žalovaný takúto požiadavku na uzavretie mimosúdnej dohody predložil, nešlo by o dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, keďže požiadavka na zmier je len prvým krokom k reálnemu uzavretiu zmieru a prípadné neuzavretie zmieru nemôže byť pričítané na škodu strany, ktorá by so zmierom nesúhlasila (napr. z dôvodov neakceptovateľných podmienok). Na základe vyššie uvedeného žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu prezentoval názor, že v tomto súdnom konaní nenastala situácia, ktorá by mohla byť posúdená ako dôvod hodný osobitného zreteľa pre využitie v ustanovení § 257 CSP zakotvenej možnosti nepriznania náhrady trov konania. V ustanovení § 257 CSP je tiež uvedené, že nepriznanie náhrady trov konania má byť výnimočné a preto podľa názoru žalobcu sa kritérium dôvodov hodných osobitného zreteľa má vykladať prísne reštriktívne, čo však skutočnosti uvádzané žalovaným v odvolaní nespĺňajú. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. 6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu nevyjadril, pričom jeho rovnopis bol právnemu zástupcovi žalovaného súdom prvej inštancie doručený dňa 20.12.2019. 7. Súd prvej inštancie predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, ktorý listom zo dňa 27.2.2020 pod sp. zn. 1Cob/237/2019 vrátil spis súdu prvej inštancie bez rozhodnutia o odvolaní za účelom doplnenia výroku rozsudku v časti výroku o náhrade trov konania uvedením pomeru úspechu s poukazom na § 255 CSP a následne súd prvej inštancie vydal opravné uznesenie zo dňa 8.4.2020 pod č.k. 23Cb/360/2018-236, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.5.2020. 8. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku o náhrade trov konania vecne správne. 9. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 10. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 11. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 12. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 14. Rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 23Cb/360/2018-187 zo dňa 9.10.2019 nebol vo výrokoch, ktorými súd zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 30.000 eur s príslušenstvom a vo zvyšku žalobu zamietol, dotknutý odvolaním žiadnej zo strán sporu, v dôsledku čoho rozsudok vo vyhovujúcej a v zamietajúcej časti nadobudol právoplatnosť dňa 30.10.2019 a vykonateľnosť dňa 5.11.2019. Žalovaný proti predmetnému rozsudku podal odvolanie výlučne proti výroku o náhrade trov konania, pričom sa domáha aplikácie ustanovenia § 257 CSP na daný prípad. 15. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s obsahom napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a s obsahom odvolania žalovaného a následného vyjadrenia žalobcu k odvolaniu odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia v spojení s opravným uznesením zo dňa 8.4.2020 pod č.k. 23Cb/360/2018-236 v rozsahu výroku o náhrade trov konania, ktorým súd prvej inštancie priznal úspešnému žalobcovi voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom sa zrozumiteľným a náležitým spôsobom vysporiadal aj s čiastočným neúspechom žalobcu v časti príslušenstva uplatňovanej pohľadávky a s dôvodmi, pre ktoré na tento čiastočný neúspech žalobcu vo vzťahu k žalobou uplatňovanému nároku na zaplatenie úrokov z omeškania ako príslušenstva pohľadávky neprihliadal pri určení pomeru úspechu v súvislosti s rozhodnutím o nároku na náhradu trov konania. Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkou žalovaného ohľadom nedostatočného odôvodnenia priznaného nároku na náhradu trov konania, nakoľko odôvodnenie súdu prvej inštancie obsiahnuté v napadnutom rozsudku obsahuje všetky podstatné skutočnosti a závery, ktoré súd prvej inštancie viedli k jeho rozhodnutiu v tomto smere. 16. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vo vzťahu k právoplatným výrokom je zrejmé, že súd prvej inštancie vyhovel žalobe v časti o zaplatenie istiny 30.000 eur s príslušenstvom na základe tej zásadnej skutočnosti, že Zmluva o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy a o poskytnutí finančného príspevku na rozvoj zo dňa 6.8.2015 ako povinne zverejňovaná zmluva nebola zverejnená spôsobom ustanoveným zákonom, v dôsledku čoho sa nestala účinnou, pričom žalobca poskytol žalovanému finančný príspevok, ktorého poskytnutie bolo jednou z podmienok na uzavretie riadnej kúpnej zmluvy, avšak po nenadobudnutí účinnosti Zmluvy, vzniklo žalobcovi právo na vrátenie plnenia vo výške 30.000 eur z titulu, že žalobca poskytnutím príspevku v uvedenej výške plnil žalovanému bez právneho dôvodu podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k novej kúpnej zmluve zo dňa 22.2.2019 súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku ustálil záver, že nakoľko Zmluva o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy a o poskytnutí finančného príspevku na rozvoj zo dňa 6.8.2015 nikdy nenadobudla účinnosť, a teda k jej uzavretiu nedošlo, nové uzatvorenie kúpnej zmluvy zo dňa 22.2.2019 nemožno považovať za splnenie záväzkov zo Zmluvy. 17. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že primárnym dôvodom úspechu žalobcu v danom spore bolo predovšetkým nesplnenie zákonnej povinnosti zo strany žalovaného v súvislosti so zverejnením predmetnej zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, v nadväznosti na čo súd prvej inštancie konštatoval nenadobudnutie účinnosti zmluvy s poukazom na zákonom predpokladanú domnienku vyplývajúcu z ustanovenia § 47a ods. 4 Občianskeho zákonníka a v nadväznosti na to vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného v súvislosti s prijatím finančného príspevku vo výške 30.000 eur. 18. V súvislosti s potrebou aplikácie ustanovenia § 257 CSP prezentovanou žalovaným v odvolaní, odvolací súd zdôrazňuje, že ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady úspechu v konaní v zmysle § 255 CSP aplikovateľnú len vo výnimočných prípadoch za kumulatívneho splnenia dvoch podmienok, a to existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa a existencia výnimočných okolností. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že v danom prípade žalovaný žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnil výnimočnosť daného prípadu a súčasne podľa názoru odvolacieho súdu za dôvod hodný osobitného zreteľa podliehajúci dikcii ustanovenia § 257 CSP rozhodne nemožno považovať tvrdenia žalovaného týkajúce sa uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 22.2.2019 a s ňou súvisiacich rokovaní medzi žalobcom a žalovaným zastúpeným novozvoleným starostom obce, nakoľko z obsahu spisu a z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie bezpochyby vyplýva, že skutočnosť uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 22.2.2019 nemala žiadny priamy vplyv na výsledok daného sporu a zo spisu nevyplýva ani žiadny iný dôvod, na základe ktorého by bolo možné túto skutočnosť považovať za výnimočnú okolnosť predstavujúcu dôvod hodný osobitného zreteľa. Odvolací súd považuje tiež za potrebné zdôrazniť, že pre sporové konanie platí v rámci rozhodovania o trovách konania predovšetkým zásada úspechu v konaní, pričom ustanovenie § 257 CSP nie je ustanovením zákona umožňujúcim jeho voľnú aplikáciu, ale pre jeho aplikovanie na konkrétny prípad musia existovať zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je možné výnimočne prihliadnuť, čo však v danom prípade naplnené nebolo. 19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že odvolaním žalovaného dotknuté rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením č.k. 23Cb/360/2018-236 zo dňa 8.4.2020 v napadnutom výroku o náhrade trov konania v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil. 20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol žalobca v odvolacom konaní plne úspešný. 21. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).