Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/193/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118313311 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:6118313311.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobcu: X.. K. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. Č.. XXX, Z., zastúpený Advokátska kancelária Patajová Pataj s.r.o., so sídlom ul. J. Chalupku č. 8, Banská Bystrica, IČO: 36 867 519, proti žalovanému : Slovenská republika, zastúpená Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štúrova 2, o zaplatenie náhrady škody 1.914,42 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 7C/40/2018-186 zo dňa 26.augusta 2019, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeňuje tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.914,42€ spolu s 5% úrokom z omeškania ročne od 6.6.2018 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu o náhrady škody 1.914,42 € s príslušenstvom z nezákonného rozhodnutia zamietol a rozhodol, že žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva. 1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že dokazovaním, ktoré vo veci vykonal zistil, že Uznesením OR PZ v Bratislava IV odbor, kriminálnej polície Č.:V.-XXX/X-C.-D.-XXXX zo dňa 09.01.2015 bolo podľa §199 ods. 1 Tr. por. začaté trestné stíhanie a v zmysle § 206 ods.1 Tr. por. bolo vznesené obvinenie voči X.. K. H. pre zločin podvodu podľa § 221 ods.1, ods.3 písm. a/ Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom v predmetnom uznesení (uznesenie bolo doručené žalobcovi dňa 23.02.2015). Obžalovaný X.. K. H. počas výsluchu v prípravnom konaní po vznesení obvinenia dňa 23.02.2015 odmietol vo veci vypovedať. Dňa 26.02.2015 podal obvinený X.. K. H. sťažnosť voči uzneseniu, ktorá bola zamietnutá. Dňa 12.05.2016 bola podaná obžaloba sp. zn. 1Pv/15/15/1104. Rozsudkom zo dňa 24.10.2016 sp.zn. 2T55/2016 bol obžalovaný uznaný vinným podľa § 221 ods. 3 Tr.zák. a uložený mu bol trest odňatia slobody v trvaní 3 roky s podmienečným odkladom za probačného dohľadu nad správaním obžalovaného s určením skúšobnej doby vo výmere 18 mesiacov a zároveň mu bola uložená povinnosť ospravedlniť sa poškodenému Poľnohospodár Nové Zámky a.s. Odvolací súd 17.05.2017 na verejnom zasadnutí podľa§ 321 ods. 1 písm.b/, d/, f/ Tr. por zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 2T/55/2016 zo dňa 06.09.2017 bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený. Žalobca sa podľa zákona č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu podaním zo dňa 04.04.2018 obrátil na Ministerstvo vnútra SR s písomnou žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a to v podobe trov právneho zastúpenia žalobcu v uvedenom trestnom konaní, ktoré si v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov vyčíslil na sumu 1.914,42€. MV SR listom zo dňa 11.04.2018 informovalo žalobcu, že vo veci uplatneného nároku na náhradu škody je v mene štátu príslušná konať Generálna prokuratúra SR, ktorej postúpilo písomnú žiadosť žalobcu a predbežné prerokovanie nároku. Žalovaný listom zo dňa 31.05.2018 č.k. C. Z.-X žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody odmietol, nakoľko nezistil splnenie zákonných podmienok a predpokladov prečo len čiastočné uspokojenie nárokov. Z dôvodu, že zastavenie trestného stíhania, resp. oslobodenie spod obžaloby nemusí vždy znamenať, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané nesprávne a judikatúru nemožno vykladať mechanicky tak, že každé oslobodenie spod obžaloby znamená nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia a následné podanie obžaloby (nález US SR, sp. zn. IIUS163/2013 zo dňa 13.11.2013). Žalobca bol spod obžaloby oslobodený z dôvodu, že skutok, pre ktorý bol stíhaný, nie je trestným činom v podstate z toho dôvodu, že spoločnosti Poľnohospodár Nové Zámky a.s. žiadna škoda nevznikla, došlo iba k dočasnému odňatiu vozidla z jej dispozície ako vlastníka, pričom v trestnom konaní nebolo skutkovo sporné, že si spoločnosť HM CARS pgn s.r.o., ktorej konateľom a spoločníkom bol žalobca, ponechala neoprávnene zálohovú platbu zaplatenú jej spoločnosťou Poľnohospodár Nové Zámky, a.s. a to na úkor spoločnosti Todos Italia, čo Krajský súd v Bratislave a následne aj Okresný súd Bratislava IV súc viazaný právnym názorom nadriadeného súdu vyhodnotil ako obchodnoprávny záväzkový vzťah vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia medzi spoločnosťou HM CARS pgn s.r.o. a Todos Italia s.r.o.. V trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 2T/55/2016 nebolo skutkovo sporné, že žalobca ako konateľ a spoločník obchodnej spoločnosti HM CARS pgn s.r.o. si v obchodnoprávnom vzťahu s Todos Italia s.r.o. počínal spôsobom priečiacim sa právnemu poriadku v obchodnoprávnej rovine a skutok teda nesie znaky porušenia noriem obchodného práva, t.j. súdy v predmetnom trestnom konaní zhodne konštatovali, že skutok pre ktoré bolo vznesené obvinenie X.. K. H. a následne podaná obžaloba sa stal tak, ako je uvedený v skutkovej vete uznesenia o vznesení obvinenia resp. obžaloby, avšak tento nie je trestným činom a nesie znaky porušenia noriem obchodného práva. Z listinného dôkazu Pohyby na účte (l.č. 58) ČSOB Internet Banking 24 č.ú.:I. vyplýva, že dňa 27.02.2018 boli vykonané tri vklady v hotovosti a to: C.: XXXXXXXX/SS/KS v sume 370,55€; C.: XXXXXXXX/SS/KS v sume 339,- €; C.: XXXXXXXX/SS/KS v sume 1. 570,- €. Z dôkazu (l.č.171) e-mailovej komunikácie zo dňa 08.02.2018 a zo dňa 15.02.2018 medzi žalovaným v právnom postavení obžalovaného a jeho právneho zástupcu v právnom postavení obhajcu v trestnom konaní pre účely preukázania, kto a kedy a z akých finančných prostriedkov vykonal úhradu faktúr za poskytnuté právne služby okrem iného vyplýva, že žalobca požiadal, aby mu obhajca poslal elektronickou formou „sumy“ a obhajca žalobcovi pripomenul platby za trestnú vec, v ktorej bol oslobodený spod obžaloby s tým, že mu sľúbil žalobca vykonať úhradu do konca roka 2017, pričom jeho kolega má mať cestu 05.03.2018 na pojednávanie do Bratislavy a peniaze za trestnú vec by použil na financovanie tohto sporu. 1.2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1,2, § 4 ods. 1 písm. f/, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ustanoveniami § 17 ods. 1, § 39 ods. 1 § 41 ods. 1, § 199 ods. 1, § 206 ods. 1, 533 ods. 1 Trestného poriadku, ustanoveniami § 3 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1,3 Listiny základných práv a slobôd, čl. 2 ods. 1,2,3 C.s.p., kď poukázal nato, že v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci ide o objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorá je založená za súčasného splnenia podmienok : 1. nezákonné rozhodnutie či nesprávny úradný postup; 2. vznik škody či nemajetkovej ujmy; 3. príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia či nesprávnym úradným postupom a vznikom škody či nemajetkovej ujmy. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepredložil listinné dôkazy preukazujúce splnenie uvedených podmienok a vznik škody (t.j. neuniesol dôkazné bremeno), súd nemohol vychádzať ani z obsahu zapožičaného spisu sp.zn. 2T/55/2016, t.j. nepreukázal vznik materiálnej škody ním v návrhu na vydanie platobného rozkazu označenej, ani jej výšku . 1.3. V danom prípade s poukazom na vykonané dokazovanie (bod 5-19 odôvodnenia) súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcom v konaní nebolo podľa zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov preukázané splnenie podmienok na priznanie nároku na náhradu škody a to existencia nezákonného rozhodnutia. Uznesenie o vznesení obvinenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV , Odboru kriminálnej polície Č.:V.-XXX/X-C.-D.-XXXX zo dňa 09.01.2015 , ktorým v súlade s § 206 ods. 1 Tr.por. bol žalobca stíhaný pre zločin podvodu podľa§ 221 ods. 1 , ods. 3 písm. a/ Trestného zákona nemožno považovať za nezákonné, nakoľko v danom čase z trestného oznámenia a zistených skutočností po začatí trestného stíhania vyplýval dostatočne odôvodnený záver o spáchaní trestného činu určitou osobou (§ 206 ods. 1 Trestného poriadku) a nevyžadovala sa istota, ale stačila dostatočne zdôvodnená pravdepodobnosť a po zistení tejto miery pravdepodobnosti tejto miery bolo povinnosťou vyšetrovateľa obvinenie konkrétnej osobe vzniesť (t.j. na vznesenie obvinenia v zmysle § 206 ods. 1 Tr.por. podľa obsahu pripojených listinných dôkazov, je zrejmé, že takéto skutočnosti v čase znesenia obvinenia žalobcovi existovali - uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2To/13/2015. Základným predpokladom pre konštatáciu nezákonnosti rozhodnutia v rámci konania podľa zákona č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov s výnimkou rozhodnutia orgánu verejnej moci, ktorý by týmto rozhodnutím prekročil svoju právomoc, je zrušenie, resp. zmena tohto rozhodnutia z dôvodu nezákonnosti príslušným orgánom, ale súd konštatuje, že z oboznámeného trestného spisu a pripojeného vyšetrovacieho spisu je nesporné, že predmetné Uznesenie o vznesení obvinenia žalobcovi nikdy nebolo príslušným orgánom zrušené, ani zmenené (nebol splnený prvý predpoklad pre priznanie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z.). Vydanie uznesenia o vznesení obvinenia Č.:V.-XXX/X-C.-D.-XXXX zo dňa 09.01.2015 nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp.za odporujúce zákonu, iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila. Nezákonnosť predmetného uznesenia by musela byť s poukazom na § 6 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. výslovne konštatovaná príslušným orgánom. 1.4. K nepreukázaniu vzniku škody súd prvej inštancie uviedol, že z listinného dôkazu Pohyby na účte (l.č. 58) ČSOB Internet Banking 24 č.ú.:I. vyplýva, že dňa 27.02.2018 boli vykonané tri vklady v hotovosti a to: C.: XXXXXXXX/SS/KS v sume 370,55€; C.: XXXXXXXX/SS/KS v sume 339,- €; C.: XXXXXXXX/SS/KS v sume 1.570,- €. Právny zástupca žalobcu, k súdom kladenej otázke spôsobu platenia predmetných faktúr uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca a ním vlastnené obchodné spoločnosti mali dlhodobé ekonomické problémy, ich spolupráca sa dostala do takého štádia, že ďalšie poskytovanie právnych služieb právny zástupca podmienil zaplatením týchto faktúr, pred pojednávaním v inej veci mu žalobca v hotovosti odovzdal tieto finančné prostriedky, nakoľko nebol ochotný ísť do banky a vložiť ich v banke. Tomuto predchádzala ich e-mailová komunikácia, ktorú sa zaviazal súdu doložiť do spisu so súhlasom žalobcu. Z dôkazu (l.č.171) e-mailovej komunikácie zo dňa 08.02.2018 a zo dňa 15.02.2018 medzi žalovaným v právnom postavení obžalovaného a jeho právnym zástupcom v právnom postavení obhajcu v trestnom konaní pre účely preukázania, kto a kedy a z akých finančných prostriedkov vykonal úhradu faktúr za poskytnuté právne služby okrem iného vyplýva, že žalobca požiadal aby mu obhajca poslal elektrickou formou „sumy“ a obhajca žalobcovi pripomenul platby za trestnú vec v ktorej bol oslobodený spod obžaloby s tým, že mu sľúbil vykonať úhradu do konca roka, pričom jeho kolega má mať cestu 05.03.2018 na pojednávanie do Bratislavy a peniaze za trestnú vec by použil na financovanie tohto sporu. Žalobca ale v podanej žalobe preukazoval vznik predmetnej škody výpisom z InternetBankingu ČSOB a.s. preukazujúcim, že na účet právneho zástupcu AK Patajová Pataj s.r.o. bola dňa 27.02.2018 vložená suma v celkovej výške 2.279,55€,, z výpisu ale s ohľadom na predloženú e-mailovú komunikáciu nesúhlasí dohodnutý termín 05.03.2018 z dôvodu cesty do Bratislavy a taktiež nepreukazuje kto vyššie uvedené sumy na predmetný účet vložil, nie je zrejmé či k realizácii uvedenej majetkovej dispozície došlo zo strany žalobcu alebo inej osoby tak ako uviedol žalobca do zápisnice pred súdom. Tvrdenia predložený doklad - výpis a e-mailová komunikácia si navzájom odporujú, a súd mal za preukázané, že finančné prostriedky si na účet vložil sám právny zástupca žalobcu nakoľko tento nemal dostatok prostriedkov na zaplatenie trov v súvislosti s predmetným trestným konaním. Žalobca nepreukázal ďalšiu z podmienok na priznanie nároku podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a tou je vznik škody (t.j. ani vznik škody na majetku žalobcu nebol preukázaný dostatočným a relevantným spôsobom). 1.5. Záverom súd prvej inštancie dodal, že ak by aj žalobca vznik škody preukázal (čo sa nestalo) súd poukázal na to, že žalobca si trestné stíhanie zavinil sám nakoľko postupoval v rozpore s obchodnoprávnymi predpismi, žalobca neuviedol pravdu spoločnosti Poľnohospodárske družstvo, keď od nich pýtal vozidlo na údajnú homologizáciu a spoločnosti Todos zamlčal podstatnú informáciu o tom, že kúpna cena bola uhradená celá. Ku dňu spáchania skutku, resp. k momentu dokonania skutku - teda koncom XX/XXXX vznikla Poľnohospodárskemu družstvu škoda, ktorá predstavuje hodnotu daného vozidla a škoda bola reparovaná tým, že vozidlo bolo vrátené, k čomu došlo z dôvodu podania trestného oznámenie a zásahu polície v zmysle príslušných trestnoprávnych predpisov. Zo svedeckých výpovedí je nesporné, že konaním žalobcu utrpela ujmu spoločnosť Todos, ktorá nemá časť kúpnej ceny do dnešného dňa uhradenú (bod 17 - 18 odôvodnenia). 1.6. Rozhodnutie v časti trov konania odôvodnil ustanoveniami § 262 ods. 1, 2 C.s.p., ktoré predpokladajú rozhodovanie súdu o trovách konania v dvoch fázach (v prvej fáze v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, je rozhodnuté o tom, komu sa priznáva nárok na náhradu trov konania a v druhej fáze bude rozhodnuté o samotnej výške náhrady trov konania, a to po právoplatnosti predmetného rozhodnutia, ktorým sa konanie končí). Žalovanej ako plne úspešnému účastníkovi konania súd nepriznal nárok na náhradu trov konania nakoľko žalovaná nárok na náhradu trov konania nežiadala (v konaní jej trovy nevznikli). 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolania žalobca, ktorý žiadal aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná trovykonania v rozsahu 100 %. Poukázal nato, že prvoinštančný súd odôvodnil rozsudok dvoma základnými skutočnosťami. Prvou skutočnosťou je argument že uznesenie o vznesení obvinenia žalobcovi bolo zákonné, nakoľko v danom čase z trestného oznámenia a zistených skutočností po začatí trestného konania vyplýval dostatočne odôvodnený záver o spáchaní trestného činu konkrétnou osobou (žalobcom) a nevyžadovala sa istota, ale stačila dostatočne zdôvodnená pravdepodobnosť a po zistení tejto miery pravdepodobnosti bolo povinnosťou vyšetrovateľa vzniesť voči žalobcovi obvinenie. Druhou skutočnosťou je argument o tom, že z predložených dôkazov nie je možné ustáliť, kto sumy predstavujúce platby za právne služby poskytnuté žalobcovi v predmetnom trestnom konaní v hotovosti vložil na bankový účet advokátskej kancelárie a „nie je zrejmé, či k realizácii predmetnej majetkovej dispozície došlo zo strany žalobcu alebo inej osoby tak ako to uviedol žalobca do zápisnice pred súdom." 2.1. Žalobca mal zato, že súd prvej inštancie sa svojou právnou argumentáciou uvedenou v bode 39 a v bode 41 rozsudku dramaticky odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít bez toho, aby takýto zásadný odklon od ustálenej rozhodovacej praxe akýmkoľvek spôsobom odôvodnil. Zásadným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci náhrady škody podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. je Uznesenie spis. zn. 4 MCdo 15/2009 zo dňa 18.08.2010. Toto rozhodnutie bolo po prerokovaní občianskoprávnym kolégiom najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako iudikát R 37/2014 („Zmyslu a účelu § 6 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov zodpovedá interpretácia tohto ustanovenia, v zmysle ktorej rovnaké dôsledky ako zrušenie nezákonného uznesenia o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia, má tiež rozhodnutie o zastavení trestného vydané z dôvodu, že sa nepotvrdil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným.") Tento právny názor Najvyššieho súdu bol následne potvrdený vo viacerých nasledujúcich rozhodnutiach (napr. 4 Cdo 54/2011, 7 Cdo 87/2012 a pod.) vydaných v skutkovo identických, resp. v skutkovo veľmi podobných veciach a bol následne potvrdený aj Ústavným súdom SR v rozhodnutí zo dňa 07.07.2016 spis. zn. I. ÚS 320/2016. V kontexte uvedeného je rovnako tak neobhájiteľný právny názor prvoinštančného súdu ktorý okrem iného deklaroval, že žalobca nárok na náhradu škody nemá, nakoľko si trestné stíhanie zavinil vlastným konaním. Začatie trestného stíhania má ale vždy dôvod v konaní (či už komisívnom alebo omisívnom) konkrétnej osoby. Je potom (objektívnou) zodpovednosťou orgánov činných v trestnom konaní, aby toto konanie vyhodnotili tak, aby na jeho základe nezačali trestné stíhanie, ktoré sa vo finále preukáže ako nezákonné. 2.2. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že spôsob zaplatenia odmeny za poskytnuté právne služby žalobcom v predmetnom trestnom konaní, ktoré bolo skončené právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom, voči ktorému prokurátor nepodal odvolanie, resp. ho v čase pred jeho prejednaním odvolacím súdom vzal späť, bol zhodne opísaný ako žalobcom, tak aj jeho právnym zástupcom. V konaní nebol vykonaný žiadny iný dôkaz, ktorý by toto ich zhodné tvrdenie akýmkoľvek spôsobom spochybňovalo alebo dokonca vyvracalo. Žalobcovi nie je zrejmé, akým spôsobom prvoinštančný súd posudzoval chronológiu mailovej komunikácie žalobcu a jeho právneho zástupcu (08.02.2018 a 15.02.2018) v porovnaní s dátumom úhrady faktúr vystavených žalobcovi (26.02.2018 odovzdanie finančných prostriedkov v hotovosti do rúk právneho zástupcu žalobcu a 27.02.2018 ich vloženie na bankový účet advokátskej kancelárie) a s dátumom pojednávania, účasť advokáta na ktorom bola podmienená úhradou týchto faktúr (05.03.2018), keď ju vyhodnotil tak, že údajne spochybňuje tvrdenia žalobcu a jeho právneho zástupcu. Na základe vykonaných dôkazov je nesporné, že prostriedky určené na úhradu predmetných faktúr boli na účet advokátskej kancelárie vložené advokátom po tom, čo mu tieto finančné prostriedky boli v hotovosti odovzdané samotným žalobcom dňa 26.02.2018 pri účasti advokáta na pojednávaní v konaní vedenom Okresným súdom Nitra pod spis. zn. 23Cb/53/2013 (skutočnosť oznámená súdu listom zo dňa 31.05.2019). Zo strany žalovaného nebol vyprodukovaný ani jediný dôkaz, ktorý by zhodné tvrdenie žalobcu a jeho právneho zástupcu čo i len čiastočne spochybnil. Odôvodnenie Rozsudku súčasne neobsahuje žiadne vysvetlenie alebo hodnotenie obsahovo zhodnej výpovede žalobcu a jeho právneho zástupcu z ktorého by bolo zrejmé, prečo ich súd neakceptoval, resp. prečo ich považoval za nevierohodné. 3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. K údajnému odklonu od ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít (žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 MCdo 15/2009 zo dňa 18.08.2010) uviedol, že s tvrdením žalobcu nie je možné súhlasiť. Právna teória ako aj súdna prax rozoznávajú dva typy záväznosti súdnych rozhodnutí, a to záväznosť kasačnú (t.j. v tej istej veci) a záväznosť precedenčnú (t.j. judikatórnu). Judikatúra na ktorú žalobca v podanom odvolaní zo dňa 16.10.2019 poukazuje nemá v systéme kontinentálneho práva všeobecne záväzný charakter, to znamená, že súd je oprávnený, s prihliadnutím na konkrétne skutkové a právne osobitnosti prípadu, sa odkloniť od rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít. Žalovaný uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého si žalobca trestné stíhanie zavinil sám, pričom práve táto skutočnosť podľa názoru žalovaného v konkrétnom prejednávanom prípade odôvodňuje odklon od „ustálenej“ rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, na ktorú žalobca poukazuje. Ak by sa teda odvolací súd stotožnil s názorom žalobcu, že súd prvej inštancie sa v rozsudku odklonil od ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít, reprezentovanej uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 MCdo15/2009 zo dňa 18.08.2010, považuje žalovaný práve vyššie opísané (a dôkazne preukázané) konanie žalobcu za konkrétne skutkové okolnosti prejednávanej veci, ktoré súd prvej inštancie legitimizovali k postupu predpokladaného v ust. čl. 2 ods. 3 C.s.p.. 3.1. K údajne nezákonnosti uznesenia o vznesení obvinenia žalobcovi žalovaný uviedol, že nesúhlasí s právnou koncepciou prezentovanou žalobcom, v zmysle ktorej oslobodenie žalobcu spod obžaloby automaticky zakladá nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia žalobcovi. V tejto súvislosti má žalovaný zároveň za to, že zamietnutie žaloby z dôvodu nepreukázania už prvého predpokladu vzniku na nároku na náhradu škody v režime zákona č. 514/2003 Z.z. zo strany žalobcu, t.j. nezákonnosť rozhodnutia, súd prvej inštancie riadne a vecne odôvodnil v bode 39 a 40 odôvodenia rozsudku a s dôvodmi s ktorými sa žalovaný stotožnil s dôvodmi zamietnutia žaloby súdom prvej inštancie sa v plnom rozsahu stotožňujem. Skutočnosť, že bol žalobca Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 2T/55/2017 zo dňa 06.09.2017 oslobodený spod obžaloby nemožno automaticky chápať ako skutočnosť, ktorá popiera zákonnosť všetkých úkonov vykonaných v trestnom konaní, ale vždy treba dôvody oslobodenia spod obžaloby chápať v kontexte celého trestného stíhania a najmä s poukazom na rozhodnutie príslušného orgánu, ktorým došlo k zrušeniu alebo k zmene napadnutého rozhodnutia pre jeho nezákonnosť. Podmienka existencie nezákonného rozhodnutia v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. teda nebola žalobcom v konaní preukázaná, čo konštatoval v napadnutom rozsudku aj súd prvej inštancie. Rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky nie je v otázke posudzovania dôvodnosti žalobou uplatneného nároku jednostranná tak, ako to vo svojom odvolaní zo dňa 16.10.2019 žalobca prezentuje. Žalovaný v tomto smere opakovane poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 163/2013 z 13. novembra 2013, ako aj uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/64/2008 zo dňa 30.09.2009. 3.2. K vzniku škody a k tvrdeniu žalobcu, že súd prvej inštancie v konaní neprihliadol na zhodne opísaný spôsob zaplatenia odmeny za poskytnuté právne služby zo strany žalobcu a jeho právneho zástupcu žalovaný uviedol, že právny zástupca žalobcu nikdy nebol v konaní vypočutý v postavení svedka. Súd prvej inštancie teda v konaní nepoučil právneho zástupcu žalobcu o jeho povinnosti vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede a o jeho práve odoprieť výpoveď. Z tohto dôvodu vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu týkajúce sa spôsobu zaplatenia odmeny za poskytnuté právne služby zo strany žalobcu nie je možné považovať za dôkaz v predmetnom konaní, ale len za skutkové tvrdenie žalobcu, ktoré však bolo zo strany žalovaného popreté a ktoré žalobca podľa názoru žalovaného (v zhode s názorom súdu prvej inštancie) v konaní hodnoverne nepreukázal. Navyše, celková suma vložená na účet právneho zástupcu žalobcu ani nekorešponduje ani zo sumou vyplývajúcou z faktúr č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX a č. XXXXXXXX vystavených žalobcovi jeho právnym zástupcom. 3.3. Záverom k nepredloženie dôkazov z jeho žalovaného a k tvrdeniu žalobcu v tomto smere uviedol, že v tomto konaní je nositeľom bremena tvrdenia a (najmä) dôkazného bremena žalobca, ktorý je z tohto dôvodu povinný v konaní preukázať existenciu nezákonného rozhodnutia, existenciu vzniku škody, a napokon príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Žalovaný nemal povinnosť preukázať neexistenciu skutočností, z ktorých odvodzoval svoj nárok žalobca (t.j. neexistenciu úhrady odmeny za poskytnuté právne služby), ale naopak ich preukázanie bolo povinnosťou žalobcu. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 13/2009 zo dňa 24.02.2010, a mal zato, že úlohou žalobcu bolo konaní bez pochybností preukázať, že svojmu právnemu zástupcovi odmenu za poskytnuté právne služby zaplatil. Z tohto dôvodu je aj tento argument uvedený v odvolaní neopodstatnený. 4. Žalobca nevyužil svoje právo a repliku k vyjadreniu žalovaného nepodal. 5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods 1. C.s.p. na odvolacom pojednávaní v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p., zopakoval dokazovanie v zmysle § 204 C.s.p. a § 384 ods. 1 C.s.p. čítaním listinných dôkazov a to Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody adresovaná GP SR zo dňa 11.04.2018; Oznámenie o odmietnutí uspokojenia nárokov Generálnou prokuratúrou SR zo dňa 31.5.2018; Uznesenie V. D. Č.:V.-XXX/X- C.-D.-XXXX o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia X.. K. H.; Sťažnosť zo dňa 26.02.2015; Obžaloba zo dňa 11.05.2016; Rozsudok OS BAIV č.k. 2T/55/2016-273 zo dňa 06.09.2017; Vyčíslenie trov právneho zastúpenia zo dňa 04.04.2018 AK Patajova Pataj s.r.o.; Osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty; Osvedčenie o evidencii - Technický preukaz; Faktúra č.XXXXXXXX na sumu 1.587,- € zo dňa 14.09.2016, splatná dňa 24.09.2016; Faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 15.11.2016 na sumu 339,- €, splatná dňa 25.11.2016; Faktúra č. 20170206 zo dňa 12.09.2017, splatná dňa 22.09.2017 na sumu 370,55€; Výpis z účtu ČSOB - vklad v hotovosti dňa 27.02.2018 v sume 370,55 €, v sume 339,- € a v sume 1.570,- €; Mailová komunikácia medzi žalobcom a jeho právnym zástupcom; Pripojený spis Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 2 T 55/2016 (tieto listinné dôkazy ani ich obsah neboli stranami sporu spochybnené) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je treba v zmysle § 388 C.s.p. zmeniť, pretože nie vecne správny, aj keď súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav vo veci, ale vec neposúdil správne po právnej stránke. 6. V predmetnom konaní sa žalobca domáha náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci voči štátu (ďalej len zákon č. 514/2003 Z.z.) z titulu nezákonného rozhodnutia (Uznesenie OR PZ v Bratislava IV odbor, kriminálnej polície Č.:V.-XXX/X-C.-D.-XXXX zo dňa 09.01.2015 o vznesení obvinenia voči žalobcovi) , keď si uplatnil si náhradu škody v celkovej výške 1.914,42€ a táto suma pozostávala z náhrady trov trestného konania. 7. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. 7.1. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. 7.2. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. 7.3. Podľa § 8 ods. 6 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody nevznikne a) ak si osoba uloženie trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama, b) pri zahladení odsúdenia alebo odpustení alebo zmiernení trestu udelením individuálnej milosti alebo amnestie prezidentom republiky, c) ak súhlas daný poškodeným alebo príslušným štátnym orgánom, ktorý bol potrebný na začatie trestného stíhania alebo pokračovanie v ňom, bol vzatý späť, hoci sa tento súhlas podľa osobitného predpisu vyžaduje, d) ak dôjde k zastaveniu trestného stíhania z dôvodu, že je trest, ku ktorému môže stíhanie viesť, celkom bez významu popri treste, ktorý pre iný čin bol obvinenému už uložený alebo ktorý ho podľa očakávania postihne, alebo že o skutku obvineného bolo už rozhodnuté iným orgánom disciplinárne, kárne alebo cudzozemským súdom alebo cudzozemským úradom a toto rozhodnutie možno považovať za dostačujúce, e) ak došlo k podmienečnému zastaveniu trestného stíhania podľa osobitného predpisu, f) ak bol schválený zmier podľa osobitného predpisu, g) ak bola osoba spod obžaloby oslobodená alebo trestné stíhanie zastavené, pretože nie je trestne zodpovedná, alebo ak po právoplatnosti rozhodnutia zanikla trestnosť činu alebo medzinárodná zmluva, ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným v zákone, alebo amnestia prezidenta republiky nedovoľuje trestné stíhanie, čin prestal byť zmenou zákona trestným činom alebo miernejší trest bol uložený preto, že na trestný čin zákon ustanovil miernejší trest, h) ak ide o väzbu nariadenú v konaní o vydaní do cudziny; to neplatí, ak škoda bola spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánov Slovenskej republiky, alebo i) ak škoda bola spôsobená rozhodnutím cudzieho orgánu uznaného alebo prevzatého na výkon na územie Slovenskej republiky. 7.4. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. 7.5. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom 8. Odvolací súd po zopakovaní dokazovania v súlade so súdom prvej inštancie zistil a v danej veci to ani nie je sporné, že Uznesením OR PZ v Bratislava IV odbor, kriminálnej polície Č.C.:V.-XXX/X-C.- D.-XXXX zo dňa 09.01.2015 bolo podľa §199 ods. 1 Tr. por. začaté trestné stíhanie a v zmysle § 206 ods.1 Tr. por. bolo vznesené obvinenie voči X.. K. H. pre zločin podvodu podľa § 221 ods.1, ods.3 písm. a/ Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom v predmetnom uznesení. Dňa 26.02.2015 podal obvinený X.. K. H. sťažnosť voči uzneseniu, ktorá bola zamietnutá. Dňa 12.05.2016 bola podaná obžaloba sp. zn. 1Pv/15/15/1104. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 24.10.2016 sp.zn. 2T55/2016 bol obžalovaný uznaný vinným podľa § 221 ods. 3 Tr.zák. a uložený mu bol trest odňatia slobody v trvaní 3 roky s podmienečným odkladom za probačného dohľadu nad správaním obžalovaného s určením skúšobnej doby vo výmere 18 mesiacov a zároveň mu bola uložená povinnosť ospravedlniť sa poškodenému Poľnohospodár Nové Zámky a.s. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací dňa 17.05.2017 na verejnom zasadnutí podľa § 321 ods. 1 písm.b/, d/, f/ Tr. por zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 2T/55/2016 zo dňa 06.09.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.11.2017 bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený. 9. Súd prvej inštancie v celom rozsahu prijal obranu žalovaného a jedným z dôvodov zamietnutia žaloby o náhradu škody z nezákonného rozhodnutia bola skutočnosť, že uznesenie o vznesení obvinenia žalobcovi bolo zákonné, keď súd prvej inštancie dospel k záveru, že Uznesenie o vznesení obvinenia žalobcovi nikdy nebolo príslušným orgánom zrušené, ani zmenené (nebol splnený prvý predpoklad pre priznanie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z.) a vydanie uznesenia o vznesení obvinenia nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp.za odporujúce zákonu, iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila. Nezákonnosť predmetného uznesenia by musela byť s poukazom na § 6 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. výslovne konštatovaná príslušným orgánom. 9.1. Odvolací súd má zato, že vyššie uvedený záver súdu prvej inštancie neobstojí. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozhodnutia sp. zn. 4 Cdo 54/2011, 1 Cdo 64/2008, 4 Cdo 183/2009 a 4 M Cdo 15/2009) v otázke nezákonnosti rozhodnutia spôsobilého založiť zodpovednosť štátu je konštantná a vyslovila záver o tom, že nielen v prípade, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo zrušené na základe sťažnosti proti nemu podanej, ale dokonca aj v prípade, ak bola sťažnosť proti takémuto uzneseniu zamietnutá a trestné stíhanie proti obvinenému bolo neskôr zastavené, alebo neskôr bol spod obžaloby oslobodený, je potrebné posudzovať uznesenie o vznesení obvinenia za také nezákonné rozhodnutie, zodpovednosť za ktoré a ním spôsobenú škodu, zaťažuje štát. Rozhodujúcim kritériom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je totiž neskorší výsledok trestného stíhania. 9.2. „Ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu“ je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Odvolací súd nevidí dôvod, aby rozhodnutie najvyššieho súdu z 18. augusta 2010 sp. zn. 4 MCdo 15/2009, v otázke objektívnej zodpovednosti, ktoré bolo po prerokovaní občianskoprávnym kolégiom publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 37/2014, ktorého právna veta ktorého znie: „Zmyslu a účelu § 6 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov zodpovedá interpretácia tohto ustanovenia, v zmysle ktorej rovnaké dôsledky ako zrušenie nezákonného uznesenia o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia, má tiež rozhodnutie o zastavení trestného stíhania vydané z dôvodu, že sa nepotvrdil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným“ nebolo považované za súčasť pojmu ustálená rozhodovacia prax, a z ktorého by nebolo potrebné vychádzať aj v danom prípade. 9.3. Pokiaľ sa žalovaný bráni s odkazom na názor Ústavného súdu Slovenskej republiky v náleze z 13. novembra 2013 č. k. II. ÚS 163/2013- 50, resp. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/64/2008 zo dňa 30.09.2009 (pozri odsek 3.1.) odvolací súd nepovažuje túto obranu za dôvodnú. Odvolací súd poukazuje, že Najvyšší súd SR sa v rozhodnutí sp.zn. 4Cdo/66/2018 zo dňa 21. novembra 2018 vyjadril k identickej obrane žalovaného , ktorú nepovažoval za udržateľnú a s ktorými závermi sa odvolací súd stotožňuje. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí zdôraznil, že táto právna otázka „nie je" v súčasnosti dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Uviedol, ..“ I keby z rozhodnutí najvyššieho súdu a ústavného súdu, na ktoré sa žalovaný odvoláva vyplývala žalovaným tvrdená rozdielnosť rozhodovania najvyššieho súdu, táto rozdielnosť rozhodovania bola už prekonaná postupmi a mechanizmami zodpovedajúcimi právnej úprave účinnej do 30. júna 2016; t. j. v súčasnosti táto rozdielnosť neexistuje“. V čase po rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 4 MCdo 15/2009 najvyšší súd nevydal rozhodnutie, ktoré by v porovnaní s týmto rozhodnutím bolo založené na odlišných právnych záveroch. Žalovaným nastolená obrana (zhodná ako v preskúmavanej veci) bola najvyšším súdom posudzovaná v súlade so závermi vyjadrenými v uvedenom rozhodnutí napríklad v rozhodnutiach z 30. januára 2011 sp. zn. 4 Cdo 54/2011, z 12. decembra 2012 sp. zn. 7 Cdo 145/2011, z 19. júna 2013 sp. zn. 7 Cdo 87/2012 a z 19. februára 2014 sp. zn. 7 MCdo 27/2012. Tieto rozhodnutia spočívajú na právnych záveroch zodpovedajúcich záverom ústavného súdu, ktorý v rozhodnutí zo 7. júla 2016 sp. zn. I. ÚS 320/2016 konštatoval, že „nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania". „Pre posúdenie nezákonnosti rozhodnutia, resp. postupu orgánu činného v trestnom konaní, nie je rozhodujúce, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Ústavný súd konštatuje, že ak bolo trestné stíhanie konkrétnej osoby zastavené z dôvodu, že sa skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, nestal, že skutok nie je trestným činom, resp. že skutok nespáchal obvinený, uznesenie, ktorým bolo obvinenému obvinenie vznesené a tiež aj záväzný pokyn prokurátora na vznesenie obvinenia (ak bolo obvinenie vznesené na základe pokynu prokurátora) sú vždy nezákonné, zasahujúce do základných práv jednotlivca". Od publikovania judikátu R 37/2014 sa rozhodovacia prax najvyššieho súdu ustálila (nie je rozdielna) v tom, že vtedy, keď došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby (prejednávaný prípad), treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa preto posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom zákonnosti začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. 9.4. Rovnako neobstojí záver súdu prvej inštancie a obrana žalovaného, že žalobca trestné stíhanie zavinil vlastným konaním sám, ktorá skutočnosť má za následok, že mu právo na náhradu škody nevzniklo. Otázka zavinenia v prípade nezákonného rozhodnutia v zmysle ustanovení § 5, § 6 zákona č. 514/20003 Z.z. ktorým je Uznesenie o vznesení obvinenie nemá vplyv na vznik práva na náhradu škody. Otázka zavinenia môže vylučovať právo na náhradu škody v zákonom taxatívne ustanovených prípadoch rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe nevznikne v zmysle ustanovení § 8 ods. 6 zákona č. 514/20003 Z.z. Toto ustanovenie upravuje osobitný druh zodpovednosti za škodu, a to zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla v súvislosti obmedzení osobnej slobody poškodenej osoby (výkonom trestu, väzbou, ochranným opatrením) a nie zodpovednosť za škodu v prípade, ak trestné stíhanie skončilo oslobodzujúcim rozsudkom. 9.5. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a z vyššie cit. rozhodnutí ak teda súd prvej inštancie nepovažoval uznesenie o vznesení obvinenia za nezákonné, spôsobilé založiť zodpovednosť za náhradu škody z nezákonného rozhodnutia, a to napriek tomu, že žalobca bol spod obžaloby právoplatne oslobodený z dôvodu, že skutok, nie je trestným činom, je jeho rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení. V danom prípade žalobcovi vzniklo právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím - uznesením o vznesení obvinenia ktoré bolo zrušené, lebo rozhodnutie o oslobodení spod obžaloby má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia (§ 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.), keďže žalobca splnil aj ďalšiu podmienku a podal proti nezákonnému rozhodnutiu a to uzneseniu o vznesení obvinenie riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov - sťažnosť (§ 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.) . 10. Žalobca v súvislosti s nezákonným rozhodnutím uplatnil náhradu škody, pozostávajúcu z účelne vynaložených trov právneho zastúpenia v trestnom konaní. Do náhrady škody podľa § 18 ods. 1 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z. treba zahrnúť náhradu trov konania, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s jeho obhajobou v predmetnom trestnom konaní. Pre posúdenie tohto nároku je podstatným, či trovy v trestnom konaní sú v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím. Ustálená judikatúra vypovedá, že náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu (rozsudok NS SR z 30. marca 2011 sp.zn. 3 Cdo 194/2010). Škodou sa v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka rozumie ujma, ktorá nastala alebo ktorá sa prejavuje v majetkovej sfére poškodeného, t.j. spočíva v zmenšení majetkového stavu a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Pre účely náhrady škody za zodpovednosť štátu treba za účelne vynaložené náklady poškodeným na zaplatenie odmeny advokátovi na obhajobu považovať náklady v rozsahu tarifnej odmeny (viď uznesenie NS SR z 28. apríla 2016, sp. zn. 6 Cdo 402/2015). Vychádzajúc z existencie nezákonného rozhodnutia (pozri odsek 9.-9.5.) žalobcovi patrí náhrada skutočnej škody, ktorá zahŕňa náhradu trov konania ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s jeho obhajobou v predmetnom trestnom konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, keďže v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím došlo k zmenšeniu majetkového stavu žalobcu zaplatením trov právneho zastúpenia. 10.1. Vykonaným dokazovaním, ktoré dokazovanie odvolací súd zopakoval a to listinnými dôkazmi (Faktúra č.XXXXXXXX na sumu 1.587,- € zo dňa 14.09.2016, splatná dňa 24.09.2016; Faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 15.11.2016 na sumu 339,- €, splatná dňa 25.11.2016; Faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 12.09.2017, splatná dňa 22.09.2017 na sumu 370,55€; Výpis z účtu ČSOB - vklad v hotovosti dňa 27.02.2018 v sume 370,55 €, v sume 339,- € a v sume 1.570,- €, Mailová komunikácia medzi žalobcom a jeho právnym zástupcom) mal odvolací súd preukázané a to aj výsluchom žalobcu, ktorý bol vykonaný súdom prvej inštancie , že tento na základe vystavených faktúr osobne zaplatil dňa 26.2.2018 pri účasti advokáta na pojednávaní v konaní vedenom Okresným súdom Nitra pod spis. zn. 23Cb/53/2013 (skutočnosť oznámená súdu listom zo dňa 31.05.2019) právnemu zástupcovi žalobcu sumu 2.279,55€, ktorú si tento vložil na účet vedený v ČSOB, a.s. dňa 27.2.2018. Uvedené skutočnosti, ktoré boli vykonaným dokazovaním preukázané potvrdil aj samotný právny zástupca žalobcu a námietky žalovaného, že súd prvej inštancie ho v konaní nepoučil o jeho povinnosti vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede a o jeho práve odoprieť výpoveď a preto jeho vyjadrenie týkajúce sa spôsobu zaplatenia odmeny za poskytnuté právne služby zo strany žalobcu nie je možné považovať za dôkaz v predmetnom konaní vzhľadom na uvedené nie je možné považovať za právne relevantné. Neobstojí ani záver súdu prvej inštancie, že údaje z výpisu InternetBankingu ČSOB a.s ale s ohľadom na predloženú e-mailovú komunikáciu nesúhlasia a dokonca si odporujú, keď bol dohodnutý termín 05.03.2018 z dôvodu cesty do Bratislavy a suma bola vložené dňa 27.2.2018. Ako vyplýva z e-mailová komunikácia právny zástupca žalobcu žiadal žalobcu o zaplatenie odmeny za trestnú vec. Ako dôvod aby odmena bola zaplatená uviedol aj skutočnosť, „....že 5.3.2018 je pojednávanie v zmenkovej veci a každá cesta do BA, ktorú kolega absolvuje svojim autom, ma stojí 100,-€, ktoré mu platím so svojich peňazí...“ . Právny zástupca žalobcu ani žalobca netvrdili, že 5.3.2018 mala byť v Bratislave uhradená odmena za zastupovanie v trestnom konaní. Právny zástupca žalobcu tvrdil (č.l. 170 spisu), že táto bola uhradená v Nitre dňa 26.2.2018 pri jeho účasti na pojednávaní v konaní vedenom Okresným súdom Nitra pod spis. zn. 23Cb/53/2013 a to priamo do jeho rúk žalobcom čo potvrdil vo svojej výpovedi aj priamo žalobca (č.l. 165 spisu). 10.2. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti zastáva názor, že je neprávny aj záver súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal ďalšiu z podmienok na priznanie nároku podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a tou je vznik škody. 10.3. Ako už bolo uvedené v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. súčasťou trov konania sú aj preukázateľne vzniknuté trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. V zmysle § 15 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „ Vyhláška „ )má advokát nárok; okrem odmeny za zastupovanie klienta v súdom konaní; aj nárok na preukázané a účelne vynaložené hotové výdavky v súvislosti s poskytovaním právnych služieb. Pokiaľ ide o miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné advokát má nárok na ich náhradu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol (§ 16 ods. 3). Pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť, patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu (§ 17 ods. 1). Nárok na náhradu cestovných výdavkov (§ 16 ods. 4) sa spravuje zákonom č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, podľa ktorého (§ 7) patrí advokátovi náhrada za používanie cestných motorových vozidiel vo výške základnej náhrady za každý 1 km jazdy v sume ustanovenej opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a náhrada za spotrebované pohonné látky podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok v technickom preukaze motorového vozidla alebo v osvedčení o evidencii motorového vozidla. 10.4. Po zopakovaní dokazovania pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 2 T 55/2016 mal odvolací súd za preukázané, že preskúmavanej veci žalobcovi nepochybne vznikol nárok na náhradu škody pozostávajúcej z trov právneho zastúpenia; vrátane hotových výdavkov; ktoré preukázateľne a účelne vynaložil v priamej vecnej a časovej súvislosti s poskytovaním mu právnych služieb obhajcom v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod č. k. 2T/55/2006 a to : Z náhrady trov právneho zastúpenia za 7 úkonov právnej služby : prevzatie a príprava obhajoby vrátane prvej porady s klientom v hodnote 97,62 € v zmysle ustanovenia § 12 ods. 3 písm. b/, § 14 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky; účasť na konaní pred súdom zo dňa 15.08.2016 v trvaní od 08.30 hod. do 11.30 hod, v hodnote 195,24 € (2 x 97,62 €) v zmysle ustanovenia § 12 ods. 3 písm. b/, § 14 ods. 1 písm. c/ Vyhlášky; písomné podanie na súd vo vecí samej (vyhodnotenie vykonaných dôkazov) zo dňa 07.09.2016 v hodnote 97,62 € v zmysle ustanovenia § 12 ods. 3 písm. b/, § 14 ods. 1 písm. b/ Vyhlášky; účasť na konaní pred súdom zo dňa 24.10.2016 v trvaní od 11.55 hod. do 12.30 hod. v hodnote 97,62 € v zmysle ustanovenia § 12 ods. 3 písm. b/, § 14 ods. 1 písm. c/ Vyhlášky; odvolanie zo dňa 23.01.2017 v hodnote 100, 50 € v zmysle ustanovenia § 12 ods. 3 písm. b/, § 14 ods. 1 písm. d/ Vyhlášky; písomné podanie na súd vo veci samej (predloženie návrhov na vykonanie dokazovania) zo dňa 10.08.2017 v hodnote 100,50 € v zmysle ustanovenia § 12 ods. 3 písm. b/, § 14 ods. 1 písm. b/ Vyhlášky; účasť na konaní pred súdom zo dňa 06.09.2017 v trvaní od 10.00 hod. do 11.10 hod. v hodnote 100,50 € v zmysle ustanovenia § 12 ods. 3 písm. b/, § 14 ods. 1 písm. c/ Vyhlášky; 4 x režijný paušál v hodnote 8,58 € v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky, spolu v hodnote 34,32 €; 3 x režijný paušál v hodnote 8,84 € v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky, spolu v hodnote 26,52 €. Trovy právneho zastúpenia spolu v hodnote 850,44 €. Podľa ustanovenia § 18 ods. 3 bola odmena zvýšená o 20% DPH celková náhrada trov právneho zastúpenia potom predstavuje sumu výšku 1.020,53 € (850,44 € + 170,09 €). Z náhrady za stratu času vo výške 143,- € určenej v súlade s ustanovením § 17 ods. 1 Vyhlášky nasledovne: trvanie cesty z Banskej Bystrice na pojednávanie konané na Okresnom súde Bratislava IV a späť zo dňa 15.08.2016 - 4 hod. 50 min., za každú aj začatú polhodinu prináleží 1/60 výpočtového základu vo výške 14,30 €; teda náhrada za stratu času predstavuje 10 x 14,30 € = 143,- €; trvanie cesty z Banskej Bystrice na pojednávanie konané na Okresnom súde Bratislava IV a späť zo dňa 24.10.2016 - 4 hod. 50 min., za každú aj začatú polhodinu prináleží 1/60 výpočtového základu vo výške 14,30 €; teda náhrada za stratu času predstavuje 10 x 14,30 € = 143,- €; trvanie cesty z Banskej Bystrice na pojednávanie konané na Okresnom súde Bratislava IV a späť zo dňa 06.09.2017 -4 hod. 50 min., za každú aj začatú polhodinu prináleží 1/60 výpočtového základu vo výške 14,73 €; teda náhrada za stratu času predstavuje 10 x 14,73 € = 147,30 €. Náhrada za stratu času spolu v hodnote 433,30€. Podľa ustanovenia § 18 ods. 3 bola odmena a náhrada zvýšená o 20% DPH celková náhrada za stratu času potom predstavuje sumu 519,96 € (433,30€ +86,66 €). Z náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách v zmysle Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 632/2008 Z.z., v zmysle § 1 písm, b) Opatrenia to 0,183 € za každý 1 km jazdy: na trase Banská Bystrica - Okresný súd Bratislava IV a späť; vzdialenosť 448 km (absolvovaná cesta zo dňa 15.08.2016), 448 km x 0,183 = 81,98 €; na trase Banská Bystrica - Okresný súd Bratislava IV a späť; vzdialenosť 448 km (absolvovaná cesta zo dňa 24.10.2016), 448 km x 0,183 = 81,98 €; na trase Banská Bystrica - Okresný súd Bratislava IV a späť; vzdialenosť 448 km (absolvovaná cesta zo dňa 06.09.2017), 448 km x 0,183 = 81,98 €. Náhrada za používanie cestných motorových vozidiel spolu v hodnote 245,94 €. Podľa ustanovenia § 18 ods. 3 bola odmena a náhrada zvýšená o 20% DPH celková náhrada za stratu času potom predstavuje sumu 295,13 € (245,94€ + 49,19 €). Z náhrady cestovných nákladov - pohonných hmôt spotrebovaných dňa 15.08.2016 vozidlom Škoda Superb EČV: BB 001 EV na trase Banská Bystrica - Okresný súd Bratislava IV a späť; vzdialenosť 448 km; spotreba spomenutého motorového vozidla je 5,1 ltr./100 km podľa priloženého technického preukazu, teda (448 km : 100 km) x 5,1 Itr. = 22,84 Itr., 22,84 Itr. x 1,039 €/ltr. nafty = 23,73 €; spotrebovaných dňa 24.10.2016 vozidlom Š. I. EČV: D. XXX E. na trase Banská Bystrica - Okresný súd Bratislava IV a späť; vzdialenosť 448 km; spotreba spomenutého motorového vozidla je 5,1 ltr./100 km podľa priloženého technického preukazu, teda (448 km : 100 km) x 5,1 Itr. = 22,84 Itr., 22,84 Itr. x 1,111 €/ltr. nafty = 25,37 €; spotrebovaných dňa 06.09.2017 vozidlom F. E. EČV: D. XXX F. na trase Banská Bystrica Okresný súd Bratislava IV a späť; vzdialenosť 448 km; spotreba spomenutého motorového vozidla je 5,9 ltr./100 km podľa priloženého technického preukazu, teda (448 km : 100 km) x 5,9 Itr. = 26,43 itr., 26,43 Itr. x 1,124 €/ltr. nafty = 29,70 €. Náhrady cestovných nákladov - pohonných hmôt spolu v hodnote 78,80 €. Celková výška trov právneho zastúpenia predstavuje sumu 1.914,42€ (1.020,53 € +519,96 € + 295,13 € +78,80 €). 10.5. Žalovaný už počas prvoinštančného konania namietal neúčelnosť trov konania žalobcu spočívajúcich v náhrade za stratu času, za používanie motorového vozidla a náhrady z cestovných nákladov z dôvodu, že žalobca si zvolil advokáta z mesta vzdialeného od mesta sídla súdu na ktorom sa viedlo trestné konania a preto nemožno hovoriť o účelnosti tých trov konania. K uvedenému odvolací súd poukazuje nato, že Trestné kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na zjednotenie výkladu zákona pri aplikácii § 18 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 240/1990 Zb. v znení vyhlášky č. 44/1991 Zb. prijalo dňa 22. januára 1999 Stanovisko číslo Tpj 22/98 v zmysle ktorého „ Osobitný charakter výkonu funkcie advokáta v trestnom konaní odôvodňuje použitie vlastného cestného motorového vozidla na cestu za úkonom právnej pomoci do miesta, ktoré nie je totožné so sídlom jeho kancelárie a preto pôjde vždy, bez ohľadu na vzdialenosť, o účelne vynaložené cestovné výdavky v zmysle § 18 písm. a) vyhlášky č. 240/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.“ Uvedené stanovisko je aplikovateľné aj v súčasnosti pri aplikácii Vyhlášky č. 655/2004 Z.z., keď k uvedeným záverom dospel NS SR aj v rozhodnutí sp. zn. 4 M Cdo 13/2001 zo dňa 24.novembra 2011 v ktorom vyslovil , že nárok advokáta na náhradu výdavkov súvisiacich s cestovným a na náhradu za stratu času vyplýva z § 15 a § 17 vyhlášky. Osobitný charakter výkonu funkcie advokáta odôvodňuje použitie vlastného cestného motorového vozidla na cestu za úkonom právnej služby do miesta, ktoré nie je totožné so sídlom jeho advokátskej kancelárie, a preto pôjde, bez ohľadu na vzdialenosť, vždy o účelne vynaložené cestovné náklady, na náhradu ktorých má advokát nárok. Obdobný postup sa vyžaduje aj v súvislosti s priznávaním náhrady za stratu času. Vzhľadom na vyššie uvedené závery sú námietky žalovaného o neúčelnosti trov konania žalobcu nedôvodné. 11. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmysle § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 1.914,42€ spolu s 5% úrokom z omeškania ročne od 6.6.2018 do zaplatenia. 12. V danom prípade žalovanému ako dlžníkovi vznikla povinnosť splniť si svoj záväzok zo spôsobenej škody, keď čas splnenie dlhu bol stanovený ustanovením § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobcovi ako poškodenému prináleží právo na úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka z neuhradenej sumy priznanej ako náhrada škody, na ktorú má právo po márnom uplynutí lehoty 6 mesiacov od podania návrhu na predbežné prerokovanie nároku, resp. od nasledujúceho dňa po vydaní zamietavého stanoviska k podanej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhrady škody. 12.1. V prejednávanej veci žalovaný listom zo dňa 31.5.2018 (č.l. 13 spisu), ktorý bol žalobcovi doručený dňa 6.6.2018 oznámil, že jeho žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhrady škody odmieta. Týmto dňom sa žalovaný dostal do omeškania a postihuje ho povinnosť zaplatiť poškodenému veriteľovi tiež úroky z omeškania. Odvolací súd len dodáva, že okolnosť, že zákon č. 514/2003 Z.z.. nepoužíva pojmy ako "dlžník" a "veriteľ", vonkoncom ešte neznamená, že štát by v zodpovednostnom právnom vzťahu podľa tohto zákona nemal byť posudzovaný v pozícii zodpovedajúceho subjektu, t.j. ako dlžník zo záväzkového právneho vzťahu. / pozri Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 MCdo 8/2007 /. 12.2. Výšku úrokov určil odvolací súd v súlade s vykonávacím predpisom a to Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z., keď podľa § 3 citovaného predpisu výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Odvolaciemu súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že od 6.6.2018 ( prvý deň omeškania) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,0% a žalobca preto má právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 %. 13. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a v súlade s § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal odvolací súd náhradu trov konania na súde prvej inštancie i odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého inštancie, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého inštancie, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého inštancie (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).