Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/14/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118339913 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:6118339913.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členov senátu JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu: VÁHOSTAV - SK, a.s., so sídlom Priemyselná 6, 821 09 Bratislava, IČO: 31 356 648, zast.: Advokát VASKÝ s.r.o., Miletičova 21, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 166 950 proti žalovanému: TREENIUM inverso, s.r.o., so sídlom Grösslingová 4, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 490 176 o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 40Cb/21/2019-176 zo dňa 20.12.2019 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 40Cb/21/2019-176 zo dňa 20.12.2019 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica domáhal zaplatenia sumy 142190,81 eur s príslušenstvom. Súd vydal dňa 18.10.2018 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor. Dňa 4.12.2019 bol prvostupňovému súdu doručený návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd zriadil k nasledovným nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom S., katastrálnym odborom pre okres S. Y., obec S. - m. č. U., k. ú. U.: A/ byt č. XX, nachádzajúci sa na 1. p, vchod č. 0 (resp. neurčené), v rozostavanej stavbe bez súpisného čísla nachádzajúcej sa v S. stojacej na pozemku - parcele reg. „J.“ č. XXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1427 m2 a pozemok parcela reg. „J.“ p. č. XXX/X, ostatná plocha o výmere 1171 m2; podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 4700/614558, B/ byt č. 13, nachádzajúci sa na 1. p, vchod č. 0 (resp. neurčené), v rozostavanej stavbe bez súpisného čísla nachádzajúcej sa v S. stojacej na pozemku - parcele reg. „J.“ č. XXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1427 m2 a pozemok parcela reg. „J.“ p. č. XXX/X, ostatná plocha o výmere 1171 m2; podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 4110/614558, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného záložné právo v prospech žalobcu a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky z Dohody o uznaní dlhu a jeho úhrade zo dňa 11.9.2019 vo výške 256.485,14 eur s príslušenstvom. 2. Svoj návrh odôvodnil skutočnosťou, že návrhom zo dňa 19.9.2018 si žalobca uplatnil prostredníctvom upomínacieho konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pohľadávku voči žalovanému spolu vo výške 142.190,81 eur s príslušenstvom, ktorú sumu čiastočným späťvzatím po čiastočnom plnení žalovaného po podaní návrhu vo veci samej upravil na sumu 119.766,31 eur s príslušenstvom. Dňa 11.9.2019 došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzatvoreniu Dohody o uznaní dlhu a jeho úhrade, kde žalovaný uznal svoj dlh voči žalobcovi v celkovej výške 256.485,14 eur a zaviazal sa ho uhradiť v lehote najneskôr do 31.10.2019. Okrem pohľadávky vo výške 256.485,14 eur bude žalobca od 6.1.2020 voči žalovanému evidovať aj ďalšiu pohľadávku vo výške 100.465,34 eur z titulu vrátenia druhej časti zádržného. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný má problémy s platobnou disciplínou, keď v čase splatnosti neuhradil cenu za dielo a do dnešného dňa ani nevrátil žalobcovi splatnú časť zádržného, ktorá bola splatná dňa 5.1.2018, a to ani čiastočne a do dnešného dňa ani neuhradil pohľadávky žalobcu tak ako sa k tomu zaviazal v Dohode o uznaní, sa žalobca dôvodne obáva, že by uspokojenie jeho pohľadávky mohlo byť v budúcnosti zmarené, resp. neúspešné, nakoľko jediný majetok, ktorým žalovaný disponuje sú nehnuteľnosti: pozemok parcela reg. „J.“ p. č. XXX/X, ostatná plocha o výmere 1171 m2; pozemok parcela reg. „J.“ p. č. XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1427 m2 a stavba bez súpisného čísla stojaca na parcele XXX/XX (resp. jednotlivé byty a nebytové priestory nachádzajúce sa v tejto stavbe) všetko zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom S., katastrálnym odborom pre k. ú. U. a tie sú určené na predaj. Nehnuteľnosti sú zaťažené záložným právom v prospech Tatra banka, a.s. Z webovej stránky žalovaného (E..D..sk) je zrejmé, že žalovaný má k dnešnému dňu už podpísané minimálne budúce kúpne zmluvy na takmer všetky byty a nebytové priestory v polyfunkčnej budove, voľných ostalo už len zopár 2 izbových bytov a je možné predpokladať, že žalovaný v krátkom čase pristúpi k prevodu jednotlivých bytov a nebytových priestorov na nových vlastníkov a finančné plnenie, ktoré získa z prevodu týchto nehnuteľností nie je možné zo strany žalobcu nijakým spôsobom zabezpečiť tak, aby sa použilo na úhradu pohľadávky žalobcu. Zo skutočnosti, že žalovaný má „predaných“ cez 90% bytov a nebytových priestorov vyplýva, že mu museli byť zo strany budúcich kupujúcich uhradené zálohové platby, ktoré sa obvykle pohybujú vo výške 25% z kúpnej ceny. A ani napriek takto získaným finančným prostriedkom nedošlo k ani len čiastočnému plneniu pohľadávky žalobcu, čo vyvoláva obavy o finančnú situáciu žalovaného a jeho schopnosť splniť si svoje finančné záväzky. Žalobca odôvodnene predpokladá, že žalovaný má viacero veriteľov (keďže žalobca nebol jediným zhotoviteľom stavby a stavba bola financovaná z úveru) a je len ťažko predvídateľné, akým spôsobom naloží s finančnými prostriedkami získanými z predaja bytov a nebytových priestorov, a je tu obava, že by nemuselo dôjsť k uhradeniu pohľadávok žalobcu a ich vymožiteľnosť bude ohrozená. 3. Vzhľadom na vyššie uvedené je žalobca toho názoru, že sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky pre zabezpečenie jeho pohľadávky prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia podľa ustanovenia § 343 CSP, t.j. ide o peňažnú pohľadávku a je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Zabezpečovacie opatrenie navrhuje žalobca zriadiť k 2 z aktuálne voľných bytov, na stránke žalovaného majú označenie byt č. XX.XX (kúpna cena 145.000,- eur) a byt č. XX.XX (kúpna cena 143.000,- eur). 4. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 343 ods. 1 CSP, § 344 CSP, § 324 ods. 1 ods. 3 CSP, § 325 ods. 2 písm. d) CSP, § 328 ods. 1 CSP, § 329 ods. 1 CSP. Uviedol, že zabezpečovacie opatrenie možno k vydať až potom čo boli zo strany navrhovateľa, osvedčené základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Druhou podmienkou je osvedčenie neodkladnosti, t.j. takej naliehavosti, príp. hrozby bezprostrednej ujmy, ktorá neznesie odklad a dôvodne vyžaduje úpravu práv pomerov. 5. Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia mal za to, že návrhu nie je možné vyhovieť, nakoľko nie sú splnené zákonné predpoklady pre jeho nariadenie. Dôvodom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, žeby prípadný výkon exekúcie bol ohrozený. Existencia dlhu sama o sebe, napriek tomu, že žalobca tvrdí, že žalovaný jeho existenciu uznal, ešte nie je dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z tvrdení žalobcu a ním predložených dôkazov súd nezistil, žeby sa žalovaný zbavoval svojho majetku na úkor jeho veriteľov. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom žalobcu, že prevádzanie bytov, z predmetnej zmluvy o dielo, na nových vlastníkov možno posúdiť ako znižovanie vymožiteľnosti pohľadávok jeho veriteľov. Nebolo nijako preukázané a ani tvrdené, žeby sa predmetných bytov zbavoval napr. pod ich trhovú hodnotu, resp. že z konania žalovaného alebo z iných skutočností vyplýva obava možnej zmarenej exekúcie. Uvedenú skutočnosť neosvedčuje ani predpoklad žalobcu o platobnej neschopnosti žalovaného ani samotná prípadná existencia dlhu žalovaného. Z predložených dôkazov nemožno vyvodiť záver, žeby žalobca osvedčil existenciu nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, teda neosvedčil existenciu skutočností, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že by výkon prípadnej budúcej judikovanej pohľadávky bol ohrozený. Preto návrh žalobcu zamietol. 6. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. V odvolaní o.i. uviedol, že má za to, že potreba nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je daná jednak vysokou mierou pravdepodobnosti existencie (zabezpečovanej) pohľadávky a zároveň tým, že je dôvodná obava, že exekúcia pohľadávky, po jej právoplatnom priznaní súdnym rozhodnutím, by bola zmarená. Existencia pohľadávky, ktorá je predmetom konania je do veľkej miery preukázaná a nebola žalovaným spochybnená spôsobom, ktorý by bolo možné považovať za relevantný. Žalobca má tiež za to, že prípadná exekúcia pohľadávky, po právoplatnom ukončení veci, by bola ohrozená. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor iba formálne, aby zabránil nadobudnutiu jeho právoplatnosti. Takéto správanie žalovaného vzbudzuje na strane žalobcu odôvodnené obavy, že žalovaný sa snaží úmyselne čo najdlhšie sa vyhýbať splneniu svojho záväzku. Žalovaný je totiž spoločnosťou s ručením obmedzeným, ktorá bola zriadená ako tzv. SPV (Special Purpose Vehicle), teda spoločnosť zriadená pre jeden účel, pre realizáciu projektu. Účelom, pre ktorý bol žalovaný zriadený je výstavba a predaj bytových a nebytových priestorov v projekte označenom ako „TREENIUM“. Po ukončení projektu a predaji všetkých bytov a nebytových priestorov (prípadne aj skôr) takáto spoločnosť zaniká a je zrušená či už s likvidáciou alebo bez likvidácie. Nie je však možné vylúčiť, že takáto spoločnosť zanikne po skončení konkurzu, resp. po zamietnutí vyhlásenia konkurzu pre nedostatok majetku. Ak by došlo k takémuto scenáru, tak potom by bola zmarená exekúcia pohľadávky, ktorá je predmetom veci samotnej. Pri takomto scenári by bola uspokojená výlučne financujúca banka, ktorá má na všetky byty a nebytové priestory zriadené záložné právo, avšak všetci ostatní veritelia, vrátane žalobcu by zostali bez riadneho uspokojenia svojich pohľadávok. 7. Žalobca navrhol, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č.k 40Cb/21/2019-176 zo dňa 20.12.2019 zmenil a to tak, že vydá rozhodnutie, ktorým zriadi v súlade s ustanovením § 343 CSP záložné právo k nehnuteľnostiam špecifikovaným v návrhu, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného. 8. Žalovaný sa na výzvu odvolacieho súdu súlade s ust. § 329 ods. 1 CSP k odvolaniu a k návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia v súdom určenej lehote nevyjadril. 9. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 10. Odvolací súd na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, že súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami uvedenými žalobcom v podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V zmysle platnej právnej úpravy (§ 324 a nasl. CSP) môže súd nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu. Žalobca je povinný okrem opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísať tiež skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd prvej inštancie vyhodnotil návrh žalobcu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodný, nakoľko neboli splnené základné zákonné predpoklady pre jeho nariadenie, a to správne. 11. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 13. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 14. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 15. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 16. Totožne ako v konaní o nariadení predbežného opatrenia (OSP, právna úprava účinná do 30.6.2016) musí byť v návrhu na jeho nariadenia aspoň osvedčenie danosti práva (nároku) bez akejkoľvek pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikovanie práva a záujmy strán sporu sú riešené v konaní o veci samej. V komplexe teda platí, že nariadenie neodkladného opatrenia (zabezpečovacieho opatrenia) je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, aby sa v daných právnych vzťahoch nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania (stranami sporu), keď povinná strana sporu nemôže byť na právach obmedzená neprimeraným spôsobom. 17. Žalobca sa žalobou vo veci samej domáha zaplatenia istiny 119.766,31 eur (po čiastočnom späťvzatí) titulom zmluvy o dielo a zmluvy o nájme stavebného vežového žeriavu uzatvorených medzi sporovými stranami. Žalobca uviedol, že dňa 11.9.2019 došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzatvoreniu Dohody o uznaní dlhu a jeho úhrade, kde žalovaný uznal svoj dlh voči žalobcovi v celkovej výške 256.485,14 eur, ktorý pozostáva z troch pohľadávok. Jednou je pohľadávka uplatňované v predmetnom konaní. 18. Súd prvej inštancie predmetný návrh žalobcu zamietol z dôvodu, že žalobca neosvedčil opodstatnenosť zabezpečovacieho opatrenia, neosvedčil prostredníctvom označených dôkazov základné skutočnosti pre dôvodnosť jeho nariadenia, keď žalobca nepreukázal, že žalovaný svojím konaním ohrozuje výkon prípadného súdneho rozhodnutia vo veci v rámci exekúcie vo vzťahu k znižovaniu svojho majetku, tak ako uviedol v uznesení súd prvej inštancie. 19. Podľa názoru odvolacieho súdu, žalobca v posudzovanom prípade dostatočným spôsobom neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a listinných dôkazov založených v súdnom spise teda nemožno vyvodiť riadne osvedčenie naliehavosti procesnej prevencie. 20. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Súd by mal teda aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. 21. Navyše oprávnenosť nároku žalobcu bude predmetom dokazovania až v konaní vo veci samej. 22. Odvolací súd zdôrazňuje, že predaj bytov zo strany žalovaného, na ktorý poukázal žalobca, nemožno bez ďalšieho chápať ako zbavovanie sa majetku, nakoľko sa jedná o jeho podnikateľskú činnosť, na ktorú bol žalovaný zriadený a predajom bytov získa majetkový prospech, ktorý môže byť použitý na úhradu jeho pohľadávok voči svojim veriteľom. 23. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dostatočne, jasne a zrozumiteľne odôvodnil svoje uznesenie, uviedol podstatné a relevantné skutočnosti, ktoré ho viedli k zamietnutiu návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. 24. Podľa súdnej judikatúry zmyslom neodkladného opatrenia (teda aj zabezpečovacieho opatrenia) je dočasná úprava pomerov strán sporu (nie s konečnou platnosťou), pričom ochrana musí byť poskytnutá tomu, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči komu neodkladné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby v podstate znemožňovala ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Ide pritom o dočasné opatrenie, ktorého trvanie je obmedzené a neodkladným opatrením nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie malo vôbec reálny význam. 25. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). 26. Súd prvej inštancie v danom prípade rozhodol správne, pokiaľ zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko v konaní neboli osvedčené zo strany žalobcu základné predpoklady pre jeho nariadenie. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu prvoinštančného súdu o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP a contrario). 28. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).