Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5CoCsp/4/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118347433 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:6118347433.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Jany Richterovej a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobcu: Wűstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 17, IČO: 31 383 408, zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Štefánikova 8, proti žalovaným: 1/ Z. C., T.. XX.X.XXXX, H. D. H., W. XXXX/X, 2/ N. R., T.. XX.X.XXXX, H. D. H., M. XXXX/X, o zaplatenie 3.581,16€ s prísl., na odvolanie žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 17. júna 2019 č.k. 24Csp/1/2019-127 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní žalobcovi spoločne a nerozdielne zaplatiť 3.581,16 € spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5% zo sumy 3.581,16 € od 24.6.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznáva náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1/Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.581,16 € spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5% zo sumy 3.581,16 € od 24.6.2016 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného, súčasne žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2/Žalobou podanou na Okresný súd Banská Bystrica dňa 6.10.2018 sa žalobca v upomínacom konaní domáhal, aby súd uložil žalovaným 1/, 2/ spolu s pôvodne žalovaným 3/ - N. Š., T.. XX.X.XXXX, H. I. X, XXX XX I., povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3.581,16 € spolu s príslušenstvom - 5% ročným úrokom z omeškania zo žalovanej istiny od 24.6.2016 do zaplatenia, titulom regresnej náhrady poistného plnenia, zaplateného žalobcom poistníkovi, ktorému žalovaní spôsobili svojím konaním škodu na motorovom vozidle. V upomínacom konaní Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 17.10.2018 platobný rozkaz č.k. 24Up/765/2018-50, ktorý voči žalovanému 3/ nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.11.2018, voči žalovaným 1/ a 2/ v dôsledku podaného odporu žalovaného 1/ a nemožnosti doručenia súdneho rozhodnutia žalovanému 2/, bola žaloba postúpená na miestne a vecne príslušný súd prvej inštancie. 3/Vychádzal zo zistenia, že dňa 13.6.2013 uzatvoril žalobca ako poisťovateľ s V. Š.Ť., T.. XX.X.XXXX, H. V. XX, H. ako poistníkom a vlastníkom motorového vozidla poistnú zmluvu č. XXX/XXXXXX-0, týkajúcu sa poistenia motorových vozidiel pre prípad havárie, krádeže a živelnej udalosti - KASKO. Dňa 3.4.2016 došlo k poistnej udalosti, ktorej vinníkmi boli žalovaní, ktorí spôsobili poistníkovi škodu tak, že vnikli do poisteného motorového vozidla a vozidlo odcudzili. Odcudzené motorové vozidlo vypátrala polícia a dňa 11.5.2016 vozidlo bolo vrátené vlastníkovi. Žalovaní svojím konaním spôsobili poistníkovi škodu na motorovom vozidle vo výške 3.769,64 €. Žalobca titulom poistnej zmluvy vyplatil dňa 23.6.2016 poškodenej osobe poistné plnenie, čím prešiel na žalobcu regresný nárok podľa § 813 Občianskeho zákonníka voči žalovaným na náhradu škody, a to vo výške poskytnutého plnenia, ktoré po odpočítaní spoluúčasti predstavuje sumu vo výške 3.581,16 €. Listami zo dňa 23.6.2016, 23.9.2016 a 24.10.2016 vyzval žalobca žalovaných na zaplatenie uvedenej sumy, žalovaní si svoj záväzok voči žalobcovi nesplnili. 4/Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 4.4.2017, č.k. 5T 161/2016-461, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.4.2017, bol žalovaný 1/ uznaný vinným zo zločinu krádeže v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci, nakoľko dňa 3.4.2016 spolu s ďalšími osobami - N. R. Z. N. Š., odcudzili spoločným konaním motorové vozidlo značky Š. B. X., J.: H., čím spôsobili poškodenému škodu v celkovej výške 9.500,-€. 5/Žalovaný 1/ spochybnil výšku uplatneného regresného nároku, uviedol, že je ochotný zaplatiť žalobcovi 1.000,-€, ktorá suma je podľa jeho odhadu reálna výška poškodenia vozidla. Na vozidle bol poškodený dverový zámok na ľavých predných dverách, spínacia skrinka, nastavenie riadiacej jednotky, odtrhnutý anténny kábel, nedošlo k takému veľkému poškodeniu vozidla, ako je uvedené na faktúre. Počas súdneho konania prejavil ochotu zaplatiť jednu tretinu zo žalovanej istiny, a to samostatne, nesúhlasil, aby boli žalovaní zaviazaní spoločne a nerozdielne. 6/Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovi vznikla povinnosť nahradiť vzniknutú škodu poškodenému subjektu titulom poistného plnenia z uzavretej poistnej zmluvy havarijného poistenia, vzťahujúceho sa aj na prípad odcudzenia motorového vozidla poistníka. Súd mal v konaní preukázané, že žalovaní svojím konaním poškodili motorové vozidlo poistníka žalobcu, nakoľko pri odcudzení vozidla násilným spôsobom do vozidla vnikli a vozidlo poškodili, za svoje konanie boli uznaní vinnými v trestnom konaní. Súd mal listinnými dôkazmi procesného útoku preukázané, že poistnú udalosť jednoznačne spôsobili žalovaní, ktorí sú zodpovedajúcou osobou za spôsobenú škodu podľa príslušných ustanovení o zodpovednosti za spôsobenie škody porušením právnej povinnosti, vyplatením poistného plnenia zo strany žalobcu poškodenému subjektu prešlo právo poškodeného na náhradu škody voči škodcovi na poistiteľa priamo zo zákona. V danom prípade si žalobca plne v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami uplatnil regresný nárok vo výške škody zodpovedajúcej oprave motorového vozidla, riadne fakturovanej servisom, v ktorom vozidlo bolo opravované, po odpočítaní spoluúčasti zo strany poistníka. Súd nemal pochybnosti o výške uplatneného regresného nároku, neprijal argumentáciu žalovaného 1/, že poškodenie vozidla nebolo v takom rozsahu, ako uvádza faktúra o oprave motorového vozidla. Oprava vozila sa uskutočnila bezprostredne potom, ako polícia vrátila poškodené vozidlo vlastníkovi, čomu predchádzalo násilné vniknutie žalovaných do vozidla, ktorí škodu svojím správaním jednoznačne spôsobili. 7/Žalovaní sa s peňažným plnením dostali do omeškania, súd priznal žalobcovi zákonný ročný úrok z omeškania, určený zo žalovanej istiny odo dňa nasledujúceho po dni uplatnenia regresného nároku voči žalovaným zo strany žalobcu do zaplatenia. 8/Podľa § 511 ods. 1 OZ ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. Pasívna solidarita v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je v prípade žalovaných založená skutočnosťou, že spoločným konaním trestnoprávneho charakteru, spôsobili poistnú udalosť na motorovom vozidle poškodenej osobe, v dôsledku ktorej vznikla na vozidle škoda vo výške uplatňovanej v danom konaní regresným nárokom žalobcu ako subjektom, ktorý poškodenému vzniknutú škodu uhradil. Právne následky pasívnej solidarity spočívajú v tom, že veriteľ je oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek dlžníka a ten je povinný veriteľovi poskytnúť celé plnenie. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných vo vzťahu k veriteľovi zanikne. Z pasívnej solidarity vyplýva regresný vzťah medzi dlžníkom, ktorý plnil a ostatnými dlžníkmi. 9/O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP. 10/Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný 1/ namietajúc nesplnenie procesných podmienok, keď súd prvej inštancie nezabezpečil účasť žalovaného 2/ ako aj poškodeného v konaní. Podľa odvolateľa poškodený už pri hlásení odcudzenia vozidla uviedol, že toto malo napr. poškriabané zadné ľavé okno a prasknuté spätné zrkadlo, pri likvidácii poistnej udalosti už konštatoval, že vozidlo bolo bez akéhokoľvek poškodenia. Odvolateľ teda namietal, že poisťovňa uhradila poškodenému škodu vo vyššom rozsahu, k akej reálne mohlo konaním žalovaných dôjsť. Uhradenú výšku škody považoval za fiktívnu resp. umelo navýšenú, dokazovanie v tejto otázke nepovažoval za dostačujúce. Odvolateľ sa nevyhýba povinnosti uhradenia škody, namietal však uloženie tejto povinnosti spoločne a nerozdielne s ostatnými žalovanými, s ktorými nie je v žiadnom príbuzenskom vzťahu, nežije s nimi v spoločnej domácnosti a nemôže niesť za týchto zodpovednosť. Súdu prvej inštancie vyčítal, že požadovanú náhradu nerozdelil na každého zo žalovaných samostatne. Podľa žalovaného namietaný rozsudok umožní žalobcovi vymáhať škodu v plnom rozsahu od žalovaného 1/, keď ostatní žalovaní sú nemajetní a zaťažení exekúciami. Napadnutým rozsudkom sa tak odvolateľ cítil poškodený, poukázal na to, že v spoločnej domácnosti žije s priateľkou a stará sa o dieťa. Za spravodlivé považoval uloženie povinnosti zaplatiť jednu tretinu zo žalovanej sumy, v ktorom smere aj navrhol odvolaciemu súdu rozhodnúť. 11/Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ mal za to, že boli splnené všetky procesné podmienky konania. Úlohou súdu prvej inštancie nie je nevyhnutne zabezpečiť prítomnosť žalovaného na pojednávaní, pasivita tohto môže mať za následok jeho neúspech v spore. Poukázal na to, že žalovaný 1/ nenavrhol a ani netrval na výsluchu žalovaného 2/ ako strany sporu, rovnako netrval na výsluchu poškodeného ako svedka. Čo sa týka spôsobu zaviazania úhrady pohľadávky žalobcu konštatoval, že žalovaní spôsobili škodu na poistenom motorovom vozidle spoločne, nemohol súd každého žalovaného zaviazať na úhradu časti pohľadávky. Poukázal tiež na protirečenie si odvolateľa, ktorý na jednej strane namieta výšku uplatnenej pohľadávky, na druhej strane súhlasí so zaplatením tejto v rozsahu jednej tretiny. Žalobca preto navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z jeho správnych dôvodov potvrdiť. 12/V následnom písomnom vyjadrení žalovaný 1/ konštatoval, že k pochybeniu došlo už v rámci trestného konania, ktoré bolo vedené nedostatočne, toto sa prejavilo aj v predmetnom civilnom konaní, ktoré prebehlo bez ohľadu na námietky a dôkazné návrhy žalovaného 1/. Mal za to, že účasť žalovaného 2/ bola pre jeho dôkaznú situáciu dôležitá, v opačnom prípade došlo k znemožneniu jeho zákonnej obrany pred súdom. Uložený spôsob úhrady je podľa žalovaného nezákonný, ani orgány činné v trestnom konaní škodu nevyčísľovali „spoločne a nerozdielne“, kolektívna vina nebola preukázaná. Žalovaný 1/ preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrejme zmenil a rozhodol v zmysle jeho odvolacích dôvodov. 13/Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovaného 1/ bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 14/Pokiaľ odvolateľ namietal, že poisťovňa uhradila poškodenému škodu vo vyššom rozsahu, k akej reálne mohlo konaním žalovaných dôjsť, s poukazom na oznámenie poškodeného pri hlásení odcudzenia vozidla, že toto malo poškriabané zadné ľavé okno a prasknuté spätné zrkadlo, odvolací súd konštatuje, že z faktúry opravcu zo dňa 16.6.2016 (č.l. 16, 17 spisu) je zrejmé, že ako náhradný diel pri oprave bol použité i sklo dverí (bližšie neuvedené) v hodnote 42,85 eur, hodnota práce pri demontáži a montáži skla zadných ľavých dverí predstavovala 3,40 euro, spätné zrkadlo sa v rozpise tak použitých náhradných dielov, ako ani v rozpise odvedených prác vôbec nenachádza. Pokiaľ by teda aj výmena zadného ľavého okna na vozidle nesúvisela s poistnou udalosťou, hodnota tejto položky (55,50 eur vrátane DPH) nepresahuje sumu spoluúčasti hradenej poškodeným (škoda na motorovom vozidle podľa faktúry predstavovala sumu vo výške 3.769,64 eur, poisťovňa poškodenému vyplatila poistné plnenie vo výške 3.581,16 eur, keď spoluúčasť poškodeného predstavovala sumu vo výške 188,48 eur) a netvorí tak súčasť regresného nároku podľa § 813 Občianskeho zákonníka, uplatneného voči žalovaným v tomto konaní, predstavujúceho len sumu vo výške poisťovňou poskytnutého plnenia - 3.581,16 eur. 15/Žalovaný 1/ v priebehu prvoinštančného konania ďalšie konkrétne námietky nevzniesol, neoznačil jednotlivé položky, ktoré by boli či už vo forme náhradných dielov alebo práce potrebnej pri oprave realizované na motorovom vozidle nie v priamej súvislosti s poistnou udalosťou, jeho námietky tak boli len vo všeobecnej rovine a teda nekonkrétne, z ktorých súd vychádzať nemôže. V súdenej veci tak pre zodpovedajúce skutkové zistenia boli postačujúce listinné dôkazy, svedecká výpoveď poškodeného sa aj odvolaciemu súdu javí ako dôkaz nadbytočný. 16/Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. 17/Podľa § 438 ods. 2 OZ v odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody. 18/Ustanovenie § 438 OZ upravuje zodpovednosť za škodu, ktorá bola spôsobená viacerými škodcami. Spoločnú zodpovednosť viacerých škodcov možno upraviť rôznym spôsobom. Buď sa upraví tak, že spoloční škodcovia budú zodpovední podľa miery svojej účasti na spôsobení škody (tzv. delená zodpovednosť), čo je spravodlivejším riešením z hľadiska miery zodpovednosti viacerých účastníkov, ale menej výhodným pre poškodeného, ak niektorý z viacerých škodcov nemá prostriedky na náhradu škody, alebo sa upraví tak, že budú zodpovední spoločne a nerozdielne (tzv. solidárna zodpovednosť), čo je výhodnejším riešením pre poškodeného, pretože poškodený môže požadovať náhradu škody od ktoréhokoľvek škodcu (napr. od finančne najzdatnejšieho). Toto riešenie je však menej výhodné a niekedy aj nespravodlivé voči ostatným škodcom, ktorí musia nahradiť škodu nad rámec svojej účasti na spôsobení škody, aj keď majú možnosť dodatočne vyrovnať rozdiel podľa účasti na spôsobení škody medzi viacerými škodcami. Pôvodné znenie § 438 Občianskeho zákonníka z roku 1964 uprednostnilo delenú zodpovednosť pred solidárnou zodpovednosťou viacerých škodcov. Novela Občianskeho zákonníka z roku 1982 (zákon č. 131/1982 Zb.) priniesla zmenu v tom, že pri spoločnej zodpovednosti viacerých škodcov sú viacerí škodcovia predovšetkým solidárne zodpovední za škodu, ktorú spôsobili, a iba vo výnimočných prípadoch môže súd rozhodnúť o delení zodpovednosti podľa miery účasti jednotlivých škodcov na spôsobení škody. Novelou Občianskeho zákonníka z roku 1991 (zákon č. 109/1991 Zb.) sa táto úprava nezmenila, to znamená, že pri úprave spoločnej zodpovednosti za škodu sa naďalej preferuje ochrana poškodeného. Riešenie obsiahnuté v odseku 2 je výnimkou zo zásady ustanovenej v odseku 1. Prichádza do úvahy len v odôvodnených prípadoch. Či ide o takýto prípad, musí súd starostlivo uvážiť a v súdnom rozhodnutí aj náležite odôvodniť. Spravidla zhodnotí sociálne pomery škodcov a posúdi, či solidárna zodpovednosť prichádza do úvahy (napr. v prípade, keď je účasť niektorých škodcov na spoločnom spôsobení škody minimálna vzhľadom na účasť ostatných škodcov). 19/Pri solidárnej zodpovednosti ak jeden z viacerých škodcov nahradí celú škodu, povinnosť ostatných škodcov nahradiť škodu poškodenému zanikne. Tým však nie je ešte vyriešená otázka vzájomného vyporiadania náhrady medzi tým, kto škodu nahradil, a medzi ostatnými spoločnými škodcami. Toto vyporiadanie škody je už výrazom vnútorného vzťahu medzi viacerými škodcami ako solidárnymi dlžníkmi a nemá vplyv na ich vzťah k poškodenému. Táto otázka je upravená v § 439. 20/Podľa § 439 OZ kto zodpovedá za škodu spoločne a nerozdielne s inými, vyporiada sa s nimi podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. 21/V danom prípade, hoci žalobca navrhol v žalobe uložiť povinnosť všetkým žalovaným spoločne a nerozdielne, súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovaným navrhovanú povinnosť s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného, nie však spoločne a nerozdielne. Súd prvej inštancie síce zodpovednosť žalovaných posúdil ako solidárnu (správne, keď pre rozhodnutie o delenej zodpovednosti v spise nie sú žiadne relevantné podklady resp. tvrdenia, len opakovaný a nezdôvodnený návrh žalovaného 1/), avšak zrejmým opomenutím pri koncipovaní výroku rozsudku z tohto už solidarita nevyplýva, čo napr. znemožňuje škodcom resp. tomu, kto škodu uhradí hoci len sčasti, aby sa s ostatnými škodcami vyporiadal v zmysle ust. § 439 OZ, ktoré ustanovenie normuje určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami. Odvolaciemu súdu potom neostalo než napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť (§ 388 CSP) a žalovaným 1/ a 2/ uložiť navrhovanú povinnosť spoločne a nerozdielne. 22/Právo na vyporiadanie medzi solidárnymi škodcami nie je už právom na náhradu škody. Toto právo mal iba poškodený voči škodcovi (prípadne voči viacerým škodcom). Právo na vyporiadanie je bežným majetkovým právom, ktoré je len odvodené od splnenia povinnosti na náhradu škody niektorým zo solidárnych, prípadne viacerými zo spoločných škodcov. Toto právo sa preto nepremlčuje v premlčacej dobe určenej pre právo na náhradu škody (§ 106), ale vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe ustanovenej v § 101. Táto premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Týmto dňom je deň, v ktorý solidárny škodca nahradil, prípadne viacerí solidárni škodcovia nahradili škodu poškodenému. 23/Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie (§ 396 ods. 2 CSP). V prvoinštančnom i odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal (§ 255 ods. 1 CSP) nárok na náhradu trov v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP). 24/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).