Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/188/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200992 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:7018200992.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: E.. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom U. č. XXX/X, XXX XX R., zastúpený: JUDr. Valéria, Vassová, advokátka, Pribinova 2246/2, 076 501 Trebišov, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-PK-88/2018 zo dňa 26.09.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 26 zo dňa 18.07.2018 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“), bol žalobca prepustený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru (ďalej len „PZ“), ktorú vykonával vo funkcii referent (6219) Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru (ďalej len „ÚPZ ÚHCP P PZ“), s tým, že jeho služobný pomer končí podľa ustanovenia § 194 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., dňom doručenia rozhodnutia. 2. V zmysle odôvodnenia rozhodnutia, žalobca svojím konaním porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Konanie žalobcu spočívalo v tom, že dňa 12.03.2018 v čase o 15.35 hod., mimo výkonu štátnej služby viedol pod vplyvom alkoholu po štátnej ceste 1/79 v úseku medzi obcou Veľaty a mestom Trebišov osobné motorové vozidlo zn. R. Z., ev. č. TV XXXDF. Pri prejazde ľavotočivej zákruty z presne nezistených príčin prešiel vpravo mimo vozovku, následne v šmyku do protismeru, kde zišiel do trávnatej priekopy a odtiaľ opakovaným prevrátením vozidla skončil v poli. Následne v rámci šetrenia dopravnej nehody bol v čase o 15.59 hod. podrobený dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v dychu meracím prístrojom AlcoQuant 6020 plus číslo A09153 s výsledkom 0,86 mg/1 (v prepočte približne 1,79 %>o) a pri vykonanej opakovanej dychovej skúške v čase o 16.42 h bol výsledok 0,77 mg/1 (v prepočte približne 1,6 %o). 3. Žalovaný uvedený skutkový stav zistil na základe šetrenia, ktorý zabezpečil ako dôkazy v zmysle ustanovenia § 238 zákona č. 73/1998 Z.z. a vychádzal zo zápisnice o výsluchu žalobcu k začatiu konania o prepustení zo dňa 16.04.2018 a vyjadrenia k návrhu na prepustenie zo dňa 21.06.2018, dokumentačného spisového materiálu predmetnej dopravnej nehody Okresného dopravného inšpektorátu Trebišov č. ČVS:SKIS-13/OISV-SV- 2018/580806, a to záznamu dopravnej nehody s popísaním jej skutkového deja a okolností, úradného záznamu o zaistení osoby č.: ORPZ- TV-ODI-125/2018 zo dňa 12.03.2018, fotokópie zápisu z predmetných pozitívnych dychových skúšok žalobcu zo dňa 12.03.2018, certifikátu o overení analyzátora dychu č. 1667/321.08/17, úradného záznamu C. P., E. P., H. C. zo dňa 23.05.2018, E. P. zo dňa 28.05.2018. Žalovaný ďalej zabezpečil záznam o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach žalobcu, doklad o jeho oboznámení s internými predpismi, zhodnotenie služobnej činnosti žalobcu a stanoviska ZO OZP č. 10/12 - pri OR PZ Trebišov zo dňa 12.06.2018. 4. Proti personálnemu rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 26 zo dňa 18.07.2018 podal žalobca v zákonnej lehote rozklad, v ktorom namietal neplatnosť napadnutého rozhodnutia, vzhľadom na to, že skutočnosti, ktoré sa mu kladú za vinu, sú voči jeho osobe nedôvodné a neboli mu dostatočne preukázané. 5. Namietal aj to, že nadriadený orgán a ani orgán, ktorý prvostupňové rozhodnutie vydal, sa nevysporiadali so všetkými jeho námietkami, uplatnenými pred jeho nadriadeným, ktoré spočívajú v porušení jeho základných práv na spravodlivý proces. 6. Žalobca zároveň namietal voči spôsobu získavania dôkazov zo strany nadriadeného, čím mu bola odňatá možnosť riadne a včas uplatňovať jeho zákonné práva ako účastníka konania. Za nezákonný považuje najmä postup nadriadeného pri vykonávaní úradných záznamov o výpovediach svedkov a nakoľko sú podľa jeho názoru nezákonné, nie sú použiteľné v personálnom konaní proti jeho osobe. 7. Žalobca zotrvával na svojej nevine a ďalej namietal, že dňa 12.03.2018 nešoféroval predmetné motorové vozidlo. Uviedol, že v celom dokazovaní nebol voči nemu zachovaný zákonný procesný postup, ktorý by viedol k zisteniu skutočnej pravdy, napadnuté rozhodnutie považoval za vykonštruované, účelové a predovšetkým nezákonné. Za nezákonný považoval aj postup nadriadeného pri vykonávaní úradných záznamov o výpovediach svedkov a keďže sú podľa jeho názoru nezákonné, nie sú použiteľné v personálnom konaní voči jeho osobe. Na základe uvedeného, tvrdil, že za danej procesnej situácie nie je možné voči nemu použiť ustanovenie § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. 8. Podľa žalobcu v konaní absentuje vykonanie iných dôležitých dôkazov zo strany nadriadeného s tým, že zo strany nadriadeného boli porušené jeho ľudské práva a základné slobody podľa čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 9. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj ako „druhostupňový orgán“), rozhodnutím č. SPOU- PO-PK-88/2018 zo dňa 28.09.2018 (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“), podľa ustanovenia § 243 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., posúdilo odvolanie podané žalobcom proti prvostupňovému rozhodnutiu - personálnemu rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 26 zo dňa 18.07.2018, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z., rozklad podľa ustanovenia § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. zamietlo a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdilo. Rozhodnutie odôvodnilo tým, že prvostupňový správny orgán riadne vyhodnotil dôkazy a správne posúdil konanie žalobcu ako porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, ktoré napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty prepustenia zo služobného pomeru podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. II. Žaloba 10. Dňa 05.11.2018 žalobca doručil Krajskému súdu v Košiciach správnu žalobu na preskúmanie postupu a zákonnosti rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-PO-PK-88/2018 zo dňa 28.09.2018 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“). Krajský súd v Košiciach predmetnú vec postúpil uznesením sp. zn. 7S/149/2018-42 zo dňa 16.11.2018 miestne príslušnému Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len ako „krajský súd“ alebo aj ako „správny súd“) na ďalšie konanie, ktorá mu bola doručená dňa 10.12.2018 a zaevidovaná pod sp. zn. 1S/188/2018. 11. V žalobe uviedol žalobca totožné námietky ako vo svojom odvolaní proti personálnemu rozkazu. Namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že mu nebolo umožnené zúčastniť sa na procesných úkonoch v dňoch 12.04.2018, 23.05.2018 a 28.05.2018 a to klásť svedkom otázky a konfrontovať ich s nimi, čím došlo podľa názoru žalobcu k zásahu do jeho práv na obhajobu. Uvedeným konaním súčasne druhostupňový správny orgán zasiahol do práva žalobcu na zistenie skutkového stavu veci, najmä na zistenie rozhodných okolností svedčiacich v jeho prospech, a preto považoval napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť. V tejto súvislosti zdôraznil, že procesné právo na riadnu obhajobu účastníka konania o prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ je nepochybne jedným z nástrojov na riadne zistenie skutočného stavu veci. Namietal s poukazom na § 193 ods. 2, ako aj § 238 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z.z., že policajtovi musí byť daná možnosť navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Ďalej namietal krátkosť lehoty na vyjadrenie sa k návrhu, ktorú mu správny orgán určil v dĺžke dvoch dní. 12. Žalobca je toho názoru, že sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania, ktorým by porušil základné povinnosti príslušníka Policajného zboru, a to porušenie prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom tak, že by jeho ponechanie v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Namietal, že správny orgán nezadovážil dostatok skutkových podkladov a dôkazov v súlade s ustanovením § 238 zákona č. 73/1998 Z.z. Podľa žalobcu, neexistuje jediný dôkaz o tom, že by sa pri výkone pracovnej činnosti dopustil konania, ktoré by mohlo byť charakterizované ako zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti. Je toho názoru, že mu nebol preukázaný žiadny dôvod, ktorým by jeho ponechanie v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, predovšetkým záujmu na svedomitom plnení základných povinností na dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny, nakoľko doposiaľ nikdy žiadnu disciplínu neporušil a nikdy ani nemal vykázaný žiadny nedostatok vo svojej služobnej činnosti. 13. Poukázal na to, že predmetné motorové vozidlo v daný deň nešoféroval a bol iba spolujazdcom. Naopak, v prípade, ak by predmetné motorové vozidlo šoféroval, tak by v rozpore s odborným posudkom súdnej znalkyne E.. A. J., mal prejsť celkom 15 km po ceste I. triedy počas frekventovanej špičky a prešiel by aj veľký kruhový objazd, čo je absolútne neakceptovateľné, že by v tomto stave dokázal vykonať. 14. Žalobca ďalej dôvodil tým, že v konaní nebolo preukázané kumulatívne naplnenie znakov skutkovej podstaty porušenia povinností policajta uvedených v čl. 1, ods. 1 nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 18/2008 po stránke objektívnej a aj po stránke subjektívnej. Podľa žalobcu v konaní bolo nepochybne preukázané, že výsluchy svedkov C. P., E. P., H. C. a E. P. boli vykonané nezákonným spôsobom. Správny orgán podľa žalobcu vážne porušil zákonný procesný postup, keď vykonal výsluchy svedkov predtým, ako boli vykonané v trestnom konaní pred Úradom inšpekčnej služby. Vzhľadom na uvedené namietal zákonnosť všetkých úradných záznamov a navrhol, aby po vykonanom dokazovaní tieto správny súd vyhodnotil tak, že tieto dôkazy nie sú použiteľné v správnom konaní. 15. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, a po vykonaní dokazovania rozhodol tak, že rozhodnutie žalovaného sp. zn. SPOU-PO-PK-88/2018, zo dňa 26.09.2018, zrušil a vec sa vrátil žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie. III. Vyjadrenie žalovaného 16. Žalovaný sa vyjadril k správnej žalobe písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 09.04.2019 zhodne s odôvodnením prvostupňového ako aj druhostupňového orgánu verejnej správy a v nadväznosti na všetky uvedené skutočnosti žalovaný navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. 17. Podľa žalovaného bolo na základe dôkazov preukázané, že žalobca svojím konaním porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočívalo v tom, že nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom Policajného zboru, keď v čase mimo výkonu štátnej služby po tom, ako požil alkoholické nápoje, riadil motorové vozidlo a zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej spôsobil materiálnu škodu. O jeho nedisciplinovanosti svedčí podľa názoru žalovaného ďalej to, že konal v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 písm. d), ustanovením § 137 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. Zároveň žalobca zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti príslušníka PZ uvedené v ustanovení § 48 ods. 3 písm. g) a h) zákona č. 73/1998 Z.z., nakoľko sa v čase mimo štátnej služby nezdržal konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru, alebo ohroziť dôveru v tento zbor. Ďalej porušil ustanovenie časti I písm. a) bod 11 rozkazu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov PZ a nedodržal služobnú disciplínu a to aj napriek tomu, že v zmysle časti I. bod 3 rozkazu ministra vnútra SR č. 2/2002 v znení rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 63/2003 bol oboznámený s tým, že sa za porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom považuje, ak policajt riadi v čase služby alebo mimo času služby motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, alebo iných návykových látok. 18. Žalovaný uviedol, že ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, zodpovedného dodržiavania služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ, na ich čestnosti, na ochrane práv občanov a na upevňovaní ich dôvery v Policajný zbor, nakoľko požiadavka zodpovedného prístupu príslušníka PZ k rešpektovaniu zákonov a interných predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcií štátu. Zdôraznil, že zákon vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení a predpokladá sa, že príslušník PZ v rámci svojho postavenia bude príkladne rešpektovať zákony a predpisy tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe. Vo vzťahu k hodnoteniu služobnej činnosti žalobcu uviedol, že plnil služobné povinnosti na požadovanej úrovni. Vo výslednosti práce sa zaradil medzi policajtov s veľmi dobrými výsledkami, stanovené úlohy plnil riadne a včas. V oblasti správania sa na verejnosti konal slušne a taktne, voči nadriadeným vystupoval zdvorilo a v kolektíve spolupracovníkov bol obľúbený. Podľa prehľadu o odmenách a disciplinárnych opatreniach bol doposiaľ 18-krát odmenený, disciplinárne opatrenie mu uložené nebolo. Zdôraznil však, že svedomité plnenie služobných povinností a dôsledné dodržiavanie služobnej disciplíny je základnou povinnosťou každého príslušníka PZ, a preto ním nemožno ospravedlniť jeho konanie. 19. Na námietky žalobcu uviedol, že dňa 20.06.2018 bol s návrhom a dôkazmi riadne oboznámený spolu so svojou právnou zástupkyňou JUDr. Valériou Vassovou, ktorú splnomocnil na všetky úkony vo veci prepustenia odo dňa 16.04.2018. Žalobca bol poučený o možnosti predložiť svoje písomné pripomienky, námietky, návrhy alebo dôkazy na svoju obhajobu v lehote do 22.06.2018, čo potvrdil svojim podpisom. Žalobca v uvedenej lehote predložil svoje vyjadrenie, v ktorom uviedol, že konanie vo veci jeho prepustenia je v celom rozsahu nezákonné, a preto ho treba zastaviť. Dňa 26.06.2018 nadriadený vyhodnotil námietky žalobcu vo svojom úradnom zázname, kde uviedol, že lehotu na vyjadrenie žalobca k návrhu považuje vzhľadom k obsahu spisu za primeranú a dostatočne dlhú, keďže najdôležitejšia časť spisu, záznamy výpovedí účastníkov a svedkov predmetnej dopravnej nehody zo dňa 12.03.2018 boli poskytnuté k nahliadnutiu žalobcovi už dňa 01.06.2018. K porušeniu žiadnej procesnej zásady správneho konania podľa žalovaného nedošlo. Rovnako nedošlo k porušeniu žiadneho zákonného postupu pri získavaní a vykonávaní dôkazov. Úradné záznamy svedkov boli získané zákonným spôsobom, svedkovia s obsahom súhlasili, čo potvrdili svojimi podpismi. 20. Ďalej žalovaný uviedol, že konanie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru a trestné konanie sú samostatné konania a nemožno ich spolu spájať. Zastáva názor, že už samotná skutočnosť, že žalobca viedol motorové vozidlo po štátnej ceste pod vplyvom alkoholu a zavinil dopravnú nehodu, je dôvodom na jeho prepustenie. Všetky získané dôkazy boli podľa žalovaného vyhodnotené jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti bez ohľadu, či svedčia v prospech alebo neprospech žalobcu. Dôvodil, že aj napriek jeho doterajšej bezúhonnosti a kladnému služobnému hodnoteniu, nemožno tým, že bol 18-krát odmenený ospravedlniť jeho protiprávne konanie. 21. S námietkou žalobcu, že bolo porušené jeho právo na obhajobu sa žalovaný nestotožnil. Uviedol, že nadriadený nemal povinnosť vopred upovedomiť policajta o vykonávaných všetkých procesných úkonoch, ani ho k týmto úkonom prizývať. Žalobca mal kedykoľvek možnosť počas celého konania vo veci prepustenia navrhovať dôkazy, ako aj oboznamovať sa s nimi. Žalobcovi bola daná možnosť vyjadriť sa k začatiu konania, ďalej mal možnosť po preštudovaní celého spisového materiálu spolu s návrhom predložiť svoje námietky. Žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podal námietky. Žalovaný uviedol, že v celom konaní o prepustení nepredložil taký hodnoverný a presvedčivý dôkaz, ktorým by spochybnil objektívne zistený skutočný stav veci a vyvrátil dôvody svojho prepustenia. Podľa žalovaného, všetky skutočnosti uvedené v personálom rozkaze o prepustení sú podložené dôkazmi zabezpečenými oprávneným orgánom podľa § 238 zákona č. 73/1998 Z.z. 22. K námietke žalobcu o vykonaní dôkazov nezákonným spôsobom žalovaný uviedol, že za dôkaz v zmysle ustanovenia § 238 ods. 1) zákona č. 73/1998 Z.z. môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade správnymi predpismi. Nadriadený v konaní o prepustení v plnej miere využil vlastným šetrením vykonané výpovede účastníkov konania, ako aj výpoveď a vyjadrenie sa ku skutku žalobcom. Týmito dôkazmi bolo protiprávne konanie žalobcu dostatočne preukázané, pretože z výpovedí priamych svedkov jednoznačne vyplynulo, že auto šoféroval žalobca. Nadriadený si v tomto konaní v rámci vlastného šetrenia zaobstaral dostatok dôkazov, ktoré tvoria ucelený a hodnoverný celok skutočností a preukazujú, že žalobca sa protiprávneho konania dopustil tak, ako bolo uvedené a vyjadrenia žalobcu k uvedenej veci považuje za nedôvodné, s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti za svoje konanie. Podľa žalovaného sa nezakladá na pravde, ak žalobca tvrdí, že nadriadený využil len dôkazy v jeho neprospech. Všetky zhromaždené dôkazy, boli hodnotené rovnako dôsledne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech žalobcu. Takto získané dôkazy dostatočne preukázali konanie žalobcu, v dôsledku ktorých bol prepustený zo služobného pomeru. 23. Na námietku žalobcu, že boli porušené jeho práva žalovaný uviedol, že práva a povinnosti účastníka konania sú obsahom ustanovenia § 237 zákona č. 73/1998 Z.z., pričom podľa ods. 2 predmetného ustanovenia majú účastníci konania právo nahliadať do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisky. Nadriadený nemá zákonom stanovenú povinnosť oznamovať vykonávanie úkonov účastníkovi konania, ani jeho právnemu zástupcovi, nejedná sa totiž o trestné konanie. Nie je preto možné zamieňať ho so samostatným trestným konaním, ktorým sa zisťuje, či sú naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu. 24. Na tvrdenie žalobcu, že on predmetné vozidlo nešoféroval a bol iba spolujazdcom, žalovaný uviedol, že sa nezakladá na pravde, pretože získané dôkazy jednoznačne potvrdzujú jeho protiprávne konania a žalobca mal kedykoľvek počas celého konania vo veci prepustenia navrhnúť resp. predložiť dôkazy, kto bol podľa neho šoférom predmetného vozidla, ale žiadne takéto skutočnosti ani dôkazy nadriadenému nenavrhol. 25. Žalobcovu námietku ohľadne krátkosti lehoty na vyjadrenie sa k návrhu v dĺžke 2 dní považoval žalovaný za neopodstatnenú, nakoľko takto určená lehota nadriadeným bola vzhľadom na obsahovosť spisového materiálu a jednoznačnosť dôkazov dostatočne primeraná. Zdôraznil, že nadriadený v rozhodnutí nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. 26. S námietkou ohľadne použitia dôkazov z trestného konania žalovaný nesúhlasil, pretože, aj keď je personálne konanie vo veci prepustenia príslušníka PZ zo služobného pomeru celkom samostatným konaním postaveným mimo trestné konanie, nie je vylúčené a ani nemožné, že dôkazy vykonané v rámci trestného konania nemôžu byť použiteľné správnym orgánom i v rámci tohto personálneho konania. Ak sú aj využité dôkazy z trestného konania, tieto podliehajú hodnoteniu v zmysle § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. Prepustenie nemá povahu sankcie, ale je následkom určitého správania policajta. Sankciu za porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti nie je možné stotožňovať s trestnoprávnou zodpovednosťou. Ďalej uviedol, že zákonné predpoklady prepustenia musia byť splnené v čase rozhodovania o prepustení a nie sú závislé od výsledku prípadného trestného konania, keďže porušenie služobnej prísahy, resp. služobnej povinnosti nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu. 27. Žalovaný sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že svedok nemôže byť vypočutý skôr, ako je vypočutý v základnom vyšetrovacom trestnom konaní. Už ako bolo vyššie spomínané, personálne konanie vo veci prepustenia je samostatným konaním postaveným mimo trestné konanie. Z uvedeného dôvodu je teda nadriadený oprávnený získavať a zabezpečovať si dôkazy bez ohľadu na konanie a výsledok v trestnom konaní. 28. Na námietku žalobcu, že pri prepustení je správny orgán povinný prihliadať na osobu policajta, jeho hodnotenia a plnenie pracovných úloh žalovaný uvádza, že svedomité plnenie služobných povinností a dôsledné dodržiavanie služobnej disciplíny je základnou povinnosťou každého príslušníka PZ, a preto ním nemožno ospravedlniť jeho konanie. Je o to závažnejšie, že sa žalobca dopustil takéhoto konania aj napriek tomu, že bol s internými predpismi pravidelne preškolovaný. 29. Pokiaľ žalobca namietal, že v konaní neboli kumulatívne splnené dve zákonné podmienky, a to porušenie služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, žalovaný uviedol, že príslušník PZ sa pri vzniku služobného pomeru zaväzuje, že bude čestný, statočný a disciplinovaný, svoje sily a schopnosti vynaloží na to, aby chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok a to aj s nasadením vlastného života a bude sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalobca sa svojím vyjadrením snažil vyhnúť zodpovednosti tým, že hliadke PZ tvrdil, že vo vozidle bol, ale ho nešoféroval. Žalobca bol pritom chytený priamo svedkami, ako sedí za volantom havarovaného motorového vozidla. Následne mu pomohli z havarovaného vozidla sa dostať von, pričom žalobca vypadol spoza volantu a zvalil na zem do blata aj pomáhajúceho svedka nehody. Vodič bol v aute celkom sám, nemal žiadneho spolujazdca. Uvedené na mieste činu tvrdil aj prítomným svedkom. 30. Dôležitým faktorom podporujúcim negatívny vplyv prípadného ponechania žalobcu v služobnom pomere je podľa žalovaného tá skutočnosť, že prípadným akceptovaním vyššie uvedeného hrubého protiprávneho konania, ktoré bolo žalobcovi riadne preukázané, by vznikla oprávnená obava, že by mohlo dôjsť k zníženiu úrovne disciplíny aj u ostatných policajtov. Už samotné nebezpečenstvo opakovania sa takéhoto počínania si žalobcu v budúcnosti nedáva záruku toho, že by sa tieto negatívne vplyvy na čestnosť a disciplinovať nepreniesli aj do správania sa ostatných príslušníkov PZ. Akákoľvek tolerancia pri posudzovaní tak nebezpečných negatívnych javov, ktorým nesporne je pozitívna dychová skúška v súvislosti s vedením motorového vozidla a spôsobením dopravnej nehody, by mohla do budúcna spôsobiť, že služobná prísaha, ktorú v zmysle § 17 zákona č. 73/1998 Z.z. skladá každý občan pri vzniku služobného pomeru, by zostala iba v rovine prázdnej proklamácie bez hlbšieho obsahového naplnenia. 31. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je podľa názoru žalovaného odôvodnený záver, že po dostatočnom zhodnotení dôkazov a na základe dôkladného posúdenia veci podľa vlastnej úvahy v súlade s právnymi predpismi dospel k záveru, že konanie žalobcu dosiahlo intenzitu zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy a povinnosti s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Nie je pritom rozhodujúce, či protiprávne konanie žalobcu preukazuje jeden alebo skupina dôkazov, v akej forme tieto dôkazy sú, ak taký dôkaz nepochybne takéto konanie preukazuje. Žalovaný má za to, že prepustenie žalobcu bolo realizované zákonným spôsobom. Ak žalobca nesúhlasí s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, neznamená to, že sa konania v ňom uvedeného nedopustil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti skonštatoval, že skutkový stav bol dostatočne a úplne zistený, dôkazy boli získané zákonným spôsobom, sú relevantné a boli vyhodnotené objektívne. Nedošlo k porušeniu žiadneho zákonného postupu pri získavaní a vykonávaní dôkazov. Jednotlivé výpovede svedkov dopravnej nehody boli zaznamenávané riadne na úradné záznamy, s obsahom ktorých súhlasili, čo potvrdili svojimi podpismi. Vyjadrenia žalobcu v žalobe, ktorými sa snaží spochybniť konanie nadriadených vo veci jeho prepustenia, nemenia nič na skutočnosti, že v čase mimo výkonu služby sa dopustil konania, ktorým porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 32. Na záver žalovaný uviedol, že protiprávne konanie bolo žalobcovi riadne a v súlade so zákonom preukázané dôkazmi obsiahnutými v spise a konanie o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ bolo striktne vykonané na základe zákona a v jeho medziach, a preto navrhol žalobu v plnom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. IV. Právne posúdenie veci 33. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 SSP), po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia v rozsahu dôvodov správnej žaloby dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 34. Vo veci bol vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania postupom podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP dňa 28.05.2020, nakoľko žalobca a ani žalovaný nežiadali nariadiť pojednávanie (§ 107 ods. 2 SSP). 35. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie postupu a zákonnosti rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-PO-PK-88/2018 zo dňa 26.09.2018 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím - personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 26 zo dňa 18.07.2018, v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe. 36. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). 37. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti S SP o správnych žalobách. 38. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je orgán verejnej správy oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 39. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia orgánu verejnej správy namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred orgánom verejnej správy, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 40. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 41. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 42. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 43. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: „Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!“. 44. Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z.z., služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. 45. Podľa § 48 ods. 3 písm. a), b), f), g), h) zákona č. 73/1998 Z.z., policajt je povinný plniť svedomité úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený; vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas; zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného; v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor; dodržiavať služobnú disciplínu. 46. Podľa § 189 písm. c) zákona č. 73/1998 Z.z. sa služobný pomer končí aj prepustením. 47. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z., policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 48. V zmysle § 192 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z., o prepustení policajta z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. d) až g) možno rozhodnúť len do dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka aj doručiť (znenie ustanovenia zákona účinné do 31.12.2015). 49. Podľa § 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie o prepustení musí byť vyhotovené písomne a musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné. 50. Podľa § 194 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., ak bol policajt prepustený z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. c) až g), možno skončiť služobný pomer dňom doručenia rozhodnutia o prepustení. 51. Podľa § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. 52. Podľa § 233 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 53. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. 54. Podľa § 238 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. 55. Podľa § 238 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. 56. Podľa § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z., oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 57. Podľa § 241 ods. 1, veta prvá zákona č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. 58. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. 59. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. 60. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy, posudzoval, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie, si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi, a či je pravdivé tvrdenie žalobcu, že bol rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. 61. Z obsahu administratívneho spisu mal súd nesporne preukázané, že žalovaný skutkový stav veci zistil na základe nasledovných dôkazov, ktoré sú založené v administratívnom spise: hlásenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, SKIS, úrad inšpekčnej služby - odbor inšpekčnej služby Východ Košice ČVS:SKIS-13/OISV-SV-2018 o vznesení obvinenia npráp. E.. E. B. zo dňa 09.04.2018, upovedomenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídium PZ, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce o začatí konania vo veci vo veci prepustenia npráp. E. B. zo služobného pomeru príslušníka PZ zo dňa 10.04.2018, vyjadrenie npráp. E. B. k disciplinárnemu konaniu zo dňa 16.04.2018, sťažnosť zo dňa 13.04.2018 voči uzneseniu ČVS:SKIS-13/OISV-SV-2018 zo dňa 04.04.2018, doručeného dňa 11.04.2018, úradný záznam PPZ- HCP-SE-2018/025096-005 zo dňa 23.05.2018 k výpovedi svedkyne C. P., úradný záznam PPZ- HCP-SE-2018/025096-006 zo dňa 23.05.2018 k výpovedi svedka E. P., úradný záznam PPZ-HCP- SE-2018/025096-007 zo dňa 23.05.2018 k výpovedi svedka H. C., úradný záznam PPZ-HCP-SE- 2018/025096-008 zo dňa 28.05.2018 k výpovedi svedka E. P., zápis o dychovej skúške npráp. E. B. ČVS:SKIS-13/OISV-SV-2018 zo dňa 12.03.2018, certifikát overenia analyzátora dychu npráp. E. B. č. 1667/321.08/17 zo dňa 12.03.2018, výsledok toxikologického vyšetrenia ČVS:SKIS-13/OISV-SV-2018 metódou plynovej chromatografíe zo dňa 14.03.2018, úradný záznam ORPZ-TV-ODI-125/2018 o zaistení npráp. E. B. zo dna 12.03.2018, znalecký posudok ČES:PPZ-KEU-KE-EXP-2018/602 vo veci prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa ustanovenia § 289 Trestného zákona, dopravná nehoda na štátnej ceste 1/79 v úseku medzi obcou Veľaty a mestom Trebišov dňa 12.03.2018, na základe objednávky ČVS:SKIS-13/OISV-SV-2018 Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, SKIS, úrad inšpekčnej služby - odbor inšpekčnej služby Východ Košice vyhotovený Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie Košice, záznam dopravnej nehody CVS:SKIS-13/OISV-SV-2018 zo dňa 13.03.2018 s fotodokumentáciou, osobná evidenčná karta príslušníka PZ - npráp. E. B., prehľad o odmenách a trestoch npráp. E. B., prehľad o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach, zápisnice o preškolení príslušníkov PZ z rozkazov MV SR č.2002 o úlohách na zvýšenie disciplíny príslušníkov PZ, odborná príprava npráp. E. B., o úlohách na zamedzenie protiprávneho konania príslušníkov PZ v súvislosti s používaním alkoholu alebo iných návykových látok, zhodnotenie služobnej činnosti npráp. E. B. PPZ-HCP-SE-2018/025096-009 zo dňa 01.06.2018, oznámenie npráp. E. B. o zotrvaní v služobnom pomere zo dňa 01.06.2018, návrh na prepustenie zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e) zákona č.73/1998 Z.z. PZ - npráp. E. B. zo dňa 04.06.2018, žiadosť na prerokovanie a zaujatie stanoviska Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia PZ, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce vo veci návrhu na prepustenie zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ npráp. E. B. adresovanej Základnej organizácii OZP č. 10-12 pri OR PZ Trebišov zo dňa 04.06.2018, predvolania PPZ-HCP-SE-2018/025096-012 a PPZ-HCP- SE-2018/025096-013PZ k oboznámeniu s návrhom na prepustenie zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka npráp. E. B. adresované npráp. E. B. a jeho právnej zástupkyni JUDr. Valérii Vassovej zo dňa 11.06.2018, súhlasné stanovisko Základnej organizácie OZP č. 10-12 pri OR PZ Trebišov OZ-1-02/KE6-2018 vo veci prepustenia zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ npráp. E. B. podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. zo dňa 12.06.2018, oboznámenie sa s návrhom prepustenia zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ npráp. E. B. UPZC PPZ-HCP-SE- 2018/025096-014 zo dňa 20.06.2018, návrhy npráp. E. B. a jeho právnej zástupkyne JUDr. Valérii Vassovej zo dňa 22.06.2018 a úradný záznam zástupcu riaditeľa UPZC PPZ- HCP- SE-2018/025096-016 k návrhom npráp. E. B. zo dňa 26.06.2018. 62. Úlohou krajského súdu bolo potrebné primárne posúdiť, či v danom prípade bol žalovaným riadne zistený skutkový stav veci a teda, či nastali také skutočnosti, v dôsledku ktorých došlo kumulatívne k naplneniu súčasne dvoch zákonných podmienok podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. a to, či žalobca svojim konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, a teda, či vznikol zákonný dôvod na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa vyššie citovaného ustanovenia. 63. Súd mal zistené v konaní, že žalobca bol prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z., pretože podľa žalovaného, svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby a to tým, že v čase mimo výkonu štátnej služby po tom, ako požil alkoholické nápoje, riadil motorové vozidlo a zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej spôsobil materiálnu škodu. O jeho nedisciplinovanosti svedčí podľa názoru žalovaného ďalej to, že konal v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 písm. d), ustanovením § 137 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. Zároveň žalobca zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti príslušníka PZ uvedené v ustanovení § 48 ods. 3 písm. g) a h) zákona č. 73/1998 Z.z., nakoľko sa v čase mimo štátnej služby nezdržal konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru, alebo ohroziť dôveru v tento zbor. Ďalej porušil ustanovenie časti I písm. a) bod 11 rozkazu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov PZ a nedodržal služobnú disciplínu a to aj napriek tomu, že v zmysle časti I. bod 3 rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 2/2002 v znení rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 63/2003 bol oboznámený s tým, že sa za porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom sa považuje, ak policajt riadi v čase služby alebo mimo času služby motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, alebo iných návykových látok. 64. Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné a nesúhlasil so svojim prepustením zo služobného pomeru príslušníka PZ a namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že mu nebolo umožnené zúčastniť sa na procesných úkonoch a to klásť svedkom otázky a konfrontovať ich s nimi, čím došlo podľa názoru žalobcu k zásahu do jeho práv na obhajobu. Uvedeným konaním súčasne druhostupňový orgán zasiahol do jeho práva na zistenie skutkového stavu veci, najmä na zistenie rozhodných okolností svedčiacich v jeho prospech, a preto považoval napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť. Bol toho názoru, že sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania, ktorým by porušil základné povinností príslušníka PZ, a to porušenie prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom tak, že by jeho ponechanie v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Namietal, že správny orgán nezadovážil dostatok skutkových podkladov a dôkazov v súlade s ustanovením § 238 zákona č. 73/1998 Z.z. Podľa žalobcu, neexistuje jediný dôkaz o tom, že by sa pri výkone pracovnej činnosti dopustil konania, ktoré by mohlo byť charakterizované ako zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti. Je toho názoru, že mu nebol preukázaný žiadny dôvod, ktorým by jeho ponechanie v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, predovšetkým záujmu na svedomitom plnení základných povinností na dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny, nakoľko doposiaľ nikdy žiadnu disciplínu neporušil a nikdy ani nemal vykázaný žiadny nedostatok vo svojej služobnej činnosti. Žalobca ďalej dôvodil tým, že v konaní nebolo preukázané kumulatívne naplnenie znakov skutkovej podstaty porušenia povinností policajta uvedených v čl. 1, ods. 1 nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 18/2008 po stránke objektívnej a aj po stránke subjektívnej. 65. Žalovaný uviedol, že žalobca v priebehu celého konania vo veci jeho prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ nepredložil žiaden hodnoverný a presvedčivý dôkaz, ktorým by spochybnil objektívne zistený skutočný stav veci a vyvrátil dôvody svojho prepustenia. Podľa žalovaného, bolo na základe dôkazov preukázané, že žalobca svojím konaním porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočívalo v tom, že nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, keď v čase mimo výkonu štátnej služby po tom, ako požil alkoholické nápoje, riadil motorové vozidlo a zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej spôsobil materiálnu škodu. Podľa žalovaného, všetky skutočnosti uvedené v personálom rozkaze o prepustení žalobcu, sú podložené dôkazmi zabezpečenými oprávneným orgánom podľa ustanovenia. § 238 zákona č. 73/1998 Z.z. Žalobu žiadal zamietnuť ako nedôvodnú. 66. K námietke žalobcu, že bolo porušené jeho právo na obhajobu, a to z dôvodu, že mu nebolo umožnené zúčastniť sa na procesných úkonoch a to klásť svedkom otázky a konfrontovať ich s nimi, správny súd uvádza, že jeho nadriadený nemal zákonnú povinnosť oznamovať vykonávanie všetkých úkonov účastníkovi konania, nakoľko sa nejednalo o trestné konanie. Vo vzťahu k uvedenému súd poznamenáva, že žalobcovi bola daná možnosť vyjadriť sa k začatiu konania vo veci jeho prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ a počas celého konania mohol navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy, ako aj oboznamovať sa s nimi a taktiež nahliadať do spisu v zmysle ustanovenia § 238 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. 67. K námietke žalobcu, ohľadom krátkosti lehoty na vyjadrenie sa k návrhu jeho prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ a to iba v dĺžke 2 dní, súd uvádza, že táto lehota bola vzhľadom na rozsah spisového materiálu dostatočne primeraná. 68. K námietke žalobcu o vykonaní dôkazov nezákonným spôsobom správny súd uvádza, že nadriadený v konaní o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ postupoval zákonným spôsobom, keď vykonal vlastné šetrenie výpoveďami svedkov B. P., E. P., H. C., a E. P., vyjadrením žalobcu ku skutku - prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa ustanovenia § 289 Trestného zákona, v dôsledku čoho spôsobil dopravnú nehodu na štátnej ceste 1/79 v úseku medzi obcou Veľaty a mestom Trebišov dňa 12.03.2018, ako aj znaleckým posudkom ČES:PPZ-KEU-KE-EXP-2018/602 vyhotoveným Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie Košice. 69. Vyššie uvedenými dôkazmi mal správny súd nesporne preukázané protiprávne konanie žalobcu, pretože z výpovedí priamych svedkov (C. P., E. P., H. C., a E. P.) jednoznačne vyplynulo, že auto šoféroval žalobca, ktorí túto skutočnosť zhodne potvrdili, a to, že dňa 12.03.2018 sedel za volantom havarovaného motorového vozidla celkom sám a že nemal žiadneho spolujazdca. 70. V konaní nebolo sporné, že žalobca bol v čase dopravnej nehody na štátnej ceste 1/79 v úseku medzi obcou Veľaty a mestom Trebišov dňa 12.03.2018, bol pod vplyvom alkoholu, čo bolo preukázané certifikátom overenia analyzátora jeho dychu č. 1667/321.08/17 zo dňa 12.03.2018 a výsledkom toxikologického vyšetrenia ČVS:SKIS-13/OISV-SV-2018 metódou plynovej chromatografie zo dňa 14.03.2018. 71. Taktiež bolo zistené zo znaleckého posudku ČES:PPZ-KEU-KE-EXP-2018/602 vyhotoveným Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie Košice, že mali byť identifikované predmety č. 1 až 3 a znalec sa mal vyjadriť, či sú spôsobilé na skúmanie a identifikáciu osoby analýzou DNA. V predmetnom znaleckom posudku sa uvádza, že z výsledkov DNA analýzy vyplýva, že DNA profil ľudskej krvi zaistenej ako predmet č.l (stopa č.7), je zhodný s DNA profilom porovnávacej vzorky označenej „E.. E. B., r. č. XXXXXX/XXXX“ (predmet č.4)“.DNA analýzou bolo dokázané, že pôvodcom uvedenej stopy je osoba, od ktorej bola zaistená porovnávacia vzorka označená „E.. E. B., r. č. XXXXXX/XXXX“ (predmet č.4). 72. Správny súd konštatuje, že v konaní nebolo žalobcom preukázané jeho tvrdenie žiadnym dôkazom, že on predmetné motorové vozidlo nešoféroval, a teda, že bol iba spolujazdcom. Naopak získané dôkazy v konaní jednoznačne potvrdzujú žalobcove protiprávne konanie. 73. Krajský súd dospel k záveru, že nadriadený si v tomto konaní v rámci vlastného šetrenia zaobstaral dostatok dôkazov, ktoré tvoria ucelený a hodnoverný celok skutočností a preukazujú, že žalobca sa protiprávneho konania dopustil tak, ako bolo žalobcom zistené, pričom všetky boli hodnotené jednotlivo a aj vo vzájomných súvislostiach. Súd má za to, že okolnosti, ktoré zakladali zákonný dôvod na prepustenie žalobcu ako príslušníka policajného zboru zo služobného pomeru, boli v konaní jednoznačne preukázané. 74. K námietke žalobcu, že boli použité v správnom konaní dôkazy z trestného konania súd podotýka, že konanie vo veci prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ je samostatným konaním, ktoré nemá povahu sankcie, ale je následkom určitého správania policajta. Sankciu za porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti nie je možné stotožňovať s trestnoprávnou zodpovednosťou. Súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že zákonné predpoklady jeho prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ musia byť splnené v čase rozhodovania o prepustení a nie sú závislé od výsledku prípadného trestného konania. Z uvedeného dôvodu je teda nadriadený oprávnený získavať a zabezpečovať si dôkazy bez ohľadu na konanie a výsledok v trestnom konaní. 75. K námietke žalobcu, že pri prepustení je orgán verejnej správy povinný prihliadať na osobu policajta, jeho hodnotenia a plnenie pracovných úloh, správny súd uvádza, že svedomité plnenie služobných povinností a dôsledné dodržiavanie služobnej disciplíny je základnou povinnosťou každého príslušníka PZ, a preto ním nemožno ospravedlniť jeho konanie. Je o to závažnejšie, že sa žalobca dopustil takéhoto konania aj napriek tomu, že bol s internými predpismi pravidelne preškoľovaný. 76. Na základe vyššie uvedeného, sa správny súd nestotožnil s námietkou žalobcu, že v konaní neboli kumulatívne splnené dve zákonné podmienky, a to porušenie služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, pretože príslušník PZ sa pri vzniku služobného pomeru zaväzuje, že bude čestný, statočný a disciplinovaný, svoje sily a schopnosti vynaloží na to, aby chránil práva občanov ich bezpečnosť a verejný poriadok a to aj s nasadením vlastného života a bude sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. 77. V súvislosti s vyššie uvedeným súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžo/175/2015, kde je uvedené, že: „zákonná definícia dôvodu prepustenia podľa ustanovenia § 192 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. vyžaduje kumulatívne naplnenie oboch domnienok, a to, porušenie služobnej prísahy alebo porušenie služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a ponechanie policajta by bolo na ujmu štátnej služby. ...Odôvodnenie rozhodnutia musí smerovať ku konkrétnym okolnostiam zisteným v jednotlivom prípade. Nemožno za súladné s § 214 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. považovať odôvodnenie obsahujúce len všeobecné konštatácie, že služobná povinnosť bola porušená zvlášť hrubým spôsobom a ponechanie policajta v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, bez vysporiadania sa so skutkovými okolnosťami konkrétneho prípadu.“ 78. Súd podotýka, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že zákonodarca v ustanovení § 192 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. explicitne nedefinuje, čo pokladá za „porušenie služobnej prísahy“ alebo „porušenie služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom“. Z týchto dôvodov uvedené ustanovenie je možné považovať za právnu normu s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, ktorá patrí k právnym normám, ktorých hypotéza nie je určená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechali orgánu verejnej správy. Zákonodarca tak prenechal orgánu verejnej správy príslušnému na konanie, aby podľa vlastnej úvahy v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého vopred neobmedzeného okruhu konkrétnych okolností. 79. V nadväznosti na vyššie uvedené, súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20.06.2012 sp. zn. 6 Sžo/26/2011: „ vymedzenie hypotézy právnej normy závisí v každom konkrétnom prípade od úvahy správneho orgánu, ktorý tak môže pri skúmaní intenzity preukázaného porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti prihliadnuť na osobu policajta (jeho doterajšie hodnotenia), na funkciu, ktorú zastával, na jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, na čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu služobnej povinnosti, na preukázanú mieru zavinenia, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností, na dôsledky....Zákon tu síce ponechal širokú možnosť uváženia v prípade rozhodnutia o prepustení z pomeru príslušníka policajného zboru pre porušenie prísahy alebo zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti, avšak táto úvaha musí zodpovedať zisteným skutkovým okolnostiam a musí mať oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť logickým vyústením riadneho hodnotenia skutkových zistení. “ 80. Správny súd zastáva názor, že žalovaný predložil relevantné dôkazy na podporu svojich tvrdení, a preto možno prijať záver, že konanie žalobcu je zvlášť hrubým porušením služobnej prísahy a služobnej povinnosti a je dôvodom na jeho prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ a rozhodnutie riadne odôvodnil v súlade s ustanovením § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., v ktorom uviedol skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. 81. Krajský súd poukazuje na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach už opakovane vyslovil názor, že každé odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu, a to v dostatočnom rozsahu, tzn. že priemerný adresát musí mať možnosť z predloženého odôvodnenia pochopiť správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k záveru obsiahnutom vo výrokovej časti, (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 10Sžo/3/2012). 82. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (III. ÚS 209/04, IV. ÚS 115/03, II. ÚS 9/2013). 83. Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry vyslovil, že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). 84. Správny súd vychádzajúc z uvedeného, ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok vo veci Beian v. Rumunsko č.l zo dňa 06. decembra 2007), a z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúcej sa predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a princípu, že v rovnakých podmienkach sa musí dať rovnaká odpoveď (napr. nález sp. zn. III. ÚS 192/06 z 03. novembra 2006), treba prihliadnuť na skutočnosť, že rozhodujúcu interpretáciu príslušných ustanovení zákona č. 73/1998 Z.z. a vyhodnotenie doteraz „zisteného“ stavu veci vo vzťahu k prejednávanej žalobe a preskúmavaným rozhodnutiam orgánov verejnej správy Najvyšší súd Slovenskej republiky už vyslovil právny názor v rozsudkoch sp.zn. 3Sžo/246/2010 z 18. januára 2011 a sp. zn. 5Sžo/248/2010 zo 14. júla 2011. 85. Súd zdôrazňuje, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale súdom vykonávajúcim prieskum súdnych rozhodnutí z hľadiska hmotného a procesného práva s tým, že úlohou súdov v správnom súdnictve je súdny prieskum rozhodnutí orgánov verejnej moci podľa zákonom stanoveného postupu a nie vyhľadávanie dôkazov, ktoré mal účastník alebo orgán verejnej správy vykonať (uplatniť) v administratívnom konaní. 86. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím súd dospel k záveru, že žalovaný vykonal potrebné dôkazy pre ustálenie skutkového stavu danej veci a vysporiadal sa so spornými skutkovými okolnosťami a teda zistil riadne skutkový stav veci, ktorý preukazoval, že žalobca svojim konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, a teda vznikol zákonný dôvod na jeho prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa ustanovenia § 192 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. 87. S poukazom na vyššie uvedené dôvody krajský súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju s poukazom na ustanovenie § 190 SSP zamietol. 88. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 168 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 89. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.