Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/85/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8418202148 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:8418202148.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členov senátu JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: L. P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, 9003 01 Senec, dieťa rodičov: matka - Ing. E. S. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XX, XXXX XX J., a otec - S. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. cesta XXA, XXX XX P., zastúpený JUDr. Pavlom Zavackým, advokátom so sídlom Hradné námestie 29, 060 01 Kežmarok, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 19.03.2019, č.k. 38P/290/2018-51, v spojení s opravným uznesením, zo dňa 17.05.2019, č.k. 38P/290/2018-59, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 19.03.2019, č.k. 38P 290/2018-51, v spojení s opravným uznesením zo dňa 17.05.2019, č.k. 38P 290/2018-59 sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III, rozsudkom, zo dňa 19.03.2019, č.k. 38P/290/2018-59, vo výroku I, zvýšil výživné pre maloletú L. P., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 66,38 eur mesačne (2 000 Sk mesačne) na sumu 180 eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15-dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.08.2018, vo výroku II povolil otcovi zaplatiť zročné výživné pre maloletú za obdobie od 01.08.2018 do 19.03.2019 vo výške 912 eur v 50 eur mesačných splátkach, ktoré mu uložil platiť k rukám matky spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, vo výroku III, zmenil rozsudok Okresného súdu Kežmarok, zo dňa 17.04.2009, č.k. 8C 20/2009-17, v časti určenia výživného na maloletú, vo výroku IV, rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 26, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o dôvodnosti návrhu matky. Mal za to, že uplynutím obdobia 10 rokov od poslednej úpravy výživného došlo na strane maloletej k výraznej a opakovanej zmene pomerov, ktorú je potrebné premietnuť do výšky výživného. Pri určení výšky výživného zohľadnil výlučnú osobnú starostlivosť matky o maloletú a skutočnosť, že otec sa na zvýšených nákladoch maloletej nepodieľa. V čase posledného rozhodovania súdu bola maloletá vo veku 2,5 roka a bola v osobnej starostlivosti svojej matky, pričom v školskom roku 2018/2019 navštevuje 6. ročník Súkromnej základnej školy v J.. Skonštatoval, že s nástupom do predškolského a následne školského zariadenia a s postupom do vyšších ročníkov a na vyššie stupne vzdelávacieho procesu sa u maloletej priamo úmerne zvýšili aj náklady na zabezpečenie tohto procesu, keď matka musí v tejto súvislosti uhrádzať povinné poplatky v rámci školy (ZRPŠ, poistenie, poplatky a pod.), zabezpečovať maloletej školské potreby a pomôcky vrátane školských aktivít. Uviedol, že náklady maloletej na školné, v súkromnej základnej škole nezohľadnil, pretože maloletá uvedené školské zariadenie navštevuje iba na základe rozhodnutia matky. Dôvodil, že odlišná situácia je však pri ostatných nákladov spojených s návštevou školy na strane maloletej, ktoré sú totožné s tými, ktoré musia uhrádzať rodičia každého školopovinného dieťaťa v jej veku. V prípade maloletej zohľadnil aj náklady na jej mimoškolskú činnosť, tanečnú, hudobnú a hru na klavír, ktoré sú odôvodnené, keďže prispieva k jej všestrannému rozvoju. Za preukázané mal, že doposiaľ stanovené výživné zo strany otca nepokrýva ani pomernú časť týchto nákladov a je potrebné ho upraviť na zodpovedajúcu čiastku. Návrh otca na úpravu výšky výživného na sumu 100 eur mesačne považoval za nedôvodný a v rozpore so záujmom maloletej. Do pozornosti otca dal, že ním navrhovaná výška výživného nepokrýva ani celkové mesačné náklady na stravu maloletej, čo je najzákladnejšia ľudská potreba. Uviedol, že je nevyhnutné, aby si otec uvedomil, čo všetko je obsiahnuté v starostlivosti o maloleté dieťa a jeho výživu a predovšetkým, aké finančné prostriedky sú potrebné k tomu, aby boli tieto potreby maloletej uspokojené aspoň do tej miery, aby nedošlo k ohrozeniu jej zdravého vývinu. Pokiaľ ide o matkou vyčíslené náklady na maloletú nezohľadnil ani všetky náklady na mimoškolské aktivity maloletej, keďže navštevuje až tri organizované aktivity, avšak zohľadnil matkou vynakladané náklady maloletej na bývanie, náklady na veci bežnej dennej spotreby, čistiace, hygienické a kozmetické potreby, náklady na zdravotnú starostlivosť, náklady spojené s trávením voľného času, mimoriadne výdavky a pod. Na strane matky zohľadnil zmenu pomerov spočívajúcej v pribudnutí ďalšej vyživovacej povinnosti k maloletému M. S., nar. XX.XX.XXXX, výšku jej príjmu vo M. M. J., a.s. 1.127 eur netto mesačne, ako aj príjem jej partnera v L., a.s. 727 eur netto mesačne a majetkové pomery, keď rodina obýva rodinný dom v J., ktorý je v ich podielovom spoluvlastníctve, je financovaný hypotekárnym úverom v celkovej výške 180.000 eur, s mesačnou splátkou 590 eur. Na strane otca vychádzal z jeho príjmu v Slovenskej národnej galérii ako kurič/údržbár vo výške 592 eur netto mesačne a jeho majetkových pomerov, keď žije v samostatnej bytovej jednotke rodinného domu, ktorú financoval zo Štátneho fondu rozvoja bývania, úverom v sume 300.000 Sk, s aktuálnym zostatkom 3.000 eur a mesačnou splátkou 25 eur. Na strane otca nezhliadol žiadne dôvody, pre ktoré by nebolo možné výživné na maloletú primerane zvýšiť. Uviedol, že otec je zdravým ekonomicky činným jedincom, v ktorého možnostiach a schopnostiach je dosahovať príjem. Uviedol, že ak by za preukázaného skutočného stavu vyhovel požiadavke otca, nastolil by tým výrazne nespravodlivý stav, kedy by matka vykonávala osobnú starostlivosť o maloletú, bez akejkoľvek participácie otca a zároveň by bola zaťažená aj hradením nákladov na výživu a výchovu maloletej vo výrazne vyššom rozsahu, k čomu však nebol na strane otca daný dôvod. Výživné zvýšil od mesiaca, nasledujúceho po mesiaci, v ktorom matka návrh podala, zročné výživné uložil otcovi zaplatiť v splátkach. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP). 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie otec podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, proti výrokom 1 až 3 a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo zmenil a výživné zvýšil na 125 eur mesačne a zročné výživné od 01.08.2018 mu povolil splácať v nižších splátkach. Namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne zohľadnil vyšší príjem matky v porovnaní s jeho príjmom a neprihliadol na príjem jej partnera žijúcom s ňou v spoločnej domácnosti. Uviedol, že od neho nemožno spravodlivo požadovať uhradenie polovice nákladov na maloletú, čo nezodpovedá jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Mal za to, že by sa mal podieľať na nákladoch na maloletú v menšej miere ako jedna polovica, ale vo väčšej miere ako jedna štvrtina, preto navrhol výšku výživného určiť v sume 125 eur mesačne. Uviedol, že pri určenom výživnom 180 eur a povinnosti platiť mesačne zročné výživné 50 eur, t.j. spolu 230 eur, by presiahlo sumu 222 eur, ktorú má k dispozícií na úhradu vyživovacej povinnosti k maloletej. Poukázal na výšku svojich mesačných a nevyhnutných nákladov. Čo sa týka jeho možnosti dosahovať vyšší príjem uviedol, že sa jedná o dohady prvostupňového súdu, kedy je potrebné zohľadniť rôzne faktory ako napr. jeho vzdelanie, vek, región, keď Kežmarský okres dosahuje jednu z najvyššej miery nezamestnanosti, čo negatívne ovplyvňuje aj výšku mzdy. Poukázal na rozdiel v príjmoch oboch rodičov. Nesúhlasil s neprimeranými matkou vyčíslenými mesačnými výdavkami na maloletú. 4. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Zotrvala na svojich vyjadreniach a tvrdeniach prednesených pred súdom prvej inštancie. Nesúhlasila s výškou výživného v sume 125 eur mesačne navrhovaného otcom v odvolaní, ani s jeho argumentáciou o neschopnosti platenia súdom určeného výživného. Uviedla, že s otcom žila v dlhoročnom vzťahu a vie, že je schopný a spôsobilý dosiahnuť vyšší mesačný príjem ako uvádza. Ak by reálne naozaj zarábal len 592 eur mesačne nemohol by byť vlastníkom dvoch ďalších (okrem rodinného domu s garážou) nehnuteľností v katastri P., ktoré nie sú zaťažené ťarchou. Uviedla, že otec niekoľko rokov žije v spoločnej domácnosti s partnerkou, ktorá je zárobkovo činná a preto sa na nákladoch za bývanie nepodieľa sám. Zdôraznila, že otec nemá inú vyživovaciu povinnosť okrem svojej jedinej dcéry maloletej L. a okrem určeného výživného v sume 66 eur, ktoré poukazoval mesačne na jej účet do marca 2019, sa iným finančným ani vecným spôsobom nepodieľal na vyživovacej povinnosti k maloletej, okrem jednorazového príspevku k narodeninám a Vianociam v roku 2018 v sume 100 eur. Je pravdou, že jej mesačný zárobok je vyšší ako zárobok otca, ale z dôvodu že má dve zamestnania, ale tiež vyššie vynaložené náklady na bývanie, chod domácnosti, deti a ostatné výdavky plánované či neplánované. 5. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť, zotrvávajúc na svojom vyjadrení pred súdom prvej inštancie. 6. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky zotrval na svojich skutkových tvrdeniach a odvolacích dôvodoch. 7. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66, zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods. 1, zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolaniu otca nie je možné vyhovieť. Súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia otázky zvýšenia výživného, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je postačujúce, spĺňajúce podmienky § 220 ods.2 CSP, súd prvej inštancie sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu konania. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by súd prvej inštancie nevzal do úvahy a ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd nezistil nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie majúci za následok porušenie práva na spravodlivý proces a ani dôvodnosť odvolacieho návrhu otca na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie a jeho vrátenie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré ako správne poukazuje. 8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto potrebné zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. 10. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloletú z hľadiska jej súčasných odôvodnených potrieb, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých je maloletá plne odkázaná, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine), porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom rozsudkom Okresného súdu Kežmarok zo dňa 17.04.2009, č.k. 8C 20/2009-17. 11. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním je aj odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie toho názoru, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo na strane maloletej k zmene pomerov, ktorú súd prvej inštancie správne premietol do výšky výživného. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane maloletej, túto súd prvej inštancie správne ustálil, správne určil rozsah zmeny pomerov vyčíslených matkou. Rovnako správne ustálil aj počiatok zmeny pomerov na strane maloletej porovnaním obdobia posledného rozhodnutia súdu o výživnom s obdobím školského roka 2018/2019, v ktorom maloletá navštevovala 6. ročník základnej školy, primerane a čiastočne zohľadňujúc aj jej náklady na mimoškolskú činnosť. Touto okolnosťou došlo okrem zvýšenia bežných odôvodnených potrieb aj k zmene charakteru výdavkov spojených s platením priamych poplatkov v škole, nákupom školských potrieb, platenia akcií usporadúvaných školou či mimoškolských záujmových aktivít a pod. Odvolací súd dáva do pozornosti otca, že nemožno považovať za sporné zvyšovanie potrieb maloletého dieťaťa vzhľadom na jeho vek a rast životných nákladov, pričom v danej prejednávanej veci okrem bežného zvýšenia potrieb maloletej u tejto došlo aj k výraznej zmene pomerov spojených so zvýšením finančných výdavkov v súvislosti s jej nástupom na druhý stupeň základnej školy, oproti obdobiu posledného rozhodnutia o výživnom, kedy mala maloletá 2,5 roka. Otec starostlivosť a výchovu maloletej osobne nezabezpečuje, preto je potrebné povedať, že za takejto situácie osobná starostlivosť matky o maloletú naďalej čiastočne nahrádza jej povinnosť finančne prispievať na jej výživu, a rovnako to znamená, že zvýšenú časť krytia odôvodnených potrieb maloletej musí zabezpečiť otec. Pokiaľ ide o možnosti a schopnosti otca, tieto súd prvej inštancie správne vyhodnotil a tieto sú aj podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilé na pokrytie zvýšených odôvodnených potrieb maloletej, ktorých výšku a rozsah súd prvej inštancie správne ustálil a správne aj premietol do výšky zvýšeného výživného. V danom prípade matkou vyčíslené a súdom prvej inštancie uznané ako odôvodnené výdavky na potreby maloletej aj odvolací súd považuje za primerané, na ktorých sa otec aj pri zvýšenom výživnom bude podieľať iba pomerne. S námietkami otca, že súd prvej inštancie nedostatočne zohľadnil jeho možnosti a schopnosti sa odvolací súd nemohol stotožniť. Pokiaľ otec dôvodí svojimi majetkovými pomermi a výdavkami, tieto sú primerané na uspokojenie jeho základných životných potrieb tak, aby v adekvátnej miere a v záujme maloletej mohol pomerne zabezpečiť aj tie jej. Porovnávaním majetkových a zárobkových pomerov na strane obidvoch rodičov v nadväznosti na ich náklady na základné životné potreby, zabezpečenie bývania a počet vyživovacích povinností, je možné skonštatovať, že sú porovnateľné. To znamená, že aj keď je príjem matky čiastočne vyšší, treba zohľadňovať aj nepomerne vyššie náklady na základné životné potreby jej rodiny a počet vyživovaných maloletých detí. V danom prípade bolo tiež významné zohľadniť okrem výlučnej osobnej starostlivosti matky o maloletú skutočnosť, že otec okrem súdom určeného výživného na postupne zvyšujúce sa náklady maloletej dobrovoľne neprispieval, nepodieľal sa ani na mimoriadnych výdavkoch, ako je napríklad aspoň čiastočné financovanie jej mimoškolských aktivít, školských výletov, či platených aktivít poriadaných školou, alebo nákladov spojených s trávením voľného času maloletej počas školských prázdnin. Nebolo tiež preukázané, že by otec maloletej poskytoval pravidelné vecné plnenia nad rámec výživného v miere, ktorá by mohla mať vplyv na výšku výživného. S poukazom na uvedené odvolací súd uzatvára, že na skutočnosti uvedené otcom v jeho odvolaní, ktoré pri svojom rozhodnutí súd prvej inštancie zohľadnil a aj správne vyhodnotil, nemožno prihliadať a považovať ich za dôvody na zrušenie, resp. zmenu napadnutého rozhodnutia. 12. Určená výška výživného pre maloletú podľa názoru odvolacieho súdu spĺňa za daného zisteného stavu kritériá rozhodné pre určovanie výživného pre maloleté deti, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, v jeho napadnutej časti, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP. 14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).