Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/80/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716204744 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:8716204744.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobkyne: B. P., V.. XX. X. XXXX, P. I. X, Q., zast. Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Námestie sv. Egídia 93, Poprad, proti žalovanej: ČSOB Poisťovňa, a.s., Vajnorská 100/B, Bratislava, IČO: 31 325 416, zast. AK MGA IURIS, s.r.o., Pri starej prachárni 10, Bratislava, o 35.043,85 eur s prísl., na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo 17. októbra 2018 č. k. 15C/172/2016- 169, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom pre zmeškanie žalobkyne súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa proti žalovanej domáhala zaplatenia 35.043,85 eur s prísl. z titulu náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalovanej súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa nedostavila na pojednávanie stanovené na termín 17. 10. 2018 o 11.00 hod., hoci na toto pojednávanie bola riadne a včas predvolaná ( termín tohto pojednávania vzala na vedomie na predchádzajúcom pojednávaní ), pričom žalobkyňa svoju neprítomnosť na tomto pojednávaní neospravedlnila. Preto bol súd prvej inštancie toho názoru, že boli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobkyne v zmysle § 278 C.s.p. Mailové podanie žalobkyne doručené súdu prvej inštancie dňa 17. 10. 2018 o 8.35 hod., ktorým žalobkyňa ospravedlnila svoju neúčasť na uvedenom pojednávaní a navrhla, aby súd prvej inštancie pojednával v jej neprítomnosti, súd prvej inštancie vyhodnotil tak, že toto podanie žalobkyne nepredstavuje ospravedlnenie jej neprítomnosti vážnymi okolnosťami. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom pre zmeškanie žalobkyne v zmysle § 278 C.s.p. žalobu zamietol. 3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedla, že medzi stranami bol sporný iba rozsah nároku na náhradu škody, pričom ona v priebehu konania navrhla, aby súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie za účelom ustálenia výšky škody. Z tohto dôvodu žalobkyňa a ani jej právny zástupca necestovali do Bratislavy na pojednávanie vytýčené na termín 17. 10. 2018, ale e-mailovým podaním zo 17. 10. 2018 navrhla nariadenie znaleckého dokazovania s tým, že súhlasila s pojednávaním v jej neprítomnosti. Týmto postupom nedošlo k zmareniu pojednávania, pretože žalobkyňa nežiadala, aby súd prvej inštancie toto pojednávanie odročil. Ďalej žalobkyňa v odvolaní namietla, že Civilný sporový poriadok v ust. § 180 umožňuje, aby sa pojednávanie konalo v neprítomnosti predvolaných osôb, resp. strán sporu. Súd prvej inštancie svojím postupom v podstate zaviedol do procesnej praxe povinnú účasť na pojednávaní. Napokon žalobkyňa v odvolaní poukázala na to, že súd prvej inštancie nepochopil účel kontumačného rozsudku, ktorým je postih tej strany sporu, ktorá svojou neúčasťou na pojednávaní spôsobuje prieťahy v konaní. 5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379, § 380 C.s.p. ), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok treba zrušiť. 6. V prejednávanej veci súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobkyne v zmysle § 278 C.s.p. Z ust. § 356 písm. b/ C.s.p. vyplýva, že odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie či už žalobcu alebo žalovaného je prípustné iba za predpokladu, že odvolanie bolo podané z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre vydanie takéhoto rozsudku. Keďže žalobkyňa v odvolaní namietla práve nedostatok podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, jej odvolanie je prípustné. Vzhľadom na to sa odvolací súd zaoberal zisťovaním, či súd prvej inštancie postupoval v súlade s ust. § 278 C.s.p. a či je teda správny jeho záver, že boli splnené podmienky uvedené v písm. a/, b/, tohto ustanovenia, na splnenie ktorých zákon viaže možnosť vydania rozsudku pre zmeškanie žalobcu. 7. Hneď na úvod musí odvolací súd konštatovať, že postup súdu prvej inštancie predstavuje exemplárny prípad nepochopenia inštitútu rozsudku pre zmeškanie. Tento procesný inštitút neslúži na to, aby sa zabezpečila povinná účasť sporovej strany na pojednávaní, ale slúži ako postih tej strany, ktorá svojou nečinnosťou v konaní spôsobuje prieťahy vo veci. Tento inštitút pritom treba aplikovať veľmi citlivo a to iba v skutočne odôvodnených prípadoch, keď je sporová strana závažným spôsobom procesne nečinná Žalobkyňa v odvolaní správne poukázala na to, že Civilný sporový poriadok v ust. § 180 výslovne umožňuje súdu konať v neprítomnosti sporovej strany. Zo spisu vyplýva, že žalobkyňa e- mailovým podaním ( č. l. 163 ) doručeným súdu prvej inštancie dňa 17. 10. 2018 o 9.10 hod., teda včas ( pojednávanie bolo stanovené na 17. 10. 2018 o 11.00 hod. ) vyjadrila súhlas s tým, aby súd prvej inštancie pojednával v jej neprítomnosti, poukázala na predložený znalecký posudok s tým, že ak by žalovaná navrhla nariadenie znaleckého dokazovania, znaleckému dokazovaniu sa podrobí, len požaduje, aby ustanovený znalec mal sídlo v blízkosti jej bydliska. Z toho je zrejmé, že žalobkyňa nebola procesne nečinná, práve naopak, navrhla vykonanie ďalšieho dokazovania. Je úplne pochopiteľné, že žalobkyňa, ktorá býva v Košiciach, nepovažovala za potrebné dostaviť sa na pojednávanie dňa 17. 10. 2018 do Bratislavy iba kvôli tomu, aby navrhla to isté, čo navrhovala viackrát v priebehu konania a v konečnom dôsledku aj v spomenutom e-mailovom podaní. Vzhľadom na to je odvolací súd toho názoru, že za tejto situácie sankcionovať neúčasť žalobkyne na pojednávaní dňa 17. 10. 2018 rozsudkom pre zmeškanie v zmysle § 278 C.s.p., je jednoducho v rozpore s princípmi, na ktorých je postavený Civilný sporový poriadok a tento postup súdu prvej inštancie nemožno kvalifikovať inak ako hrubé porušenie práva žalobkyne na spravodlivý proces. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že z vyššie uvedených okolností veci celkom zjavne vyplýva, že nezákonné a nesprávne je aj uznesenie súdu prvej inštancie z 28. 5. 2020 č. k. 15C/172/2016- 214, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na zrušenie napadnutého rozsudku pre zmeškanie. 8. Súd prvej inštancie tým, že vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobkyne, hoci pre tento postup neboli splnené zákonné podmienky, znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní. Preto odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 389 písm. b/ C.s.p. a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd upozorňuje súd prvej inštancie na nevyhnutnosť riadneho bezprieťahového pokračovania v konaní. Predmetom sporu je náhrada škody na zdraví, pričom žaloba bola podaná na súd prvej inštancie dňa 23. 5. 2016 a vec nie je ani po 4 rokoch ukončená. 9. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o nároku na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 C.s.p. ). 10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( § 429 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).