Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Tos/109/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018010230 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 01. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Veselovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:0018010230.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a JUDr. Denisy Mészárosovej, v trestnej veci odsúdenej U. H. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, o sťažnosti odsúdenej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 0T/85/2018 zo dňa 01.10.2020, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 04.01.2021 jednomyseľne takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdenej U. H., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zo dňa 01.10.2020 podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona vyslovil, že odsúdená U. H. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia určenej jej trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 0T/85/2018 zo dňa 15.04.2018 neosvedčila a trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace vykoná. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd prvého stupňa rozhodol, že odsúdená vykoná trest odňatia slobody v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil tým, že odsúdená nežila riadnym životom, nakoľko v skúšobnej dobe spáchala trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, za ktorý bola právoplatne odsúdená, a tiež v dňoch 19.07.2018 a 03.08.2018 spáchala priestupky. Proti tomuto uzneseniu podala odsúdená v zákonnej lehote prostredníctvom obhajcu sťažnosť. Obhajca v odôvodnení sťažnosti konštatuje, že rozhodnutie o premene trestu bolo vydane formalisticky, bez dostatočného zistenia skutkového stavu a okolností prípadu, pričom aj pri rozhodnutí o premene trestu je súd povinný zisťovať skutočnosti svedčiace v prospech odsúdenej a zvažovať možnosti, ktoré by odôvodňovali postup ponechania podmienečného odsúdenia v platnosti. Napriek tomu, že odsúdená sa v počiatočnej fáze skúšobnej doby dopustila prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia, v zmysle § 50 ods. 4 Trestného zákona má obhajoba za to, že vzhľadom na okolnosti prípadu je dôvod na to, aby súd podmienečné odsúdenie ponechal v platnosti s prihliadnutím na okolnosti spáchaného skutku, prípade určil iné obmedzenie v zmysle § 50 ods. 4 Trestného zákona. Trestný čin bol spáchaný bezprostredne po vydaní trestného rozkazu v konaní 0T/85/2018, teda v období, keď si odsúdená nedostatočne uvedomovala následky svojho konania. Obhajoba poukazuje aj na malú závažnosť trestného činu spáchaného tejto dobe, za ktorý bol odsúdenej uložený peňažný trest s trestom zákazu činnosti na jeden rok. Naviac, za spáchaný skutok bol odsúdenej uložený trest v zrýchlenom konaní, voči trestnému rozkazu sa nijakým spôsobom nebránila, a riadne uhradila uložený peňažný trest. Odsúdená si teda následne uvedomila následky svojho konania a prijala za toto konanie zodpovednosť. Súd by mal zároveň vziať na zreteľ okolnosti spáchania tohto trestného činu a jeho spoločenskú nebezpečnosť, keď odsúdená nespôsobila žiadnu škodu, ujmu na zdraví ani na majetku. Rovnako by mal súd prihliadať na skutočnosť, že v období od spáchania skutku dňa 04.06.2018 až do dnešného dňa viedla riadny život, dodržiavala uložené povinnosti a obmedzenia a svojim postojom k životu prejavila snahu o polepšenie. Napadnuté rozhodnutie však tieto okolnosti neuvádza, pričom súd rozhodol formalisticky bez posúdenia osobností odsúdenej jej rodinného zázemia a okolností spáchania protiprávneho konania. Okrem menšieho stupňa spoločenskej nebezpečnosti skutku, pre ktoré bolo podmienečný trest premenený, poukazuje obhajoba aj na osobné pomery odsúdenej, ktorá má 23 rokov, nikdy nebola vo výkone trestu odňatia slobody, aktuálne študuje na Fakulte zdravotníctva na Vysokej škole v Trenčíne, kde je v druhom ročníku štúdia, pričom vykonaním trestu odňatia slobody by jej príprava na povolanie bola ohrozená. Odsúdená súčasne pracovala ako čašníčka, aby si zabezpečila finančné prostriedky na štúdium, avšak v dôsledku pandemickej situácie túto prácu stratila. Súčasne sa odsúdená v rámci svojich možností stará o starých rodičov, ktorí vzhľadom na svoj vysoký vek (70 rokov) potrebujú pomoc s bežnými úkonmi, nákupmi a vybavovaním úradných záležitostí. V danom prípade sa jedná o výnimočné okolnosti, ktoré zakladajú postup podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona a uloženie nepodmienečného trestu by bolo neprimerane prísne, a to z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie, ako aj z postoja obvineného počas celého trestného konania a nezohľadňuje spôsob spáchania činu ani jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho náprav. Súd zároveň nijakým spôsobom neskúmal okolnosti, ktoré by umožnili rozhodnúť o ponechaní podmienečného prepustenia v platnosti, resp. rozhodnúť o predĺžení podmienečného prepustenia. Hoci nemožno nijako zľahčovať či ospravedlňovať porušenie právnych predpisov zo strany odsúdeného, k premene trestu v prípade spáchania trestného činu v skúšobnej dobe nemožno pristupovať automaticky, ale len po zvážení všetkých rozhodných okolností stále sledujúc účel trestného konania a trestu, čo však v danom prípade vykonané nebolo. Obhajoba navrhla, aby sťažnostný súd zrušil napadnuté uznesenie, ponechal podmienečné odsúdenie v platnosti a podľa možností ustanovil nad odsúdenou probačný dohľad, primerane ustanovil doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo kontrolu uložených primeraných obmedzení alebo povinností technickými prostriedkami. Krajský súd v Bratislave ako nadriadený orgán podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľka podal sťažnosť, ako i konanie, ktoré predchádzalo týmto výrokom napadnutého rozhodnutia, a zistil, že sťažnosť odsúdenej je nedôvodná. Sťažnostný súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že odsúdená U. H. bola trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 0T/85/2018 zo dňa 15.04.2018 uznaná vinnou zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, za čo jej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov, peňažný trest vo výmere 500 €, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac a trest zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá vo výmere 4 roky. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 15.04.2018. V zmysle § 50 ods. 1 Trestného zákona, veta druhá, skúšobná doba podmienečného odsúdenia plynula od 16.04.2018 do 15.10.2020. Súd prvého stupňa nariadil vo veci verejné zasadnutie za účelom skúmania vedenia riadneho života odsúdenou počas skúšobnej doby. Odsúdený predvolal z adresy Q. XX, F., ktorú odsúdená dňa 25.06.2020 uviedla pred súdom ako adresu na doručovanie písomností. Zásielka sa dňa 14.09.2020 vrátila súdu prvého stupňa s oznamom pošty „adresát neznámy“. Zo zápisnice o verejnom zasadnutí vyplýva, že súd prvého stupňa vyhodnotil uvedené ako fikciu doručenia podľa § 66 ods. 3 Trestného poriadku, a preto podľa § 293 ods. 5 Trestného poriadku vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti odsúdenej. Sťažnostný súd po preskúmaní veci nezistil žiadne zákonné prekážky takéhoto postupu, ktorý bol v súlade s § 293 ods. 5 Trestného poriadku. Je len formálnym pochybením súdu prvého stupňa, že konštatoval fikciu doručenia podľa § 66 ods. 3 Trestného poriadku, hoci v skutočnosti nastala fikcia doručenia predvolania odsúdenej podľa § 66 ods. 4 Trestného poriadku. Na verejnom zasadnutí sa súd prvého stupňa oboznámil s listinnými dôkazmi, z ktorých vyplýva, že trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 0T/233/2018 zo dňa 05.06.2018 bola odsúdená uznaná vinnou zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, ktorého sa dopustila dňa 04.06.2018, t.j. v skúšobnej dobe. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 05.06.2018. V dňoch 19.07.2018 a 03.08.2018 sa odsúdená dopustila priestupkov spočívajúcich v porušení všeobecne záväzného nariadenia o pravidlách čase predaja v obchode a času prevádzky služieb na území mestskej časti, za čo bola v oboch prípadoch sankcionovaná pokutou vo výške 20 €. Podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak boli uložené, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, že sa trest odňatia slobody vykoná. Rovnako súd postupuje aj v prípade iných obmedzení alebo povinností podľa § 51 ods. 3 a 4, ak boli uložené. Ak sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne tak, aby výkony trestov odňatia slobody nasledovali plynule za sebou. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad a uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1. Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Správne postupoval súd prvého stupňa, keď dospel k záveru, že odsúdená U. Dezsöová neviedla riadny život, keď počas skúšobnej doby spáchala úmyselný trestný čin. V tomto smere sťažnostný súd spáchané priestupky nepovažuje za podstatné, pretože sú úplne bez vzťahu ku konaniu, za ktoré bola odsúdenej určená skúšobná doba, a sú menšieho významu. Spáchanie úmyselného trestného činu je však z hľadiska hodnotenia závažnosti protiprávneho konania v zmysle posudzovania vedenia riadneho života najvážnejšou formou protiprávneho konania, a vylučuje záver o vedení riadneho života v skúšobnej dobe. Táto konštatácia platí o to viac, že odsúdená spáchala ďalší trestný čin súvisiaci s cestnou premávkou, keď napriek zákazu viedla motorové vozidlo. Z tohto je evidentné, že podmienečný trest odňatia slobody nemal na odsúdenú dostatočný výchovný vplyv, a nie je možné túto skutočnosť zľahčovať ani so zreteľom na to, že následne už odsúdená riadny život viedla. Komplexne posudzujúc spôsob života odsúdenej v skúšobnej dobe sťažnostný súd dospel k záveru, že spáchanie úmyselného trestného činu vecne súvisiaceho s predchádzajúcim trestným činom je prekážkou záveru o riadnom živote aj napriek následnej absencii protiprávneho konania odsúdenou. Je pravdou, že súd prvého stupňa rozhodol o premene trestu s odstupom 2 rokov od momentu, kedy sa dozvedel o dôvode na premenu, a teda jeho rozhodnutie bolo oneskorené z hľadiska filozofie trestania, nedošlo však k porušeniu zákona, keďže skúšobná doba plynula až do 15.10.2020. Sťažnostný súd dáva za pravdou obhajobe, že odôvodnenie napadnutého uznesenia je strohé, v spojení s doplnením chýbajúcich úvah sťažnostným súdom však z hľadiska zákonnosti obstojí. Sťažnostný súd teda dopĺňa, že v čase verejného zasadnutia súdu prvého stupňa bolo z formálneho hľadiska možné uvažovať o ponechaní podmienečného odsúdenia v platnosti a primeranom predĺžení skúšobnej doby, pretože v čase rozhodovania súdu prvého stupňa skúšobná doba ešte plynula. Neboli však splnené materiálne podmienky vyplývajúce z citovaného ustanovenia § 50 ods. 4 Trestného zákona, pretože neboli dané žiadne výnimočné okolnosti. Je bežnou okolnosťou pri trestných činoch súvisiacich s cestnou premávkou, že páchateľ trestného činu má 23 rokov a študuje, a tiež je v súčasnosti v období pandémie bežné, že každý pomáha svojim starším rodinným príslušníkom s nákupmi. Nemožno súhlasiť s obhajobou v časti úvah o posudzovaní primeranosti nepodmienečného trestu, pretože vo vykonávacom konaní nie je možné opätovne revidovať trest uložený právoplatným rozhodnutím z hľadiska kritérií pre ukladanie trestov v zmysle § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného poriadku, ani skúmať závažnosť pôvodného trestného činu, ale v zmysle citovaných ustanovení je možné a potrebné posudzovať výlučne to, či odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život alebo nie, prípadne či sú dôvody na ponechanie podmienečného odsúdenia v platnosti. V časti sťažnostného konania, ktoré začalo predložením veci dňa 18.11.2020 už nebolo možné ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti ani z formálnych dôvodov, pretože skúšobná doba už neplynula. Nemožnosť naznačeného postupu vyplýva nielen z gramatického výkladu citovaného ustanovenia zákona, ale tento záver bol explicitne vyslovený v zjednocujúcom stanovisku trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. Tpj 43/2012 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. 4/2013. Týmto stanoviskom bola súdna prax zjednotená. V súlade so zákonom postupoval súd prvého stupňa aj v časti, v ktorej odsúdenú podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko z odpisu registra trestov je zrejmé, že odsúdená pred spáchaním trestného činu, pre ktorý jej bola určená skúšobná doba, nebola vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin. Krajský súd nezistil dôvody pre zrušenie alebo zmenu napadnutého uznesenia, preto sťažnosť odsúdenej ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.