Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/268/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018202667 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:0018202667.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka V.. W. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, XXX XX A., zastúpená JUDr. Tijanou Čečezovou, LL.M., advokátkou so sídlom Drieňová 17, 821 03 Bratislava a otec Q. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. 1, XXX XX A., zastúpený JUDr. Jánom Gálikom, advokátom so sídlom Fraňa Kráľa 18, 811 05 Bratislava, o návrhu matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a úpravu styku a o návrhu otca o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, úpravu styku a uložení informačnej povinnosti, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 20.03.2019, č.k. 59P/198/2019-141, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutých výrokoch, v ktorých upravil styk otca s maloletým W. S., nar. XX.XX.XXXX, a zamietol návrhy matky na určenie vyživovacej povinnosti otca za obdobie od 01.05.2018 do 17.05.2018, a na zaplatenie zročného výživného za obdobie od 01.05.2018 do 17.05.2018, p o t v r d z u j e. Vo zvyšnej napadnutej časti a vo výroku o trovách konania sa rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a v rozsahu zrušenia sa v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie . o d ô v o d n e n i e : 1. V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie : - zveril maloletého W., do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obidvaja rodičia, - otcovi uložil povinnosť platiť na maloletého výživné v sume 170 eur mesačne od 18.05.2018, vždy do 15. dňa v každom kalendárnom mesiaci k rukám matky, - otcovi uložil povinnosť zaplatiť do 31.05.2019 k rukám matky zročné výživné za obdobie od 18.05.2018 do 31.03.2019 v celkovej sume 329,10 eur, - styk otca s maloletým upravil tak, že otec je oprávnený sa stýkať s maloletým v párnom kalendárnom týždni od soboty 09:00 hod. do nedele 18:00 hod., v nepárnom kalendárnom týždni v stredu od 16:30 hod. do 18:00 hod. s výnimkou vianočných sviatkov a v každom kalendárnom roku na Veľkonočný pondelok od 09:00 hod. do 12:30 hod. a od 26.12. od 09:00 hod. do 27.12. do 18:00 hod. s tým, že maloletého si prevezme od matky v mieste jej bydliska, kde jej ho po ukončení styku odovzdá , - matke uložil povinnosť maloletého na styk riadne pripraviť a otca písomne informovať o všetkých podstatných veciach týkajúcich sa maloletého, najmä o jeho zdravotnom stave, zmene bydliska, umiestnení a prosperovaní v predškolskom zariadení a záujmových aktivitách, vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca, - vo zvyšku návrhy rodičov zamietol, - s použitím § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „ C.m.p.“) rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, jeho zastupovaní a spravovaní jeho majetku právne odôvodnil § 36 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákon o rodine“) a vecne tým, že rodičia nie sú manželia, nebývajú spoločne a nevedú spoločnú domácnosť, keď v týchto otázkach sa rodičia vedeli zhodnúť a v konaní neboli preukázané skutočnosti spochybňujúce úroveň výchovného prostredia u matky a ani vylučujúce rovnocennú účasť rodičov na zastupovaní a spravovaní majetku maloletého dieťaťa. 3. Výroky o vyživovacej povinnosti otca a o zročnom výživnom súd prvej inštancie právne odôvodnil § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63 ods. 3, § 75 ods.1 Zákona o rodine, konštatujúc, že matka v návrhu navrhla určiť na maloletého výživné za dobu od 01.05.2019 v sume 350 eur mesačne ako bežné výživné a zároveň aj výživné na tvorbu úspor v sume 30 eur mesačne, otec bol ochotný platiť bežné výživné v sume 150 eur mesačne a výživného na tvorbu úspor v sume 20 eur mesačne, v závere však žiadal výživné určiť len sumou 120 eur mesačne bez tvorby úspor, poukazujúc na to, že maloletému platí poistenie vo výške 30 eur mesačne (čo je vlastne sporenie) a kolízny opatrovník odporučil výživné na maloletého určiť sumou 200 eur mesačne bez tvorby úspor. Vykonaným dokazovaním zistil, že otec je poberateľom invalidného dôchodku a zároveň pracuje v trvalom pracovnom pomere, jeho celkový mesačný príjem v roku 2018 predstavoval v priemere 1.426,33 eur. V konaní nemal preukázané tvrdenie matky o ďalšom príjme otca z výkonu práce vo firme AutoLak MH, s.r.o. (táto skutočnosť nevyplynula z výsluchu majiteľa firmy V. S.) a ani tvrdenie matky o ďalšom príjme otca, dokladané prepismi SMS-iek otca (ktoré nemožno v konaní považovať za relevantný dôkaz a navyše sa týkali obdobia spolužitia rodičov). Matkin príjem do februára r. 2019 pozostával zo mzdy z trvalého pracovného pomeru a rodičovského príspevku a v roku 2018 predstavoval celkovo sumu 1 892,84 eur (bez mesačného štátneho prídavku na dieťa), v súčasnosti je jej príjem znížený o rodičovský príspevok v sume 214,70 eur. Aj bez vyplácania rodičovského príspevku je matkin mesačný príjem zo zamestnania vyšší o viac ako 250 eur, než mesačný príjem otca (zárobok zo zamestnania a invalidný dôchodok). Keďže otec má narušený zdravotný stav (v čase rozhodovania mu ho skomplikovalo zvýšenie glukózy v krvi a zhoršenie zraku), má vyššie nároky na výživu, ktoré mu odčerpávajú finančné prostriedky z jeho príjmu, a na pokrytie ktorých má slúžiť najmä invalidný dôchodok. Matka zvýšené náklady na výživu trvalého charakteru na rozdiel od otca nemá. Hypotekárnym úverom sú zaťažení obidvaja rodičia, otec za byt, v ktorom v býva, matka za zatiaľ neobývaný rodinný dom. Otec žije vo svojej domácnosti sám. 4. Pokiaľ ide o maloletého, tento je zdravé trojročné dieťa so štandardnými potrebami, nenavštevuje predškolské zariadenie, počas neprítomnosti matky je v opatere matkinej matky. Podľa názoru súdu prvej inštancie matkou vyčíslené mesačné náklady maloletého v sume 735 eur nemožno považovať za reálne vo vzťahu k jeho veku a potrebám, keď pre porovnanie takáto suma je na úrovni priemernej hrubej mesačnej mzdy v roku 2018 zamestnanca v stavebníctve, administratíve, či v poľnohospodárstve, pričom predstavuje primárny zdroj obživy nielen jednotlivca, ale často celej rodiny. Medzi náklady spojené s výživu maloletého dieťaťa nemôžu patriť mesačné splátky hypotéky, ktorými matka financuje svoj rodinný dom v Bernolákove, a to ani v pomernej časti, keďže sa jedná o vlastníctvo matky a nie o vlastníctvo dieťaťa. Matkou požadované výživné jednoznačne nekorešponduje skutočnému stavu veci v zmysle kritérií stanovených hmotnoprávnym predpisom. Súd prvej inštancie uviedol, že výživné v sume 170 eur spolu s matkiným pomerným finančným prispením a štátnym prídavkom na dieťa (aktuálne 24,34 eur mesačne) dostatočne pokryje nároky trojročného dieťaťa bez mimoriadne zvýšených nárokov na výživu. Súd prvej inštancie s poukazom na prvotné vyjadrenia sa otca týkajúce sa výšky vyživovacej povinnosti mal za to, že otec jednoznačne prejavil svoju spôsobilosť participovať na výžive maloletého celkovou sumou 170 eur mesačne, ktorú sumu považoval aj súd prvej inštancie za primeranú k veku a odôvodneným potrebám dieťaťa. Pokiaľ ide o platenie poistenia maloletému dieťaťu, toto nemôže nahrádzať platenie výživného, a to nielen výživného bežného určeného na každomesačnú úhradu jeho potrieb, ale ani výživného na tvorbu úspor, ktoré sa spravuje odlišným režimom (výživné na tvorbu úspor je nespochybniteľným príjmom dieťaťa vyplateným mu najneskôr v čase nadobudnutia plnoletosti, resp. aj skôr so súhlasom súdu na konkrétny účel, výplata poistného v čase plnoletosti dieťaťa je viazaná na ochotu povinného rodiča realizovať pravidelné mesačné splátky v súlade s poistnou zmluvou, ktorú tento rodič môže kedykoľvek vypovedať, čím mu vznikne aj nárok na výplatu takto vytvorenej masy finančných prostriedkov). S poukazom na výšku príjmu otca v mesačnej výške 1.426 eur, pri trvalo zvýšených nákladoch otca na svoju výživu v dôsledku prekonaného závažného ochorenia a jeho zaťaženia splátkami hypotekárneho úveru, nemožno podľa názoru súdu prvej inštancie pomery otca vyhodnotiť ako pomery nadštandardné, ktoré by svedčili v prospech určenia aj výživného na tvorbu úspor pre maloleté dieťa. 5. Na základe uvedeného, pri zohľadnení, že matka v zmysle § 77 ods.1 Zákona o rodine v konaní neprodukovala žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré požadovala určiť výživné na maloleté dieťa aj za obdobie pred podaním návrhu, t.j. už od 01.05.2019 (správne od 01.05.2018), súd prvej inštancie určil výživné odo dňa podania návrhu na súd, t.j. odo dňa 18.05.2019 (správne od 18.05.2018). Pokiaľ ide o zročné výživné zohľadnil, že otec si dobrovoľne plnil svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému mesačnými finančnými príspevkami potvrdenými matkou v sume 150 eur od mája 2018 až do novembra 2018 a v sume 120 eur od decembra 2018 až do marca 2019. Určením výživného odo dňa podania návrhu na súd vzniklo zročné výživné za obdobie od 18.05.2018 do 31.03.2019, v celkovej sume 329,10 eur a doplatok otca do sumy 170 eur tak predstavuje sumu 20 eur za pomernú časť mesiaca máj 2018 ( 20 eur : 31 dní x 14 dní = 9,10 eur) plus 20 eur za mesiace jún až november 2018 (20 eur x 6 mesiacov = 120 eur) a sumu 50 eur za mesiace december 2018 až marec 2019 (50 eur x 4 mesiace = 200 eur). Zročné výživné za obdobie od 18.05.2018 do 31.03.2019 v celkovej sume 329,10 eur súd podľa § 232 ods.3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) uložil otcovi zaplatiť do 31.05.2019 k rukám matky. 6. Pokiaľ ide o úpravu styku maloletého dieťaťa s otcom, súd prvej inštancie poukazujúc na § 25 ods. 2 Zákona o rodine uviedol, že matka navrhla úpravu styku otca s maloletým počas párneho kalendárneho týždňa v sobotu a v nedeľu vždy od 09:00 hod. do 12:00 hod., s výnimkou štátnych sviatkov, v nepárnom kalendárnom týždni v stredu od 16:30 hod. do 18:00 hod., každoročne na Veľkonočný pondelok od 09:00 hod. do 11:30 hod. a dňa 25.12. od 09:00 hod. do 11:30 hod. alebo do 12:00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom roku v dňoch 29.12. a 30.12. vždy od 09:00 hod. do 12:00 hod. argumentujúc tým, že maloletý po pobyte u otca zvykne ochorieť, otec nerešpektuje jej pokyny ani pokyny lekára, najmä že maloletý nemá u neho skákať a spotiť sa. Otcovi vyčítala, že maloletého jej odovzdáva spoteného, s mokrými slipkami a pribalenými pocikanými pančucháčmi, tiež že s ním nechodí von, nevie ho stravovať a pod. Otec sa podľa nej o maloletého nevie postarať ani po dobu dva a pol hodiny pobytu u neho. Tvrdila, že maloletý bez nej nezaspí, preto doposiaľ netrávila ani jednu noc mimo domova, uspáva ho výlučne ona. Maloletý je na ňu veľmi naviazaný, v noci pije dvakrát mlieko, ktoré si vezme iba od nej, nie je teda vhodné, aby u otca aj prespával. Otec v závere konania navrhol styk s maloletým upraviť na každý párny týždeň od piatku 15:00 hod. do nedele 15:00 hod., každý týždeň v stredu od 16:30 hod. do 18:00 hod., každoročne na Veľkonočný pondelok od 08:00 hod. do 15:00 hod., každý párny rok od 23.12. od 09:00 hod. do 25.12. do 18:00 hod., v čase od 28.12. od 09:00 hod. nepárneho roka do 03.01. do 18:00 nasledujúceho párneho roka a každoročne počas letných prázdnin v ich prvý týždeň od pondelka 09:00 hod. do nedele 18:00 hod. a v piaty týždeň prázdnin od pondelka 09:00 hod. do nedele 18:00 hod. V konaní uvádzal, že o maloletého sa dokáže plnohodnotne postarať, vie variť, upratovať, starať sa o domácnosť a poprel tvrdenia matky o jeho nespôsobilosti riadne sa postarať o maloletého, ktorými si podľa neho matka rieši svoj osobný spor s ním cez dieťa v snahe dosiahnuť, aby bol s maloletým čo najmenej. Uznal, že maloletý je vo svojom veku fixovaný na matku, preto by ho navykal na spánok u neho postupne, sám maloletý sa ho mal spýtať, kedy bude u neho hajať, ukazujúc pritom na svoju posteľ, ktorú má u neho pripravenú. Kolízny opatrovník odporučil styk otca s maloletým upraviť každý párny kalendárny týždeň od soboty 09:00 hod. do nedele 15:00 hod., v nepárnom kalendárnom týždni v stredu od 15:30 hod. do 17:30 hod., každý druhý rok na Veľkonočný pondelok od 09:00 hod. do 15:00 hod. a v párnom kalendárnom roku od 25.12. od 09:00 hod. do 26.12. do 18:00 hod., bez úpravy styku počas letných prázdnin s ohľadom na vek dieťaťa. Vo svojej správe zo šetrenia v domácnosti otca skonštatoval, že byt je udržiavaný v poriadku a na vysokej hygienickej úrovni, maloletý má v byte samostatnú izbu s podmienkami na hru a odpočinok a celkovo veľmi dobré životné podmienky. 7. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v domácnosti otca je podľa vykonaného šetrenia kolízneho opatrovníka vytvorené vhodné prostredie pre pobyt maloletého a nepreukázalo sa závažné hygienické zanedbávanie domácnosti otca popísané vo výpovedi svedkyne V. X. (ktorá do bytu otca chodievala len v čase spolužitia rodičov maloletého). Byt otca nie je pre maloletého neznámym prostredím, maloletý ho obýval spoločne s rodičmi do ukončenia ich partnerstva, po materiálnej stránke je otec na pobyt maloletého riadne pripravený, maloletý má u neho samostatnú a primerane zariadenú izbu. Po osobnostnej stránke nespôsobilosť otca zabezpečiť maloletému plnohodnotnú opateru nebola v konaní potvrdená a matka nevyprodukovala žiadne dôkazy ohľadne nadmerného požívania alkoholu otcom, keď sa sama vyjadrila, že si nemyslí, že by otec počas realizácie styku s maloletým požíval alkohol alebo odchádzal do krčmy. V tomto smere za bezvýznamné súd prvej inštancie posúdil vyjadrenia svedkyne V. o tom, že u otca boli bežne na linke a na balkóne uskladnené pollitrové a sedemdecové fľaše od tvrdého alkoholu. Argumentácia matky v záujme redukcie styku otca s maloletým o naviazanosti maloletého na jej osobu nasvedčuje o snahe matky dieťa „vlastniť“ a otcovi ho len „požičiavať“ za podmienok ňou nastavených. Mala by si pritom uvedomiť, že otec je pre maloletého rovnocenným rodičom, a pokiaľ otec nemá osvojené určité zručnosti, napr. čo sa týka uspávania dieťaťa, je to práve v dôsledku doteraz ňou obmedzovaných kontaktov s maloletým. V priebehu konania sa styk otca s maloletým uskutočňoval z vôle matky každý druhý víkend v sobotu a v nedeľu v rozpätí od 09:00 hod. do 11:30 hod., čo je z hľadiska veku dieťaťa a potreby udržiavania a upevňovania jeho vzťahu s otcom, neprimerane málo. 8. Na základe uvedeného súd prvej inštancie rozhodol o úprave styku otca s maloletým tak, aby styk vyhovoval záujmom maloletého dieťaťa determinovaným jeho vekom v rozsahu uvedenom vo výroku rozhodnutia . Za potrebné považoval, aby maloletý u otca aj nocoval, aby im bola daná možnosť spoločných večerných i ranných rituálov - kúpanie, večera, rozprávka pred spaním, spoločné prebúdzanie, raňajky, plánovanie denného programu a predovšetkým, aby mali obidvaja možnosť vzájomného spoznávania sa, čo im doteraz umožnené nebolo. Za súčasnej situácie sa nejaví ako vhodné určovať styk s dlhším prenocovaním u otca, čo vylučuje otcom navrhovanú úpravu styku. Takáto úprava bude namieste až po tom, ako sa skonsolidujú ich vzájomné vzťahy do tej miery, že maloletý bude dlhšie strávené obdobie u otca vnímať pozitívne a otec bude vo svojich rodičovských zručnostiach pripravený zvládnuť s maloletým napr. aj dovolenkový či víkendový pobyt mimo svoju domácnosť. V súčasnej dobe je pre maloletého najdôležitejšie, aby sa s otcom stretával v každom kalendárnom týždni, nakoľko je vo veku, kedy sa formuje a umocňuje jeho vzťah k otcovi, ako dôležitá súčasť vývoja jeho osobnosti. Súd prvej inštancie napokon zdôraznil, že úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom nie je nemenná a musí sa prispôsobovať veku a aktuálnym potrebám maloletého dieťaťa, pričom v zásade pôjde o zmenu styku v zmysle jeho rozšírenia. Určený spôsob preberania a odovzdávania maloletého znamená, že iné osoby, než rodičia, zúčastnené pri tom nebudú, aby nedochádzalo k situáciám popísaným otcom, kedy ho fyzicky napadla stará matka zo strany matky (ktorá môže byť spúšťačom konfliktných situácií) a spôsobila mu zranenie. Povinnosťou matky bude maloletého na styk s otcom pripraviť nielen tak, aby počas realizácie styku mal všetko potrebné, najmä primerané oblečenie a obutie, ale aby bol na stretnutie s otcom pripravený aj po psychickej stránke, aby napr. otca neodmietal a aby sa na stretnutie s ním tešil. K tomuto však musia prispieť obidvaja rodičia, teda aj samotný otec, ktorý by sa mal za každých okolností vyhnúť akýmkoľvek konfliktom s matkou pri preberaní a odovzdávaní maloletého, keď maloletý W. je už vo veku, kedy citlivo reflektuje akékoľvek nevhodné správanie, či už rodičov, resp. iných príbuzných, ktoré môže zanechať nepriaznivé následky na jeho psychike. 9. O návrhu otca na uloženie informačnej povinnosti matke, ktorej rozsah ponechal na úvahu súdu, súd prvej inštancie rozhodol podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, argumentujúc zlyhávaním, resp. absenciou komunikácie medzi rodičmi a vekom maloletého, ktorý nie je ešte spôsobilý samostatne otcovi zreferovať ani najzákladnejšie informácie o svojej osobe. Mal za potrebné, aby bol otec matkou informovaný o najpodstatnejších záležitostiach maloletého sa týkajúcich, ktorými sú najmä jeho zdravotný stav, zmena bydliska (matka avizovala presťahovanie sa do Bernolákova), umiestnenie a prosperovanie v predškolskom zariadení (maloletý by mal podľa udania matky začať navštevovať materskú školu), ako aj záujmové aktivity. Z toho dôvodu uložil matke povinnosť informovať otca predovšetkým o uvedenom, a to písomne, vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca, keď pravidelné poskytovanie informácii o podstatných veciach maloletého by malo eliminovať nezhody rodičov v danom smere, s cieľom poskytnúť otcovi prehľad o skutočnostiach, ktoré sú v živote maloletého významné, a o ktorých by mal mať otec vedomosť. 10. Vo zvyšku, t.j. v tých častiach, v ktorých návrhom rodičov nevyhovel, ich návrhy zamietol. 11. Proti výrokom týkajúcim sa určenia vyživovacej povinnosti otca, zročného výživného a úpravy styku otca s maloletým, podala v zákonnej lehote odvolanie matka namietajúc, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 písm. h/ C.s.p.), súd prvej inštancie nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods.1 písm. e/ C.s.p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.1 písm. f/ C.s.p.) a nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 C.m.p.). Namietala, že súd prvej inštancie neprihliadol a nevyhodnotil Čestné prehlásenie p. R. V. zo dňa 19.07.2018, ktorý mal vplyv aj na určenie výšky výživného. Súd prvej inštancie sa v rozhodnutí zaoberá primeranosťou výživného vzhľadom na zhoršený zdravotný stav otca, nezaoberá sa však zdravotným stavom maloletého W., trpiaceho častými zápchami, nepravidelnou stolicou, častými angínami, problémami s krčnými mandľami, nutnosťou zabezpečenia stravy s dostatkom vlákniny, nákupov sirupu na zmäkčenie stolice a prípravkov na posilnenie imunity. Otec počas ich spolužitia vynakladal na kúpu cigariet sumu cca 150 eur mesačne a tvrdenia o zhoršenom zdravotnom stave nepreukázal. Matka nesúhlasila s výškou výživného určenú súdom prvej inštancie a ani s tým, že toto bolo uložené otcovi platiť až odo dňa 18.05.2018. Uviedla, že otec ju s maloletým vyhodil z bytu ku dňu 30.04.2018 , na maloletého dobrovoľne prispieval v období od 01.05.2018 do 30.11.2018 sumou 150 eur mesačne a od 01.12.2018 sumou vo výške 120 eur mesačne. Náklady na maloletého bez nákladov na bývanie predstavujú sumu 419 eur mesačne (52 eur sušené mlieko, 42 eur mlieko HAMI, 100 eur ostatná strava, 15 a 20 eur drogéria a plienky, 40 eur lekáreň, prípravky na imunitu, 80-100 eur oblečenie, obuv, 30 eur hračky a knihy, 40 eur voľnočasové aktivity), väčšinu osobnej starostlivosti zabezpečovala a zabezpečuje matka, na čo mal povinnosť súd prvej inštancie prihliadnuť. Matka poukázala na to, že samotný kolízny opatrovník navrhol na maloletého vyššie výživné. 12. Pokiaľ ide o určený styk otca s maloletým matka namietala súdom určenú úpravu poukazujúc na to, že dôkazmi predkladanými v priebehu konania preukazovala to, že otec počas pracovných dní minimálne od pondelka do štvrtka mal chodievať do Ivanky pri Dunaji do autoservisu kamaráta, v spoločnej domácnosti trávil minimum času, maloletému sa nevenoval a nevytvoril si nemu potrebný vzťah a zručnosti spojené s režimom dieťaťa, nepodieľal sa na jeho výchove. V dôsledku týchto skutočností dieťa nepozná, nepozná jeho režim, návyky a nevie sa o neho dostatočne postarať. Po vynesení rozsudku si otec maloletého ani raz neprevzal každú nepárnu stredu v čase od 16:30 hod. do 18:00 hod. Každý párny víkend si dieťa prevezme v sobotu a v nedeľu o 09:00 hod. a vráti ho v oba dni v čase okolo 13:00 hod., nakoľko dieťa u neho odmieta spať. Stanovenie styku má byť v záujme maloletého dieťaťa, najmä vzhľadom na jeho vek, režim a návyky a každý styk je potrebné posudzovať individuálne. Matka nesúhlasila s úpravou styku otca s dieťaťom v nočných hodinách a žiadala ho upraviť tak, aby si dieťa na otca zvyklo a otec si osvojil potrebné zručnosti. Matka napokon namietla, že aj keď sa súd prvej inštancie v rozsudku opieral o šetrenie a správu kolízneho opatrovníka, tento ani raz nevidel maloletého a neskúmal jeho individuálne potreby. Matka na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že otcovi uloží povinnosť prispievať na výživu maloletého od 01.05.2018 sumou 350 eur mesačne, rozhodol o zročnom výživnom za obdobie od 01.05.2018 do rozhodnutia v časovej lehote, na základe vlastnej úvahy a upraví styk otca s maloletým počas párneho kalendárneho týždňa v sobotu a v nedeľu vždy od 09:00 hod. do 12:00 hod., v nepárnom kalendárnom týždni v stredu od 16:30 hod. do 18:00 hod., s výnimkou štátnych sviatkov, každoročne na Veľkonočný pondelok od 09:00 hod. do 11:30 hod. a dňa 25.12. od 09:00 hod. do 12:00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom roku v dňoch 29.12. a 30.12. vždy od 09:00 hod. do 12:00 hod. s tým, že maloletého si prevezme od matky v mieste jej bydliska, kde jej ho po ukončení styku odovzdá. 13. Otec v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdiť. Nesúhlasil s tvrdeniami matky o požívaní alkoholických nápojov a o jeho zdravotnom stave, o ktorom nemá predstavu a nikdy sa oň nezaujímala. Nie je pravdou, že matku vyhodil zo spoločnej domácnosti a ani, že sa o maloletého staral sporadicky. Sám plne zabezpečoval chod domácnosti, vrátane varenia, upratovania, prania, žehlenia a ostatných bežne vykonávaných činností v domácnosti. Matka bola majiteľkou bytu v Petržalke, ktorý prenajímala a jej príjmy boli viac ako nadštandardné. Matka po odchode zo spoločnej domácnosti striktne odmietla akúkoľvek inú pomoc okrem finančnej hotovosti . Otec uviedol, že dňa 22.04.2019 mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k synovi Q., ktorý spoločne s matkou V. A. bývajú v jeho domácnosti. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom uviedol rozhodujúci skutkový stav, riadnym spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré na daný prípad aplikoval a z ktorých vyvodil svoje práve závery. 14. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril. 15. Matka v písomných podaniach zo dňa 08.06.2019 a 07.10.2019 zopakovala argumentáciu týkajúcu sa spôsobu život otca počas trvania ich spoločnej domácnosti a toho, že v konaní nepreukázal zhoršený zdravotný stav (zvýšenú glukózu v krvi, zhoršené videnie a hroziaca operácia očí). Pokiaľ ide o pribudnutie ďalšej vyživovacej povinnosti otca uviedla, že o tomto sa na poslednom súdnom pojednávaní konanom dňa 21.03.2019 nezmienil a dokonca tvrdil, že jeho priateľka v jeho byte nebýva a zdržiava sa tam len sporadicky. Otec sa je nikdy neopýtal, či dieťa niečo nepotrebuje. Matka uviedla a doložila doklad o tom, že maloletý bol rozhodnutím zo dňa 23.05.2019 prijatý na predprimárne vzdelávanie na Základnej škole materskou školou na Sibírskej ul. v Bratislave, v čoho dôsledku sa oproti výdavkom už predloženým a vyčísleným, vzrástli výdavky na dieťa o ďalších minimálne 85 eur mesačne (35 eur školné, 35 eur strava v škôlke, 5 eur mesačne ZRPŠ, 10 eur aktivity spojené s návštevou škôlky). Matka otcovi vytkla, že tento sa vo vyjadrení nezmienil o starostlivosti o W., ktorého si doposiaľ neprevzal v každú druhú stredu a ktorý u neho aj naďalej odmieta spať. Reálne vynaložené náklady na maloletého sú v sume 498 eur za apríl 2019, 344 eur za máj 2019, 530 eur za jún 2019, 615 eur za júl 2019, 603 eur za august 2019 a 729 eur za september 2019. 16. Otec v následnom písomnom vyjadrení z 28.10.2019 uviedol, že matka sa ho snaží vykresliť ako nezodpovednú a nebezpečnú osobu pre syna, snaží sa komplikovať jeho styk s dieťaťom, ku ktorému má neustále výhrady. Čo sa týka stravovania dieťaťa vo forme Sunaru, mliečka Hami a používania plienok s vyčíslením matkou, maloletý už rok a pol nepije Sunar a mliečko Hami, nepoužíva plienky a ani si ich počas pobytu u otca nevyžaduje. Matka sa snaží umelo navyšovať náklady na maloletého. Dieťa má u neho vždy kvalitnú a vyváženú varenú domácu stravu a voľnočasové aktivity vykonávané s otcom dieťa neohrozujú na zdraví . Otec uviedol, že s matkou druhého syna Q., nar. XX.XX.XXXX, uzatvoril dňa 14.09.2019 manželstvo a invalidný dôchodok mu bol od 20.07.2019, pod č.k. XXXXXXXXXXX, znížený na sumu 290 eur mesačne, čo značne znížilo jeho príjem. 17. Matka v písomnom vyjadrení z 02.01.2020 uviedla, že maloletý býva od nástupu do materskej školy chorý veľmi často, o čom bol otec informovaný a stalo sa, že mal problémy s neodovzdaním dieťaťa počas choroby a žiadal potvrdenie od lekára. V rámci informačnej povinnosti otca dňa 07.11.2019 upovedomila, že má možnosť návštevy maloletého mimo stanoveného víkendu (náhradný termín), v prípade choroby dieťaťa, na ktorú ponuku otec nereagoval. Dieťa používa plienky počas noci, situácia sa v tomto smere nezmenila a užíva aj Sunar a mlieko Hami (konzumuje ich pred spaním, v noci a ráno po zobudení). V prílohe podania matka doložila doklady z nákupov potrieb pre maloleté dieťa, ktoré si začala odkladať od mesiaca január 2019. Uviedla, že suma výživného určená súdom prvej inštancie je nepostačujúca, neprimerane nízka a nezohľadňujúca výkon osobnej starostlivosti matky o dieťa, že výživné pre maloleté dieťa slúži nielen na uspokojovanie výživy v užšom zmysle, ale aj na uspokojovanie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa, že obligatórnym zákonným hľadiskom pri určovaní výšky výživného je osobný výkon starostlivosti, ktorý zákon o rodine nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy (uznesenie ÚS SR z 10.11.2011, sp.zn. IV. ÚS 489/2011) a že pri určovaní výživného toto nebolo určené v zodpovedajúcej miere v súvislosti s majetkovými pomermi otca a jeho príjmom, zároveň v spojitosti so zdravotným stavom maloletého. 18. Otec v písomnom vyjadrení zo dňa 07.03.2020 uviedol, že je sklamaný zo správania sa matky maloletého, ktorá za každú cenu trvá na tom, aby odvolací súd zmenil výšku výživného, ako aj upravil styk maloletého s otcom, najradšej aby sa so synom vôbec nestretával. Matka má neustále výhrady k jeho styku s dieťaťom, často mu pred ním napíše, že nie je vhodné, aby bral dieťa do miesta svojho bydliska, ale aby sa s ním len v okolí bydliska maloletého poprechádzal, matka si sama určuje čas na stretnutia otca s maloletým, čo otec (aj keď má súdom priznaný iný nárok na stretávanie sa s dieťaťom) rešpektuje a týmto chodieva za maloletým nepravidelne . Matka mu často napíše, že dieťa je choré a musí zostať doma, a tým pádom trávi so synom ešte menej času ako pred súdnym konaním. Matka využíva vplyv na maloletého, dieťa mu odpovedá, že musí ísť spať s mamou a má sa pýtať po obede domov. W. mu sám od seba rozpráva, že doma hovoria, že otec s jeho terajšou partnerkou sú zlí ľudia alebo že jeho žena je bosorka. Na potrebu chodí dieťa riadne na WC, mlieko Sunar a Hami nevyžaduje a je rád, že sa môže u otca najesť pestrej stravy. Otec uviedol, že každý z rodičov by mal viesť dieťa k úcte k druhému rodičovi, členom jeho rodiny a domácnosti, preto sa zdrží vytvárania akéhokoľvek negatívneho obrazu druhého rodiča. Z predložených SMS správ vyplýva, že sa dôkladne zaujíma o zdravotný stav dieťaťa a pokiaľ ide o výživné, toto v zmysle rozhodnutia súdu prvej inštancie riadne uhrádza (vrátane sumy 329,10 eur titulom zročného výživného). Na starostlivosti o dieťa sa okrem sumy výživného podieľa aj nákupom potrieb v čase, kedy je v jeho starostlivosti a platením sporiaceho poistenia vo výške 30 eur mesačne. Aj keď zákonnú vyživovaciu povinnosť majú vo všeobecnosti obaja rodičia, nie je možné hovoriť o mechanickej rovnosti. Matka maloletého mala v roku 2018 mesačný príjem v priemere 1.678,14 eur, za prvé dva mesiace roka 2019 1.721,78 eur + rodičovský príspevok cca 203 eur mesačne. Otec maloletého je zamestnancom v chránenej dielni, kde je jeho priemerný mesačný zárobok od roku 2019 do súčasnosti vo výške cca 908 eur mesačne + invalidný dôchodok od 01.01.2020 vo výške 298,50 eur mesačne, z ktorého uhrádza hypotéku na byt vo výške 340 eur mesačne, správcovskú činnosť za byt vo výške 150 eur mesačne , vyživovaciu povinnosť na druhé dieťa a nepracujúcu matku. 19. Matka v písomnom podaní z 25.04.2020 uviedla, že otec si do daného času ani raz neprevzal maloletého v stredu nepárneho týždňa z dôvodu nezáujmu otca tento styk realizovať. Po žiadosti otca sa jeho styk s maloletým od 04.05.2019 realizoval každý párny týždeň v sobotu a v nedeľu v čase od 09:00 hod. do 12:00 hod., neskôr do 13:00 hod., pričom otec sám navrhne čas odovzdania . Matka uviedla, že nevidí problém, aby maloletý obedný spánok realizoval u otca. Dieťa je po nástupe do materskej školy často choré, o čom svedčia záznamy u pediatričky, ktoré si súd v prípade potreby môže vyžiadať. Aj v prípade choroby dieťaťa sa snažila otcovi vyjsť v ústrety, a pokiaľ zdravotný stav dieťaťa dovolil, odovzdala mu W. aspoň na krátky čas. Otec si do dnešného dňa diktuje, kedy maloletého prinesie a neustále poukazuje na jeho zdravotný stav, ktorý matka bohužiaľ nevie ovplyvniť. Dieťa stále cez noc používa plienky a užíva aj mlieko Hami, ktoré mu chutí. Pokiaľ ide o výživné, bloky predložené otcom sú prevažne z roka 2018 , asi 4 ks. sú z roka 2019. 20. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 2 ods.1 C.m.p., 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p. a dospel k nasledujúcim záverom. 21. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods.1 C.m.p., § 380 ods. 2 C.s.p.). 22. Matka maloletého dieťaťa podala odvolanie proti výrokom týkajúcim sa určenia vyživovacej povinnosti otca, zročného výživného a úpravy styku otca s maloletým namietajúc, že rozhodnutie v týchto častiach vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 písm. / C.s.p.), súd prvej inštancie nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods.1 písm. e/ C.s.p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.1 písm. f/ C.s.p.) a nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 C.m.p.). 23. Pokiaľ ide o odvolaním matky napadnutý výrok, v ktorom súd prvej inštancie určil rozsah a spôsob stretávania sa otca s maloletým W. (v párnom kalendárnom týždni od soboty 09:00 hod. do nedele 18:00 hod., v nepárnom kalendárnom týždni v stredu od 16:30 hod. do 18:00 hod. s výnimkou vianočných sviatkov a v každom kalendárnom roku na Veľkonočný pondelok od 09:00 hod. do 12:30 hod. a od 26.12. od 09:00 hod. do 27.12. do 18:00 hod. s tým, že maloletého si prevezme od matky v mieste jej bydliska, kde jej ho po ukončení styku odovzdá), odvolací súd sa zhodol s názorom súdu prvej inštancie v tom, že v prejednávanom prípade je nutné upraviť styk otca súdnym rozhodnutím, keď z obsahu spisu vyplýva vysoká miera narušenia vzájomných vzťahov medzi rodičmi, v dôsledku ktorej títo nie sú schopní vzájomne v otázke styku otca s dieťaťom konštruktívne komunikovať. Vyhodnotiac skutkový stav vyplývajúci z vykonaného dokazovania je treba uviesť i to, že intenzitu stretávania sa otca s dieťaťom a jeho spôsob od mája 2018 (odkedy rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti) obaja rodičia v priebehu konania (vrátane podaní doručených v priebehu odvolacieho konania) prezentovali odlišne - otec ako závislosť od vôle matky v tomto smere a matka ako dôsledok nedostatočného záujmu otca o maloletého. 24. Zdôrazňuje, že právo styku rodiča je špeciálnou zložkou rodičovských práv a povinností vznikajúce v dôsledku zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Základným pravidlom, z ktorého by sa malo vychádzať je, že každý z rodičov má zásadné právo stráviť s dieťaťom polovicu jeho voľného času. V prípade maloletého dieťaťa a jeho úpravu stretávania sa s rodičom ktorému nebolo zverené, je pri úprave rozhodujúci vek, vývinové možnosti a potreby, zdravotný stav, citové väzby a v akej miere a akým spôsobom tento rodič doposiaľ zabezpečoval starostlivosť o maloleté dieťa. 25. V posudzovanom prípade rozsah styku maloletého W. s otcom súd prvej inštancie upravil tak, aby tento vyhovoval záujmom maloletého dieťaťa determinovaným jeho vekom, za potrebné považoval, aby maloletý u otca aj nocoval, aby im bola daná možnosť spoločných večerných i ranných rituálov (kúpanie, večera, rozprávka pred spaním, spoločné prebúdzanie, raňajky, plánovanie denného programu), a aby otec so synom mali možnosť vzájomného spoznávania sa. Zároveň zohľadnil i to, že za aktuálnej situácie sa nejaví vhodným určovať styk s dlhším prenocovaním u otca (otec v návrhu žiadal jeho styk s maloletým počas každého druhého víkendu už od piatka do nedele, t.j. v rozsahu dvoch nočných prespaní u otca), keď mal za to, že takáto úprava bude namieste až po skonsolidovaní ich vzájomného vzťahu do tej miery, že maloletý bude dlhšie strávené obdobie u otca vnímať pozitívne a otec bude vo svojich rodičovských zručnostiach pripravený zvládnuť s maloletým napr. aj dovolenkový či víkendový pobyt mimo svoju domácnosť. Za najdôležitejšie pre dieťa mal, aby sa s otcom stretávalo v každom kalendárnom týždni, nakoľko je vo veku, kedy sa formuje a umocňuje jeho vzťah k otcovi, ktorý je dôležitou súčasťou vývoja jeho osobnosti. 26. S týmito závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd plne zhoduje a konštatuje ich správnosť. Z vykonaného dokazovania totiž nevyplynula žiadna okolnosť preukazujúca neschopnosť otca sa o maloletého v čase určeného styku s dieťaťom sa o dieťa riadne postarať. Pokiaľ matka v podanom odvolaní vo vzťahu k tomuto výroku namieta nezohľadnenie obsahu prehlásenia p. R. V. zo dňa 19.07.2018 , v ktorom bol opísaný spôsob života otca pred narodením maloletého ( označený ako nezáväzný, často požívajúci alkohol) a po narodení maloletého (otec sa nemal podieľať na riadnej starostlivosti o syna, nevstával k dieťaťu v noci, návštevy kamarátov, neprítomnosť otca počas víkendových večerov), je jej treba dať do pozornosti, že tieto skutočnosti sa týkali obdobia pred rozpadom spoločnej domácnosti rodičov, ktoré nemali s poukazom na ostatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania vplyv na rozhodovanie súdu, pri ktorom boli zohľadňované schopnosti a úroveň starostlivosti otca o maloletého v čase vyhlásenia rozhodnutia, t.j. s odstupom takmer jedného roka. Za nemajúce vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd posúdil aj námietky matky o tom, že od rozhodnutia súdu prvej inštancie sa styk otca s maloletým v určené stredy nepárneho kalendárneho týždňa vôbec nerealizuje a víkendový styk v párnom kalendárnom týždni sa z vôle otca realizuje počas soboty a nedele od rána do cca 13:00 hod., kedy otec z vlastného rozhodnutia odovzdáva maloletého matke). S poukazom na oboma rodičmi prezentované rozporné stanoviská (matka tvrdí, že rozsah styku s dieťaťom výlučne závisí od vôle otca, otec poukazuje na nedostatočnú prípravu dieťaťa matkou na styk s otcom, kedy samo dieťa hovorí, že musí ísť spať domov) a na najlepší záujem maloletého na vytváraní a rozvoji rovnocenných vzťahových väzieb s otcom (čl. 5 Zákona o rodine), ktorý má rovnaké rodičovské práva a povinnosti ako matka, odvolací súd nevidí dôvod na matkou v odvolaní navrhovanú úpravu styku otca s maloletým (počas párneho kalendárneho týždňa v sobotu a v nedeľu vždy od 09:00 hod. do 12:00 hod., v nepárnom kalendárnom týždni v stredu od 16:30 hod. do 18:00 hod., s výnimkou štátnych sviatkov, každoročne na Veľkonočný pondelok od 09:00 hod. do 11:30 hod. a dňa 25.12. od 09:00 hod. do 12:00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom roku v dňoch 29.12. a 30.12. vždy od 09:00 hod. do 12:00 hod. s tým, že maloletého si prevezme od matky v mieste jej bydliska, kde jej ho po ukončení styku odovzdá). Zdôrazňuje, že rodič má právo sa dieťaťom stýkať, nie je to však jeho povinnosťou a nie je ho možné k tomu nútiť (III. ÚS 321/2015). Rozsah styku otca s maloletým určený súdom prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu plne zohľadňuje špecifiká daného prípadu, vek, citové väzby a potreby maloletého W. a jeho závery sú plne akceptovateľné aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu, kedy je dieťa o rok a pol staršie a pri dôslednej príprave matkou (ako primárneho rodiča) na styk s otcom, nie je žiaden dôvod na úpravu styku bez prespávania dieťaťa u otca. Odvolaciemu súdu nedá neapelovať na oboch rodičov, aby uprednostnili záujem maloletého syna a pokúsili sa v otázkach súvisiacich s jeho výchovou dospieť v otázkach výchovných postupov a najmä ich vzájomného vzťahu k modelu, ktorý uprednostní záujem dieťaťa, keď v prípade vzájomnej nespolupráce a neschopnosti rodičov konštruktívne komunikovať vo veciach týkajúcich sa dieťaťa, pôjdu v konečnom dôsledku len proti záujmu maloletého, ktorému tým budú odopierať právo na pokojné a vzájomnými konfliktami rodičov nezaťažované detstvo . 27. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým upravil styk otca s maloletým Patrikom, podľa § 387 ods.2 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. 28. Vychádzajúc z obsahu odvolania matky, v ktorom matka vo vzťahu k vyživovacej povinnosti otca žiada rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že otcovi uloží povinnosť prispievať na výživu maloletého od 01.05.2018 sumou 350 eur mesačne a rozhodne o zročnom výživnom za obdobie od 01.05.2018 do rozhodnutia v časovej lehote na základe vlastnej úvahy, je zrejmým, že matka nenapadla závery súdu prvej inštancie, v ktorých zamietol jej návrh na uloženie povinnosti otcovi od 01.05.2018 platiť výživné v sume 30 eur mesačne titulom tvorby úspor. Predmetom odvolacieho prieskumu je potom rozhodnutie súdu prvej inštancie o návrhu matky na uloženie povinnosti otcovi platiť od 01.05.2018 na výživu maloletého 350 eur mesačne a závislý výrok o zročnom výživnom za rovnaké obdobie ( ktorému súd prvej inštancie čiastočne vyhovel a čiastočne zamietol). 30. Súd prvej inštancie zamietol návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti otca za obdobie od 01.05.2018 do 17.05.2018 a na zaplatenie zročného výživného za rovnaké obdobie (t.j. do podania návrhu vo veci matkou), právne dôvodiac ust. § 77 ods.1 tretia veta Zákona o rodine, keď podľa jeho názoru matka v konaní neprodukovala žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa a súd sám takéto skutočnosti nezistil. 31. Je treba prisvedčiť názoru súdu prvej inštancie, že ust. § 77 ods.1 Zákona o rodine zabezpečuje určovanie výživného v prípade, ak jeden z rodičov prestane plniť svoju vyživovaciu povinnosť a je dôvod určiť výživné súdnym rozhodnutím a zároveň vyjadruje zásadu možnosti priznania dávok výživného od začatia konania (t.j. od podania návrhu), s výnimkou konania o výživnom pre maloleté deti, ktoré je možné priznať pri splnení zákonného predpokladu aj za dobu minulú. Keďže výživné má spotrebný charakter a má pokrývať pravidelné mesačné náklady a potreby detí, cieľom právnej úpravy vyjadrenej v uvedenom v zákonnom ustanovení je dosiahnuť, aby oprávnený rodič hneď ako nastane situácia, že povinný rodič si prestane plniť vyživovaciu povinnosť, podal návrh na určenie výživného - zmyslom tejto právnej úpravy je ochrana práv detí, majúcich nárok na to, aby si k nim rodičia plnili vyživovaciu povinnosť pravidelne a v rozsahu potrebnom pre uspokojovanie ich potrieb. Ak zákonodarca v citovanom ustanovení určil podmienky, za ktorých je možné priznať výživné pri maloletých deťoch za dobu spätne od podania návrhu, postupoval tak v súlade so svojimi právomocami, v záujme zamedzenia možným špekuláciám a prípadnému zneužívaniu tejto možnosti. Aj keď v citovanom ustanovení zákonodarca presne nezadefinoval, čo je možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, súdna prax sa ustálila v tom, že priznanie výživného pre maloleté deti spätne aj pred podaním návrhu je výnimočným postupom zo všeobecného pravidla o tom, že výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania, dôvody hodné osobitného zreteľa musí navrhovateľ súdu preukázať a medzi dôvody hodné osobitného zreteľa patrí napr. objektívna nemožnosť podať návrh proti povinnému z dôvodu, že navrhovateľ nemal vedomosť, kde sa povinný nachádza alebo z dôvodu zlého zdravotného stavu navrhovateľa, pre ktorý sa nemohol venovať takémuto konaniu, prípadne mu to neumožňovala iná závažná prekážka. 32. Vychádzajúc z uvedeného sa odvolací súd zhoduje s názorom súdu prvej inštancie o nesplnení zákonných podmienok pre úspech v konaní o návrhu matky na uloženie povinnosti otcovi platiť výživné za obdobie od 01.05.2018 do 17.05.2018 a na zaplatenie prináležiaceho zročného výživného. V posudzovanej veci je jednoznačné, že matka po prvýkrát navrhla upraviť vyživovaciu povinnosť otca k maloletému v návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a určenie výživného zo dňa 14.05.2018, doručeného súdu prvej inštancie dňa 18.05.2018 a v konaní neprodukovala tvrdenia, ktorými by preukázala dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by jej bez zbytočného odkladu potom, ako si mal otec prestať plniť vyživovaciu povinnosť, objektívne bránili uskutočniť úkon smerom k súdu a takéto skutočnosti z obsahu spisu ani nevyplynuli. Naviac, vykonaným dokazovaním bolo zistené, že otec okamžite po odchode matky zo spoločnej domácnosti (t.j. od mája 2018) dobrovoľne na výživu maloletého W. prispieval sumou 150 eur mesačne. Pokiaľ matka v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že otec ju mal s maloletým „ku dňu 30.04.2018 vyhodiť z bytu“, tento dôvod nie je možné posúdiť za dôvod hodný osobitného zreteľa, odôvodňujúci výnimočný postup podľa citovaného zákonného ustanovenia. 33. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výrokoch, v ktorých zamietol návrhy matky na určenie vyživovacej povinnosti otca za obdobie od 01.05.2018 do 17.05.2018 a na zaplatenie zročného výživného za obdobie od 01.05.2018 do 17.05.2018 podľa § 387 ods.2 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil. 34. Odvolací súd napokon posudzoval vecnú a právnu správnosť výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorých rozhodoval o návrhu matky na uloženie povinnosti otcovi platiť výživné v sume 350 eur mesačne za obdobie od 18.05.2018 a tomu zodpovedajúce zročné výživné, t.j. v ktorých otcovi uložil povinnosť platiť na maloletého výživné v sume 170 eur mesačne od 18.05.2018, vždy do 15. dňa v každom kalendárnom mesiaci k rukám matky, otcovi uložil povinnosť zaplatiť do 31.05.2019 k rukám matky zročné výživné za obdobie od 18.05.2018 do 31.03.2019 v celkovej sume 329,10 eur a vo zvyšku návrh matky v tejto časti zamietol. 35. Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 36. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 37. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že matkou uvádzané odvolacie dôvody vzťahujúce sa k výrokom týkajúcim sa vyživovacej povinnosti otca za obdobie od 18.05.2018 sú naplnené, aj keď primárne z iných dôvodov. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Odvolací súd zdôrazňuje, že základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozhodnutia (§ 217 ods.1 C.s.p.). Výška nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná, táto musí vychádzať zo základných potrieb (bývanie, stravovanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, náklady súvisiace o školskou dochádzkou a pod.), a pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, treba zohľadniť aj tiež náklady na voľnočasové aktivity. Až po stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa, môže súd pristúpiť k určeniu miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov, pri zohľadnení ich zárobkových schopností , majetkových pomerov, životnej úrovne, počtu iných vyživovacích povinností a ich výšky, plnenia vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, plnenia vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami. Uvedeným zákonným kritériám musí zodpovedať výrok rozhodnutia a najmä jeho odôvodnenie, pretože v opačnom prípade by súd v budúcnosti sťažil účastníkom konania možnosť žiadať, v prípade podstatnej zmeny pomerov či už na strane maloletého dieťaťa alebo rodičov, o zmenu prijatého rozhodnutia ( § 26, § 78 Zákona o rodine). 38. V posudzovanom prípade z odôvodnenia vzťahujúceho sa k výrokom o vyživovacej povinnosti otca za obdobie od 18.05.2018 však nie je možné ustáliť, či súd prvej inštancie na uvedené zákonné kritériá vo vzťahu k odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa prihliadal a akým spôsobom ich vyhodnotil, a to i napriek tomu, že otec v konaní namietal rozsah nákladov, ktoré prezentovala matka ako náklady vynakladané na zabezpečenie potrieb dieťaťa a ktoré v priebehu konania pred súdom prvej inštancie opakovane upravovala. Pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia rezignoval na ustálenie rozsahu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa (pri ktorom je v niektorých položkách možné vychádzať z rozsahu nákladov obvykle vynakladaných na dieťa v porovnateľnom veku ), nie je možné skutkovo a ani právne preskúmať jeho úvahu o tom, že „sumu 170 eur mesačne považuje za primeranú k veku a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, keď táto suma spolu s matkiným finančným prispením a štátnym prídavkom na dieťa dostatočne pokryje nároky trojročného dieťaťa, bez mimoriadne zvýšených nárokov na výživu“, čoho následkom je úvaha odvolacieho súdu o nedostatočnom objasnení skutkového a právneho základu rozhodnutia v tejto časti a nemožnosti vysporiadania sa s odvolacími námietkami matky prezentovanými v odvolaní proti tejto časti rozhodnutia (vrátane námietok o dostatočnom neprihliadnutí na rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa) . 40. V nadväznosti na uvedené považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca za obdobie od 18.05. 2018 a určenia výšky zročného výživného za rovnaké obdobie (závislého od výšky určenej vyživovacej povinnosti otca) za nepreskúmateľný, nespĺňajúci zákonné náležitosti predpísané v § 220 ods. 2 C.s.p., nakoľko v ňom absentujú všetky dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie v tejto časti založil, majúce pritom podstatný význam pre jeho skutkové a právne posúdenie. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch, v ktorých uložil otcovi povinnosť platiť na maloletého výživné v sume 170 eur mesačne od 18.05.2018, vždy do 15. dňa v každom kalendárnom mesiaci k rukám matky, povinnosť zaplatiť do 31.05.2019 k rukám matky zročné výživné za obdobie od 18.05.2018 do 31.03.2019 v celkovej sume 329,10 eur a vo zvyšku návrhy matky v týchto častiach zamietol a v závislom výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil v tomto rozsahu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou prvoinštančného súdu bude pri ďalšom prejednaní veci posúdiť a ustáliť otázky naznačené odvolacím súdom, opätovne o vyživovacej povinnosti otca k maloletému za obdobie od 18.05.2018 rozhodnúť a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 C.s.p., t.zn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posudzovaní výšky vyživovacej povinnosti otca, vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán týkajúce sa zákonných podmienok posudzovaných vo vzťahu k určeniu výšky vyživovacej povinnosti otca (t.j. majetkových a finančných pomerov na strane rodičov a aj rozsahu odôvodnených potrieb maloletého), v nadväznosti na podania účastníkov z ktorých vyplýva, že v čase od rozhodnutia súdu prvej inštancie maloletý začal navštevovať materskú školu, otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a znížila sa výška invalidného dôchodku poskytovaného Sociálnou poisťovňou ustáli, či na strane rodičov a maloletého dieťaťa nedošlo k podstatnej zmene pomerov, v rozhodnutí uvedie, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. V novom rozhodnutí o zostávajúcom predmete konania súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§ 396 ods.3 C.s.p.). 41. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( § 2 ods.1 C.m.p., § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).