Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Scud/7/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200625 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Široká ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1015200625.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Širokou v právnej veci navrhovateľa: B. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, CH-XXXX V.-SO, F. konfederácia, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X. z 09.02.2015, zmenové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X z 11.12.2015 a zmenové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X z 10.03.2016 z r u š u j e a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 09.02.2015 odporkyňa priznala navrhovateľovi od 01.02.2012 starobný dôchodok v sume 25,90 € mesačne postupne zvýšený za roky 2013, 2014 a 2015 na sumu 29,90 € mesačne. Starobný dôchodok odporkyňa vypočítala v súlade s čl. 45 ods. 1 Nariadenia (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva a zohľadnila aj obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Švajčiarskej konfederácie, pretože navrhovateľovi nevznikol nárok na starobný dôchodok na základe obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. 2. Proti uvedenému rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie z dôvodu, že odporkyňa mu nezapočítala obdobie dôchodkového poistenia rokov 1974 -1983, počas ktorých aktívne pracoval ako vedúci orchestra cez SLOVKONCERT. Žiaľ, všetky doklady o jeho činnosti ako vedúceho orchestra sa stratili. Doložil čestné prehlásenia osôb, ktorí s ním v uvedenom období spolupracovali. 3. Odporkyňa zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 11.12.2015 priznala odporcovi starobný dôchodok od 01.02.2012 v sume 76,40 € postupne za roky 2013-2016 zvýšený na sumu 103,50 € mesačne, pričom z priloženého osobného listu dôchodkového poistenia je zrejmé, že odporkyňa navrhovateľovi zohľadnila aj obdobie rokov 1974-1985. 4. Zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 10.03.2016 odporkyňa priznala odporcovi starobný dôchodok od 01.02.2012 v rovnakej sume 76,40 € postupne za roky 2013-2016 zvýšený na sumu 103,50 € mesačne, pričom v odôvodnení tohto druhého zmenového rozhodnutia dodatočne odôvodnila, že obdobie od 01.01.1972 do 31.12.1972, od 22.9. 1973 do 05.10.1973, od 01.01.1974 do 21.11.1983 bolo zhodnotené na základe potvrdenia Obvodného národného výboru z 14.04.1987 o evidencii poistenia ako umelca v slobodnom povolaní, na základe návrhu na zrušenie sociálneho zabezpečenia organizácie Slovkoncert z 13.03.1987, podľa ktorého bolo navrhovateľovi priznané sociálne zabezpečenie od 01.01.1972, na základe rozhodnutia Obvodného národného výboru z 24.03.1987 o zrušení sociálneho zabezpečenia od 01.01.1987 a na základe evidenčného listu z 24.06.1974. Odporkyňa zhodnotila hrubé zárobky navrhovateľa za rok 1972 podľa § 63 ods. 3 vyhlášky č. 149/1988 Zb. ktorou sa vykonáva zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení vo výške 12 000 Kčs. Hrubé zárobky za obdobie od 01.01.1974 do 31.12.1976 a 01.01.1978 do 21.11.1983 boli zhodnotené v minimálnom príjmovom stupni 250 Kčs mesačne podľa § 75 vyhlášky č. 128/1975 Zb., ktorou a vykonáva zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení. Hrubý zárobok za rok 1977 bol zhodnotený v sume 60 000 Kčs na základe rozhodnutia o zmene vymeriavacieho základ z 15.04.1977. Za rok 1986 odporkyňa nezapočítala navrhovateľovi žiadny zárobok, keďže podľa potvrdenia z 14.04.1987 mu nebol vyplatený žiadny honorár. 5. Odporca doručil súdu emailovú komunikáciu s odporkyňou, z ktorej vyplýva, že nesúhlasí so zhodnotením jeho hrubých zárobkov v minimálnom príjmovom stupni. Uviedol, že v rokoch 1977-1983 boli jeho príjmy zúčtované cez SLOVKONCERT minimálne 20 000 Kčs mesačne. Sprostredkovacie odmeny a odvody na sociálne poistenie boli taktiež zúčtované cez Slovkoncert. Považuje za podozrivé, že neexistujú žiadne podklady, pričom hudobníci za to nemôžu. Považoval by za spravodlivé, keby sa na túto skutočnosť viac prihliadalo, nie len ako totálne minimum. 6. Odporkyňa trvala na správnosti vypočítaného starobného dôchodku a žiadala, aby správny súd rozhodnutie z 09.02.2015, zmenové rozhodnutie z 11.12.2015 a zmenové rozhodnutie z 10.03.2016 ako vecne správne potvrdil. 7. Podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. 8. V súlade s citovaným ustanovením najvyšší súd v konaní postupoval podľa ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). 9. Krajský súd v Bratislave ako príslušný na konanie podľa § 246 OSP preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne z 09.02.2015 spolu so zmenovými rozhodnutiami z 11.12.2015 a 10.03.2016 bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250f ods. 1 a 2 OSP, keďže odporkyňa súhlasila s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania a navrhovateľ sa na výzvu súdu, či súhlasí s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania nevyjadril. 10. Vzhľadom na to, že odporkyňa uznala a započítala navrhovateľovi doby poistenia, o započítanie ktorých v opravnom prostriedku žiadal, zostala medzi stranami sporná už iba otázka zhodnotenia hrubých zárobkov za obdobie 01.01.1974 do 31.12.1976 a od 01.01.1978 do 31.12.1982, za ktoré odporkyňa zhodnotila hrubé zárobky navrhovateľa v minimálnom príjmovom stupni vo výške 250 Kčs. 11. Pre posúdenie zákonnosti zhodnotenia hrubých zárobkov odporkyňou podľa vyhlášky 128/1975 Zb. je rozhodujúce vyriešenie právnej otázky, podľa ktorej právnej úpravy je potrebné hodnotiť zárobky navrhovateľa s poukazom na znenie § 255 ods. 1 veta prvá zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. 12. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 9So/87/2017, v ktorom najvyšší súd poukázal na to, že keďže príjmy z umeleckej činnosti vykonávanej mimo pracovného pomeru nepodliehali dani zo mzdy, ale dani z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti na uvedené obdobie nemožno aplikovať § 257 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. 13. V prípade navrhovateľa teda bolo potrebné jeho príjmy hodnotiť podľa právnej úpravy v súlade s § 255 zákona č. 461/2003 Z.z. teda platnej pred 01.01.2004 v čase, kedy sa takéto zárobky obdobne ako doba poistenia získali. 14. Účasť na dôchodkovom zabezpečení (poistení) v období do upravoval do 31.12.1975 zákon č. 101/1964 Zb o sociálnom zabezpečení spolu s vykonávacou vyhláškou č. 102/1964 Zb. a od 01.01.1976 zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom poistení spolu s vykonávacou vyhláškou č. 128/1976 Zb. 15. Podľa § 1 ods. 1 písm. g) zákona č. 101/1964 Zb. o sociálnom poistení sociálne zabezpečenie podľa tohto zákona zahrňuje dôchodkové zabezpečenie spisovateľov, hudobných skladateľov, výtvarných umelcov, architektov, vedeckých pracovníkov, novinárov, výkonných umelcov a artistov (ďalej len „umelci“). 16. Podľa § 59 ods. 1 vyhlášky Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 102/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, spisovatelia, hudobní skladatelia, výtvarní umelci, architekti, vedeckí pracovníci, novinári, výkonní umelci a artisti, uznaní príslušnou vrcholnou ideovou organizáciou (ďalej len „umelci“), ktorí a) vykonávajú svoju činnosť ako povolanie tvoriace trvalý a hlavný zdroj príjmov, avšak nie v pracovnom pomere, b) nie sú už z iného dôvodu zúčastnení na dôchodkovom zabezpečení, c) nepožívajú starobný, invalidný ani osobný dôchodok, sú zúčastnení na zabezpečení v chorobe, zabezpečení matky a dieťaťa a dôchodkovom zabezpečení ako pracovníci s odchýlkami uvedenými v tomto diele vyhlášky (povinné zabezpečenie). 17. Podľa § 60 č. 102/1964 Zb., povinné zabezpečenie umelca vzniká dňom, ktorým podľa vyjadrenia príslušnej vrcholnej ideovej organizácie začal umelec sústavne vykonávať svoju činnosť, a zaniká dňom, ktorým sa podľa vyjadrenia tejto organizácie uvedená činnosť skončila; zaniká aj dňom, od ktorého umelec už nesplňuje niektorú z podmienok uvedených v § 59 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/102/19750701>. 18. Podľa § 61 ods. 1 vyhlášky č. 102/1964 Zb. povinne zabezpečení umelci sa zaraďujú podľa výšky ročného príjmu plynúceho z ich činnosti do príjmových stupňov určených týmito pevnými mesačnými sumami: ročný príjem príjmový stupeň (mesačne) Kčs Kčs - do 5 400 250 nad 5 400 do 11 400 500 nad 11 400 do 17 400 1 000 nad 17 400 do 23 400 1 500 nad 23 400 do 34 400 2 000 nad 34 000 2 500 19. Podľa § 61 ods. 2 vyhlášky č. 102/1964 Zb. za ročný príjem umelca sa považuje hrubý príjem z umeleckej činnosti podrobený dani za kalendárny rok, znížený o skutočné režijné náklady spojené s výkonom tejto činnosti, najvyššie však a) o 60 % pri umeleckej činnosti v odbore sochárstva, b) o 50 % pri inej výtvarnej činnosti a pri umeleckej fotografii a c) o 40 % pri ostatnej umeleckej činnosti. 20. Podľa § 61 ods. 3 vyhlášky č. 102/1964 Zb. do príjmových stupňov zaraďuje umelca orgán príslušný vykonávať zabezpečenie podľa tohto dielu vyhlášky po vypočutí príslušnej vrcholnej ideovej organizácie. V prvom roku zabezpečenia zaradí sa umelec podľa pravdepodobnej výšky hrubého príjmu. Zmenu v zaradení do príjmového stupňa možno vykonať pri podstatnej zmene príjmu len do budúcnosti od začiatku nasledujúceho kalendárneho roku. 21. Podľa § 61 ods. 4 vyhlášky č. 102/1964 Zb. dobrovoľne zabezpečený umelec sa zaraďuje do toho z príjmových stupňov uvedených v odseku 1, ktorý zodpovedá príjmu z jeho činnosti podľa vyjadrenia príslušnej vrcholnej ideovej organizácie. 22. Spornú výšku hrubých zárobkov za obdobie od 01.01.1975 je potrebné posudzovať podľa predpisov účinných v tom čase, teda podľa zákona č. 121/1975 Zb. a vyhlášky č. 128/1975 Zb. 23. Podľa zákona č. 132/1975 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení účinného do 30.09.1988, rozhodovali o dávkach dôchodkového zabezpečenia, pokiaľ nebolo ustanovené inak, národné výbory (§1 ods. 1 písm. c) v spojení s § 4 ods. 1 zákona č. 132/1975 Zb.) ako orgány sociálneho zabezpečenia. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) bod 4. tohto zákona rozhodoval o vzniku a zániku sociálneho zabezpečenia výkonných umelcov okresný národný výbor. Výkonní umelci boli na dôchodkovom zabezpečení zúčastnení podľa § 3 písm. f) zákona č. 121/1975 Zb. Bližšiu úpravu sociálneho zabezpečia obsahovala vyhláška č. 128/1975 Zb. , ktorou sa vykonáva zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v § 72 a nasl. 24. Podľa § 72 vyhl. č. 128/1975 Zb. , ktorou sa vykonáva zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení, za umelcov sa podľa tohto dielu vyhlášky považujú spisovatelia (včítane prekladateľov slovesných diel), hudobní skladatelia, výtvarní umelci, architekti, vedeckí pracovníci, novinári, výkonní umelci a artisti, ktorí spĺňajú podmienky podľa ďalej uvedených ustanovení (ďalej len "umelci"); pri splnení tejto podmienky a ako výkonní umelci posudzujú aj hudobníci z povolania a estrádni umelci. 25. Podľa § 73 ods. 1 vyhl.č.128/1975 Zb. umelci, ktorí a) podľa vyjadrenia organizácie spolupôsobiacej pri vykonávaní zabezpečenia umelcov (§ 84 ods. 1) vykonávajú svoju činnosť ako povolanie tvoriace trvalý a hlavný zdroj príjmov, avšak nie v pracovnom pomere, b) nie sú už z iného dôvodu účastní na dôchodkovom zabezpečení, c) nepožívajú starobný dôchodok, invalidný dôchodok, dôchodok za výsluhu rokov, ani osobný dôchodok, sú zúčastnení na zabezpečení v chorobe, zabezpečení matky a dieťaťa a dôchodkového zabezpečenia ako pracujúci s odchýlkami uvedenými v tomto diele vyhlášky (povinné zabezpečenie). 26. Podľa § 74 ods. 1 vyhl. č. 128/1975 Zb. povinné zabezpečenie umelca vzniká dňom, ktorým podľa vyjadrenia organizácie spolupôsobiacej pri vykonávaní zabezpečenia umelcov umelec začal sústavne vykonávať svoju činnosť, a zaniká dňom, ktorým sa podľa vyjadrenia tejto organizácie uvedená činnosť skončila; zaniká tiež dňom, od ktorého umelec už nespĺňa niektorú z podmienok uvedených v § 73 ods. 1. 27. Podľa § 75 ods. 1 vyhl. č. 128/1975 Zb. povinne zabezpečení umelci sa zaraďujú podľa výšky ročného príjmu plynúceho z ich činnosti do príjmových stupňov určených týmito pevnými mesačnými sumami: ------------------------------------------------------------------ ročný príjem príjmový stupeň (mesačne) Kčs Kčs --------------------------------------------------------------------------- do 5 400 250 nad 5 400 do 11 400 500 nad 11 400 do 17 400 1 000 nad 17 400 do 23 400 1 500 nad 23 400 do 29 400 2 000 nad 29 400 do 35 400 2 500 nad 35 400 do 41 400 3 000 nad 41 400 do 47 400 3 500 nad 47 400 do 53 400 4 000 nad 53 400 do 59 400 4 500 nad 59 400 5 000 28. Podľa § 75 ods. 3 veta prvá vyhl. č. 128/1975 Zb. do príjmových stupňov umelca zaraďuje orgán príslušný vykonávať zabezpečenie podľa tohto dielu vyhlášky po vyjadrení príslušnej organizácie spolupôsobiacej pri vykonávaní zabezpečenia umelcov. 29. Podľa § 84 ods. 1 písm. e) vyhlášky č. 128/1975 Zb. pri vykonávaní zabezpečenia umelcov a pri príprave podkladov pre rozhodovanie o dávkach spolupôsobia vo veciach hudobníkov z povolania, estrádnych umelcov a artistov organizácie oprávnené na sprostredkovanie ich činnosti. 30. Podľa § 84 ods. 2 vyhlášky č. 128/1975 Zb. organizácie uvedené v predchádzajúcom odseku sledujú činnosť umelcov a podávajú vyjadrenie najmä a) tom, ktorí umelci vykonávajú svoju činnosť ako povolanie tvoriace trvalý a hlavný zdroj príjmu (§ 73 ods. 1) alebo ako povolanie tvoriace trvalý zdroj príjmu (§ 73 ods. 2), b) o začiatku a konci umeleckej (vedeckej alebo novinárskej) činnosti pre vznik a zánik zabezpečenia, c) o výške príjmu umelcov. 31. Podľa § 84 ods. 3 vyhlášky č. 128/1975 Zb. Prihlášky na zabezpečenie a odhlášky z neho sa podávajú príslušnému národnému výboru prostredníctvom organizácie spolupôsobiacej pri vykonávaní zabezpečenia umelcov (ods. 1). 32. Spornou v danom prípade zostala otázka, či odporkyňa postupovala správne, ak zaradila hrubé príjmy navrhovateľa do minimálneho príjmového stupňa v zmysle vyhlášky č. 128/1975 Zb. tak, ako to uviedla v odôvodnení druhého zmenového rozhodnutia z 10.03.2016. 33. Odporkyňa v napadnutom rozhodnutí uviedla, že doby hodnotené v minimálnom príjmovom stupni zaradila na základe vyhlášky č. 128/1975 Zb. Dôvod prečo sa odporkyňa rozhodla zradiť všetky doby, pri ktorých nebola preukázaná výška hrubých príjmov navrhovateľa, do minimálneho príjmového stupňa podľa tejto vyhlášky odporkyňa neuviedla. Správny súd v prvom rade poukazuje na to, že táto vyhláška spolu so zákonom č. 121/1975 Zb. začali platiť až 01.01.1976, a preto podľa nej nebolo možné hodnotiť aj doby (1974 a 1975) pred jej účinnosťou. Avšak vzhľadom na to, že predchádzajúca vyhláška č. 102/1964 Zb. účinná do 31.12.1975 upravovala prvých 6 príjmových stupňov zhodne s vyhláškou č. 121/1975 Zb. teda aj sumu minimálneho príjmového stupňa, správny súd nepovažoval túto skutočnosť za také pochybenie, pre ktoré by bolo potrebné rozhodnutia odporkyne zrušiť. 34. Správny súd videl pochybenie v prvom rade v tom, že odporkyňa nevykonala dostatočné dokazovanie ohľadom výšky zárobkov navrhovateľa a v podstate sa uspokojila s potvrdením od Hudobného centra, ktoré uviedlo, že za predmetné roky 1970-1983 a 1986-1987 nemá v archíve doklady k osobe navrhovateľa a zisteniami vlastných oddelení, že v archíve odporkyne sa dokumenty k SZČO činnosti žalobcu nenachádzajú. Taktiež za pochybenie považoval nedostatočné odôvodnenie preskúmavaných rozhodnutí. 35. Skutočnosť, koľko navrhovateľ v predmetnom období zarobil je skutkovou okolnosťou, ktorú bolo v rámci administratívneho konania potrebné zistiť v rámci zabezpečovania podkladov pre rozhodnutie. 36. Odporkyňa na jednej strane považovala za preukázané, že navrhovateľ v uvedenom období vykonával činnosť umelca a z tohto dôvodu bol zúčastnení na dôchodkovom poistení. Na druhej strane však nemala preukázané, akú výšku hrubých zárobkov navrhovateľ dosahoval. Navrhovateľ uviedol, že v tomto období zarábal podstatne viac a všetky jeho príjmy, ako aj sprostredkovacie odmeny a odvody na sociálne poistenie boli riadne zúčtované prostredníctvom Slovkoncertu. Poukázal na to, že hudobníci dosahovali vyššie príjmy ako v minimálnom príjmovom stupni. V administratívnom spise odporkyne sa nachádzajú aj podklady k zárobkom osôb, ktoré s navrhovateľom počas jeho pôsobenia ako umelca spolupracovali a ktoré navrhovateľovi poskytli čestné vyhlásenia na podporu jeho tvrdení. Z týchto podkladov vyplýva, že príjem hudobníkov spolupracujúcich s navrhovateľom bol skutočne vyšší ako minimálny príjmový stupeň, čo môže nasvedčovať pravdivosti navrhovateľovho tvrdenia. Na jednej strane je teda tvrdenie navrhovateľa o výške príjmov a na druhej strane absencia podkladov príslušných inštitúcii, ktoré by výšku príjmov preukazovali. Z odôvodnenia rozhodnutí odporkyne však nie je zrejmé ako sa s touto dôkaznou situáciou vysporiadala a ako jednotlivé podklady resp. ich absenciu vyhodnotila. Odporkyňa sa obmedzila v odôvodnení druhého zmenového rozhodnutia iba na konštatovanie, že od 01.01.1974 do 31.12.1976 a 01.01.1978 do 21.11.1983 zhodnotila hrubé zárobky navrhovateľa v minimálnom príjmovom stupni vo výške 250 Kč podľa vyhlášky 128/1975 Zb. 37. Povinnosť viesť záznamy a podávať hlásenia na účely sociálneho zabezpečenia ustanovoval § 111 zákona č. 121/1975 Zb. a upresňoval § 151 vyhlášky č. 128/1975 Zb., pričom u umelcov boli tieto povinnosti uložené príslušnému národnému výboru v mieste jeho bydliska, ktorý bol zároveň povinný viesť evidenčný list (§ 155 vyhlášky č. 128/1975 Zb.). Z uvedeného je zrejmé, že povinnosť zhromažďovať uchovávať dokumenty na účely sociálneho zabezpečenia bola zverená národným výborom a tiež organizáciám spolupôsobiacim pri vykonávaní zabezpečenia umelcov (resp. pred tým vrcholné ideové organizácie). Skutočnosť, že navrhovateľ nevie predložiť doklady o výške hrubých zárobkov tak v tomto prípade nemožno hodnotiť ako pochybenie na jeho strane a nemôže ísť na jeho ujmu, keďže tieto doklady nebol povinný uchovávať on, ale príslušné štátne organizácie. 38. Navrhovateľ vykonával svoju činnosť prostredníctvom Slovkoncertu, v súčasnosti Hudobného centra (príspevkovej organizácie zriadenej Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky). Zároveň je zrejmé, že činnosť umelcov sa zdaňovala (podľa zákona č. 36/1965 Zb. o dani z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti). Je teda možné, že o navrhovateľovej činnosti môžu existovať doklady napr. v archíve príslušného národného výboru, ktorý bol povinný viesť záznamy, archíve daňových orgánov, prípadne ministerstva kultúry ako zriaďovateľa príspevkovej organizácie. 39. Hodnotenie dôkazov je podstatnou súčasťou administratívneho konania. Správny orgán môže pristúpiť k hodnoteniu dôkazov až po vyčerpaní možností odstrániť rozpory v dôkazoch, pričom pokiaľ sa rozpory v dôkazoch odstrániť nepodarilo, je nevyhnutné, aby správny orgán v odôvodnení rozhodnutia vysvetlil v čom rozpor spočíval, čo vykonal na to, aby rozpor odstránil, z akých dôvodov nebolo možné rozpor odstrániť, ku ktorým dôkazom sa pri svojom hodnotení prichýlil, ktoré odmietol a prečo. (pozri Rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR 2Ads 67/2003). 40. Podľa § 195 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, podľa ktorého odporkyňa v konaní postupuje je potrebné pred vydaním rozhodnutia postupovať tak, aby odporkyňa presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie, pričom podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Odporkyňa je povinná pri posudzovaní veci objasňovať rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 41. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti 42. Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 43. Odporkyňa pri zisťovaní skutočného stavu veci a predovšetkým pri hodnotení dôkazov nepostupovala v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami, a preto sa jej rozhodnutia stali nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. 44. Vzhľadom na uvedené správny súd považoval opravný prostriedok navrhovateľa za dôvodný, a preto rozhodnutie odporkyne z 9.12.2015, ako aj obe zmenové rozhodnutia z 11.12.2015 a z 10.03.2016 podľa § 250q ods. 3 v spojení s § 250j ods. 2 písm. c) a d) OSP za použitia § 250l ods. 2 OSP zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. 45. V ďalšom konaní sa odporkyňa pokúsi doplniť dokazovanie o výške navrhovateľových príjmov naznačeným smerom. V prípade, ak sa ani po doplnení dokazovania nepodarí zistiť údaje o hrubých zárobkoch navrhovateľa a ani navrhovateľ na podporu svojich tvrdení nedoloží žiadne dôkazy, odporkyňa po náležitom vyhodnotení všetkých dostupných dôkazov pristúpi k zhodnoteniu hrubých príjmov na základe v tom čase platnej právnej úpravy. Svoju úvahu o zaradení do konkrétneho príjmového stupňa v novom rozhodnutí náležite zdôvodní. 46. Podľa § 250r OSP je odporkyňa v ďalšom konaní viazaná právnym názorom súdu. 47. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 za použitia § 250l ods. 2 OSP. Pretože navrhovateľ si výšku trov konania neuplatnil a tieto trovy nevyplývajú ani zo spisu, súd navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§250s OSP).