Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/190/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200743 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1016200743.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Ing. R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X. XXX, XXX XX R., zastúpeného JUDr. Petrom Lukáčkom, PhD., AK so sídlom Februárová č. 1608 5/A, 958 01 Partizánske, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 39536/2015/15RK zo dňa 29.02.2016 a rozhodnutia č. 39536/2015/15 zo dňa 03.12.2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. administratívne rozhodnutia 1. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v zmysle § 27 ods. 10 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v správnom konaní vo veci prejednania a zistenia zodpovednosti za iný správny delikt znalca rozhodnutím č. 39536/2015/15 zo dňa 03.12.2015 uznalo (za skutky uvedené v časti A výroku predmetného rozhodnutia) Ing. R. T. (žalobca), nar. dňa XX.XX.XXXX, trvalé bytom T. X. XXX, XXX XX R. 3, zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, oddiel na zápis znalcov, odbor: 21 00 00 Kožiarske a kožušnícke výrobky, obuv, odvetvie: 21 03 00 Obuv, evidenčné číslo 914497 vinným, že v písomnom vyhotovení znaleckého úkonu - odborného vyjadrenia č. 187/2015, vypracovanom dňa 19.02.2015 pre zadávateľa BOARD PARADISE s.r.o., Bojnická cesta 24/21, 971 01 Prievidza, IČO: 45346739, spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Trenčín, Oddiel: Sro, vložka č.: 22566/R, prevádzka: Nábrežná, 971 01 Prievidza, vo veci vypracovania posudku na reklamovanú obuv: I. a) v časti „Posudok“ na 2-3. strane odborného vyjadrenia neuviedol postup, na ktorého základe sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh, pričom v časti „Záver“ na 3. strane odborného vyjadrenia uviedol bez akéhokoľvek odôvodnenia svojich záverov; „Súčasný stav hodnotím ako estetickú odchýlku, [...] a je podmienený spôsobom užívania obuvi. [...] Na základe celkového stavu obuvi a zo zistených skutočností môžem konštatovať, obuv je funkčná s výrazným podielom spotrebiteľa na vzniku estetickej odchýlky.", čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) ZZTP v spojení s § 17 ods. 6 tretia a piata veta a § 18 ZZTP, b) v časti „Prílohy“ na 3. strane odborného vyjadrenia nepriložil fotodokumentáciu reklamovanej obuvi a reklamačný lístok zabezpečujúcu preskúmateľnosť znaleckého úkonu, pričom „vizuálne zhodnotenie obuvi“ a „reklamačný lístok“ tvoria podklady na vypracovanie odborného vyjadrenia, v časti „Posudok“ na 3. strane odborného vyjadrenia znalec uviedol: „V súčasnom stave na oboch pp vidieť porušenú celistvosť“, v časti „Záver“ na 3. strane odborného vyjadrenia znalec uviedol: „Súčasný stav hodnotím [...]“ a fotodokumentácia obuvi i reklamačný lístok sa vzhľadom na celý obsah odborného vyjadrenia javia ako nevyhnutné na zabezpečenie preskúmateľnosti odborného vyjadrenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) ZZTP v spojení s § 17 ods. 3 písm. e), § 17 ods. 6 piata veta a § 18 ZZTP, c) v časti „Záver“ na 3. strane odborného vyjadrenia nepoužil odtlačok svojej úradnej pečiatky, pričom odtlačkom svojej úradnej pečiatky opatril časť „Prílohy“ na 3. strane odborného vyjadrenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) ZZTP v spojení s § 33 písm. e) ZZTP a § 18 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 490/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva ZZTP (ďalej len „vyhláška"), II. v písomnom vyhotovení znaleckého úkonu - odborného stanoviska č. 188/2015, vypracovanom dňa 19.02.2015 pre zadávateľa Shoebox Slovakia s.r.o., Pribinova 8, 811 09 Bratislava, IČO: 43 836 666, spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sro, vložka č.: 49170/B, prevádzka: Office Shoes, OC Avion, Ivánska cesta 16, 821 04 Bratislava (ďalej len „odborné stanovisko 1"):a) Časti „Záver“ na 2. strane odborného stanoviska 1 sa nevyjadril k úlohe znalca „stanoviť príčiny vzniku poškodenia“ uvedenej v časti „Úvod“ na 1. strane odborného stanoviska 1, a teda nesplnil úlohy určené zadávateľom, čim porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) ZZTP v spojení s § 17 ods. 6 štvrtá veta a § 18 ZZTP, b) v časti „Záver“ na 2. strane odborného stanoviska 1 uviedol: „Spotrebiteľ ovplyvnil rozsah chyby, ktorý opravou nie je odstrániteľný. Na základe celkového stavu a zo zistených skutočností konštatujem obuv je nefunkčná s výrazným podielom spotrebiteľa na jej znefunkčnení - poškodení“, pričom neuviedol postup, na ktorého základe sa dopracoval k odpovedi na otázku položenú zadávateľom a k splneniu ním uloženej úlohy „stanoviť mieru zavinenia na predloženej obuvi“, uvedenej na 1. strane odborného stanoviska 1, ani svoje závery žiadnym spôsobom neodôvodnil, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) ZZTP v spojení s § 17 ods. 6 tretia a piata veta a § 18 ZZTP, c) v časti „Prílohy“ na 2. strane odborného stanoviska 1 nepriložil fotodokumentáciu obuvi a reklamačný lístok zabezpečujúce preskúmateľnosť znaleckého úkonu, pričom „vizuálne zhodnotenie obuvi“ a „reklamačný lístok“ tvoria podklady na vypracovanie odborného stanoviska 1, v časti „Identifikácia výrobku“ na 2. strane odborného stanoviska 1 uviedol: „V súčasnom stave na oboch pp vidieť nielen v päte v časti „Záver“ na 2. strane odborného stanoviska 1 uviedol: „[...] chyba je na viditeľnom mieste [...] a bola neprehliadnuteľná. [...] Na základe celkového stavu a zo zistených skutočností konštatujem [...]“ a fotodokumentácia i reklamačný lístok sa vzhľadom na celý obsah odborného stanoviska 1 javia ako nevyhnutné, čím mohol porušiť povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) ZZTP v spojení s § 17 ods. 3 písm. e), § 17 ods. 6 piata veta a § 18 ZZTP, d) v časti „Záver“ na 2, strane odborného stanoviska 1 nepoužil odtlačok svojej úradnej pečiatky, pričom odtlačkom svojej úradnej pečiatky opatril časť „Prílohy“ na 2. strane odborného stanoviska 1, čím mohol porušiť povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) ZZTP v spojení s § 33 písm. e) ZZTP a § 18 ods. 1 písm. a) vyhlášky, III. v písomnom vyhotovení znaleckého úkonu - odborného stanoviska č. 189/2015, vypracovanom dňa 19.02.2015 pre zadávateľa Shoebox Slovakia s.r.o., Pribinova 8, 811 09 Bratislava, IČO: 43 836 666, spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sro, vložka č.: 49170/B, prevádzka: Office Shoes, OC Avion, Ivánska cesta 16,821 04 Bratislava (ďalej len „odborné stanovisko 2“): b) v časti „Prílohy“ na 2. strane odborného stanoviska 2 nepriložil fotodokumentáciu a reklamačný lístok zabezpečujúce preskúmateľnosť znaleckého úkonu, pričom „vizuálne zhodnotenie obuvi“ a „reklamačný lístok“ tvoria podklady na vypracovanie odborného stanoviska 2, v časti „Identifikácia výrobku“ na 2. strane odborného stanoviska 2 uviedol: „V súčasnom stave na ľp v hornom obvodovom okraji vidieť odtrhnutý gumový pásik; na pp pozorujem postupnú deštrukciu pásika v mieste jeho prevlečenia cez pracku“, v časti „Záver“ na 2. strane odborného stanoviska 2 uviedol: „Súčasný stav hodnotím ako výraznú estetickú odchýlku, ktorá primárny pohľad na obuv - jej funkčnosť neovplyvňuje. [...] Súčasný stav je podmienený [...] Rez roztrhnutého pásika je hladký bez prítomnosti bublín [...] Na základe celkového stavu a zo zistených skutočností konštatujem a fotodokumentácia i reklamačný lístok sa vzhľadom na celý obsah odborného stanoviska 2 javia ako nevyhnutné, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) ZZTP v spojení s § 17 ods. 3 písm. e), § 17 ods. 6 piata veta a § 18 ZZTP, d) v časti „Záver“ na 2. strane odborného stanoviska 2 nepoužil odtlačok svojej úradnej pečiatky, pričom odtlačkom svojej úradnej pečiatky opatril časť „Prílohy“ na 2. strane odborného stanoviska 2, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) ZZTP v spojení s § 33 písm. e) ZZTP a § 18 ods. 1 písm. a) vyhlášky, IV. v znaleckých denníkoch, obsahujúcich záznamy o úkonoch znaleckej činnosti vypracovaných v priebehu kalendárneho roku 2015: a) v znaleckom denníku č. 1/2010-2011-2012-2013-2014-2015-3 pri znaleckom úkone č. 463/2015 neuviedol dátum vyžiadania znaleckého úkonu, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 14 ods. 1 ZZTP v spojení s § 14 ods. 2 ZZTP, § 17 ods. 3 vyhlášky a prílohou č. 2 k vyhláške, b) v znaleckom denníku č. 1/2010-2011-2012-2013-2014-2015-4 pri znaleckom úkone č. 691/2015 chybne uviedol dátum vyžiadania, a to uvedením takmer o 2 mesiace neskoršieho dátumu vyžiadania znaleckého úkonu vo vzťahu k dátumu vykonania znaleckého úkonu, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 14 ods. 1 ZZTP v spojení s § 14 ods. 2 ZZTP, § 17 ods. 3 vyhlášky a prílohou č. 2 k vyhláške, c) v znaleckom denníku Č. 1/2010-2011-2012-2013-2014-2015-5 pri znaleckom úkone č. 882/2015 neuviedol dátum vyžiadania znaleckého úkonu, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 14 ods. 1 ZZTP v spojení s § 14 ods. 2 ZZTP, § 17 ods. 3 a 4 vyhlášky a prílohou č. 2 k vyhláške, d) v znaleckom denníku č. 1/2010-2011-2012-2013-2014-2015-5 znaleckému úkonu č. 960/2015 vykonanému dňa 22.6. pridelil chybné poradové číslo, pričom nasledujúce znalecké úkony s vyšším poradovým číslom boli číslované správne, k dátumu vykonania, počnúc dátumom 18.6., t. j. predchádzajúcemu dátumu 22.6., čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 14 ods. 1 ZZTP v spojení s § 14 ods. 2 ZZTP, § 17 ods. 3 a 4 vyhlášky a prílohou č. 2 k vyhláške, čím spáchal správny delikt podľa § 27 ods. 1 písm. b) ZZTP, ktorého sa znalec, tlmočník, prekladateľ dopustí, ak poruší iné povinností ustanovené týmto zákonom, a za čo sa mu uložila peňažná pokuta vo výške 900 €. V časti B bolo správne konanie vedené voči žalobcovi zastavené, pretože nebolo preukázané, že ďalšie skutky, ktoré sa kládli žalobcovi za vinu boli inými správnym deliktami, resp. že sa jeden skutok (bližšie špecifikovaný v časti B výrokovej časti) stal. 2. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky ako vedúci Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky - ústredného orgánu štátnej správy príslušného podľa § 27 ods. 10 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 61 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, na návrh osobitnej komisie, vo veci správneho deliktu znalca Ing. Petra Valenta, nar. 19. apríla 1963, bytom Veľké Kršteňany 156, 95803 Partizánske 3, zapísaného v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov pod ev. č. 914497, o rozklade znalca proti rozhodnutiu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, odboru znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti ako prvostupňového správneho orgánu č. 39536/2015/15 z 3. decembra 2015 rozhodol tak, že rozklad znalca (žalobcu) podľa § 61 ods. 2 a 3 v spojení s § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol a rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, odboru znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti č. 39536/2015/15 z 3. decembra 2015 s a v časti napadnutej rozkladom potvrdil. 3. V rozhodnutí o rozklade č. 39536/2015/15RK zo dňa 29.02.2016 minister predovšetkým uviedol, že sa stotožnil so skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený prvostupňovým správnym orgánom po tom, čo tento preskúmal posudzovaný skutok, oboznámil sa so všetkými vykonanými dôkazmi a uznal účastníka konania vinným zo spáchania iného správneho deliktu podľa § 27 ods. 1 písm. bj/ zákona č. 382/2004 Z. z. Záver prvostupňového správneho orgánu o naplnení jednotlivých obligatórnych znakoch skutkovej podstaty iného správneho deliktu účastníkom konania bol správny a na jeho právnom posúdení a ustálenej právnej kvalifikácií nemenia nič ani skutočnosti účastníkom konania uvádzané v podanom rozklade. Účastník konania v podanom rozklade namietal, že znalecké úkony, ktoré vypracoval, boli odbornými stanoviskami a odborným vyjadrením, a keďže sa jedná o iný znalecký úkon, odlišný od znaleckého posudku, nemôže mať teda rovnaké náležitosti. Odborné vyjadrenia (stanoviská) sú popri znaleckých posudkoch jednou z foriem výkonu znaleckej činnosti (§ 16 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z.). I keď zákon č. 382/2004 Z. z. neobsahuje presné kritériá na rozhraničenie jednotlivých úkonov znaleckej činnosti, z dôvodovej správy k nemu možno usúdiť, že jednoduchšie formy (t. z. odborné vyjadrenie, stanovisko, potvrdenie, vysvetlenie) sa majú „najčastejšie používať pri riešení čiastkových znaleckých úloh“. Na tento účel aj ustanovenie § 18 zákona č. 382/2004 Z. z. určuje primerané použitie ustanovení o náležitostiach znaleckého posudku aj na iné úkony znaleckej činnosti, medzi nimi i na odborné vyjadrenie. Odborné vyjadrenie je (čo do svojich dôsledkov) v zásade rovnocenné znaleckému posudku (pozri § 16 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z.), odlišuje sa len rozsahom a zložitosťou riešenej úlohy - odborné vyjadrenie rieši menej zložitú ako znalecký posudok). Preto musí i odborné vyjadrenie v každom prípade spĺňať adekvátne obsahové náležitosti ako znalecký posudok, najmä musí byť z neho zrejmé, čo je úlohou znalca, z čoho znalec vychádzal pri hľadaní odpovede na túto úlohu, čo z podkladov zistil, ako svoje zistenia interpretoval a k akému záveru dospel; rovnako ako znalecký posudok musí aj skladba odborného vyjadrenia umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov (porov. § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z.). Odborné vyjadrenie, ktoré tieto náležitosti neobsahuje, a tým nespĺňa zákonné podmienky na jeho vyhotovenie, je vypracované v rozpore s ustanovením § 17 a 18 zákona č. 382/2004 Z. z., a znalec, ktorý ho vypracuje, tým nevykonáva znaleckú činnosť riadne. 4. Minister dodal, že účelom právnej úpravy znaleckej činnosti je zveriť posudzovanie určitých, vysoko odborných otázok do rúk špecializovanej skupiny osôb, ktorých odbornosť štát preveruje a garantuje. Výsledky tejto činnosti pritom požívajú osobitnú dôveru ako objektívne a v rámci exaktnosti použitých metód odborne presné posúdenia určitých skutkových stavov. Znalecká činnosť sa preto (podobne ako činnosť slobodných povolaní) vyznačuje vysokou mierou nezávislosti, čo znamená, že znalec nemôže a nesmie bezvýhradne splniť akúkoľvek požiadavku zadávateľa. Tým, že štát splnomocnil znalcov na výkon ich činnosti (porov. text § 2 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z.), stali sa štrukturálnou súčasťou systému, ktorým štát zabezpečuje dodržiavanie a realizáciu práv a slobôd občanov v rozličných podobách - či už je to v konaní pred súdom, ale aj v súkromnoprávnych vzťahoch, kde majú znalci z titulu svojho postavenia svojím objektívnym a odborným prístupom taktiež napomáhať realizácii práv jednotlivých účastníkov týchto vzťahov. Znalec je tak - aj pri existencii objednávky od súkromného zadávateľa - zároveň v pozícii osoby prispievajúcej nielen k realizácii, ale aj ochrane práv tretích osôb, ktoré sa môžu oprávnene spoliehať na to, že znalecký posudok, či odborné vyjadrenie budú objektívne a vyhotovené v súlade s § 17 ods. 6 a § 18 zákona č. 382/2004 Z. z., podľa najlepšieho svedomia znalca a bez ohľadu na individuálne, možno i zištné záujmy zadávateľa. Znalec si nemôže zamieňať svoju pozíciu s pozíciou súkromného odborníka (nie znalca v zmysle zákona č. 382/2004 Z. z.), ktorý na základe zmluvného vzťahu so zadávateľom zhromažďuje argumenty zamerané výlučne na podporu stanoviska a záverov sledovaných zadávateľom. Navyše, ako správne uviedol aj sám účastník konania v rozklade, znalecké úkony boli účastníkom konania vyhotovené na účely posúdenia reklamácie spotrebiteľa u predávajúceho v súlade so zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Účelom tohto zákona (ako napovedá už jeho názov) je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany a slabšieho účastníka trhovohospodárskeho mechanizmu, čo je v súlade s jednou z hlavných politík Európskej únie (či. 12 a čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie) a odzrkadľuje sa v množstve smerníc, ktorých transponovaniu citovaný zákon slúži. Podobne zámer vyššej ochrany spotrebiteľa bol dôvodom zavedenia úpravy § 18 cit. zákona, ktorá ukladá obstarať si odborné vyjadrenie zo strany predávajúceho pred zamietnutím reklamácie. V citovanom ustanovení je vyjadrená požiadavka, aby to nebol spotrebiteľ, komu zostane len finančne náročné súdne konanie na uplatnenie jeho práva, kde bude vystavený dôkaznému bremenu ohľadom vadnosti reklamovaného tovaru, ale aby túto otázku predtým a na náklady predávajúceho preskúmala nezávislá osoba. Znalec tak pri vypracúvaní vyjadrení na účely posúdenia oprávnenosti reklamácie nenapĺňa len vyššie vymedzený záujem štátu na zabezpečení kvalitnej a objektívnej odbornej činnosti, ale podporuje tiež (ako súčasť celého štátom zabezpečovaného mechanizmu) adekvátnu, na objektívnej báze založenú realizáciu práv spotrebiteľov osnovanú snahou o riadny a bez ohľadu na strany sporu orientovaný výkon znaleckej činnosti. Od záveru znalca spravidla závisí úspech či neúspech spotrebiteľovej reklamácie, resp. ochota či neochota predávajúceho sa dohodnúť na vyriešení sporných nárokov. 5. Správny orgán tiež dôvodil tým, že nekvalitný výkon znaleckej činnosti v tejto oblasti, najmä v podobe potvrdení znalca a odborných vyjadrení, ktoré sú nepreskúmateľné, porušujú záujem chránený právnou úpravou, ktorým je zabezpečenie vysokej úrovne ochrany práv spotrebiteľa. V týchto prípadoch je pre spotrebiteľa totiž odborné posúdenie bezpredmetné, pretože sa z neho nedozvie záver, použiteľný pri ďalšom uplatňovaní jeho práv, a tak mu znova zostáva prakticky len obrátiť sa na súd a tam znášať dôkazné bremeno znaleckého dokazovania, čiže je v rovnakej situácii, v akej by bol aj bez existencie odborného vyjadrenia. Výkon znaleckej činnosti nespĺňajúci znaky riadneho výkonu realizovaný spôsobom, o aký ide v prejednávanej veci, tak v konečnom dôsledku marí snahu štátu zameranú na ochranu spotrebiteľa a predchádzanie súdnym sporom v drobných veciach, v rámci ktorých nie je vedenie súdneho konania ekonomicky únosné. Nie je možné akceptovať vyjadrenie účastníka konania, že ak nie je predpísaná forma a rozsah listín zabezpečujúcich preskúmateľnosť znaleckého úkonu, tak z toho vyplýva, že znalec pri výkone znaleckej činnosti nemusí priložiť žiadne prílohy, uvádzajúc zákonnú úpravu, ktorá ustanovuje, že písomne vyhotovený znalecký posudok obsahuje prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku. Zákon č. 382/2004 Z. z. jasne ustanovuje, že skladba znaleckého posudku má byť preskúmateľná a má dať možnosť overiť si odôvodnenosť postupov. V prípade, ak je uvedený iba výsledný údaj, bez ďalšej špecifikácie zistených informácií, nie je možné vyhodnotiť takýto znalecký úkon ako preskúmateľný. Z odborných vyjadrení vypracovaných účastníkom konania je daná zjavná nepreskúmateľnosť, jednak z dôvodu absencie odôvodnenia postupov použitých pri skúmaní tovaru, zistení vyplývajúcich zo skúmania a záverov prijatých na základe zistení, ako i z dôvodu chýbajúcej fotodokumentácie skúmaného predmetu posúdenia. Napriek tomu, že znalec namietal, že zákon neukladá povinnosť prikladať fotodokumentáciu k odborným vyjadreniam, z vyššie uvedeného vyplýva, že s cieľom vyhotovenia riadneho znaleckého úkonu (tak znaleckého posudku ako i odborného vyjadrenia), teda takého, ktorý bude spĺňať náležitosti stanovené § 17 ods. 3 písm. e) zákona č. 382/2004 Z. z., je potrebné pripojiť k úkonu všetky' relevantné prílohy, medzi ktoré fotografie predmetu skúmania nepochybne patria. Z tohto pohľadu sledovanie stručnosti podávaného znaleckého úkonu (ako prejavu zásady ekonómie) nad akúkoľvek pochybnosť ustupuje verejnému záujmu na preskúmateľnosti výsledkov znaleckej činnosti. Druhostupňový správny orgán sa aj v tejto časti v plnej miere stotožnil s posúdením veci prvostupňovým správnym orgánom a jeho argumentačnou línou. Účastník konania si musí byť vedomý skutočnosti, že preskúmateľnosť znaleckého úkonu plní aj funkciu jeho zrozumiteľnosti a obhájiteľnosti jeho záverov pre jeho adresáta, ktorý nemusí byť iba odborne zdatnou osobou. Navyše, ak má znalecký úkon požívať status kvalifikovanosti a odbornosti, musí byť vo svojej vnútornej štruktúre, koherentnosti a koncipovaní zrozumiteľný a spôsobilý už len z tohto pohľadu demonštrovať a osvedčiť jeho správnosť a presvedčivosť. Práve uvedené atribúty sú významnou súčasťou preskúmateľnosti znaleckého úkonu vo vzťahu k jeho adresátom. Z týchto dôvodov nebolo možné uznať rozkladové námietky účastníka konania a možno naopak prisvedčiť prvostupňovému správnemu orgánu, že preskúmavaný znalecký úkon trpí nedostatkami preskúmateľnosti uvedenými vo výrokovej časti A bodoch I, až III. napadnutého rozhodnutia. II. žaloba a námietky 6. Žalobca namietal, že pri vypracovávaní znaleckých úkonov (nie len tých, ktoré boli predmetom kontroly MSSR), vždy postupoval v súlade s predpismi, ktoré upravujú jeho znaleckú činnosť. Znalecké úkony žalobcu sa môžu z pohľadu laickej verejnosti javiť ako stručné, avšak vždy je v nich uvedená odborná podstata zadávateľom určených úloh, zahŕňajúca tak opis samotného predmetu skúmania, postup, ako sa dopracoval k odpovediam na zadané otázky a samotné odpovede, a to s použitím stručných, ale jednoznačných odborných vyjadrení. V zmysle § 16 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ZZTP“) sú úkonmi znaleckej činnosti najmä znalecký posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie. Znalecké úkony, ktoré boli predmetom výkonu kontroly zo strany MSSR boli vypracované v rozsahu, ktorý zabezpečuje ich účel - ako podkladu pre stanovenie oprávnenosti spotrebiteľskej reklamácie a majú charakter tak znaleckých úkonov podľa ZZTP, ako aj odborných posúdení, resp. vyjadrení znalca - podľa zákona č. 250/2007 Z. z, o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. 7. Podľa § 18 zákona ZZTP pri vykonávaní ostatných úkonov znaleckej činnosti znalec primerane použije ustanovenia o znaleckom posudku. Primerane v súlade s výkladovými pravidlami slovenského jazyka, ako aj logickým výkladom nemôže znamenať totožne resp. rovnako. V tomto zmysle sú zo strany MSSR identifikované aj hlavné nedostatky resp. pochybenia žalobcu pri výkone jeho znaleckej činnosti a správny orgán pri týchto záveroch vychádzal de facto z premisy totožnosti požiadaviek kladených na ním preskúmavané úkony žalobcu (odborné stanoviská, odborné vyjadrenie) s požiadavkami kladenými v zmysle § 17 ZZTP na znalecké posudky. Pri svojom rozhodovaní o inom správnom delikte žalobcu správny orgán neakceptoval výhrady žalobcu, že v prípade odborných vyjadrení a stanovísk nie je v zmysle ZZTP požadované, aby tieto obsahovali všetky náležitosti kladené v zmysle tohto zákona na znalecké posudky. Tento záver (t.j. rozdielnosť požiadaviek kladených na odborné stanoviská, vyjadrenia oproti tým, ktoré sú kladené na znalecký posudok) je možné jednoznačne identifikovať aj v zámere zákonodarcu prezentovaného v dôvodovej správe k § 16 ZZTP v ktorej sa explicitne uvádza: „Odborné stanovisko, vyjadrenie, potvrdenie alebo vysvetlenie nemusí spĺňať náležitosti znaleckého posudku, musí však byť v prípade jeho písomného podania zviazané, označené číslom, pod ktorým je úkon zapísaný v denníku a opatrené pečiatkou a podpisom znalca. Tieto odborné závery sa najčastejšie budú používať pri riešení čiastkových znaleckých úloh, na ktoré nie je potrebné podať znalecký posudok, “ Z uvedeného je zrejmé, že pri znaleckých úkonoch odborné vyjadrenie, stanovisko umožňuje zákonodarca (v podstate to aj predpokladá), že tieto úkony či už z dôvodu hospodárnosti, účelnosti alebo iného vhodného dôvodu je možné zostručniť resp. vykonávať z hľadiska formy iným spôsobom ako je tomu pri najsofistikovanejších úkonoch znaleckej činnosti, ktorými sú nepochybne znalecké posudky pri ktorých i zákon stanovuje osobitné požiadavky v rámci obsahovej ako i formálnej oblasti. V tomto zmysle je možné vnímať zásadný rozpor napadnutých rozhodnutí so ZZTP, ktorý sa prejavuje najmä v neprijateľnom výklade náležitostí znaleckých úkonov, ktoré boli predmetom kontroly zo strany MSSR. V rozhodnutí MSSR, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím ministra spravodlivosti SR o rozklade správny orgán odôvodňuje svoje závery najmä prostredníctvom aplikácie § 17 ZZTP, ktorý ustanovuje náležitosti znaleckého posudku bez akejkoľvek korekcie vo vzťahu k skutočnosti, že predmetom jeho kontroly neboli znalecké posudky žalobcu, ale sa v danom prípade jednalo o iné znalecké úkony a to odborné stanoviská a vyjadrenie na ktoré nie je možné klásť nároky vyžadované pre znalecké posudky. 8. Aj samotný správny orgán vo svojom prvostupňovom rozhodnutí vyslovene uvádzal: „Správny orgán považuje za prioritné poukázať na skutočnosť, že nespochybňuje vecnú správnosť, resp. odbornosť odpovedí na otázky položené zadávateľom.“ (s. 12 Rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 3,12.2016, č. 39536/2015/15/RK) no na inom mieste v rámci toho istého rozhodnutia uvádza: „...v časti Záver na 2. strane odborného stanoviska 1 sa nevyjadril k úlohe znalca stanoviť príčiny vzniku poškodenia uvedenej v časti Úvod na 1. strane odborného stanoviska 1, a teda nesplnil úlohy určené zadávateľom, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) ZZTP v spojení s § 17 ods. 6 štvrtá veta a (18 ZZTP, “. (s. 12 Rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 3.12.2016, č. 39536/2015/15/RK) Žalobca sa domnieval, že uvedené tvrdenia je možné považovať za vzájomne si odporujúce, keďže správny orgán v prvom prípade jednoznačne uvádzal, že považuje závery žalobcu v preskúmavaných úkonoch za odborné, vecne správne no na druhej strane tvrdil, že tomu tak nie je a žalobca v tejto oblasti pochybil. Zároveň úkony žalobcu, ktoré boli predmetom kontroly zo strany MSSR sú stále úkonmi znalca, ktoré z hľadiska ich tvorby obsahujú v podstatnej miere odborné výrazy, ktoré sú charakteristické pre dané odvetvie. Preto sa javí ako nesprávny záver MSSR o nepreskúmateľnosti týchto úkonov, keďže uvedené tvrdenie nie je podložené žiadnym relevantným argumentom a práve naopak, správny orgán vo svojom rozhodnutí uviedol, že po dovysvetlení zo strany žalobcu niektorých otázok súvisiacich s jeho postupom pri vypracovávaní preskúmavaných znaleckých úkonov sa toto javilo správnemu orgánu ako dostačujúce na preskúmanie týchto úkonov, (s. 12 Rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 3.12.2016, č. 39536/2015/15/RK). Z uvedeného je zrejmé, že MSSR pri svojom posudzovaní, resp. kontrole znaleckých úkonov žalobcu pristupovalo až príliš formálne a nezohľadnilo v správnej miere odlišné podmienky a požiadavky, ktoré sú na ne kladené oproti požiadavkám ktoré sú kladené na znalecké posudky ako najodbornejšie úkony znaleckej činnosti a zároveň tvrdená nepreskúmateľnosť predmetných úkonov žalobcu bola spôsobená v prvom rade odbornosťou pojmov použitých v týchto úkonoch zo strany žalobcu. 9. Rovnako nebolo možné považovať za správny záver správneho orgánu o tom že: „Zákonodarca však nezamýšľal formuláciou „nemusí spĺňať náležitosti znaleckého posudku“ úplne vypustiť akékoľvek formálne či materiálne náležitosti znaleckých úkonov iných ako znalecký posudok" (s. 14 Rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 3.12.2016, č. 39536/2015/15/RK) a to z dôvodu, že k tomuto t.j. k vypusteniu všetkých náležitostí preskúmavaných znaleckých úkonov ani nedošlo a tieto obsahujú také náležitosti, ktoré sú vo vzťahu k povahe týchto znaleckých úkonov potrebné na ich preskúmanie. Možnosť preskúmanie týchto úkonov je však potrebné vnímať jednak v kontexte toho, že v nich použitá terminológia je na vysoko odbornej úrovni pojmov z danej oblasti a zároveň, že v prípade akýchkoľvek nejasností resp. pochybností o záveroch v nich obsiahnutých je daná vždy možnosť, aby sa k týmto úkonom znalec vyjadril poprípade odbornú pojmológiu vysvetlil. Čo sa aj v danom prípade udialo a sám správny orgán (ako sme vyššie uviedli) považoval toto dovysvetlenie zo strany žalobcu za dostačujúce. Zapracovaním bližších vysvetlení, doplnení ku skutočnostiam, zisteniam a odborným stanoviskám uvedeným vo vyjadreniach žalobcu do preskúmavaných znaleckých úkonov, by preskúmavané znalecké úkony robilo až príliš obsiahle, podrobné a nespĺňali by tak požiadavku vypracovať znalecké úkony účelne a hospodárne, čo predstavujú základné požiadavky na tieto úkony v zmysle § 16 ods. 2 písm. c) ZZTP). 10. V súlade s vykonávacími predpismi k ZZTP v prípade neexistencie príloh k znaleckému posudku možno zabezpečiť preskúmateľnosť znaleckého úkonu aj náležitým zdôvodnením, ktoré tvorí obsah samotného znaleckého úkonu. Ustanovenie § 17 ods. 3 písm. e) ZZTP neukladá povinnosť znalcom prikladať fotografie, či reklamačné lístky, objednávky zadávateľa k znaleckým úkonom ako prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého úkonu. Fotodokumentácia reklamovanej obuvi, resp. tých poškodených častí reklamovanej obuvi nemá takú preukaznú silu, aby z nej mohlo byť vidieť dostatočne presne, jasne, opis zistený vizualizáciou obuvi, práve naopak môže podávať skresľujúce poznatky, informácie v závislostí od kvality vyhotovenej fotodokumentácie. V zmysle ustanovenia § 17 ods. 6 ZZTP celková skladba znaleckého úkonu musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov, t.j. preskúmať, či na základe vstupných informácií, uvedením otázok, úloh, opisu predmetu skúmania, vykonaním znaleckej činnosti, odborného posúdenia v danom odvetví, použitím postupov uvedených v znaleckom úkone, prišiel znalec k odôvodneným záverom, a nie overovať pravdivosť tvrdení znalca uvádzaných v znaleckom úkone. Z týchto dôvodov nie je možné považovať neuvedenie reklamačného lístku, či fotografií ako príloh preskúmavaných znaleckých úkonov za porušenie iných ustanovení ZZTP v zmysle § 27 ods. 1 písm. b) ZZTP. Znalecké úkony (iné ako znalecký posudok) je potrebné z hľadiska požiadaviek na ich obsah vnímať cez ich podstatu, ktorá sa prejavuje najmä vtom, že sa znalec v rámci týchto úkonov vyjadruje k menej zložitým otázkam, čo vzhľadom na zákonom vyžadovanú hospodárnosť týchto úkonov nesmie viesť k bezvýhradnej aplikácii požiadaviek, ktoré sú požadované v zmysle ZZTP na znalecké posudky. Opak by viedol k záveru, že tieto iné úkony by nemali opodstatnenie, keďže by ich forma a obsah mali byť zhodné so znaleckými posudkami. 11. Znalecké úkony, ktoré boli preskúmavané zo strany MSSR spĺňajú všetky formálne a obsahové náležitosti stanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na výkon znaleckej činnosti. Žalobca postupoval pri ich vypracovaní riadne, nestranne, s odbornou spôsobilosťou a správne tak po formálnej, ako aj po vecnej stránke, a dostatočne, jasne, zrozumiteľne v rámci odbornej terminológie, popísal tak opis predmetu znaleckého skúmania, tak jednotlivé postupy, ako sa dopracoval k záverečným zisteniam, ako aj závery vyplývajúce z týchto zistení, a celková skladba týchto znaleckých úkonov umožňuje ich preskúmateľnosť, a rovnako je možné preskúmať odôvodnenosť použitých postupov, a sú vypracované v súlade so zásadou hospodárnosti a tak, aby jasne, zrozumiteľne objasnili skutočnosti, zistenia a závery z nich vyplývajúce a aby po obsahovej aj formálnej stránke bola zabezpečená ich použiteľnosť na daný účel. Pokiaľ by odborné posúdenia mali spĺňať v plnom rozsahu všetky obsahové, formálne náležitosti vyžadované pre znalecký posudok ZZTP a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na znaleckú činnosť, boli by de facto vypracované v rozpore s ustanovením § 16 ods. 2 písm. c) ZZTP. Príliš rigoróznym výkladom obsahových a formálnych požiadaviek kladených na odborné stanoviská a vyjadrenia, odvíjajúcich sa od požiadaviek kladených na znalecké úkony v zmysle § 17 ZZTP (tak ako to robí vo svojom rozhodnutí MS SR) by došlo k popretiu práv znalca realizovať znalecké úkony v súlade s jeho odbornými schopnosťami a vedomosťami, ktoré boli v preskúmavaných úkonoch žalobcu jednoznačne využité spolu so splnením požiadaviek objektivity. Osobitne sa žalobca ohradil voči tvrdeniu uvedenom v rozhodnutí ministra spravodlivosti o rozklade v ktorom sa naznačuje jeho neprofesionalitu a jeho závislosť na zadávateľovi slovami: „...znalec nemôže a nesmie bezvýhradne splniť akúkoľvek požiadavku zadávateľa......Znalec si nemôže zamieňať svoju pozíciu s pozíciou súkromného odborníka (nie znalca v zmysle zákona č. 382/2004 Z. z.), ktorý na základe zmluvného vzťahu so zadávateľom zhromažďuje argumenty zamerané výlučne na podporu stanoviska a záverov sledovaných zadávateľom.“ Tieto tvrdenia žalobca považoval za nepravdivé, ničím nepodložené, urážlivé a znižujúce jeho stavovské postavenie, odbornosť a nezaujatosť pri výkone znaleckej činnosti. Nepravdivosť týchto tvrdení dokumentuje aj fakt, žalobca pri výkone svojej činnosti vyhodnotil takmer dve tretiny podaní/reklamácií, ktoré posudzoval ako oprávnené. Z tohto čoho jednoznačne vyplýva, že jeho činnosť je objektívna a vonkoncom nesmeruje k hľadaniu argumentov v prospech zadávateľa. III. argumenty žalovaného 12. Podľa žalovaného jadro žaloby tvorila námietka, podľa ktorej znalecké úkony č. 187/2015, č. 188/2015 a č. 189/2015 nie sú znaleckými posudkami, ale odbornými stanoviskami, resp. odbornými vyjadreniami, a preto sa na ne ustanovenia pojednávajúce o obsahových a formálnych náležitostiach znaleckého posudku podľa § 18 ZZTP majú použiť len primerane. Uvedená námietka bola vznesená v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom ako aj odvolacím orgánom. Touto námietkou sa žalovaný zaoberal a dostatočne sa s ňou vysporiadal vo svojich rozhodnutiach. Pojem „primerane“ vyložil prvostupňový správny orgán na str. 14 svojho rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán na str. 11 až 15 náležíte odôvodnil to, prečo považuje posudzované úkony za nepreskúmateľné. Konštatovanie o tom, že je nevyhnutné, aby každý znalecký úkon, vrátane odborného stanoviska, resp. odborného vyjadrenia, bol preskúmateľný, a teda obsahoval aj podklady, z ktorých znalec pri vykonávaní znaleckého úkonu vychádzal - rozvinul minister spravodlivosti na str. 4 až 6 druhostupňového správneho rozhodnutia. Nie je rozhodujúce ako znalec označí znalecký úkon, ale to. či výsledok znaleckého skúmania je preskúmateľný. Druh znaleckého úkonu je potrebné prispôsobiť úlohe znaleckého skúmania. V danom prípade meritórne závery ohľadom príčiny poškodenia obuvi nemajú oporu v znaleckom skúmaní, t. j, sú nepresvedčivé. 13. Výklad žalobcu spočívajúci v tom, že na titulnej strane znaleckého úkonu je ten označený ako „odborné stanovisko“, resp. „odborné vyjadrenie“, a leda na tento úkon znaleckej činnosti sa nevzťahujú ustanovenia pojednávajúce o znaleckom posudku, by vytváral priestor na to, aby sa znalci vyhýbali dodržiavaniu formálnych a obsahových náležitostí znaleckého posudku tým, že svoje úkony by nehľadiac na zložitosť predmetu skúmania označovali inak ako znalecké posudky. Inak povedané, určujúcim kritériom pri posúdení druhu znaleckého úkonu je stupeň zložitosti znaleckého skúmania a nie to, ako znalec úkon znaleckej činnosti označí. krajnom prípade by znalci na titulnej strane svoje úkony označovali inými pojmami ako predpokladá § 16 ods. i ZZTP a bránili by sa tým, že nejde o znalecký úkon, a teda žalovaný ich nemôže postihnúť. Prípade posúdenia toho, či ide alebo nejde o znalecký úkon, taktiež nie je dôležité označenie úkonu, ale jeho obsah, t. j. či úkon má alebo nemá základné vlastnosti znaleckého úkonu, najmä či je opatrený odtlačkom úradnej pečiatky, obsahuje znaleckú doložku. Pokiaľ by bol určitý úkon označený ako znalecký posudok bez toho, aby spĺňal vyššie uvedené znaky, nešlo by o úkon podľa zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Žalobca namietal, že prvostupňové rozhodnutie je vnútorne rozporné. Tento rozpor mal podľa žalobcu spočívať vtom, že žalovaný mu vytýka, že v znaleckom úkone č. 188/2015 sa nevyjadril k úlohe zadávateľa a zároveň mu vyčíta, že ním zodpovedná úloha je nepreskúmateľná. Žalobca prehliadol tú skutočnosť, že v bode II. v písm. a) výroku prvostupňového rozhodnutia žalovaný vytýka žalobcovi, že sa nevyjadril k úlohe znalca „stanoviť príčiny vzniku poškodenia“ a naopak v písm. b) výroku prvostupňového rozhodnutia mu žalovaný vyčítal, že jeho odpoveď na otázku „stanovenia miery zavinenia na predloženej obuvi“ je nepreskúmateľná. IV. pojednávanie 14. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný § 9 ods. 1 SSP nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 SSP a vec prejednal dňa 14.03.2018 v prítomnosti zástupcov účastníkov konania a žalobcu rozsudkom. 15. Právny zástupca žalobcu pred súdom uviedol, že trvá na podanej žalobe a žiadal, aby súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Poukázal na obsah podanej žaloby, pokiaľ ide o znalecké úkony, ktoré boli predmetom posúdenia správnym orgánom tieto vykonával žalobca v súlade s účelom zákona. Je pravdou, že vo svojich odborných vyjadreniach používal odbornú terminológiu, ktorá pre laika nemusí byť zrozumiteľná, avšak osoby znalé odbornej problematiky boli by schopné posúdiť predmetné znalecké úkony, tieto preto považoval za preukázateľne vykonané a preskúmateľné. Žalovaný naznačil potrebu vypracovať v daných veciach znalecký posudok, čo však nie je v súlade s požiadavkou zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý v § 18 predpokladá v takýchto veciach vypracovanie odborného posúdenia, ktoré sa obsahovo zhoduje s odborným vyjadrením terminologických použití v zákone o znalcoch. Podľa názoru žalobcu jeho odborné vyjadrenia obsahujú všetky atribúty vyžadované žalovaným a sú dostatočne preskúmateľné. V rozhodnutí žalovaného konkrétne vytýka zlé umiestnenie odtlačku pečiatky a absencia reklamačného lístka v prílohe. V prvom prípade ide o formálnu výhradu, pretože žalobca ju umiestnil na konci textu odborného posúdenia. Pokiaľ ide o reklamačný lístok, ten síce nie je v prílohe, ale nachádza sa v texte odborného posúdenia (jeho opis). 16. Právny zástupca žalovaného pred súdom uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú. Poukázal na ust. § 18 zákona s tým, že pri iných úkonoch znaleckej činnosti sa primerane použijú ustanovenia o znaleckom posudku. Zákonodarca vytvoril priestor predovšetkým pre správny orgán (následne súd) pre výklad neurčitého právneho pojmu, aby správny orgán vymedzil, čo má obsahovať. S ohľadom na preskúmavané rozhodnutie je potrebné zdôrazniť, že znalecký úkon tipu napr. odborné vyjadrenie musí zachovať preskúmateľnosť. Úkony znalca nie sú určené odborníkom, ale osobám, ktoré sa na neho obrátili s požiadavkou na odborné stanovisko. Má preto používať také výrazy, ktoré sú zrozumiteľné. Je potrebné trvať na tom, aby znalec svoje závery zrozumiteľne a preskúmateľne odôvodnil. Pokiaľ je potrebné v konkrétnej veci hlbšie skúmať odbornú otázku, je potrebné vykonať znalecký posudok, pokiaľ sa rozhodne pre odborné vyjadrenie toto má primerane obsahovať náležitosti znaleckého posudku, minimálne však musí byť preskúmateľné. V. Relevantné právne predpisy 17. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 18. Podľa § 16 ods. 2 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z. znalec, je povinný vykonávať znaleckú činnosť riadne a v určenej lehote. 19. Podľa § 16 ods. 2 písm. c) zákona č. 382/2004 Z. z. znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť účelne a hospodárne. 20. Podľa § 17 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z. z. pri vypracúvaní znaleckých posudkov znalci postupujú podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a inštrukcii MS SR. 21. Podľa § 18 zákona c. 382/2004 Z. z., pri vykonávaní ostatných úkonov znaleckej činnosti znalec primerane použije ustanovenia o znaleckom posudku. 22. Podľa § 27 ods. 1 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z. znalec, tlmočník, prekladateľ sa dopustí správneho deliktu, ak poruší iné povinnosti ustanovené týmto zákonom. 23. Podľa § 27 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z. z. za správny delikt podľa odseku 1 možno uložiť tieto sankcie: a) písomné napomenutie, b) peňažnú pokutu do 1 650 eur fyzickej osobe a do 33 190 eur právnickej osobe, c) zákaz výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti na obdobie najviac jedného roka, d) vyčiarknutie zo zoznamu. 24. Podľa § 27 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z. z. sankciu za iný správny delikt podľa tohto zákona možno uložiť do jedného roka odo dňa zistenia porušenia povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. 25. Podľa § 27 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z. z. pri ukladaní sankcií za iný správny delikt podľa tohto zákona ministerstvo vychádza z povahy, miery zavinenia, závažností, spôsobu, dĺžky a dôsledkov protiprávneho konania alebo opomenutia. 26. Podľa § 27 ods. 10 zákona č. 382/2004 Z. z., iné správne delikty podľa tohto zákona prejednáva ministerstvo a ukladá za ne sankcie. 27. Podľa § 2 písm. n) zákona č. 250/2007 Z. z., odborným posúdením sa rozumie písomné vyjadrenie znalca alebo stanovisko vydané autorizovanou, notifikovanou alebo akreditovanou osobou, alebo stanovisko osoby oprávnenej výrobcom na vykonávanie záručných opráv. 28. Podľa § 18a zákona č. 250/2007 Z. z., odborné posúdenie musí obsahovať a) identifikáciu osoby, ktorá vykonáva odborné posúdenie, b) presnú identifikáciu posudzovaného výrobku, c) popis stavu výrobku, d) výsledok posúdenia, e) dátum vyhotovenia odborného posúdenia. Na odborné posúdenie, ktoré neobsahuje náležitosti podľa ods. 1 sa neprihliada. VI. posúdenie veci správnym súdom 29. V prípade tzv. vertikálnych administratívnoprávnych vzťahov, v ktorých orgány verejnej správy vystupujú voči účastníkom administratívneho konania v štátno-mocenskom postavení, teda rozhodujú o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb, tento mocenský prvok a nerovnomerné postavenie je vyvažovaný možnosťou dovolávať sa ochrany práv v správnom súdnictve. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Výrok rozhodnutia o postihu za iný správny delikt musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade aj uvedenie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený iným. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, podstatne poruší ustanovenie zákona o správnom konaní (§ 47 ods. 2 správneho poriadku). 30. Správny delikt nie je v slovenskom práve definovaný. Ide o početnú skupinu činov, ktoré majú spoločné, že ide o protiprávne konanie, ktorého znaky sú uvedené v zákone, za ktoré orgán verejnej správy, resp. správny orgán ukladá sankcie ustanovené administratívno-právnou formou. Tresty, resp. sankcie v správnom práve plnia represívnu funkciu a zároveň funkciu individuálnej a generálnej prevencie. Orgán verejnej správy je povinný prejednať zásadne každý správny delikt, o ktorom sa dozvie (princíp legality). Vychádzajúc z čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru, z Odporúčania výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov 13. februára 1991 (ďalej aj „odporúčanie o správnych sankciách“) ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976) Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej dnes už ustálenej judikatúre opakovane vyslovil názor, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77)31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. Nemožno pritom opomenúť, že hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a správnymi deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi /rozsudok NS SR 5Sžf/1/2013, resp. rozsudok NS SR 2Sžo/2/2012/. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky / napr. spis. zn. 3Sž/68/2004, spis. zn.3Sž/85/2007, spis. zn. 8Sžo/28/2007, spis. zn. 8Sžo/147/2008, spis. zn. 2Sžf/9/2010, spis. zn. 2Sžf/44/2011, spis. zn. 5Sž/21/2010/ je jednotná v tom, že tieto princípy sa v správnom trestaní v plnom rozsahu aplikujú, a že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Z tohto hľadiska treba vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému z trestného činu. Na vyššie uvedené závery správneho súdu nadväzuje aj dôvodná námietka žalobcu týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia a následného odôvodnenia uloženia výšky pokuty v rozhodnutiach správnych orgánov. Úprava zodpovednosti za ostatné kategórie správnych deliktov (iné správne delikty fyzických osôb, správne poriadkové delikty a správne delikty podnikajúcich fyzických osôb a právnických osôb) nie je však precízna. Absentuje regulácia podmienok zodpovednosti za tieto kategórie správnych deliktov. Zákony ustanovujú len skutkové podstaty správnych deliktov, sankcie, kritériá pre určenie ich druhu a výšky, lehoty pre zánik zodpovednosti. Pri absencii špeciálnych procesných pravidiel v osobitných zákonoch sa aplikuje Správny poriadok. Ako procesnoprávny predpis všeobecnej povahy však neupravuje nuansy konania o správnom delikte. Disciplinárne konanie je typom konania týkajúceho sa administratívneho trestania, ktorého výsledok môže závažným spôsobom zasiahnuť do práv fyzickej osoby nielen pri výkone jej povolania, ale môže ovplyvniť aj jej spoločenské postavenie a dobré meno (napr. Uznesenie NS SR z 31.10.2011 spis. zn. 5Sžo/45/2010). 31. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 2S/94/2016- 79 zo dňa 14.03.2018 zrušil napadnuté rozhodnutie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. 39536/2015/15RK zo dňa 29.02.2016 ako aj prvostupňové rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 39536/2015/15 zo dňa 03.12.2015 a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Z hľadiska vlastných dôvodov zrušenia napadnutých rozhodnutí Krajský súd v Bratislave prízvukoval nejednoznačnosť relevantnej právnej úpravy (§ 18 ZZTP), preferencie výkladu e ratione legis sporných ustanovení, znenia Dôvodovej správy k zákonu č. 382/2004 Z. z., gramatického a logického výkladu, interpretácie príslušných ustanovení § 206, § 207 CSP, § 141 ods. 1, § 142 ods. 1 TP a v neposlednom rade zásadou in dubio mitius pri interpretácii verejného práva. Z hľadiska ďalších dôvodov Krajský súd v Bratislave tiež konštatoval, že žalovaný síce argumentačne zdôvodnil, prečo by napr. malo odborné vyjadrenie obsahovať náležitosti znaleckého posudku, ale pri nejasnej, neurčitej a nejednoznačnej právnej úprave nie je možné na základe uvedeného automaticky prijať záver, že žalobca porušil predmetné ustanovenia ZZTP. Úvahy žalovaného o tom, že odborné vyjadrenie a ďalšie tzv. iné úkony znaleckej činnosti sú (čo do svojich dôsledkov ) v zásade rovnocenné znaleckému posudku, odlišujú sa len rozsahom a zložitosťou riešenej úlohy a preto musia tieto ostatné úkony znaleckej činnosti v každom prípade spĺňať obsahové náležitosti ako znalecký posudok; by mohli z hľadiska vecnej argumentácie podporovať možný budúci legislatívny zámer, ktorý by podrobne upravil príslušné nejednoznačné zákonné ustanovenia. To znamená, že neprecizované právne normy, ktoré pripúšťajú rôzny výklad v administratívnom konaní - nemožno pripísať na ťarchu ich adresátov. Uvedené podľa správneho súdu preukazujú opakované spory o interpretáciu sporných ustanovení, ktoré musí neutralizovať súdna prax. 32. Najvyšší súd SR rozsudkom spis. zn. 8Asan/25/2018 zo dňa 26.09.2019 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/94/2016- 79 zo dňa 14.03.2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR vyriešil rozhodujúcu právnu otázku v tomto spore, keď predovšetkým konštatoval, že „predmetné znalecké úkony boli vypracovávané pre účely posúdenia reklamácie v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. Podľa Najvyššieho súdu SR je nepochybné, že preskúmavané úkony žalobcu, spadajú pod úkony znaleckej činnosti podľa § 16 ods. 1 zákona o znalcoch, čo však zároveň nevylučuje , aby tieto úkony boli vykonané aj podľa § 2 písm. n) zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. Je však nesporné, že predmetné úkony musia obsahovať náležitosti ustanovené v § 17 a 18 zákona o znalcoch, primerane tomu, že sa jedná o znalecký posudok alebo iné druhy úkonov znaleckej činnosti. Preskúmavané úkony - odborné vyjadrenia č. 187/2015, odborné stanovisko č. 188/2015 a č. 89/2015 neobsahujú však náležitosti tak, ako to uviedol žalovaný vo svojich napadnutých rozhodnutiach. Žalobca pri vykonávaní troch odborných vyjadrení (č. 187/2015 zo dňa 19.2.2015, č. 188/2015 zo dňa 19.2.2015 a č. 189/2015 zo dňa 19.2.2015) primerane nepoužil ustanovenia o znaleckom posudku (nevyjadril sa k príčine poškodenia obuvi, resp. neodôvodnil svoj záver, nepriložil fotografie predmetu skúmania, neopatril odtlačkom úradnej pečiatky časť „Záver") a neviedol denník obsahujúci záznamy o úkonoch vykonaných v kalendárnom roku 2015 riadne“. Z uvedeného a pre Krajský súd v Bratislave záväzného právneho názoru preto vyplýva, že aj odborné vyjadrenie opatrené pečiatkou znalca musí byť plne preskúmateľné. Nebol preto v administratívnom konaní zistený postup žalovaného pri interpretácii označených ustanovení ZZTP, ktorý by mohol mať za následok nezákonnosť napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk musel prijať záver, že žalovaný ako príslušný správny orgán postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi normami, pričom pri svojom rozhodovaní nevybočil z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že neexistuje žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané) a žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil, a pretože ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať. 34. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).