Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/96/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200749 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1016200749.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra Bratislava, Vajnorská 47, 812 56 Bratislava proti žalovanému: Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava hlavné mesto, Ružinovská 8, P. O. Box 26, 820 09 Bratislava, za účasti: Angels Lingerie, s.r.o., Baštová 2, 811 03 Bratislava, IČO: 46 840 389, zastúpený: JUDr. Anna Ščepková, advokátka, Saratovská 2/A, 844 52 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. HV/10658/2015 zo dňa 06.08.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie žalovaného Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava hlavné mesto č. HV/10658/2015 zo dňa 06.08.2015, a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalovaný oznámil dňa 23.06.2015 verejnou vyhláškou účastníkom konania začatie správneho konania vo veci uvedenia prevádzky - baru „U KATA“ na Baštovej ul. 2 v Bratislave (ďalej aj ako „bar“), spolu s výzvou na vyjadrenie sa ku konaniu č. HV/10658/2015 zo dňa 02.06.2015. 2. Účastníci konania - F. Z., N. 2, XXX XX N., M. J., N. 2, XXX XX N., Ing. R. G. a Ing. O. G., D. XX, XXX XX N. doručili v stanovenej lehote námietky vo veci uvedenia prevádzky - baru „U KATA“ na Baštovej ul. 2 v Bratislave. 3. Žalovaný rozhodnutím č. HV/10658/2015 zo 06.08.2015 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) ako vecne a miestne príslušný orgán podľa ust. § 3 ods. 1 písm. c) v spojení s prílohou č. 1, bod č. 1 a § 6 ods. 3 písm. g) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 355/2007 Z.z.“), vo veci posúdenia návrhu účastníka konania - Angels Lingerie s. r. o., Baštová 2, 811 03 Bratislava, IČO: 46 840 389 zo dňa 25.5.2015, týkajúceho sa prevádzkovania baru „U KATA“ na Baštovej ul. 2 v Bratislave podľa ust. § 13 ods. 4 písm. a) a b) zákona č. 355/2007 Z. z. a podľa ustanovení § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Správny poriadok“) rozhodol tak, že podľa ust. § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z., uvedenému návrhu vyhovel a s uvedením priestorov baru do prevádzky súhlasil a zároveň schválil podľa ust. § 13 ods. 4 písm. b) zákona č. 355/2007 Z.z. prevádzkový poriadok. Žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia vyjadril k námietkam vlastníkov bytov a to, že v dôsledku tejto prevádzky dochádza k narúšaniu pokojného užívania ich bytov a argumentoval tým, že túto situáciu je potrebné ďalej riešiť prostredníctvom správcu bytového domu, príp. vlastníkov bytov a nebytových priestorov v súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len ako „zákon č. 182/1993 Z. z.“) a že v prípade, ak dochádza k neprimeranému obťažovaniu zo strany prevádzkovateľa, sa vlastníci môžu domáhať ochrany na obci, príp. na príslušnom súde v súlade s ust. § 5 v spojení s ust. § 127 Občianskeho zákonníka. Ďalej dôvodil, že správanie sa návštevníkov baru nie je oprávnený kontrolovať príslušný orgán verejného zdravotníctva. Zároveň uviedol, že zabezpečenie bezpečnosti a čistoty v predmetnom bytovom dome sú oprávnení riešiť výlučne vlastníci bytov a nebytových priestorov v súlade s ust. zákona č. 182/1993 Z.z. a ďalej poukázal na to, že prevádzkovateľ zariadenia priložil záznamy z Mestskej polície, ktoré nedokazujú skutočnosti uvádzané dotknutými účastníkmi konania. Zdôraznil, že orgán verejného zdravotníctva nie je oprávnený sa vyjadrovať k platnosti uzatvorených nájomných zmlúv s tým, že neplatnosť zmluvy môže vysloviť príslušný súd. Žalovaný konštatoval, že v prevádzke sú vytvorené podmienky v zmysle ust. § 26 zák. č. 355/2007 Z.z., Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 o hygiene potravín, Vyhlášky MZ SR č. 533/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia spoločného stravovania. Podkladom pre rozhodnutie bol priložený výpis z obchodného registra oddiel Sro, vložka č. 84290/B, zmluva o prenájme nebytového priestoru, certifikát na nástenný ventilátor, súhlas vlastníčky bytu č. 8 na užívanie WC patriace tomuto bytu, vyjadrenie veliteľa OS MsP Bratislava Staré Mesto so služobnými záznamami, vyjadrenie M. J. doručené dňa 15.06.2015, ku ktorému priložil o. i. odpoveď vedúcej stavebného oddelenia Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 5637/44386/2014/STA/Zsi z 15.10.2014 a e-mailovú komunikáciu, súhlas s užívaním sociálneho zariadenia na prevádzke PRIMI, Michalská 377/19, prevádzkový poriadok, sanitačný program, fotografie kamery, vetracieho/odsávacieho zariadenia a mreže zabraňujúcej vstup na schodisko k bytom, záznamy z kontrol zo dňa 30.06.2015, zo dňa 05.08.2015 a vyjadrenia účastníkov konania a vlastníkov bytov bytového domu N. 2, XXX XX Bratislava. Napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.10.2015. 4. Krajská prokuratúra Bratislava (ďalej aj ako „krajská prokuratúra“) pod sp. zn. Kd 722/15/1100-7 podala dňa 16.12.2015 protest prokurátora proti rozhodnutiu žalovaného č. HV/10658/2015 zo 06.08.2015 a ktorý bol žalovanému doručený dňa 29.12.2015, a to z dôvodu, že žalovaný pri vydaní rozhodnutia o uvedení priestorov baru „U KATA“ do prevádzky podľa ust. § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z. z hľadiska možného negatívneho vplyvu na verejné zdravie vyhodnocoval a posudzoval návrh deklarujúci protiprávny stav a pri jeho vydávaní sa teda žalovaný neriadil zákonom. Uviedla, že z predloženej komunikácie s vedúcou stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 5637/44386/2014/STA/Zsi zo dňa 15.10.2014 (aj e-mailovej) vyplýva, že nebytový priestor, v ktorom sa nachádza prevádzka baru „U KATA“, odkúpila fyzická osoba - O.L. v roku 2001 ako predajňu (NP č. 12 s príslušenstvom WC na 1.NP - spoločné pre NP č. 13), a to od hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, pričom stavebný úrad neevidoval rozhodnutie o zmene účelu užívania predajne na prevádzku baru. Podľa LV č. XXXX k. ú. Z. O., je predmetný nebytový priestor v katastri nehnuteľností vedený ako iný nebytový priestor a v konaní bolo zrejmé, že užívanie tohto nebytového priestoru nebolo povolené na posudzovaný účel ako bar. Poukázala na to, že žalovaný v konaní posudzoval v zmysle ust. § 13 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. možné negatívne vplyvy na verejné zdravie pre priestor deklarovaný v návrhu ako bar, hoci písomnosti predložené do konania svedčili tomu, že tento priestor bol povolený pre iné účely a teda posudzoval návrh nezodpovedajúci právnemu stavu. Zdôraznila, že takéto posudzovanie by bolo prípustné len pre prípady posudzovania podľa ust. § 13 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z.z., tzn. pre prípady návrhov na vydanie záväzného stanoviska pre kolaudačné konanie alebo pre konanie o zmene účelu užívania stavby. Argumentovala, že ak bol žalovanému predložený doklad o tom, že priestor bol stavebným úradom povolený inému ako posudzovanému účelu, nemohol bez ďalšieho z hľadiska možného negatívneho vplyvu na verejné zdravie vyhodnocovať a posudzovať návrh deklarujúci povolenie pre posudzovaný účel a vydať rozhodnutie podľa ust. § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. o uvedení priestorov do prevádzky, nakoľko posudzoval návrh deklarujúci protiprávny stav - v zmysle platných právnych predpisov je zriadenie reštauračného zariadenia v obchodných priestoroch vylúčené s tým, že môže byť zriadené až po právoplatnom rozhodnutí o zmene účelu užívania nebytového priestoru. Rozhodnutie o uvedení priestorov do prevádzky teda (v oboch prípadoch) obsahovo nadväzuje na užívacie povolenie stavebného úradu. 5. Žalovaný protestu prokurátora č. Kd 722/15/1100-7 zo dňa 16.12.2015 nevyhovel a z tohto dôvodu ho predložil spolu so spisovým materiálom na rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej aj ako „ÚVZ SR“). 6. ÚVZ SR dňa 11.02.2016 vydal rozhodnutie č. OLP/1616/2016 (ďalej aj ako rozhodnutie o nevyhovení protestu“), ako príslušný orgán podľa ust. § 3 ods. 1 písm. b) a ust. § 5 ods. 4 písm. i) zákona č. 355/2007 Z. z. v spojení s ust. § 26 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 153/2001 Z. z.“) ako aj ust. § 69 ods. 2 Správneho poriadku, o proteste Krajskej prokuratúry Bratislava číslo: Kd 722/15/1100-7 zo dňa 16.12.2015 v súlade s ust. § 46 a ust. § 47 Správneho poriadku ako aj v súlade s ust. § 26 ods. 5 zákona č. 153/2001 Z. z., ktorým nevyhovel protestu Krajskej prokuratúry Bratislava sp.zn. Kd 722/15/1100-7 zo dňa 16.12.2016. Rozhodnutie o nevyhovení protestu nadobudlo právoplatnosť dňa 18.03.2016. 7. ÚVZ SR argumentoval, že orgán verejného zdravotníctva posudzuje z hľadiska možného vplyvu na verejné zdravie predložené návrhy a o tom, či stavba, v ktorej sa má posudzovaná činnosť vykonávať je alebo nie je v súlade so stavebným zákonom, orgán verejného zdravotníctva nemá kompetencie konať; je len na rozhodnutí príslušného stavebného úradu, či tá ktorá stavba bude využívaná na ten alebo onen účel a to bez ohľadu na to, že predmetná stavba môže z hľadiska hygienického vyhovovať požiadavkám na tieto účely kladeným zákonom č. 355/2007 Z. z. a jeho vykonávacími predpismi, z ktorého dôvodu sa ÚVZ SR nestotožnil s názorom, že orgán verejného zdravotníctva v tomto konkrétnom prípade posudzoval návrh deklarujúci protiprávny stav. Ďalej ÚVZ SR uviedol, že záver prokuratúry, že ust. § 13 ods. 6 zákona č. 355/2007 Z. z. je potrebné vykladať inak pre ustanovenie ods. 3 a inak pre ustanovenie ods. 4 tohto paragrafu, je účelový výklad, pretože zákon č. 355/2007 Z.z. v tomto ustanovení jednoznačne ustanovuje aké podklady má obsahovať žiadosť podaná podľa ods. 3 ako aj žiadosť podaná podľa ods. 4 ust. § 13 a nie je možné pripustiť ľubovoľný výklad tohto ustanovenia, t. j. ľubovoľne zamieňať predložené podklady. ÚVZ SR uviedol, že ust. § 13 ods. 4 zákona č. 355/2007 Z.z. nemá žiadne obmedzujúce ustanovenie o tom, že posudková činnosť orgánov verejného zdravotníctva je prípustná až po skolaudovaní stavby na predmetné účely tak, ako sa na to poukazuje v proteste prokurátora. Na podporu svojich záverov ÚVZ SR poukázal na právny názor vyslovený v proteste Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VI//1 Gd 491/09-12 zo dňa 31.05.2010. II. Žaloba 8. Žalobou zo dňa 26.04.2016, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo aj ako „správny súd“) dňa 02.05.2016, sa žalobca v zákonnej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. HV/10658/2015 zo dňa 06.08.2015, ktorým podľa ust. § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. vyhovel návrhu účastníka konania - Angels Lingerie, s. r. o., Baštová 2, 811 03 Bratislava, IČO: 46840389 a súhlasil s uvedením priestorov baru „U KATA“ na Baštovej 2 v Bratislave do prevádzky a súčasne podľa § ust. 13 ods. 4 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z. schválil prevádzkový poriadok pre činnosť v predmetnej prevádzke a navrhol, aby ho krajský súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 9. Žalobca v žalobe uviedol, že podaným protestom prokurátora nebolo a žalobou nie je spochybňované, že rozhodovanie o tom, či je stavba, v ktorej sa má posudzovaná činnosť vykonávať, využívaná na ten ktorý účel, je v kompetencii stavebného úradu a orgán verejného zdravotníctva takúto kompetenciu nemá. 10. Zdôraznil, že jeho podstata spočíva v tom, že ak orgán verejného zdravotníctva posudzuje návrh deklarujúci protiprávny stav (posudzuje, či bude priestor baru vyhovovať požiadavkám zákona č. 355/2007 Z. z. z hľadiska možného negatívneho vplyvu na verejné zdravie, hoci táto stavba je stavebným úradom povolená účelu užívania ako predajňa), jeho rozhodnutie je bez akéhokoľvek právneho významu - obsolentné, avšak zbytočne zaťažujúce účastníkov konania, ako aj príslušné orgány rozhodujúce v konaniach podľa ust. § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z., vyvolávajúce nezmyselné náklady (napr. proces merania hluku) a v konečnom dôsledku je v rozpore najmä so zásadou hospodárnosti konania. 11. Namietal, že napadnuté rozhodnutie rovnako vyvoláva aj zmätočnosť v právnych vzťahoch, pretože účastník konania má na jednej strane v rukách súhlasné rozhodnutie orgánu verejnej správy o uvedení priestorov deklarovaných ako priestory baru do prevádzky, no na druhej strane ak prevádzkovateľ tieto priestory užíva na stavebným úradom nepovolený účel (ako bar), dopúšťa sa tým správneho deliktu podľa stavebného zákona. Práve takáto situácia nastala v danom prípade, keď prevádzkovateľ prevádzkuje „priestory baru“ v predmetnom objekte z titulu rozhodnutia RÚVZ, hoci stavebným úradom neboli na tento účel užívania povolené. 12. Poukázal na to, že práve z tohto dôvodu je plne opodstatnená požiadavka, aby si príslušné regionálne úrady verejného zdravotníctva postupom podľa ust. § 13 ods. 8 zákona č. 355/2007 Z. z. v spojení s ustanoveniami § 3 ods. 5, § 32 ods. 1, § 34 ods. 1, ods. 4 a § 46 Správneho poriadku zabezpečovali do konaní podľa ust. § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. v prvom rade list vlastníctva, na ktorom je podľa ust. § 12 písm. f) vyhlášky ku katastrálnemu zákonu č. 461/2009 Z.z. evidovaný aktuálny druh nebytového priestoru (zariadenie obchodu, garáž, stravovacie zariadenie, ateliér, zariadenie kultúrne a osvetové, telovýchovné a športové zariadenie a iné), príp. kolaudačné rozhodnutie, či rozhodnutie o zmene účelu užívania. Zabezpečením týchto podkladov je totižto možné zistiť, či posudzujú návrh deklarujúci právny, alebo protiprávny stav. Nemôžu napr. posudzovať hlučnosť zariadení, ktorých používanie stavebný úrad v kolaudačnom konaní nepovolil. Konanie o uvedenie priestorov do prevádzky totiž nadväzuje na rozhodnutie o užívaní stavby. Kolaudačné konanie, resp. konanie o zmene účelu užívania stavby mu vždy predchádza. 13. Uviedol, že v niektorých prípadoch z charakteru samotného priestoru a predmetu posudzovania vyplýva, že rozhodnutie o zmene účelu užívania tohto priestoru nie je potrebné - postačí kolaudačné rozhodnutie, aj keď je účel užívania iný. Takýmto prípadom je napr. uvedenie priestorov bytu do prevádzky za účelom vytvorenia chráneného pracoviska, pre ktorý prípad sa vychádza z § ust. 55 ods. 1 poslednej vety zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov, podľa ktorého chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti občana so zdravotným postihnutím. Pre takéto prípady sa z hľadiska ochrany verejného zdravia podľa zákona č. 355/2007 Z. z. posudzuje zodpovedajúca časť bytu, nemusí dôjsť k zmene účelu užívania na iné účely. Za opísaných okolností je nevyhnutné oprávnenie podľa ust. § 13 ods. 8 zákona č. 355/2007 Z. z. vykladať ako povinnosť pri použití ustanovení § 3 ods. 5, § 32 ods. 1, § 34 ods.1, ods. 4 a § 46 Správneho poriadku. 14. Žalobca nesúhlasil s argumentom ÚVZ SR uvedenom v rozhodnutí č. OLP/1616/2016 zo dňa 11.02.2016, ktorým nevyhovel protestu Krajskej prokuratúry Bratislava sp. zn. Kd 722/15/1100-7 zo dňa 16.12.2016 a to, že orgán verejného zdravotníctva posudzuje z hľadiska možného vplyvu na verejné zdravie predložené návrhy a o tom, či stavba, v ktorej sa má posudzovaná činnosť vykonávať je alebo nie je v súlade so stavebným zákonom, orgán verejného zdravotníctva nemá kompetencie konať a je len na rozhodnutí príslušného stavebného úradu, či stavba bude využívaná na určitý účel a to bez ohľadu na to, že z hľadiska hygienického môže vyhovovať požiadavkám na tieto účely v zmysle zákona č. 355/2007 Z. z. a jeho vykonávacích predpisov. ÚVZ SR sa nestotožnil s názorom, že orgán verejného zdravotníctva v tomto konkrétnom prípade posudzoval návrh deklarujúci protiprávny stav. 15. Uviedol, že protestom prokurátora nebolo spochybnené, že rozhodovanie o tom, či je stavba, v ktorej sa má posudzovaná činnosť vykonávať, využívaná na ten ktorý účel, je v kompetencii stavebného úradu a že orgán verejného zdravotníctva takúto kompetenciu nemá. 16. Ďalej žalobca nesúhlasil s názorom ÚVZ SR, ktorý v rozhodnutí o nevyhovení protestu uviedol, že záver prokuratúry, že ust. § 13 ods. 6 zákona č. 355/2007 Z. z. je potrebné vykladať inak pre ustanovenie ods. 3 a inak pre ust. ods. 4 tohto paragrafu, je účelový výklad, pretože zákon č. 355/2007 Z. z. v tomto ustanovení jednoznačne ustanovuje aké podklady má obsahovať žiadosť podaná podľa ods. 3 ako aj žiadosť podaná podľa ods. 4 ust. § 13 a nie je možné pripustiť ľubovoľný výklad tohto ustanovenia, t. j. ľubovoľne zamieňať predložené podklady ako aj, že ust. § 13 ods. 4 zákona č. 355/2007 Z. z. nemá žiadne obmedzujúce ustanovenie o tom, že posudková činnosť orgánov verejného zdravotníctva je prípustná až po skolaudovaní stavby na predmetné účely tak, ako sa na to poukazuje v podanom proteste prokurátora. 17. Žalobca zdôraznil, že prokurátor nie je účastníkom konania, ktorý volí argumentáciu vyhovujúcu jeho zámeru, resp. záujmu na výsledku konania. Preto je tvrdenie ÚVZ SR, že výklad prokuratúry je účelový, je neopodstatnené a jedná sa o jeho hodnotiaci úsudok, odporujúci podstate a zmyslu inštitútov, resp. kontrolných mechanizmov vo vzťahu k vyhodnocovaniu zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. 18. Zároveň žalobca zdôraznil, že opísané dôvody ÚVZ SR sú vytrhnuté z kontextu podaného protestu prokurátora, pretože tento vo vzťahu k uvedenej otázke nepojednáva o ľubovoľnom zamieňaní podkladov, ale o tom, že orgány verejného zdravotníctva majú v prvom rade zisťovať, či posudzujú pre účely zákona č. 355/2007 Z. z. návrh deklarujúci právny stav (či priestory, ktoré posudzujú, skutočne právne slúžia deklarovanému účelu), ktorý môžu zistiť len z listu vlastníctva, z kolaudačného rozhodnutia alebo z rozhodnutia o zmene účelu užívania stavby. To, že takéto podklady neboli s účinnosťou do 01.01.2016 obsiahnuté v ust. § 13 ods. 6 zákona č. 355/2007 Z.z., v ktorom sú vymenované obligatórne vyžadované prílohy návrhu, neznamená, že tieto si nemohli orgány verejného zdravotníctva vyžiadať pri použití ust. § 13 ods. 8 zákona č. 355/2007 Z. z.. Pri tejto argumentácii vychádza prokuratúra zo skutočnosti, že to, že uvedené podklady nie sú vymenované v ust. § 13 ods. 6 zákona č. 355/2007 Z.z. medzi prílohami návrhu je odôvodnené tým, že v označenom ustanovení zákona sú vymenované nielen prílohy pre účely rozhodovania o návrhoch na uvedenie priestorov do prevádzky podľa ust. § 13 ods. 4 (ktoré majú právny význam len po skolaudovaní stavby na konkrétny účel), ale aj prílohy pre účely vydávania záväzných stanovísk podľa ust. § 13 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z. (t. j. záväzných stanovísk práve pre účely konaní stavebného úradu v štádiu ešte pred vydaním kolaudačného rozhodnutia, ktoré sú jedným z podkladov pre rozhodnutia stavebného úradu). 19. Taktiež uviedol, že v proteste prokurátora nie je obsiahnuté tvrdenie, že ust. § 13 ods. 4 zákona č. 355/2007 Z.z. by mal obmedzujúce ustanovenie o tom, že posudková činnosť orgánov verejného zdravotníctva je prípustná až po skolaudovaní stavby na predmetné účely. 20. S poukazom na uvedené skutočnosti, žalobca nepovažoval za opodstatnené poukázanie na čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ako aj tvrdenie, že pokiaľ sa v proteste prokurátora odvoláva na ust. § 13 ods. 8 zákona č. 355/2007 Z. z., pretože ani toto ustanovenie nedáva orgánom verejného zdravotníctva právo postupovať nad rámec oprávnení daných zákonom č. 355/2007 Z. z.. 21. Za vytrhnuté z kontextu považoval žalobca v rozhodnutí ÚVZ SR aj jeho poukázanie na ust. § 27 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z.z. podľa ktorého, fyzická osoba - podnikateľ, právnická osoba, ktoré používajú alebo prevádzkujú zdroje hluku, infrazvuku alebo vibrácií, správca pozemných komunikácií, prevádzkovateľ vodnej cesty, prevádzkovateľ dráhy, prevádzkovateľ letiska, a prevádzkovatelia ďalších objektov, ktorých prevádzkou vzniká hluk (ďalej len „prevádzkovateľ zdrojov hluku, infrazvuku alebo vibrácií“), sú povinní zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia bola čo najnižšia a neprekročila prípustné hodnoty pre deň, večer a noc ustanovené vykonávacím predpisom. Nie je zrejmé, z akého dôvodu má nadväzovať citované ustanovenie zákona na závery prokuratúry vyplývajúce z konkrétnych skutkových a právnych okolností veci, a preto mal za to, že záver ÚVZ SR je arbitrárny. 22. Žalobca poukázal na to, že ak mal ÚVZ SR za to, že v danom prípade ide o prevádzkovateľa objektu, ktorého prevádzkou vzniká hluk, vyvstáva otázka, či je prevádzkovateľ takéhoto objektu, ktorého prevádzkou vzniká hluk, povinnou osobou pre účely ust. § 27 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z.. Zákon č. 355/2007 Z. z. v ust. § 27 ods. 1 predpokladá stav súladný so zákonom, nie stav protiprávny. Podľa ust. § 52 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 Z.z. fyzické osoby - podnikatelia a právnické osoby sú povinné predkladať opatrenia a návrhy uvedené v ust. § 13 na posúdenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva a do času kladného posúdenia zdržať sa vykonávania posudzovaných opatrení alebo činností. Nedodržanie tejto povinnosti je sankcionované v ust. § 57 ods. 42 písm. b) citovaného zákona. 23. Uviedol, že ÚVZ SR vytrhol z kontextu v odôvodnení svojho rozhodnutia aj konštatovanie ohľadom skutočnosti, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na priestory, v ktorých boli vykonané nelegálne stavebné úpravy, keď uzavrel, že v tomto ohľade nie sú orgány verejného zdravotníctva oprávnené konať. 24. Ďalej žalobca poukázal na to, že ÚVZ SR nesúhlasil s názorom uvedeným v proteste prokurátora a to, že v zmysle platných právnych predpisov je zriadenie reštauračného zariadenia v obchodných priestoroch vylúčené a že takéto zariadenie môže byť v uvedených priestoroch zriadené až po právoplatnom rozhodnutí o zmene účelu užívania a poukázal na to, že v posudzovanom prípade (a jemu obdobných) je rozhodnutie o uvedení priestorov do prevádzky obsolentné, potvrdzuje aj ust. § 57 ods. 42 písm. b) zákona č. 355/2007 Z.z. podľa ktorého, správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ak nepredloží na posúdenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva opatrenia alebo návrhy podľa ust. § 13 alebo do času kladného posúdenia sa nezdrží vykonávania posudzovaných opatrení alebo činností. Ak totiž nebola príslušným stavebným úradom povolená prevádzka priestorov na posudzované účely (príslušné užívacie povolenie), vydanie rozhodnutia podľa ust. § 13 ods. 4 písm. a) je pre výkon (resp. zdržanie sa výkonu) posudzovaných opatrení a činností bez akéhokoľvek právneho významu, no je spôsobilé, môže vniesť do existujúcich právnych vzťahov zmätok. 25. Žalobca uviedol, že s účinnosťou od 01.01.2016 bolo novelou zákona č. 355/2007 Z. z. do ust. § 13 ods. 6 doplnené písm. f) v zmysle ktorého, príslušný orgán verejného zdravotníctva vydáva záväzné stanoviská podľa odseku 3 písm. b) až e) a rozhoduje o návrhoch podľa odseku 4 na základe žiadosti, ktorá obsahuje doklad príslušného stavebného úradu o užívaní stavby na posudzovaný účel, ak ide o konanie podľa odseku 4. a zastával názor, že predmetné doplnenie tohto ustanovenia je reakciou na skutočnosť, že príslušné orgány verejného zdravotníctva nezohľadňovali celkové nastavenie platnej právnej úpravy, ktorá vyžadovala už v čase pred novelizáciou zákona č. 355/2007 Z. z. mať v konaní za preukázané, na aký účel užívania bol posudzovaný priestor povolený. Preto bolo potrebné vyžadovať od navrhovateľa predloženie dokladu od príslušného stavebného úradu o užívaní stavby na posudzovaný účel. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 26. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 10.06.2016, doručenom krajskému súdu dňa 13.06.2016 a vo vyjadrení zo dňa 14.05.2018, doručenom krajskému súdu dňa 17.05.2018, zotrval na dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí a opísal predchádzajúci postup orgánov verejnej správy. 27. Stotožnil sa s názorom nadriadeného orgánu - Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a to, že orgán verejného zdravotníctva posudzuje z hľadiska možného vplyvu na verejné zdravie predložené návrhy a o tom, či stavba, v ktorej sa posudzovaná činnosť má vykonávať je alebo nie je v súlade so stavebným zákonom, alebo či predkladateľ užíva predmetné priestory v súlade s kolaudačným rozhodnutím príslušného stavebného úradu. Uviedol, že je výlučne na rozhodnutí príslušného stavebného úradu, či daná stavba bude využívaná na určitý účel, a to bez ohľadu na to, že z hygienického hľadiska môže vyhovovať požiadavkám na tieto účely podľa zákona č. 355/2007 Z.z.. Z tohto dôvodu, žalovaný nesúhlasil s právnym názorom žalobcu, že v konkrétnom prípade posudzoval návrh nezodpovedajúci právnemu stavu. 28. Žalovaný rovnako zastával názor, že žalobca v žalobe pojem „právny stav“ nijako nedefinoval, ani bližšie nešpecifikoval. 29. Ďalej žalovaný uviedol, že zákon č. 355/2007 Z. z. neobsahuje ustanovenie, ktoré by orgánu verejného zdravotníctva ukladalo posudzovať, či predmetný návrh tomuto „právnemu stavu“ zodpovedá. 30. Nesúhlasil s právnym názorom žalobcu, že bolo potrebné vyžadovať od navrhovateľa predloženie dokladu od príslušného stavebného úradu o užívaní stavby na posudzovaný účel. Zastával názor, že návrh na základe ktorého, bolo vydané napadnuté rozhodnutie v čase jeho vydania, spĺňal príslušné právne predpisy upravujúce posudkovú činnosť orgánu verejného zdravotníctva. Zdôraznil, že v rozhodujúcom čase vydania napadnutého rozhodnutia, nebol orgán verejného zdravotníctva oprávnený skúmať, či účel využitia priestorov určený v kolaudačnom rozhodnutí je zhodný s účelom užívania, na ktorý žiadateľ žiadal uviesť priestory do prevádzky. Pri začatí prevádzky baru, bolo z hygienického hľadiska v rozhodnej dobe postačujúce, ak bolo preukázané (kolaudačným rozhodnutím, listom vlastníctva), že v danom prípade sa jedná o nebytový priestor. 31. K názoru žalobcu, že ust. § 13 ods. 6 zákona č. 355/2007 Z.z. je potrebné vykladať inak pre ustanovenie ods. 3 a inak pre ustanovenie ods. 4 tohto paragrafu, sa žalovaný stotožnil s právnym názorom nadriadeného orgánu a to, že sa jedná o účelový výklad, nakoľko zákon č. 355/2007 Z.z. v tomto ustanovení úplne jednoznačne ustanovuje, aké podklady má obsahovať žiadosť, podaná podľa ods. 3, ako aj žiadosť podaná podľa ods. 4 ust. § 13 a teda, nie je možné si ľubovoľne zamieňať predložené podklady, alebo ľubovoľne rozširovať rozsah žiadosti danej zákonom. 32. Žalovaný nesúhlasil s právnym názorom žalobcu vyjadreným v žalobe, že predmetné podklady neboli s účinnosťou do 01.01.2016 obsiahnuté v ust. § 13 ods. 6 zákona č. 355/2007 Z.z., v ktorom sú vymenované obligatórne vyžadované prílohy návrhu a že to neznamená, že tieto nemohli orgány verejného zdravotníctva vyžiadať pri použití ust. § 13 ods. 8 citovaného zákona. Pri tejto argumentácii vychádza prokuratúra zo skutočnosti, že to, že uvedené podklady nie sú vymenované v ust. 13 ods. 6 zákona č. 355/2007 Z.z. medzi prílohami návrhu je odôvodnené tým, že v označenom ustanovení zákona sú vymenované nielen prílohy pre účely rozhodovania o návrhoch na uvedenie priestorov do prevádzky podľa ust. 13 ods. 4 (ktoré majú právny význam len po skolaudovaní stavby na predmetný účel), ale aj prílohy pre účely vydávania záväzných stanovísk podľa ust. § 13 ods. 3 zákona 355/2007 Z.z. (t. j. záväzných stanovísk práve pre účely konaní stavebného úradu v štádiu ešte pred vydaním kolaudačného rozhodnutia...). Uviedol, že ani ust. § 13 ods. 8 zák. č. 355/2007 Z. z. mu nedáva právo ísť nad rámec zákonom stanovených oprávnení a že sa jedná o účelový výklad prokuratúry, nakoľko podklady potrebné pre vydanie ako rozhodnutia, tak záväzného stanoviska sú taxatívne vymenované a nemožno ich zamieňať podľa ľubovôle správneho orgánu. Poukázal na to, že pokiaľ sa žalobca odvoláva na ust. § 13 ods. 8 zákona č 355/2007 Z.z., v tomto prípade sa jedná o zaobstaranie takých podkladov, ktoré sú potrebné na posúdenie predloženého návrhu z hľadiska ochrany, podpory a rozvoja verejného zdravia a to výlučne v rozsahu oprávnení daných mu zákonom č. 355/2007 Z.z. (rozbor pitnej vody, hluková štúdia ...) a toto ustanovenie nedáva orgánu verejného zdravotníctva právo postupovať nad rámec oprávnení priznaných mu zákonom č. 355/2007 Z. z.. 33. Taktiež žalovaný nesúhlasil s názorom nadriadeného orgánu a to, že rozhodnutia orgánov verejného zdravotníctva podľa ust. § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z. bez predchádzajúceho súhlasu iného orgánu verejnej správy sú „bez právneho významu - obsolentné“ a zastával názor, že uvedený názor nemá oporu v správnom konaní, ani v zákone č. 355/2007 Z. z., ani v platnom právnom poriadku. 34. Žalovaný uviedol, že pokiaľ sa v žalobe poukazuje na skutočnosť, že prevádzkovateľ môže používať priestory na stavebným úradom nepovolený účel a tým sa dopúšťa správneho deliktu podľa stavebného zákona, že na takéto konanie prevádzkovateľa nemá žiadny vplyv skutočnosť, že tieto priestory vyhovujú požiadavkám na ne kladeným zo zákona č. 355/2007 Z.z.. Na takéto konanie nemá žiadny vplyv skutočnosť, že ten istý prevádzkovateľ si musí plniť aj povinnosti, ktoré na neho kladú ustanovenia stavebného zákona. 35. Žalovaný sa stotožnil v plnom rozsahu s názorom ÚVZ SR, že napadnuté rozhodnutie nie je nezákonné a navrhol, aby správny súd žalobu v plnom rozsahu zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. IV. Replika žalobcu 36. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 10.06.2016 sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa 24.01.2017, doručeným krajskému súdu dňa 01.02.2017 a ktorý uviedol, že žalovaný k veci neuviedol žiadne nové skutočnosti. Zdôraznil, že sa opakovane zaoberal so všetkými skutočnosťami, ktoré žalovaný uviedol vo vyjadrení a to v podanom proteste prokurátora a v žalobe. Žalobca trval na podanej žalobe a nesúhlasil s argumentami žalovaného. V. Vyjadrenie žalobcu 37. Žalobca sa vyjadril podaním zo dňa 21.06.2018 k oneskorene podaným odvolaniam podanými účastníkmi konania voči rozhodnutiu ÚVZ SR a v ktorom uviedol, že oznámenie druhostupňového orgánu - ÚVZ SR o oneskorene podaných odvolaniach č. OLP/8665/2015 z 11.11.2015 považuje za zákonné. 38. Správne konanie tak bolo právoplatne ukončené rozhodnutím vo veci samej pred žalovaným a ktorý je orgánom, ktorý rozhodoval v poslednom stupni. 39. Zdôraznil, že zákon v žiadnom ustanovení procesne nepodmienil podanie žaloby proti konečnému právoplatnému rozhodnutiu vo veci (v tomto prípade proti rozhodnutiu žalovaného), napadnutím oznámenia druhostupňového orgánu verejnej správy, ktorým skonštatoval, že nezistil dôvody pre rozhodnutie, ktoré by bolo spôsobilé zmeniť právny stav založený právoplatným rozhodnutím orgánu prvého stupňa vo veci. 40. Žalobca uviedol, že pre podanie žaloby boli v tomto prípade splnené výlučne voči rozhodnutiu žalovaného. 41. Prokurátor vždy s ohľadom na špecifickosť každej jednej veci zvažuje, ktorý z právnych prostriedkov zvolí ako najúčinnejší z hľadiska záujmov sledovaných zákonom (za predpokladu viacerých možností riešenia, ktoré sa vzájomne nevylučujú a ani nepodmieňujú). Nemá rovnaké procesné postavenie v konaní o proteste prokurátora a následne v konaní o správnej žalobe ako účastníci správneho konania. Nevzťahuje sa na neho napríklad ani podmienka vyčerpania riadnych opravných prostriedkov (§ 7 písm. a) SSP) a ani podmienka, že by muselo byť konanie vo veci právoplatne ukončené pred orgánom druhého stupňa, ak bolo proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu prípustné podanie odvolania a účastníci konania ho nevyužili. Účastníci konania totiž sledujú svoje čiastkové záujmy, zatiaľ čo prokuratúra je povinná sledovať najmä verejný záujem (t. j. najmä postup a rozhodnutia orgánov verejnej správy vymykajúce sa platnej právnej úprave a v nadväznosti na to aj aplikačnej praxi). 42. V predmetnej veci tak nebol daný (žaloba bola podávaná v čase úpravy §-om 250b ods. 5 OSP) a doposiaľ neexistuje zákonný dôvod, pre ktorý by mal žalobca žiadať o preskúmanie zákonnosti označeného oznámenia druhostupňového orgánu. Ďalej žalobca uviedol, že výlučne za predpokladu zistenia, že druhostupňový orgán oznámil účastníkovi konania v rozpore so zákonom oneskorené podanie odvolania, prokurátor by bol povinný zvoliť iný postup, pretože konanie vo veci samej by nebolo právoplatne ukončené pred žalovaným. V tejto veci však takáto situácia nenastala. VI. Vyjadrenie účastníka konania 43. Účastník konania obchodná spoločnosť Angels Lingerie, s.r.o., Baštová 2, 811 03 Bratislava, IČO: 46 840 389 vo vyjadrení k žalobe zo dňa 06.07.2016, doručenom krajskému súdu dňa 06.07.2016 a z 23.03.2018, zotrval na dôvodoch uvedených v správnom konaní a zdôraznil, že na predmetný nebytový priestor nikdy nebolo vydané stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie, ani rozhodnutie o zmene užívaní stavby podľa ust. § 85 stavebného zákona a že žalobca takéto rozhodnutie súdu ani nepredložil. Bytový dom, v ktorom sa nachádza daný nebytový priestor, bol totiž dokončený a užíva sa cca od 16. storočia, teda dávno pred účinnosťou stavebného zákona. Trval na to, že v období ich užívania tohto nebytového priestoru nedošlo k zmene účelu jeho užívania v zmysle ust. § 85 stavebného zákona. Ďalej uviedol, že žalobca doposiaľ žiadnym relevantný dôkazom nepreukázal svoje žalobné tvrdenia, že užíva predmetný nebytový priestor na iný než povolený účel. Navrhoval, aby krajský súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. VII. Právne posúdenie veci 44. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo aj ako „správny súd“) vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (ust. § 10, ust. § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku („ďalej len ako SSP“), preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 45. Vec rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 24.06.2021 v zmysle ust. § 107 ods. 2 SSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bol oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP). 46. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktorým orgán verejnej správy nevyhovel protestu prokurátora č. HV/10658/2015 zo dňa 06.08.2015 a ktorým podľa ust. § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z. vyhovel návrhu žiadateľa - obchodnej spoločnosti Angels Lingerie, s.r.o., Baštová 2, 811 03 Bratislava, IČO: 46840389 a súhlasil s uvedením priestorov baru „U KATA“ na Baštovej 2 v Bratislave do prevádzky a súčasne podľa ust. § 13 ods. 4 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z. zároveň schválil prevádzkový poriadok pre činnosť baru. 47. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy podľa SSP je posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádza-júcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. 48. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). 49. V predmetnej veci bolo konanie začaté podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) podaním žaloby na súd dňa 02.05.2016, t. j. predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“). 50. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím postupoval podľa SSP, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016 a nahradil OSP s poukazom na prechodné ustanovenie § 491 ods. l a ods. 2 SSP, podľa ktorého, správny súd konanie dokončí podľa SSP s tým, že právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona ostávajú zachované a nebude uplatňovať ustanovenia SSP, ak by boli v neprospech žalobcu. 51. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 52. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 53. Podľa § 491 ods. l SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 54. Podľa § 491 ods.2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 55. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 56. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 57. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 58. Podľa § 24 ods. 1, 2 zákona č. 153/2001, konanie o proteste prokurátora je osobitným konaním, v ktorom sa rozhoduje, či všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným orgánom verejnej správy, opatrením alebo rozhodnutím bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie na konanie o proteste prokurátora sa primerane vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 59. Podľa § 10 písm. e) zákona č. 355/2007 Z.z., ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, úrad verejného zdravotníctva a regionálne úrady verejného zdravotníctva vykonávajú posudkovú činnosť podľa § 13. 60. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z.z., posudková činnosť na účely tohto zákona je proces posudzovania a vyhodnocovania opatrení a návrhov z hľadiska ich možného negatívneho vplyvu na verejné zdravie, ktorého výsledkom je vydanie záväzného stanoviska alebo rozhodnutia. 61. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z., orgány oprávnené podľa osobitných predpisov rozhodnúť vo veciach, ktoré posudzuje príslušný orgán verejného zdravotníctva z hľadiska ich možného negatívneho vplyvu na verejné zdravie, rozhodnú až po vydaní kladného záväzného stanoviska príslušného orgánu verejného zdravotníctva; to neplatí, ak ide o schvaľovanie podľa osobitného predpisu. 62. Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z.z., ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva vydáva záväzné stanovisko k a) územnoplánovacím podkladom, ak boli úradu verejného zdravotníctva alebo regionálnemu úradu verejného zdravotníctva predložené, b) územným plánom a k návrhom na územné konanie, c) návrhom na kolaudáciu stavieb a k návrhom na zmenu v užívaní stavieb, d) návrhom na určenie osobitného režimu území, e) návrhom na využívanie vodných zdrojov na zásobovanie pitnou vodou. 63. Podľa § 13 ods. 4 písm. a), písm. b) zákona č. 355/2007 Z.z., ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva a) rozhoduje o návrhoch na uvedenie priestorov do prevádzky vrátane návrhov na zmenu v ich prevádzkovaní a ak si to vyžaduje objektivizáciu faktorov životného prostredia alebo pracovného prostredia, o návrhoch na uvedenie priestorov do skúšobnej prevádzky, b) schvaľuje prevádzkové poriadky a návrhy na ich zmenu. 64. Podľa § 13 ods. 6 zákona č. 355/2007 Z. z., príslušný orgán verejného zdravotníctva vydáva záväzné stanoviská podľa odseku 3 písm. b) až e) a rozhoduje o návrhoch podľa odseku 4 na základe žiadosti, ktorá obsahuje a) obchodné meno, právnu formu, sídlo a identifikačné číslo, ak bolo pridelené, ak je žiadateľom právnická osoba; meno, priezvisko a bydlisko a identifikačné číslo, ak bolo pridelené, ak je žiadateľom fyzická osoba-podnikateľ, b) doklad o oprávnení na podnikanie, c) meno, priezvisko a bydlisko alebo sídlo osoby zodpovednej za prevádzkovanie posudzovaných činností, d) dokumentáciu s opisom činnosti, ktorá je predmetom návrhu na posúdenie, e) hlukovú štúdiu, ak ide o stavbu diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. 65. Podľa § 13 ods. 8 zákona č. 355/2007 Z.z., príslušný orgán verejného zdravotníctva si môže vyžiadať ďalšie doklady potrebné na vydanie záväzného stanoviska a rozhodnutia. 66. Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z.z., orgány verejného zdravotníctva v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb postupujú podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 67. Podľa 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 68. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomité a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. 69. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 70. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 71. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. 72. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. 73. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 74. Žalobca nesúhlasil s argumentom ÚVZ SR uvedenom v rozhodnutí č. OLP/1616/2016 zo dňa 11.02.2016, ktorým nevyhovel protestu Krajskej prokuratúry Bratislava sp.zn. Kd 722/15/1100-7 zo dňa 16.12.2016, a to, že orgán verejného zdravotníctva posudzuje z hľadiska možného vplyvu na verejné zdravie predložené návrhy a o tom, či stavba, v ktorej sa má posudzovaná činnosť vykonávať je alebo nie je v súlade so stavebným zákonom. Zdôraznil, že orgán verejného zdravotníctva nemá kompetencie konať; je len na rozhodnutí príslušného stavebného úradu, či tá ktorá stavba bude využívaná na určitý účel a to bez ohľadu na to, že predmetná stavba môže z hľadiska hygienického vyhovovať požiadavkám podľa zákona č. 355/2007 Z.z. a jeho vykonávacími predpismi. ÚVZ SR sa nestotožnil s názorom, že orgán verejného zdravotníctva v tomto konkrétnom prípade posudzoval návrh deklarujúci protiprávny stav. 75. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 10.06.2016, zotrval na dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí a opísal predchádzajúci postup orgánov verejnej správy, stotožnil sa s názorom ÚVZ SR a to, že orgán verejného zdravotníctva posudzuje z hľadiska možného vplyvu na verejné zdravie predložené návrhy, a o tom, či stavba, v ktorej sa posudzovaná činnosť má vykonávať je, alebo nie je v súlade so stavebným zákonom, alebo či predkladateľ užíva predmetné priestory v súlade s kolaudačným rozhodnutím príslušného stavebného úradu. Uviedol, že je výlučne na rozhodnutí príslušného stavebného úradu, či daná stavba bude využívaná na určitý účel a to bez ohľadu na to, že predmetná stavba môže z hygienického hľadiska vyhovovať požiadavkám na tieto účely kladeným zákonom č. 355/2007 Z. z.. Nesúhlasil s právnym názorom žalobcu, že v konkrétnom prípade posudzoval návrh nezodpovedajúci právnemu stavu. 76. Správny súd zistil z administratívneho spisu, že predmetom posúdenia je existujúca prevádzka situovaná v nebytových priestoroch č. 12 viacpodlažného bytového domu, a že po vykonaných kontrolách v dňoch 30.06.2015 a 05.08.2015 bolo zistené že, vstup do prevádzky baru je z ulice do spoločnej komunikačnej chodby, v ktorej je uzamykateľnými kovovými (mrežovými) dverami oddelený vstup do obytnej časti samostatným schodiskom, vstup do baru, umiestneného v suteréne objektu je oddelený samostatnými kovovými a sklenenými dverami opatrenými bezpečnostným kamerovým systémom, prevádzka pozostáva z konzumného priestoru so stoličkovou kapacitou 35 miest, baru so zápultím, vybaveného kávovarom, výčapným, chladiacim a účelovým obchodným zariadením, dvojdielnym drezom na umývanie nápojového skla, príručného skladu s priestorom na odkladanie osobných vecí pracovníkov, WC pre návštevníkov, WC pre personál i ďalšie WC pre konzumentov je zabezpečené zmluvne v dostupnej vzdialenosti od prevádzky, podlaha je pokrytá keramickou dlažbou, steny sú podľa potreby ľahko čistiteľné, odvetranie je riešené 2 nástennými ventilátormi KOVHRON typ NV 200, výrobca KOVHRON, s. r. o., Osloboditeľov 2, 976 67 Závadka nad Hronom s výkonom 8,3 m3/min, osadenými do okenných výplní vyúsťujúcimi do dvorovej fasády z opačnej strany objektu, prevádzka je napojená na rozvody inžinierskych sietí - voda, kanalizácia, elektrina, teplá tečúca voda je k dispozícii z elektrického bojlera, sortiment budú tvoriť alkoholické, nealkoholické a teplé nápoje, slané pochutiny a že bol vypracovaný prevádzkový poriadok, ktorého obsahom je identifikácia a charakteristika prevádzkarne, dispozičné členenie prevádzky, spôsob napojenia na inžinierske siete, nakladanie s odpadmi, vrátane zmluvy o zapojení do systému zberu komunálneho odpadu, zodpovednosti zamestnancov a vedúcich pracovníkov, sanitačný program. Ďalej mal správny súd zistené, že oznámenie o začatí správneho konania vo veci uvedenia priestorov predmetnej prevádzky do prevádzky spolu s výzvou na vyjadrenie sa ku konaniu č.: HV/10658/2015 zo dňa 02.06.2015 bolo doručované účastníkom konania verejnou vyhláškou dňa 23.06.2015. Ďalej mal správny súd zistené z administratívneho spisu, že vo veci sa vyjadrila Ing. O. R., ktorá uviedla, že ako vlastníčka bytu č. X na N. ul. X N. a zároveň ako účastníčka konania, v predmetnej veci nezaznamenala závažnejšie narušenie svojich vlastníckych práv s tým, že jej pokojný stav narúšajú len susedia M. J., Ing. G. a F. Z. neustálym vyvolávaním konfliktov medzi vlastníkmi. Zároveň mal správny súd zistené z administratívneho spisu, že účastník konania F. Z. doručil Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva Bratislava dňa 15.06.2015 vyjadrenie, v ktorom nesúhlasil s povolením prevádzkovania baru v bytovom dome na N. ul. X. a priložil CD s fotodokumentáciou a videozáznamom, ktoré dokumentovali narúšanie užívania vlastníkov bytov v tomto bytovom dome. Ďalej súd zistil z vyjadrenia účastníka konania - vlastníka bytu M. J. zo dňa 15.06.2015, že účel užívania priestoru NP-12 na N. ul. č. X, kde bol a má byť prevádzkovaný bar „U KATA“, nezodpovedá účelu, na ktoré bol priestor určený pri jeho kolaudácii a že vlastníčka NP-12 nepožiadala stavebný úrad o zmenu účelu jeho využitia, čo je zrejmé z e-mailu stavebného úradu zo dňa 28.05.2015. Správny súd zároveň zistil z vyjadrenia účastníkov konania - vlastníkov bytov - Ing. R. G. a Ing. G. zo dňa 18.06.2015, že nesúhlasili s prevádzkou baru, nakoľko odvetranie nie je prirodzené napriek tomu, že v prevádzke sa nachádzajú 2 okná na úrovni terénu, tie sú však z exteriéru uzatvorené plným materiálom, prevádzka je odvetrávaná do spoločných častí domu, do vstupnej chodby a schodiska, vstup do baru je cez spoločnú časť domu, nevyhnutú na jeho podstatu a bezpečnosť a to vstupnú chodbu domu. 77. V konaní bolo nesporné, že predmetný nebytový priestor nebol povolený na užívanie ako prevádzka baru, ale ako predajňa. 78. Vyššie uvedenú skutočnosť mal správny súd preukázanú z dokladov založených v administratívnom spise - z listu vlastníctva XXXX, z ktorého nesporne vyplýva, že predmetný nebytový priestor je vedený v katastri nehnuteľností vedený ako iný nebytový priestor a ďalej mal túto skutočnosť zistenú z kolaudačného rozhodnutia vydaného stavebným úradom. 79. Primárnou úlohou správneho súdu bolo posúdiť, či napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom t. j., či žalobca správne zistil v aplikačnom postupe orgánu verejnej správy pri rozhodovaní vo veci nedostatky právneho posúdenia a teda, či postupoval správne, keď posudzoval návrh žiadateľa z hľadiska možného negatívneho vplyvu na verejné zdravie deklarujúci protiprávny stav. 80. Správny súd mal za to, že žalovaný vydal nezákonné rozhodnutie, v ktorom vec nesprávne právne posúdil, keď zastával názor, že nie je oprávnený skúmať, či účel využitia priestorov určený v kolaudačnom rozhodnutí je zhodný s účelom ich užívania. Žalovaný teda nesprávne právne postupoval podľa ust. § 13 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z., keď posudzoval návrh nezodpovedajúci právnemu stavu, nakoľko negatívne vplyvy na verejné zdravie bolo možné posudzovať len pri prevádzke baru. Zároveň žalovaný nesprávne odkázal účastníkov konania na zistenie účelu využitia daného nebytového priestoru na príslušný stavebný úrad. Správny súd zdôrazňuje, že takéto posudzovanie by bolo prípustné len pre prípady podľa ust. § 13 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z.z., tzn. pre prípady návrhov na vydanie záväzného stanoviska pre kolaudačné konanie alebo pre konanie o zmene účelu užívania stavby. Žalovaný tak mohol posudzovať predmetný nebytový priestor z hľadiska možného negatívneho vplyvu na verejné zdravie len vtedy, ak by bola na základe kolaudačného rozhodnutia povolená zmena účelu užívania stavby na prevádzku baru a následne až po tom, mohol vydať rozhodnutie podľa ust. § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. v zmysle ktorého, rozhoduje o návrhoch na uvedenie priestorov do prevádzky vrátane návrhov na zmenu v ich prevádzkovaní a ak si to vyžaduje objektivizáciu faktorov životného prostredia alebo pracovného prostredia, o návrhoch na uvedenie priestorov do skúšobnej prevádzky. Správny súd konštatuje, že žalovaný nepredložil doklady v zmysle ust. § 13 ods. 6 zákona č. 355/2007 Z.z., ktoré by deklarovali právny stav na základe ktorého postupoval orgán verejnej správy a to, najmä rozhodnutie o zmene účelu užívania stavby alebo list vlastníctva, či kolaudačné rozhodnutie. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade z hľadiska možného negatívneho vplyvu na verejné zdravie, žalovaný posudzoval vec deklarujúcu protiprávny stav. 81. Na základe uvedeného, správny súd dospel záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko žalobca správne zistil v aplikačnom postupe orgánu verejnej správy pri rozhodovaní vo veci nedostatky právneho posúdenia ako aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, nakoľko žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuviedol správnu úvahu, na základe ktorej dospel k svojmu záveru a ani zákonné ustanovenia z ktorých vychádzal. 82. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodovaciu prax (viď rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžo/14/2010 zo dňa 07.12.2010, sp.zn. 6Sžo/334/2009 zo dňa 31.08.2010, sp.zn. 6Sžo/343/2009 zo dňa 31.08.2010 a sp.zn. 10Sžrk/l/2016 zo dňa 29.11.2017), v ktorých je uvedené, že v zmysle zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, protest prokurátora je právnym prostriedkom, ktorým vykonáva prokurátor dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy. Podaním protestu prokurátora vzniká právny vzťah medzi orgánom verejnej správy a prokurátorom, pričom jeho základným obsahom je právo prokurátora žiadať vybavenie protestu a povinnosť orgánu verejnej správy rozhodnúť o proteste prokurátora. Od podania protestu až do vydania rozhodnutia o proteste nevzniká právny vzťah medzi účastníkmi konania a konajúcim orgánom verejnej správy, ani medzi účastníkmi konania a prokurátorom (podanie protestu nie je závislé na vôli účastníka konania, a to ani vtedy, ak naň dal podnet). 83. Inštitút protestu prokurátora ako mimoriadny opravný prostriedok slúži predovšetkým na odstraňovanie nezákonnosti postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy - na odstraňovanie nesúladu medzi ustanoveniami zákona a určitým rozhodnutím. V súvislosti s podaním protestu prokurátora je potrebné uviesť, že základným obsahom vzťahu medzi orgánom verejnej správy a prokurátorom je oprávnenie prokurátora žiadať vybavenie protestu a povinnosť orgánu verejnej správy rozhodnúť o proteste prokurátora. Predmetom preskúmania súdom v správnom súdnictve môže byť aj právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy vydané v konaní, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora. 84. Správny súd poukazuje na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach už opakovane vyslovil názor, že každé odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu, a to v dostatočnom rozsahu, tzn. že priemerný adresát musí mať možnosť z predloženého odôvodnenia pochopiť správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k záveru obsiahnutom vo výrokovej časti. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 10Sžo/3/2012). 85. Správny súd zdôrazňuje, že nie je súdom skutkovým súdom, ale súdom vykonávajúcim prieskum súdnych rozhodnutí z hľadiska hmotného a procesného práva s tým, že úlohou súdov v správnom súdnictve je súdny prieskum rozhodnutí orgánov verejnej moci podľa zákonom stanoveného postupu a nie vyhľadávanie dôkazov, ktoré mal účastník alebo orgán verejnej správy vykonať (uplatniť) v administratívnom konaní. Úlohou súdov v správnom súdnictve je súdny prieskum rozhodnutí orgánov verejnej moci podľa zákonom stanoveného postupu a nie vyhľadávanie dôkazov, ktoré mal účastník alebo správny orgán vykonať alebo predniesť (uplatniť) v administratívnom konaní. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia a pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia orgánu verejnej správy namietané v žalobe, či jeho uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred orgánom verejnej správy, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pri rozhodnutí, ktoré vydal orgán verejnej správy na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), súd preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. 86. S poukazom na vyššie uvedené dôvody krajský súd dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods.1 písm. c/ SSP) a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP). Preto súd postupom podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c/ a d/ SSP zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Podľa § 191 ods. 6 SSP prvá veta, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy ďalšom konaní viazaný. 87. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného rozhodnutie riadne odôvodniť s poukazom na príslušné zákonné ustanovenia. 88. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd v zmysle ustanovenia § 167 ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalobcovi žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 89. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.