Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sd/81/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201018 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1016201018.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou, v právnej veci navrhovateľa: C.. G. M., O. X.XX.XXXX, Z. V. E. XXXX/XX, U., proti odporcovi: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom 29. augusta, Bratislava, IČO: 30 807 484, o odvolaní proti rozhodnutiu odporcu Číslo: XXX XXX XXX X zo dňa 5.5.2016, takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie odporcu Číslo: XXX XXX XXX X zo dňa 5.5.2016 zrušuje a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie. II. Navrhovateľovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Opravným prostriedkom, doručeným súdu dňa 13.6.2016, sa navrhovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia odporcu Číslo: XXX XXX XXX X zo dňa 5.5.2016 (napadnuté rozhodnutie), ktorým odporca rozhodol o jeho žiadosti o vyrovnávací príspevok. 2. Opravný prostriedok navrhovateľ odôvodnil tým, že napriek tomu, že mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok, tento dôchodok sa podľa § 69 ods. 2 zákona o sociálnom poistení považuje po dovŕšení dôchodkového veku za starobný dôchodok. Navrhovateľ po priznaní predčasného starobného dôchodku dovŕšil dôchodkový vek dňa 3.2.2007, čím sa jeho predčasný starobný dôchodok stal starobným dôchodkom. Naviac predčasný starobný dôchodok mu bol priznaný až 18.1.2008, takmer rok po dovŕšení dôchodkového veku, teda v čase jeho priznania bol jeho dôchodok starobným dôchodkom podľa § 69 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Z týchto dôvodov navrhovateľ žiadal, aby súd vo výroku potvrdil, že jeho dôchodok, poberaný zo Sociálnej poisťovne je starobným dôchodkom a že odporca je povinný mu poskytnúť vyrovnávací príspevok. 3. Navrhovateľ ďalej v podanom opravnom prostriedku uviedol, že je slovenský občan, ktorý na základe Zmluvy o sociálnom zabezpečení medzi SR a ČR poberá nevýhodný český starobný dôchodok. Zákonom NR SR č. 140/2015 Z.z. o sociálnom poistení, ktorým sa dopĺňal zákon NR SR č.461/2003 Z.z. malo byt' odstránené poškodenie tých dôchodcov, ktorí sú poškodení Zmluvou medzi ČR a SR o sociálnom zabezpečení, tým, že poberajú starobný dôchodok od Českej republiky, len preto, že dňa 31.12.1992 mali zamestnávateľa so sídlom v Českej republike. K takto poškodeným dôchodcom patrí aj on. Ku dnešnému dňu stále poberá český starobný dôchodok stanovený za 32 rokov odpracovaných do 31.12.1992 - (pričom do týchto odpracovaných rokov boli zahrnuté aj roky, ktoré do tohto dátumu objektívne odpracoval v Slovenskej republike) - a vďaka tomu je neustále poškodzovaný na výške dôchodku, v porovnaní s takým občanom SR, ktorý sa od neho líši len tým, že 31.12.1992 mal zamestnávateľa so sídlom v Slovenskej republike a všetky ostatné hodnoty pre výpočet dôchodku majú rovnaké. Tento fakt stále považuje za svoju diskrimináciu. Na základe nevýhodnej a retroaktívnej Zmluvy o sociálnom zabezpečení medzi SR a ČR, ho SR núti za 32 odpracovaných rokov poberať pre neho nevýhodný (nižší) český starobný dôchodok hoci na území Českej republiky nikdy nepracoval, len jeho zamestnávateľ s federálnou pôsobnosťou mal sídlo v ČR. Slovenská republika prostredníctvom Sociálnej poisťovne účelovo a nehorázne klame, keď jeho pracovné pomery (aj roky štúdia a základnej vojenskej služby) vykonané do dňa 31.12.1992 v Slovenskej republike v mestách Banská Štiavnica, Zvolen, Piešťany, Levice, a Bratislava, označuje účelovo a dodatočne ako „prácu v cudzine“. K dnešnému dňu tiež poberá slovenský podľa odôvodnenia Sociálnej poisťovne „predčasný“ starobný dôchodok stanovený len za 13 rokov, odpracovaných v Slovenskej republike od 1.1.1993 do dňa odchodu do dôchodku. Tento slovenský predčasný starobný dôchodok považuje SP stále za „predčasný“ aj napriek tomu, že mu tento dôchodok po 600 dňoch vybavovania najprv zamietla, lebo vraj nedosahoval 1,2 násobok životného minima a priznala mu ho až na jeho odvolanie, po ďalších 90 dňoch čakania. Vybavenie tohto jeho slovenského „predčasného“ starobného dôchodku trvalo Sociálnej poisťovni Bratislava - ústredie približne 690 dní. Český starobný dôchodok stanovený za 32 rokov práce Sociálna poisťovňa nepovažuje za dôvod vyplatenia vyrovnávacieho príspevku, ale slovenský starobný dôchodok, stanovený po 690 dňoch vybavovania za 13 rokov práce v Slovenskej republike je dostatočným dôvodom zamietnutia vyrovnávacieho príspevku, lebo dôchodok za 13 rokov práce po 1.1.1993 bol stanovený ako „predčasný“ Skutočnosť, že mu tento „predčasný“ starobný dôchodok priznala približne po roku odo dňa, keď dovŕšil dôchodkový vek a teda jeho dôchodok nemohol už byť v zmysle zákona „predčasný“ Sociálna poisťovňa ignoruje, pretože by to bolo v jej neprospech. Ak by tieto nesporné fakty priznala, musela by mu priznať aj vyrovnávací príspevok. 4. K podanému opravnému prostriedku sa vyjadril odporca podaním zo dňa 8.6.2016 tak, že zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia, k čomu doplnil, že v súlade s § 69b ods. 1 zákona v znení zákona č. 140/2015 Z. z. je zrejmé, že nárok na vyrovnávací príplatok môže vzniknúť len poistencom, ktorým bol priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky, pretože ide o dorovnanie k starobnému dôchodku. Nárok na vyrovnávací príplatok preto nemá poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, keďže ide o dva rôzne druhy dôchodku a podľa § 69 zákona v znení neskorších predpisov poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, nemá nárok na starobný dôchodok; na tom nič nemení ani skutočnosť, že podľa § 69a ods. 1 zákona v znení zákona č. 413/2012 Z. z. predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku je starobný dôchodok. Podľa odporcu bol preto nárok navrhovateľa na vyrovnávací príplatok posúdený správne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Odporca žiadal, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X z 5. mája 2016 ako vecne správne potvrdil. 5. Ďalšie vyjadrenia k predmetu konania súdu doručené neboli. 6. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Podľa § 492 ods. 1 SSP, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. 8. Pretože predmetom konania je rozhodovanie o riadnom opravnom prostriedku, ktoré je systematicky zaradené do tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, podľa § 492 ods. 1 SSP sa toto konanie dokončí podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP). 9. Podľa § 250f ods. 2 OSP, súd môže vyzvať účastníka, aby sa vyjadril k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania do 15 dní od doručenia výzvy. Súd môže k výzve pripojiť doložku, že ak sa účastník v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky. 10. Súd podľa § 250f ods. 2 OSP vyzval oboch účastníkov konania, aby sa vyjadrili k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania Súd súčasne k výzve súdu pripojil doložku, že ak sa dotknutý účastník k výzve súdu nevyjadrí, súd bude podľa rovnakého zákonného ustanovenia predpokladať, že voči prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania nemá námietky. Na výzvu nereagoval žiaden účastník konania v lehote určenej súdom, preto bola naplnená zákonná domnienka, podľa ktorej súd predpokladá, že účastníci konania voči prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania nenamietali. 11. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, nasledovné: 12. Rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXX X zo dňa 5.5.2016 odporca zamietol žiadosť navrhovateľa o vyrovnávací príspevok s odôvodnením, že navrhovateľovi bol rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXX X zo dňa 18.1.2018 priznaný predčasný starobný dôchodok, nie starobný dôchodok, ako to výslovne vyžaduje § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Z uvedeného dôvodu nemožno považovať za splnenú podmienku priznania starobného dôchodku podľa predpisov SR, napriek tomu, že po dovŕšení dôchodkového veku je predčasný dôchodok starobným dôchodkom. Odporca ďalej uviedol, že nakoľko poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok podľa § 69 zákona č. 461/2003 Z.z. nemá nárok na starobný dôchodok, právne predpisy SR neumožňujú ani to, aby mu bola vypočítaná suma starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení a ani vyrovnávací príplatok, ktorého suma je podľa § 69b ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. závislá od sumy fiktívneho starobného dôchodku. Podľa napadnutého rozhodnutia by sa takýmto spôsobom negovalo zníženie sumy predčasného starobného dôchodku podľa § 68 zákona č. 461/2003 Z.z., v čom je zohľadnené jeho priznanie pred dovŕšením dôchodkového veku. Záverom odporca uviedol, že navrhovateľovi nevznikol nárok na vyrovnávací príspevok z dôvodu, že mu bol podľa predpisov SR priznaný iný druh dôchodku než starobný dôchodok. Skutkové a právne závery správneho súdu 13. Pretože skutkový stav medzi procesnými stranami nebol sporný a správny súd ani nezistil žiadne relevantné dôvody na jeho doplnenie, podľa § 250i ods. 1 OSP vychádzal zo skutkového stavu, ktorý je zosumarizovaný vyššie. 14. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či navrhovateľovi vznikol nárok na vyrovnávací príspevok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. napriek skutočnosti, že mu bol priznaný podľa právnych predpisov SR predčasný starobný dôchodok a nie „riadny“ starobný dôchodok. Splnenie ostatných zákonom vyžadovaných predpokladov medzi účastníkmi konania sporné nebolo. 15. Podľa § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2017, poistenec, ktorému bol priznaný starobný dôchodok, má nárok na vyrovnávací príplatok, ak a) získal pred 1. januárom 1993 najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré mu bol po 31. decembri 1992 priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky, b) získal od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003 najmenej 1 rok doby zamestnania alebo náhradnej doby podľa zákona účinného do 31. decembra 2003, c) ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, má nárok na výplatu starobného dôchodku podľa predpisov Českej republiky, d) uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia, dohodu o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom a nemá na osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov, ktoré nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom, alebo mu bola vyplatená suma podľa osobitného predpisu, ak je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu, e) požiadal o výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, ak získal obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, a f) suma vyrovnávacieho príplatku má ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, kladnú hodnotu. 16. Podľa § 293ej zákona č. 461/2003 Z.z. /Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. januára 2020/, ak nárok na vyrovnávací príplatok vznikol pred 1. januárom 2020, podmienky nároku na vyrovnávací príplatok a na jeho výplatu sa posudzujú podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2019. 17. Podľa § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2019, poistenec, ktorému bol priznaný starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok, má nárok na vyrovnávací príplatok, ak a) získal pred 1. januárom 1993 najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré mu bol po 31. decembri 1992 priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky, b) získal od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003 najmenej 1 rok doby zamestnania alebo náhradnej doby podľa zákona účinného do 31. decembra 2003, c) ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, má nárok na výplatu starobného dôchodku podľa predpisov Českej republiky, d) uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia, dohodu o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom a nemá na osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov, ktoré nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom, alebo mu bola vyplatená suma podľa osobitného predpisu, ak je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu, e) požiadal o výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu ak získal obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, a f) suma vyrovnávacieho príplatku má ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, kladnú hodnotu. 18. Z dôvodovej správy k zákonu č. 266/2017 Z.z. zmena zákona o sociálnom poistení: „Predloženým vládnym návrhom zákona sa umožňuje vznik nároku na vyrovnávací príplatok aj poistencom, ktorým bol priznaný slovenský predčasný starobný dôchodok a český starobný dôchodok. K bodom 11 až 18 (§ 69b ods. 1 až 5, § 69c ods. 1 až 3 a § 69d) Súčasná právna úprava umožňuje vznik nároku na vyrovnávací príplatok poberateľovi, ktorému bol priznaný slovenský starobný dôchodok a český starobný dôchodok. Na základe poznatkov z aplikačnej praxe a z vykonaných analýz sa ukázalo ako dôvodné, umožniť vznik nároku na vyrovnávací príplatok aj poistencom, ktorým bol priznaný slovenský predčasný starobný dôchodok a český starobný dôchodok. Z uvedeného dôvodu sa pre poistenca, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok navrhuje právny režim podmienok nároku na vyrovnávací príplatok, určenie sumy vyrovnávacieho príplatku, prehodnocovanie sumy vyrovnávacieho príplatku a podmienok nároku na výplatu vyrovnávacieho príplatku.“ 19. Otázka, ktorá bola medzi účastníkmi konania sporná, bola častým predmetom konania na Najvyššom súde SR, ktorý opakovane dospel k záveru, že rozhodnutia odporcu o predmetnej otázke sú nesprávne a nárok na vyrovnávací príspevok je potrebné priznať aj tým, ktorým bol priznaný podľa právnych predpisov SR nárok na predčasný starobný dôchodok a nie iba nárok na starobný dôchodok, ak dosiahli dôchodkový vek. Jedná sa napr. o rozhodnutia NS SR sp. zn. 9So/1/2019, sp. zn. 9Sk/15/2018, sp. zn. 9So/27/2017, sp. zn. 1Sk/3/2017, sp. zn. 9So/221/2016, sp. zn. 7So/21/2017. Z dôvodovej správy k zákonu č. 266/2017 Z.z. zmena zákona o sociálnom poistení, ktorým bolo doplnené ustanovenie § 69b ods. 1 aj o tých, ktorým bol priznaný predčasný starobný dôchodok vyplýva, že k tejto zmene prišlo aj v dôsledku poznatkov z aplikačnej praxe, t.j. aj v dôsledku rozhodovacej praxe NS SR. 20. V prejednávanej veci bola predmetom sporu otázka právneho posúdenia nároku navrhovateľa na vyrovnávací príplatok z hľadiska, či nárok na vyrovnávaciu dávku (príplatok) môže vzniknúť len poistencom, ktorým bol rozhodnutím priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky, pretože ide o dorovnanie k starobnému dôchodku, alebo či nárok na vyrovnávací príplatok má aj poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok a tento dôchodok je po dovŕšení dôchodkového veku dôchodkom starobným. Navrhovateľ dosiahol dôchodkový vek dňa 24.04.2011; od tohto dňa je poberateľom starobného dôchodku. Tým sa stal priamo zo zákona. Podľa všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 140/2015 Z. z., účelom vyrovnávacieho príplatku je čiastočne eliminovať poistencami negatívne vnímanú skutočnosť, že na základe rozdelenia ČSFR im bol priznaný dôchodok z Českej republiky za obdobie zamestnania pred rozdelením ČSFR a dôchodok zo Slovenskej republiky za obdobia dôchodkového poistenia, resp. zabezpečenia po rozdelení ČSFR, pričom úhrn súm týchto dôchodkov je z dôvodu rozdielnych právnych úprav dôchodkového poistenia v jednotlivých štátoch po rozdelení ČSFR nižší, ako by bola suma dôchodku, ak by sa priznal poistencovi výlučne podľa právnych predpisov Slovenskej republiky s prihliadnutím na celú dobu dôchodkového poistenia/zabezpečenia, tak pred, ako aj po rozdelení ČSFR. Zákonodarca novelou zákona č. 461/2003 Z. z. sledoval účel odstrániť rozdiely vo vyplácanej výške starobného dôchodku medzi poistencami, ktorým je v dôsledku rozdelenia ČSFR a priznania dôchodkov z Českej republiky za obdobia zamestnania pred rozdelením ČSFR a dôchodkov zo Slovenskej republiky za obdobia dôchodkového poistenia po rozdelení ČSFR vyplácaný nižší dôchodok, ako by im bol vyplácaný výlučne podľa právnych predpisov Slovenskej republiky s prihliadnutím na celú dobu dôchodkového poistenia, tak pred ako aj po rozdelení ČSFR. Novela reaguje aj na právne názory vyjadrené v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, ktoré korigujú negatívne dôsledky rozdelenia federácie v oblasti dôchodkového zabezpečenia, ako napr. v rozsudku NS SR sp. zn. 9So/203/2011. V rozsudku sp. zn. 9So/203/2011 najvyšší súd uviedol: „Česká republika a Slovenská republika vznikli k 01. januáru 1993 rozdelením spoločného štátu, ktorý charakterizoval jednotný systém dôchodkového zabezpečenia. Z hľadiska vtedajšieho práva bolo právne irelevantné, v ktorej časti československého štátu bol občan zamestnaný, resp. kde mal sídlo jeho zamestnávateľ. Okolnosť, že dňom 01. januára 1993 došlo k rozdeleniu ČSFR, nemôže byť navrhovateľovi ako občanovi bývalej ČSFR a teraz občanovi Slovenskej republiky na ujmu. Slovenská republika je právnym nástupcom ČSFR. Poistenie, získané do 31. decembra 1992 za existencie spoločného štátu na území Českej republiky preto nemožno považovať len za dobu odpracovanú v cudzine na účely Čl.46 Nariadenia a z toho dôvodu nie je možné s takými občanmi zaobchádzať inak ako s občanmi, ktorých zamestnávatelia mali za existencie spoločného štátu do 31. decembra 1992 sídlo na území Slovenskej republiky . Taký postup by podľa názoru odvolacieho súdu bol v rozpore s Čl. 12 a Čl. 39 ods. 1 Ústavy SR č. 460/1992 Zb.. Na tom nič nemení okolnosť, že zo žiadneho právneho predpisu zatiaľ nevyplýva povinnosť odporkyne priznať a vyplácať takej osobe dorovnanie rozdielu medzi výškou dôchodku, na ktorý by mala nárok v Slovenskej republike ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku.“ Vzhľadom aj na uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ predčasný starobný dôchodok navrhovateľa je od 24.04.2011 dôchodkom starobným, nepriznanie vyrovnávacej dávky (príplatku) nie je v súlade s ústavou zabezpečeným právom na primerané hmotné zabezpečenie v starobe (čl. 39 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava SR). Rozsudok krajského súdu preto v tejto časti zmenil, rozhodnutie odporkyne o zamietnutí žiadosti o vyrovnávací príplatok z 19.02.2016 v spojení so zmenovým rozhodnutím z 27.04.2016 ako vychádzajúce z neprávneho právneho posúdenia veci zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. (rozhodnutie NS SR sp. zn. 9So/1/2019 zo dňa 29.5.2019) 21. S poukazom na dôvody, ktoré v obdobnej veci uviedol NS SR v rozhodnutí sp. zn. 9So/1/2019 zo dňa 29.5.2019 súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu bolo potrebné podľa § 250q ods. 3 OSP zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie, keďže záver odporcu o tom, že navrhovateľ nemá nárok na vyrovnávací príspevok je nesprávny. 22. Podľa § 250q ods. 3 OSP, o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vo veci azylu a doplnkovej ochrany zruší súd rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy, ak po preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, že od vydania rozhodnutia správnym orgánom sa podstatne zmenili okolnosti veci. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne. 23. Podľa § 250k ods. 1 O.s.p., ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 24. O trovách navrhovateľa súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu zo spisu žiadne trovy nevyplývajú. Poučenie: Proti rozhodnutiu súdu, ktorým potvrdí rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie. Proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a) a b). Obnova konania, dovolanie a mimoriadne dovolanie nie sú prípustné. (§ 250s O.s.p.) Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, O.s.p.) V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.)