Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sa/41/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200866 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1017200866.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: U. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX V. O., W. Co., W., F., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. apríla 2017 o zamietnutí žiadosti o priznanie starobného dôchodku, takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a . II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie 1. Žiadosťou zo dňa 05.08.2016, doručenou dňa 10.08.2016 Sociálnej poisťovni - ústredie (ďalej aj „žalovaná“ alebo „Sociálna poisťovňa“) a následne na základe výzvy žalovanej doručenou na predpísanom tlačive inštitúcie sociálneho poistenia Írska dňa 10.11.2016, žalobca požiadal o priznanie starobného dôchodku zo sociálneho poistenia Slovenskej republiky. Dôchodkový vek dosiahol dňa 04.06.2011. Rozhodnutím Českej správy sociálneho zabezpečenia č. XXX XXX XXX/XXX zo dňa 13.09.2013 mu bol od 04.10.2011 priznaný starobný dôchodok vo výške 7.431 Kč mesačne. II. Prvostupňové administratívne rozhodnutie a odvolanie 2. Žalovaná rozhodnutím zo dňa 16.01.2017, podľa ust. § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZSP“) a podľa čl. 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zamietla z dôvodu nesplnenia podmienok na jeho nárok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. V odôvodnení rozhodnutia odkázala na ust. § 65 ods. 1 a § 293z zák.č. 461/2003 Z.z. v znení zák.č. 555/2007 Z.z., podľa ktorého nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia (ďalej aj „ODP“) a dosiahnutím dôchodkového veku, ktorý žalobca dosiahol dňa 04.06.2011. Odkázala na čl. 8 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zo dňa 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a čl. 8 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania Nariadenia (ES) č. 883/2004 (ďalej aj „Nariadenie č. 883/2004“ a „Nariadenie č. 987/2009“) o uplatňovaní článku 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení (ďalej aj „Zmluva“), na článok 20 Zmluvy a článok 15 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení (ďalej aj „Dohoda“). Konštatovala, že ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ďalej aj ČSFR“) bol žalobca zamestnaný v spoločnosti Plynostav Chomutov, s.r.o., ktorá mala ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, k 31. decembru 1992, sídlo na území Českej republiky. Z tohto dôvodu sa všetky doby zabezpečenia, ktoré získal pred 1. januárom 1993, považujú za doby zabezpečenia Českej republiky a dôchodok za ne je príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia. Podľa právnych predpisov Slovenskej republiky žalobca po 31. decembri 1992 nezískal žiadne obdobie dôchodkového poistenia, a preto nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. 3. V odvolaní, ktoré žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu poukázal na svoje roky štúdia, dobu zamestnania a výkon základnej vojenskej služby na Slovensku, po skončení ktorej odišiel pracovať do Českej republiky, kde bolo viac pracovných príležitostí. Tiež uviedol, že výška jeho starobného dôchodku z Českej republiky je 7.400 Kčs, čo mu nepokryje ani náklady na bývanie, stravu, ošatenie a ďalšie mimoriadne udalosti. III. Druhostupňové administratívne rozhodnutie a správna žaloba 4. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán, v zmysle ust. § 215 ods. 4 ZSP, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.04.2017, zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a podľa ust. § 218 ods. 2 ZSP potvrdil rozhodnutie orgánu prvého stupňa. V odôvodnení svojho rozhodnutia, s poukazom na ust. § 65 ods. 1, 2 ZSP, čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou a Českou republikou a čl. 15 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, zopakoval argumentáciu z prvostupňového rozhodnutia a doplnil, že rozhodnutím č. XXX XXX XXX/XXX. zo dňa 13.09.2013 Česká správa sociálneho zabezpečenia priznala žalobcovi od 04.10.2011 starobný dôchodok. Na jeho nárok mu v súlade s článkom 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení zhodnotila aj doby zamestnania, ktoré získal na území Slovenskej republiky pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Po 31.12.1992 nezískal podľa právnych predpisov Slovenskej republiky žiadne obdobie dôchodkového zabezpečenia (poistenia), preto podmienky nároku na starobný dôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky nespĺňa. Na základe údajov uvedených v žiadosti o starobný dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne mu na nárok na dôchodok boli posúdené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia. 5. V správnej žalobe, ktorú žalobca podal proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa uviedol, že na Slovensku sa narodil, na Slovensku žil, chodil do škôl, pracoval a vykonával základnú vojenskú službu a reči paragrafov, ktorou s ním Sociálna poisťovňa komunikuje, nerozumie. IV. Vyjadrenia žalovanej 6. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 16.01.2017 poukázala na čl. 8 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zo dňa 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a čl. 8 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o uplatňovaní článku 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení a článok 15 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou a článok 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení a zopakovala argumentáciu zo svojho prvostupňového rozhodnutia. Zopakovala, že ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky bol žalobca zamestnaný u zamestnávateľa Plynostav Chomutov, s.r.o, ktorý mal k tomuto dňu, k 31. decembru 1992, sídlo na území Českej republiky, a tak sa všetky doby zabezpečenia, ktoré žalobca získal pred 01.01.1993 považujú za doby zabezpečenia Českej republiky a dôchodok je za ne príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia. To znamená, že aj doby zamestnania získané na území Slovenskej republiky do 31. 12.1992 je príslušný hodnotiť na dôchodkové účely nositeľ poistenia Českej republiky. Vzhľadom k tomu že ani po 31.12.1992 nezískal žalobca podľa právnych predpisov Slovenskej republiky žiadne obdobie dôchodkového poistenia, nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Na nárok na dôchodok mu boli posúdené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. 7. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 18.07.2019 rovnako zopakovala argumentáciu z rozhodnutia zo dňa 25.04.2017, z ktorej sú zrejmé dôvody, pre ktoré nebolo možné žalobcovi priznať starobný dôchodok zo sociálneho poistenia Slovenskej republiky. 8. Správny súd sa v rámci súdneho prieskumu oboznámil s administratívnym spisom, podaniami účastníkov konania, najmä zasielanými žalobcom, jeho odvolaním, správnou žalobou, prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne-ústredie, napadnutým rozhodnutím žalovanej, vrátane postupu orgánu verejnej správy v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, na základe čoho ju v zmysle ust. § 190 zamietol. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 107 ods. 2 SSP, nakoľko nezistil žiaden z dôvodov podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a/ až e/ SSP, pre ktoré by bolo nutné pojednávanie nariadiť. V súlade s ust. § 137 ods. 4 SSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu. 9. Podľa § 2 ods. 1, 2 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 10. Podľa § 6 ods. 1, 2 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 11. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu , inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich bude v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 37/1993). 12. V súlade s čl. 8 ods. 1 nariadenia č. 883/2004 a nariadenia č. 987/2009 sa po vstupe SR a ČR do Európskej únie naďalej uplatňuje čl. 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení a čl. 15 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení. 13. Podľa článku 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení uverejnenej ako oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 318/1994 Z.z. v spojení s prílohou II. Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004, sa doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom. 14. Podľa článku 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy, ktorá bola uverejnená pod č. 175/1995 Z.z., sa sídlom zamestnávateľa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri. Ak je zamestnávateľom fyzická osoba, sídlom je adresa, ktorá je v obchodnom registri uvedená ako miesto podnikania; ak je zamestnávateľom odštepný závod alebo iná organizačná zložka zapísaná v obchodnom registri, sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa tohto odštepného závodu alebo organizačnej zložky. 15. Podľa článku 8 Nariadenia č. 883/2004, ustanovenia vykonávacieho nariadenia nahrádzajú ustanovenia dojednaní o uplatňovaní dohovorov uvedených v prílohe II. k základnému nariadeniu, ak sú ustanovenia uvedených dojednaní obsiahnuté v prílohe 1 k vykonávaciemu nariadeniu, ktorým je nariadenie č. 997/2009, podľa ktorého sa naďalej uplatňujú čl. 15 a 16 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy. 16. Podľa § 60 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. 17. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 18. Krajský súd vychádzal z podkladov založených v administratívnom spise a zistil, že žalobca si ako občan SR, žijúci v Írsku, podal prostredníctvom inštitúcie sociálneho poistenia Írska dňa 10.11.2016 žiadosť o priznanie starobného dôchodku zo sociálneho systému Slovenskej republiky. Z evidenčných listov dôchodkového poistenia, zaslaných žalovanou Českej správe sociálneho zabezpečenia, Praha, pre jej rozhodnutie o starobnom dôchodku žalobcu je preukázateľné, že v období od 01.09.1966 do 30.06.1968 bol zamestnaný v Poľnohospodárskej majstrovskej škole vo Voderadoch pri Trnave, v období od 08.11.1974 do 31.07.1979 v Automatizaci železničné dopravy v Prahe, od 01.08.1979 do 31.01.1980 v INSTAV, VDS Praha, od 14.02.1980 do 30.04.1980 v JRD ČSSP, Z. Hradište v okrese Trebišov, od 08.07.1980 do 02.02.1981 v Československej štátnej automobilovej doprave, n.p. Trebišov, od 01.03.1984 do 28.02.1985 v Inženýrskych a prúmyslových stavbách závod 09, Praha, od 12.04.1985 do 30.04.1987 v Konstruktive, závod 3, Praha, od 22.05.1987 do 22.05.1988 v ARMABETON, n.p. Praha, od 06.06.1988 do 31.12.1988 v ČEZ - Energovod, Praha. Z informácie Českej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 17.01.2017, doručenej na žiadosť žalovanej vyplýva, že žalobca bol od 27.06.1990 do 03.06.1993 zamestnancom spoločnosti Plynostav Chomutov, s.r.o., so sídlom v Českej republike. 19. Na území Slovenskej republiky nebol po 31. decembri 1992 zamestnaný vôbec a tak tu ani nezískal žiadne obdobie dôchodkového poistenia. 20. Českú a Slovenskú Federatívnu republiku z pohľadu sociálneho zabezpečenia do 31. decembra 1992 charakterizoval jednotný systém dôchodkového poistenia. Z hľadiska vtedy platného práva bolo irelevantné, v ktorej územnej časti ČSFR bol občan zamestnaný. Rozdelenie spoločného štátu bolo osobitnou historickou okolnosťou, na základe ktorej Slovenská republika uzavrela s Českou republikou Zmluvu o sociálnom zabezpečení a Správnu dohodu o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, ktoré okrem iného, stanovili pravidlá na určenie príslušnosti na hodnotenie dôb zabezpečenia, získaných pred dňom rozdelenia ČSFR. Základným pravidlom uvedeným v čl. 20 ods. 1 Zmluvy je, že doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia ČSFR sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na území ktorého bolo sídlo zamestnávateľa ku dňu rozdelenia ČSFR (31. decembra 992), alebo naposledy pred týmto dňom). 21. V súlade s článkom 8 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a článkom 8 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004, sa po vstupe Slovenskej a Českej republiky do Európskej únie naďalej uplatňuje článok 20 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení a článok 15 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy. Podľa článku 20 ods. 1 Zmluvy, doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, alebo naposledy pred týmto dňom. Podľa článku 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy, sa sídlom zamestnávateľa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri. 22. Žalobca bol od 27.06.1990 do 03.06.1993 zamestnaný u zamestnávateľa Plynostav Chomutov, s.r.o, ktorý mal ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky k 31. decembru 1992, sídlo na území Českej republiky. Sociálna poisťovňa a ani súd nespochybňuje skutočnosť, že študoval a vykonával zamestnanie na území Slovenskej republiky, nie však po 31.12.1992. S prihliadnutím na skutočnosť, že k 31. decembru 1992 bolo sídlo jeho zamestnávateľa na území Českej republiky, všetky doby zamestnania, ktoré získal pred 1. januárom 1993 (vrátane dôb zamestnania získaných na území Slovenskej republiky), sa považujú za doby zabezpečenia Českej republiky a dôchodok za ne je príslušná vyplácať Česká správa sociálneho zabezpečenia. To znamená, že aj doby zamestnania získané na území Slovenskej republiky do 31. decembra 1992 je na dôchodkové účely príslušný hodnotiť nositeľ poistenia Českej republiky. Vzhľadom k tomu, že žalobca po 31. decembri 1992 nezískal podľa právnych predpisov Slovenskej republiky žiadne obdobie dôchodkového poistenia, nakoľko po tomto hraničnom dátume nebol na území SR zamestnaný vôbec a nebol zamestnaný ani u zamestnávateľa, pre ktorého by síce pracoval na území Českej republiky ale sídlo jeho spoločnosti by bolo zaregistrované na území SR, nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Všetky doby poistenia (zamestnania), ktoré získal ku dňu rozdelenia ČSFR dňa 31.12.1992, sa potom podľa čl. 20 ods.1 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení, uverejnenej v Prílohe II nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, považujú za doby poistenia získané v Českej republike a dôchodok za ne je príslušná poskytnúť a aj poskytla Česká správa sociálneho zabezpečenia, zo sociálneho systému Českej republiky. 23. Na nárok na dôchodok boli žalobcovi posúdené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. 24. Napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. apríla 2017 o zamietnutí žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku a aj jemu predchádzajúce rozhodnutie zo dňa 16.01.2017 je tak vecne správne. Nesúhlas žalobcu s výškou starobného dôchodku, poskytnutou zo sociálneho zabezpečenia Českej republiky, nemôže byť bez opory v zákone, vyrovnaný zo sociálneho poistenia Slovenskej republiky, keďže po 31.12.1992 nezískal v SR žiadne obdobie dôchodkového poistenia. Obdobie, ktoré získal pred rozdelením ČSFR mu bolo zohľadnené Českou správou sociálneho zabezpečenia v priznanom starobnom dôchodku. 25. Z ustanovenia § 2 zák. NR SR č. 1/1993 Zb. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyplýva nevyvrátiteľná domnienka o znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov uverejnených v Zbierke zákonov. 26. Z uvedeného vyplýva, že ani to, že žalobca ako namieta „nerozumie reči paragrafov,“ nemožno pripísať na vrub žalovanej. Pokiaľ žalobca nesúhlasí s výškou starobného dôchodku, jediným orgánom, voči ktorému môže vzniesť námietky nesúhlasu, je Česká správa sociálneho zabezpečenia, výlučne ktorá je oprávnená rozhodovať o nároku a výške jeho starobného dôchodku. 27. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 167 ods.1 SSP a neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).