Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/176/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201076 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1017201076.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členov senátu JUDr. Marty Barkovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, v právnej veci žalobcu: W.. R. Š., B.., I.. XX.XX.XXXX, E. XXXX/XX, XXX XX Z., zast.: Advokátska kancelária Borec & Bohunský, Kozia 20, 811 03 Bratislava, IČO: 31 803 938, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, P.O.BOX 100, 810 05 Bratislava, za účasti: MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 724 530, zast.: JUDr. Vladimír Ivančo, advokát, Hlavné námestie 5, 811 01 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 06913/2016/B624-SV/17881/Ka zo dňa 17.03.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Pribratému účastníkovi konania súd p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania a žalobou napadnuté rozhodnutia 1. Spoločnosť MH Invest, s.r.o. podala dňa 17.08.2015 návrh na vyvlastnenie vlastníckeho práva k pozemku vo vlastníctve žalobkyne. Išlo o vlastnícke právo k pozemku KN-C parc. č. XXXX o výmere 3890 m2, k. ú. Y.. Návrh na vyvlastnenie vlastníckeho práva k pozemkom v k. ú. Y. bol pre stavbu „Vybudovanie strategického parku“, k. ú. W., E., X., Y., E., J.. Následne stavebný úrad rozhodnutím č. OU-NR-OVB-2015/032572-5 zo dňa 30.11.2015 vyvlastnil vlastnícke právo k pozemku parc. č. XXXX o výmere 3890 m2, k.ú. Y. vo výlučnom vlastníctve vyvlastňovanej, v prospech navrhovateľa. Predmetné rozhodnutie bolo žalovaným zrušené a vrátené na nové prejednanie a rozhodnutie rozhodnutím č. 06913/2016/B624-SV/01668/Ka zo dňa 13.01.2016. 2. Následne listom zo dňa 19.01.2016 bolo opätovne oznámené začatie vyvlastňovacieho konania pod č. OU-NR-OVBP2-2016/002337-9. V oznámení bolo uvedené, že predmetné pozemky boli ocenené znaleckým posudkom č. 191/2015 zo dňa 13.07.2015, ktorým vyhotovila spoločnosť ÚEOS - Komercia, a.s., Bratislava vo výške 15,11 eura za m2. Náhrada bola vypočítaná podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z.. Súčasne boli účastníci vyvlastňovacieho konania poučení podľa § 113 ods. 3 stavebného zákona o možnosti uplatnenia námietok proti vyvlastneniu najneskôr pri ústnom pojednávaní. 3. Okresný úrad v Nitre, odbor výstavby a bytovej politiky vo veci nariadil na deň 18.02.2016 ústne pojednávanie, na ktorom žalobkyňa predložila znalecký posudok č. 245/2015 zo dňa 05.10.2015, vyhotovený Ing. R. R., súdnym znalcom, ktorý ocenil predmetný pozemok na sumu XX XXX,- € a vzniesla námietky, že jej nebol doručený návrh kúpnej zmluvy od navrhovateľa vyvlastnenia a žiadal 30 dňovú lehotu na predloženie ďalšieho znaleckého posudku za účelom zistenia relevantnej ceny predmetného pozemku. K námietkam žalobkyne podal navrhovateľ vyvlastnenia (MH Invest s.r.o.) vyjadrenie zo dňa 19.02.2016, doručené Okresnému úradu Nitra dňa 22.02.2016, s ktorým žalobkyňa oboznámená nebola. 4. Následne dňa 23.2.2016 vydal Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutie č. OU-NR-OVBP2-2016/002337, ktorým rozhodol podľa ust. § 114 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej „stavebný zákon“) tak, že v súlade s ust. § 108 stavebného zákona vo verejnom záujme vyvlastnil vlastnícke právo k pozemku KN-C parcela č. XXXX o výmere 3 890 m2, katastrálne územie Y. vo vlastníctve MUDr. R. O., PhD., E. XXXX/XX, Z. (žalobkyne) v prospech navrhovateľa vyvlastnenia t.j. spoločnosti MH Invest, s.r.o. Bratislava, na účel podľa § 108 ods. 2 písm. o) stavebného zákona a ust. § 4a zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov pre stavbu „Vybudovanie strategického parku“, k.ú. W., E., X., Y., E., J. v k.ú. Y. (ďalej „stavba“). Súčasne určil, že žalobkyni ako vlastníčke za vyvlastnený pozemok patrí náhrada podľa ust. § 111 ods. 2 stavebného zákona v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku č. 191/2015 zo dňa 13.07.2015, vyhotovený spoločnosťou UEOS - Komercia a.s., v súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku (ďalej „vyhláška č. 492/2004 Z.z.“), vo výške XX XXX,XX €. Náhradu uhradí spoločnosť MH Invest, s.r.o. v lehote do 21 pracovných dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia (ďalej len prvostupňové rozhodnutie). 5. Voči tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného č. 06913/2016/B624-SV/17881/Ka zo dňa 17.03.2016 tak, že žalovaný podľa ust. § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil vyššie uvedené prvostupňové rozhodnutie zo dňa 23.02.2016 o vyvlastnení. II. Žaloba 6. Žalobkyňa sa žalobou, doručenou na Najvyšší súdu SR dňa 19.04.2016 a postúpenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 16.05.2016, domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 06913/2016/B624-SV/17881/Ka zo dňa 17.03.2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2016/002337-13 zo dňa 23.02.2016 a odvolanie žalobkyne bolo zamietnuté. Prvostupňovým rozhodnutím Okresný úrad Nitra rozhodol tak, že v súlade s ust. § 108 stavebného zákona sa vo verejnom záujme vyvlastňuje vlastnícke právo k pozemku vlastníčke - žalobkyni, zapísanom na LV č. XXXX, KN -„C“ XXXX, o výmere 3890 m2 v prospech spoločnosti MH Invest, s. r. o., Trnavská cesta, Bratislava na účel podľa ust. § 108 ods. 2 písm. o) stavebného zákona a ust. § 4a zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov pre stavbu „Vybudovanie strategického parku“, k.ú. W., E., X., Y., E., J. v k. ú. Y. (ďalej „stavba“). Za vyvlastnený pozemok patrí žalobkyni náhrada podľa ust. § 111 ods. 2 stavebného zákona v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku č. 191/2015 zo dňa 13.07.2015, vyhotovený spol. ÚEOS-Komercia a. s., so sídlom Ružová dolina 27, Bratislava v súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku vo výške XX XXX,XX €. Námietky žalobkyne (týkajúce sa výšky náhrady, poskytnutia 15-dňovej lehoty na jej vyjadrenie sa k predloženej podpísanej kúpnej zmluve a 30-dňovej lehoty na predloženie ďalšieho znaleckého posudku) boli zamietnuté. 7. Žalobkyňa zastáva názor, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a v konaní Okresného úradu Nitra sa vyskytla vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Uviedla, že na pojednávaní dňa 18.02.2016 pred Okresným úradom Nitra vzniesla námietky, ku ktorým sa vyjadroval aj navrhovateľ vyvlastnenia (MH Invest, s.r.o.). Toto vyjadrenie bolo doručené prvostupňovému správnemu orgánu dňa 22.02.2016, t. j. jeden deň pred vydaním rozhodnutia a žalobkyňa sa o ňom dozvedela až z prvostupňového rozhodnutia. Okresný úrad Nitra z tohto vyjadrenia v napadnutom rozhodnutí aj citoval, vyjadrenie navrhovateľa vyvlastnenia z 19.02.2016 teda tvorilo súčasť podkladu pre vydanie prvostupňového rozhodnutia. Má za to, že pred vydaním rozhodnutia jej tak prvostupňový správny orgán nedal možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, čím jej odňal možnosť konať v správnom konaní. Tvrdí, že konanie na Okresnom úrade Nitra trpelo vadou už od samého počiatku, pretože jej žiadna kúpna zmluva ani návrh kúpnej zmluvy nebol doručený od spol. MH Invest, s.r.o.. Bol jej doručený iba koncept kúpnej zmluvy bez podpisu navrhovateľa - spoločnosti MH Invest, s.r.o. a nič iné, teda nebola splnená ani len základná podmienka začatia vyvlastňovacieho konania, nakoľko nebol splnený postup spoločnosti MH Invest, s.r.o., predpokladaný v § 4 a § 4a zákona č. 175/1999 Z.z.. Ďalšou vadou prvostupňového konania je vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia z 22.02.2016 č. OU- NR-OVBP2-2016/002337-12 o tom, že JUDr. W. W. nie je vylúčená z prejednania a rozhodovania v predmetnej veci na základe námietky žalobkyne. Ďalšou vadou bola aj skutočnosť, že Okresný úrad Nitra nezisťoval, či má žalobkyňa peňažný účet v banke, čoho dôsledkom je výrok prvostupňového rozhodnutia o úhrade náhrady za vyvlastnenie spoločnosťou MH Invest, s. r. o. nevykonateľný. 8. Taktiež tvrdí, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, čo odôvodňuje tým, že dňa 18.02.2016 na ústnom pojednávaní predložila znalecký posudok č. 245/2015 zo dňa 11.10.2015, vyhotovený Ing. R. R., súdnym znalcom, ktorým bola všeobecná hodnota jej vyvlastňovaného pozemku vypočítaná na sumu XX XXX,- €. Zároveň do zápisnice uviedla návrh, aby správny orgán rozhodol o určení náhrady za vyvlastnenie vo výške XX XXX,- €. Podstatnou skutočnosťou je, že v konaní na Okresnom úrade Nitra nežiadala o vyššiu náhradu za vyvlastnenie, ako bola suma zodpovedajúca všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku. V konaní žiadala o náhradu za vyvlastnenie jej pozemku vo výške XX XXX,-€, presne vo výške zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku ňou predloženého, t. j. posudku č. 245/2015, vyhotoveného Ing. R. R., súdnym znalcom, ktorým bola všeobecná hodnota jej pozemku určená na XX XXX,-€. Žalovaný vec nesprávne právne posúdil aj z dôvodu nesprávneho výkladu ust. § 113 ods. 3 stavebného zákona, keď uviedol, že správny orgán nie je oprávnený prihliadať na prípadný ďalší znalecký posudok, tak ako deklaruje žalobkyňa, ktorá v konečnom dôsledku mala dosť času dať si vypracovať aj iné znalecké posudky. Toto tvrdenie žalovaný odôvodnil tým, že námietky proti vyvlastneniu musia účastníci konania uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní. Žalobkyňa s takýmto výkladom nesúhlasí. 9. Podľa žalobkyne napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť. V správnom konaní o vyvlastnenie jej pozemku boli účastníkmi predložené dva znalecké posudky na stanovenie hodnoty jej pozemku: 1./ Navrhovateľ vyvlastnenia predložil znalecký posudok č. 191/2015 zo dňa 13.07.2015 vyhotovený spoločnosťou ÚEOS-Komercia a.s., ktorým bola hodnota pozemku vypočítaná na sumu XX XXX,XX eura. 2./ Žalobkyňa predložila znalecký posudok č. 245/2015 zo dňa 11.10.2015 vyhotovený Ing. R. R., súdnym znalcom, ktorým bola hodnota pozemku vypočítaná na XX XXX,- €. 10. Prvostupňový správny orgán mal teda k dispozícii dva znalecké posudky ako dôkazy, pričom v odôvodnení napadnutého rozhodnutie neuviedol prečo a z akého dôvodu vychádzal pri určovaní náhrady za jej vyvlastňovaný pozemok práve zo znaleckého posudku predloženého navrhovateľom vyvlastnenia. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, prečo pri existencii dvoch znaleckých posudkov na určenie všeobecnej hodnoty totožnej nehnuteľnosti použili správne orgány na stanovenie výšky náhrady za jej vyvlastňovaný pozemok práve jeden znalecký posudok a nie druhý znalecký posudok. 11. Žalobkyňa na základe vyššie uvedených skutočností navrhovala, aby Krajský súd v Bratislave po preskúmaní napadnutých rozhodnutí obe rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 12. Žalobkyňa listom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.01.2018 netrvala na žalobe v časti o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo rozhodnuté o vyvlastnení predmetných pozemkov. Zotrvala na žalobe v časti o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorým bola určená výška náhrady za vyvlastnenú nehnuteľnosť. III. Vyjadrenie žalovaného 13. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 27.06.2016 uviedol, že v odvolacom konaní podľa ust. § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní na základe odvolania žalobkyne preskúmal prvostupňového rozhodnutie OÚ v Nitre, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 23.02.2016, v intenciách rozhodnutia žalovaného č. 06913/2016/B624-SV/01668/Ka zo dňa 13.01.2016, rozhodol o návrhu na vyvlastnenie podanom spol. MH Invest, s. r. o., Bratislava na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania tak, že vyvlastnil vlastnícke právo k pozemku KN - C parc. č. XXXX o výmere 3890 m2, k. ú. Y. vo výlučnom vlastníctve žalobkyne v prospech navrhovateľa vyvlastnenia vo verejnom záujme podľa § 108 ods. 2 písm. o) zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v spojení s ust. § 4a zákona č. 175/1999 Z. z. pre stavbu „Vybudovanie strategického parku k. ú. W., E., X., Y., E., J.“. Žalovaný v rámci odvolacieho konania preskúmal napadnuté rozhodnutie, odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 14. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že so žalobou v celom rozsahu nesúhlasí a má za to, že rozhodnutie žalovaného, ako aj postup, ktorý mu predchádzal je v súlade so zákonmi. 15. K námietkam žalobkyne uvedeným v predmetnej žalobe žalovaný uviedol, že žalobkyni bola dňa 24.07.2015 doručená ponuka na uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou ako predávajúcou a navrhovateľom vyvlastnenia ako kupujúcim. Žalobkyňa na výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy reagovala listom zo dňa 04.08.2015, v ktorom uviedla, že má záujem predať predmetný pozemok, avšak mieni nahliadnuť do znaleckého posudku za účelom preverenia správnosti stanovenia ceny za m2 ornej pôdy a v prípade, že budú jej zistenia pozitívne, bude postupovať spôsobom uvedeným vo výzve na uzavretie kúpnej zmluvy. Následne dňa 13.08.2015 bola žalobkyni doručená kópia výpisu zo znaleckého posudku č. 191/2015 zo dňa 13.07.2015, ktorú jej zaslal navrhovateľ vyvlastnenia. Žalobkyňa však následne navrhovateľa vyvlastnenia za účelom uzavretia kúpnej zmluvy nekontaktovala. Žalovaný konštatuje, že navrhovateľ vyvlastnenia pri podaní návrhu na vyvlastnenie preukázal bezvýslednosť pokusu o dohodu v súlade s § 4a ods. 2 zákona č. 175/1999 Z.z., a preto sú tvrdenia žalobkyne ohľadne nesplnenia jednej z podmienok vyvlastnenia - preukázanie pokusu dohodou, irelevantné. 16. Žalovaný aj ďalšiu námietku žalobkyne, že navrhovateľ vyvlastnenia jej dňa 17.07.2015 nezaslal návrh kúpnej zmluvy, ale len koncept z dôvodu, že tento nebol podpísaný navrhovateľom vyvlastnenia, považuje za irelevantnú. Uviedol, že kúpna zmluva predstavuje dohodu dvoch subjektov súkromného práva v rámci ponukového konania a keďže žalobkyňa neprijala ponuku na uzavretie kúpnej zmluvy, boli zo strany navrhovateľa vyvlastnenia splnené podmienky na podanie návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania. Naviac je potrebné uviesť, že navrhovateľ vyvlastnenia vyšiel žalobkyni v ústrety, keď návrh kúpnej zmluvy na základe jej požiadavky podpísal a takto podpísané kúpne zmluvy predložil na opakovanom ústnom pojednávaní. Napriek uvedenej skutočnosti žalobkyňa predmetné kúpne zmluvy nepodpísala a nebolo s ňou teda možné ani na ústnom pojednávaní dospieť k vzájomnej dohode. Žalobkyňa teda nielenže neprijala ponuku navrhovateľa vyvlastnenia na uzatvorenie kúpnej zmluvy po splnení požiadaviek žalobkyne, ale ani do začatia konania nepredložila navrhovateľovi vyvlastnenia vlastný návrh kúpnej zmluvy. 17. K ďalej námietke nemožnosti sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia žalovaný uviedol, že okresný úrad mal na základe podkladov nachádzajúcich sa v spisovom materiáli a vyjadrení účastníkov konania dostatočne zistený skutkový stav a mohol na základe zistených skutočností vydať rozhodnutie o vyvlastnení. List navrhovateľa vyvlastnenia zo dňa 19.02.2016 nie je možné považovať za doplnenie dokazovania vykonaním nového dôkazu, k výsledkom ktorého by sa bolo potrebné vyjadriť zo strany účastníkov konania a s ktorým by bol okresný úrad povinný oboznámiť žalobkyňu ako účastníka konania. Preto aj túto námietku žalovaný vyhodnotil ako nedôvodnú. 18. K namietanej výške náhrady za vyvlastnenie vlastníckeho práva žalovaný uviedol, že okresný úrad určil výšku náhrady za vyvlastnenie vlastníckeho práva k pozemku KN-C parc. č. XXXX o výmere 3890 m2, k. ú. Y. podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona na základe znaleckého posudku č. 191/2015 zo dňa 13.07.2015, vypracovaného podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku spoločnosťou ÚEOS-Komercia, a.s., Ružová dolina 27, Bratislava, znalcom v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác. 19. Poskytnutie náhrady za vyvlastnenie upravuje tak zákon č. 175/1999 Z. z., ako aj stavebný zákon, ktorý je všeobecným predpisom o vyvlastňovaní. 20. Žalovaný tvrdí, že v právnej teórii platí vo vzťahu všeobecných a osobitných právnych noriem derogačné pravidlo lex specialis derogat legi generali (špeciálny zákon ruší všeobecný zákon), pričom aplikáciou tohto pravidla možno dospieť k záveru, ku ktorému dospeli obidva správne orgány, že na spôsob riešenia poskytnutia náhrady za vyvlastnenie pre uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou, v danom vyvlastňovacom konaní bolo potrebné postupovať podľa § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z., ktorý je špeciálnym zákonom vo vzťahu k všeobecnému predpisu o vyvlastňovaní - stavebnému zákonu. 21. Zákon č. 175/1999 Z.z. upravuje osobitným spôsobom postup správnych orgánov vo vyvlastňovacom konaní, v prípade, ak účastník vyvlastňovacieho konania - vyvlastňovaný uplatní požiadavku na vyššiu náhradu za vyvlastňovanú nehnuteľnosť v prípade stavieb, ktoré sú na základe osvedčenia významnou investíciou. 22. Vzhľadom na vyššie uvedené, nakoľko žalobkyňa vo vyvlastňovacom konaní namietala výšku náhrady, t.j. požadovala vyššiu náhradu za vyvlastnenie, Okresný úrad Nitra postupoval v súlade so zákonom, keď postupom podľa ust. § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z. vo výroku citovaného rozhodnutia o vyvlastnení odkázal žalobkyňu s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd bez prerušenia konania. 23. Žalovaný tvrdí, že obidva správne orgány dostatočným spôsobom podľa § 32 správneho poriadku zistili skutočný stav týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnenie a ich postup je plne v súlade so zákonom. 24. Z predloženého spisového materiálu podľa žalovaného nevyplýva, že by sa žalobkyňa obrátila s výškou náhrady, resp. s požiadavkou o vyššiu náhradu za vyvlastnený pozemok na súd tak, ako bola o tejto skutočnosti oboznámená vo výroku rozhodnutia Okresného úradu Nitra a žalovaného. 25. Podľa žalovaného má preto v tomto prípade prednosť určovacia žaloba, kedy súd priamo vo výroku určí výšku náhrady za vyvlastnenie s povinnosťou úhrady navrhovateľom vyvlastnenia, ktorá je následne pre ostatné orgány záväznou. V odvolacom konaní preto nebol žalovaný oprávnený rozhodovať o námietke žalobkyne týkajúcej sa vyššej náhrady za vyvlastnenie. Z uvedeného dôvodu túto námietku žalobkyne považoval za irelevantnú. 26. Na základe vyššie uvedeného žalovaný konštatoval, že námietky uvedené v žalobe nepoukazujú na nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia Okresného úradu Nitra a neodôvodňujú ich zrušenie, a preto navrhol, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol. IV. Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 27. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/106/2016-45 zo dňa 23.05.2016 bol do konania pribratý účastník správneho konania spoločnosť MH Invest, s.r.o., Mlynské nivy 44/A, Bratislava. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.05.2016. 28. Pribratý účastník vo vyjadrení k žalobe zo dňa 07.09.2016 uviedol, že v celom rozsahu nesúhlasí so žalobou a stotožňuje sa s vyjadrením žalovaného a navrhuje žalobu zamietnuť. Žalobkyňa si riadne uplatnila námietky na ústnom pojednávaní dňa 18.02.2016 a pribratý účastník sa k nim aj vyjadril vo vyjadrení zo dňa 19.02.2016. V tomto vyjadrení však nepodával správnemu orgánu žiadne nové dôkazy, iba prezentoval svoj postoj a stanovisko k už uplatneným námietkam žalobkyne. Správny orgán preto neporušil procesné práva žalobkyne, keď ju nevyzval na ďalšie vyjadrenie sa k vyjadreniu pribratého účastníka. Ak žalobkyňa tvrdí, že argumenty pribratého účastníka boli reflektované v prvostupňovom rozhodnutí, potom sa mohla k týmto argumentom vyjadriť a spochybniť ich v rámci uplatnenia riadneho opravného prostriedku - odvolania. Skutočnosť, či by sa žalobkyňa bola bývala ešte raz dodatočne vyjadrila aj k vyjadreniu pribratého účastníka nie je z pohľadu výsledku vyvlastňovacieho konania a jeho zákonnosti podstatná. Keďže vo vyvlastňovacom konaní sa uplatňuje zásada koncentrácie, žalobkyňa už nemohla uplatniť žiadne ďalšie nové materiálne námietky, a preto by aj jej prípadné vyjadrenie bolo iba akýmsi prezentovaním jej názorov, čo však nemohlo materiálne zmeniť dokazovanie pred správnym orgánom. 29. K námietke žalobkyne ohľadom nesplnenia podmienky preukázať bezvýslednosť pokusu nadobudnúť vlastnícke právo dohodou pribratý účastník uviedol, že je preukázané, že pribratý účastník a žalobkyňa sa nedohodli na podmienkach dobrovoľného prevodu pozemku, keďže ani doteraz medzi nimi neexistuje zhoda v otázke, aká je hodnota vyvlastneného pozemku. Podľa jeho právneho názoru bolo vyvlastňovacie rozhodnutie vydané podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 175/1999 Z. z., ktorý obsahuje osobitnú právnu úpravu pre prípad, keď vo vyvlastňovacom konaní nedôjde k dohode o výške náhrady za vyvlastnenie. To je presne prípad žalobkyne a pribratého účastníka, ktorí sa vo vyvlastňovacom konaní nezhodli na výške náhrady za vyvlastnenie predmetného pozemku žalobkyne. V takomto prípade treba postupovať podľa ust. § 4a ods. 4 zákona. 30. Pribratý účastník tvrdí, že podaním správnej žaloby voči vyvlastňovaciemu rozhodnutiu z dôvodu jeho nesúhlasu s výškou náhrady za vyvlastňovanie žalobkyňa obchádza ustanovenie § 4a ods. 4 zákona o významných investíciách, ktoré ustanovuje aký inštitút má v tomto prípade žalobkyňa využiť. Z dôvodovej správy, ako aj z logiky ust. § 4a ods. 4 zákona vyplýva, že jeho účelom je zbytočne nezdržovať vyvlastňovacie konanie, a preto je potrebné odkázať vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Pribratý účastník ďalej uvádza, že účelom vyššie citovaného ustanovenia je tak vyňať rozhodovanie o prípadných nezhodách medzi účastníkmi ohľadom hodnoty vyvlastňovaných nehnuteľností do samotného civilného súdneho konania a nebrzdiť tak realizáciu významnej investície. V. 31. Krajský súd v Bratislave o žalobe rozhodol rozsudkom č.k. 1S/106/2016-87 zo dňa 22.09.2016 tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného č. 06913/2016/B624-SV/17881/Ka zo dňa 17.03.2016 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Najvyšší súd rozhodujúc o kasačných sťažnostiach žalovaného a ďalšieho účastníka rozsudkom sp.zn. 6Sžk/1/2017 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, keď vec posudzoval výlučne podľa ustanovení všeobecnej právnej úpravy týkajúcej sa vyvlastnenia, vyjadrenej v stavebnom zákone, bez zohľadnenia na vec sa vzťahujúcej špeciálnej právnej úpravy obsiahnutej v zákone o významných investíciách. 32. Žaloba bola pôvodne vedená na tunajšom súde pod sp. zn. 1S 106/2016 a po vrátení veci najvyšším súdom bola zapísaná pod sp. zn. 1S 176/2017. VI. Právne posúdenie 33. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa ust. § 10, § 13 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok ( ďalej len SSP ) opätovne v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžk/1/2017 zo dňa 31.05.2017 preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa ust. § 107 ods. 2 v spojení s ustanovením § 137 ods. 4 SSP. 34. Správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci O. F. proti Portugalsku zo dňa 25.04.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok V.-F. F. proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok F. V. proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.02.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok M.-E. proti Švajčiarsku z 24.06.1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. Preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. 35. V preskúmavanej veci podala žalobkyňa žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o vyvlastnení dňa 19.04.2016, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. v znení zmien a doplnkov (OSP) podľa druhej hlavy piatej časti. Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. 36. Podľa ust. § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 37. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté predo dňom účinnosti SSP. 38. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 39. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 40. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 41. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. 42. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 43. V intenciách ustanovenia § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá SSP). 44. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). 45. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 175/1999 Z.z., zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov podľa tohto zákona sa týka iba pozemkov a stavieb na nich, ktoré sú nevyhnutne potrebné pre podnik na uskutočnenie stavby podľa § 1 ods. 2 alebo ods. 3 vrátane súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení (ďalej len "podnikový pozemok"). 46. Podľa § 3 ods. 1 až 7 zákona č. 175/1999 Z.z.: (1) Príslušné ministerstvo predloží vláde na schválenie návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na základe žiadosti podniku, ktorá spĺňa podmienku podľa § 1 ods. 2 písm. a), § 1 ods. 3 písm. a) alebo písm. b) do 60 dní od podania žiadosti, ktorá obsahuje náležitosti podľa § 2b ods. 2. (2) Príslušné ministerstvo vydá osvedčenie o významnej investícii do 15 dní od schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Ak vláda návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii neschváli, príslušné ministerstvo žiadosť zamietne. (3) V osvedčení o významnej investícii sa uvádza a) údaj o tom, že ide o významnú investíciu, b) identifikačné údaje o držiteľovi osvedčenia, c) identifikačné údaje o podnikovom pozemku, d) opis stavby, ktorá má stáť na podnikovom pozemku, e) údaj o sume investičných nákladov, ak ide o stavbu podľa § 1 ods. 2. (4) Osvedčenie o významnej investícii je dokladom, ktorý podnik dokladá k návrhu na začatie územného konania, k návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania a k návrhu na začatie stavebného konania. (5) Na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať významná investícia podľa § 1 ods. 3, vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Predkupné právo štátu sa zapíše do katastra nehnuteľností na návrh príslušného ministerstva. Predkupné právo štátu nie je iným právom k pozemkom a stavbám. (6) Ak sa schválenie návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou týka len časti pozemku, predkupné právo štátu podľa odseku 5 sa do katastra nehnuteľností zapíše na návrh príslušného ministerstva spolu s geometrickým plánom. (7) Predkupné právo štátu podľa odseku 5 zanikne, ak sa do dvoch rokov odo dňa schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou nevykoná alebo ak sa nezačne vyvlastňovacie konanie. 47. Podľa § 4a ods. 1 až 4 zákona č. 175/1999 Z.z.: (1) Na účel realizácie významnej investície možno za náhradu pozemok alebo stavbu vyvlastniť alebo vlastnícke právo k pozemku alebo stavbe obmedziť, ak je to vo verejnom záujme a nie je možné nadobudnúť právo k pozemku alebo stavbe dohodou. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na vyvlastnenie všeobecný predpis o vyvlastňovaní. Ak ku dňu začatia vyvlastňovacieho konania nie je schválený územný plán obce alebo ak v schválenom územnom pláne obce alebo v územnom rozhodnutí nie je územie určené na umiestnenie a realizáciu významnej investície, podkladom na vydanie rozhodnutia o vyvlastnení je osvedčenie podľa § 3. (2) Bezvýslednosť pokusu nadobudnúť právo k nehnuteľnosti dohodou podľa § 4 ods. 4 až 6 sa preukazuje písomným a) odmietnutím návrhu na uzavretie dohody vlastníkom nehnuteľnosti alebo oprávneným z vecného bremena alebo b) potvrdením o zaslaní a o doručení návrhu na uzavretie dohody vlastníkovi nehnuteľnosti alebo oprávnenému z vecného bremena, najmä doručenkou, ak vlastník nehnuteľnosti alebo oprávnený z vecného bremena neodpovedal v lehote 15 dní odo dňa doručenia návrhu na uzavretie dohody. (3) Splnenie podmienky podľa odseku 2 sa nevyžaduje, ak je a) vlastník nehnuteľnosti alebo oprávnený z vecného bremena neznámy alebo ak nie je známy jeho pobyt, b) vlastník nehnuteľnosti alebo oprávnený z vecného bremena obmedzený v zmluvnej voľnosti zákonmi, rozhodnutím súdu alebo rozhodnutím iného orgánu verejnej moci, ktorým sa mu zakazuje previesť vlastnícke právo k pozemku alebo k stavbe na iného, alebo c) hodnovernosť údajov v katastri nehnuteľností spochybnená podľa osobitného predpisu. (4)Ak vo vyvlastňovacom konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o sume náhrady za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku. S požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Požiadavku na vyššiu náhradu voči podniku možno uplatniť na súde v lehote jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo zanikne. 48. Podľa § 108 ods. 1 Stavebného zákona, pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len "vyvlastniť"). 49. Podľa § 108 ods. 2 písm. o) Stavebného zákona, vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou podľa osobitných predpisov (zákon o významných investíciách). 50. Podľa § 109 ods. 1 Stavebného zákona, cieľom vyvlastnenia je dosiahnuť prechod, prípadne obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom a stavbám alebo zriadenie, zrušenie, prípadne obmedzenie práva vecného bremena k pozemkom a stavbám. 51. Podľa § 110 ods. 1 Stavebného zákona, vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. 52. Podľa § 110 ods. 2 Stavebného zákona, vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo vyvlastňovacom konaní. 53. Podľa § 111 ods. 1 a 2 Stavebného zákona, vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu. Ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite. 54. Podľa § 140 Stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 55. Podľa článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru z roku 1952 označeného ako Ochrana majetku: „Každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. 56. V zmysle čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Možnosť zásahu štátu do vlastníckych práv vo verejnom záujme vo forme vyvlastnenia je okrem článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, prípustná podľa článku 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a podľa § 128 ods. 2 OZ. 57. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby, teda, že v posudzovanej veci bola sporná výška finančnej náhrady, ktorá bola žalobkyni priznaná titulom vyvlastnenej nehnuteľnosti, ktorá jej bola vyvlastnená podľa § 108 ods. 2 písm. o) stavebného zákona a § 4a zákona o významných investíciách pre stavbu „Vybudovanie strategického parku“, k.ú. W., E., X., Y., E., J. v k.ú, Y.. 58. Za vyvlastnený pozemok, evidovaným na LV č. XXXX v katastrálnom území Y., KN - „C“ XXXX ako orná pôda o výmere 3890 m2 v celosti, bola žalobkyni priznaná náhrada podľa ust. § 111 ods. 2 stavebného zákona v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku č. 191/2015 z 13.07.2015, vyhotoveného spoločnosťou ÚEOS - Komercia a.s., v súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, vo výške XX XXX,XX euro. 59. Nespornou skutočnosťou je, že predmetná stavba strategického parku je významnou investíciou, ktorá je uskutočňovaná vo verejnom záujme. 60. Ústavné predpoklady vyvlastnenia, ktoré musia byť v každom jednotlivom prípade nepochybne zistené a dané, vyplývajú priamo z čl. 20 ods. 4 Ústavy SR ako aj z čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. Zákonnými predpokladmi vyvlastnenia alebo obmedzenia vlastníckeho práva je splnenie štyroch podmienok. Vyvlastnenie musí byť vo verejnom záujme, na základe zákona, za primeranú náhradu a účel vyvlastnenia sa nemohol dosiahnuť inak (napr. dohodou o kúpe, o zriadení vecného bremena a pod.). Vyvlastnenie je najširšie upravené v Stavebnom zákone (§ 108 až § 118), ktorý okrem toho, že v § 118 odseku 2 vymedzuje účely, na ktoré možno vyvlastniť alebo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam obmedziť, upravuje aj základné predpoklady na vyvlastnenie a určuje špeciálny procesný postup, podľa ktorého sa postupuje v každom vyvlastňovacom konaní. Pri vyvlastnení, ako výnimočnom spôsobe zásahu do vlastníckeho práva, musia byť splnené ústavné podmienky, korešpondujúce s čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd, podľa ktorého sa vyžaduje, aby pozbavenie majetku na daný účel spĺňalo princíp zákonnosti, aby bolo uskutočnené vo verejnom záujme a sledovalo legitímny cieľ. Preto medzi požiadavkami ochrany základných práv jednotlivca musí byť dosiahnutá spravodlivá rovnováha, spočívajúca aj v stanovení včasnej a spravodlivej náhrady. 61. Jednou zo základných podmienok vyvlastnenia je existencia verejného záujmu na vyvlastnení. Samotný pojem verejný záujem je neurčitý právny pojem, pričom z rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva je zrejmé, že pokiaľ ide o kritérium verejného záujmu, je ponechaný na jednotlivých štátoch pomerne široký rámec voľnej úvahy. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie v medziach žalobných námietok a zistil, že podmienka verejného záujmu bola v konaní správnymi orgánmi riadne identifikovaná ako investícia významne ovplyvňujúca objem výroby a zamestnanosť, o ktorej rozhodla vláda Slovenskej republiky, ako o investícii vo verejnom záujme, t.j. ktorej význam sa prejaví v ekonomike Slovenskej republiky, v sociálnej sfére zvýšením zamestnanosti, objemu výroby ako aj v exportnej schopnosti. Preto je nesporné, že sa ňou pozitívne ovplyvní výroba a zamestnanosť v Slovenskej republike, čo sa následne priaznivo prejaví v ekonomike, v znížení nezamestnanosti ako aj v sociálnej sfére. Na základe týchto skutočností súd konštatuje, že vo veci bol preukázaný verejný záujem na vyvlastnení daného pozemku ako jedna zo základných podmienok vyvlastnenia. Splnenie tejto podmienky bolo preukázané predložením Osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13.07.2015 v znení doplnenia osvedčenia pod č. 2081/2015-1000-35613 schváleného uznesením vlády SR č. 413/2015 zo dňa 21.07.2015, a preto bol ďalší účastník oprávnený na podanie návrhu na vyvlastnenie. Potom súd musí prijať záver, že v napadnutom rozhodnutí bol verejný záujem na vyvlastnení dotknutých pozemkov náležite skúmaný a aj preukázaný. Realizácia stavby je v zmysle citovaných osvedčení významnou investíciou a jej uskutočnenie je celkom zjavne vo verejnom záujme, čo konajúce správne orgány zistili a v preskúmavaných rozhodnutiach aj primerane odôvodnili. 62. Rozsah vyvlastnenia predmetného pozemku bol v preskúmavanom rozhodnutí o vyvlastnení celkom jasne vymedzený, čo vyplýva z výroku prvostupňového rozhodnutia, kde je uvedené, že sa vyvlastňuje vlastnícke právo k pozemku vlastníčke MUDr. R. O.. Súčasne vo výroku je uvedená tabuľka, v ktorej je uvedené číslo listu vlastníctva, na ktorom sa predmetný pozemok nachádza spolu s výmerou uvedeného pozemku a spoluvlastníckym podielom 1/1 na danom pozemku. 63. Ďalšou z nevyhnutných podmienok vyvlastnenia je, že musí byť uskutočnené za primeranú náhradu. Žalobkyňa v konaní pred orgánom verejnej správy námietku výšky primeranej náhrady za vyvlastnenie vzniesla na pojednávaní dňa 18.02.2016 a predložila znalecký posudok č. 245/2015 zo dňa 11.10.2015, vypracovaný znalcom z odboru stavebníctva - odhad hodnoty nehnuteľnosti Ing. R. R., ul. I. č. X, M.. Navrhla, aby orgán verejnej správy rozhodol o určení náhrady za vyvlastnenie vo výške XX.XXX,XX €. Z uvedeného je zrejmé, že k dohode o výške náhrady za vyvlastnenie nedošlo, čo medzi účastníkmi nebolo ani sporné a nedošlo k nej ani doposiaľ napriek tomu, že súd im viackrát, na ich požiadanie, poskytol lehotu za účelom uzavretia mimosúdnej dohody o výške náhrady za vyvlastnenie. Žalovaný však už vo výroku prvostupňového rozhodnutia odkázal žalobkyňu s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie, bez prerušenia konania, na súd. 64. Podľa ust. § 34 a 36 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivca, všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Znalecký posudok je jedným z dôkazov v správnom konaní, ktorý hodnotí správny orgán ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať jeho správnosť (jeho závery), ale hodnotí iba to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom. Správny orgán preto nemôže znalecký posudok označiť ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky. V danom prípade bol vo vyvlastňovacom konaní predložený pribratým účastníkom (spol. MH Invest, s.r.o.) znalecký posudok, oceňujúci daný pozemok vypracovaný spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a.s., znalcom v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác, ktorý je zapísaný v zozname znalcov vedenom na Ministerstve spravodlivosti SR. 65. Súd poukazujúc na znenie ust. § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z. dospel k záveru, že konajúce orgány verejnej správy postupovali plne v súlade so zákonom, keď určili náhradu za vyvlastňované pozemky na základe predloženého znaleckého posudku. Samotné poukazovanie na vyššiu náhradu za vyvlastňovaný pozemok v zmysle žalobkyňou predloženého znaleckého posudku je dôkazom jej nesúhlasu s priznanou výškou náhrady. V prípade, ak vyvlastnený nesúhlasí s priznanou výškou náhrady konajúci správny orgán má povinnosť bez prerušenia konania, odkázať ho na konanie pred všeobecným súdom. 66. Správny súd konštatuje, že i Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 4Sžk/1/2018 zo dňa 12.06.2018 sa v obdobnej veci, kde predmetom preskúmania bolo taktiež rozhodnutie o vyvlastnení pozemku pre účely stavby „vybudovanie strategického parku, k.ú. W., E., X., Y., E., J.“ zaoberal aj otázkou neuzavretia dohody ohľadom hodnoty vyvlastňovanej nehnuteľnosti. K nesprávne určenej výške náhrady za vyvlastnenie poukázal na ust. § 4 ods. 4 zák. č. 175/1999 Z.z., ktorého účelom je vyňať rozhodovanie o prípadných nezhodách medzi účastníkmi ohľadom hodnoty vyvlastňovaných nehnuteľností do samostatného civilného súdneho konania a nebrzdiť tak realizáciu významnej investície. Zmyslom osobitnej úpravy je zefektívniť proces usporiadania majetkovoprávnych vzťahov, územného konania ako aj stavebného kania pri realizácii významných strategických investícií. Zákon č. 175/1999 Z. z. ako právny predpis lex specialis obsahuje osobitnú úpravu pre prípad, keď vo vyvlastňovacom konaní nedôjde k dohode o výške náhrady za vyvlastnenie. Ak vo vyvlastňovacom konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o sume náhrady za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku. S požiadavkou na vyššiu náhradu odkáže bez prerušenia konania na súd. Právny názor Najvyššieho súdu SR uvedený v citovanom rozsudku podporuje i právny názor žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy vyjadrený v preskúmavanom rozhodnutí. 67. Je nevyhnutné, aby rozhodnutie správneho orgánu spĺňalo všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti (v danom prípade vyplývajúce zo Správneho poriadku - § 46, § 47). Rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania ako aj osobitnými právnymi predpismi (v danom prípade Stavebným zákonom a zákonom č. 175/1999 Z.z.). Odôvodnenie rozhodnutia musí opisovať a hodnotiť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, primerane sa vysporiadať s návrhmi, námietkami a vyjadreniami účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. 68. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 69. V prejednávanej veci je súd názoru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného poskytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe svojej zákonom povolenej voľnej úvahy, boli v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnené a žalovaný sa primeraným spôsobom vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcov vznesenými v správnom konaní. Pre súd je rozhodujúce posúdiť, či napadnuté rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. V danom prípade, po zohľadnení vyššie uvedeného, súd musí konštatovať, že námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia nie je dôvodná. 70. Súd musí konštatovať, že v prípade nesúhlasu žalobkyne s cenou vyvlastnenia má možnosť obrátiť sa na všeobecný súd so žalobou, čo doposiaľ v konaní preukázané nebolo, naviac keď už prvostupňový orgán verejnej správy vo výroku svojho rozhodnutia odkázal žalobkyňu s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie bez prerušenia na súd. 71. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že námietky žalobkyne neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie a v ňom prijaté závery boli súladné so zákonom. Z odôvodnenia ako prvostupňového, tak aj druhostupňového rozhodnutia je zrejmé, na základe akej správnej úvahy orgán verejnej správy zistený skutkový stav právne posúdil a vyvodil z neho správny právny záver. S poukazom na uvedené správny súd postupom podľa § 190 SSP žalobu zamietol. 72. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému orgánu verejnej správy právo na náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal, keďže mu ani žiadne trovy konania nevznikli. Ďalšiemu účastníkovi, keďže podporoval postavenie žalovaného, súd priznal voči žalobkyni právo na náhradu trov konania podľa § 169 SSP, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktorú mu správny súd uložil, a to aj vrátane trov kasačného konania. 73. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 74. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.