Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/74/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200895 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1018200895.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: DUO CENTER Slovakia s.r.o., IČO: 35 832 126, so sídlom Pribinova 23, 810 11 Bratislava, právne zastúpený advokátom JUDr. Ľudovítom Surmom, so sídlom Pavlice 183, 919 42 Pavlice, IČO: 50 120 671, proti žalovanému: Mesto Senec, IČO: 00 305 065, so sídlom Mierové námestie č. 8, 903 01 Senec, právne zastúpený advokátskou kanceláriou: HUTTA & PARTNERS s. r. o., IČO: 51 284 871, so sídlom Bezekova 3225/13, 841 02 Bratislava, za ktoré koná advokát a konateľ JUDr. Michal Hutta, PhD., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ŽP.12398/241/2017 zo dňa 16.03.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh konania 1. Mesto Senec ako stavebný úrad podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 50/1976 Zb.”) prijal od Asociácie vonkajšej reklamy (zapísanej v registri záujmových združení vlastníkov reklamných stavieb) ohlásenie odstránenia nepovolenej reklamnej stavby podľa § 88 ods. 7 zákona č. 50/1976 Zb., Reklamnú stavbu predstavuje jednoduchá reklamná tabuľa s oceľovým rámom s najväčšou informačnou plochou od 3 m2 do 20 m2, postavená na pozemku registra C parcela č. XXXX/X, v k. ú. X., LV č. XXXX, orná pôda a reg. E parcela č. XXXX, LV XXXX, orná pôda. V archíve stavebného úradu nebolo nájdené povolenie na uskutočnenie reklamnej stavby, resp. reklamného zariadenia podľa predchádzajúcich predpisov, v uvedenej lokalite X.. Vlastník reklamnej stavby (žalobca) nepožiadal v lehote do 31. júla 2015 stavebný úrad o jej dodatočné povolenie. Stavebný úrad preto vyzval neznámeho vlastníka reklamnej stavby, aby v 15-dňovej lehote preukázal oprávnenie na uskutočnenie tejto stavby. Výzva bola neznámemu vlastníkovi doručená prostredníctvom verejnej vyhlášky. Žalovanému bolo advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, s.r.o., Kadnárova 83, Bratislava zaslané upozornenie, že vlastníkom reklamnej stavby je žalobca. Na základe uvedeného stavebný úrad listom č. ŽP. 12398/241/2017 zo dňa 04.12.2017 vyzval vlastníka reklamnej stavby - žalobcu, aby v lehote do 15 dní odo dňa doručenia výzvy preukázal oprávnenie na uskutočnenie tejto stavby. Výzva bola žalobcovi doručená dňa 23.01.2018, pričom stanovená 15-dňová lehota dňa 07.02.2018 uplynula. Z uvedeného dôvodu sa začalo konanie o odstránenie reklamnej stavby. 2. Žalovaný vydal súhlasné stanovisko s odstránením reklamnej stavby č. ŽP.12398/241/2017 zo dňa 16.03.2018 podľa § 88 ods. 7 písm. a/ zákona č. 50/1976 Zb. Súhlasné stanovisko bolo žalobcovi doručené dňa 18.04.2018. 3. Žalobca podal proti súhlasnému stanovisku žalovaného č. ŽP.12398/241/2017 zo dňa 16.03.2018 v zákonnej lehote odvolanie, žiadal ho zrušiť ako nezákonné a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Odvolanie žalobcu žalovaný dňa 27.4.2018 zaevidoval pod číslom 12786/18. Žalobca namietal, že zjavnou nezákonnosťou v postupe stavebného úradu dôjde ku škode, pretože Asociácia vonkajšej reklamy, ktorá odstraňuje billboard, odstránené konštrukcie nevydáva. II. Žaloba 4. Žalobca sa žalobou zo dňa 15.06.2018, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len ,,správny súd”, alebo aj ,,tunajší súd”) dňa 18.06.2018, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného (súhlasného stanoviska) č. ŽP.12398/241/2017 zo dňa 16.03.2018, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie, uplatnil si nárok na náhradu trov konania. 5. Uviedol, že je vlastníkom reklamnej tabule, o ktorej bolo rozhodnuté v súhlasnom stanovisku č. ŽP.12398/241/2017 zo dňa 16.03.2018, ktoré považuje za rozhodnutie. Namietal, že proti súhlasnému stanovisku žalovaného č. ŽP.12398/241/2017 zo dňa 16.03.2018 podal odvolanie, no príslušný orgán o ňom do dňa podania žaloby na správny súd nerozhodol, ani mu neoznámil, že odvolanie nie je prípustné. 6. Namietal, že žalovaný porušil § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok), nedostatočne zistil skutkový stav, neoznámil mu konanie miestneho zisťovania (obhliadky). Žalobca trvá na tom, že reklamná tabuľa, ktorá bola predmetom konania, nespĺňa podmienky definície reklamnej stavby podľa § 43 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. Na preukázanie tohto záveru nechal vypracovať znalecký posudok, v ktorom sa znalec vyjadroval k typu konštrukcie. Podľa znalca reklamná tabuľa nie je postavená zo stavebných výrobkov a jej umiestnenie si nevyžaduje úpravu podkladu. 7. Namietal tiež, že žalovaný v konaní bez pochybností zistil vlastníka reklamnej stavby, napriek tomu aplikoval nesprávny právny predpis a celú vec nesprávne právne posúdil, nakoľko žalovaný aplikoval § 88 ods. 7 písm. a/ zákona č. 50/1976 Zb. ako pri neznámom vlastníkovi, no správne mal aplikovať ustanovenie § 88 ods. 7 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb. Postup žalovaného považuje za zásah do svojho vlastníckeho práva a za odňatie držby veci, pričom napadnuté rozhodnutie je podľa jeho názoru nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože žalovaný sa v ňom nevysporiadal s jeho námietkami. III. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 20.11.2018 navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Súhlasné stanovisko považuje za opatrenie, nie za rozhodnutie, podľa jeho názoru je zákonné a vecne správne a na jeho vydanie boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky. Zákonnosť a vecnú správnosť opatrenia konštatovala aj prokuratúra, ktorá proti opatreniu nepodala protest prokurátora, ktorým by žiadala jeho zrušenie alebo zmenu, a zákonnosť aj výslovne konštatovala. Žalobu považuje za účelovú, pretože nesleduje ochranu nijakého subjektívneho práva žalobcu. 9. Podľa jeho názoru aj podľa názoru prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava III, ktorá podala upozornenie proti napadnutému opatreniu, nejde o rozhodnutie, proti ktorému by bol prípustný riadny opravný prostriedok. Na napadnuté opatrenie a ani na postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu sa nevzťahujú ustanovenia Správneho poriadku. Z toho dôvodu je tvrdenie žalobcu, že podal proti napadnutému opatreniu odvolanie, o ktorom sa nerozhodlo, nepodstatné. 10. Žalovaný namietal aj aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie správnej žaloby, pretože žalovanému sa v konaní nepodarilo identifikovať vlastníka reklamnej stavby. Žalobca nepriznal vlastnícke právo k stavbe sám iniciatívne, ani na základe výzvy žalovaného zo dňa 04.12.2017, prípadne v správnej žalobe. Z uvedeného dôvodu nemá postavenie účastníka konania a nemohol byť dotknutý napadnutým opatrením. 11. Nesúhlasí s názorom žalobcu, že nejde o reklamnú stavbu. Znalecký posudok, na ktorý poukazuje žalobca, s vecou nesúvisí, pretože znalec sa vyjadroval k úplne inej reklamnej stavbe. Navyše, znalecký posudok je vypracovaný podľa neúčinnej právnej úpravy a nemá zákonné náležitosti. 12. Procesné postupy podľa § 88 ods. 7 písm. a/ aj písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb. vedú k úplne rovnakému výsledku, ktorým je povinnosť stavebného úradu vydať súhlas na odstránenie reklamnej stavby tej osobe, ktorá podala ohlásenie na odstránenie nelegálnej reklamnej stavby, čo žalovaný splnil. IV. Replika žalobcu 13. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe zo dňa 12.12.2018 zotrval na argumentoch uvedených v žalobe. Nesúhlasil s názorom žalovaného o nedostatku jeho aktívnej legitimácie na podanie žaloby. Poukázal na to, že výkonným riaditeľom Asociácie vonkajšej reklamy je JUDr. Vladimír Hutta, CSc., a žalovaného v tomto konaní zastupuje advokátska kancelária HUTTA & PARTNERS s.r.o., ide teda o prepojenie žalovaného a žiadateľa o odstránenie reklamnej stavby. Okrem toho, vzhľadom na ustálenú judikatúru sa žalobca domnieva, že žalovanému nie je možné priznať náhradu trov právneho zastúpenia. VI. Relevantná právna úprava 14. Podľa § 7 písm. e/ SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená. 15. Podľa § 88 ods. 7 zákona č. 50/1976 Zb. povolenie stavebného úradu sa nevyžaduje na odstránenie reklamnej stavby, ktorá je postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť, alebo v rozpore s ním, ak ohlásenie odstránenia stavby podal vlastník pozemku alebo stavby alebo osoba, ktorá má iné práva k pozemku alebo stavbe [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)], a títo nedali právo inej osobe uskutočniť reklamnú stavbu na svojom pozemku alebo svojej stavbe alebo záujmové združenie vlastníkov reklamných stavieb registrované podľa tohto zákona. Stavebný úrad (a) ak vlastník reklamnej stavby nie je známy, vydá osobe, ktorá podala ohlásenie odstránenia stavby súhlas s odstránením reklamnej stavby do 30 dní odo dňa podania ohlásenia, (b) ak vlastník reklamnej stavby je známy, stavebný úrad ho vyzve, aby do 15 dní odo dňa doručenia výzvy preukázal, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby na pozemku alebo na stavbe, kde je umiestnená, a že je zhotovená v súlade s podmienkami podľa tohto zákona. Ak vlastník reklamnej stavby v určenej lehote nepreukáže, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby alebo že stavba je zhotovená v súlade s podmienkami podľa tohto zákona, stavebný úrad do 30 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty vydá osobe, ktorá podala ohlásenie odstránenia stavby súhlas s odstránením reklamnej stavby. 16. Podľa § 88 ods. 8 zákona č. 50/1976 Zb. vlastník pozemku alebo stavby, záujmové združenie vlastníkov reklamných stavieb registrované podľa tohto zákona alebo osoba, ktorá má iné práva k pozemku alebo stavbe [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)], je oprávnená po doručení súhlasu stavebného úradu s odstránením reklamnej stavby odstrániť reklamnú stavbu na náklady vlastníka reklamnej stavby. 17. Podľa § 140 zákona č. 50/1976 Zb. ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 18. Podľa § 1 SP tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak (ods. 1). Správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ods. 2). 19. Podľa § 53 SP proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal. 20. Podľa § 25 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva. VII. Závery správneho súdu 21. Predmetom súdneho prieskumu je súhlas žalovaného s odstránením reklamnej stavby vydaný podľa § 88 ods. 7 písm. a/ zákona č. 50/1976 Zb., ktoré žalobca napadol v administratívnom konaní odvolaním, o ktorom nebolo rozhodnuté. Správny súd sa primárne zaoberal otázkou spôsobilého predmetu prieskumu v konaní pred správnym súdom, teda či rozhodnutie podľa citovaného ustanovenia je napadnuteľné odvolaním, od čoho následne závisí posúdenie, či žaloba smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu s účinkami zasahujúcimi do sféry subjektívnych práv žalobcu. 22. K posúdeniu prípustnosti správnej žaloby správny súd uvádza, že v správnom súdnictve je právo na prístup k správnemu súdu determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). 23. Na základe všeobecnej správnej žaloby správny súd preskúmava právoplatné druhostupňové rozhodnutie žalovaného správneho orgánu; resp. prvostupňové právoplatné rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa riadny opravný prostriedok. Hoci tento záver explicitne nevyplýva z § 3 ods. 1 písm. b/ SSP, jednoznačne to vystihuje označenie žalovaného upravené v § 180 ods. 1 SSP (z historického hľadiska je potrebné poukázať na to, že v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.6.2016 bolo preskúmavanie právoplatných druhostupňových rozhodnutí expressis verbis vyjadrené v § 247 ods. 2). 24. Najvyšší súd SR napríklad v uznesení sp. zn. 8Sžf/112/2014 zo dňa 25.8.2016 konštatoval, že žalobou v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je možné napadnúť právoplatné rozhodnutia správneho orgánu, ktorý rozhodoval v poslednom stupni, a ktorým bol žalobca podľa svojho názoru ukrátený na svojich právach (§ 247 ods. 1, ods. 2, § 250 ods. 4 OSP). To znamená, že žaloba má smerovať proti rozhodnutiu správneho orgánu druhého stupňa, ktoré nadobudlo právoplatnosť. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je preskúmavaná v spojení s právoplatným rozhodnutím správneho orgánu druhého stupňa a ak rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa obsahuje rovnaké vady ako druhostupňové rozhodnutie, je možné ho zrušiť podľa ustanovenia § 250j ods. 2 OSP, ale vždy len v spojení s právoplatným druhostupňovým rozhodnutím, nie samostatne. Zákonom stanovená podmienka vyčerpania riadnych opravných prostriedkov je namieste preto, aby súd nenahrádzal odvolací správny orgán. Od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu v druhom stupni sa odvíja aj lehota pre podanie žaloby v zmysle ustanovenia § 250b ods. 2 OSP (dva mesiace od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktorý rozhodoval v poslednom stupni). K zmene tohto právneho názoru nedošlo ani prijatím novej procesnej úpravy vyjadrenej v SSP. 25. Ustanovenie § 7 písm. a/ SSP z hľadiska negatívnej enumerácie rozhodnutí nepreskúmavaných správnych súdom nie práve komplexne upravuje situáciu, keď je žalobou napadnuté prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, proti ktorému zákon pripúšťa v administratívnom konaní podanie riadneho opravného prostriedku. Toto ustanovenie vylučuje zo súdneho prieskumu len právoplatné prvostupňové rozhodnutia správnych orgánov, pri ktorých účastník konania nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktoré mu poskytuje príslušný právny predpis. Nereflektuje však na situáciu, keď účastník administratívneho konania podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie v rámci administratívneho konania. Logickým výkladom však možno dospieť k záveru, že úmyslom zákonodarcu nebolo, aby správne súdy preskúmavali neprávoplatné prvostupňové rozhodnutia orgánov verejnej správy, proti ktorým bol v administratívnom konaní podaný prípustný riadny opravný prostriedok. Správny súd preto postupoval podľa § 25 SSP v spojení s čl. 4 ods. 2 základných princípov zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z.z. (ďalej len CSP) a rozhodol vo veci podľa normy, ktorá je veci najbližšia a ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva SSP, aj s ohľadom na historický výklad právnej normy (už citovaný § 247 ods. 2 OSP), tak aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. 26. Správny súd sa zaoberal pre vec podstatnou otázkou napadnuteľnosti súhlasu stavebného úradu na odstránenie reklamnej stavby vydaného podľa § 88 ods. 7 zákona č. 50/1976 Zb. odvolaním. Ustanovenie § 140 zákona č. 50/1976 Zb. výslovne uvádza, že na konanie podľa tohto zákona (teda aj na konanie podľa § 88 ods. 7) sa vzťahujú ustanovenia Správneho poriadku, pokiaľ zákon č. 50/1976 Zb. neustanovuje inak, teda pokiaľ tento zákon priamo nevylučuje použitie Správneho poriadku v konaní podľa § 88 ods. 7. Uvedenej zákonnej konštrukcii zodpovedá aj znenie ustanovenia § 1 ods. 1 SP upravujúce všeobecnú aplikovateľnosť správneho poriadku: „Tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.“ Aj Správny poriadok teda na vylúčenie jeho použitia vyžaduje, aby to osobitný zákon (č. 50/1976 Zb.) výslovne upravil. Aplikáciou Správneho poriadku v konaniach upravených osobitným zákonom, ktorý výslovne neodkazuje na subsidiárne použite Správneho poriadku, sa zaoberal aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí R 68/2002 z pohľadu § 1 ods. 1 SP, v zmysle ktorého napriek tomu, že v zákone (zákon č. 40/1993 Z.z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov) chýba odkaz na Správny poriadok, pokiaľ ide o procesné konanie, správny orgán postupuje v konaní podľa správneho poriadku v plnom rozsahu. K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd SR aj v neskoršej judikatúre (R 66/2016): „Z ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov vyplýva, že správny poriadok sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak, teda aj na konanie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý rozhoduje o práve žiadateľa na poskytnutie príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Popri vymedzení okruhu správnych orgánov zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov teda vymedzuje svoju pôsobnosť aj vo vzťahu k iným právnym predpisom. Formulačne to zákonodarca vyjadril slovným spojením "ak osobitný zákon neustanovuje inak". Obsahovo táto formulácia vyjadruje dve skutočnosti, a to a) subsidiaritu správneho poriadku a b) negatívne vymedzenie pôsobnosti. II. Niektoré osobitné predpisy výslovne ustanovujú, že na konanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. V prípade, ak takéto konštatovanie v príslušnom právnom predpise v oblasti správneho práva absentuje a ak nie sú v osobitnom zákone upravené odchýlky, procesný režim správneho poriadku nastupuje ex lege a je povinnosťou orgánu verejnej správy dôsledne ho aplikovať.“ 27. Keďže zákon č. 50/1976 Zb. v ustanovení § 88 ani v inom ustanovení výslovne nevylúčil použitie ustanovení Správneho poriadku, potom aj konanie podľa § 88 zákona č. 50/1976 Zb. patrí do rozsahu pôsobnosti Správneho poriadku. Sú zároveň splnené aj ďalšie podmienky na jeho použitie, keďže v predmetnej veci ide o postup, v ktorom v oblasti verejnej správy stavebný úrad rozhoduje o právach, právom chránených alebo povinnostiach fyzických alebo právnických osôb (vlastníkov reklamných stavieb). Oblasť verejnej správy prestavuje okruh spoločenských vzťahov, v ktorých sa vo verejnom záujme realizuje verejná správa. V predmetnej veci ide o štátnu správu pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie, ktorej rozsah a kompetencie sú všeobecne vyjadrené v zákon č. 608/2003 Z.z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, a osobitne v zákone č. 50/1976 Zb.. 28. Z uvedeného dôvodu je proti rozhodnutiu stavebného úradu vydanému podľa § 88 ods. 7 zákona č. 50/1976 Zb. (súhlasu na odstránenie reklamnej stavby) prípustné odvolanie podľa § 140 zákona č. 50/1976 Zb. v spojení s § 53 SP. Správny súd len na doplnenie zdôrazňuje, že zákon č. 50/1976 Zb. ani Správny poriadok výslovne nevylučujú možnosť podania riadneho opravného prostriedku. Je síce pravdou, že odstránenie reklamnej stavby by malo prebehnúť v zrýchlenom režime, tak ako to vyplýva z dôvodovej správy k zákonu č. 293/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Na druhej strane však samotný zákon č. 293/2014 Z.z., dôvodová správa k nemu ani zákon č. 50/1976 Zb. v žiadnom svojom ustanovení nevylučujú podanie odvolania proti rozhodnutiu vydanému podľa § 88 ods. 7 zákona č. 50/1976 Zb., práve naopak. Žalobca si bol tejto skutočnosti vedomý, o čom svedčí aj podané odvolanie, o ktorom v druhom stupni rozhoduje okresný úrad v sídle kraja, ktorý o ňom doposiaľ nerozhodol. 29. Podľa názoru správneho súdu pre posúdenie prípustnosti podania odvolania v predmetnej veci nie je podstatné rozlišovanie medzi rozhodnutiami a opatreniami orgánu verejnej správy. Kľúčovým je zákonná prípustnosť podania odvolania. Rozhodnutia aj opatrenia orgánov verejnej správy majú podobný proces prijímania (administratívne konanie), právne účinky (zasahujúce do subjektívnych práv, právom chránených záujmov a povinností ich adresátov); odlišné je len ich formálne označenie. Napokon, zákon č. 50/1976 Zb. výslovne za rozhodnutie neoznačuje stavebné povolenie, hoci ho v aplikačnej praxi príslušné orgány za rozhodnutie považujú. 30. Správny súd na základe uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a judikatúry Najvyššieho súdu SR dospel k záveru, že v konaní sa vyskytla prekážka brániaca správnemu súdu vo veci konať a rozhodnúť: žalobou je napadnuté prvostupňové neprávoplatné rozhodnutie správneho orgánu, voči ktorému žalobca podal v administratívnom konaní odvolanie. Ak žalobca, využijúc riadny opravný prostriedok v administratívnom konaní, podal žalobu proti neprávoplatnému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, sám spôsobil, že jeho žaloba je v konaní pred správnym súdom neprípustná. Z tohto dôvodu je jediným postupom odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP v spojení s § 25 SSP a čl. 4 ods. 2 základných princípov CSP. 31. O práve účastníkov konania na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá. Hoci žalobca zavinil odmietnutie žaloby, správny súd nepriznal žalovanému právo na náhradu trov konania, pretože v konaní argumentoval inými dôvodmi, aké boli podkladom pre odmietnutie žaloby. Žalovaný sa v písomnom vyjadrení k žalobe ani v duplike nevenoval prípustnosti žaloby, nenavrhol jej odmietnutie pre neprípustnosť, a napokon aj sám vylúčil možnosť podania odvolania proti napadnutému rozhodnutiu. Inými slovami, jeho právny názor nebol správny, a preto správny súd dospel k záveru o neúčelnosti vynaložených trov, ktoré nie sú predmetom náhrady podľa § 171 ods. 1 SSP. 32. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.