Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/108/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200983 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1018200983.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcov: v 1. rade Y. T., A. B. E. XX, XXX XX W., v 2. rade P. Č., A. K. XX, XXX XX W., obaja zastúpení advokátkou: JUDr. Sabína Hodoňová, PhD., so sídlom Mariánske námestie 31, 010 01 Žilina, zapísaná v reg. SAK č. 6340, proti žalovanému: Okresný úrad Pezinok, katastrálny odbor, so sídlom Radničné nám. 7, 902 01 Pezinok, IČO: 00 151 866, o preskúmanie zákonnosti opatrenia č. Z - 819/2018 zo dňa 02.05.2018, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov. 1. Okresný úrad Pezinok, katastrálny odbor, pod Číslom Z-819/2018 zo dňa 02.05.2018, listom označeným „Prerušenie konania-oznámenie“, informoval žalobcov k ich návrhu na výmaz vecného bremena z LV XXXX P. XXXX, že nakoľko prebieha súdne konanie na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. 4C/29/2008, vecné bremeno sa vymaže až po ukončení tohto konania. II. Žaloba. 2. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.07.2018 sa žalobcovia domáhajú preskúmania opatrenia žalovaného Číslo Z-819/2018 zo dňa 02.05.2018, ktoré žiadajú zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 3. Žalobcovia podanú žalobu odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov parc. č. XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/XXX zapísaných na LV č. XXXX v kat. úz. W.. Na uvedených pozemkoch je postavená neoprávnená a nepovolená stavba bytového domu Zelený dvor, súp. číslo XXXX, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX v kat. úz. W.. 4. Na stavbu bytového domu Zelený dvor bol právoplatným rozhodnutím Krajského úradu v Bratislave, Odbor životného prostredia č. W/99/1108-1/1999/BHN zo dňa 18.11.1999, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 1088/287/2000-6. 2/Gal, Li zo dňa 17.07.2000, zrušené stavebné povolenie. A následne právoplatným rozhodnutím Krajského úradu v Bratislave, Odbor životného prostredia č. W/125-45/2001-BHN zo dňa 09.02.2001, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 1428/422/2001-6. 2/Gal zo dňa 29.05.2001, bolo zrušené kolaudačné rozhodnutie. 5. Okresným úradom v Pezinku, odbor životného prostredia bolo pod č. konania Výst.3462-DSP/01 dňa 30.04.2001 začaté konanie o dodatočnom povolení stavby bytového domu Zelený dvor, ktoré bolo prerušené rozhodnutím Okresného úradu v Pezinku, odbor životného prostredia, č. Výst.3462- DSPprer./01-Pa zo dňa 05.12.2001. Konanie o dodatočnom povolení stavby bytového domu Zelený dvor nebolo do dnešného dňa právoplatne skončené. 6. Žalobcovia podali dňa 07.03.2018 návrh na výmaz vecného bremena z LV č. XXXX a XXXX v kat. úz. W. s tým, aby „Na základe vyššie uvedených rozhodnutí na návrh žalobcov, záznamom vymazala ťarchu z vecného bremena zapísanú na LV č. XXXX v kat. úz. W. v znení: Vecné bremeno podľa ustanovenia § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. k pozemku parc. č. XXXX/XX a pozemkom podľa GP č. 29/2011 parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súp. č. XXXX.“ V predmetnom návrhu žalobcovia poukázali na skutočnosť, že sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov parc. č. XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX P. XXXX/XXX zapísaných na LV č. XXXX v kat. úz. W., na ktorých je postavená neoprávnená a nepovolená stavba bytového domu Zelený dvor, súp. číslo XXXX, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX v kat. úz. W.. Stavba bytového domu Zelený dvor je v katastri nehnuteľností evidovaná bez právoplatného stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia, ktoré je potrebné pri zápise údajov o práve k bytom a nebytovým priestorom v súlade s ust. § 46 ods. 5 katastrálneho zákon a nespĺňa preto jednu z podmienok na jej zápis do katastra nehnuteľností. Z nezákonnej, nepovolenej a neskolaudovanej stavby bytového domu Zelený dvor nevzniklo zákonné vecné bremeno v zmysle ust. § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení. Nie je preto žiadny zákonný dôvod, aby bola ťarcha vecného bremena zapísaná na LV č. XXXX a taktiež nie je žiadny zákonný dôvod, aby bolo oprávnenie tohto vecného bremena zapísané na LV č. XXXX v kat. úz. W.. 7. Žalobcovia poukázali na súdnoaplikačnú prax k otázke právneho vymedzenia pojmu byt, ktorá prijala stanovisko v rozsudku najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 27/2002 zo dňa 29.05.2002 (R 87/2003), podľa ktorého pojmovým znakom bytu, ako predmetu občianskoprávnych vzťahov v zmysle § 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka, je účelové určenie miestností, ktoré byt tvoria na trvalé bývanie, dané právoplatným rozhodnutím stavebného úradu. Existencia takéhoto rozhodnutia je predpokladom toho, aby určité miestnosti mohli byť predmetom občianskoprávnych vzťahov ako byt. V danom prípade, byty a nebytové priestory v bytovom dome Zelený dvor nemajú právoplatné stavebné povolenie a ani kolaudačné rozhodnutie. 8. Žalobcovia tiež poukázali na ust. § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého, jednou z podmienok na vznik zákonného vecného bremena je, že musí ísť o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov. 9. Vzhľadom na uvedené, žalobcovia zapísanú ťarchu vecného bremena na LV č. XXXX v kat. úz. W. a tomu zodpovedajúce oprávnenie z vecného bremena zapísané na LV č. XXXX v kat. úz. W., nepovažujú za hodnoverné a záväzné údaje katastra, pretože predložené listiny preukazujú opak a vyvracajú ich hodnovernosť. V zmysle § 71 ods. 3 katastrálneho zákona, údaje katastra, ktorých hodnovernosť je vyvrátená, sa nesmú používať. 10. Oznámením žalovaného zo dňa 02.05.2018 s číslom Z - 819/2018, ktoré bolo žalobcom doručené dňa 14.05.2018, boli žalobcovia poškodení na svojich právach, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP) a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP). 11. Žalobcovia poukázali, že zápis práv k nehnuteľnostiam záznamom do katastra nehnuteľností je upravený v § 34 až § 37 katastrálneho zákona a tiež v § 28 jeho vykonávacej vyhlášky, pričom z uvedených ustanovení nevyplýva pre žalovaného oprávnenie prerušiť konanie o zápise práv k nehnuteľnostiam záznamom do katastra nehnuteľností. A keďže v zmysle § 34 ods. 3 katastrálneho zákona, na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, žalovaný nebol oprávnený prerušiť konanie o zápise práv k nehnuteľnostiam záznamom do katastra nehnuteľností ani v zmysle § 29 zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok) v platnom znení. Žalovaný v oznámení z 02.05.2018 neuviedol ustanovenie žiadneho právneho predpisu podľa ktorého konanie o zápise práv k nehnuteľnostiam záznamom do katastra nehnuteľností prerušil. Preto opatrenie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 12. Žalobcovia poukázali aj na nezmyselnosť, nevykonateľnosť a zmätočnosť oznámenia žalovaného z 02.05.2018, keď uviedli, že predmetom súdneho konania vedného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 4C 29/2008 (pred prečíslovaním súdom sp. zn. 5C 212/02) je od 12.04.2002 riešenie neoprávnenej stavby bytového domu Zelený dvor, súp. č. XXXX, zapísanej na LV č. XXXX v kat. úz. W., v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka. V súlade s ust. § 135c Občianskeho zákonníka súd môže pomery medzi vlastníkmi pozemku zastavaného neoprávnenou stavbou a vlastníkmi stavby upraviť aj inak, ako navrhujú žalobcovia v podanej žalobe. Pričom predmetom súdneho konania na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 4C 29/2008 nie je zrušenie zápisu vecného bremena zapísaného v zmysle § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení na LV č. XXXX a XXXX v kat. úz. W. a aj po právoplatnom skončení predmetného súdneho konania, nepríde k zmene právoplatných rozhodnutí štátnych orgánov, ktoré žalobcovia predložili k návrhu na výmaz vecného bremena z LV č. XXXX a XXXX v kat. úz. W.. Preto je zmätočné tvrdenie žalovaného v žalobou napadnutom opatrení, že vecné bremeno sa vymaže až po ukončení súdneho konania na Okresnom súde Pezinok pod. spis. zn. 4C 29/2008, keď žalovaný uvedené konštatuje bez ohľadu na výsledok tohto súdneho konania a to napriek vyššie uvedenému, že predmetom súdneho konania na Okresnom súde Pezinok nie je výmaz vecného bremena. 13. V závere žalobcovia uviedli, že sú si vedomí ust. § 7 písm. e) SSP, no nepovažujú žalobou napadnuté opatrenie žalovaného za opatrenie procesnej povahy (rozhodnutie o prerušení konania), keď žalovaný napadnuté opatrenie nazýva Prerušenie konanie - oznámenie, avšak nenazýva ho rozhodnutím o prerušení konania. V tejto súvislosti žalobcovia poukázali na ust. § 34 až § 37 katastrálneho zákona a ust. § 28 vykonávacej vyhlášky ku katastrálnemu zákonu, v zmysle ktorých žalovaný nie je oprávnený prerušiť konanie o zápise práv k nehnuteľnostiam záznamom do katastra nehnuteľností. A keďže v zmysle § 34 ods. 3 katastrálneho zákona na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, žalovaný nie je oprávnený prerušiť konanie o zápise práv k nehnuteľnostiam záznamom do katastra nehnuteľností ani v zmysle § 29 správneho poriadku. Vzhľadom na uvedené, prerušenie konania oznámením žalovaného zo dňa 02.05.2018, považujú žalobcovia za konanie v rozpore s katastrálnym zákonom a jeho vykonávacou vyhláškou. III. Vyjadrenie žalovaného. 14. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 26.09.2018, doručeným súdu dňa 05.10.2018 s tým, že zotrváva na svojom pôvodnom stanovisku v celom rozsahu, nakoľko stavba bytového domu súp. č. XXXX je stále riadne evidovaná v katastri, preto nie je dôvod na zrušenie zákonného vecného bremena z LV č. XXXX. IV. Replika žalobcov. 15. Žalobcovia v replike zo dňa 23.10.2018, doručenej súdu dňa 25.10.2018 uviedli, že žalovaný ani vo vyjadrení k žalobe neuviedol na základe akých ustanovení katastrálneho zákona a jeho vykonávacej vyhlášky vydal žalobou napadnuté opatrenie. Preto žalobcom nie je naďalej známe na základe akých ustanovení právnych predpisov žalovaný vydal žalobou napadnuté opatrenie. 16. Žalobcovia sa nestotožnili s tvrdením žalovaného, že stavba bytového domu súp. č. XXXX je stále riadne evidovaná v katastri nehnuteľností a nie je dôvod na zrušenie predmetného zákonného vecného bremena z LV č. XXXX a opäť poukázali na súdnu prax rozsudok najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 27/2002 (R 87/2003). Byty a nebytové priestory v bytovom dome súp. č. XXXX v kat. úz. W. nemajú právoplatné stavebné povolenie a ani kolaudačné rozhodnutie, bolo začaté konanie o ich dodatočnom povolení, ktoré nie je do dnešného dňa právoplatne skončené a nemali by preto byť ani predmetom občianskoprávnych vzťahov. Stavba bytového domu zapísaná v katastri nehnuteľností by mala mať nie len pri jej zápise do katastra nehnuteľností, ale po celú dobu jej zápisu v katastri nehnuteľností právoplatné stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie. Predmetný bytový dom nespĺňa podmienky na jeho zápis vymedzené v ust. § 46 ods. 5 katastrálneho zákona, nakoľko nemá právoplatné kolaudačné rozhodnutie. Byty a nebytové priestory v bytovom dome súp. č. XXXX v kat. úz. W., nemožno do katastra nehnuteľností zapísať ani ako rozostavané byty a nebytové priestory v zmysle § 46 ods. 6 v spojení s § 3 ods. 16 katastrálneho zákona, nakoľko na takýto zápis je potrebné stavebné povolenie, ktoré stavba predmetného bytového domu nemá. 17. Povinnosťou žalovaného podľa § 18 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona, je aktualizovať kataster v súlade s právnym stavom a so skutočným stavom na základe ohlásených zmien. V. Právne posúdenie žaloby. 18. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods.1 SSP) preskúmal napadnuté opatrenie a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 19. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 21. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 23. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 24. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv (ďalej len „katastrálny zákon“), práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra(ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka"). 25. Podľa § 4 ods. 2 katastrálneho zákona, zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. 26. Podľa § 4 ods. 3 katastrálneho zákona, zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto zákona. 27. Podľa § 5 ods. 2 katastrálneho zákona, záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. 28. Podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. 29. Podľa § 34 ods. 2 katastrálneho zákona, ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. 30. Podľa § 34 ods. 3 katastrálneho zákona, na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 31. Podľa § 35 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad vykoná záznam bez návrhu, prípadne na návrh vlastníka alebo inej oprávnenej osoby. 32. Podľa § 36 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa tohto zákona. 33. Podľa § 36 ods. 2 katastrálneho zákona, ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra. 34. Podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností. VI. Závery správneho súdu. 35. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobcovia podali dňa 07.03.2018 návrh na výmaz vecného bremena z LV č. XXXX a č. XXXX v kat. úz. W. žalovanému. Ako prílohy predložili rozhodnutie Krajského úradu v Bratislave, Odbor životného prostredia č. W/99/1108-1/1999/BHN zo dňa 18.11.1999 a rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 1088/287/2000-6.2/Gal, Li zo dňa 17.07.2000, ktorými bolo zrušené stavebné povolenie pre stavbu bytového domu Zelený dvor. Zároveň predložili rozhodnutie Krajského úradu v Bratislave, Odbor životného prostredia č. W/125-45/2001-BHN zo dňa 09.02.2001 a rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 1428/422/2001-6. 2/Gal zo dňa 29.05.2001, ktorými bolo zrušené kolaudačné rozhodnutie pre stavbu bytového domu Zelený dvor. Žalobcovia predložili aj potvrdenia vydané mestom Pezinok zo dňa 05.12.2017 o tom, že na Okresnom úrade Pezinok, odbor životného prostredia sa vedie pod č. Výst.3462-DSP/01 zo dňa 30.04.2001 konanie o dodatočnom povolení stavby bytového domu Zelený dvor, ktoré bolo prerušené rozhodnutím Okresného úradu v Pezinku, odbor životného prostredia, č. Výst.3462-DSPprer./01-Pa zo dňa 05.12.2001. Konanie o dodatočnom povolení stavby bytového domu Zelený dvor nebolo do podania návrhu právoplatne skončené. 36. Predmetnom výmazu vecného bremena je ťarcha podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. k pozemku parc. č. XXXX/XX a pozemkom podľa GP č. 29/2011 parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome Zelený dvor súp. č. XXXX, ktorý je postavený na pozemkoch v podielovom spoluvlastníctve žalobcov, zapísaný na LV č. XXXX a č. XXXX v kat. úz. W., bez právoplatného stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia. Podľa názoru žalobcov, z nepovolenej a neskolaudovanej stavby bytového domu Zelený dvor, nevzniklo zákonné vecné bremeno v zmysle ust. § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení a preto nie je žiadny zákonný dôvod, aby bola ťarcha vecného bremena zapísaná. 37. Medzi účastníkmi konania je sporné, či žalovaný konal správne, keď návrh na výmaz vecného bremena záznamom, nevykonal ale len oznámil žalobcom listom zo dňa 02.05.2018 s označením veci: Prerušenie konania - oznámenie, že nakoľko prebieha súdne konanie na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. 4C/29/2008, vecné bremeno sa vymaže až po ukončení tohto konania. 38. Treba uviesť, že záznam má evidenčný charakter k vlastníckemu právu k nehnuteľnosti, ktoré už vzniklo na základe inej právnej skutočnosti (dedením, rozsudkom súdu, vydržaním, výstavbou, ...) a záznamom sa už len eviduje právo, ktoré existuje bez ohľadu na skutočnosť či je, nie je, alebo bude zapísané v katastri nehnuteľností, t.j. záznamu nepredchádza rozhodnutie správy katastra. Pri zázname je vylúčená aplikácia Správneho poriadku a preto treba zdôrazniť čl. 2 ods. 2 a ods. 3 Ústavy SR, v zmysle ktorých: (2) Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. (3) Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Teda podľa Ústavy Slovenskej republiky môžu štátne orgány postupovať len v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom. Ak má kataster plniť svoje hlavné poslanie - poskytovať pravdivé informácie o právnych vzťahoch k nehnuteľnostiam, musí byť aj činnosť orgánov štátnej správy na úseku katastra primeraným spôsobom regulovaná tak, aby zabezpečovala hodnovernosť údajov aj v prípadoch, ak je preukázaný opak zapísaných skutočností. Každý návrh nemožno posudzovať len z čisto formálneho hľadiska, ale je potrebné vychádzať z podstaty veci. 39. Je nepochybné, že bytový dom Zelený dvor bol realizovaný na základe stavebného povolenia, stavba bola skolaudovaná, bytový dom t.j. jednotlivé byty a nebytové priestory majú svojich vlastníkov, pričom rozhodnutiami uvedenými v odseku 4. tohto rozhodnutia, boli stavebné aj kolaudačné rozhodnutia zrušené a od 30.04.2001 je na Okresnom úrade v Pezinku vedené konanie o dodatočnom povolení stavby, ktoré bolo prerušené a do dnešného dňa nebolo právoplatne skončené. Konanie je prerušené pre súdne konanie vedené na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 4C 29/2008 vo veci neoprávnenej stavby bytového domu Zelený dvor, súp. č. XXXX, zapísanej na LV č. XXXX v kat. úz. W., v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka. 40. Správny súd pred samotným prieskumom najprv zisťoval, či v danom prípade predmetné oznámenie žalovaného je samostatne spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve a to s poukazom na ust. § 2 ods. 1 a ods. 2, § 6 a § 7 SSP. Správny súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť, nakoľko smeruje proti listine, ktorá v súlade s existujúcou judikatúrou nemá charakter rozhodnutia (R 96/1994 a rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžo 9/2011 z 05.04.2011, sp.zn. 4Sžo/184/2015 z 13.09.2016), nemá ani charakter procesného úkonu v administratívnom konaní (keďže na zápis záznamom sa nevzťahuje Správny poriadok) a preto nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcov. Pod subjektívnym právom je potrebné rozumieť vlastné práva alebo právom chránené záujmy žalobcov. Pod subjektívne práva žalobcov nemožno podradiť také účinky rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré neovplyvňujú ich právnu pozíciu, t.j. nezasahujú do ich právnej sféry a ani nespôsobujú zmenu ich právneho postavenia. Pod ukrátením subjektívneho práva je nutné rozumieť taký stav, keď rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy bolo priamo zasiahnuté do práva alebo právom chránených záujmov príslušnej fyzickej alebo právnickej osoby. Nejde pritom o preukázanie toho, či sa žalobou napadnutým rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy priamo konštituovali, či deklarovali práva alebo povinnosti žalobcov ale o to, či sa účinky rozhodnutia alebo opatrenia podľa tvrdení žalobcov v žalobe negatívne prejavili v ich právnej sfére. 41. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia/opatrenia orgánu verejnej správy na základe žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vypláva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). 42. Každé rozhodnutie teda aj procesné rozhodnutie ako aj listinu, musí správny orgán vyhodnotiť vždy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, vo vzťahu ku konečnému rozhodnutiu/opatreniu. Preskúmateľnosť rozhodnutí a listín vydaných správnym orgánom, je potrebné vnímať a posudzovať v spojení s ich spôsobilosťou zasiahnuť do okruhu základných práv a slobôd ich adresátov v súlade so zachovaním práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Z konštantnej judikatúry súdov v správnom súdnictve navyše vyplýva, že rozhodnutia procesné, upravujúce vedenie konania síce nemožno napadnúť samostatnou správnou žalobou a prípadné vady konania spôsobené nesprávnym procesným postupom, nesprávnou aplikáciou príslušných právnych predpisov a pod. je možné namietať v konaní o preskúmanie rozhodnutia vo veci samej, ktorým sa administratívne konanie končí. 43. Správny súd poukazuje, že všeobecné súdy ako orgány súdnej moci sú viazané čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, teda môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Správne súdnictvo nie je nelimitovaným nástrojom uplatňovania a ochrany práv, ale nástrojom, ktorý podlieha určitej ústavnej a zákonnej právnej úprave, ktorá určuje jej medze. Úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva je preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a opatrení orgánov verejnej správy. Problematiku zápisu vlastníckeho alebo iného vecného práva záznamom do katastra nehnuteľností už Najvyšší súd Slovenskej republiky judikoval (R 96/1994) keď vyslovil, že „ ... vykonaním zápisu vlastníckeho alebo iného vecného práva záznamom do katastra nehnuteľností nevznikajú, nemenia sa ani nezrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Vykonanie zápisu záznamom do katastra nie je teda rozhodnutím správneho orgánu v zmysle § 244 ods. 3 O.s.p., a preto takýto zápis údajov formou záznamu do katastra nemôže byť predmetom preskúmania súdom v konaní podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.“ (aktuálne § 6 SSP) 44. Správny súd konformným výkladom ustanovení SSP dospel k názoru, že v predmetnej veci, oznámenie prerušenia konania listom, nie je rozhodnutím orgánu verejnej správy a nejde ani o zásah orgánu verejnej správy, keďže predmetné oznámenie, podľa názoru súdu, nemá spôsobilosť zasiahnuť do subjektívnych práv a ani okruhu základných práv a slobôd žalobcov. 45. Podľa názoru správneho súdu, vzhľadom na obsah a charakter napadnutej listiny „Prerušenie konania-oznámenie“, ako súd vyššie uviedol, táto nepodlieha súdnemu prieskumu, nakoľko nespĺňa zákonné podmienky súdneho prieskumu. A zároveň správny súd zdôrazňuje, že žalobcovia v žalobe neuviedli, že by im boli obmedzené subjektívne práva, alebo právom chránené záujmy napadnutou listinou. 46. Krajský súd v Bratislave na základe vyššie uvedených skutočností uzatvára, že napadnutá listina „Prerušenie konania-oznámenie“ v zmysle § 7 písm. e) SSP nepodlieha súdnemu prieskumu, preto správny súd v súlade s § 98 ods. 1 písm. g) SSP žalobu odmietol. VII. Trovy konania. 47. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 48. Toto rozhodnutie senátu Krajského súdu v Bratislave bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).