Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Sa/2/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200035 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1019200035.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: JUDr. Z. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX, XXX XX C., právne zastúpený JUDr. Marta Gahérová, advokátka, so sídlom Grösslingova 58, 811 09 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 76993-2/2018-BA zo dňa 23. novembra 2018 o predpísanie penále, takto r o z h o d o l : I. Rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie č. 76993-2/2018-BA zo dňa 23. novembra 2018 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. 700-0215254018-GC04/18 zo dňa 01. októbra 2018 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej č. 76993-2/2018-BA zo dňa 23.11.2018 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým v celom rozsahu zamietla jeho odvolanie a potvrdila prvostupňové rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne, Bratislava číslo: 700-0215254018- GC04/18 zo dňa 01.10.2018, ktorým mu podľa ust. § 178 ods. 1 písm. a/ bod 9 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej aj „ZSP“) v spojení s ust. § 240 cit. zákona v znení neskorších predpisov, predpísala penále za obdobie január 2009 až marec 2010 a apríl 2014 v sume 263,45 Eur. Súčasne s napadnutým rozhodnutím mu doručila oznámenie zo dňa 01.10.2018, v ktorom mu oznámila, že po vykonanej kontrole u neho zistila preplatok v sume 51,05 Eur. 2. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázala na ust. § 143 ods. 1 ZSP v znení zák.č. 338/2013 Z.z., podľa ktorého poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné a žalobca ako fyzická osoba (advokát - SZČO) je povinný platiť poistné (§141 ods. 1 ZSP) a odvádzať ho v zákonnej lehote. Žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba podal Prihlášku poistenca do poistenia zdravotného, nemocenského a dôchodkového, s dátumom vzniku oznamovacej povinnosti dňa 01.02.1994 (zápis v zozname advokátov v SAK 27.01.1994 - 31.05.2014). Z prílohy prvostupňového rozhodnutia zo dňa 01.10.2018 vyplýva, že žalobca bol za obdobie január 2009 až marec 2010 a apríl 2014 v omeškaní s platbami poistného na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity (ďalej iba „poistné“), t.j. neuhradil ich v zákonom stanovenej lehote. Penále je vypočítané podľa ust. § 240 ods. 1 ZSP a to 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne resp. zaplatená v hotovosti. Prvostupňový orgán (pobočka Sociálnej poisťovne) na základe údajov uvedených v systéme Sociálnej poisťovne vykonal porovnanie správnosti a včasnosti odvodu poistného a zistil, že žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej aj „SZČO“) bol povinný odvádzať poistné (§ 141 ods.1 ZSP) a za obdobie január 2009 až marec 2010 a apríl 2014 poistné odviedol po lehote splatnosti (rozpis je v prílohe k prvostupňovému rozhodnutiu). Na základe toho mu bolo prvostupňovým rozhodnutím predpísané penále za každý deň omeškania vo výške 0,05% z dlžnej sumy poistného odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, spolu v sume 263,45 Eur. Penále je zákonom ustanovený právny následok nesplnenia odvodovej povinnosti, t.j. v lehote splatnosti a v správnej výške a spôsob výpočtu penále je daný zákonom. Žalovaná má povinnosť predpísať penále (§ 240 ods.1, 2 ZSP), ak odvádzateľ poistného neodvedie poistné v lehote splatnosti alebo v správnej výške. II. 3. V žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 23.11.2018, podanej spolu s návrhom na odkladný účinok podľa ust. § 185 písm. a/ SSP, doručenej správnemu súdu dňa 11.01.2019 (ďalej len „žaloba“), žalobca napadnutému rozhodnutiu vytkol nesprávne právne posúdenie veci a nezákonnosť, rozhodnutie spolu s prvostupňovým žiadal zrušiť a priznať mu úplnú náhradu trov konania. K nezákonnosti napadnutého rozhodnutia s odkazom na ust. § 293bl ZSP, poukázal k nezákonnosti napadnutého rozhodnutia na jeho prílohu, z ktorej nepochybne vyplýva, že konkrétne poistné, z ktorého mu bolo predpísané penále uhradil do lehoty 30.04.2010. Napadnutým rozhodnutím žalovanej v spojení s prvostupňovým rozhodnutím mu bolo predpísané penále za obdobie január 2009 až marec 2010 a apríl 2014 v sume 263,45 Eur. Podľa prílohy prvostupňového rozhodnutia, poistné za január 2009 v sume 166,80 Eur zaplatil dňa 26.04.2010, poistné za február 2009 v sume 166,80 Eur, zaplatil dňa 26.04.2010, poistné za marec 2009 v sume 166,80 Eur zaplatil dňa 26.04.2010, poistné za apríl 2009 v sume 152,90 Eur zaplatil dňa 26.04.2010, poistné za máj 2009 v sume 152,90 zaplatil dňa 26.04.2010, poistné za jún 2009 v sume 152,90 zaplatil dňa 26.04.2010, poistné za júl 2009 v sume 138,40 zaplatil dňa 26.04.2010, poistné za august 2009 v sume 138,40 zaplatil dňa 26.04.2010, poistné za september 2009 v sume 138,40 zaplatil dňa 26.04.2010, poistné za október 2009 v sume 138,40 zaplatil dňa 26.04.2010, poistné za november 2009 v sume 138,40 zaplatil dňa 26.04.2010, poistné za december 2009 v sume 138,40 zaplatil dňa 26.04.2010. Penále viažuce sa na dlžné poistné za obdobie pred 1. januárom 2010, zaplatené najneskôr do 30. apríla 2010, Sociálna poisťovňa v súlade s ust. § 293bl ods. 1 ZSP, nepredpíše a z uvedeného vyplýva, že dlžné poistné za obdobie január 2009 až december 2009 zaplatil v tejto zákonom vymedzenej lehote. Sociálna poisťovňa však ust. § 293bl ods. 1 ZSP vykladá nezákonne a svojvoľne, keď ako dôvod predpísania penále a nesplnenia podmienky na jeho odpustenie uviedla, že poistné na nemocenské a dôchodkové poistenie za obdobie december 2003, nebolo zaplatené do 30.04.2010. Toto odôvodnenie je nezákonné, nie je v súlade s ust. § 293bl ods.1 ZSP a právny názor žalovanej, že nevyhnutnou podmienkou na odpustenie povinnosti zaplatiť penále (tzv. generálny pardon) je, aby dlžník zaplatil všetky dlžné sumy poistného a príspevkov za celé obdobie poistenia pred 01.01.2010 najneskôr do 30.04.2010, je arbitrárne. 4. Žalovanou v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádzaná skutočnosť, že nezaplatil poistné za obdobie december 2003 až 30. apríl 2010 je pre posúdenie možnosti predpísania penále (§ 293bl ods. 1 ZSP), ktoré sa viaže na dlžné poistné, právne irelevantnou. Je zrejmé, že predpísané penále, sa neviaže na dlžné poistné za obdobie január až december 2009. Právny názor žalovanej, ktorý k výkladu ust. § 293bl ods. 1 ZSP oprela o rozhodnutie NS SR sp.zn. 7Sžso/29/2013 zo dňa 28.05.2014, nevyplýva zo znenia tohto rozhodnutia, pretože sa týka skutkovo a právne úplne odlišnej veci, a na preskúmavanú vec, je nepoužiteľné. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok NS SR zo dňa 30.03.2017, sp.zn. 7Sžso/217/2015, z ktorého vyplýva, že zákonodarca v hypotéze ust. § 293bl ods. 1 ZSP ZSP nenaznačil podmienku preferovanú žalovanou, že iba ak dlžník uhradí všetky dlžné sumy poistného a príspevkov za celé obdobie poistenia pred 01.01.2010 najneskôr do 30. apríla 2010, potom je mu možné priznať uvedený benefit (nepredpísanie resp. odpustenie penále). Z toho dôvodu právny názor uvádzaný žalobkyňou, nemá oporu v predmetnom ustanovení ZSP. 5. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 01.04.2019 žalovaná navrhla žalobu zamietnuť. Námietky žalobcu označila za neopodstatnené, pretože v zmysle ust. § 293bl ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení zák.č. 572/2009 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť od 01.01.2010, sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu za obdobie pred 01.01.2010, ak bolo zaplatené najneskôr do 30.04.2010. Základnou podmienkou pre odpustenie povinnosti zaplatiť penále je uhradenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov za obdobie pred 01.01.2010, najneskôr do 30.04.2010. Cieľom zákonodarcu bolo touto úpravou zabezpečiť, aby povinné subjekty splnili všetky svoje záväzky voči Sociálnej poisťovni, iný výklad by sa priečil účelu zákona. Zdôraznila, že na svojom právnom názore zotrváva, ide o inštitút generálneho odpustenia a nepredpísania platenia penále za omeškané platby poistného a príspevkov s cieľom motivovať odvádzateľov poistného a príspevkov k zaplateniu všetkého dlžného poistného a príspevkov. Účel zákona je zrejmý aj zo Spoločnej správy výborov Národnej rady SR č. 1830/2009 (1275a) zo dňa 01. decembra 2009, navrhovaná právna úprava má všeobecný charakter, tzn. jej účelom je, aby sa vzťahovala na penále viažuce sa na všetky dlžné sumy poistného a príspevkov, ktoré neboli zaplatené od roku 1993, vrátane penále, ktoré malo byť alebo mohlo byť odpustené, napr. podľa ust. § 277 ods. 2 a 3, § 277a, § 293ap a § 293bj ZSP. Žalovaná pripustila, že problematika výkladu ust. § 293bl ods. 1 ZSP v rozhodovacej praxi súdov SR nie je jednoznačná a poukázala na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 71/2013 - 36 : .....„k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona.“ Zotrvala na tom, že podmienkou na odpustenie penále je zaplatenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov za celé obdobie poistenia pred 01. januárom 2010, bez ohľadu na deň zaplatenia týchto dlžných súm, čo v praxi znamená, že sumy poistného a príspevkov mohli byť zaplatené aj pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona, t.j. pred 01. januárom 2010. Ak by posudzovala zaplatenie poistného len za obdobie, na ktoré sa konkrétne penále viaže, bolo by to pre niektoré povinné subjekty neprimerane výhodné a nedosiahla by, aby dlžníci zaplatili všetky svoje záväzky, pretože zaplatenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov by sa v konečnom dôsledku vôbec ani neskúmalo. Na podporu svojho názoru poukázala na rozhodnutia súdov SR v obdobnej veci, napr. Krajského súdu v Trnave sp.zn. 20S/52/2015 zo dňa 17.05.2016, potvrdeného rozsudkom NS SR sp.zn. 2Sžo/87/2016 zo dňa 22.11.2018. Zotrvala na tom, že žalobca nesplnil podmienky podľa ust. § 293bl ZSP v znení zák.č. 572/2009 Z.z. na odpustenie povinnosti zaplatiť predpísané penále z dôvodu, že do 30.04.2010 nezaplatil poistné (nemocenské, dôchodkové) za obdobie december 2003, ktoré zaplatil až 04.06.2010. Vzhľadom na nedodržanie zákonných podmienok a uvedené skutočnosti, žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 6. Uznesením č.k. 3Sa/2/2019-51 zo dňa 03.05.2019, rozhodol správny súd o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe tak, že návrh zamietol. 7. V duplike zo dňa 26.03.2019 k vyjadreniu žalovanej, žalobca nesúhlasil s jej tvrdením, že poistné za december 2003 zaplatil až 04.06.2010. Uviedol, že v apríli 2010 sa bol na pobočke Sociálnej poisťovne v Bratislave informovať o výške celého svojho nedoplatku na poistnom, a pracovníčka pobočky mu oznámila celkovú výšku dlhu ku dňu 26.04.2010, v sume 21.757,21 Eur. Túto sumu následne uhradil v celej výške prevodným príkazom z účtu, úhradu preukázal prevodným príkazom z banky, zo dňa 26.04.2010 a táto úhrada je zrejmá aj z prílohy prvostupňového rozhodnutia. Z prehľadu platieb z administratívneho spisu vyplýva, že pobočka Sociálnej poisťovne priradila z úhrady poistného zo dňa 26.04.2010 na platbu poistného za december 2003 iba sumu vo výške 25,01 Eur a že úhrada z tejto sumy bola priradená aj k poistnému za mesiac apríl 2010, splatnému až 08.05.2010, tiež aj k úhrade poistného za mesiac máj 2010, splatného dňa 08.06.2010 a nebola priradená k úhrade celkovej výšky poistného za mesiac december 2003, na ktorú bola použitá len suma 25,01 Eur a na zostatok úhrady poistného do sumy 138,40 Eur, žalovaná použila úhradu poistného zo dňa 04.06.2010. Z uvedeného žalobca vyvodil, že prvostupňový orgán Sociálnej poisťovne nezákonným spôsobom evidoval priradenie platieb z úhrady dlžného poistného dňa 26.04.2010. Z tejto celkovej zaplatenej sumy na dlžnom poistnom boli priradené platby 138,40 Eur aj na nesplatné sumy poistného, ktoré neboli splatné dňom 26.04.2010, tzn. nešlo o dlžné poistné k tomuto dňu, pričom platba na úhrada dlhu poistného za mesiac december 2003 v sume 138,40 Eur (úhrada iba 25,01 Eur) nebola priradená. Nedoplatok na poistnom za mesiac december 2003 je v zostatku zaevidovaný ako zaplatený až z ďalšej platby poistného dňa 04.06.2010 a tak nesprávnou evidenciou platieb dlžného poistného zo strany žalovanej je nesprávne a účelovo vytvorený a je zrejmé, že úhradou celkového dlžného poistného dňa 26.04.2010, žalobca zaplatil aj dlžné poistné za obdobie september 2008 až december 2008. Ďalej žalobca za nesporné označil, že celé dlžné poistné za uvádzané obdobia zaplatil v zákonom určenej lehote na odpustenie penále, t.j. do 30.04.2010, podľa ust. § 293bl ods. 1 ZSP. Na základe uvedeného, žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť. 8. Na pojednávaní súdu žiadal žalobca, v zastúpení jeho právnej zástupkyne, žalobe vyhovieť, pridržiaval sa všetkých skutkových tvrdení, ktoré uviedol v žalobe a vo svojich písomných vyjadreniach. III. 9. Správny súd postupom podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z.z. na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a orgánu verejnej správy prvého stupňa, ako aj postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže ide o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je v zmysle ust. § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP viazaný žalobnými bodmi a dospel k záveru, že správna žaloba bola podaná dôvodne, pretože napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Správny súd preto rozhodnutie žalovanej v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a aj prvostupňové rozhodnutie v zmysle ust. § 191 ods. 3 písm. a/ SSP zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 prvá veta SSP). 10. Podľa § 2 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 11. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 13. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánov verejnej správy. 14. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy, alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 15. Podľa § 107 ods. 1, 2 SSP, predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania. 16. Podľa § 191 ods. 1 pís. c/, g/ SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 17. Podľa § 191 ods. 2 SSP, vo výroku rozsudku podľa odseku 1 správny súd uvedie označenie orgánu verejnej správy, číslo jeho rozhodnutia alebo opatrenia a deň vydania, prípadne opis zrušeného výroku rozhodnutia alebo opatrenia, ak správny súd nezrušil celé rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy. 18. Podľa § 191 ods. 3 písm. a/ SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo. 19. 28. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 20. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie: a/ Sociálnej poisťovne. 21. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. IV. 22. Preskúmaním vecí súd dospel k záveru, že v danom prípade ide o správnu žalobu zastrešenú ust. § 199 ods. 1 písm. a/ tretej hlavy zák. č. 162/2015 Z.z., podľa ktorého sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. Okrem obsahu napadnutého rozhodnutia žalovanej preskúmaval aj obsah prvostupňového rozhodnutia pobočky žalovanej, číslo 700-0215254018-GC04/18 zo dňa 01.10.2018, ktorým bolo žalobcovi predpísané penále za obdobie január 2009 až december 2009, v celkovej výške 263,45 Eur, obsah odvolania, vyjadrenie žalovanej k žalobe zo dňa 01.04.2019 a obsah administratívneho spisu. 23. Podľa ust. § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. 24. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 5 Eur. 25. Podľa § 293bl ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák.č. 572/2009 Z.z. (účinného od 01.01.2010), sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu za obdobie pred 1. januárom 2010, zaplatené najneskôr do 30. apríla 2010. 26. Podľa § 141 ods. 1 zák.č. 461/2003Z.z., fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak. 27. Podľa § 142 ods. 1 zák.č. 461/2003Z.z., poistné sa platí na účet sociálnej poisťovne v štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. Zaplatením pohľadávky na poistnom, postúpenej podľa § 149, sa podmienka zaplatenia poistného považuje na účely nároku na dávku za splnenú. 28. Podľa § 143 ods. 1 zák.č. 461/2003Z.z., poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. 29. Podľa § 145 ods. 4 ZSP, poistné, ktoré je Sociálna poisťovňa povinná vrátiť, sa použije na zápočet pohľadávky Sociálnej poisťovne voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné alebo voči jej právnemu nástupcovi. V. 30. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 31. Znenie ustanovenia § 293bl ZSP považuje správny súd za jednoznačné, jasné a nevyvolávajúce žiadne pochybnosti. Cieľom zakomponovania tohto ustanovenia ( „.....penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a ...,“ ) penále, ktoré sa má odpustiť resp. nepredpísať pri splnení podmienky zaplatenia tohto konkrétne viažuceho sa dlžného poistenia v danom termíne, nepochybne bolo motivovať dlžníkov k dobrovoľnému zaplateniu dlhov voči sociálnej poisťovni do 30.04.2010 s tým, že im nebude predpísané, alebo im bude odpustená povinnosť zaplatiť už predpísané penále a zároveň tým odbremeniť sociálnu poisťovňu od jeho vymáhania. Možnosť predpísania penále sa viaže vždy na konkrétne dlžné poistné, čo znamená, že aj strata tejto možnosti, resp. oprávnenia pobočky žalovanej („zaplatením tohto dlhu poistného“) sa viaže výlučne na toto konkrétne poistné, teda na žiadne iné poistné tak, ako to vykladá žalovaná. Extenzívny výklad a aplikácia tohto ustanovenia žalovanou, t.j. že nejde o poistné konkrétne sa viažuce, ale o akékoľvek dlžné poistné, tzn. neviažuce sa k predpísanému penále tak, ako to vykladajú a aplikujú vo svojich preskúmavaných rozhodnutiach správne orgány prvého aj druhého stupňa (ako v prípade žalobcu), nie je v súlade s účelom zavedenia týchto ustanovení do zák.č. 461/2003 Z.z. a je nesprávny. Účelom vnesenia tejto právnej úpravy do zákona, tzv. generálneho pardonu (§ 293bl) bolo, aby sa vzťahovala na penále zo všetkých dlžných súm poistného a príspevkov, ktoré neboli zaplatené od roku 1993, tzn. vrátane penále, ktoré malo byť, alebo mohlo byť odpustené podľa predchádzajúcej právnej úpravy, a to napr. ust. § 293ap ZSP. Z uvedeného, ani z textu cit. právnej úpravy, ako ani zo Spoločnej správy výborov Národnej rady SR č. 1830/2009 (1275a) zo dňa 1. decembra 2009, o prerokovaní návrhu zákonnej úpravy, nevyplýva povinnosť zaplatenia všetkých dlhov na akomkoľvek poistnom, bez nadväznosti na penále. Takýto právny názor je podporený aj rozsiahlou judikatúrou NS SR v týchto veciach (napr. rozsudok sp.zn.7Sžso/217/2015 zo dňa 30.03.2017, sp.zn. 1Sžso/84/2014 zo dňa 31.05.2016 a ďalšie). 32. Správny súd má za preukázané, že žalobca dlžné poistné, na ktoré sa viaže pobočkou žalovanej predpísané penále, zaplatil najneskôr do 30. apríla 2010, tzn. v zákonnej lehote, v súlade s ust. § 293bl ZSP. Táto skutočnosť, resp. konkrétne dátumy omeškanej úhrady poistného, z titulu ktorej bolo predpísané penále, vyplýva z prílohy prvostupňového rozhodnutia zo dňa 01.10.2018, podľa ktorého všetky úhrady tohto poistného boli realizované dňa 26.04.2010, t.j. v termíne do 30. apríla 2010. 33. Príloha začína prvou sumou predpísaného poistného za január 2009 so splatnosťou 09.02.2009, t.j. už za účinnosti zák. 461/2003 Z.z., účinného od 01.01.2004. Poistné za december 2003, ktorým, ako neuhradeným do 30.04.2010, argumentovala žalovaná, nie je v tejto jej evidencii. Je zrejmé, že tento nedoplatok žalovaná viedla v inej evidencii, za platnosti právnych predpisov v sociálnom zabezpečení do 31.12.2003. Nedoplatok poistného, ktorý bol žalovanou vyčíslený a preukázateľne v celosti žalobcom uhradený dňa 26.04.2010 v sume 21.757,21 Eur, mohol byť použitý výlučne na úhradu nedoplatku na poistnom za december 2003 a nie na zaplatenie súm poistného, ktoré ešte neboli dlžným poistným a boli mimo rámca ust. § 293bl ods. 1 ZSP. Dlžným poistným sa totiž stali až v prípade nepreukázania úhrady po ich splatnosti. V čase úhrady dlžného poistného žalobcom v celkovej vyčíslenej sume 21 757,21 Eur, dňa 26.04.2010, tak nemohli byť dlžným poistným. 34. Námietku žalobcu týkajúcu sa generálneho pardonu podľa ust. § 293bl ods.1 ZSP uznal súd za opodstatnenú, keďže všetky nedoplatky na poistnom pred 01.01.2010 mal v termíne do 30.04.2010 (úhrada dňa 26.04.2010) uhradené. 35. Vychádzajúc u uvedeného, aj nedoplatok poistného za december 2003, ktorý žalovaná nesprávne zaevidovala ako uhradený až z ďalšej platby žalobcu dňa 04.06.2010, tzn. ako neuhradený do 30.04.2010, možno jednoznačne považovať za uhradený dňa 26.04.2010, tzn. do 30.04.2010. Žalovaná na základe takto zaevidovaného dňa úhrady dlhu poistného, nesprávne vyhodnotila splnenie zákonných podmienok generálneho pardonu (§ 293bl ods.1 ZSP) a žalobcovi predpísala na úhradu penále za obdobie september 2008 až december 2008, v sume upravenej po námietke premlčania vo výške 173,21 Eur. Poistné za december 2003 vyčíslené žalovanou ako dlžné a neuhradené do 30.04.2010 je mimo rámca ZSP a na predpísanie a vyčíslenie penále napadnutým rozhodnutím, v sume upravenej po námietke premlčania vo výške 173,21 Eur, nemôže byť východiskovým na predpísané penále. 36. Vychádzajúc u uvedeného, aj nedoplatok poistného za december 2003, ktorý žalovaná nesprávne zaevidovala ako uhradený až z ďalšej platby žalobcu dňa 04.06.2010, tzn. ako neuhradený do 30.04.2010, možno jednoznačne považovať za uhradený dňa 26.04.2010, tzn. do 30.04.2010. Žalovaná na základe takto zaevidovaného dňa úhrady dlhu poistného, nesprávne vyhodnotila splnenie zákonných podmienok generálneho pardonu (§ 293bl ods.1 ZSP) a žalobcovi predpísala na úhradu penále za obdobie január 2009 až marec 2010 a apríl 2014 vo výške 263,45 Eur. Poistné za december 2003 vyčíslené žalovanou ako dlžné a neuhradené do 30.04.2010 je mimo rámca ZSP a na predpísanie a vyčíslenie penále napadnutým rozhodnutím, v sume upravenej po námietke premlčania vo výške 263,45 Eur, nemôže byť východiskovým na predpísané penále. Rovnako dlžné poistné za obdobie január až marec 2010 a apríl 2014 je mimo rámca kogentnej úpravy ust. § 293bl ods.1 ZSP, viažucej sa na do 30. apríla 2010 uhradené dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu za obdobie pred 1. januárom 2010. 37. Zhodnotením veci správny súd dospel k jednoznačnému záveru, že žalobca preukázateľne do 30. apríla 2010 zaplatil predpísané poistné za zákonom vymedzené obdobie, z tohto titulu nemal žiadne dlhy voči Sociálnej poisťovni, čím splnil podmienky vyžadované ust. v § 293bl zák.č. 461/2003 Z. z., preto pobočka žalovanej mala postupovať v súlade s týmto ustanovením a žalobcovi penále nepredpísať, keďže právo na realizáciu takéhoto postupu jej zaniklo uhradením prislúchajúceho poistného v lehote predpísanej zákonom, na ktoré penále nadväzovalo. 38. Na základe toho súd postupoval v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj jej pobočky, konajúcej v prvom stupni, v súlade s hypotézou cit. ustanovenia zrušil a postupom v súlade so znením dispozície zakotvenej v písm. c/ ods. 3 tohto ustanovenia zrušil aj jemu predchádzajúce rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa. Jeho povinnosťou bude po vrátení veci súdom, riadiac sa jeho právnym názorom, ktorým je žalovaná podľa ust. § 191 ods. 6 veta prvá SSP viazaná, v ďalšom procesne postupovať zastavením konania o predpísanom penále. 39. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania vzhľadom ku skutočnosti, že vo veci mal plný úspech. Podľa ust. § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).