Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/6/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200060 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1019200060.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: D?VERA zdravotná poisťovňa , a.s., so sídlom Einsteinova č. 25, 851 01 Bratislava IČO: 35 942 436, zastúpeného spoločnosťou Škubla & Partneri, s.r.o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova č. 25, 851 01 Bratislava IČO: 36 861 154, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva SR, Limbová č. 2, 837 52 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov: 1. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta č. 2, Bratislava, 2. Union zdravotná poisťovňa, a.s., Bajkalská č. 29/A, Bratislava, 3. Merck Sharp & Dohme Ltd., Hertford Road, Hoddesdon, EN 11 9BU, Hertfordhise, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, zastúpeného spoločnosťou Merck Sharp & Dohme, s.r.o., so sídlom Karadžičova 2, Bratislava so splnomocneným zástupcom ČECHOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Staromestská 3, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Z056575-2018-OF/K428_N684_N691 zo dňa 09.11.2018 a prvostupňového rozhodnutia č. S01401-2018-OKC-ID 14571 zo dňa 11.10.2018, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie ministerky zdravotníctva Slovenskej republiky č. Z056575-2018- OF/K428_N684_N691 zo dňa 09.11.2018 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov konania. Ďalším účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. administratívne rozhodnutie 1. Ministerka zdravotníctva rozhodnutím č. Z056575-2018-OF/K428_N684_N691 zo dňa 09.11.2018 zamietala námietky účastníka konania v 1. rade zo dňa 19.10.2018 a námietky účastníka konania v 2. rade zo dňa 23.10.2018 a zároveň podľa § 82 ods. 13 zákona č. 363/2011 Z. z. potvrdila prvostupňové rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (č. S01401-2018-OKC-ID14571 zo dňa 11.10.2018, ktorým sa rozhodlo, že v zozname kategorizovaných liekov sa charakteristiky referenčných skupín J07BM01 Vakcína proti papilomavírusom (humánne typy 6, 11, 16, 18) parent. J07BM02 Vakcína proti papilomavírusom (humánne typy 16, 18) parent. podľa § 20 ods. 1 zákona menia nasledovne: pre skupinu J07BM01 1. Maximálna výška úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva sa určuje vo výške maximálnej výšky úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva v referenčnej skupine J07BM02. 2. Znenie indikačného obmedzenia sa určuje: „Vakcína ako plne hradená liečba sa indikuje v rámci odporúčaného očkovania v 13. roku života u dievčat podľa § 9 ods. 8 vyhlášky alebo podľa § 12 vyhlášky v 13. roku života u chlapcov. Ak lekár rozhodne o potrebe očkovania proti infekciám, ktoré sú spôsobené onkogénnymi humánnymi papilomavírusmi, prvá dávka vakcíny ako plne hradená liečba sa môže indikovať v 13. roku života u dievčat alebo v 13. roku života u chlapcov. Hradená je dvojdávková očkovacia schéma.“ pre skupinu J07BM02 1. Maximálna výška úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva sa určuje vo výške 100 %. 2. Znenie indikačného obmedzenia sa určuje: „Vakcína ako plne hradená liečba sa indikuje v rámci odporúčaného očkovania v 13. roku života u dievčat podľa § 9 ods. 8 vyhlášky alebo podľa § 12 vyhlášky v 13. roku života u chlapcov. Ak lekár rozhodne o potrebe očkovania proti infekciám, ktoré sú spôsobené onkogénnymi humánnymi papilomavírusmi, prvá dávka vakcíny ako plne hradená liečba sa môže indikovať v 13. roku života u dievčat alebo v 13. roku života u chlapcov. 2. Ministerka predmetné rozhodnutie odôvodnila tým, že infekcia onkogénnymi typmi ľudského papilomavírusu (HPV) je považovaná za jednoznačnú a nevyhnutnú príčinu vzniku rakoviny krčka maternice. Onkogénne typy HPV 16 a 18 sú zodpovedné za viac ako 70% rakoviny krčka maternice, za ktorými nasledujú HPV 45, 31 a 33. Spolu sú HPV 16/18/31/45/33 zodpovedné za približne 84% invazívnych typov rakoviny a za > 94% adenokarcinómov. V Európe sa každoročne diagnostikuje približne 58 373 prípadov rakoviny krčka maternice (RKM) u žien a cca 24 385 žien na toto ochorenie zomrie. Slovensko patrí ku krajinám s vysokou incidenciou aj mortalitou. Ročne je v Slovenskej republike diagnostikovaných približne 600 nových prípadov RKM a okolo 200 žien na toto ochorenie umiera. Je to najvyššia úmrtnosť na očkovaním preventabilné ochorenie u nás. Z porovnania vekovo špecifickej incidencie u žien vyplýva, že nové prípady RKM sa vyskytujú v porovnaní s ostatnými zhubnými nádormi v oveľa mladšom veku, a to až o 15-20 rokov skôr. Prekurzory rakoviny krčka maternice používané na hodnotenie účinnosti v klinických skúšaniach sú akceptované ako alternatívne ukazovatele rakoviny krčka maternice pri meraní účinnosti vakcín v prevencii rakoviny krčka maternice“ - t.j. pretrvávajúca infekcia a prekancerózne lézie CIN2/3 a adenokarcinóm in situ. Znižovanie počtu dysplázií a dôsledkov ich liečby na fertilitu, graviditu a jej predčasné ukončenie, spolu s nákladmi na predčasne narodené deti, ako aj zníženie výskytu rakoviny krčka maternice po očkovaní proti HPV bude sprevádzané znižovaním nákladov na poskytovanie ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti ako aj na výkony spoločných vyšetrovacích zložiek. Od roku 2006 je dostupné očkovanie. Toto očkovanie je druhým očkovaním v histórii medicíny (prvým bolo očkovanie proti vírusovej hepatitíde B), ktoré je schopné zabrániť vzniku rakovinového ochorenia. Infekcia onkogénnymi typmi ľudského papilomavírusu (HPV) a ich perzistencia je považovaná za jednoznačnú a nevyhnutnú príčinu vzniku rakoviny krčka maternice ale aj iných druhov rakoviny (vulva, penis, anus...) ale vzhľadom na najvyšší podiel RKM v celkovom výskyte onkologických ochorení asociovaných s HPV sa dáva dôraz práve na toto ochorenie. 3.Vakcína ako hradená liečba sa indikuje v rámci odporúčaného očkovania podľa § 9 ods. 8 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení v znení vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 273/2010 Z. z. a č. 544/2011 Z.z. Vakcína ako hradená liečba sa môže indikovať u dievčat v 13. roku života, ak lekár rozhodne o potrebe očkovania proti infekciám, ktoré sú spôsobené onkogénnymi humánnymi papilomavírusmi. Napriek tomu, že očkovanie patrí medzi odporúčané, významnou prekážkou v zaočkovanosti 12 ročných dievčat je iba 10% úhrada zo zdravotného poistenia. 4. Očkovanie, ako najúčinnejšiu ochranu proti HPV infekcii, od apríla 2009 odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia. Toto očkovanie odporúča zaradiť do rutinného očkovania. Pre očkovanie proti HPV a jeho úhradu z verejných zdrojov sa rozhodla drvivá väčšina štátov Európskej únie. V Českej republike je očkovanie proti HPV plne hradené už od roku 2012. Vo Francúzsku je očkovanie hradené do výšky 65%, zvyšných 35% je hradených zo súkromného poistenia. Podľa údajov ECDC očkovanie nie je odporúčané, ani hradené iba v Estónsku. Na Slovensku, ktoré sa vždy pýšilo progresívnym prístupom k očkovaniu, je výška úhrady na úrovni 10 % z ceny vakcíny, čo nás stavia takmer do pozície Estónska. (http:// vaccine- <http://vaccine-schedule.ecdc.europa.eu/Pages/Scheduler.aspx> schedule.ecdc.europa.eu/ Pages/Scheduler.aspx) <http://vaccine-schedule.ecdc.europa.eu/Pages/Scheduler.aspx> Aj keď návratnosť investícií do očkovania nie je okamžitá, vzhľadom na niekoľkoročné obdobie možnosti vzniku karcinómu od vzniku infekcie, mnohé krajiny, ktoré zaviedli očkovanie, už prezentujú pozitívne výsledky tejto prevencie. Vzhľadom na uvedené, najrýchlejšou a najjednoduchšou cestou ako zaradiť Slovensko medzi krajiny s dostupnosťou HPV očkovania je: Zabezpečiť 100% úhradu pre dievčatá v 13. roku života proti onkogénnym typom HPV, tak ako je definované vo vyhláške MZSR č. 585/2008 Z. z. Postupovať tak ako bolo doteraz obvyklé pri dostupnosti viacerých liekov pre danú indikáciu - plne hradiť vakcínu s najnižšou cenou, rozdiel ceny vakcín s vyššou cenou riešiť doplatkom pacienta; Očkovanie ponechať na báze dobrovoľnosti, vo forme odporúčaného očkovania Momentálne sú na Slovensku kategorizované dve vakcíny proti papilomavírusom. Pri rozhodovaní o voľbe plne hradenej vakcíny v prevencii premalígnych anogenitálnych lézií (cervikálnych, vulválnych, vaginálnych a análnych) a karcinómov krčka maternice a anusu, ktoré príčinne súvisia s určitými onkogénnymi typmi ľudského papilomavírusu, by sa mali v prvom rade zohľadňovať účinnostné parametre, a cena. Ďalšie benefity vakcíny (napr. obsah nízkorizikových typov HPV 6 a 11) by zohľadňoval doplatok pacienta. II. Žaloba a námietky 5. Žalobca v žalobe uviedol, že rozhodnutie prvostupňového orgánu ID 14177 nemohlo v zmysle ust. § 80 ods. 4 zákona o rozsahu úhrady nadobudnúť vykonateľnosť, hoci bolo zverejnené (čo zodpovedná naplneniu podmienky právnej normy v tomto ustanovení), následne bolo (zrejme) zrušené rozhodnutím žalovaného ID 14177. Takže platí, že v danom prípade je začaté konanie aj vo veci ID 14177, kde je rovnaký predmet konania ako v konaní napádanom touto žalobou, pričom toto rozhodnutie v konaní vo veci ID 14177 ešte nenadobudlo vykonateľnosť. Konanie, ktorého rozhodnutia sú napádané touto žalobou, teda malo byť podľa ust. § 78 ods. 1 písm. f) zákona o rozsahu úhrady zastavené (vôbec nemalo byť začaté); obe napadnuté rozhodnutia sú aj z tohto dôvodu postihnuté procesnou vadou. Konanie, ktorého rozhodnutia sú napádané touto žalobou, nemalo byť začaté, nakoľko dňa 18. 9. 2018 (kedy sa toto konanie začalo) bol stav konania vo veci ID 14177 taký, že bolo stále prebiehajúce konanie (dňa 15. 8. 2018 bolo vydané rozhodnutie prvostupňového orgánu ID 14177, ktoré bolo však dňom 16. 9. 2018 právoplatne zrušené, avšak konanie nebolo zastavené - rozhodnutie prvostupňového orgánu ID 14177 teda nenadobudlo vykonateľnosť), takže bola daná prekážka začatej veci podľa ust. § 78 ods. 1 písm. f) zákona o rozsahu úhrady (bolo v tej istej veci začaté konanie a rozhodnutie nenadobudlo vykonateľnosť). Rozhodnutie žalovaného ID 14177 bolo žalobcovi doručené podľa ust. § 76 ods. 1 zákona o rozsahu úhrady dňa 16.09.2018. Dňom doručenia rozhodnutia žalovaného nadobudlo toto rozhodnutie podľa ust. § 80 ods. 6 v spojení s ust. § 82 ods. 15 zákona o rozsahu úhrady právoplatnosť. Hoci v dikcii ust. § 78 ods. 1 písm. f) zákona o rozsahu úhrady nie je použitá formulácia skôr začaté iné konanie [ako je to v iných obdobných procesných úpravách, napr. v ust. § 98 ods. 1 písm. b) SSP], je z povahy veci [a práve aj vzhľadom na iné procesné právne úpravy slovenského právneho poriadku s rovnakým predmetom právnej úpravy (konanie pred orgánom verejnej moci) - analógia iuris] nesporné, že tým konaním, ktoré má byť zastavené podľa ust. § 78 ods. 1 písm. f) zákona o rozsahu úhrady, je konanie začaté neskôr; teda prekážkou začatého konania je skôr začaté konanie (vo veci ID 14177). 6. Dňa 2. 8. 2018 prvostupňový orgán ako príslušný orgán podľa § 6 ods. 1 písm. h) a § 20 ods. 1 v súlade s § 74 ods. 3 a § 76 ods. 2 zákona rozsahu úhrady začal pod identifikačným číslom konania ID 14332 z vlastného podnetu konanie vo veci zmeny charakteristík referenčnej skupiny liekov zaradených v zozname kategorizovaných liekov. Dňa 15. 10. 2018 zverejnil prvostupňový orgán rozhodnutie S10871-2018-OKC-14332/LRUK001 zo dňa 14. 10. 2018, v ktorom určil maximálnu výšku úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva pre referenčné skupiny J07BM01 a J07BM02 v bodoch 74. a 75. výroku rozhodnutia, a to tak, že „sa maximálna výška úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva určuje vo výške 62,895 eur“. Prvostupňový orgán rozhodol v rozpore so zákonom o rozsahu úhrady a vyhláškou, preto dňa 23.10.2018 podal žalobca proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu námietky. Dňa 15.11.2018 zverejnil žalovaný, ako druhostupňový orgán, rozhodnutie č. Z056575-2018- OF/K422_N651_N685 zo dňa 14. 11. 2018, ktorým námietky žalobcu, ako účastníka konania v 2. rade, zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Dňa 31. 10. 2018 zverejnil prvostupňový orgán opravu zrejmej nesprávnosti rozhodnutia prvostupňového orgánu. Konanie, ktorého rozhodnutia sú napádané touto žalobou, teda malo byť podľa § 78 ods. 1 písm. e) v spojení s ust. § 82 ods. 16 zákona o rozsahu úhrady zastavené (vôbec nemalo byť začaté); keďže dôvod na vydanie rozhodnutia podľa oznámenia o začatí konania skutočne nebol daný. Je tu teda prekážka rozhodnutej veci (ID 14332) a obe napadnuté rozhodnutia sú aj z tohto dôvodu postihnuté procesnou vadou. Rozhodnutie žalovaného ID 14332 bolo žalobcovi doručené podľa ust. § 76 ods. 1 zákona o rozsahu úhrady dňa 16. 11. 2018. Dňom doručenia rozhodnutia žalovaného nadobudlo toto rozhodnutie podľa ust. § 80 ods. 6 v spojení s ust. § 82 ods. 15 zákona o rozsahu úhrady právoplatnosť. Rozhodnutie žalovaného ID 14332 napadol žalobca samostatnou žalobou, o ktorej zatiaľ nebolo rozhodnuté. 7. Už samotné oznámenie o začatí konania bolo podľa žalobcu zmätočné; rovnakými nedostatkami (vzhľadom na takmer identické znenie) bolo postihnuté aj oznámenie o začatí konania vo veci ID 14177. V treťom stĺpci tabuľky oznámenia o začatí konania označenom „Odôvodnenie navrhovanej zmeny“ je v druhom a treťom riadku zmätočný údaj „Podľa § 20 ods. 3 písm. b) zákona“. Konanie s takto úzko vymedzeným predmetom, resp. právnym základom však nie je podľa platnej právnej úpravy možné. Predvetie ust. § 20 ods. 3 zákona o rozsahu úhrady znie „Pri rozhodovaní o zmene charakteristík referenčnej skupiny sa prihliada najmä na“. Vzhľadom na použité slovo „najmä“ je nasledujúci výpočet podmienok (určujúcich kritérií pre predmet rozhodnutia) pod písmenami a) až d) exemplifikatívny. To však súčasne neznamená, že ide o podmienky (kritériá) ustanovené alternatívne; len výpočet podmienok neurčil zákonodarca ako uzavretý, lebo povaha veci si môže vyžiadať, aby sa prihliadlo aj na ďalšie kritérium, ktoré však svojou podstatou bude zapadať do kontextu ostatných podmienok (kritérií) v ich vzájomnej súvislosti a v kontexte predmetu zákona o rozsahu úhrady (bude najmä zodpovedať účelu úpravy). Aplikujúci správny orgán (vlastne akýkoľvek subjekt aplikujúci danú právnu úpravu) nemôže niektorú podmienku (kritérium) vybrať a aplikovať osamotene. Všetky podmienky (kritéria) sú určené kumulatívne, majú sa teda aplikovať súčasne a vo vzájomnej súvislosti; žiadna z podmienok (žiadne kritérium) nemá prednosť pred inými. 8. Ak teda prvostupňový orgán začal konanie, konal a napokon aj vydal rozhodnutie na základe takto zúženého výkladu aplikovanej právnej úpravy, túto právnu úpravu aplikoval nesprávne, a teda konal a rozhodoval nezákonne. V druhom stĺpci tabuľky oznámenia o začatí konania označenom „Navrhovaná zmena charakteristík referenčnej skupiny“ je v druhom riadku v 1. bode uvedené „Maximálna výška úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva sa určuje vo výške maximálnej výšky úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva v referenčnej skupine J07BM02“. Takáto formulácia by bez ďalšieho nebola postihnutá nedostatkom, ak by takýmto nedostatkom nebola postihnutá súčasne formulácia v treťom riadku v 1. bode, na ktorý sa tu odkazuje, ktorá znie „Maximálna výška úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva sa určuje vo výške 100 %“. Takáto dikcia však odporuje zmyslu zákona o rozsahu úhrady ako aj doterajšej rozhodovacej praxi (predvídateľnosť rozhodovania), ktorá bola aspoň v tomto súladná so zákonom o rozsahu úhrady a zodpovedala logike tohto zákona. Rovnakým nedostatkom je potom postihnutý aj výrok rozhodnutia prvostupňového orgánu, keďže vychádza z tohto procesného základu a preberá jeho dikciu. Zákon o rozsahu úhrady (ani vyhláška) síce nedáva presný popis toho, ako má zoznam kategorizovaných liekov vyzerať, ustanovuje len, čo má byť jeho obsahom; rovnako zákon neurčuje, ako má byť - v tejto otázke - presne formulovaný výrok rozhodnutia, ktorý sa následne premietne do zoznamu. Vyhláška však jednoznačne určuje, že maximálna výška úhrady poisťovne sa určuje v eurách s presnosťou na tri desatinné miesta - ust. § 4 ods. 3. 9. Správny postup (čo aj zodpovedá doterajšej rozhodovacej praxi) je taký, že sa rozhodnutím určí (sumou vyjadrenou v eurách) maximálna cena lieku vo verejnej lekárni a maximálna úhrada zdravotnou poisťovňou, a pod. To sa potom premietne do zoznamu kategorizovaných liekov, kde je uvedený aj údaj v percentách, ktorý však predstavuje percentuálny podiel doplatku z celkovej ceny v lekárni; teda napr. 100 € maximálna cena lieku vo verejnej lekárni, 70 € úhrada zdravotnej poisťovne, doplatok pacienta 30 € (skratka pre označenie príslušného stĺpca tabuľky zoznamu - DOP), vyjadrené v percentách 70 (skratka pre označenie príslušného stĺpca tabuľky zoznamu - DOP%). Jediná alternatíva určenia maximálnej výšky úhrady zdravotnou poisťovňou v percentách bola v súlade s ust. § 4 ods. 3 vyhlášky, kedy platilo, že úhrada poisťovne sa určovala v eurách s presnosťou na tri desatinné miesta okrem úhrady poisťovne podľa § 8 ods. 5 a 6 (tento odkaz je však už obsolétny). Určenie úhrady pre referenčné skupiny v rozhodnutí žalovaného ID 14777 však nespĺňajú túto podmienku (ak by aj nešlo o obsolétny odkaz); výška úhrady zdravotnou poisťovňou teda mala byť určená v eurách na tri desatinné miesta. V danom prípade sa však priamo vo vymedzení predmetu konania v oznámení o začatí konania, čo sa následne premietlo rovnakým spôsobom aj do výroku rozhodnutia prvostupňového orgánu, určilo, že úhrada zdravotnej poisťovne je 100%. To znamená, že akákoľvek bude v budúcnosti cena danej skupiny očkova- cích látok, netreba už rozhodovať o rozsahu úhrady zdravotnou poisťovňou, táto bude 100%. To je ale v rozpore so zmyslom a aj dikciou zákona o rozsahu úhrady a vyhlášky; rovnako to nezodpovedá zmyslu súvisiacej právnej úpravy regulujúcej povinné očkovanie. 10. Vyhláška je, ako vykonávací predpis k zákonu o rozsahu úhrady, právnym základom (doplňujúcim zákon), aplikovanou právnou úpravou pri vydávaní individuálnych správnych aktov v rámci kategorizácie liekov; takýmito individuálnymi správnymi aktami sú aj rozhodnutia napádané touto žalobou. Individuálnymi správnymi aktami sa aplikovaná právna úprave nemôže meniť ani dopĺňať, ale sa môže len aplikovať. Z citovanej právnej úpravy vyhlášky vyplýva nasledovná štruktúra (vzťah právnych noriem): všeobecná úprava (pravidlo) ustanovuje, že maximálna výška úhrady zdravotnej poisťovne pri danej úhradovej skupine je 10 % (koeficient je 0,10); osobitná úprava (výnimka z pravidla) ustanovuje pre špecifické referenčné skupiny odchýlku, na základe ktorej môže byť výška úhrady zdravotnej poisťovne aj vyššia ako 10% z cely lieku, nie však 100 %. Oznámenie o začatí konania, na ktoré následne predmetom a rozsahom nadviazali aj obe napádané rozhodnutia, však nerešpektovalo túto právnu úpravu, keď obsahuje určenie výšky úhrady zdravotnej poisťovne 100 % ceny lieku. V druhom stĺpci tabuľky oznámenia o začatí konania označenom „Navrhovaná zmena charakteristík referenčnej skupiny“ je v druhom a treťom riadku v 2. bode uvedené „Vakcína ako plne hradená liečba sa indikuje v rámci odporúčaného očkovania podľa § 9 ods. 8 vyhlášky alebo § 12 vyhlášky v 13. roku života u chlapcov. Ak lekár rozhodne o potrebe očkovania proti infekciám, ktoré sú spôsobené onkogénnymi humánnymi papilomavírusmi, prvá dávka vakcíny ako plne hradená liečba sa môže indikovať v 13. roku života u dievčat alebo v 13. roku života u chlapcov. Hradená liečba pokračuje v súlade s 2-dávkovou očkovacou schémou uvedenou v súhrne charakteristických vlastností lieku“. 11. Toto je ďalší nedostatok oznámenia o začatí konania. Je tu síce uvedený odkaz na konkrétne ustanovenia právneho predpisu (vyhlášky), avšak nie je uvedené, akého právneho predpisu (ktorej konkrétnej vyhlášky); nevyplýva to ani z ostatného textu oznámenia o začatí konania. Presné a nesporné vymedzenie predmetu, rozsahu a právneho základu konania je také zásadné, že tento nedostatok nemožno ospravedlniť (zhojiť) prípadným argumentom, že išlo o zrejmú chybu v písaní. Tento nedostatok sa následne premietol aj do celého procesu ako aj do znenia samotných rozhodnutí, takže konanie a obe rozhodnutia sú aj z tohto dôvodu nezákonné, lebo sú neurčité a tým aj nepreskúmateľné. Žalobca (a pravdepodobne aj ostatní účastníci konania), samozrejme pochopil, že ide o odkaz na právnu úpravu vyhlášky č. 585/2008 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení v znení neskorších predpisov, avšak adresáti rozhodovania orgánov verejnej moci nemôžu byť odkázaní na to, že sa dovtípia, pochopia a pod, čo je presne predmetom konania a rozhodnutia, na základe akej právnej úpravy, lebo im to neposkytuje potrebnú mieru právnej istoty. Čo ak bude napr. niekto v budúcnosti práve pre túto neurčitosť spochybňovať, že si riadne plnia svoje povinnosti vyplývajúce z takéhoto aktu aplikácie? Takýto stav právnej neistoty založený konaním a rozhodovaním orgánu verejnej moci je v rozpore s právnou úpravou čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. 12. Až v odôvodnení rozhodnutia žalovaného, ktorým sa (vadný) výrok rozhodnutia prvostupňového orgánu potvrdil, a teda tento protiprávny stav sa neodstránil, sa v prvom odseku na predposlednej strane uvádza „Vakcína ako hradená liečba sa indikuje v rámci odporúčaného očkovania podľa § 9 ods. 8 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení v znení vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 273/2010 Z. z. a č. 544/2011 Z.z.“. Tým však nebol odstránený uvedený nedostatok celého predchádzajúceho konania ani rozhodnutia prvostupňového orgánu. Už aj preto, že vo výrokovej časti rozhodnutia žalovaného, ktorou sa vadný výrok rozhodnutia prvostupňového orgánu výslovne potvrdzuje, sa potvrdzuje aj táto jeho chyba. Ak by sa aj odhliadlo od vyššie uvedeného nedostatku neurčitosti oznámenia o začatí konania (a následného konania a rozhodovania), aj tak bola táto právna úprava aplikovaná nesprávne. Podľa ust. § 6 ods. 7 zákona o rozsahu úhrady „Maximálna výška úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva v referenčnej skupine, v ktorej sú zaradené lieky určené na povinné očkovanie, sa určí tak, aby bola zabezpečená plná úhrada zdravotnej poisťovne najmenej za jeden liek určený na povinné očkovanie proti prenosnému ochoreniu alebo prenosným ochoreniam“. Výkladom a contrario platí, že maximálna výška úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva v referenčnej skupine, v ktorej sú zaradené lieky určené na iné ako povinné očkovanie, sa určí tak, aby nebola zabezpečená plná úhrada zdravotnej poisťovne najmenej za jeden liek určený na (toto iné ako povinné) očkovanie proti prenosnému ochoreniu alebo prenosným ochoreniam; a to práve platí aj pre predmet konania, v ktorom boli vydané rozhodnutia napádané touto žalobou. 13. Výroková časť rozhodnutia prvostupňového orgánu je vzhľadom na prevzatie dikcie predmetu konania z oznámenia o začatí konania postihnutá rovnakými vadami; v tomto rozsahu preto odkazujeme na vyššie uvedenú argumentáciu. Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového orgánu je taktiež nedostatočné, nakoľko nie je dostatočne vysvetľujúce a presvedčivé v zmysle ust. § 81 ods. 2 zákona o rozsahu úhrady. V prvom odseku odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového orgánu sa uvádza „Ministerstvo ... začalo z vlastného podnetu konanie ... na základe podnetu hlavnej odborníčky MZ SR pre epidemiológiu Prof. MUDr. Henriety Hudečkovej, PhD.“. Ďalej však nie je obsah tohto podnetu špecifikovaný a tento podnet ani nie je súčasťou administratívneho spisu. Okrem toho, že je takéto odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového orgánu nedostatočné, je aj takýto postup neprípustný, nakoľko je pre účastníkov konania netransparentný a nepredvídateľný; rovnako je nepreskúmateľný. Akékoľvek rozhodnutie môže vychádzať len z obsahu spisu, inak je nezákonné; samozrejme s výnimkou prípadov všeobecne známych skutočností, ktoré netreba preukazovať a stačí na ne odkázať. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňového orgánu nasleduje ďalej citácia vybraných ustanovení zákona o rozsahu úhrady a za nimi veta „Na základe hore uvedeného ministerstvo rozhodlo tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia“. To je celé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového orgánu. Úplne v ňom teda absentujú vlastné úvahy orgánu uplatňujúceho právomoc predmet konania posúdiť a rozhodnúť o ňom. Z rozhodnutia prvostupňového orgánu teda vlastne ani nevyplýva, akými úvahami sa správny orgán riadil; len odkaz na neurčitý a účastníkom neznámy podnet bez jeho zhodnotenia a vysvetlenia, aká skutková situácia z neho vyplýva a prečo je naplnená skutková podstata aplikovanej právnej normy, nemožno akceptovať ako argumentáciu orgánu interpretujúceho a aplikujúceho právo a nadaného právomocou rozhodnúť. To platí rovnako aj pre citovanú právnu úpravu, ktorej uvedenie nie je samo vysvetľujúce. Z obsahu administratívneho spisu však nevyplýva, že by prvostupňový orgán zabezpečil analýzu dodatočných nákladov v zmysle ust. § 20 ods. 7 zákona o rozsahu úhrady. Rozhodovať o zmene charakteristík referenčnej skupiny môže prvostupňový orgán na základe žiadosti alebo z vlastného podnetu (ust. § 20 ods. 1 zákona o rozsahu úhrady). Ak rozhoduje na základe žiadosti, musí byť súčasťou žiadosti v zmysle ust. § 14 ods. 5 písm. e) zákona o rozsahu úhrady aj farmako-ekonomický rozbor lieku. Ak rozhoduje z vlastného podnetu, je potrebné právnu úpravu ust. § 14 ods. 5 písm. e) zákona o rozsahu úhrady aplikovať analogicky v spojení s ust. § 93 ods. 1 zákona o rozsahu úhrady; inak by nebolo možné aplikovať právnu úpravu ust. § 20 ods. 7 zákona o rozsahu úhrady. 14. Ďalej je nedostatkom rozhodnutia prvostupňového orgánu, že ho podpísala, teda aj vydala, ministerka, hoci má ísť o prvostupňové rozhodnutie a ministerka má byť až opravným orgánom, teda orgánom rozhodujúcim o námietkach; ide o postup v rozpore s výslovnou dikciou zákona, ktorý ustanovuje dvojinštančné konanie a s autoremedúrou ani nepočíta (okrem § 83, čo je však iný prípad), a keďže opätovne rozhodla o námietkach ministerka (iný orgán ani nie je oprávnený o nich rozhodnúť) bola žalobcovi ako účastníkovi konania odňatá možnosť dvojstupňového konania, a hoci formálne (zdanlivo) bolo konanie dvojinštančné, materiálne nie. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/108/2018-123 zo dňa 09.10. 2018, v ktorom sa riešila rovnaká situácia, a to v súlade s vyššie uvedenou argumentáciou; prikladáme ako prílohu č. 16. V danom prípade je síce v zozname elektronických podpisov pri rozhodnutí uvedené aj riaditeľ odboru Miriam Vulevová, čo by mohla byť funkcia, do ktorej pôsobnosti vydávanie takýchto rozhodnutí patrí, avšak na tom istom mieste je súčasne rovnako uvedené aj minister Andrea Kalavská a rovnako je na písomnom vyhotovení rozhodnutia prvostupňového orgánu vytlačené Andrea Kalavská ministerka. Z uvedeného teda vyplýva, že rozhodnutie prvostupňového orgánu vydala ministerka. Vznikla teda sporná situácia, keď nie je zrejmé, či boli vôbec splnené podmienky podľa § 82 ods. 1 zákona, keďže sa nejednalo o rozhodnutie ministerstva (rozhodnutie prvostupňového orgánu totiž vydala ministerka), ale o rozhodnutie ministra (ministerky), teda druhostupňového orgánu. Zákon o rozsahu úhrady pritom atrahovanie právomoci rozhodnúť druhostupňovým orgánom ani neustanovuje, naviac zákon explicitne v ust. § 84 vylučuje aj použitie správneho poriadku (vrátane § 50 správneho poriadku, hoci ani pre jeho použitie by v danom prípade podmienky splnené neboli, keďže správny orgán v tomto prípade konanie riadne začal, ak by aj bola jeho aplikácia vo všeobecnosti podporne možná). 15. Predovšetkým samotný výrok, ktorým sa potvrdzuje rozhodnutie prvostupňového orgánu, je nezákonný, a to z rovnakých dôvodov, pre ktoré je nezákonné rozhodnutie prvostupňového orgánu. Ako je uvedené vyššie, už len výroková časť rozhodnutia prvostupňového orgánu je natoľko mätúca, že je toto rozhodnutie nepreskúmateľné. Nedostatky konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia prvostupňového orgánu, plne postihujú aj vydanie rozhodnutia žalovaného, keďže ich dôsledky neboli v konaní o námietkach odstránené. Výroková časť rozhodnutia žalovaného má aj svoju vlastnú zmätočnosť; popri tom, že potvrdzuje zmätočné rozhodnutie prvostupňového orgánu. V záhlaví rozhodnutia žalovaného je uvedená identifikácia účastníkov nasledovne „... v konaní o námietkach spoločnosti DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., Einsteinova 25, 851 01 Bratislava a Merck Sharp & Dohme Ltd., Hertford Road, Hoddesdon, Hertfordshire, EN11 9BU, Spojené kráľovstvo zastúpený splnomocneným zástupcom Merck Sharp & Dohme s.r.o., Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, (ďalej len „účastník konania v 2. rade“) . “. Nasleduje však nasledovné poradie účastníkov „1. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, mestská časť Petržalka 2. DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, 3. Union zdravotná poisťovňa, a. s., Bajkalská 29/ A, 821 08 Bratislava, 4. Merck Sharp & Dohme Ltd., Hertford Road, Hoddesdon, Hertfordshire, EN11 9BU, Spojené kráľovstvo; 5. GlaxoSmithKline Biologicals S.A., 89, rue de IÍnstitut, Rixensart 1300, Belgicko“ Vo vlastnom výroku je potom (v prvej vete) uvedené „Námietky účastníka konania v 1. rade zo dňa 19.10.2018 a námietku účastníka konania v 2. rade zo dňa 23.10.2018 zamietam“. Námietky ktorých účastníkov konania teda žalovaný zamietol? Námietky proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podali len dvaja účastníci konania, z čoho je možné odvodiť, že bolo rozhodnuté práve o námietkach týchto účastníkov. Môže však byť táto skutočnosť dostatočným dôvodom pre to, aby takýto nedostatok (zmätočnosť) rozhodnutia žalovaného nebol považovaný za natoľko závažný, že rozhodnutie nie je nezákonné? Podľa názoru žalobcu to nepostačuje. Rozhodnutie orgánu verejnej moci musí (aj) svojou jednoznačnosťou a určitosťou poskytovať dostatočnú istotu, čo však v danom prípade určite nie je splnené. 16. Táto zmätočnosť je potom ďalej zvýraznená v odôvodnení rozhodnutia, kde nie je zrejmé, s námietkami ktorého konkrétneho účastníka sa žalovaný v príslušnej časti odôvodnenia vysporiadava. Navyše, na tretej strane odôvodnenia, kde sa v treťom odseku žalovaný vysporiadava s námietkami účastníka konania v 1. rade (žalobcu?), uvádza v predposlednej vete (ako voľnú citáciu argumentácie námietok namietajúceho účastníka) text: „Vzhľadom k tomu nárast verejných zdrojov nie je zanedbateľný a pohybuje sa v závislosti od dávkovania medzi 2,3 - 3,4 mil. eur.“. Lenže tento argument (práve táto formulácia) bol uplatnený v námietkach ďalšieho účastníka (tohto súdneho) konania v 1. rade (Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s.) vo vyššie uvedenom konaní vedenom pod ID 14177; nešlo teda o argument žalobcu, ktorý v súvislosti so zdrojmi verejného zdravotného poistenia vo svojich námietkach v tomto konaní uviedol formuláciu: „...by len pre neho samotného znamenalo zvýšenie nákladov na prostriedky verejného zdravotného poistenia o viac ako 2 mi. Eur za rok oproti súčasnému stavu“. S námietkami ktorého účastníka konania a z ktorého konania sa tu teda žalovaný vysporiadal? Na tretej strane odôvodnenia sa vo štvrtom odseku žalovaný vysporiadava s námietkami účastníka konania v 2. rade. Mal by to byť teda ten druhý namietajúci účastník, ktorým mohol byť len ďalší účastník (tohto súdneho) konania v 4. rade (Merck Sharp & Dohme Ltd.). Lenže podľa obsahu voľnej citácie sa nejedná o námietky tohto účastníka zo dňa 23. 10. 2018 podané v danom správnom konaní, v ktorom boli vydané rozhodnutia napádané touto žalobou. S námietkami ktorého účastníka konania a z ktorého konania sa tu teda žalovaný vysporiadal? Okrem vyššie uvedenej zmätočnosti bolo rozhodnutie žalovaného aj vo zvyšku odôvodnené formalisticky. Vyvoláva síce zdanie, že je podrobnejšie, a preto aj viac vysvetľujúce, ako rozhodnutie prvostupňového orgánu, avšak v skutočnosti je nedostatočné, pretože predkladá nesprávnu interpretáciu skutkového stavu a právnej úpravy. Na štvrtej strane odôvodnenia v druhom odseku žalovaný uvádza citáciu ust. § 91 ods. 2 zákona o rozsahu úhrady. Nasleduje odsek „Kategorizačná rada pre liečivá a lieky zasadala dňa 06.11.2018. Kategorizačná rada pre liečivá a lieky nezohľadnila námietky účastníkov konania a odporučila ministerke prvostupňové rozhodnutie potvrdiť“. Nedostatkom administratívneho spisu, konania a súčasne aj rozhodnutia žalovaného je, že žiadne odborné odporúčanie neexistuje; a to aj pre konanie a rozhodovanie prvostupňového orgánu. Existujú (súčasťou administratívneho spisu sú) len písomné záznamy o výsledku hlasovania týchto poradných orgánov, ktoré však neobsahujú žiadne odborné stanoviská; a samozrejme ani žiadny tzv. disentujúci názor. 17. Na základe čoho, akých odborných a súčasne zákonných kritérií teda žalovaný rozhodol, keď námietkam žalobcu nevyhovel? Žiadny takýto odborný podklad totiž nie je súčasťou administratívneho spisu. Uvedené platí rovnako aj pre rozhodnutie prvostupňového orgánu. Obe konania (prvostupňové aj druhostupňové) sú teda postihnuté vadou, že neexistujú žiadne písomné odporúčania poradných orgánov - kategorizačnej rady ani kategorizačnej komisie. Z obsahu zápisov o porade a hlasovaní týchto poradných orgánov je zrejmé, že tieto dokumenty neobsahujú žiadne odborné posúdenie veci, ale len navrhované konečné odporúčanie, zoznam členov orgánu a spôsob ich hlasovania. V rozpore s výslovnou dikciou ust. § 91 ods. 3 zákona o rozsahu však dokumenty neobsahujú žiadne odborné úvahy, zdôvodnenie; predpokladá sa, že ak členovia poradného orgánu hlasovali (akokoľvek) - vyjadrili svoj odborný názor, mali na to odborné dôvody, ktoré by mali uviesť. A hoci ide o poradné orgány, ktoré v zmysle ust. § 91 ods. 1 zákona o rozsahu minister môže zriadiť, takže by ani nemuseli existovať, ak ich už zriadil, musia postupovať tieto poradné orgány, ale aj samotný minister (žalovaný), podľa právnej úpravy, ktorú im určil zákonodarca. Ak konajú v rozpore s touto úpravou, konajú nezákonne. Na štvrtej a piatej strane rozhodnutia žalovaného sa akoby uvádzala odborná a právna argumentácia, ktorá je však absolútne nevhodná. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, že nie je účastníkom zrejmé, z akých odborných podkladov žalovaný pri formulovaní tejto argumentácie vychádzal (okrem jedného odkazu na jednu webovú stránku), keďže nie sú súčasťou administratívneho spisu, je táto argumentácia nesprávna. Ide v zásade skôr len o akési právno-politické úvahy de lege ferenda, teda aká by mala byť právna úprava. Takéto úvahy môžu byť súčasťou odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej moci len ako tzv. obiter dictum, nemožno však na nich založiť meritórne rozhodnutie (ratio decidendi), nakoľko to musí vychádzať z platnej a účinnej právnej úpravy. V tejto súvislosti odkazujeme aj na argumentáciu uvedenú vyššie v časti pojednávajúcej o nezákonnosti (nedostatkoch) rozhodnutia prvostupňového orgánu, najmä body k nedostatkom oznámenia o začatí konania. 18. V súlade s ust. § 20 ods. 3 písm. a) sa pri rozhodovaní o zmene charakteristík referenčnej skupiny prihliada najmä na účelnosť a efektívnosť vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Okrem toho, že administratívny spis neobsahuje analýzu dodatočných nákladov v zmysle ust. § 20 ods. 7 zákona o rozsahu úhrady, žalobca poukázal aj na fakt, že predmetná zmena vydaná na základe rozhodnutia žalovaného predstavuje nemalé finančné prostriedky verejného zdravotného poistenia, ktoré nie sú predmetným rozhodnutím žalovaného nijako odôvodnené (je teda dôvodné o účelnosti a efektívnosti vynaložených prostriedkov verejného zdravotného poistenia pochybovať). Ak sa v roku 2019 v súlade s platným indikačným obmedzením zaočkuje celý populačný ročník detí v 13. roku veku života (teda chlapci a dievčatá narodené v roku 2006), náklady z verejného zdravotného poistenia budú vo výške 6 781 123 eur. Ako prílohu č. 21 prikladáme tabuľku Štatistického úradu Slovenskej republiky „Narodení podľa vitality, pohlavia, legitimity, hmotnosti a trvalého pobytu matky“ v rozsahu „Živonarodení“ - ide o populáciu chlapcov a dievčat, ktoré spĺňajú podmienku indikačného obmedzenia a sú v 13. roku veku života. 19. Pochybnosti vo veci ekonomického rozsahu opieral žalobca aj o zápis zo stretnutia zo dňa 24. 3. 2015 (príloha č. 22.), kedy sa na pôde žalovaného konalo stretnutie s mnohými zástupcami okrem iného aj za účasti Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií, zástupcu za Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, ako aj ďalších zástupcov pôsobiacich v oblasti gynekológie, pediatrie, na ochranu práv pacienta, za Ligu proti rakovine, za Transparency International Slovakia a zdravotných poisťovní. Od predmetného stretnutia, ktoré nastolilo množstvo odborných ako i ekonomických otázok nedošlo v praxi do dnešného dňa k žiadnemu ďalšiemu posunu. Žalovaný nevydal v predmetnej oblasti žiadne priority zdravotníctva, nepublikoval žiaden národný program, ani akčný plán vo veci očkovania proti ľudskému papilo- mavírusu, či boja proti rakovine krčka maternice. Súčasne žalobca poukazoval aj na fakt, že vo veci ceny výrobcu nedošlo k žiadnemu markantnému zníženiu - od roku 2015 sa cena vakcíny znížila o 0,09 eur, čo predstavuje zníženie ceny o 0,14% pričom úhrada zdravotnej poisťovne za jedno balenie sa zvýšila o 90%, čo v eurách predstavuje zvýšenie úhrady zo 6,29 eur na 62,90 €. K tomuto zvýšeniu úhrady došlo aj napriek tomu, že zo zápisu jednoznačne vyplýva: „Po 15.5. 2015 MZ SR bude iniciovať stretnutie zástupcov Transparency international Slovakia, spoločnosti GlaxoSmithKline a Merck Sharp & Dohme ohľadom ponuky prijateľnej ceny vakcíny, určenej dohodou k centrálnemu obstaraniu očkovacej látky proti HPV štátom.“ 20. V Estónsku je odporúčaná dvojdávková schéma ako odporúčané všeobecné očkovanie dostupné od roku 2018 (ako očkovanie na vlastnú žiadosť je tento typ očkovania v Estónsku dostupný od roku 2006) . V Estónsku sa v roku 2018 a 2019 očkujú 12-14 ročné dievčatá. Od januára 2020 budú očkované iba 12-ročné dievčatá narodené od 1. januára 2008. Očkovanie sa skladá z dvoch dávok vakcíny. Interval medzi prvou a druhou dávkou je najmenej 6 mesiacov, ale nie dlhšie ako 13 mesiacov. Dievčatá sú očkované v škole. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti informuje rodiča o očkovaní dieťaťa a žiada o súhlas najmenej týždeň pred plánovaným očkovaním. Na osobitnú žiadosť rodiča môže byť dieťa očkované rodinným lekárom alebo rodinnou sestrou. Ku koncu roka 2017 bolo v Estónsku očkovaných až 10 000 ľudí proti ľudskému papilomavírusu. Všetky vyššie uvádzané skutočnosti sú verejné známe a dostupné. Ako dôkaz prikladal žalobca webovú stránku očkovania v Estónsku, ktorá je spravovaná Radou pre zdravie, kde sú zhrnuté všetky detaily ohľadom očkovania v Estónsku proti ľudskému papilomavírusu. Konštatovanie zo strany žalovaného, že očkovanie na Slovensku nás stavia na úroveň Estónska, sa nezakladá na pravde aj vzhľadom na fakt, že mortalita na rakovinu krčka maternice v Estónsku je nižšia ako na Slovensku - 5,7 na Slovensku a 4,3 v Estónsku na 100 000 obyvateľov (príloha č. 24). Aj z na základe týchto štatistík jednoznačne vyplýva, že aj napriek tomu, že sa do odporúčaného očkovania vakcíny proti papilomavírusu dostali v Estónsku v roku 2018, nesúvisí mortalita tohto ochorenia s dostupnosťou alebo nedostupnosťou očkovania v krajine. 21. Kľúčovým faktorom, z pohľadu súčasnej mortality pre skoré zachytenie tohto ochorenia ako i jeho prípadnú terapiu je prevencia - vo forme preventívnej prehliadky. A tú mame na Slovensku vo forme gynekologickej preventívnej prehliadky dostupnú a plne hradenú na základe verejného zdravotného poistenia, avšak využíva ju len minimálny počet žien - ako príklad uvádzame verejne dostupnú tlačovú správu publikovanú na stránkach Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (príloha č. 25). Ak by ženy navštevovali gynekológa v pravidelných intervaloch, ako majú, riziko vzniku rakoviny by bolo odhalené prostredníctvom screeningových testov omnoho skôr, prípadne už aj prebiehajúca rakovina krčka maternice, by bola odhalená vo včasnejšom štádiu ochorenia, čo by v konečnom dôsledku mohlo viesť k výrazne nižšej mortalite na dané ochorenie. Žalobca nespochybňoval budúce prínosy očkovania proti ľudskému papilomavírusu, avšak v súčasnej dobe vysoké číslo mortality na rakovinu krčka maternice na Slovensku nesúvisí s výškou úhrady dostupnej vakcíny a žalobca považoval takéto tvrdenia zo strany žalovaného v súvislosti s uhrádzaním vakcíny za vysoko špekulatívne a zavádza- júce. Vakcína proti ľudskému papilomavírusu neobsahuje všetky rizikové kmene spôsobujúce rakovinu krčka maternice. Je teda otázne, či kmene, ktoré spôsobujú rakovinu krčka maternice v slovenskej populácii žien sú vôbec obsiahnuté v dostupných vakcínach. Toto sú všetko otázky, ktoré mal žalovaný, resp. prvostupňový orgán dôkladne zodpovedať, vyhodnotiť a uviesť v odôvodnení začatia konania (a samozrejme v rozhodnutí), aby bolo jednoznačne zrejmé, na základe akých podkladov a dôvodov sa zmena vykonáva. III. vyjadrenie žalovaného 22. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení nesúhlasil s námietkami žalobcu. Uviedol, že považuje žalobný návrh za zmätočný. Ak žalobca žaluje rozhodnutia vydané v konaní ktoré sa začalo z vlastného podnetu žalovaného oznámením o začatí konania vo veci zmeny charakteristík referenčnej skupiny liekov zaradených v zozname kategorizovaných liekov dňa 18. 09. 2018, nie je zrejmé na základe akého dôvodu porovnáva predchádzajúce konanie žalovaného začaté dňa 10. 07. 2018, ktoré je taktiež predmetom súdneho prieskumu vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod spisovou značkou č. 1S/4/2019. V samotnom oznámení o začatí konania zo dna 18. 09. 2018 je citované ustanovenie § 79 ods. 4 zákona č. 363/2011 Z. z., podľa ktorého účastníci konania majú právo vyjadrovať sa k podkladom prvostupňového rozhodnutia ministerstva a podávať k nim pripomienky do siedmych dní od začatia konania. Žalobca je účastníkom konania ako to vyplýva z prvostupňového rozhodnutia. Podľa žalovaného predmetom správnej žaloby je zákonnosť rozhodnutia a nie náležitosti oznámenia o začatí konania, tie mal žalobca v 1. rade pripomienkovať v rámci možnosti podania pripomienok podľa § 79 ods. 4 zákona č. 363/2011 Z. z., t. j. do 7 dní od začatia konania. Žalovaný nesúhlasil s námietkami žalobcu, ktoré uvádzal ako dôvody nezákonnosti tak prvostupňového rozhodnutia, ako aj rozhodnutia ministerky vo veci určenia maximálnej výšky úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva v súvislosti s konaním zmeny charakteristík referenčnej skupiny liekov zaradených v zozname kategorizovaných liekov podľa § 20 ods. 1 v spojení s § 74 ods. 3 a § 76 ods. 2 zákona č. 363/2011 Z. z. pre referenčné skupiny J07BM01 aJ07BM02. 23. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením, že výrok rozhodnutia ministerky je zmätočný, nakoľko nie je zrejmé, námietky ktorých účastníkov konania žalovaný zamietol, rovnako, že z odôvodnenia rozhodnutia ministerky nie je zrejmé, ako sa žalovaný s námietkami účastníkov konania vysporiadal. Ako je vyššie uvedené, všetky námietky sú zverejnené na webovej stránke ministerstva - Kategorizácia Elektronický portál, teda je zrejmé aj z portálu, ktorý účastník konania podal námietky. Zároveň je v rozhodnutí ministerky jasne vo výroku uvedené, že námietky účastníka konania v 1. rade a v 2. rade zamieta, pričom v záhlaví rozhodnutia sú jednotliví účastníci konania očíslovaní poradovým číslo od 1 po 5. Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 363/2011 Z. z.: „Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na konania podľa tohto zákona okrem konania podľa § 21aods. 1 a § 97.“ Každé konanie pri zmene charakteristík referenčnej skupiny liekov zaradených v zozname kategorizovaných liekov je konanie svojho druhu, pretože ceny liekov sú pohyblivé a zároveň podľa § 90 ods. 1 zákona č. 363/2011 Z. z. platí, že do úvahy pri kategorizácii liekov a v tejto súvislosti aj pri zmenách charakteristík referenčných skupín liekov je žalovaný povinný prehodnocovať úhrady zdravotných poisťovní za štandardnú dávku liečiva tak, aby zdroje verejného zdravotného poistenia boli vynakladané účelne a efektívne so zreteľom na účinnosť a bezpečnosť liekov. V prvostupňovom rozhodnutí žalovaný uviedol ustanovenie § 90 ods. 1 zákona č. 363/2011 Z. z., teda dôležitou skutočnosťou, ktorú žalovaný posudzoval pri rozhodovaní v tomto konaní o zmene charakteristík referenčnej skupiny bolo práve zabezpečenie finančnej stability systému verejného zdravotného poistenia. Pokiaľ žalobca namietal, že v rozhodnutí ministra nie sú uvedené skutočnosti na základe, ktorých sa rozhodlo o zamietnutí námietky žalobcu, tieto tvrdenia nie sú pravdivé. Na webovom portáli kategorizácia je zverejnené odborné odporúčanie Kategorizačnej komisie zo dňa 05.10.2018, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie ministerstva. 24. Čo sa týka výkladu ustanovenia § 6 ods. 7 zákona č. 363/2011 Z. z., žalovaný mal za to, že ide o účelovú aplikáciu argumentu a contrario, na základe ktorej žalobca dokladuje, že ak nejde o povinné očkovanie, tak nemožno zaviazať poisťovňu na plnú úhradu, pričom je zrejmé, že pre daný prípad nemožno argumentáciu a contrario aplikovať, nakoľko nejde o skupinu premenných patriacich do rovnakej kategórie. Žalovaný argumentoval ustanovením § 9 ods. 4 písm. b) vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení, ktorý stanovuje, že lekár rozhodne o potrebe očkovania proti vírusovému zápalu pečene typu A detí vo veku dvoch rokov žijúcich v miestach s nízkym sociálno- hygienickým štandardom, bez prístupu k pitnej vode, bez odkanalizovania odpadových vôd alebo s nízkym štandardom bývania. Hoci je očkovanie v danom prípade zjavne nepovinné, je plne hradené zdravotnými poisťovňami. Zákon č. 363/2011 Z. z. ustanovuje dva rôzne spôsoby začatia konania o zmene charakteristík referenčnej skupiny, a teda je potrebné mať za to, že tieto situácie považuje za odlišné a z toho dôvodu kladie na tieto odlišné situácie aj odlišné požiadavky. Pre prípad začatia konania o zmene charakteristík referenčnej skupiny na základe žiadosti zákonodarca stanovuje požiadavku, že súčasťou žiadosti je aj farmako-ekonomický rozbor, pričom túto požiadavku neuvádza pri začatí konania z vlastného podnetu. Zákonodarca mal záujem rozlíšiť dva rôzne spôsoby začatia konania a z toho dôvodu aj stanovil odlišné podmienky pre ich začatie. Žalovaný poukázal na závery farmako- ekonomického rozboru 2v HPV vakcíny, ktorý predpokladal 100% úhradu 2v HPV a očkovanie dievčat v trinástom roku života a bol adaptovaný a validovaný na slovenské pomery, a ktorý preukázal, že očkovanie 2v HPV dominuje nad stratégiou samotného skríningu a je nákladovo efektívne pri 5% diskontácii s výsledkom ICER pod prahovou hodnotou. Jedná sa o konáme ID 5244 vedené v roku 2014 v rámci kategorizácie liekov. Daný farmako- ekonomický rozbor žalovaný priložil ako prílohu v rámci vyjadrenia k žalobe. Podľa neho však predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva nie je odborné posúdenie povinného očkovania a v tejto súvislosti aj hradenie z verejného zdravotného poistenia a analyzovanie národného očkovacieho programu. IV. verejné vyhlásenie rozsudku 25. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 31.03.2021, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP. Žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci. V. Relevantné právne predpisy 26. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 27. Podľa § 12 ods. 2 písm. d) zákona 355/2007 Z.z o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení sú osobitné a mimoriadne očkovanie, očkovanie pri úrazoch, poraneniach a nehojacich sa ranách, očkovanie pred cestou do zahraničia, očkovanie osobitných skupín obyvateľstva. 28. Podľa § 6 ods. 7 zákona č. 363/2011 Z. z., o rozsahu úhrady, maximálna výška úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva v referenčnej skupine, v ktorej sú zaradené lieky určené na povinné očkovanie, sa určí tak, aby bola zabezpečená plná úhrada zdravotnej poisťovne najmenej za jeden liek určený na povinné očkovanie proti prenosnému ochoreniu alebo prenosným ochoreniam. 29.Podľa § 6 ods. 10 písm. a) zákona č. 363/2011 Z. z., o rozsahu úhrady „Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví spôsob určenia maximálnej výšky úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva, ak nie je určená týmto zákonom“. 30. Podľa § 20 ods. 3 zákona č. 363/2011 Z. z., Pri rozhodovaní o zmene charakteristík referenčnej skupiny sa prihliada najmä na a) účelnosť a efektívnosť vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia, b) účinnosť a bezpečnosť liečby, c) odporúčané terapeutické postupy s prihliadnutím na nákladovú efektívnosť a predpokladaný vplyv na prostriedky verejného zdravotného poistenia, d) zabezpečenie finančnej stability systému verejného zdravotného poistenia. 31. Podľa § 80 ods. 1 písm. e) a ods. 2 zákona č. 363/2011 Z. z., rozhodnutie obsahuje najmä odôvodnenie rozhodnutia. 32.Podľa § 2 písm. b) vyhlášky č. 585/2008 Z. z., na účely tejto vyhlášky sa rozumie úhradovou skupinou jedna referenčná skupina alebo viac referenčných skupín podľa rozdelenia uvedeného v prílohe. 33. Podľa § 5 ods. 2 písm. a) cit. vyhlášky, skupinová úhrada sa určuje vo výške násobku referenčnej ceny úhradovej skupiny a koeficientu uvedeného v prílohe. 34. Podľa § 8 ods. 1 písm. e) cit. vyhlášky, špecifickou referenčnou skupinou sa na účely tejto vyhlášky rozumie referenčná skupina, v ktorej sú zaradené lieky určené na odporúčané očkovanie osôb, ktoré sú vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz. 35. Podľa § 8 ods. 1 písm. f) cit. vyhlášky, špecifickou referenčnou skupinou sa na účely tejto vyhlášky rozumie referenčná skupina, v ktorej sú zaradené lieky určené na iné ako povinné očkovanie a odporúčané očkovanie podľa písmena e). 36. Podľa § 8 ods. 2 cit. vyhlášky, úhrada poisťovne pre špecifickú referenčnú skupinu podľa odseku 1 písm. a) až e), okrem liekov s obsahom liečiv patriacich do anatomicko-terapeuticko-chemickej skupiny J07BM, sa určí tak, aby maximálny doplatok poistenca prepočítaný na mesiac liečby alebo cyklus liečby kratší ako jeden mesiac referenčným liekom neprevýšil 5% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa určuje úhrada. 37. Podľa § 8 ods. 3 cit. vyhlášky, úhrada poisťovne pre špecifickú referenčnú skupinu podľa odseku 1 písm. f) sa určí najviac vo výške 20% z referenčnej ceny lieku. 38. Podľa § 9 ods. 8 cit. vyhlášky, ak lekár rozhodne o potrebe očkovania proti infekciám, ktoré sú spôsobené onkogénnymi humánnymi papilomavírusmi, očkujú sa dievčatá v 13. roku života“. 39. Podľa § 12 ods. 1 cit. vyhlášky, na vlastnú žiadosť osoby alebo na žiadosť jej zákonného zástupcu možno očkovať aj v iných prípadoch, ako sú uvedené v § 6 až 11. O vhodnosti takého očkovania rozhoduje lekár. VI. Posúdenie veci správnym súdom 40. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je v medziach žalobných dôvodov posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Právomoc a príslušnosť súdov v správnom súdnictve je primárne daná základným zákonom štátu - Ústavou <http://www.epi.sk/ form/goto.ashx?t=26&p=1015819&f=2>, ktorá v článku 142 ods. 1 <http://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=27&p=2109246&f=2> ustanovuje kompetenciu súdov preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Rovnako tak čl. 46 ods. 2 Ústavy SR <http://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=27&p=2108584&f=3> zakotvuje právo každého, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, obrátiť sa na súd s cieľom preskúmania zákonnosti takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Ústava však zároveň splnomocňuje zákon na úpravu preskúmavacej kompetencie v rámci správneho súdnictva. Takýmto zákonom je Správny súdny poriadok. Správne súdnictvo predstavuje oblasť so samostatnou súdnou právomocou pre spory vyplývajúce z tzv. vertikálnych administratívnych právnych vzťahov. 41. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalovaný ako príslušný orgán podľa § 20 ods. 1, § 74 ods. 3 a § 76 ods. 2 zákona č. 363/2011 Z. z. začal z vlastného podnetu konanie vo veci zmeny charakteristík referenčnej skupiny liekov zaradených v zozname kategorizovaných liekov. Išlo o nasledovné referenčné skupiny: a) J07BM01 Vakcína proti papilomavírusom (humánne typy 6, 11, 16, 18) parent. b) b) JO7BMO2 Vakcíny proti papilomavírusom (humánne typy 16, 18) parent. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky rozhodnutím č. S01401-2018-OKC-ID14571 zo dňa 11.10.2018 rozhodlo tak, že v zozname kategorizovaných liekov sa charakteristiky referenčných skupín J07BM01 Vakcína proti papilomavírusom (humánne typy 6, 11, 16, 18) parent. J07BM02 Vakcína proti papilomavírusom (humánne typy 16, 18) parent. podľa § 20 ods. 1 zákona menia nasledovne: pre skupinu J07BM01 1. Maximálna výška úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva sa určuje vo výške maximálnej výšky úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva v referenčnej skupine J07BM02. 2. Znenie indikačného obmedzenia sa určuje: „Vakcína ako plne hradená liečba sa indikuje v rámci odporúčaného očkovania v 13. roku života u dievčat podľa § 9 ods. 8 vyhlášky alebo podľa § 12 vyhlášky v 13. roku života u chlapcov. Ak lekár rozhodne o potrebe očkovania proti infekciám, ktoré sú spôsobené onkogénnymi humánnymi papilomavírusmi, prvá dávka vakcíny ako plne hradená liečba sa môže indikovať v 13. roku života u dievčat alebo v 13. roku života u chlapcov. Hradená je dvojdávková očkovacia schéma.“ pre skupinu J07BM02 1. Maximálna výška úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva sa určuje vo výške 100 %. 2. Znenie indikačného obmedzenia sa určuje: „Vakcína ako plne hradená liečba sa indikuje v rámci odporúčaného očkovania v 13. roku života u dievčat podľa § 9 ods. 8 vyhlášky alebo podľa § 12 vyhlášky v 13. roku života u chlapcov. Ak lekár rozhodne o potrebe očkovania proti infekciám, ktoré sú spôsobené onkogénnymi humánnymi papilomavírusmi, prvá dávka vakcíny ako plne hradená liečba sa môže indikovať v 13. roku života u dievčat alebo v 13. roku života u chlapcov. Ministerka zdravotníctva SR rozhodnutím č. Z056575-2018- OF/K428_N684_N691 zo dňa 09.11.2018 prvostupňové rozhodnutie potvrdila. 42. Žalobca vo svojej žalobe vzniesol niekoľko námietok, ktoré sa vzťahovali na nesprávne právne posúdenie veci, ako aj skutočnosť, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia so zásadnými procesnými vadami. V prvom rade správny súd považuje za nevyhnutné vyjadriť sa k tej námietke, ktorú považoval za dôvodnú. Žalobca namietal nedostatok dôvodov napadnutých rozhodnutí a teda ich nepreskúmateľnosť. Akcentoval pritom absenciu relevantných dokumentov - písomných odporúčaní poradných orgánov, ako napr. kategorizačnej komisie; odkaz na ust. § 20 ods. 3 písm. a) zákona, kedy sa pri rozhodovaní o zmene charakteristík referenčnej skupiny prihliada najmä na účelnosť a efektívnosť vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Taký nedostatok nie je možné konvalidovať odkazom na webový portál kategorizácia, kde by malo byť zverejnené odborné odporúčanie Kategorizačnej komisie zo dňa 05.10.2018 a teda podklady pre rozhodnutie ministra, resp. ich spracovanie musia byť imanentnou súčasťou meritórneho rozhodnutia. Uvedené platí aj na farmako-ekonomický rozbor, ktorý žalovaný priložil až k vyjadreniu k žalobe. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu ako jedna z esenciálnych náležitostí riadneho rozhodnutia v zmysle § 80 ods. 1 písm. e) a ods. 2 zákona č. 363/2011 Z. z. musí spĺňať zákonom stanovené požiadavky. V odôvodnení rozhodnutia sa má uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, aké úvahy boli použité pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, na ktorých základe sa rozhodovalo, a spôsob vyrovnania sa s návrhmi, vyjadreniami a pripomienkami účastníkov konania. Rozhodnutie správneho orgánu musí takto obsahovať relevantné a dostatočné dôvody, na základe ktorých bolo vydané. Správny orgán je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, t. j. opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy z ktorých vychádzal pri vydaní rozhodnutia, ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov, príp. s námietkami k vykonaným dôkazom. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán musí uviesť i záver o tom, ktoré skutočnosti a na základe čoho považoval za nepochybne zistené, posúdiť ich právny význam, vysloviť úsudok o predmete konania a uviesť, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy citované vo výroku rozhodnutia. Správny súd na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Napadnuté preskúmavané rozhodnutie bolo preto potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátiť orgánu verejnej správy druhého stupňa na ďalšie konanie. Súd v predmetnej veci pristúpil iba k zrušeniu druhostupňového rozhodnutia, pretože uvedený nedostatok je možné odstrániť bez nevyhnutnosti zrušenia rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. 43. Za nedôvodnú už považoval súd námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávneho postupu v zmysle § 78 ods. 1 písm. f) zákona č. 363/2011 Z. z., v zmysle ktorého ministerstvo konanie zastaví, ak bolo v tej istej veci začaté konanie a rozhodnutie nenadobudlo vykonateľnosť. Predmetné ustanovenie § 78 ods. 1 písm. f) procesne rieši situáciu skôr začatého konania, ktoré predstavuje prekážku konania o tej istej veci. Správny súd zastáva názor, že vydaním meritórnych rozhodnutí jeho aplikácia stratila procesné opodstatnenie. Za legislatívne udržateľný postup a teda ako nedôvodnú správny súd považoval aj námietku týkajúcu sa nedostatku prvostupňového rozhodnutia, nakoľko ho podpísala a vydala ministerka - ktorá mala byť až tzv. opravným orgánom, teda tým, ktorý rozhoduje o námietkach. Ministerstvo riadi a za jeho činnosť zodpovedá minister zdravotníctva Slovenskej republiky (§ 4 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z.). V čase jeho neprítomnosti ho zastupuje v rozsahu jeho práv a povinností štátny tajomník. Z uvedené vypláva, že podmienka podľa § 82 ods. 1 zákona č. 363/2011 Z. z. bola splnená. O námietkach podľa § 82 ods. 11 zákona č. 363/2011 Z. z. rozhodoval minister. Aj keď mala argumentácia žalobcu o tzv. „zdanlivosti dvojinštančnosti“ /z hľadiska procesnej teórie v podstate o „nedostatku devolutívneho účinku“/ racionálny základ, správny súd musel konštatovať, že legislatívny rámec nie v každom prípade napĺňa požiadavku, aby o opravnom prostriedku vždy rozhodoval nezávislý správny orgán od toho, ktorý prvostupňové rozhodnutie vydal. V prvom rade je potrebné uviesť, že analogicky aj Správny poriadok ako všeobecný predpis o správnom konaní umožňuje vylúčiť iba zamestnanca, ktorý rozhodoval na prvom stupni. Ak však rozhodoval na prvom stupni rozhodoval minister, je nevyhnuté ho považovať za funkcionára, nie zamestnanca ústredného orgánu štátnej správy. Všeobecný predpis teda uvádza zákaz, aby tá istá osoba rozhodovala na prvom aj druhom stupni, ale vzťahuje sa iba na zamestnancov, nevzťahuje sa na funkcionárov a už vôbec nie na celý správny orgán. Naviac podľa § 84 ods. 1 zákona č. 363/2011 Z. z., všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie podľa tohto zákona okrem konania podľa § 21a ods. 1 a § 97 ods. 1. Teda ak by bolo možné v konaní o námietkach vylúčiť ministra, ktorý rozhodoval ako štatutár ministerstva na prvom stupni, nastala by patová situácia a o námietkach by nemal kto rozhodnúť. Správny súd sa nestotožnil ani so žalobcovou interpretáciou ust. § 6 ods. 7 zákona č. 363/2011 Z. z., ktoré upravuje maximálnu výška úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva v referenčnej skupine, v ktorej sú zaradené lieky určené na povinné očkovanie. Zákon cenový rámec určuje tak, aby bola zabezpečená plná úhrada zdravotnej poisťovne najmenej za jeden liek určený na povinné očkovanie proti prenosnému ochoreniu alebo prenosným ochoreniam. Uvedené však automaticky neznamená výklad žalobcu „a contrario“, t. j. že zákon vylučuje možnosť zaviazať poisťovňu na plnú úhradu v prípade nepovinného očkovania. Dôvodne žalovaný argumentoval aj ustanovením § 9 ods. 4 písm. b) vyhlášky č. 585/2008 Z. z., ktoré rieši situáciu nepovinného očkovania, ktoré je plne hradené zdravotnou poisťovňou. 44. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. Prihliadol pritom na skutočnosť, že žalobca mal v konaní plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Ďalším účastníkom správny súd nepriznal náhradu trov konania, pretože od nich nežiadal splnenie povinnosti, v dôsledku ktorej by im vznikli v konaní pred správnym súdom trovy (§ 169 SSP). 45. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).